Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-5-2021.pdf
PDF · 191.85 KB
Case nature
Subarea
14Cob/5/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Bytča, so sídlom Nám. Slovenskej Republiky 1/1, Bytča 014 38, IČO: 00 321 192, právne zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom Hlavná 111/25, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 651 258, proti povinnému: TEZAR, s.r.o., so sídlom Thurzova 968/17, 014 01 Bytča, IČO: 31 615 333, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/173/2020-42 zo dňa 18. decembra 2020, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti povinnému odovzdať právne tituly nadobudnutia technického zhodnotenia sústavy tepelného zariadenia a k nemu prináležiacej relevantnej účtovnej dokumentácie, uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/173/2020-42 zo dňa 18. decembra 2020 v tejto časti z r u š u j e a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti z a s t a v u j e .
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/173/2020-42 zo dňa 18. decembra 2020 vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .
Povinný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a povinnému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal voči povinnému z neodkladného opatrenia (ďalej len „povinný") uloženia povinnosti zdržať sa odnesenia hnuteľných a nehnuteľných vecí tvoriacich sústavu tepelného zariadenia z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres Bytča, Obec Bytča, k. ú. S. N. vedeného Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom a síce: 1) stavby súp. č. XXX, postavenej na parcele „C" KN č. 714/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 436 m2, druh stavby plynová kotolňa, 2) stavby súp. č. XXXX, postavenej na parcele „C" KN č. 3020/36, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 700 m2, druh stavby plynová kotolňa, 3) stavby súp. č. XXX, postavenej na parcele „C" KN č. 1327/4, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 386 m2, druh stavby dom (ďalej len „predmet nájmu") a iných nehnuteľností, na ktorých sa sústava tepelného zariadenia nachádza, a ponechať ich v predmete nájmu a na iných nehnuteľnostiach v stave nevyhnutnom na zabezpečenie dodávky tepla a teplej vody do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o určení vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia. Navrhovateľ sa súčasne domáhal voči povinnému uloženia povinnosti zniesť vstup navrhovateľa a navrhovateľom poverených osôb do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX podľa vyššie uvedenej špecifikácie, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia a navrhol zaviazať povinného povinnosťou odovzdať navrhovateľovi právne tituly
nadobudnutia technického zhodnotenia sústavy tepelného zariadenia a k nemu prináležiacej relevantnej účtovnej dokumentácie a povinnosťou vyrábať a dodávať teplo a teplú vodu sústavne bez prerušenia alebo obmedzenia všetkým odberateľom v meste, v cenách a kvalite zodpovedajúcej príslušným právnym predpisom v súlade s cenovou a vecnou reguláciu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia. Súčasne navrhol uložiť navrhovateľovi v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadenie neodkladného opatrenia povinnosť podať na príslušnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva a priznať navrhovateľovi náhradu trov konania.
2. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 10.09.1999 bola medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a povinným ako nájomcom uzatvorená Nájomná zmluva (ďalej len „Nájomná zmluva"), predmetom ktorej je nájom tepelného zariadenia. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú s platnosťou a účinnosťou do 31.12.2020. Povinný v postavení držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla v intenciách zákonnej úpravy § 2 písm. b) a d) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov užíva predmet nájmu na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetom jeho podnikania je výroba tepla, rozvod tepla, ktoré povinný zabezpečuje pre odberateľov Mesta Bytča, čím súčasne dochádza k zhmotneniu verejného záujmu na riadnom plnení každodenných potrieb obyvateľov mesta a prevádzkyschopnosti podnikateľských subjektov. Navrhovateľ uviedol, že povinný počas trvania nájomného vzťahu za účelom zabezpečenia riadnej funkčnosti a hospodárnosti tepelného hospodárstva uskutočnil viacero zmien na predmete nájmu (investícií), vo vzťahu ku ktorým bol súhlas mesta ako prenajímateľa udelený len v dvoch prípadoch. Navrhovateľ poukázal na obsah čl. III ods. 2 písmeno j) Nájomnej zmluvy, podľa ktorého ustanovenia „Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom je vlastníctvom nájomcu, ktorý vykonáva odpisy v zmysle platných predpisov, technické zhodnotenie vykonané nájomcom v hodnote nad 1 milión Sk podlieha schváleniu mestského zastupiteľstva". Navrhovateľ uvádza, že na základe citovaného zmluvného ustanovenia povinný zastáva názor, že zmluvné strany si takto vyhradili potrebu udelenia súhlasu so zmenou na predmete nájmu len pri technickom zhodnotení v hodnote nad 33.193,32 Eur. Napriek obsahu Nájomnej zmluvy navrhovateľ má však za to, že ani obsah dohody nezbavuje navrhovateľa ako prenajímateľa jeho oprávnenia súhlas so zmenou vyjadriť alebo nevyjadriť. Má za to, že súhlas so zmenou na predmete nájmu bol potrebný bez ohľadu na hodnotu investícií. Na podporu uvedenej argumentácie navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín, ktorého správnosť záverov bola potvrdená rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16Cob 13/2018 a tiež Nálezom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 44/2018. Súhlas prenajímateľa so zmenou na veci je podľa ust. § 667 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka podmienkou vzniku peňažných nárokov nájomcu po zániku nájomnej zmluvy či už vo forme úhrady nákladov alebo vo forme protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Súhlas s vykonaním zmien môže dať prenajímateľ kedykoľvek, avšak nájomca má oň požiadať ešte pred ich vykonaním.
3. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že spornosť medzi navrhovateľom a povinným v otázke oprávnenia nájomcu uskutočňovať zmeny na predmete nájmu, napriek rokovaniam a vyvíjaniu aktivity zo strany mesta, nie je možné prekonať mimosúdnym usporiadaním vzťahov. Pre ďalšie rozhodnutie mesta, týkajúce sa nakladania s predmetom nájmu po zániku nájomného vzťahu, je konečné zákonné vysporiadanie medzi stranami a s tým súvisiace ustálenie sa na otázke udeľovania súhlasu so zmenami na predmete nájmu a určenie vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia kľúčové. Navrhovateľ zdôraznil, že mesto je povinné pri nakladaní s predmetom nájmu brať do úvahy jeho špecifický charakter a význam, ktorý mu je priznaný s ohľadom na verejný záujem mesta zabezpečiť trvajúce dodávky tepla a teplej vody. Spornosť v nazeraní na nakladanie s predmetom nájmu zvýrazňuje záver povinného o jeho vlastníckom práve k technickému zhodnoteniu predmetu nájmu, kedy povinný vychádza práve z obsahu čl. III ods. 2 psím. j) Nájomnej zmluvy. Predmet nájmu a technické zhodnotenie tvoria sústavu tepelného zariadenia, ktorej jednota je pre funkčnosť tepelného hospodárstva a sústavnosť v dodávkach tepla a teplej vody esenciálna. Zákonné prenechanie sústavy tepelného zariadenia do nájmu predpokladá dôsledné dodržiavanie postupu podľa § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Záujem na prenechaní predmetu nájmu formou vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže, a to podľa zákona o majetku obcí, s ohľadom na trhové určenie výšky nájomného, je spojený s požiadavkou na riadnu diferenciáciu medzi tým, ktoré technické zhodnotenie je samostatnou vecou, ktoré sa stalo súčasťou predmetu nájmu, na ktoré technické zhodnotenie súhlas mesta bol udelený, a pri ktorom súhlas mesta absentuje. Definovanie predmetu nájmu navrhovateľ vníma ako podstatnú náležitosť nájomnej zmluvy rozhodujúcu pre určenie ceny, za ktorú sa sústava tepelného zariadenia do nájmu prenechá.
4. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v priebehu roka 2020 mesto uskutočnilo viacero úkonov voči povinnému, ktorými bol povinný vyzvaný na poskytnutie súčinnosti na účely riadnej konkretizácie samostatných vecí tvoriacich sústavu tepelného zariadenia a zhodnotenia tvoriaceho súčasť predmetnej sústavy. Mesto tak dňa 18.05.2020 vyzvalo povinného na predloženie inventúrnych súpisov technického zhodnotenia predmetu nájmu uskutočneného počas celého trvania Nájomnej zmluvy, opakovane dňa 03.07.2020, kedy okrem inventúrneho súpisu majetku tvoriaceho predmet nájmu navrhovateľ požadoval určenie nadobúdacích a zostatkových cien a špecifikáciu technického zhodnotenia predmetu nájmu počas celej doby platnosti zmluvy vrátane jeho ocenenia. Navrhovateľ potvrdil, že listom zo dňa 20.07.2020 povinný doručil mestu dokument obsahujúci zoznam jednotlivých investícií s určením roku obstarania a vstupnou cenou, ktorý však nepokryl náležitosť účtovnej relevancie, keďže išlo len o konateľom povinného vytvorený zoznam majetku, bez špecifikácie právneho titulu nadobudnutia a preukázania skutočne vynaložených nákladov povinného na vec. Navrhovateľ tak opakovane žiadal povinného o predloženie relevantnej dokumentácie dňa 03.08.2020, na čo povinný poprel existenciu povinnosti nájomcu ako súkromnoprávneho subjektu poskytovať účtovnú dokumentáciu k veciam, ktoré sú súčasťou majetku povinného. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami sporu je rozdielny pohľad na povinnosť predloženia dokumentácie týkajúcej sa špecifikácie technického zhodnotenia predmetu nájmu, ktorú navrhovateľ vníma ako významnú pre usporiadanie vzťahov medzi stranami a ďalšie nakladanie s majetkom mesta. Navrhovateľ v návrhu potvrdil skutočnosť, že nájomca má záujem na predĺžení Nájomnej zmluvy, prípadne uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorou by nájomca odkúpil tepelné zariadenie od mesta, a to s poukazom na dôvody hodného osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e), resp. § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí. Mestom zriadená komisia sa však uzniesla na závere o potrebe oslovenia znalca, ktorý by na základe vykonanej obhliadky predmetu nájmu a súvisiacej dokumentácie špecifikoval a ocenil sústavu tepelného zariadenia. Napriek výzve mesta zo dňa 02.10.2020 adresovanej povinnému na umožnenie prehliadky predmetu nájmu v intenciách záverov komisie pre účely ohodnotenia technického zhodnotenia predmetu nájmu a zváženie ďalšieho postupu mesta pri nakladaní s jeho majetkom, povinný odmietol umožnenie prehliadky predmetu nájmu a jeho ocenenie a to s poukazom na čl. III ods. 2 písmeno j) Nájomnej zmluvy, a to pre zabezpečenie ochrany vlastníckeho práva k majetku, ktorý tvorí podnik povinného. Postup povinného opierajúci sa o ust. čl. III bod 2 písmeno j) Nájomnej zmluvy navrhovateľ označil za rozporný s platným právom SR, a to tak v rozpore s verejnoprávnymi normami upravujúcimi nakladanie s majetkom mesta, ako aj so samotnou vôľou zmluvných strán. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na ust. § 28 ods. 3 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov k otázke odpisovania technického zhodnotenia veci vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci a ako základnú spornú skutočnosť medzi navrhovateľom a povinným označil otázku určenia vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia, o ktorej bude rozhodovať súd vo veci samej. Navrhovateľ poukázal na viaceré aspekty ukončenia nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a povinným, ktoré vyžadujú pružne a účinne riešiť usporiadanie vzťahov medzi stranami, a to verejný záujem na sústavnom dodávaní tepla a teplej vody, verejný záujem súvisiaci s požiadavkou zákonnosti nakladania s majetkom mesta a súkromnoprávne aspekty majetkového vyrovnania medzi navrhovateľom a povinným. Navrhovateľ má za to, že uvedené aspekty je možné riešiť za predpokladu riadnej technickej a peňažnej individualizácie toho, čo tvorí sústavu tepelného zariadenia s ohľadom na uskutočnené investície zo strany povinného v priebehu trvania nájomného vzťahu a za predpokladu riadnej špecifikácie roztriedenia sústavy technického zariadenia na samostatné veci a súčasť hlavnej veci, ktoré budú podkladom pre určenie vlastníckeho práva a majetkového vyrovnania medzi stranami.
5. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľ odôvodnil požiadavkou zabezpečenia ochrany spotrebiteľa ako konečného užívateľa tepla a teplej vody s poukazom na časovú tieseň v usporiadaní vzťahov medzi rozhodnutím do ukončenia nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a povinným, ďalej o existenciu faktickej obavy, že povinný napriek prezentovanému prísľubu vyrábať a dodávať teplo až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, zníži, preruší dodávky tepla, prípadne vyradí sústavu tepelného zariadenia z jej činnosti odčlenením konkrétnej veci, alebo súčasti, čím dôjde k znehodnoteniu a znefunkčneniu sústavy. Pri zohľadnení verejného záujmu na konštantnom dodávaní tepla navrhovateľ vníma ponechanie využívania sústavy tepelného zariadenia na tento účel bez povinností založených neodkladným opatrením ako málo preventívne. Napriek tomu, že ujmu spočívajúcu v ohrození verejného záujmu na kontinuálnej dodávke tepla a teplej vody navrhovateľ označuje za hypotetickú, na druhej strane ju vníma ako zásadnú s dopadom na celú spoločnosť obyvateľov mesta. Teda dôvodnosť a trvanie verejného záujmu na konštantnom dodávaní tepla povinným, resp. ponechanie sústavy tepelného
zariadenia v celosti a neodnesenie jeho súčastí alebo samostatných vecí nevyhnutne potrebných k riadnej prevádzke z predmetu nájmu tak, aby bola zabezpečená funkčnosť a hospodárnosť do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, označil navrhovateľ za významnú pre potrebu ochrany verejného záujmu na naplnení každodenných potrieb obyvateľov mesta ako konečných užívateľov tepla a teplej vody, v záujme potreby ochrany verejného záujmu na prevádzkyschopnosti podnikateľských subjektov so sídlom v meste a pre ochranu zdravia obyvateľov mesta a to s prihliadnutím na ročné obdobie, v ktorom nastáva časový moment zániku Nájomnej zmluvy medzi navrhovateľom a povinným bez konkrétneho dojednania a určenia ďalšieho postupu pri nakladaní s majetkom mesta z dôvodu obštrukcií uskutočňovaných povinným v štádiu vyjednávania.
6. Okrem ochrany verejného záujmu na dodávke tepla a teplej vody má navrhovateľ za to, že v návrhu opísané skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v rovine konkretizácie sústavy tepelného zariadenia, technickej diferenciácie na samostatnú vec, ktorú možno od predmetu nájmu odčleniť bez toho, aby sa tým vec znehodnotila, a súčasť predmetu nájmu, ako aj ich finančného ocenenia znaleckým posudkom. Dôslednú špecifikáciu sústavy tepelného zhodnotenia a jeho technického zhodnotenia zrealizovaného v priebehu trvania nájomného vzťahu navrhovateľ označil za základný predpoklad ďalšieho nakladania s predmetom nájmu a majetkového vyrovnania medzi navrhovateľom a povinným týkajúceho sa ukončenia nájomného vzťahu. Sprístupnenie predmetu nájmu a s tým spojenú konkretizáciu sústavy tepelného zariadenia navrhovateľ vníma za významné z procesného hľadiska nadchádzajúceho konania o určenie vlastníckeho práva k veciam a určenia, čo tvorí súčasť hlavnej veci. Uvádzaný zámer sleduje ochranu verejného záujmu, ako aj záujmu súkromného. Navrhovaný postup navrhovateľ opiera o požiadavku nakladania s majetkom mesta zákonným spôsobom, predvídateľným a transparentným, čo je esenciálnym dôvodom potreby neodkladnej úpravy pomerov z pohľadu verejnoprávnych kompetenčných a procesných noriem. Konkretizáciu sústavy tepelného zariadenia a jeho ocenenia navrhovateľ zo súkromnoprávneho hľadiska vníma ako významné tak z pozície navrhovateľa ako prenajímateľa, ako aj povinného v postavení nájomcu urovnať si vzájomné nároky spojené s ukončením nájomného vzťahu. Povinnosť mesta konkretizovať účinnú ochranu svojho vlastníckeho práva a majetkových nárokov navrhovateľ opiera o ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, § 7 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí, podporne Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 376/12. K požiadavke proporcionality neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že petit neodkladného opatrenia je koncipovaný ako prostriedok na presadenie verejného záujmu a účelu regulácie, ktorý súčasne zohľadňuje mieru naliehavosti a ťažkosť dosiahnutia verejného záujmu bez konkrétnej ujmy v prípade, ak návrhu nebude vyhovené. Návrh neodkladného opatrenia sleduje záujem zachovať celistvosť sústavy tepelného zariadenia za účelom jej riadnej identifikácie, ďalej pre prípad potreby zabezpečenia operatívneho výrobcu a dodávateľa tepla a teplej vody v situácii, kedy povinný svoj záväzok sústavnej výroby a dodávok tepla a teplej vody pre všetkých odberateľov meste nesplní. Má za to, že vzhľadom na existenciu verejného záujmu súkromný záujem povinného na ochrane jeho vlastníckeho práva, resp. vlastníckeho práva k veciam tvoriacim sústavu tepelného zariadenia alebo jej súčastí, verejnému záujmu na dodávkach tepla a teplej vody ustupuje a aj pri neexistencii právoplatného rozhodnutia vo veci samej o určenie vlastníckeho práva vníma navrhované neodkladné opatrenie za primerané a legitímne. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na potrebu ingerencie štátu do podnikania povinného vzhľadom na predmet jeho podnikania a jeho osobitosti v odvetví tepelného hospodárstva zákonom o regulácii v sieťových odvetviach. Účelom tejto regulácie je transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite.
