Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/197/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci navrhovateľa: M. M., G. V. XX.XX.XXXX, E. K.: Q. XXX, XXX XX P., zastúpený: JUDr. Iveta Kalinová, advokátka, so sídlom: Cukrová 14, 811 08 Bratislava, proti povinnému: T.. Ľ. I., G. V. XX.XX.XXXX, E. K.: I. XXXX/X, XXX XX K., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o., so sídlom: Lehotského č. 4, 811 06 Bratislava, o návrhu na určenie výživného, o odvolaniach navrhovateľa a povinného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. júna 2019, č.k. -119, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. augusta 2019, č. k. -132, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. júna 2019, č.k. -119 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. augusta 2019, č. k. -132, v napadnutej časti mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo výške 330,- € mesačne vždy k 15. dňu toho- ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 04.09.2017.

II. Odvolací súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamieta.

III. Zročné výživné za obdobie od 04.09.2017 do 28.02.2021 vo výške 12.658,63 € je otec povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 26.06.2019 č. k. -119, uložil Ing. Ľ. I. povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa - M. M. sumou 400,- € mesačne, vždy k 15. dňu v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, počnúc od 04.09.2017, od právoplatnosti rozsudku a zároveň rozhodol, že zročné výživné v sume 8.760,- € je povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.09.2017, ktorý bol následne postúpený súdu prvej inštancie dňa 10.01.2018, sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil jeho otcovi povinnosť platiť mu výživné, mesačne vo výške 400,- €, odo dňa 04.09.2017. V návrhu uviedol, že rodičia boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , právoplatným dňa 13.01.2012, navrhovateľ je študentom 1. ročníka Ekonomickej univerzity v Bratislave, na jeho výživu a náklady spojené so štúdiom mu prispieva iba matka M.. M. M., s ktorou žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v Rovinke. Otec mu prestal na

výživné prispievať od 01.04.2016, hoci navrhovateľ bol študentom denného štúdia na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Štúdiom sa pripravuje na budúce povolanie a nemá žiadne iné finančné príjmy ani majetok, z ktorých by mohol svoje štúdium financovať. V rámci výdavkov deklaroval náklady na bývanie v rodinnom dome vo výške 200,- € mesačne, strava 200,- € mesačne, cestovné náklady 17,90 €, lieky a zdravotná starostlivosť 20,- €, hygienické a kozmetické potreby 25,- €, odev a obuv 75,- €, poplatky za školné v sume 900,- € za rok štúdia ( t.j. 75,- € /mesačne), študijné materiály a pomôcky 15,- € mesačne, poplatky za telefón 25,- € mesačne, voľný čas 75,- €. Za nákup notebooku zaplatil po zľave 500 €, je pre jeho štúdium nevyhnutný. Rovnako si bol nútený zakúpiť aj tablet v sume 328,-€, ktorý tiež nevyhnutne potrebuje k štúdiu. Nákupy elektroniky zdokladoval súdu potvrdeniami o platbe. Vo výpovedi uviedol, že začal študovať úplne iný odbor ako pôvodne zvolenú medicínu, v súčasnosti úspešne ukončil tretí semester a pokračuje v riadnom štúdiu. Jeho matka poberá starobný dôchodok v sume 570,40 € mesačne, a zároveň pracuje na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky, kde jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie do septembra 2018 dosiahol sumu 809,93 €. Povinný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.07.2018 s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že navrhnuté výživné sa mu javí ako neprimerane vysoké a neopodstatnené. Poukázal na správanie sa navrhovateľa voči nemu, ktoré hodnotí ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. Vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že by bol schopný platiť výživné v maximálnej sume 200,- € mesačne. Pracuje ako zamestnanec v trvalom pracovnom pomere v spoločnosti Fabricia, s.r.o. s mesačným príjmom je cca 950,- €, nemá žiadne špeciálne zdravotné obmedzenia. Má úvery v banke, kde platí mesačné splátky asi 500,- €, má ešte asi štyri roky do doplatenia úverov.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého navrhovateľ preukázal všetky svoje tvrdenia, že je študentom denného štúdia Ekonomickej univerzity v Bratislave, Fakulta hospodárskej informatiky, program Manažérske rozhodovanie, od 04.09.2017, vydokladoval svoje náklady na bývanie, ktoré sú za internet 4 x ročne v sume 29,70 €, elektrina mesačná zálohová platba 75,- €, odvoz smetí 26,75 €, televíziu 41,40 €, plyn mesačná zálohová platba 100 €, daň z nehnuteľností v sume 46,80 € a 32,21 €, zdokladoval potvrdenie o výške príjmu matky - starobný dôchodok v sume 570,40 € mesačne, a zároveň jej čistý priemerný mesačný príjem na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky za obdobie do apríla 2019 vo výške 850,90 €, potvrdenie o kúpe učebníc a skrípt v sume 40,90 € dňa 04.10.2018, potvrdenie o kúpe tabletu v sume 328,06 €, potvrdenie o kúpe notebooku v sume 501,15 €. Súd prvej inštancie poukázal na to, že povinný nepreukázal nijako svoje tvrdenia o úveroch, splátkach, ktoré platí mesačne v ním deklarovanej sume 500,- €, rovnako ani na opakovanú výzvu súdu prvej inštancie nepredložil potvrdenie o dosiahnutej mzde a daňové priznanie a účtovné doklady, týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti v spoločnosti NIKRED s.r.o., kde je konateľom. Súd prvej inštancie okrem jeho tvrdenia, že jeho príjem v spoločnosti Fabricia, s.r.o. je cca 950,- €, nedisponoval jediným dôkazom preukazujúcim tvrdenia povinného o príjme a jeho majetkových a zárobkových možnostiach a schopnostiach. Vzhľadom na to, súd prvej inštancie pri posudzovaní pomerov na strane otca vychádzal z § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Príjem, z ktorého súd prvej inštancie pri posudzovaní pomerov na strane povinného otca vychádzal, ako z jeho predpokladaného mesačného príjmu, bola suma 4.204,- €. Rovnako prihliadol súd prvej inštancie na skutočnosť, že povinný je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. Bracovce, okres Michalovce, vedených na LV č. XX v pomere 1/1 - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 924 m2 a záhrady, vo výmere 1094 m2, ako i podielovým spoluvlastníkom ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov v minimálnych podieloch (napr. 2/1010), nehnuteľností vedených v k.ú. K., U. M., na L. Č.. XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX.

