Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matka: K. E., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom P. H. XXXX/X, I. u Z. H., a otca: M. H., nar. X.X.XXXX, bytom O., toho času O. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -168 zo dňa 1.10.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, počnúc od 17.06.2019, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Výrokom II. uložil otcovi povinnosť dlžné výživné za obdobie od 17.06.2019 do 01.10.2020 vo výške 1.033,23 Eur zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 31.12.2020. Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. -49 zo dňa 05.02.2008 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. 2 ods. 1 , Zákona o rodine, , a , - 5, , , Zákona o rodine, a .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že maloletý M. pochádza z druhovského pomeru rodičov, ktorí spolu dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. zo dňa 5.2.2008, právoplatným dňa 20.2.2008, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa maloleté dieťa zverilo do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na maloleté dieťa vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk) a styk otca s dieťaťom bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod, a každý nepárny týždeň v piatok od 9:00 hod. do 17:00 hod. V čase tohto rozhodnutia malo maloleté dieťa 3 roky a navštevovalo materskú školu. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -121 zo dňa 17.4.2012, právoplatným dňa 17.4.2012 bola schválená rodičovská dohoda ohľadom styku otca s dieťaťom, čím sa v časti styku zmenil pôvodný rozsudok tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v pondelok od 14.00 hod. do 18.00 hod.; každý

párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod.; počas veľkonočných sviatkov každý párny rok, počnúc veľkonočným piatkom od 17.00 hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod.; počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od pondelka od 09.00 hod. do posledného dňa prázdnin do piatku do 18.00 hod.; počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 09.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 09.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod.; počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok 25.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa každý párny týždeň v pondelok o 14.00 hod. vyzdvihne zo školskej družiny a v ten istý deň o 18.00 hod. maloletého matke odovzdá v mieste jej bydliska, v ostatné dni si v určený čas maloleté dieťa prevezme pred bydliskom matky a po ukončení styku v určený čas maloletého matke na tom istom mieste vráti. V čase posledného rozhodovania o výživnom matka, okrem maloletého dieťaťa, o ktoré v konaní ide, inú vyživovaciu povinnosť nemala, žila spolu s maloletým dieťaťom a jej rodičmi v trojizbovom byte na adrese P. H. XXXX/X, I., ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, pracovala ako živnostníčka v pracovnej pozícii obchodná zástupkyňa s priemerným čistým mesačným príjmom cca 13.000,- Sk (cca 431,52 Eur), nevlastnila žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Otec okrem maloletého dieťaťa, o ktorom sa koná inú vyživovaciu povinnosť nemal, žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome, pracoval v oblasti vykonávania osobnej cestnej motorovej dopravy ako živnostník s priemerným čistým mesačným príjmom cca 10.000 Sk (331,94 Eur), nevlastnil žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Maloletý M. mal v čase posledného rozhodovania 3 roky, navštevoval materskú školu, bol zdravý a výdavky na jeho výživu boli bežné, veku primerané.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému M. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -49 zo dňa 5.2.2008, právoplatným dňa 20.2.2008, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa maloleté dieťa zverilo do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na maloleté dieťa vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk) a bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. V čase posledného rozhodovania o výživnom otec okrem maloletého dieťaťa, o ktorom sa koná, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome, pracoval v oblasti vykonávania osobnej cestnej motorovej dopravy ako živnostník s priemerným čistým mesačným príjmom cca 10.000,- Sk (331,94 Eur), nevlastnil žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Toho času naďalej pracuje ako živnostník v odvetví taxislužby, v rámci čoho za rok 2018 mal výsledok hospodárenia v zisku + 2.120,- Eur. Od posledného rozhodnutia mu ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi - starobnými dôchodcami, je zdravý, nevlastní žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Matka maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom okrem maloletého dieťaťa, o ktorom sa koná, inú vyživovaciu povinnosť nemala, žila spolu s maloletým dieťaťom a jej rodičmi v trojizbovom byte na adrese P. H. XXXX/X, I., ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, pracovala ako živnostníčka v pracovnej pozícii obchodná zástupkyňa s priemerným čistým mesačným príjmom cca 13.000,- Sk (cca 431,52 Eur), nevlastnila žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty. V súčasnosti žije spolu s maloletým dieťaťom, zamestnaným druhom K. H., nar. XX.X.XXXX a ich spoločnou maloletou dcérou J. H., nar. XX.X.XXXX a druhovými rodičmi na adrese Z. č. XX, pričom sa jedná o 5 izbový rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve rodičov matkinho druha. Je zamestnaná u zamestnávateľa S. A. N. so sídlom v J., s priemerným čistým mesačným príjmom cca 900,- až 980,- Eur, okrem toho je poberateľkou rodičovského prídavku na dve maloleté deti (M. a J.) spolu vo výše 49,90 Eur mesačne. Matka je zdravá, okrem 1/8 spoluvlastníckeho podielu trojizbového bytu na adrese P. H. XXXX/X, I., v ktorom býva jej matka, iný nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Od posledného rozhodnutia o výživnom jej dňa XX.X.XXXX pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletej J.. Obaja rodičia maloletého M. si hradia náklady na bývanie, resp. ďalšie náklady v súvislosti so zabezpečovaním svojich osobných potrieb, ako aj v ďalších oblastiach svojho života. V čase posledného rozhodovania o výživnom mal maloletý M. 3 roky a 11 mesiacov, navštevoval materskú školu, bol zdravý, pričom toho času má 16 rokov a takmer 7 mesiacov, navštevuje 1. ročník Spojenej školy Nivy v Šali, je zdravý, výdavky na jeho výživu sú bežné, veku primerané. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov ako povinných alebo na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného. K zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého M., ktorý je starší o 12 rokov a takmer 8 mesiacov, pričom táto skutočnosť podľa názoru súdu zakladá dôvod na zmenu