7. Vo vzťahu k procesnému nároku navrhovateľa, ktorý spočíva v uložení povinnosti povinnému zniesť vstup mesta a mestom určených osôb do nehnuteľností, ktoré žalobca všeobecne vymedzuje ako predmet nájmu, a k navrhovanej povinnosti odovzdať právne tituly nadobudnutia technického zhodnotenia predmetu nájmu a relevantnej účtovnej dokumentácie za účelom určenia sumy, o ktorú sa predmet nájmu zhodnotil, špecifikácie sústavy tepelného zariadenia a určenia, čo tvorí súčasť predmetu nájmu a čo samostatnú vec, navrhovateľ sleduje verejný záujem na ďalšom nakladaní s predmetom nájmu zákonným spôsobom a s tým spojeným určením predmetu nájmu nezameniteľným spôsobom a ďalej súkromným záujmom na majetkovom urovnaní navrhovateľa a povinného v súvislosti so zánikom nájomného vzťahu. Vzhľadom na to, že v rámci vyjednávania povinný odmietol sprístupnenie sústavy zariadenia na účely obhliadky a vykonania znaleckého posudku a poskytnutie relevantnej dokumentácie s tvrdením ochrany jeho vlastníckeho práva, navrhovateľ poukázal na postavenie mesta v pozícii prenajímateľa, ktorému vyplýva právo vstúpiť do nehnuteľnosti na účely jej prehliadky zo zákona podľa
ust. § 681 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a tiež s poukazom na ust. § 25 ods. 4 písm. d) zákona o obecnom zriadení, v intenciách ktorého ustanovenia je založené oprávnenie poslanca požadovať informácie a vysvetlenia od fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú v meste podnikateľskú činnosť, vo veciach týkajúcich sa dôsledkov ich podnikania. Navrhovateľ má za to, že z uvedených ustanovení vyplýva oprávnenie navrhovateľa požadovať informácie s ohľadom na spornosť v určení vlastníckeho práva k veciam a faktickú nemožnosť mesta operatívne zabezpečiť novú sústavu tepelného zariadenia po zániku existujúceho nájomného vzťahu. Navrhovateľ zdôraznil povinnosť navrhovateľa s poukazom na ust. § 31 písm. a) zákona o tepelnej energetike zabezpečiť do 31.12.2007 vypracovanie koncepcie rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky v súlade s energetickou politikou Slovenskej republiky a v rozsahu metodického usmernenia ministerstva, ktorá po schválení mestským zastupiteľstvom sa mala stať odvetvovou koncepciou a mala byť použitá pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie. Mesto je pritom povinné túto koncepciu v oblasti tepelnej energetiky aktualizovať a zahrnúť do územnoplánovacej dokumentácie aspoň raz za 5 rokov. Právo mesta na informácie a súčinnosť zo strany dodávateľa tepla - povinného je preto daná aj charakterom koncepcie rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky. Oprávnenie mesta dožadovať sa predloženia príslušnej dokumentácie týkajúcej sa sústavy tepelného zariadenia navrhovateľ odvodzuje z obsahu ust. § 31 písm. d) zákona o tepelnej energetike, podľa ktorého obec s počtom obyvateľov nad 2500 je oprávnená od držiteľa povolenia požadovať informácie o stave a možnosti rozvoja sústavy tepelných zariadení. Povinnosť držiteľa povolenia poskytovať na požiadanie informácie pre Mesto na výkon štátnej správy alebo štátneho dozoru podľa § 31 zákona a o tepelnej energetike vyplýva výslovne z ust. § 10 ods. 16 písm. a) tohto zákona a povinnosť dodávateľa (povinného) predložiť na požiadanie Mesta informácie o stave a možnosti rozvoja ním prevádzkovanej sústavy tepelného zariadenia je upravená v ust. § 15 ods. 1 písm. b) zákona o tepelnej energetike. Porušovanie týchto informačných povinností dodávateľa je sankcionované podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o tepelnej energetike. Z označenej koncepcie informačnej povinnosti a sankcie za jej nesplnenie navrhovateľ odvodzuje právo obsiahnuté v predmetnom procesnom nároku ako legitímne a proporcionálne.
8. Procesný nárok navrhovateľa spočívajúci v domáhaní sa uloženia povinností povinnému vyrábať a dodávať teplo a teplú vodu sústavne bez prerušenia alebo obmedzenia všetkým odberateľom v meste, v cenách a kvalite zodpovedajúcej príslušným právnym predpisom a v súlade s cenovou a vecnou reguláciou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, sleduje verejný záujem na sústavnom dodávaní tepla a teplej vody, pričom navrhovateľ svoju argumentáciu opiera o možnosť obmedzenia podnikania z dôvodu ochrany verejného záujmu. Povinnosť vyrábať a dodávať teplo v určenom čase, kvalite a prevádzkovať sústavu tepelného zariadenia, ktoré slúži na výrobu a distribúciu tepla, hospodárne navrhovateľ odvodzuje z ust. § 15 ods. 1 písm. a) zákona o tepelnej energetike, pričom zdôrazňuje ust. § 19 ods. 3 písm. b) tohto zákona, v zmysle ktorého je dodávateľ povinný „dodávať teplo na vymedzenom území odberateľovi podľa písmena a), s ktorým sa rokuje o zmene alebo doplnení uzatvorenej zmluvy podľa odseku 2 písmeno j) v lehote 30 dní od uplynutia dohodnutého termínu dodávky tepla; v takom prípade je odberateľ povinný uhradiť platby za dodané teplo, aj keď nedošlo k podpisu zmluvy." Navrhovateľ uviedol, že podmienky obmedzenia alebo prerušenia dodávky tepelnej energie v nevyhnutnom rozsahu vyplývajú z ust. § 26 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, pričom po odstránení príčin obmedzenia alebo prerušenia dodávok tepla je dodávateľ povinný obnoviť jeho dodávku pod sankciou vyplývajúcou z ust. § 35 ods. 1 písm. c) zákona o tepelnej energetike. Iné prípady svojvoľného prerušenia alebo obmedzenia dodávok tepla a teplej vody z dôvodu kolízií medzi mestom a dodávateľom, týkajúce sa ich nájomného vzťahu, resp. prebiehajúceho súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia, označil navrhovateľ za konanie v rozpore s ust. § 26 ods. 1 zákona o energetike. Prípadné obmedzenie, resp. prerušenie dodávok tepla a teplej vody odberateľom v meste bez zákonného dôvodu navrhovateľ označil za protiprávne konanie pre rozpor so zákazom diskriminácie. K požiadavke určitosti sústavy tepelného zariadenia navrhovateľ uviedol, že aktuálne nedisponuje dokumentáciou k sústave tepelného zariadenia a uskutočneného technického zhodnotenia vzhľadom na popísanú neochotu povinného spolupracovať a poskytnúť navrhovateľovi relevantné informácie na účel jej špecifikácie. Touto skutočnosťou navrhovateľ odôvodňuje absenciu dôslednej identifikácie veci v žalobnom návrhu. Navrhovateľ preto vo väzbe na označené rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1474/2002 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 164/2007 pri posudzovaní určitosti žalobného petitu zohľadnil objektívnu a navrhovateľom nezavinenú nemožnosť označiť sústavu tepelného zariadenia, samostatné veci a jej súčasti nezameniteľným spôsobom.
9. Okresný súd uviedol, že neodkladné opatrenie podľa § 324 a nasl. CSP je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho účelom je prostredníctvom poskytnutia predovšetkým dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov účastníkov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli či už pred začatím konania, alebo už aj v začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených právnych vzťahov je možné zabezpečiť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako sa toto vykonáva v základnom konaní, a teda, že nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom dokazovaní práva uplatneného vo veci samej. V nadväznosti na to súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy skúma iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutých skutočností. Základným predpokladom neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho, teda nie len faktického vzťahu sporových strán, osvedčenie ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa svedčiaceho mu z právnych vzťahov s povinným, a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom nositeľom dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre jeho nariadenie. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia všetkých podmienok je možné návrhu neodkladného opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.
10. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol navrhovateľom doručený súdu pred začatím konania vo veci samej, pričom z jeho obsahu vyplýva, že navrhovaným neodkladným opatrením sa navrhovateľ domáha dočasnej úpravy pomerov medzi stranami spôsobom vymedzeným žalobným petitom. Z obsahu návrhu je zrejmé, že medzi stranami je sporné vlastnícke právo k sústave tepelných zariadení, ktoré tvorili predmet Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a povinným dňa 10.09.1999, ktorej predmetom je nájom tepelného hospodárstva a tepelných zariadení bližšie špecifikovaných v Prílohe Nájomnej zmluvy a ktorej trvanie je obmedzené na dobu určitú s platnosťou a účinnosťou do 31.12.2020. Uvedená spornosť vyplynula z otázky rozsahu a spôsobu uskutočňovania zmien na predmete nájmu zo strany povinného ako nájomcu a z tejto spornosti vyplývajúceho sporného vlastníckeho práva k veci, ktorá tvorí predmet Nájomnej zmluvy. Navrhovateľ v podanom návrhu opakovane akcentoval požiadavku zabezpečenia súladu tak s predpismi súkromného práva, ako aj normami verejného práva pri nakladaní s majetkom obce, pričom navrhovateľ v návrhu zdôraznil viaceré aspekty súvisiace s ukončením predmetného nájomného vzťahu, ktoré si vyžadujú pružné riešenie a usporiadanie vzťahu medzi stranami, ako je verejný záujem na sústavnom dodávaní tepla a teplej vody obyvateľom Mesta Bytča a v záujme zabezpečenia prevádzkyschopnosti podnikateľských subjektov so sídlom v Meste Bytča a súčasne pre potrebu ochrany zdravia obyvateľov mesta aj s prihliadnutím na ročné obdobie, v ktorom nastáva časový moment zániku Nájomnej zmluvy medzi navrhovateľom a povinným bez konkrétneho dojednania ďalšieho postupu pri nakladaní s majetkom mesta. Medzi stranami je sporné, čo zo sústavy tepelných zariadení patrí do majetku navrhovateľa a čo z týchto vecí je majetkom povinného. Tieto otázky by mali byť predmetom konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k sústave tepelných zariadení.