4. Zo záverov vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že otec dosahuje predpokladaný príjem 4.204,- €, matka má starobný dôchodok v sume 570,40 € mesačne a príjem zo zamestnania v sume 800,- € (po odrátaní daňového bonusu a prídavkov na dieťa) spolu 1.370,- €. Navrhovateľ preukázal svoje mesačné výdavky v sume 800,- €. Súd prvej inštancie preto výšku výživného, ktorou sa má otec ako osoba povinná z výživného na výžive navrhovateľa podieľať, ustálil na sumu 400,- €, ktoré priznal navrhovateľovi odo dňa podania návrhu, od 04.09.2017. Zročné

výživné spolu v sume 8.760,- € (pomerné výživné za 27 dní v mesiaci september 2017 = 360,- €, za mesiace od 01.10.2017 - 26.06.2019 spolu 21 mesiacov x 400,- € = 8.400,- €) zaviazal povinného súd prvej inštancie zaplatiť v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Povinný v zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku v časti výroku I. a II. (výživné a zročné výživné) odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu. Povinný namietal, že súd prvej inštancie pri určení zročného výživného nezohľadnil skutočnosti predložené povinným vo vyjadrení podanom súdu prvej inštancie dňa 08.03.2019, že dňa 02.07.2018 poukázal navrhovateľovi na jeho účet vedený v Tatra banke minimálne výživné, zročné za obdobie od 09/2017 do 06/2018 a to celkom vo výške 273,20 €, dňa 06.07.2018 poukázal sumu 56,16 € za obdobie 07 a 08/2018 (t.j: 28,08 € x 2), a následne od 09/2018 až po súčasnosť (do 03/2019) poukázal mesačne celkom 196,56 €. Povinný ďalej uviedol, že v plnení svojej vyživovacej povinnosti v rozsahu 30% zo sumy životného minima pokračoval aj naďalej, o čom navrhovateľ vedel. Do dňa vyhlásenia rozsudku t.j. do 26.06.2019 navrhovateľovi poukázal aj za mesiace 03 - 06/2019 sumu 84,24 €. Súd prvej inštancie v rozsudku nezohľadnil a ani v žiadnom bode neuviedol navrhovateľom už prijaté výživné a to celkom sumu 610,16 €. Povinný ďalej uviedol, že pokiaľ súd zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľa sumou 400,- € mesačne, uvedené znamená, že celkové mesačné náklady navrhovateľa sú vo výške 800,- €, čo je neprimerané a neopodstatnené. Štatisticky je známe, že celkové mesačné náklady vysokoškolského študenta v Bratislave na primeranú a dôstojnú existenciu (ubytovanie, strava, doprava, zábava) sa pohybujú maximálne do 500,- €. Povinný ďalej nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý bez možnosti konfrontácie vydedukoval, že má príjmy z inej než závislej činnosti, ako konateľ spoločnosti NIKRED s.r.o., ktorá však nevykonáva žiadnu činnosť, nemá žiaden majetok a povinný nemal a nemá žiaden príjem z podnikateľskej činnosti. Na pojednávaní dňa 19.06.2019 bol povinnému krátkou cestou sudkyňou bez vysvetlenia odovzdaný výpis z OR spoločnosti NIKRED s.r.o., o spoločnosti NIKRED s.r.o. na pojednávaniach nebolo spomenuté ani slovo a povinný nebol v súvislosti so spoločnosťou NIKRED s.r.o. súdom vyzývaný k predloženiu žiadnych dokladov, čo je zrejmé aj zo zápisnice zo dňa 19.06.2019. Pri posudzovaní pomerov na strane otca vychádzal súd prvej inštancie z § 63 ods. 1 Zákona o rodine a za predpokladaný mesačný príjem určil neoprávnene sumu 4.204,- €, napriek tomu, že zistil cez Sociálnu poisťovňu, čo je založené aj v spise, že povinný má len príjem zo závislej činnosti, čo na pojednávaní konanom dňa 14.03.2019 aj sám prehlásil.

