Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Cb-173-2020.pdf
PDF · 148.91 KB
Case nature
Subarea
10Cb/173/2020
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: O. N., Z. Z. D.O.. Z. F. X/X, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, Phd. & Associates, s. r. o., so sídlom Hlavná 111/25, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 651 258, proti povinnému: TEZAR, s.r.o., so sídlom Thurzova 968/17, 014 01 Bytča, IČO: 31 615 333, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručený Okresnému súdu Žilina dňa 30.11.2020, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený Okresnému súdu Žilina dňa 30.11.2020 v celom rozsahu z a m i e t a .
Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 30.11.2020 domáha voči povinnému z neodkladného opatrenia (ďalej len v texte uvádzanému „povinnému“) uloženia povinnosti zdržať sa odnesenia hnuteľných a nehnuteľných vecí tvoriacich sústavu tepelného zariadenia z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres N., obec N., k. ú. S. N. vedeného Okresným úradom N., katastrálnym odborom a síce: 1) stavby súp. č. XXX, postavenej na parcele „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, druh stavby plynová kotolňa 2) stavby súp. č. XXXX, postavenej na parcele „C“ KN č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, druh stavby plynová kotolňa, 3) stavby súp. č. XXX, postavenej na parcele „C“ KN č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, druh stavby dom (ďalej len „predmet nájmu“) a iných nehnuteľností, na ktorých sa sústava tepelného zariadenia nachádza, a ponechať ich v predmete nájmu a na iných nehnuteľnostiach v stave nevyhnutnom na zabezpečenie dodávky tepla a teplej vody do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o určení vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia.
2. Navrhovateľ sa súčasne domáha voči povinnému uloženia povinnosti zniesť vstup navrhovateľa a navrhovateľom poverených osôb do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX podľa vyššie uvedenej špecifikácie, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia.
3. Navrhovateľ navrhol zaviazať povinného povinnosťou odovzdať navrhovateľovi právne tituly nadobudnutia technického zhodnotenia sústavy tepelného zariadenia a k nemu prináležiacej relevantnej účtovnej dokumentácie a povinnosťou vyrábať a dodávať teplo a tepelnú vodu sústavne bez prerušenia alebo obmedzenia všetkým odberateľom v meste, v cenách a kvalite zodpovedajúcej príslušným právnym predpisom v súlade s cenovou a vecnou reguláciu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia. Súčasne navrhol uložiť navrhovateľovi v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadenie
neodkladného opatrenia povinnosť podať na príslušnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva a súčasne navrhol priznať navrhovateľovi náhradu trov konania.
4. Ako procesnoprávny základ podaného návrhu navrhovateľ označil ust. § 324 a nasl. CSP, v zmysle ktorého ustanovenia sa navrhovateľ domáha vydania neodkladného opatrenia voči povinnému pred začatím konania vo veci samej, a to z dôvodu potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi procesnými stranami.
5. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 10.09.1999 bola medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a povinným ako nájomcom uzatvorená Nájomná zmluva (ďalej len v texte uvádzaná „Nájomná zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare), predmetom ktorej je nájom tepelného zariadenia. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú s platnosťou a účinnosťou do 31.12.2020. Povinný v postavení držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla v intenciách zákonnej úpravy § 2 písm. b) a d) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov užíva predmet nájmu na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetom jeho podnikania je výroba tepla, rozvod tepla, ktoré povinný zabezpečuje pre odberateľov Mesta N., čím súčasne dochádza k zhmotneniu verejného záujmu na riadnom plnení každodenných potrieb obyvateľov mesta a prevádzkyschopnosti podnikateľských subjektov. Navrhovateľ uviedol, že povinný počas trvania nájomného vzťahu za účelom zabezpečenia riadnej funkčnosti a hospodárnosti tepelného hospodárstva uskutočnil viacero zmien na predmete nájmu (investícií), vo vzťahu ku ktorým bol súhlas mesta ako prenajímateľa udelený len v dvoch prípadoch. Navrhovateľ poukázal na obsah čl. III ods. 2 písmeno j) Nájomnej zmluvy, podľa ktorého ustanovenia „Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom je vlastníctvom nájomcu, ktorý vykonáva odpisy v zmysle platných predpisov, technické zhodnotenie vykonané nájomcom v hodnote nad 1 milión Sk podlieha schváleniu mestského zastupiteľstva“. Navrhovateľ uvádza, že na základe citovaného zmluvného ustanovenia povinný zastáva názor, že zmluvné strany si takto vyhradili potrebu udelenia súhlasu so zmenou na predmete nájmu len pri technickom zhodnotení v hodnote nad 33.193,32 eur. Napriek obsahu Nájomnej zmluvy navrhovateľ má však za to, že ani obsah dohody nezbavuje navrhovateľa ako prenajímateľa jeho oprávnenia súhlas so zmenou vyjadriť alebo nevyjadriť. Má za to, že súhlas so zmenou na predmete nájmu bol potrebný bez ohľadu na hodnotu investícií. Na podporu uvedenej argumentácie navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín, ktorého správnosť záverov bola potvrdená rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16Cob 13/2018 a tiež Nálezom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 44/2018. Súhlas prenajímateľa so zmenou na veci je podľa ust. § 667 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka podmienkou vzniku peňažných nárokov nájomcu po zániku nájomnej zmluvy či už vo forme úhrady nákladov alebo vo forme protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Súhlas s vykonaním zmien môže dať prenajímateľ kedykoľvek, avšak nájomca má oň požiadať ešte pred ich vykonaním.
6. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že spornosť medzi navrhovateľom a povinným v otázke oprávnenia nájomcu uskutočňovať zmeny na predmete nájmu, napriek rokovaniam a vyvíjaniu aktivity zo strany mesta, nie je možné prekonať mimosúdnym usporiadaním vzťahov. Pre ďalšie rozhodnutie mesta, týkajúce sa nakladania s predmetom nájmu po zániku nájomného vzťahu, je konečné zákonné vysporiadanie medzi stranami a s tým súvisiace ustálenie sa na otázke udeľovania súhlasu so zmenami na predmete nájmu a určenie vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia kľúčové.