11. Okresný súd posudzoval osvedčenie nielen existencie právneho vzťahu medzi navrhovateľom a povinným, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje, ale tiež z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva navrhovateľa, pre ktoré navrhovateľ požaduje ochranu, a to vo väzbe na navrhovateľom vymedzený petit neodkladného opatrenia a predmet budúceho konania vo veci samej. Okresný súd konštatoval, že z navrhovateľom predložených listinných dôkazných prostriedkov vyplýva existencia nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a povinným, ktorý vznikol uzavretím Nájomnej zmluvy dňa 10.09.1999, ktorej predmetom je „prenájom tepelného hospodárstva a tepelných zariadení", pričom zoznam predmetu nájmu tvorí Prílohu tejto zmluvy (č. l. 17 - 19 súdneho spisu). V Nájomnej zmluve strany dojednali predmet nájmu, dobu nájmu a výšku nájomného v čl. II Nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa zmluva uzatvára na dobu určitú do 31.12.2020. K okamihu rozhodovania okresného súdu o navrhovanom neodkladnom opatrení teda nájomný vzťah medzi navrhovateľom a povinným trval s predpokladom jeho ukončenia dňa 31.12.2020. Uzneseniami mestského zastupiteľstva Mesta Bytča navrhovateľ osvedčoval schválenie investície povinného do predmetu nájmu v dvoch prípadoch, a to na základe uznesenia mestského zastupiteľstva Bytča zo dňa 29.06.2006 a zo dňa 27.06.2019. Z predsporovej komunikácie strán ďalej vyplynulo, že navrhovateľ sa opakovanými výzvami adresovanými povinnému domáhal predloženia technického zhodnotenia prenajatého majetku Mesta Bytča počas trvania Nájomnej zmluvy, konkrétne o doloženie inventúrnych súpisov majetku predmetného technického zhodnotenia s ich ocenením, ktorej požiadavke povinný čiastočne vyhovel
predložením inventúrnych súpisov majetku tvoriaceho predmet nájmu podľa Nájomnej zmluvy s konštatovaním, že povinný „zostatkovú cenu prenajatého majetku pre neevidenciu oprávky, neuvádza". Na požiadavku o predloženie inventúrnych kariet majetku k 30.06.2020 vrátane dokladov preukazujúcich titul nadobudnutia majetku povinný neposkytol navrhovateľovi žiadanú súčinnosť, odvolávajúc sa pritom na jednotlivé ustanovenia Nájomnej zmluvy, na obsah ktorých povinný viaže svoje vlastnícke právo k veci. Z odpovede povinného adresovanej navrhovateľovi dňa 18.08.2020 je podľa okresného súdu nesporné, že povinný má záujem na predĺžení Nájomnej zmluvy, prípadne na uzavretí kúpnej zmluvy k nehnuteľnému majetku, zvýrazňujúc prioritu oboch zmluvných strán na zabezpečení služieb právnickým a fyzickým osobám v meste oprávnenou osobou podľa platnej legislatívy, za ktorú sa považuje sám povinný ako vlastník nového technologického zariadenia a vlastník technologických zariadení, ktoré neboli predmetom nájmu a bez ktorých nie je možné služby v tepelnom hospodárstve poskytovať. Z predložených listinných dôkazných prostriedkov taktiež vyplýva, že napriek snahe a výzve navrhovateľa na umožnenie prehliadky predmetu nájmu, ktorá mala slúžiť ako podklad pre rozhodovanie mestského zastupiteľstva o spôsobe výberu prevádzkovateľa tepelného hospodárstva v ďalšom období, povinný neumožnil navrhovateľovi vstup do objektu tepelných zariadení (do priestorov kotolne) odvolávajúc sa pritom na ustanovenie čl. VI bod 9 prevádzkového poriadku a ust. § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike s tvrdením, že do priestorov kotolne môžu vstupovať len osoby, ktoré majú oprávnenie v zmysle Vyhlášky MPSVaR č. 508/2009 Z. z.
12. Okresný súd s poukazom na vyššie uvedené konštatoval, že navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a povinným založeného Nájomnou zmluvou, ktorá aktuálne trvá. Z obsahu návrhu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ sa žalobou vo veci samej mieni domáhať určenia vlastníckeho práva k sústave tepelných zariadení, ktoré je vzhľadom na zhodnotenie predmetu nájmu medzi stranami sporné, a ktorého aktuálny stav nie je navrhovateľovi známy. Okresný súd bez toho, aby prejudikoval výsledok sporu, konštatoval, že právny záujem na úprave pomerov strán sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní, prípadne vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešene akútnej situácie medzi stranami sporu, pričom obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľa, a teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov strán sporu, v danom prípade do vlastníckeho práva povinného vec vlastniť, užívať a disponovať s ňou a rovnako práva slobodného podnikania pri súčasnom zohľadnení špecifického postavenia navrhovateľa ako verejnoprávnej korporácie a z tohto postavenia vyplývajúcich požiadaviek na nakladanie s majetkom obce z hľadiska procesných a hmotnoprávnych noriem zabezpečujúcich ochranu verejných zdrojov a súčasne verejného záujmu na dodávkach tepla a teplej vody do momentu právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k veci, pri zohľadnení špecifického postavenia povinného ako právnickej osoby, ktorá je držiteľom povolenia na podnikanie v tepelnej energetike podľa zákona č. 657/2004 Z. z.
13. Okresný súd podmienky neodkladného opatrenia skúmal vo väzbe na predmet budúceho súdneho konania vo veci samej, nakoľko iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je možné posúdiť, či je správne zvolený okruh strán konania, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi stranami prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, či je vhodne zvolený druh neodkladného opatrenia a efektívne naformulovaný jeho obsah s dôrazom na skutočnosť, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ako aj celkovú opodstatnenosť nariadenia navrhovaného procesného opatrenia a primeranosť ukladanej povinnosti. Primárnou povinnosťou navrhovateľa bolo preto osvedčiť nielen existenciu práva, resp. nároku, pre ktorý je navrhovaná požadovaná úprava pomerov strán sporu, ale tiež osvedčenie naliehavosti pre úpravu právnych vzťahov, ktorú navrhovateľ vymedzil petitom návrhu neodkladného opatrenia, všetko vo väzbe na budúci predmet základného konania. Okresný súd vnímal informačný deficit na strane navrhovateľa týkajúci sa aktuálnej dokumentácie prenajímateľa k sústave tepelných zariadení a ich technickému zhodnoteniu aj s ohľadom na kvalitu poskytnutej súčinnosti zo strany povinného, a preto pri posudzovaní otázky určitosti žalobného petitu síce zohľadnil na jednej strane možnosti a schopnosti navrhovateľa označiť veci, ktorých odovzdania a sprístupnenia sa voči povinnému návrhom neodkladného opatrenia domáha, na druhej strane ale musel prihliadať aj na zákonnú požiadavku dôslednej identifikácie, t.j. presnosti a určitosti žalobného petitu tak, aby v prípade jeho prevzatia do výroku súdneho rozhodnutia bol súdny výrok vykonateľný, teda aby vôbec mohli nastať navrhovateľom zamýšľané účinky neodkladného opatrenia. Zásadne pritom platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy. Pri rozhodovaní o návrhu
neodkladného opatrenia je postačujúce osvedčenie tvrdených skutočností, avšak musí byť splnená požiadavka primeranej intenzity tohto osvedčenia.