6. Na odvolacie námietky povinného navrhovateľ uviedol, že povinný mal možnosť predložiť listinné dôkazy, týkajúce sa preukázania svojho príjmu, ako aj prípadné platby výživného poukázané navrhovateľovi. Povinný na pojednávaní dňa 14.03.2019 uviedol, že navrhovateľovi prestal prispievať na výživné v januári 2016. Mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, predložiť listinné dôkazy, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania, čo však neurobil. Čo sa týka namietanej výšky mesačných nákladov navrhovateľa, povinný tieto náklady nijako nespochybnil. Navrhovateľ svoje mesačné náklady riadne preukázal. Má za to, že ohľadne namietaného predpokladaného mesačného príjmu povinného súd prvej inštancie pri posudzovaní pomerov povinného správne postupoval podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. potvrdil a zaviazal povinného na náhradu trov konania.

7. Navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie proti rozhodnutiu v časti o trovách konania, keď je toho názoru, že súd prvej inštancie mal aplikovať ustanovenie , keďže v tomto prípade existujú dôvody na priznanie náhrady trov konania. Súd prvej inštancie mal skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú také okolnosti, na ktoré treba prihliadnuť pri rozhodovaní o trovách. Navrhovateľ je odkázaný výživou na svojich rodičov, keďže sa formou denného štúdia pripravuje na budúce povolanie. Povinný si dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona. Navrhovateľ bol preto nútený iniciovať toto súdne konanie. Keďže povinný sa dlhodobo vyhýba svojej vyživovacej povinnosti, musí znášať aj náhradu trov konania, ktoré svojím správaním zavinil. Navrhovateľ nemá právnické vzdelanie, dal sa preto v konaní zastupovať advokátkou, ktorej v prípade nepriznania náhrady trov konania musí za služby zaplatiť. Navrhovateľ nezavinil začatie tohto konania, začatie konania zapríčinil povinný. Z toho dôvodu by bolo nespravodlivé, aby trovy advokáta musel platiť navrhovateľ. Navrhovateľ je bez vlastných príjmov, preto by tak vlastne platil trovy z výživného, ktoré je určené na odôvodnené potreby dieťaťa. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v III. časti

výroku o trovách konania zrušil a priznal navrhovateľovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