posledného rozhodnutia o výživnom. Navyše maloletý M. je od 1.9.2020 študentom strednej školy, s čím sa nepochybne zvýšili mesačné náklady vo všetkých oblastiach jeho života. Súd v tejto súvislosti preto na maloletého M. uplatnil valorizačnú klauzulu s poukazom na vývoj životných nákladov, ako objektívnej okolnosti, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Súd výživné otca na maloleté dieťa zvýšil zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka, teda nie v súlade s návrhom matky, ktorá navrhovala zvýšiť výživné na sumu 200,- Eur mesačne, s tým, že súd prihliadol na možnosti a schopnosti otca. V konaní bolo zistené, že otcovi nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť, pričom toho času má naďalej vyživovaciu povinnosť iba vo vzťahu k maloletému dieťaťu, o ktorom sa koná, naďalej pracuje ako živnostník, pričom podľa názoru súdu je ako živnostník schopný si svoje príjmy sám moderovať. Vykonaným dokazovaním zároveň súd zistil, že k zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletého M., ktorej od posledného rozhodnutia pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletej J. H., nar. XX.X.XXXX, ktorú má s terajším partnerom. Pri rozhodovaní súd zároveň bral do úvahy aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a matkou vykázané výdavky týkajúce sa maloletého dieťaťa, ktoré matka vyčíslila v sume 293,- Eur a s ktorými sa súd stotožnil a preto ich zohľadnil pri svojom rozhodovaní, nakoľko súvisia s prípravou na výkon budúceho povolania (štúdium na strednej škole), resp. bežnými výdavkami (oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie). Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu, vychádzajúc pritom z priemerného platu taxikárov Nitrianskom kraji (824,- Eur mesačne), čo v danom prípade podľa ustálenej súdnej praxe predstavuje rozmedzie sumy 206,- až 247,- Eur mesačne. Otcom deklarovaný nižší príjem vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti a možnosť moderovať si svoj príjem súd nezohľadnil, nakoľko jeho zdravotný stav je dobrý a tak si môže zabezpečiť adekvátny príjem, z ktorého bude uspokojovať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Na exekúcie na strane otca súd taktiež neprihliadal, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Takáto výška zvýšeného výživného (100,- Eur mesačne) podľa názoru súdu zodpovedá kritériám Zákona o rodine. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého M. mesačne sumou 100,- Eur, a matka prispeje polovicou, t.j. sumou 50,- Eur, nakoľko druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloletého M., a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na maloleté dieťa, tak na strane maloletého M. vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 174,95 Eur mesačne (100 + 50 + 24,95), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého M.. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého M. a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo strany otca v súlade s návrhom matky od 17.6.2020, t. j. odo dňa podania návrhu. V konaní bolo preukázané, že otec si doposiaľ plnil vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške, v tejto súvislosti súd nezistil, že by mu vznikol dlh, pričom túto skutočnosť matka ani v rámci konania matka nenamietala. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 17.6.2019 do 1.10.2020 na maloletého M. vo výške 1.033,23 Eur (zvýšené výživné zo sumy 33,19 Eur na sumu 100,- Eur mesačne, t. j. zvýšené o 66,81 Eur, pričom alikvótna časť výživného za mesiac jún 2019 predstavuje 66,81 Eur : 30 dní v mesiaci = 2,22 Eur / deň, teda 14 dni x 2,22 Eur = 31,08 Eur + 66,81 Eur / mes. x 15 mesiacov (7/2019 až 9/2020) = 1.002,15,- Eur (spolu 1.033,23 Eur), súd zaviazal otca na jeho úhradu do 31.12.2020 k rukám matky maloletého dieťaťa v súlade ustanovením , nakoľko podľa názoru súdu je v jeho možnostiach a schopnostiach zaplatiť tento dlh v súdom určenej lehote, bez ohrozenia jeho vlastnej výživy, pričom v danom prípade súd nevzhliadol potrebu, povolil mu zaplatiť vzniknutý dlh v splátkach podľa ustanovenia . O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec sa kategoricky ohradzuje proti chápaniu súdom prvej inštancie otcovho živnostenského podnikania. Otec už vo svojom vyjadrení k návrhu matky jasne súdu uviedol, že nepracuje ako taxikár, ale ako osobný šofér - kuriér. Toto preukazuje výpisom zo živnostenského registra zo dňa 30.10.2020. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohol súd prvej inštancie vychádzať pri svojich hypotetických výpočtoch z priemerného mesačného platu taxikárov v Nitrianskom kraji, ale iba z preukázaných tvrdení otca ohľadom jeho príjmu ako osobného šoféra - kuriéra. Otec zásadne popiera akékoľvek „moderovanie" svojho príjmu. Súd prvej inštancie mal zrejme na mysli, že otec si nejakým spôsobom prispôsobuje svoje príjmy zo živnostenského podnikania tak, aby pre účely daňového priznania za príslušný rok bola výška jeho príjmov čo najnižšia. Tento názor