14. Okresný súd vnímal povinnosť povinného sprístupniť navrhovateľovi ako prenajímateľovi predmet nájmu, keďže prenajímateľovi ako vlastníkovi veci, resp. osobe oprávnenej nakladať s vecou, vyplývajú zo zmluvy a zákona práva a povinnosti vlastníka prenajatej veci a pre odopretie prístupu vlastníkovi veci na strane povinného absentuje relevantný právny dôvod. V podmienkach predmetnej právnej veci povinnosťou nájomcu v zmysle čl. III bod 2 písm. l) Nájomnej zmluvy je „umožniť povereným pracovníkom prenajímateľa vykonávať kontrolu stavu prenajatých priestorov a zariadenia". Na druhej strane okresný súd uviedol, že predmet nájmu vymedzený Prílohou k Nájomnej zmluve navrhovateľ bez zodpovedajúceho objasnenia relevantných skutočností a ich primeraného osvedčenia v žalobnom návrhu stotožnil s nehnuteľnosťami špecifikovanými v bode I., II. žalobného návrhu. Podľa okresného súdu tak žalobca síce osvedčil, že na umožnenie prehliadky prenajatých priestorov a zariadení bol povinný vyzvaný dňa 02.10.2020, pričom prehliadku predmetu nájmu prenajímateľom povinný odmietol, z čoho vyplýva, že zo strany povinného je bez relevantnej právnej argumentácie znemožňované navrhovateľovi sprístupnenie predmetu nájmu, avšak spôsob, akým navrhovateľ v žalobnom návrhu vymedzil predmet nájmu, nezodpovedá obsahu Nájomnej zmluvy a neumožňuje prijať záver, že ide o totožné veci. Splnením navrhovateľom požadovanej povinnosti zo strany povinného, a to sprístupnením predmetu nájmu na účely jeho prehliadky, kontroly a zistenia stavu prenajatej veci, by bol navrhovateľovi vytvorený priestor na zadokumentovanie stavu predmetu nájmu, vykonaných investícií zo strany nájomcu a zabezpečenie ďalších podkladov pre individualizáciu prenajatej veci a určenie miery zhodnotenia predmetu nájmu zo strany nájomcu. Navrhovateľ však sprístupnenie predmetu Nájomnej zmluvy spája s nehnuteľnosťami, ktorých vymedzenie nezodpovedá Nájomnej zmluve a jej Prílohe, a to spôsobom, ktorý neumožnil okresnému súdu ani pripojením si verejne prístupného registra - Výpisu z katastra nehnuteľností, listu vlastníctva č. XXXX, okres Bytča, katastrálne územie S. N., tento stotožniť s predmetom Nájomnej zmluvy podľa Prílohy k Nájomnej zmluve zo dňa 10.09.1999, a preto nebolo možné návrhu v tejto časti vyhovieť. Okresný súd dospel k záveru, že obsah návrhu a označených dôkazných prostriedkov neposkytuje vo vzťahu k navrhovanej povinnosti v bode I. a tiež v bode II. spoľahlivý podklad pre uloženie navrhovateľom požadovaných povinností formou neodkladného opatrenia, pričom uvedený nedostatok návrhu vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia, ktoré v posudzovanej veci nemá povahu podania vo veci samej, nie je možné odstrániť postupom podľa § 129 CSP, 327 CSP, keďže ide o vecný nedostatok podania s dopadom na vyhodnotenie vecnej dôvodnosti návrhu. Podľa okresného súdu ani navrhovateľom koncipované neodkladné opatrenie v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha voči povinnému odovzdania relevantných listín, odovzdania právnych titulov „technického zhodnotenia sústavy tepelných zariadení" a k nim prináležiacej „relevantnej účtovnej dokumentácie", nemá také vlastnosti návrhu, ktoré by spĺňali náležitosti exekučného titulu umožňujúceho po materiálnej stránke jeho vykonateľnosť v časti judikovanej povinnosti. Nakoľko osobitnou požiadavkou návrhu neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, čo zodpovedá všeobecnej požiadavke na formuláciu žalobného návrhu podľa § 132 ods. 1 CSP, musí byť z návrhu jednoznačné, vydania ktorých listín, vo vzťahu ku ktorým konkrétnym veciam, sa navrhovateľ domáha, a to vzhľadom na dispozičný princíp, v zmysle ktorého musí súd vyčerpať celý predmet konania, pričom návrh nesmie prekročiť a ukladať iné ako v návrhu vymedzené povinnosti.
15. Okresný súd na základe zistených skutočností vrátane okresným súdom pripojeného listu vlastníctva dospel k záveru, že listinné dôkazy neposkytujú v požadovanej miere a intenzite v štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia základ k záveru o neodkladnosti navrhovaného neodkladného opatrenia, a to nielen z dôvodu nedostatočne vymedzeného predmetu nájmu a listín, ktorých vydania sa navrhovateľ voči povinnému domáha, ale tiež z dôvodu absencie takých okolností, ktoré by zakladali dôvodnú obavu na strane navrhovateľa a tým vyvolanú ingerenciu súdu vo vzťahu medzi navrhovateľom a povinným do momentu právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o určenie vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia. Pokiaľ sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti zdržať sa odnesenia hnuteľných a nehnuteľných vecí tvoriacich sústavu tepelných zariadení, bol primárne povinný osvedčiť skutočnosti svedčiace o naliehavosti pre navrhovanú úpravu pomerov strán. Intervenciu súdu vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu navrhovateľ opieral predovšetkým o zabezpečenie ochrany spotrebiteľa ako konečného užívateľa tepla a teplej vody, časovú tieseň do ukončenia nájomného vzťahu a o faktickú obavu, že povinný zníži, preruší dodávky tepla, prípadne vyradí sústavu tepelného zariadenia z jej činnosti odčlenením konkrétnej veci alebo súčasti, čím dôjde k znehodnoteniu a znefunkčneniu sústavy.
Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že hoci ujma spočívajúca v ohrození verejného záujmu na kontinuálnej dodávke tepla a teplej vody je len hypotetická, túto vníma ako zásadnú s dopadom na celú spoločnosť obyvateľov mesta.
16. Vo vzťahu k navrhovateľom vymedzenej naliehavosti úpravy pomerov strán okresný súd konštatoval, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán je osvedčená len v prípade danosti takých okolností, ktoré bezprostredne a priamo spôsobujú negatívny zásah do práva, resp. právneho postavenia, ktorému navrhovateľ žiada priznať ochranu. Z listinných dôkazných prostriedkov vyplýva, že napriek tomu, že medzi procesnými stranami je sporné vlastnícke právo k predmetu nájmu, a to vzhľadom na povinným vykonané investície počas trvania nájomného vzťahu, povinný prezentuje záujem o predĺženie Nájomnej zmluvy, prípadne na odkúpení nehnuteľného majetku so zdôraznením priority, ktorou je zabezpečovanie služieb (dodávka tepla a TUV) právnickým a fyzickým osobám v Meste Bytča. Povinný je podnikateľom v oblasti tepelného hospodárstva, disponuje osobitným oprávnením na výkon podnikateľskej činnosti v oblasti tepelného hospodárstva a s výkonom tejto špecifickej podnikateľskej činnosti preň platia práva a povinnosti upravené zákonom o tepelnej energetike (č. 657/2004 Z. z.). Z obsahu návrhu a predložených listinných dôkazných prostriedkov podľa okresného súdu nevyplýva, že by zo strany povinného dochádzalo ku konaniu, ktorým by povinný akýmkoľvek spôsobom negatívne zasahoval do predmetu nájmu s cieľom zníženia jeho hodnoty, resp. funkčnosti zariadenia, prípadne že by sa dopúšťal konania dôvodne v navrhovateľovi vzbudzujúceho obavu, že k takémuto konaniu na strane povinného dôjde. Navrhovateľom tvrdená obava nemá oporu v stanovisku a prezentovanom záujme povinného pokračovať v podnikateľskej činnosti súvisiacej so spornou Nájomnou zmluvou, osobitným povolením na výkon podnikateľskej činnosti povinného a samotnou podstatou a účelom doteraz uzatvorenej Nájomnej zmluvy.
17. Vo vzťahu k navrhovateľom vymedzenej povinnosti vyrábať a dodávať teplo a teplú vodu sústavne bez prerušenia alebo obmedzenia všetkým odberateľom v meste, v cenách a kvalite zodpovedajúcej príslušným právnym predpisom a v súlade s cenovou a vecnou reguláciou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví do právoplatného rozhodnutia vo veci samej konštatoval okresný súd, že pre uloženie takejto povinnosti absentuje právny základ, a to zmluva o dodávkach tepla a TUV, z ktorej by vyplýval tento záväzok povinného a podmienky dodávok plnenia pre uloženie navrhovanej povinnosti. Súčasne okresný súd uviedol, že navrhované neodkladné opatrenie nemá väzbu na budúci predmet konania, ktorým má byť určenie vlastníckeho práva k veci. Nad rámec uvedeného okresný súd poznamenal, že práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom, ako to uviedol aj navrhovateľ v návrhu, vyplývajú zo zákonnej úpravy č. 657/2004 Z. z., pričom dodávka tepla sa uskutočňuje podľa § 19 tohto zákona na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom s náležitosťami vymedzenými ust. § 19 ods. 1. Predmetná zákonná úprava explicitne vymedzuje podmienky obmedzenia a prerušenia dodávky tepla v nevyhnutnom rozsahu v ust. § 26 a podmienky uplatnenia prípadného nároku na náhradu škody, príp. ušlého zisku pri obmedzení dodávky. V kontexte skutočností uvedených v návrhu neodkladného opatrenia, zistených z listinných dôkazných prostriedkov, relevantnej právnej úpravy dopadajúcej na práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom a vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci samej okresný súd návrh aj v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodný, nespĺňajúci základné podmienky pre jeho nariadenie.