8. Povinný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa okrem iného poukázal na to, že návrh navrhovateľa, aby odvolací súd rozsudok v III. časti výroku o trovách konania zrušil a priznal navrhovateľovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, považuje za neoprávnený a neopodstatnený. Navrhovateľ podal na súd návrh na určenie výživného dňa 04.09.2017, čo je v ten istý deň, ako bol zapísaný do prvého ročníka štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave, pričom o tom, že bol prijatý na štúdium sa navrhovateľ dozvedel určite v júni v roku 2017. Navrhovateľ v tom čase už bol plnoletý (mal 23 rokov), od roku 2016 s povinným nežil v spoločnej domácnosti a dal dostatočne najavo (už v roku 2016), že nemá o povinného žiaden záujem. Od júna 2017 do 04.09.2017 nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby oznámil povinnému svoj záujem študovať na druhej vysokej škole. K tvrdeniu navrhovateľa, že povinný si dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona a navrhovateľ bol preto nútený iniciovať toto súdne konanie, povinný uviedol, že je presvedčený, že tento stav navrhovateľ vyvolal úmyselne. Súd sa týmto postupom navrhovateľa vôbec nezaoberal, prehliadal tieto skutočnosti a za "vinníka" označil povinného, pričom už takéto konanie navrhovateľa možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. O tom, že navrhovateľ začal študovať na druhej vysokej škole, sa povinný dozvedel až z návrhu na určenie výživného doručeného povinnému dňa 20.06.2018. Povinný od 02.07.2018 poukázal navrhovateľovi na jeho účet vedený v Tatra banke minimálne výživné, zročné za obdobie od 09/2017 do 06/2018, a následne až po súčasnosť poukazoval mesačne sumy v rozsahu 30% zo sumy životného minima. Ak navrhovateľ vo svojom odvolaní proti III. výroku rozsudku ďalej uvádza, že povinný sa dlhodobo vyhýba svojej vyživovacej povinnosti, týmito tvrdeniami navrhovateľ súd informuje nepravdivo a klame. Aj v samotnom rozsudku zo dňa 26.06.2019, súd prvej inštancie nezohľadnil ani v žiadnom bode neuviedol povinným už poukázané výživné od 09/2017, čím je podľa právneho názoru povinného rozsudok nepreskúmateľný a odvolací súd by ho mal zrušiť.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal s nariadením pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia boli splnené zákonné podmienky, nakoľko bolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, a dospel k záveru, že odvolanie otca t.j. povinného je čiastočne dôvodné, pričom odvolanie navrhovateľa voči výroku o trovách konania dôvodné nie je. Odvolací súd po nariadení pojednávania a po doplnení dokazovania vo veci verejne vyhlásil rozsudok ( , ).

10. Povinný v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že poukazuje na konanie navrhovateľa, ktoré považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, a to hlavne z dôvodu, že ho jeden večer spolu s matkou nevpustili do domu, kde mal všetky svoje veci a zostal takpovediac na ulici, vysmievali sa z neho, pričom syn mu pri vypratávaní povedal, že je rád, že to urobil. Taktiež uviedol, že syn mu neoznámil, že skončil medicínu. Povinný v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že konanie navrhovateľa vníma negatívne, nakoľko mu povedal, že keď stiahne žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorú vedie s matkou navrhovateľa, tak on stiahne žalobu o určenie výživného. V rámci svojho vyjadrenia aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že namieta výšku mesačných výdavkov vyčíslených navrhovateľom a to aj s ohľadom na situáciu so šírením vírusu Covid 19. Na otázku súdu, v akej výške reálne od začatia konania uhradil výživné na navrhovateľa otec uviedol, že tak, ako je to uvedené v predložených dokladoch t.j. vo výške 1.168,63 €. Povinný ďalej v konaní pre odvolacím súdom uviedol, že je zamestnaný vo fy. Faurecia Automotive Slovakia s.r.o. Odštepný závod Lozorno, kde podľa potvrdenia od zamestnávateľa poberal v roku 2018 netto mzdu vo výške 1.009,47 € mesačne, v roku 2019 netto mzdu vo výške 1.014,46 € a v roku 2020 netto mzdu vo výške 1.022,59 €. Povinný taktiež na výzvu odvolacieho súdu doložil daňové priznania spoločnosti NIKRED s.r.o. za roky 2017, 2018, 2019, avšak v v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že napriek tomu, že vykonáva funkciu konateľa spoločnosti, tak za uvedenú činnosť nepoberá žiadnu odmenu. Na otázku, prečo v tejto súvislosti nerealizoval kroky týkajúce sa nečinnosti spoločnosti vo vzťahu k obchodnému registru uviedol, že žiadne kroky v tejto súvislosti neurobil, pričom nevie uviesť prečo. Na dopyt odvolacieho súdu ohľadom aktuálnych majetkových pomerov povinný uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré získal v rámci dedičského konania daroval svojej sestre, avšak súčasne uviedol, že nemajú žiadnu cenu.