7. Navrhovateľ zdôraznil, že mesto je povinné pri nakladaní s predmetom nájmu brať do úvahy jeho špecifický charakter a význam, ktorý mu je priznaný s ohľadom na verejný záujem mesta zabezpečiť trvajúce dodávky tepla a teplej vody. Spornosť v nazeraní na nakladanie s predmetom nájmu zvýrazňuje záver povinného o jeho vlastníckom práve k technickému zhodnoteniu predmetu nájmu, kedy povinný vychádza práve z obsahu čl. III ods. 2 psím. j) Nájomnej zmluvy. Predmet nájmu a technické zhodnotenie tvoria sústavu tepelného zariadenia, ktorej jednota je pre funkčnosť tepelného hospodárstva a sústavnosť v dodávkach tepla a teplej vody esenciálna. Zákonné prenechanie sústavy tepelného zariadenia do nájmu predpokladá dôsledné dodržiavanie postupu podľa § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Záujem na prenechaní predmetu nájmu formou vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže, a to podľa zákona o majetku obcí, s ohľadom na trhové určenie výšky nájomného, je spojený s požiadavkou na riadnu diferenciáciu medzi tým, ktoré technické zhodnotenie je samostatnou vecou, ktoré sa stalo súčasťou predmetu nájmu, na ktoré technické zhodnotenie súhlas mesta bol udelený, a pri ktorom súhlas mesta absentuje. Definovanie predmetu
nájmu navrhovateľ vníma ako podstatnú náležitosť nájomnej zmluvy rozhodujúcu pre určenie ceny, za ktorú sa sústava tepelného zariadenia do nájmu prenechá.
8. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v priebehu roka 2020 mesto uskutočnilo viacero úkonov voči povinnému, ktorými bol povinný vyzvaný na poskytnutie súčinnosti na účely riadnej konkretizácie samostatných vecí tvoriacich sústavu tepelného zariadenia a zhodnotenia tvoriaceho súčasť predmetnej sústavy. Mesto tak dňa 18.05.2020 vyzvalo povinného na predloženie inventúrnych súpisov technického zhodnotenia predmetu nájmu uskutočneného počas celého trvania Nájomnej zmluvy, opakovane dňa 03.07.2020, kedy okrem inventúrneho súpisu majetku tvoriaceho predmet nájmu navrhovateľ požadoval určenie nadobúdacích a zostatkových cien a špecifikáciu technického zhodnotenia predmetu nájmu počas celej doby platnosti zmluvy vrátane jeho ocenenia. Navrhovateľ potvrdil, že listom zo dňa 20.07.2020 povinný doručil mestu dokument obsahujúci zoznam jednotlivých investícií s určením roku obstarania a vstupnou cenou, ktorý však nepokryl náležitosť účtovnej relevancie, keďže išlo len o konateľom povinného vytvorený zoznam majetku, bez špecifikácie právneho titulu nadobudnutia a preukázania skutočne vynaložených nákladov povinného na vec. Navrhovateľ tak opakovane žiadal povinného o predloženie relevantnej dokumentácie dňa 03.08.2020, na čo povinný poprel existenciu povinnosti nájomcu ako súkromnoprávneho subjektu poskytovať účtovnú dokumentáciu k veciam, ktoré sú súčasťou majetku povinného.
9. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami sporu je rozdielny pohľad na povinnosť predloženia dokumentácie týkajúcej sa špecifikácie technického zhodnotenia predmetu nájmu, ktorú navrhovateľ vníma ako významnú pre usporiadanie vzťahov medzi stranami a ďalšie nakladanie s majetkom mesta. Navrhovateľ v návrhu potvrdil skutočnosť, že nájomca má záujem na predĺžení Nájomnej zmluvy, prípadne uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorou by nájomca odkúpil tepelné zariadenie od mesta, a to s poukazom na dôvody hodného osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e), resp. § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí. Mestom zriadená komisia sa však uzniesla na závere o potrebe oslovenia znalca, ktorý by na základe vykonanej obhliadky predmetu nájmu a súvisiacej dokumentácie špecifikoval a ocenil sústavu tepelného zariadenia. Napriek výzve mesta zo dňa 02.10.2020 adresovanej povinnému na umožnenie prehliadky predmetu nájmu v intenciách záverov komisie pre účely ohodnotenia technického zhodnotenia predmetu nájmu a zváženie ďalšieho postupu mesta pri nakladaní s jeho majetkom, povinný odmietol umožnenie prehliadky predmetu nájmu a jeho ocenenie a to s poukazom na čl. III ods. 2 písmeno j) Nájomnej zmluvy, a to pre zabezpečenie ochrany vlastníckeho práva k majetku, ktorý tvorí podnik povinného. Postup povinného opierajúci sa o ust. čl. III bod 2 písmeno j) Nájomnej zmluvy navrhovateľ označil za rozporný s platným právom SR, a to tak v rozpore s verejnoprávnymi normami upravujúcimi nakladanie s majetkom mesta, ako aj so samotnou vôľou zmluvných strán. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na ust. § 28 ods. 3 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov k otázke odpisovania technického zhodnotenia veci vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci a ako základnú spornú skutočnosť medzi navrhovateľom a povinným označil otázku určenia vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia, o ktorej bude rozhodovať súd vo veci samej. Navrhovateľ poukázal na viaceré aspekty ukončenia nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a povinným, ktoré vyžadujú pružne a účinne riešiť usporiadanie vzťahov medzi stranami a to verejný záujem na sústavnom dodávaní tepla a teplej vody, verejný záujem súvisiaci s požiadavkou zákonnosti nakladania s majetkom mesta a súkromnoprávne aspekty majetkového vyrovnania medzi navrhovateľom a povinným. Navrhovateľ má za to, že uvedené aspekty je možné riešiť za predpokladu riadnej technickej a peňažnej individualizácie toho, čo tvorí sústavu tepelného zariadenia s ohľadom na uskutočnené investície zo strany povinného v priebehu trvania nájomného vzťahu a za predpokladu riadnej špecifikácie roztriedenia sústavy technického zariadenia na samostatné veci a súčasť hlavnej veci, ktoré budú podkladom pre určenie vlastníckeho práva a majetkového vyrovnania medzi stranami.
10. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľ opiera o požiadavku zabezpečenia ochrany spotrebiteľa ako konečného užívateľa tepla a teplej vody a to s poukazom na časovú tieseň v usporiadaní vzťahov medzi rozhodnutím do ukončenia nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a povinným, ďalej o existenciu faktickej obavy, že povinný napriek prezentovanému prísľubu vyrábať a dodávať teplo až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, zníži, preruší dodávky tepla, prípadne vyradí sústavu tepelného zariadenia z jej činnosti odčlenením konkrétnej veci, alebo súčasti, čím dôjde k znehodnoteniu a znefunkčneniu sústavy. Pri zohľadnení verejného záujmu na konštantnom dodávaní tepla navrhovateľ vníma ponechanie využívania sústavy tepelného zariadenia na tento účel bez povinností založených neodkladným opatrením ako málo preventívne. Napriek tomu, že ujmu spočívajúcu v ohrození verejného
záujmu na kontinuálnej dodávke tepla a teplej vody navrhovateľ označuje za hypotetickú, na druhej strane ju vníma ako zásadnú s dopadom na celú spoločnosť obyvateľov mesta. Teda dôvodnosť a trvanie verejného záujmu na konštantnom dodávaní tepla povinným, resp. ponechanie sústavy tepelného zariadenia v celosti a neodnesenie jeho súčastí alebo samostatných vecí nevyhnutne potrebných k riadnej prevádzke z predmetu nájmu tak, aby bola zabezpečená funkčnosť a hospodárnosť do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, označil navrhovateľ za významnú pre potrebu ochrany verejného záujmu na naplnení každodenných potrieb obyvateľov mesta ako konečných užívateľov tepla a teplej vody, v záujme potreby ochrany verejného záujmu na prevádzkyschopnosti podnikateľských subjektov zo sídlom v meste a pre ochranu zdravia obyvateľov mesta a to s prihliadnutím na ročné obdobie, v ktorom nastáva časový moment zániku Nájomnej zmluvy medzi navrhovateľom a povinným bez konkrétneho dojednania a určenia ďalšieho postupu pri nakladaní s majetkom mesta z dôvodu obštrukcií uskutočňovaných povinným v štádiu vyjednávania.
11. Okrem ochrany verejného záujmu na dodávke tepla a teplej vody má navrhovateľ za to, že v návrhu opísané skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v rovine konkretizácie sústavy tepelného zariadenia, technickej diferenciácie na samostatnú vec, ktorú možno od predmetu nájmu odčleniť bez toho, aby sa tým vec znehodnotila a súčasť predmetu nájmu, ako aj ich finančného ocenenia znaleckým posudkom. Dôslednú špecifikáciu sústavy tepelného zhodnotenia a jeho technického zhodnotenia, zrealizovaného v priebehu trvania nájomného vzťahu navrhovateľ označil za základný predpoklad ďalšieho nakladania s predmetom nájmu a majetkového vyrovnania medzi navrhovateľom a povinným týkajúceho sa ukončenia nájomného vzťahu. Sprístupnenie predmetu nájmu a s tým spojenú konkretizáciu sústavy tepelného zariadenia navrhovateľ vníma za významné z procesného hľadiska nadchádzajúceho konania o určenie vlastníckeho práva k veciam a určenia, čo tvorí súčasť hlavnej veci. Uvádzaný zámer sleduje ochranu verejného záujmu, ako aj záujmu súkromného. Navrhovaný postup navrhovateľ opiera o požiadavku nakladania s majetkom mesta zákonným spôsobom, predvídateľným a transparentným, čo je esenciálnym dôvodom potreby neodkladnej úpravy pomerov z pohľadu verejnoprávnych kompetenčných a procesných noriem. Konkretizáciu sústavy tepelného zariadenia a jeho ocenenia navrhovateľ zo súkromnoprávneho hľadiska vníma ako významné tak z pozície navrhovateľa ako prenajímateľa, ako aj povinného v postavení nájomcu urovnať si vzájomné nároky spojené s ukončením nájomného vzťahu. Povinnosť mesta konkretizovať účinnú ochranu svojho vlastníckeho práva a majetkových nárokov navrhovateľ opiera o ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, § 7 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí , podporne Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 376/12.
12. K požiadavke proporcionality neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že petit neodkladného opatrenia je koncipovaný ako prostriedok na presadenie verejného záujmu a účelu regulácie, ktorý súčasne zohľadňuje mieru naliehavosti a ťažkosť dosiahnutia verejného záujmu bez konkrétnej ujmy v prípade, ak návrhu nebude vyhovené. Návrh neodkladného opatrenia sleduje záujem zachovať celistvosť sústavy tepelného zariadenia za účelom jej riadnej identifikácie, ďalej pre prípad potreby zabezpečenia operatívneho výrobcu a dodávateľa tepla a teplej vody v situácii, kedy povinný svoj záväzok sústavnej výroby a dodávok tepla a teplej vody pre všetkých odberateľov meste nesplní. Má za to, že vzhľadom na existenciu verejného záujmu súkromný záujem povinného na ochrane jeho vlastníckeho práva, resp. vlastníckeho práva k veciam tvoriacim sústavu tepelného zariadenia, alebo jej súčastí, verejnému záujmu na dodávkach tepla a teplej vody ustupuje a aj pri neexistencii právoplatného rozhodnutia vo veci samej o určenie vlastníckeho práva vníma navrhované neodkladné opatrenie za primerané a legitímne. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na potrebu ingerencie štátu do podnikania povinného vzhľadom na predmet jeho podnikania a jeho osobitosti v odvetví tepelného hospodárstva zákonom o regulácii v sieťových odvetviach. Účelom tejto regulácie je transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite.