súdu prvej inštancie je absolútne mylný, nakoľko otec žiadnym spôsobom nemanipuluje svoj príjem a pre účely daňového priznania uvádza vždy len pravdivé údaje. Ako dôkaz predkladá otec daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2019, z ktorého vyplýva, že príjmy otca za rok 2019 boli na podstatne nižšej úrovni, než z akej vychádzal pri výpočtoch zvýšenia výživného súd prvej inštancie. Podľa názoru otca preto nie je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zvýšení výživného na sumu 100,- eur spravodlivé a je v rozpore s ust. § 63 ods. 2 ZR, nakoľko nie je v schopnostiach, možnostiach ani v majetkových pomeroch otca platiť tak vysoké výživné. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní predsa nemôže spravodlivo požadovať od otca, aby sa vzhľadom na svoj zdravotný stav zamestnal v zamestnaní, ktoré je úplne iné, ako sú jeho súčasným živnostenským podnikaním naplnené predstavy o jeho práci, a to len preto, že by prípadne v tomto novom zamestnaní zarobil viacej a mohol tak ešte viac ako v súčasnosti uspokojovať odôvodnené potreby svojho syna. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave zmenil rozsudok tak, že zvyšuje sa výživné na maloleté dieťa zo sumy 33,19 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne počnúc od 17.06.2019, dlžné výživné za obdobie od 17.06.2019 do dňa v mesiaci v ktorom bude o odvolaní rozhodnuté zaplatí do 31.12.2021.