11. Navrhovateľ aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že čo sa týka jednotlivých vkladov minimálnej sumy výživného zo strany otca tieto boli urobené, avšak zároveň poukázal na to, otec zároveň v konaní pred súdom prvej inštancie nezdokladoval svoj príjem ani uhradené výživné, hoci bol na to riadne vyzvaný súdom prvej inštancie a uvedené opomenutie konania nie je možné zhojiť v konaní pred odvolacím súdom. Pokiaľ ide o námietku otca, ohľadom jeho konania, ktoré má byť v rozpore s dobrými mravmi v tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že otca pred nástupom na vysokú školu kontaktoval 2 týždne každý deň 2x aj cez víkend. Otec mu ani jeden krát nezdvihol telefón. Jeden krát mal navrhovateľ od otca neprijatý hovor, pričom mu volal späť a otec povedal, že ho vytočil omylom. Pokiaľ ide o narušené vzťahy medzi nimi navrhovateľ uviedol, že negatívne začal otca vnímať potom, ako úmyselne ako bývalý mediátor dal matke podpísať neplatnú dohodu o vyporiadaní masy BSM, mama mu dôverovala a on ju oklamal. Na základe tohto sa dnes v iných súdnych konaniach domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pôvodne patriacej do masy BSM. Má za to, že keby sa riadne vyporiadali t.j. do troch rokov, nárok na nehnuteľnosť, ktorú mal otec s matkou v BSM, by reálne nemal. Taktiež uviedol, že v čase, keď bol ešte maloletý, otec mu bez zdôvodnenia nechal zrušiť telefónne číslo, o ničom mu však nepovedal. Navrhovateľ poukázal na to, že čo sa týka otcom popisovaného incidentu, t.j., že ho nechali s mamou vysťahovať z rodinného domu k tomuto uviedol, že otec zmenil svoje správanie, neprispieval na domácnosť, napriek tomu nehnuteľnosť užíval. Mama ho vyzvala, aby sa odsťahoval, zobral si všetky veci, s tým, že ak tak neurobí, dôjde k výmene zámkov a k vyloženiu jeho vecí. Navrhovateľ uviedol, že otec sa z toho smial, vyhrážal sa im, že budú bezdomovcami. Na základe tohto správania otca a po varovaní z maminej strany došlo k výmene zámkov a vyloženiu otcových vecí spolu s upozornením, že ak otec potrebuje nejaké veci, nech uvedie presne, kedy si ich príde zobrať. Navrhovateľ poukázal na to, že otec tieto situácie vykresľuje z vlastného pohľadu a potom, čo si s ním prežil, nemá chuť s ním komunikovať. Má za to, že jeho správanie však nemožno považovať za správanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko iba reaguje na správanie otca. Navrhovateľ taktiež uviedol, že mu to je ľúto, aké vzťahy má s otcom, avšak má za to, že tieto naštrbené vzťahy sú dôsledkom konania práve otca. V konaní pred odvolacím súdom navrhovateľ vyčíslil svoje výdavky na sumu 827,90 € mesačne, (a to konkrétne bývanie 200,- €, strava 255,- €, cestovanie MHD 17,90 €, hygiena 30,- €, lieky, ošetrenie chrupu 35,- €, oblečenie, obuv 75,- €, škola, knihy, skriptá 20,- €, telefón 35,- €, voľnočasové aktivity (divadlo, kino, koncert) 75,- €, výdavky na elektroniku potrebnú na štúdium 85,- €). Navrhovateľ taktiež v konaní pred odvolacím súdom doručil potvrdenie o návšteve školy, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ je študentom v 1. Ročníku štúdia študijného programu Informačný manažment - denná forma, inžiniersky, II. stupeň. Predpokladaný termín ukončenia vzdelávania je 6/2022. Vo vzťahu k príjmu matky navrhovateľ uviedol, že matka ukončila štátnozamestnanecký pomer na Pamiatkovom úrade SR ku dňu 31.12.2020. Navrhovateľ doručil odvolaciemu súdu potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že matka navrhovateľa poberá starobný dôchodok vo výške 619,70 € mesačne.