13. Vo vzťahu k procesnému nároku navrhovateľa, ktorý spočíva v uložení povinnosti povinnému zniesť vstup mesta a mestom určených osôb do nehnuteľností , ktoré žalobca všeobecne vymedzuje ako predmet nájmu, a k navrhovanej povinnosti odovzdať právne tituly nadobudnutia technického zhodnotenia predmetu nájmu a relevantnej účtovnej dokumentácie za účelom určenia sumy, o ktorú sa predmet nájmu zhodnotil, špecifikácie sústavy tepelného zariadenia a určenia, čo tvorí súčasť predmetu nájmu a čo samostatnú vec, navrhovateľ sleduje verejný záujem na ďalšom nakladaní s predmetom nájmu zákonným spôsobom a s tým spojeným určením predmetu nájmu nezameniteľným spôsobom a
ďalej súkromným záujmom na majetkovom urovnaní navrhovateľa a povinného v súvislosti so zánikom nájomného vzťahu. Vzhľadom na to, že v rámci vyjednávania povinný odmietol sprístupnenie sústavy zariadenia na účely obhliadky a vykonania znaleckého posudku a poskytnutie relevantnej dokumentácie s tvrdením ochrany jeho vlastníckeho práva, navrhovateľ poukázal na postavenie mesta v pozícii prenajímateľa, ktorému vyplýva právo vstúpiť do nehnuteľnosti na účely jej prehliadky zo zákona podľa ust. § 681 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a tiež s poukazom na ust. § 25 ods. 4 písm. d) zákona o obecnom zriadení, v intenciách ktorého ustanovenia je založené oprávnenie poslanca požadovať informácie a vysvetlenia od fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú v meste podnikateľskú činnosť, vo veciach týkajúcich sa dôsledkov ich podnikania. Navrhovateľ má za to, že z uvedených ustanovení vyplýva oprávnenie navrhovateľa požadovať informácie s ohľadom na spornosť v určení vlastníckeho práva k veciam a faktickú nemožnosť mesta operatívne zabezpečiť novú sústavu tepelného zariadenia po zániku existujúceho nájomného vzťahu. Navrhovateľ zdôraznil povinnosť navrhovateľa s poukazom na ust. § 31 písm. a) zákona o tepelnej energetike zabezpečiť do 31.12.2007 vypracovanie koncepcie rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky v súlade s energetickou politikou Slovenskej republiky a v rozsahu metodického usmernenia ministerstva, ktorá po schválení mestským zastupiteľstvom sa mala stať odvetvovou koncepciou a mala byť použitá pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie. Mesto je pritom povinné túto koncepciu v oblasti tepelnej energetiky aktualizovať a zahrnúť do územnoplánovacej dokumentácie aspoň raz za 5 rokov. Právo mesta na informácie a súčinnosť zo strany dodávateľa tepla - povinného je preto daná aj charakterom koncepcie rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky. Oprávnenie mesta dožadovať sa predloženia príslušnej dokumentácie týkajúcej sa sústavy tepelného zariadenia navrhovateľ odvodzuje z obsahu ust. § 31 písm. d) zákona o tepelnej energetike, podľa ktorého obec s počtom obyvateľov nad 2500 je oprávnená od držiteľa povolenia požadovať informácie o stave a možnosti rozvoja sústavy tepelných zariadení. Povinnosť držiteľa povolenia poskytovať na požiadanie informácie pre Mesto na výkon štátnej správy alebo štátneho dozoru podľa § 31 zákon a o tepelnej energetike vyplýva výslovne z ust. § 10 ods. 16 písm. a) tohto zákona a povinnosť dodávateľa (povinného) predložiť na požiadanie Mesta informácie o stave a možnosti rozvoja ním prevádzkovanej sústavy tepelného zariadenia je upravená v ust. § 15 ods. 1 písm. b) zákona o tepelnej energetike. Porušovanie týchto informačných povinností dodávateľa je sankcionované podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o tepelnej energetike. Z označenej koncepcie informačnej povinnosti a sankcie za jej nesplnenie navrhovateľ odvodzuje právo obsiahnuté v predmetnom procesnom nároku ako legitímne a proporcionálne.
14. Procesný nárok navrhovateľa spočívajúci v domáhaní sa uloženia povinností povinnému vyrábať a dodávať teplo a teplú vodu sústavne bez prerušenia alebo obmedzenia všetkým odberateľom v meste, v cenách a kvalite zodpovedajúcej príslušným právnym predpisom a v súlade s cenovou a vecnou reguláciou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, navrhovateľ sleduje verejný záujem na sústavnom dodávaní tepla a teplej vody, pričom svoju argumentáciu opiera o možnosť obmedzenia podnikania z dôvodu ochrany verejného záujmu. Povinnosť vyrábať a dodávať teplo v určenom čase, kvalite a prevádzkovať sústavu tepelného zariadenia, ktoré slúži na výrobu a distribúciu tepla, hospodárne, navrhovateľ odvodzuje z ust. § 15 ods. 1 písm. a) zákona o tepelnej energetike, pričom zdôrazňuje ust. § 19 ods. 3 písm. b) tohto zákona, v zmysle ktorého je dodávateľ povinný „dodávať teplo na vymedzenom území odberateľovi podľa písmena a), s ktorým sa rokuje o zmene alebo doplnení uzatvorenej zmluvy podľa odseku 2 písmeno j) v lehote 30 dní od uplynutia dohodnutého termínu dodávky tepla; v takom prípade je odberateľ povinný uhradiť platby za dodané teplo, aj keď nedošlo k podpisu zmluvy.“ Navrhovateľ uviedol, že podmienky obmedzenia alebo prerušenia dodávky tepelnej energie v nevyhnutnom rozsahu vyplývajú z ust. § 26 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, pričom po odstránení príčin obmedzenia alebo prerušenia dodávok tepla je dodávateľ povinný obnoviť jeho dodávku pod sankciou vyplývajúcou z ust. § 35 ods. 1 písm. c) zákona o tepelnej energetike. Iné prípady svojvoľného prerušenia alebo obmedzenia dodávok tepla a teplej vody z dôvodu kolízií medzi mestom a dodávateľom, týkajúci sa ich nájomného vzťahu, resp. prebiehajúceho súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia, označil navrhovateľ za konanie v rozpore s ust. § 26 ods. 1 zákona o energetike. Prípadné obmedzenie, resp. prerušenie dodávok tepla a teplej vody odberateľom v meste bez zákonného dôvodu navrhovateľ označil za protiprávne konanie pre rozpor so zákazom diskriminácie.
15. K požiadavke určitosti sústavy tepelného zariadenia navrhovateľ uviedol, že aktuálne nedisponuje dokumentáciou k sústave tepelného zariadenia a uskutočneného technického zhodnotenia vzhľadom na popísanú neochotu povinného spolupracovať a poskytnúť navrhovateľovi relevantné informácie na
účel jej špecifikácie. Touto skutočnosťou navrhovateľ odôvodňuje absenciu dôslednej identifikácie veci v žalobnom návrhu. Navrhovateľ preto vo väzbe na označené rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1474/2002 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Obo 164/2007 pri posudzovaní určitosti žalobného petitu zohľadnil objektívnu a navrhovateľom nezavinenú nemožnosť označiť sústavu tepelného zariadenia, samostatné veci a jej súčasti nezameniteľným spôsobom.
16. Navrhovateľ v návrhu ako dôkazný prostriedok označil a k návrhu pripojil fotokópie uznesení mestského zastupiteľstva N.Č. č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, fotokópiu Nájomnej zmluvy zo dňa 10.09.1999 spolu s prílohou k Nájomnej zmluve zo dňa 10.09.1999, žiadosť o doloženie inventúrnych súpisov majetku spoločnosti TEZAR, s.r.o. zo dňa 18.5.2020, fotokópiu uznesenia mestského zastupiteľstva N. č. XX/XXXX zo dňa 06.05.2020, fotokópie žiadosti predloženie inventúrnych súpisov majetku zo dňa 03.07.2020, odpovede povinného zo dňa 20.07.2020, žiadosti o predloženie inventúrnych súpisov majetku - doplnenie zo dňa 03.08.2020, odpovede povinného zo dňa 18.08.2020, zápisnice zo zasadnutie komisie zo dňa 20.08.2020, výzvy na umožnenie prehliadky zo dňa 02.10.2020, odpoveď povinného zo dňa 05.10.2020.
17. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
18. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP: Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
19. Podľa § 326 ods. 1 CSP: V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
20. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP: Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
21. Podľa § 329 ods. 2 CSP: Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Podľa Článku 17 CSP: Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
23. Neodkladné opatrenie podľa § 324 a nasledujúce CSP je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho účelom je prostredníctvom poskytnutia predovšetkým dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov účastníkov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli či už pred začatím konania, alebo už aj v začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených právnych vzťahov je však možné zabezpečiť a účastníkom poskytnúť v súlade s Článkom 17 CSP len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako sa toto vykonáva v základnom konaní, a teda, že nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom dokazovaní práva uplatneného vo veci samej. V nadväznosti na to súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy skúma iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutých skutočností. V
takomto rozsahu sa súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s návrhom a pripojenými dôkaznými prostriedkami.
24. Základným predpokladom neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho, teda nie len faktického vzťahu sporových strán, osvedčenie ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa, svedčiaceho mu z právnych vzťahov s povinným; a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť jeho subjektívne právo . Navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom nositeľom dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre jeho nariadenie. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia všetkých podmienok, je možné návrhu neodkladného opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.
25. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol navrhovateľom doručený súdu pred začatím konania vo veci samej, pričom z jeho obsahu vyplýva, že navrhovaným neodkladným opatrením sa navrhovateľ domáha dočasnej úpravy pomerov medzi stranami a to spôsobom vymedzeným žalobným petitom. Z obsahu návrhu je zrejmé, že medzi stranami je sporné vlastnícke právo k sústave tepelných zariadení, ktoré tvorili predmet Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a povinným dňa 10.09.1999, ktorej predmetom je nájom tepelného hospodárstva a tepelných zariadení bližšie špecifikovaných v Prílohe Nájomnej zmluvy, a ktorej trvanie je obmedzené na dobu určitú s platnosťou a účinnosťou do 31.12.2020. Uvedená spornosť vyplynula z otázky rozsahu a spôsobu uskutočňovania zmien na predmete nájmu zo strany povinného ako nájomcu a z tejto spornosti vyplývajúceho sporného vlastníckeho práva k veci, ktorá tvorí predmet Nájomnej zmluvy. Napriek preukázaným snahám navrhovateľa a rokovaniam, ktoré sa uskutočnili medzi sporovými stranami, a ktorých cieľom bolo zabezpečiť mimosúdne usporiadanie vzťahov, k dohode medzi stranami nedošlo. Pre ďalšie rozhodnutie mesta týkajúce sa nakladania s predmetom nájmu po zániku nájomného vzťahu a pre konečné zákonné vysporiadanie medzi stranami z ukončenej Nájomnej zmluvy, vníma navrhovateľ ustálenie zásadnej otázky udeľovania súhlasu so zmenami na predmete nájmu ako určujúcej z hľadiska určenia vlastníckeho práva k sústave tepelných zariadení ako prenajatej veci.
26. Navrhovateľ v podanom návrhu opakovane akcentoval požiadavku zabezpečenia súladu tak s predpismi súkromného práva, ako aj normami verejného práva pri nakladaní s majetkom obce, pričom navrhovateľ v návrhu zdôrazňuje viaceré aspekty súvisiace s ukončením predmetného nájomného vzťahu, ktoré si vyžadujú pružné riešenie a usporiadanie vzťahu medzi stranami ako je verejný záujem na sústavnom dodávaní tepla a teplej vody obyvateľom Mesta N. a v záujme zabezpečenia prevádzkyschopnosti podnikateľských subjektov so sídlom v Meste N. a súčasne pre potrebu ochrany zdravia obyvateľov mesta aj s prihliadnutím na ročné obdobie, v ktorom nastáva časový moment zániku Nájomnej zmluvy medzi navrhovateľom a povinným bez konkrétneho dojednania ďalšieho postupu pri nakladaní s majetkom mesta.
27. Zo skutkovej a právnej argumentácie navrhovateľa vyplýva, že medzi stranami je sporné, čo zo sústavy tepelných zariadení, s ohľadom na uskutočnené investície zo strany povinného v priebehu trvania nájomného vzťahu, patrí do majetku navrhovateľa a čo z týchto vecí je majetkom povinného. Tieto otázky by mali byť predmetom konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k sústave tepelných zariadení. Navrhovateľ podrobne odôvodňuje nielen potrebu zabezpečenia ochrany verejného záujmu na dodávkach tepla a teplej vody, ale tiež potrebu neodkladnej úpravy pomerov v rovine konkretizácie sústavy tepelného zariadenia a technickej diferenciácie na samostatnú vec, ktorú možno od predmetu nájmu odčleniť bez toho, aby sa tým znehodnotila, a súčasť predmetu nájmu, ako aj ich finančné ocenenie znaleckým posudkom.
28. Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti strán a jednostrannosť predložených dôkazných prostriedkov, čo je však odôvodnené osobitnou povahou a účelom neodkladného opatrenia, súd posudzoval osvedčenie nielen existencie právneho vzťahu medzi navrhovateľom a povinným, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje, ale tiež z pohľadu tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva navrhovateľa, pre ktoré navrhovateľ požaduje ochranu, a to vo väzbe na navrhovateľom vymedzený petit neodkladného opatrenia a premet budúceho konania vo veci samej.