6. Kolízny opatrovník k doručenému odvolaniu uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

7. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca z odvolania, aby platil výživné 70 eur a so zaplatením dlžného výživného do 31.12.2021. Napriek tomu, že je otec zdravý, nechce sa zamestnať v inom odbore. Príjmy otca v daňovom priznaní sú dlhodobo nízke.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného otca pre maloletého zo sumy 33,19 eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozhodol o zvýšení výživného otca pre maloletého zo sumy 33,19 eur na sumu 100.- eur mesačne od 17.6.2019. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného pre maloletého v rozsahu 100,- eur mesačne, keď odvolacie dôvody otca smerovali proti výške zvýšeného výživného pre maloletého určeného súdom prvej inštancie.

11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa otcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky účastníkov a zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že otec sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrhu matky na zvýšenie čiastočne vyhovel. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

16. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

17. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú -povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť

o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého bolo zistené, že maloletý pochádza z druhovského pomeru rodičov, ktorý spolu nežijú, pričom rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. zo dňa 5.2.2008 maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 1.000,- Sk (33,19 eur) a bol upravený styk otca s maloletým. Následne rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. -121 zo dňa 17.4.2012 bola schválená rodičovská dohoda o styku otca s maloletým. V čase ostatného rozhodovania o výživnom matka bola živnostníčka - obchodná zástupkyňa s príjmom cca 13.000,- Sk (431 eur), iné vyživovacie povinnosti nemala, nevlastnila žiaden majetok väčšej hodnoty, otec pracoval ako živnostník v cestnej motorovej doprave s príjmom cca 10.000,- Sk (331,94 eur), iné vyživovacie povinnosti nemal, žil s rodičmi, nevlastnil žiadny majetok väčšej hodnoty. Maloletý v čase ostatného rozhodovania o výživnom mal 3 roky, navštevoval materskú školu, bol zdravý, mal bežné výdavky. Od ostatného rozhodovania matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, dňa XX.X.XXXX sa jej narodila maloletá J., matka bola na rodičovskej dovolenke, a po jej skončení sa zamestnala od 19.6.2020 v spoločnosti S. A. N. v N. s príjmom 900-980,- eur mesačne. Matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, je spoluvlastníčkou podielu v 3- izbovom byte s podielom 1/8, je zdravá. Otec naďalej pracuje ako živnostník za rok 2018 mal výsledok hospodárenia v zisku 2.120,- eur, uviedol príjem 300 eur v čistom, počet vyživovacích povinností sa nezmenil, je zdravý, majetkové pomery zostali rovnaké. Maloletý od 1.9.2020 navštevuje 1. ročník strednej školy - Spojená škola Nivy Šaľa, výdavky má bežné.

19. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného v prospech maloletého, keďže rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Od ostatného rozhodovania o výživnom uplynulo dlhé časové obdobie, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie to bolo 12 rokov a 8 mesiacov, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, kedy prirodzene vzrástli jeho potreby nielen na bežné životné náklady, ale predovšetkým v súvislosti s jeho vzdelávaním. V tomto období maloletý absolvoval materskú školu a základnú školu, v školskom roku 2020/2021 začal maloletý navštevovať prvý ročník na strednej škole, s čím sú spojené notoricky známe výdavky na nákup učebníc, zošitov, učebných pomôcok, školské stravovanie a cestovanie do školy. Pochopiteľne vzrástli aj odôvodnené potreby vo všetkých ďalších oblastiach jeho života a výdavky spojené s mimoškolskými aktivitami. Od poslednej úpravy výživného na strane maloletého vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich určenie vyššieho výživného. Rovnako nastala zmena pomerov i na strane rodičov, matke pribudla ku dňu XX.X.XXXX vyživovacia povinnosť k dcére J.. Čo sa týka príjmu matky u nej došlo k podstatnej zmene okolností, keďže matka bola na materskej a následne na rodičovskej dovolenke, aktuálne sa zamestnala s príjmom približne 900-980 eur, teda došlo u nej v porovnaní s predchádzajúcom úpravou k nárastu príjmu. Otec bol v čase ostatnej úpravy výživného živnostníkom, naďalej podniká na základe živnostenského oprávnenia s príjmom podľa vyjadrenia otca vo výške 300 eur.

20. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov, príslušných rodinno-právnych vzťahov. Kritérium uvedené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného pritom aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Treba ich posudzovať

v súvislosti so špeciálnymi kritériami, platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, v danom prípade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ako už bolo uvedené vyššie na strane oprávneného je potrebné zistiť relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného súd preskúmava schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napr. zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu, smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne schopnosti sa môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórie, dosahované zárobky v danom povolaní.

21. Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletého ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného otca pre maloletého 100 eur mesačne. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné povinného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), ktorému východisku pri rozhodovaní o výške výživného zodpovedá aj súdom prvej inštancie určené výživné. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého vychádzal pri rozhodovaní o zvýšení výživného z príjmu otca vo výške 824,- eur, ktorý by otec mohol dosahovať (vychádzajúc z ponúk práce a z prieskumu platov taxikárov), je náležitý a má preto oporu vo vykonanom dokazovaní. Princíp potencionality príjmov má prednosť pred princípom fakticity príjmov práve aj v prípade, že povinný nevyužije všetky svoje možnosti a schopnosti na získanie zamestnania s dostačujúcim príjmom na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Súd prvej inštancie správe prihliadol na príjem otca, ktorý by mohol dosahovať, z ktorého potencionálneho príjmu otca vychádzal pri určovaní výšky výživného a jeho postup v prejednávanom prípade podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine bol úplne namieste. Otec nepreukázal existenciu žiadnych okolností pre ktoré by takýto príjem nemohol dosahovať.

22. Pokiaľ ide o odvolací argument, že vo výpise zo živnostenského registra nie je uvedené, že otec vykonáva taxislužbu, ako to uvádzal súd prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že toto pochybenie súdu prvej inštancie nemalo vplyv na správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie uviedol, že otec pracuje ako taxikár, pričom otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je taxikárom a v súčasnosti vykonáva kuriérske služby. Uvedená okolnosť však neovplyvnila skutočnosť, že u otca bolo namieste vychádzať z potencionálneho príjmu a nebolo rozhodujúce či z platu taxikára alebo kuriéra (ktoré sa pohybujú od 623 - 1.436,- eur mesačne - podľa informácii na internetovej stránke platy.sk). V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že výživné sa zvýšilo o 66,81 eur čo predstavuje za 12 rokov nárast 5,5 eur ročne. Pokiaľ podnikateľská činnosť nezabezpečuje otcovi dostatočný zdroj príjmov, uvedené

nemôže byť dôvodom pre úvahu o nižšom výživnom ako zvýšil súd prvej inštancie, pretože maloleté dieťa má svoje každodenné potreby a nemôže byť takáto situácia v jeho neprospech.

23. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého, ktorý je v plnej miere odkázaný výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopná sám sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň dieťaťa je odrazom životnej úrovne jeho rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, zvýšil výživné pre maloletú správne. Súdom prvej inštancie zvýšené výživné pre maloletého zo sumy 33,19 eur na sumu 100,- eur mesačne je vzhľadom na vek maloletého, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania jeho životných nákladov v budúcnosti primerané. Rovnako zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery otca zodpovedajú súdom prvej inštancie zvýšenému výživnému. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v odôvodnení preskúmavaného rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o maloletého sa stará osobne a dobrovoľne si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu. Odvolací súd považuje výživné v sume 100,- eur mesačne pre maloletého od otca spolu s výživným a osobnou starostlivosťou od matky za postačujúce pre pokrytie aktuálnych potrieb maloletého a jeho záujmov.

24. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 17.6.2019 do 1.10.2020 vo výške 1.033,23 eur pre maloletého určil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne uložil otcovi povinnosť na jeho zaplatenie do 31.12.2020, nakoľko uvedené je možné vzhľadom na pomery otca.

25. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

26. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).