18. Okresný súd záverom konštatoval, že pokiaľ neboli osvedčené všetky zákonom kumulatívne stanovené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, nebolo možné návrhu vyhovieť, a preto návrh v celom rozsahu, teda aj v časti uloženia povinnosti navrhovateľovi podať na príslušnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva, zamietol. Napriek tomu, že z celého obsahu návrhu je zrejmý informačný deficit na strane navrhovateľa k aktuálnemu stavu predmetu nájmu, a to napriek obsahu Nájomnej zmluvy, ktorá upravuje povinnosť nájomcu každoročne predkladať prenajímateľovi finančnú hodnotu nového hmotného investičného majetku mesta zaradeného do užívania (čl. II bod 4 písm. a/ Nájomnej zmluvy) a predkladať účtovný stav majetku, ktorý je predmetom nájmu (čl. I bod 4 písm. b/ Nájomnej zmluvy), a rovnako úprava nájomného vychádza z predpokladu úhrady nájomného vo výške odpisov predmetu nájmu, vo väzbe na citovanú zmluvnú úpravu je neobjasniteľné, akým spôsobom navrhovateľ evidoval stav svojho majetku počas dvadsať rokov trvajúceho nájomného vzťahu a akým spôsobom a na základe akých podkladov prijímal úhrady nájomného. Podľa okresného súdu, pokiaľ zmluvné strany podľa dohodnutých zmluvných podmienok nepostupovali a dohodnutou zmluvnou úpravou sa dôsledne neriadili, zásadne nie je možné nedostatok vyvolaný takýmto konaním strán riešiť inštitútom neodkladného opatrenia, pokiaľ pre jeho nariadenie absentujú základné zákonné predpoklady.
19. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. K záverom okresného súdu ohľadom stotožnenia predmetu nájmu s nehnuteľnosťami špecifikovanými v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že nájomná zmluva trpí vadou neurčitého vymedzenia sekundárneho predmetu nájmu. Navrhovateľ vychádzajúc z jemu známych informácií o nehnuteľnostiach, v ktorých sa sústava tepelného zariadenia prevádzkuje, konkretizoval v návrhu nehnuteľnosti spôsobom zakladajúcim ich nezameniteľnosť a určitosť v intenciách zákona o katastri nehnuteľností, čím sledoval zhojenie neurčitého označenia predmetu nájmu v nájomnej zmluve. Takáto vada v nájomnej zmluve nemôže byť na ujmu práva navrhovateľa domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia. Sústavu tepelného zariadenia pritom nie je možné individualizovať a jej samostatné časti vytvárajú jednotný funkčný celok. Túto sústavu v Meste Bytča využíva povinný, ktorý je výlučným dodávateľom tepla a teplej vody, na účely výkonu konkrétneho predmetu podnikania. Navrhovateľ v návrhu konkretizuje stavby, v ktorých je aktuálne sústava tepelného zariadenia prevádzkovaná. Jedná sa o stavbu súp. č. XXX na parcele CKN č. 714/2, ktorá je v prílohe č. 1 k nájomnej zmluve označená ako „Kotolňa Centrum, Thurzova 990", o stavbu súp. č. XXXX postavenú na parcele CKN č. 3020/36 označenú v prílohe nájomnej zmluvy ako „Kotolňa Sídlisko, Okružná XXXX" a stavbu súp. č. XXX, postavenú na parcele CKN č. 1327/4, ktorá je v prílohe k nájomnej zmluve označená ako „Kotolňa Úvažie, Bottova". Totožnosť týchto stavieb navrhovateľ preukazuje porovnaním verejne dostupných informácií popisnej a grafickej časti katastrálneho operátu vzťahujúcej sa k týmto nehnuteľnostiam. Ďalšie nehnuteľnosti podľa prílohy č. 1 k nájomnej zmluve žalobca v návrhu neuvádza z dôvodu, že absentuje aktuálnosť ich stavebno- technického a funkčného využitia na účely poskytovania služieb tepelného hospodárstva. Žalobca má za to, že vzhľadom na objektívnu nemožnosť v úplnosti identifikovať predmet nájmu, skutočnosť, že bez náležitej súdnej ochrany bude špecifikovanie týchto nehnuteľností naďalej nemožné, a dôsledné označenie sústavy tepelného hospodárstva nemožno spravodlivo žiadať pre neochotu povinného spolupracovať, je uloženie povinnosti povinnému sprístupniť predmet nájmu proporcionálne a zásadné pre ďalšie usporiadanie vzťahov. Bez ochrany formou neodkladného opatrenia je znemožnený postup navrhovateľa v nadchádzajúcom súdnom konaní vo veci samej. Procesný nárok navrhovateľa podľa II. výroku návrhu sleduje verejný záujem na nakladaní s predmetom nájmu. Povinnosť, uloženia ktorej sa navrhovateľ v tomto výroku domáha, je záväzkom vyplývajúcim povinnému zo zákona a zo zmluvy, keď existencia povinnosti nájomcu sprístupniť prenajímateľovi predmet nájmu je daná už samotným trvaním nájomného vzťahu. Povinnosť sprístupniť nehnuteľnosti na účely prehliadky vyplývajú z ust. § 681 Občianskeho zákonníka.
20. Žalobca v podanom odvolaní zobral späť svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, kde žiadal povinného zaviazať odovzdať právne tituly nadobudnutia technického zhodnotenia sústavy tepelného zariadenia a k nemu prináležiacej relevantnej účtovnej dokumentácie a žiadal v tejto časti rozhodnúť o pripustení späťvzatia návrhu.
21. K záverom okresného súdu ohľadom osvedčenia okolností, svedčiacich o naliehavosti pre požadovanú úpravu pomerov, navrhovateľ uviedol, že túto otázku je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na časovú tieseň do momentu ukončenia nájomného vzťahu uplynutím doby a s ohľadom na informačný deficit navrhovateľa, čo tvorí predmet nájmu, ako aj na verejný záujem na dodávke tepla a teplej vody. Povinný pritom musí rešpektovať špeciálny charakter navrhovateľa, ktorý mu je priznaný z postavenia mesta ako orgánu verejnej moci, čo deklaroval aj Najvyšší súd SR, ktorý uviedol, že podnikateľ, ktorý nadväzuje vzťah s orgánom verejnej správy, si musí byť vedomý toho, že jeho partner nie je porovnateľným súkromným subjektom, ale že jeho verejnoprávne postavenie mu v mnohom jeho možnosti obmedzuje alebo definuje. Na vyhodnotenie rizika ohľadom poskytovania dodávok tepla a teplej vody nestačí, že povinný má záujem dodávať teplo a teplú vodu. O postoji povinného svedčia jeho vyjadrenia a neochota poskytnúť navrhovateľovi relevantné podklady a sprístupniť predmet nájmu. Navrhovateľ pripustil, že je zreteľný záujem povinného poskytovať služby dodávok tepla a teplej vody, čím však zároveň navrhovateľa núti postupovať spôsobom, ktorý sleduje prospech povinného z jeho podnikateľskej činnosti. V danom prípade neprichádza do úvahy postup hodný osobitného zreteľa, ktorého sa domáha povinný, keďže v danom prípade napriek monopolnému postaveniu povinného v meste nie je možné vylúčiť trhovú súťaž medzi ostatnými súťažiteľmi na relevantnom trhu. Ku konštatovaniu okresného súdu, že z obsahu návrhu nevyplýva, že by zo strany povinného dochádzalo ku konaniu, ktorým by povinný akýmkoľvek spôsobom negatívne zasahoval do predmetu nájmu s cieľom zníženia jeho hodnoty alebo funkčnosti zariadenia, navrhovateľ uviedol, že konanie povinného
evokuje, že povinný sa spolieha na záujem mesta na riadnych dodávkach tepla a teplej vody, a preto bude mesto konať pod vplyvom vydierania ako rukojemník povinného. To, že z návrhu ani z listinných dôkazov nevyplýva, že by povinný zasahoval do predmetu nájmu s cieľom zníženia jeho hodnoty, podľa navrhovateľa neznamená, že k takémuto konaniu nedochádza. Navrhovateľ terajší stav sústavy tepelného zariadenia nepozná a nevie, ako k tomuto zariadeniu bude povinný pristupovať s ohľadom na nachádzajúce konanie vo veci samej o určenie vlastníckeho práva. Navrhovateľ poukázal na ust. § 9 ods. 4 Zákona o tepelnej energetike s tým, že je dané obmedzenie vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia za účelom ochrany verejného záujmu na sústavnej výrobe a dodávke tepla a teplej vody. Podľa tohto ustanovenia pri zániku povolenia alebo zrušení povolenia úrad navrhne súdu, aby rozhodol o tom, že vlastník sústavy tepelných zariadení je povinný poskytnúť na prevádzkovanie a zabezpečenie zásobovania teplom svoju sústavu tepelných zariadení alebo jej časť inému v rozhodnutí určenému držiteľovi povolenia. Podľa navrhovateľa absentuje normatívna úprava obdobného prípadu ako je predmet konania, avšak zákonodarca sledoval prioritu verejného záujmu na sústavnej výrobe a dodávaní tepla a teplej vody.
22. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že absentuje právny základ pre uloženie povinnosti povinnému vyrábať a dodávať teplo a teplú vodu. Podľa navrhovateľa však navrhovateľ v tomto prípade nevystupuje len ako súkromno-právny subjekt, ktorého postavenie je založené nájomnou zmluvou, ale jeho postavenie je determinované aj kompetenciami, ktorému v tejto oblasti priznávajú osobitné právne predpisy. Navrhovateľ je povinný zabezpečovať starostlivosť o riadne utvorenie a uchovanie podmienok života v meste. Zároveň bol navrhovateľ povinný zabezpečiť do 31.12.2007 vypracovanie koncepcie rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky a rozvoj mesta aktualizovať a zahrnúť do územno-plánovacej dokumentácie aspoň raz za 5 rokov. Zároveň je navrhovateľ podľa § 31 písm. d) Zákona o tepelnej energetike oprávnený od držiteľa povolenia požadovať informácie o stave a možnosti rozvoja sústavy tepelných zariadení. Podľa navrhovateľa tak ústavne konformným výkladom možno vyvodiť záver, podľa ktorého je kompetenciou mesta kontrolovať aktuálnu funkčnosť sústavy tepelného zariadenia na jeho území, predpoklad jej ďalšieho rozvoja ako aj personálne možnosti riadneho poskytovania služieb a použiť všetky dostupné právne prostriedky na ochranu práv a oprávnených záujmov konečných užívateľov v meste. Dôvodnosť požadovaného výroku III. návrhu spočíva v potrebe ochrany verejného záujmu na naplnení dennodenných potrieb obyvateľov mesta, v potrebe ochrany verejného záujmu na prevádzkyschopnosti podnikateľských subjektov so sídlom v meste a v potrebe ochrany zdravia obyvateľov mesta. Navrhovateľ tak žiadal, aby prvostupňový súd autoremedúrou odvolaniu vyhovel, alternatívne, aby odvolaniu vyhovel v celom rozsahu odvolací súd.
23. Krajský súd postupom v zmysle ust. § 329 ods. 1 CSP výzvou zo dňa 25.01.2021 zaslal povinnému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dotknuté uznesenie okresného súdu a podané odvolanie žalobcu s tým, že povinnému umožnil v lehote 10 dní písomne sa vyjadriť. Zároveň bol povinný vyzvaný, aby v zmysle ust. § 370 ods. 2 CSP v rovnakej lehote oznámil, či súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetná zásielka bola povinnému doručená fikciou doručenia.
24. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) za aplikácie ust. § 370 ods. 1, 2 CSP pripustil späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti povinnému odovzdať právne tituly nadobudnutia technického zhodnotenia sústavy tepelného zariadenia a k nemu prináležiacej relevantnej účtovnej dokumentácie, uznesenie okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti krajský súd bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP a podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
25. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
26. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
27. Krajský súd vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom uvádza, že mal za splnené podmienky podľa § 370 ods. 1 až 2 CSP v spojení s Čl.
4 ods. 1 CSP pre rozhodnutie o tomto čiastočnom späťvzatí, vrátane podmienky súhlasu povinného, a to v rovine absencie jeho výslovného nesúhlasu s takýmto postupom vo vzťahu k dispozitívnemu úkonu navrhovateľa, ako o tom svedčí vyššie uvedená bezvýsledná výzva krajského súdu doručená povinnému. Krajský súd preto pripustil späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti povinnému odovzdať právne tituly nadobudnutia technického zhodnotenia sústavy tepelného zariadenia a k nemu prináležiacej relevantnej účtovnej dokumentácie, uznesenie okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zastavil.
28. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
29. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
30. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
31. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
32. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
33. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
34. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu", a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ..."odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu."
35. Odvolací súd všeobecne k inštitútu neodkladného opatrenia s poukazom k ust. § 326 ods. 1 CSP uvádza, že ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia, je povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania, rozhodovania okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím, je daná požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne. Okresný súd v napadnutom uznesení konštatoval neosvedčenie existencie základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia a návrh žalobcu zamietol.
36. Žalobca v podanom odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k označeniu nehnuteľností, ktoré sú predmetom nájomného vzťahu, navrhovateľ uviedol, že ich označením spôsobom podľa zákona o katastri nehnuteľností sledoval zhojenie neurčitého označenia predmetu nájmu v nájomnej zmluve s tým, že takáto vada nájomnej zmluvy nemôže byť na ujmu práva navrhovateľa domáhať sa ochrany prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľ identifikoval tri stavby označené ako stavba súp. č. XXX, súp. č. XXXX a súp. č. XXX ako stavby, ktoré majú byť zhodné s nehnuteľnosťami označenými v prílohe nájomnej zmluvy ako Kotolňa Centrum, Thurzova 990, ďalej Kotolňa Sídlisko, Okružná XXXX a Kotolňa Úvažie, Bottova. Krajský súd po oboznámení sa s prílohou podaného odvolania, ktorá obsahuje informácie popisnej a grafickej časti katastrálneho operátu (č.l. 71 spisu), uvádza, že sa jedná o listinu, ktorú žalobca predložil až v rámci ním podaného odvolania, teda o listinu, ktorú žalobca nepredložil prvoinštančnému súdu. Pre neodkladné opatrenie je pritom v zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Napriek tomu krajský súd k tejto listine uvádza, že ani s prihliadnutím na jej obsah nie je možné ustáliť jednoznačnú identifikáciu predmetu nájmu, a to ani vo vzťahu k vyššie uvedeným stavbám. Krajský súd konštatuje, že predmetom Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a povinným ako nájomcom dňa 10.9.1999 (č.l. 17, 18 spisu) je predmet nájmu vymedzený v čl. I. bod 2. tejto zmluvy odkazom na prílohu. V zmysle prílohy založenej na č.l. 18 rub a č.l. 19 spisu má byť predmetom nájmu okrem iného 7 kotolní, ďalej prípojky ÚK, prípojka ÚK + TÚV a ďalšie v prílohe uvedené veci. Porovnaním označenia troch stavieb, vo vzťahu ku ktorým žiada navrhovateľ povinnému uložiť neodkladným opatrením vymedzené povinnosti, v prílohe nájomnej zmluvy a v listine dodatočne navrhovateľom predloženej ako príloha odvolania však nie je možné jednoznačne určitým a nespochybniteľným spôsobom stotožniť kotolne, ktoré sú súčasťou vymedzenia predmetu nájmu, so stavbami označenými navrhovateľom uvedenými súpisnými číslami. Na to, aby zo strany súdu mohla byť uložená akákoľvek povinnosť subjektu označenému navrhovateľom ako povinný, musí byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že povinnosti, ktoré sa majú neodkladným opatrením uložiť, sa týkajú nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom uzatvorenej zmluvy o nájme a ktoré zároveň povinný užíva, resp. k nim má taký prístup, aby navrhovateľom požadované povinnosti mohol splniť. V danom prípade ani využitím prostriedkov prezentovaných navrhovateľom nie je možné bez pochybnosti ustáliť, že sa jedná o stavby, vo vzťahu ku ktorým bola medzi sporovými stranami uzavretá zmluva o nájme. V zhode so súdom prvej inštancie možno konštatovať, že spôsob, akým navrhovateľ vymedzil predmet nájmu, vo vzťahu ku ktorému žiada uložiť povinnému vymedzené povinnosti, nezodpovedá obsahu nájomnej zmluvy a neumožňuje prijať záver, že sa jedná o totožné veci. Samotný navrhovateľ pritom v podanom odvolaní uvádza citáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 11Cdo 1620/2001, v zmysle ktorého požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne (teda každému) spoznateľný, a to za predpokladu, že je v tejto listine označený celkom nezameniteľným spôsobom. Ak potom navrhovateľ žiada povinnému ukladať povinnosti práve vo vzťahu k navrhovateľom vymedzeným stavbám s tým, že sa jedná o povinnosti, ktoré sa týkajú predmetu nájmu podľa uzatvorenej zmluvy o nájme, tak samotná nemožnosť stotožnenia navrhovateľom vymedzených nehnuteľností s predmetom nájmu bráni tomu, aby takéto povinnosti mohli byť súdom povinnému uložené.
37. Vo vzťahu k potrebe neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľ spochybnil záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého navrhovateľ neosvedčil okolnosti svedčiace takejto potrebe. Vo vzťahu k týmto záverom súdu prvej inštancie krajský súd zvýrazňuje, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti povinnému zdržať sa odnesenia hnuteľných a nehnuteľných vecí, tvoriacich sústavu tepelného zariadenia, a tieto v predmete nájmu ponechať v stave nevyhnutnom na zabezpečenie dodávky tepla a teplej vody. Zo žiadnej z navrhovateľom predložených listín však nevyplýva, že by zo strany povinného dochádzalo k akýmkoľvek úkonom, ktoré by smerovali k odnášaniu hnuteľných a nehnuteľných vecí z predmetu nájmu tak, že by tým mohla byť ohrozená dodávka tepla a teplej vody. Okolnosť, či zo strany povinného dochádza ku konaniu, ktoré môže objektívne vyvolať navrhovateľom tvrdenú obavu, je pritom okolnosťou, ktorú je potrebné skúmať bez ohľadu na charakter účastníkov tohto právneho vzťahu, teda bez ohľadu na skutočnosť, ako to navrhovateľ
tvrdí, osobitného postavenia navrhovateľa ako orgánu verejnej moci. Okolnosti tvrdené navrhovateľom v tom smere, že sa jedná o osobitný vzťah medzi mestom ako orgánom verejnej moci na jednej strane a podnikateľským subjektom na strane druhej, nezbavujú navrhovateľa povinnosti osvedčiť danosť zákonom vyžadovaných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ak navrhovateľ len hypoteticky tvrdí určitú možnosť správania sa povinného vo vzťahu k predmetu nájmu a jednotlivým súčastiam sústavy tepelného hospodárenia, vo vzťahu k zabezpečeniu ochrany spotrebiteľa ako konečného užívateľa tepla a teplej vody a vo vzťahu k možnému zníženiu, či prerušeniu dodávky tepla, prípadne vyradeniu sústavy tepelného zariadenia z jej činnosti odčlenením konkrétnej veci alebo súčasti, tak nie je možné bez ďalšieho konštatovať také správanie, ktoré by odôvodňovalo uloženie požadovanej povinnosti povinnému. Navrhovateľ pritom aj v podanom odvolaní pripúšťa, že nevie vyhodnotiť, ako bude povinný postupovať vo vzťahu k sústave tepelného zariadenia. V zhode so súdom prvej inštancie potom možno konštatovať, že z dokladov predložených navrhovateľom nevyplýva, že by povinný realizoval akékoľvek konanie, ktorým by akýmkoľvek negatívnym spôsobom zasahoval do predmetu nájmu. Len samotnú skutočnosť, že povinný nevyhovel požiadavke navrhovateľa o umožnenie prehliadky sústavy tepelného hospodárstva, ešte nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia.