29. Z navrhovateľom predložených listinných dôkazných prostriedkov vyplýva existencia nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a povinným, ktorý vznikol uzavretím Nájomnej zmluvy dňa 10.09.1999, ktorej predmetom je „prenájom tepelného hospodárstva a tepelných zariadení“, pričom zoznam predmetu nájmu tvorí Prílohu tejto zmluvy (č. l. 17 - 19 súdneho spisu). V Nájomnej zmluve strany dojednali predmet nájmu, dobu nájmu a výšku nájomného v čl. II Nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa zmluva uzatvára na dobu určitú do 31.12.2020. K okamihu rozhodovania súdu o navrhovanom neodkladnom opatrení teda nájomný vzťah medzi navrhovateľom a povinným trvá a predpoklad jeho ukončenia je dňa 31.12.2020. Uzneseniami mestského zastupiteľstva Mesta N. navrhovateľ osvedčuje schválenie investície povinného do predmetu nájmu v dvoch prípadoch, a to na základe uznesenia mestského zastupiteľstva N. zo dňa 29.06.2006 a zo dňa 27.06.2019. Z predsporovej komunikácie strán ďalej vyplýva, že navrhovateľ sa opakovanými výzvami adresovanými povinnému domáhal predloženia technického zhodnotenia prenajatého majetku Mesta N. počas trvania Nájomnej zmluvy, konkrétne o doloženie inventúrnych súpisov majetku predmetného technického zhodnotenia s ich ocenením, ktorej požiadavke povinný čiastočne vyhovel predložením inventúrnych súpisov majetku tvoriaceho predmet nájmu podľa Nájomnej zmluvy s konštatovaním, že povinný „zostatkovú cenu prenajatého majetku pre neevidenciu oprávky, neuvádza“. Na požiadavku o predloženie inventúrnych kariet majetku k 30.06.2020 vrátane dokladov preukazujúcich titul nadobudnutia majetku povinný neposkytol navrhovateľovi žiadanú súčinnosť, odvolávajúc sa pritom na jednotlivé ustanovenia Nájomnej zmluvy, na obsah ktorých povinný viaže svoje vlastnícke právo k veci. Z odpovede povinného adresovanej navrhovateľovi dňa 18.08.2020 je nesporné, že povinný má záujem na predĺžení Nájomnej zmluvy, prípadne na uzavretí kúpnej zmluvy k nehnuteľnému majetku, zvýrazňujúc prioritu oboch zmluvných strán na zabezpečení služieb právnickým a fyzickým osobám v meste oprávnenou osobou podľa platnej legislatívy, za ktorú sa považuje sám povinný ako vlastník nového technologického zariadenia a vlastník technologických zariadení, ktoré neboli predmetom nájmu, a bez ktorých nie je možné služby v tepelnom hospodárstve poskytovať. Z predložených listinných dôkazných prostriedkov taktiež vyplýva, že napriek snahe a výzve navrhovateľa na umožnenie prehliadky predmetu nájmu v určenom čase osobám povereným Mestom N., ktorá mala slúžiť ako podklad pre rozhodovanie mestského zastupiteľstva o spôsobe výberu prevádzkovateľa tepelného hospodárstva v ďalšom období, povinný neumožnil navrhovateľovi vstup do objektu tepelných zariadení (do priestorov kotolne) odvolávajúc sa pritom na ustanovenie čl. VI bod 9 prevádzkového poriadku a ust. § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike s tvrdením, že do priestorov kotolne môžu vstupovať len osoby, ktoré majú oprávnenie v zmysle Vyhlášky MPSVaR č. 508/2009 Z. z..
30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a povinným založeného Nájomnou zmluvou, ktorá aktuálne trvá. Z obsahu návrhu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ sa žalobou vo veci samej mieni domáhať určenia vlastníckeho práva k sústave tepelných zariadení , ktoré je vzhľadom na zhodnotenie predmetu nájmu medzi stranami sporné, a ktorého aktuálny stav nie je navrhovateľovi známy. Bez toho, že by súd akýmkoľvek spôsobom prejudikoval výsledok sporu medzi stranami, je potrebné konštatovať, že právny záujem na úprave pomerov strán sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní, prípadne vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešene akútnej situácie medzi stranami sporu, pričom obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľa, a teda účinky neodkladného opatrenie nesmú neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov strán sporu, v danom prípade do vlastníckeho práva povinného vec vlastniť, užívať a disponovať s ňou a rovnako práva slobodného podnikania pri súčasnom zohľadnení špecifického postavenia navrhovateľa ako verejnoprávnej korporácie a z tohto postavenia vyplývajúcich požiadaviek na nakladanie s majetkom obce z hľadiska procesných a hmotnoprávnych noriem zabezpečujúcich ochranu verejných zdrojov a súčasne verejného záujmu na dodávkach tepla a teplej vody do momentu právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k veci, pri zohľadnení špecifického postavenia povinného ako právnickej osoby, ktorá je držiteľom povolenia na podnikanie v tepelnej energetike podľa zákona č. 657/2004 Z. z.
31. Všetky podmienky neodkladného opatrenia súd skúma vo väzbe na predmet budúceho súdneho konania vo veci samej, nakoľko iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je možné posúdiť, či je správne zvolený okruh strán konania, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi stranami prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, či je vhodne zvolený druh neodkladného opatrenia a efektívne naformulovaný jeho obsah s dôrazom na skutočnosť, či sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ako aj celkovú opodstatnenosť nariadenia navrhovaného procesného opatrenia a primeranosť ukladanej povinnosti.
32. Primárnou povinnosťou navrhovateľa bolo preto osvedčiť nielen existenciu práva, resp. nároku, pre ktorý je navrhovaná požadovaná úprava pomerov strán sporu, ale tiež osvedčenie naliehavosti pre úpravu právnych vzťahov, ktorú navrhovateľ vymedzil petitom návrhu neodkladného opatrenia, všetko vo väzbe na budúci predmet základného konania. Citlivo vnímajúc zásadný informačný deficit na strane navrhovateľa týkajúci sa aktuálnej dokumentácie prenajímateľa k sústave tepelných zariadení a ich technickému zhodnoteniu, aj vzhľadom na kvalitu poskytnutej súčinnosti zo strany povinného subjektu pre identifikáciu sústavy tepelného zariadenia, súd pri posudzovaní otázky určitosti žalobného petitu síce zohľadnil na jednej strane možnosti a schopnosti navrhovateľa označiť veci, ktorých odovzdania a sprístupnenia sa voči povinnému návrhom neodkladného opatrenia domáha, na druhej strane musel súd prihliadať aj na zákonnú požiadavku dôslednej identifikácie , t.j. presnosti a určitosti žalobného petitu tak, aby v prípade jeho prevzatia do výroku súdneho rozhodnutia bol súdny výrok vykonateľný, teda aby vôbec mohli nastať navrhovateľom zamýšľané účinky neodkladného opatrenia.
33. Z povahy procesného inštitútu neodkladného opatrenia je zrejmý jeho charakter a zásada „neodkladnosti“. Tuto súd posudzuje z hľadiska právnych a faktických následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája, a to v štádiu pred vydaním meritórneho rozhodnutia súdu, kedy je preto nevyhnutné s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci posudzovať relevantnosť a potrebnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva a jeho procesnú prípustnosť. Zásadne platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy. Pri rozhodovaní o návrhu neodkladného opatrenia je postačujúce osvedčenie tvrdených skutočností, avšak musí byť splnená požiadavka primeranej intenzity tohto osvedčenia.