12. Odvolací súd uvádza, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.

13. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho

rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

14. Odvolací súd udáva, že predmetom tohto konania bolo určenie výšky vyživovacej povinnosti otca na plnoletého syna a to od podania návrhu t.j. od 04.09.2017 do budúcna t.j. do času, kým bude plnoletý syn schopný sám sa živiť. Otec v rámci svojho odvolania a súčasne konania pred odvolacím súdom poukazoval na to, že správanie navrhovateľa možno považovať za správanie v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. -19. Podľa ustanovenia § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Inak povedané, výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery. Súd tieto princípy vždy musí skúmať v kontexte daného individuálneho prípadu, konania účastníkov a v súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Z dostupnej judikatúry možno usudzovať že nestačí len obyčajná nevďačnosť, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča. Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Posúdenie toho, či ide o porušenie dobrých mravov alebo nie je v konečnom dôsledku na rozhodnutí súdu. Na základe vyššie popísaného skutočného stavu veci, odvolací súd ustálil, že správanie navrhovateľa nemožno hodnotiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. Inak povedané, navrhovateľ prestal komunikovať s otcom, v dôsledku toho, že bol takpovediac vtiahnutý do rodičovského konfliktu. Skutočnosť, že navrhovateľ vníma krivdu, ktorú mal spôsobiť otec mame, ako svoju vlastnú krivdu, v dôsledku ktorej nechce s otcom komunikovať nemožno nazvať konaním v rozpore s dobrými mravmi. Napriek uvedenému konfliktu navrhovateľ sa snažil telefonicky spojiť s otcom (podľa jeho výpovede v konaní pred odvolacím súdom), pričom tento na jeho aktivitu nereagoval, dokonca túto aktivitu syna v konaní pred odvolacím súdom poprel. Sled týchto udalostí a konanie navrhovateľa nemohol odvolací súd vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v danom prípade ide o narušené vzťahy medzi rodičmi, ktorých účastníkom bol aj samotný navrhovateľ, pričom tento v dôsledku konania otca zaujal postoj na obranu matky. Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod povinného t.j. nadhodnotené výdavky navrhovateľa, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že niektoré výdavky navrhovateľa vyčíslené v konaní pred odvolacím súdom sa javili byť aj odvolaciemu súdu nadhodnotené a to konkrétne voľnočasové aktivity napríklad kino, divadlo, výlet vo výške 75,- € mesačne, ako aj výdavky na elektroniku potrebnú pre štúdium vo výške 85,- € mesačne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd aj na doterajšiu prax ustálil, že mesačné výdavky navrhovateľa vo výške cca 550,- € je možné považovať za oprávnené výdavky. Navrhovateľ ako dospelý človek, má výdavky ako každý iný dospelý človek, avšak navrhovateľ z dôvodu sústavnej prípravy na svoje povolanie nie je schopný sám sa živiť, a preto je výživou odkázaný na svojich rodičov. Odvolací súd taktiež zohľadnil zmenu pomerov, ktorá nastala už po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie t.j., že matka navrhovateľa nie je ďalej zamestnaná, ale je už iba poberateľkou starobného dôchodku vo výške 619,70 € mesačne. Odvolací súd pri určovaní a posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil aj skutočnosť, že otec daroval všetky nehnuteľnosti, ktoré nadobudol dedením svojej sestre, pričom je potrebné uviesť, že podľa názoru odvolacieho súdu nejde o nehnuteľnosti bez hodnoty. Tak, ako uviedla, právna zástupkyňa otca v konaní pred odvolacím súdom otec bol výlučným vlastníkom okrem iných aj nehnuteľností napr. parc.č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 101 m2, ako aj parc.č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 823 m2, a taktiež parc.č. XXX/X, druh pozemku: záhrady, o výmere 1094 m2, pričom ide o pozemky v katastrálnom území Bracovce, okres Michalovce. V súčasnej dobe má každá jedna nehnuteľnosť určitú hodnotu (neexistuje nehnuteľnosť bez hodnoty), a pokiaľ otec tieto nehnuteľnosti nadobudol v rámci dedičského konania t.j. bez potreby úhrady ceny za nehnuteľnosť, nemal ich bez možnosti mať z nich nejaký zisk darovať bezodplatne svojej sestre, a to z dôvodu, že takého konanie, kedy sa otec vzdáva výhodnejšieho majetkového prospechu odvolací súd vždy vyhodnotí v jeho neprospech t.j. s poukazom na ustanovenie § 75 ods.1 Zákona o rodine. Rovnako tak otec v rámci svojho odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z 20 - násobku sumy