38. Na týchto vecne správnych záveroch súdu prvej inštancie nič nemení ani ďalšia odvolacia argumentácia navrhovateľa, podľa ktorého je potrebné sledovať prioritu verejného záujmu na sústavnej výrobe a dodávaní tepla a teplej vody pred súkromným záujmom dodávateľa na ochrane jeho vlastníckeho práva. Aktuálne sa zo strany navrhovateľa jedná len o jeho všeobecné, hypotetické a ničím nepodložené tvrdenie o možnosti, že by povinný ukončil alebo obmedzil dodávku tepla a teplej vody, a teda opätovne nemožno konštatovať, že by zo strany navrhovateľa bola osvedčená hrozba reálnej obavy, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Pre zhodnotenie otázky osvedčenia danosti predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je podstatné, či navrhovateľ dostatočným spôsobom osvedčil naplnenie obidvoch podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia, teda aj podmienky potreby neodkladnej úpravy pomerov. V konaní bolo nevyhnutné tak okresným ako aj krajským súdom v rámci vyvolaného odvolacieho konania zaoberať sa otázkou, či zo strany navrhovateľa boli osvedčené také konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali navrhovateľom tvrdené obavy, že by zo strany povinného dochádzalo ku konaniu, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zasahovalo do predmetnej sústavy tepelného hospodárstva, resp. akýmkoľvek spôsobom smerovalo k ukončeniu či obmedzeniu dodávky tepla a teplej úžitkovej vody.
39. Vo vzťahu k záveru okresného súdu, ktorý nevyhodnotil ako dôvodný ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti povinnému vyrábať a dodávať teplo a teplú vodu, krajský súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie s tým, že pre uloženie takejto povinnosti absentuje zo strany navrhovateľa preukázanie právneho základu, ktorý by odôvodňoval uloženie takejto povinnosti. Rovnako sa možno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že v tejto časti navrhované neodkladné opatrenie nemá žiadnu väzbu na budúci predmet konania, ktorým podľa navrhovateľa má byť konanie o určenie vlastníckeho práva k veci, a tiež s poukazom okresného súdu na osobitný režim dodávky tepla v zmysle zákonnej úpravy, ktorá reguluje režim dodávky a odberu tepla medzi dodávateľskými a odberateľskými subjektmi.
40. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa ohľadom osobitného postavenia navrhovateľa ako orgánu vrchnostenskej verejnej správy považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť, že ani takéto osobitné postavenie nezbavuje navrhovateľa jeho povinnosti osvedčiť v konaní o nariadení neodkladného opatrenia všetky zákonom požadované podmienky pre prípustnosť tohto procesného inštitútu. Zo strany navrhovateľa pritom nebolo osvedčené žiadne také konanie povinného, na základe ktorého by bolo možné konštatovať naplnenie jednej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v podobe potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. Zároveň vo vzťahu k navrhovateľom požadovanej povinnosti dodávať teplo a teplú vodu nie je možné konštatovať ani osvedčenie právneho rámca, na základe ktorého by bolo možné povinnému takúto povinnosť uložiť, a rovnako v tejto časti chýba väzba na navrhovateľom vymedzený budúci predmet konania o určenie vlastníckeho práva. Navrhovateľ, ktorý sa domáha ochrany prostredníctvom osobitného procesného inštitútu neodkladného opatrenia, musí pritom minimálne osvedčiť existenciu takých úkonov zo strany povinného, ktoré sú spôsobilé ohroziť navrhovateľom uplatňovaný nárok. Zo strany navrhovateľa neboli navrhnuté ani predložené žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali záver, že povinný vykonáva akúkoľvek činnosť, ktorá by evokovala ohrozenie zákonných či zmluvných práv navrhovateľa. Pre osvedčenie tvrdenej obavy
ohľadom hroziacej ujmy by bolo potrebné zo strany navrhovateľa uviesť a tiež osvedčiť také konkrétne správanie povinného, výsledkom ktorého je alebo by mohlo byť poškodenie či ohrozenie záujmov navrhovateľa. Krajský súd je toho názoru, že k osvedčeniu existencie priamej, reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, resp. k osvedčeniu nebezpečenstva takejto ujmy nie je postačujúce len samotné tvrdenie navrhovateľa o určitom možnom, hypotetickom správaní sa povinného. Naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia môže byť osvedčená len takým konkrétnym správaním a konaním povinného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému navrhovateľ žiada priznať ochranu; naliehavosť musí byť ako podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia daná, reálna a priama.
41. Je pritom namieste krajským súdom poukázať aj na ďalší vecne správny záver okresného súdu vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému informačnému deficitu na jeho strane ohľadom aktuálneho stavu sústavy tepelného hospodárstva a v nájomnej zmluve dohodnutý spôsob výpočtu nájomného viazaný na odpisy tohto majetku, kde okresný súd uviedol, že je nejasné, akým spôsobom navrhovateľ evidoval stav svojho majetku počas dvadsať rokov trvajúceho nájomného vzťahu a akým spôsobom a na základe akých podkladov prijímal úhrady nájomného. V zhode s okresným súdom možno uzavrieť, že „pokiaľ zmluvné strany podľa dohodnutých zmluvných podmienok nepostupovali a dohodnutou zmluvnou úpravou sa dôsledne neriadili, zásadne nie je možné nedostatok vyvolaný takýmto konaním strán riešiť inštitútom neodkladného opatrenia, pokiaľ pre jeho nariadenie absentujú základné zákonné predpoklady".
42. Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd s prihliadnutím na ust. § 326 ods. 1 CSP vecne správne skúmal, či sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak niektorá zo zákonom vymedzených podmienok nie je splnená, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Pokiaľ sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z titulu tvrdenej potreby neodkladnej úpravy pomerov, tak bol povinný osvedčiť skutočnosti svedčiace naliehavosti pre úpravu pomerov, a to práve pre takú úpravu pomerov, ktorú navrhovateľ v petite požadovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzil. Pre zákonom vyžadovanú bezodkladnosť úpravy pomerov inštitútom neodkladného opatrenia sa posudzuje, či je osvedčená nevyhnutnosť, naliehavosť pre úpravu pomerov práve nariadením požadovaného neodkladného opatrenia. Bol preto vecne správny postup okresného súdu a bolo potrebné aj v konaní pred krajským súdom ako súdom odvolacím vyhodnocovať, či bola splnená nevyhnutnosť, resp. naliehavosť pre požadovanú úpravu pomerov. Krajský súd uvádza, že naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia, resp. bezodkladnosť potreby úpravy pomerov, ktorej sa navrhovateľ takýmto návrhom domáhal, je osvedčená len v prípade danosti okolností, ktoré bezprostredne a priamo spôsobujú negatívny zásah do práva, resp. právneho postavenia, ktorému navrhovateľ žiada priznať ochranu. Je pritom povinnosťou navrhovateľa, aby túto zákonom vyžadovanú podmienku v primeranej miere a intenzite naplnil, aby bolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
43. Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravuje ust. § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, a preto v súlade s uvedeným čl. 46 ods. 4 Ústavy SR bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia.
44. Na základe vyššie uvedených zhodnotení nezistil krajský súd relevantnosť odvolacích dôvodov navrhovateľa. Za situácie, kedy navrhovateľom nebola osvedčená naliehavosť pre požadovanú úpravu pomerov, bolo namieste uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie práve z dôvodu nenaplnenia zákonom vyžadovaných podmienok pre možnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Krajský súd preto v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP pristúpil k potvrdeniu odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu vo zvyšnej, čiastočným späťvzatím návrhu nedotknutej časti, ako vo výroku vecne správneho rozhodnutia.
45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný povinný. Krajský súd však z obsahu spisového materiálu nezistil vznik trov povinného spojených s týmto odvolacím konaním, a preto rozhodol, že povinný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.