34. Vo väzbe na vyššie uvedené princípy súd za primeranú a proporcionálnu neodkladnú úprav pomerov strán medzi navrhovateľom a povinným , voči ktorému návrh neodkladného opatrenia smeruje, vníma povinnosť povinného sprístupniť navrhovateľovi ako prenajímateľovi predmet nájmu, keďže prenajímateľovi ako vlastníkovi veci resp. osobe oprávnenej nakladať s vecou vyplývajú zo zmluvy a zákona práva a povinnosti vlastníka prenajatej veci. A pre odopretie prístupu vlastníkovi veci na strane povinného absentuje relevantný právny dôvod. V podmienkach predmetnej právnej veci povinnosťou nájomcu v zmysle čl. III bod 2 písm. l) Nájomnej zmluvy je „umožniť povereným pracovníkom prenajímateľa vykonávať kontrolu stavu prenajatých priestorov a zariadenia“. Nepochybne tak ide o povinnosť nájomcu, ktorá explicitne vyplýva z obsahu uzatvorenej Nájomnej zmluvy a jej splnenie je nárokovateľné súdnou cestou. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že predmet nájmu bližšie vymedzený Prílohou k Nájomnej zmluve navrhovateľ bez zodpovedajúceho objasnenia relevantných skutočností a ich primeraného osvedčenia v žalobnom návrhu stotožňuje s nehnuteľnosťami špecifikovanými v bode I., II. žalobného návrhu.
35. Žalobca tak síce osvedčil, že na umožnenie prehliadky prenajatých priestorov a zariadení bol povinný vyzvaný dňa 02.10.2020, pričom prehliadku predmetu nájmu prenajímateľom povinný odmietol s poukazom na ust. § 31 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, z čoho vyplýva, že zo strany povinného je bez relevantnej právnej argumentácie znemožňované navrhovateľovi sprístupnenie predmetu nájmu, avšak spôsob, akým navrhovateľ v žalobnom návrhu vymedzil predmet nájmu, nezodpovedá obsahu Nájomnej zmluvy a neumožňuje súdu prijať záver, že ide o totožné veci. Splnením navrhovateľom požadovanej povinnosti zo strany povinného a to sprístupnením predmetu nájmu na účely jeho prehliadky, kontroly a zistenia stavu prenajatej veci, by bol navrhovateľovi vytvorený priestor na zadokumentovanie stavu predmetu nájmu, vykonaných investícií zo strany nájomcu a zabezpečenie ďalších podkladov pre individualizáciu prenajatej veci a určenie miery zhodnotenia predmetu nájmu zo strany nájomcu, s následným umožnením bližšej špecifikácie niektorých pojmov vymedzených žalobným návrhom vo vzťahu k navrhovaným povinnostiam strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nakoľko však navrhovateľ sprístupnenie predmetu Nájomnej zmluvy v petite neodkladného opatrenia spája s nehnuteľnosťami, ktorých vymedzenie nezodpovedná Nájomnej zmluve a jej Prílohe, a to spôsobom, ktorý neumožňuje súdu ani pripojením si verejne prístupného registra - Výpisu z katastra nehnuteľností, listu vlastníctva č. XXXX, okres N., katastrálne územie S. N., tento stotožniť s predmetom Nájomnej zmluvy podľa Prílohy k Nájomnej zmluve zo dňa 10.09.1999, nebolo možné návrhu v tejto časti vyhovieť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru že obsah návrhu a označených dôkazných prostriedkov neposkytuje súdu tak vo vzťahu k navrhovanej povinnosti v bode I. a tiež v
bode II. spoľahlivý podklad pre uloženie navrhovateľom požadovaných povinností formou neodkladného opatrenia, pričom uvedený nedostatok návrhu vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia, ktoré v posudzovanej veci nemá povahu podania vo veci samej, nie je možné odstrániť postupom podľa § 129 CSP, 327 CSP, keďže ide o vecný nedostatok podania s dopadom na vyhodnotenie vecnej dôvodnosti návrhu.
36. Rovnako navrhovateľom koncipované neodkladné opatrenie v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha voči povinnému odovzdania relevantných listín, odovzdanie právnych titulov „technického zhodnotenia sústavy tepelných zariadení“ a k nim prináležiacej „relevantnej účtovnej dokumentácie“, nemá také vlastnosti návrhu, ktoré by po materiálnej stránke spĺňali náležitosti exekučného titulu umožňujúceho po materiálnej stránke jeho vykonateľnosť v časti judikovanej povinnosti. S prihliadnutím na povahu neodkladného opatrenia a jeho vykonateľnosť, nie je reálny predpoklad jeho následného spresnenia v konaní na základe ďalších bližších údajov bežne získaných v priebehu konania vo veci samej. Nakoľko osobitnou požiadavkou návrhu neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, čo zodpovedá všeobecnej požiadavke na formuláciu žalobného návrhu podľa § 132 ods. 1 CSP, musí byť z návrhu jednoznačné, vydania ktorých listín vo vzťahu ku ktorým konkrétnym veciam sa navrhovateľ domáha, a to vzhľadom na dispozičný princíp, v zmysle ktorého musí súd vyčerpať celý predmet konania, pričom návrh nesmie prekročiť a ukladať iné ako v návrhu vymedzené povinnosti.
37. Na základe zistených skutočností z podaného návrhu a predložených listinných dôkazných prostriedkov vrátane súdom pripojeného listu vlastníctva súd dospel k záveru že listinné dôkazy neposkytujú súdu v požadovanej miere a intenzite v štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia základ k záveru o neodkladnosti navrhovaného neodkladného opatrenia, a to nie len z dôvodu nedostatočne vymedzeného predmetu nájmu a listín, ktorých vydania sa navrhovateľ voči povinnému domáha, ale tiež z dôvodu absencie takých okolností, ktoré by zakladali dôvodnú obavu na strane navrhovateľa a tým vyvolanú ingerenciu súdu vo vzťahu medzi navrhovateľom a povinným do momentu právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o určenie vlastníckeho práva k sústave tepelného zariadenia.
38. Pokiaľ sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti zdržať sa odnesenia hnuteľných a nehnuteľných vecí tvoriacich sústavu tepelných zariadení, bol primárne povinný osvedčiť skutočnosti svedčiace o naliehavosti pre navrhovanú úpravu pomerov strán. Intervenciu súdu vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu navrhovateľ opieral predovšetkým o zabezpečenie ochrany spotrebiteľa ako konečného užívateľa tepla a teplej vody, časovú tieseň do ukončenia nájomného vzťahu a o faktickú obavu, že povinný zníži, preruší dodávky tepla, prípadne vyradí sústavu tepelného zariadenia z jej činnosti odčlenením konkrétnej veci alebo sčasti, čím dôjde k znehodnoteniu a znefunkčneniu sústavy. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že hoci ujma spočívajúca v ohrození verejného záujmu na kontinuálnej dodávke tepla a teplej vody je len hypotetická, túto vníma ako zásadnú s dopadom na celú spoločnosť obyvateľov mesta.