životného minima a jeho príjem určil na sumu vo výške 4.204,- €, v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko odporca nemal a nemá žiaden príjem z podnikateľskej činnosti. Súčasne uviedol, že súdom k predloženiu žiadnych dokladov vyzvaný nebol. Je pravdou, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 14.03.2019 vyplýva, že otec bol vyzvaný na doloženie potvrdenia o príjme, a súčasne na daňové priznanie (bez určenia roku a zároveň identifikácie spoločnosti). V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že vo svojich základných princípoch aj v ustanovení ukladá súdu zistiť skutočný stav veci. Preto, ak povinný rodič napríklad nepredloží daňové priznanie (navyše podľa názoru odvolacieho súdu nebola výzva súdu prvej inštancie úplne presná), nemôže sa súd prvej inštancie uspokojiť s aplikáciou domnienky a tým rezignovať aj na svoje povinnosti určené zákonom. Inak povedané, súd prvej inštancie si mohol predmetné doklady zabezpečiť aj sám, pričom povinný mal byť vyzvaný aj za účelom predloženia zmluvy ohľadom výkonu funkcie konateľa spoločnosti. Na základe uvedeného potom odvolací súd otca opätovne vyzval, za účelom predloženia dokladov, a to konkrétne, na zdokladovanie mandátnej zmluvy, ohľadom výkonu funkcie konateľa vo firme NIKRED, s.r.o., ako aj daňové priznanie tejto spoločnosti za roky 2017, 2018 a 2019. Otec na uvedenú výzvu odvolacieho súdu reagoval, a doručil daňové priznanie za spoločnosť NIKRED, s.r.o. za rok 2017, 2018, 2019, pričom z predložených listinných dokladov nevyplýva, že by uvedená spoločnosť produkovala akýkoľvek zisk, a súčasne z predložených dokladov odvolací súd nezistil ani likviditu (t.j. schopnosť uhrádzať svoje záväzky) tejto spoločnosti. Odvolací súd preto pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil aj skutočnosť, že otec podniká od roku 2007 (je konateľom a jediným spoločníkom v spoločnosti NIKRED, s.r.o.), je súčasne zamestnaný v spoločnosti Faurecia Automotive Slovakia s.r.o. Odštepný závod Lozorno, kde podľa poberá netto mzdu vo výške 1022,59 € mesačne (za rok 2020), otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, bezodplatne daroval nehnuteľnosti nadobudnuté dedením, nemá zhoršený zdravotný stav, a preto aj odvolací súd ustálil, že výživné určené na plnoletého syna vo výške 330,- € mesačne bude primerané tak preukázaným výdavkom plnoletého navrhovateľa, ako aj osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom povinného. Odvolací súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti aj podnikanie otca, ktorý síce uviedol, že spoločnosť NIKRED, s.r.o., má nulový príjem ( čo si odvolací súd overil aj cez portál Finstat), avšak zároveň musí odvolací súd zdôrazniť, že otec dobrovoľne nadobudol obchodný podiel v predmetnej spoločnosti, a rovnako sa aj dobrovoľne stal konateľom tejto spoločnosti. Pokiaľ je konateľ štatutárnym orgánom zastupujúcim spoločnosť navonok, nie je zrejmé, prečo by mal funkciu konateľa vykonávať bezodplatne. Dokonca v danom prípade nato, aby odporca predmetnú funkciu konateľa vykonával bezodplatne, bolo potrebné toto preukázať písomnou zmluvou. Odvolací súd totiž dáva do pozornosti odporcu, že konateľ, resp. spoločník vykonáva svoju funkciu buď na základe mandátnej zmluvy podľa a nasl. , ktorá nemusí byť písomná, alebo na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, resp. zmluvy o výkone funkcie spoločníka podľa , ktorá musí mať písomnú formu a musí ju navyše schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. Ak však konateľ, alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa primerane uplatnia ustanovenia o mandátnej zmluve ( , a nasl. .) V prípade mandátnej zmluvy, ide zo zákona o odplatnú zmluvu, to znamená, že ak chce konateľ alebo spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, v takom prípade musí so spoločnosťou uzatvoriť písomnú zmluvu o výkone funkcie <https://albertova.eu/zmluva-o-vykone- funkcie/> konateľa alebo spoločníka, ktorá musí byť schválená valným zhromaždením a v ktorej sa uvedie, že výkon funkcie konateľa, alebo spoločníka je bezodplatný. Inými slovami, konateľ, ktorý nemá uzatvorenú takúto písomnú zmluvu a napriek tomu vykonáva funkciu konateľa, má vždy nárok na odmenu, v zmysle ústne uzatvorenej mandátnej zmluvy, pre ktorú je jedným z charakteristických znakov princíp odplatnosti ( ). Na základe uvedeného potom odvolací súd bezodplatné vykonávanie funkcie konateľa odporcu v spoločnosti NIKRED, s.r.o. považoval za konanie otca, ktoré bolo vyhodnotené v jeho neprospech, nakoľko otec sa dobrovoľne vzdal príjmu, na ktorý mal inak nárok. Podľa Zákona o rodine, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na základe uvedeného, skutočnosť, že odporca mal v zmysle zákona poberať odmenu za funkciu konateľa a bez dôvodu ju nepoberal a stále nepoberá, a rovnako, že otec daroval nehnuteľnosti nadobudnuté dedením odvolací súd vyhodnotil tak, že odporca sa bez dôležitého dôvodu vzdal svojho zárobku, respektíve majetkového prospechu, a preto uvedené konanie odporcu odvolací súd vyhodnotil v jeho neprospech. Je nepochybné, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť, je výživou odkázaný na svojich rodičov, ktorí sú povinní poskytovať mu finančné prostriedky, ako aj osobnú starostlivosť do času, kým nebude schopný sám sa živiť. Odvolací súd zdôrazňuje, že matka

je k plnoletému synovi výživou taktiež povinná, aj napriek tomu, že mu výživné poskytuje aj vo forme osobnej starostlivosti.. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na výdavky plnoletého navrhovateľa, je výška vyživovacej povinnosti ustálená zo strany odvolacieho súdu tak, že zohľadňuje potreby plnoletého navrhovateľa, ako aj jeho reálne výdavky, a súčasne je primeraná možnostiam a schopnostiam druhého rodiča t.j. otca. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti na plnoletého navrhovateľa, zmenil a určil výživné vo výške 330,- € mesačne ( ).