39. Vo vzťahu k navrhovateľom vymedzenej naliehavosti úpravy pomerov strán súd konštatuje, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán je osvedčená len v prípade danosti takých okolností, ktoré bezprostredne a priamo spôsobujú negatívny zásah do práva, resp. právneho postavenia, ktorému navrhovateľ žiada priznať ochranu. Pre úspešnosť návrhu musia byť tieto navrhovateľom osvedčené v dostatočnej miere a intenzite. Z listinných dôkazných prostriedkov vyplýva, že napriek tomu, že medzi procesnými stranami je sporné vlastnícke právo k predmetu nájmu, a to vzhľadom na povinným vykonané investície počas trvania nájomného vzťahu, povinný prezentuje záujem o predlženie Nájomnej zmluvy, prípadne na odkúpení nehnuteľného majetku so zdôraznením priority, ktorou je zabezpečovanie služieb (dodávka tepla a TUV) právnickým a fyzickým osobám v Meste N.. Je nesporné, že povinný subjekt je podnikateľom v oblasti tepelného hospodárstva, disponuje osobitným oprávnením na výkon podnikateľskej činnosti v oblasti tepelného hospodárstva a s výkonom tejto špecifickej podnikateľskej činnosti preň platia práva a povinnosti upravené zákonom o tepelnej energetike (č. 657/2004 Z. z.). Z obsahu návrhu a predložených listinných dôkazných prostriedkov teda nevyplýva, že by zo strany povinného dochádzalo ku konaniu, ktorým by povinný akýmkoľvek spôsobom negatívne zasahoval do predmetu nájmu s cieľom zníženia jeho hodnoty, resp. funkčnosti zariadenia, prípadne že by sa dopúšťal konania dôvodne v navrhovateľovi vzbudzujúcom obavu , že k takémuto konaniu na strane povinného dôjde. Navrhovateľom tvrdená obava nemá oporu v stanovisku a prezentovanom záujme povinného pokračovať v podnikateľskej činnosti súvisiacej so spornou Nájomnou zmluvou, osobitným povolením na
výkon podnikateľskej činnosti povinného a samotnou podstatou a účelom doteraz uzatvorenej Nájomnej zmluvy.
40. Vo vzťahu k navrhovateľom vymedzenej povinnosti vyrábať a dodávať teplo a teplú vodu sústavne bez prerušenia alebo obmedzenia všetkým odberateľom v meste, v cenách a kvalite zodpovedajúcej príslušným právnym predpisom a v súlade s cenovou a vecnou reguláciou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví do právoplatného rozhodnutia vo veci samej súd konštatuje, že pre uloženie takejto povinnosti absentuje právny základ, a to zmluva o dodávkach tepla a TUV, z ktorej by vyplýval tento záväzok povinného a podmienky dodávok plnenia pre uloženie navrhovanej povinnosti. Súčasne navrhované neodkladné opatrenie nemá väzbu na budúci predmet konania , ktorým má byť podľa tvrdení navrhovateľa nárok na určenie vlastníckeho práva k veci. Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom, ako správne uviedol navrhovateľ v návrhu, vyplývajú zo zákonnej úpravy č. 657/2004 Z. z., pričom dodávka tepla sa uskutočňuje podľa § 19 tohto zákona na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom s náležitosťami vymedzenými ust. § 19 ods. 1. Predmetná zákonná úprava explicitne vymedzuje podmienky obmedzenia a prerušenia dodávky tepla v nevyhnutnom rozsahu v ust. § 26 a podmienky uplatnenia prípadného nároku na náhradu škody príp. ušlého zisku pri obmedzení dodávky. V kontexte skutočností uvedených v návrhu neodkladného opatrenia, zistených z listinných dôkazných prostriedkov, relevantnej právnej úpravy dopadajúcej na práva a povinnosti účastníkov trhu s tepom a vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci samej súd návrh aj v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodný, nespĺňajúci základné podmienky pre jeho nariadenie.
41. Záverom súd konštatuje, že pokiaľ neboli osvedčené všetky zákonom kumulatívne stanovené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, nebolo možné návrhu vyhovieť, a preto súd návrh v celom rozsahu, teda aj v časti uloženia povinnosti navrhovateľovi podať na príslušnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva, zamietol. Napriek tomu, že z celého obsahu návrhu je zrejmý informačný deficit na strane navrhovateľa k aktuálnemu stavu predmetu nájmu, a to napriek obsahu Nájomnej zmluvy, ktorá upravuje povinnosť nájomcu každoročne predkladať prenajímateľovi finančnú hodnotu nového hmotného investičného majetku mesta zaradeného do užívania (čl. II bod 4 písm. a) Nájomnej zmluvy) a predkladať účtovný stav majetku, ktorý je predmetom nájmu (čl. I bod 4 písm. b) Nájomnej zmluvy) a rovnako úprava nájomného vychádza z predpokladu úhrady nájomného vo výške odpisov predmetu nájmu, vo väzbe na citovanú zmluvnú úpravu je neobjasniteľné, akým spôsobom navrhovateľ evidoval stav svojho majetku počas dvadsať rokov trvajúceho nájomného vzťahu a akým spôsobom a na základe akých podkladov prijímal úhrady nájomného. Pokiaľ zmluvné strany podľa dohodnutých zmluvných podmienok nepostupovali a dohodnutou zmluvnou úpravou sa dôsledne neriadili, zásadne nie je možné nedostatok vyvolaný takýmto konaním strán riešiť inštitútom neodkladného opatrenia, pokiaľ pre jeho nariadenie absentujú základné zákonné predpoklady.
42. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP na základe princípu úspešnosti návrhu. Nakoľko povinnému ako úspešnej strane v doterajšom konaní o návrhu neodkladného opatrenia trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania voči navrhovateľovi ako neúspešnej procesnej strane nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline / § 357 písm. d CSP/.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. Ak ide o podanie v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania / § 127 ods. 1,2 CSP/. Ďalej je v odvolaní potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha / odvolací návrh/, / § 363 CSP/.
Odvolanie v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie urobil / § 125 ods. 3 CSP/.
Vykonateľnosť tohto uznesenia nastáva doručením jeho písomného vyhotovenia účastníkom konania pri zohľadnení ustanovenia § 331 ods. 1 CSP, podľa ktorého: Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.