15. Otec v rámci svojho odvolania namietal, že súd prvej inštancie do jeho zročného výživného nezapočítal ním uhradené výživné t.j. celkovú sumu vo výške 610,16 € a to za obdobie od 09/2017 do vyhlásenia rozsudku t. j. do 06/2019. Za týmto účelom odvolací súd vyzval povinného, aby tieto platby v rámci odvolacieho konania zdokladoval, nakoľko v spise na č.l. 77 sa nachádza doklad o úhrade výživného od otca za obdobie od 01.09.2017 do 13.03.2019 iba vo výške 273,20 €. Odvolací súd na tomto základe vyzval povinného, aby otec zdokladoval všetky jeho platby, ktoré uhradil na plnoletého syna t.j. do času konania odvolacieho pojednávania. Otec na základe výzvy súdu predmetné úhrady výživného zdokladoval, pričom z jednotlivých dokladov doručených otcom vyplýva, že otec za obdobie od 09/2017 do 02/2021 uhradil synovi výživné v celkovej výške 1.168,37 €. Navrhovateľ na dopyt odvolacieho súdu vo vzťahu k uhradenému výživnému za dané obdobie uviedol, že tieto úhrady zo strany otca nenamieta.

16. Výrok týkajúci sa zaostalého výživného bolo potrebné zmeniť z dôvodu vymedzenia obdobia zaostalého výživného, z dôvodu zohľadnenia platieb uhradeného výživného za uvedené obdobie, a súčasne aj z dôvodu úpravy výšky vyživovacej povinnosti určenej odvolacím súdom. Pri výpočte zaostalého výživné bolo potrebné zohľadniť uhradené platby zo strany otca a to konkrétne vo výške 1.168,37 €. Zaostalé výživné bolo potrebné vypočítať od 04.09.2017 do 28.02.2021, nakoľko k vyhláseniu rozsudku v predmetnej veci na odvolacom súde došlo dňa 17.02.2021 t.j. po 15 dni v kalendárnom mesiaci, a preto sa výživné stalo splatným aj za tento mesiac v celosti. V danom prípade bolo potrebné vypočítať aj zaostalé výživné za 1 deň nakoľko ho bolo potrebné v mesiaci 04/2017 priznať iba od 04.09.2017 t.j. za 27 dní v mesiaci september 2017 ( € x 27 dní = 297,- €). Následne bolo potrebné vypočítať výživné od 10/2017 do 02/2021 t.j. 41 mesiacov x 330,- € = 13.530,- € + 297 € - 1.168,37 t.j. uhradené výživné zo strany otca = t.j. zaostalé výživné predstavuje sumu vo výške 12.658,63 €, ktoré uložil odvolací súd odporcovi povinnosť zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd má za to, že dôvod hodný osobitného zreteľa pre uloženia plnenia zaostalého výživného v splátkach v danom prípade nebol daný, nakoľko povinný si musel byť vedomý svojej zákonnej povinnosti voči navrhovateľovi, a preto v danom prípade počítať s tým, že bude zaviazaný aj k úhrade zaostalého výživného. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v danom výroku zmenil ( ).

17. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike/sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

18. Navrhovateľ sa odvolal do výroku týkajúceho sa náhrady trov konania a uviedol, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania mal rozhodnúť s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Odvolací súd už pri rozhodovaní o trovách konania bol povinný postupovať podľa podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. V danom prípade odvolací súd nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ustanovenia , t.j. pre priznanie nároku na náhradu trov konania, nakoľko odvolací súd uvedený spor považoval za takpovediac bežný spor o výživné medzi rodičom a dieťaťom. Pokiaľ ide o podmienku uplatnenia princípu spravodlivosti, s ohľadom na okolnosti prípadu odvolací súd má zato, že táto podmienka splnená nebola, nakoľko nešlo o žiadnu výnimočnú situáciu, kde by bolo potrebné prihliadnuť

napríklad na konanie v rozpore s dobrými mravmi. Inak povedané, pri tomto výklade uplatňovanom navrhovateľom vo vzťahu k trovám konania, by pri každom jednom spore, v ktorom sa navrhovateľ domáha zaplatenia výživného t.j. zákonného nároku, by bol daný právny základ pre úhradu trov konania. Na základe uvedeného teda odvolací súd postupoval podľa ustanovenia , v spojení s pri zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).