Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8S-55-2020.pdf
PDF · 158.73 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členiek senátu JUDr. Diany Bičovej a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobkyne: X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., U. XXX/X, právne zastúpenej: JUDr. Alexandra Luptáková, advokátka so sídlom v Košiciach, Němcovej 2, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE- OOP2-2020/009818/HAV zo dňa 08.01.2020 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP2-2020/009818/HAV zo dňa 08.01.2020 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-KE- OCDPK-2019/035312 zo dňa 07.10.2019 a vec v r a c i a Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií na ďalšie konanie.
Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 09.03.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) v ten istý deň sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE- OOP2-2020/009818/HAV zo dňa 08.01.2020 ako aj rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-KE-OCDPK-2019/035312 zo dňa 07.10.2019 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žiadala tiež priznať plnú náhradu trov konania.
administratívne konanie
2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP2-2020/009818/HAV zo dňa 08.01.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-KE-OCDPK-2019/035312 zo dňa 07.10.2019 potvrdil.
3. Rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj prvostupňový správny orgán) č. OU-KE-OCDPK-2019/035312 zo dňa 07.10.2019 bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 150 eur podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 488/2013 Z. z.) za to, že sa dopustila spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 21.09.2017 v čase o 19:56:13 hod. užívala vymedzený úsek cesty D1, 116,2 km, smer TT, motorovým vozidlom do 3,5 ton, kategórie M1, s evidenčným číslom (EČ) M. bez úhrady diaľničnej známky, a to s poukazom na ustanovenia § 2 ods. 4, § 4 ods. 2, § 5 ods. 1 a 4 a § 13 ods. 8 zákon č. 488/2013 Z. z.,
Všeobecné obchodné podmienky správcu výberu úhrady diaľničnej známky (VOP), záznam o vykonaní kontroly č. 9244787 a fotografie (2x), vyhotovený dňa 22.09.2017 o 02:41:27 hod. Dôvod na odloženie veci podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. prvostupňový správny orgán nezistil.
4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie v ktorom uviedla, že diaľničnú známku (ďalej aj DZ) zaplatila a nie je jej vinou, že predajca diaľničnej známky nesprávne označil typ vozidla na potvrdení o zaplatení diaľničnej známky, keďže ten nesprávne vyhodnotil jej žiadosť o informáciu, či pre vozidlo a prívesný vozík stačí jedna diaľničná známka. Ďalej uviedla, že starostlivo skontrolovala EČ i dátum platnosti DZ. Typ vozidla, považovala vzhľadom na to, že za vozidlom bol pripojený prívesný vozík za správne zapísaný. Konštatovala, že je laik a osobou skoršie narodenou a že si nemala ako a kde naštudovať VOP. Oponovala, že kontrolný systém síce vyhodnotil predmetné vozidlo ako vozidlo bez uhradenej diaľničnej známky, no ona preukázala doklad o zakúpení diaľničnej známky pre vozidlo s EČ M., ktoré je zachytené na fotodokumentácii z kontroly. Podľa jej názoru je uloženie pokuty nespravodlivé a duplicitné vo vzťahu k povinnosti úhrady platby za jazdu po diaľnici. V závere konštatovala, že sa jedná len o chybu v písaní, a zákon č. 488/2013 Z. z. neukladá sankciu za nesprávne vyplnené potvrdenie o platbe. Uloženú pokutu považuje sa príliš tvrdú sankciu voči nej a žiada ju zrušiť. Prvostupňový správny orgán o odvolaní žalobkyne sám nerozhodol a odvolanie spolu so spisovým materiálom predložil žalovanému, ako odvolaciemu správnemu orgánu.
5. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i procesný postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, a stotožnil sa sním. Odvolanie žalobkyne preto zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí po citácií ustanovení § 10a ods. 1, 2, 7, § 11 ods. 1 a 2, § 16, § 16d zákona č. 488/2013 Z. z., čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a/, Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu má za preukázané, že na základe záznamu z kontroly č. 9244787 vyhotoveného dňa 22.09.2017 o 02:41:27 hod. bol v jednotnom systéme cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 24.06.2019 vygenerovaný rozkaz č. OU-KE- OCDPK-2019/035312 o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľke vozidla (žalobkyni) za to, že vozidlom s EČ: M. porušila povinnosť uloženú ustanovením § 10 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že užívala vymedzený a spoplatnený úsek diaľnice bez úhrady diaľničnej známky. Proti uvedenému rozkazu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odpor v ktorom uviedla, že nie je pravdou, že dňa 21.09.2017 užívala spoplatnený úsek cesty bez úhrady diaľničnej známky, pretože na obdobie od 21.09.2017 do 20.10.2017 mala zakúpenú diaľničnú známku v hodnote 14 eur. Ako dôkaz predložila fotokópiu potvrdenia o úhrade - zjednodušenú faktúru č. 1713279027. Z uvedeného dokladu je zrejmé, že diaľničná známka v nominálnej hodnote 14 eur bola zakúpená na obchodnom mieste č. 9430 na adrese Hlinková 38A, 040 01 Košice, ID pracovníka W., dňa 20.09.2017 o 06.33 hod. Platba bola vykonaná v hotovosti. Pri údaji TYP VOZIDLA je uvedené prípojné vozidlo s EČ vozidla M.. Žalobkyňa nespochybnila chybné zadanie typu vozidla (prípojné vozidlo namiesto osobné vozidlo), argumentovala však, že chybu urobil predajca elektronickej diaľničnej známky. Ďalej uviedla, že vlastníkom prívesného vozíka s EČ: M., typu nákladný „sport jacht“ bol v čase údajného porušenia povinnosti jej manžel U. F., bytom v M., U. X. Uvedený typ prívesného vozíka v danom čase podľa tvrdení žalobkyne spadal do kategórie prívesných vozíkov od 01 do 750 kg, t.j. súprava mala úplnú povolenú hmotnosť do 2 308 kg, ktorá je podľa § 2 ods. 2 písm. b/ a ods. 3 zákona č. 488/2013 Z. z. spoplatňovaná jednou diaľničnou známkou podľa vyhlášky č. 140/2009 Z. z. (príloha č. 2). Žalobkyňa argumentovala, že prípojné vozidlá nemajú motor, prevodovku, hnacie nápravy. Svojim charakterom ide teda o zariadenia, ktoré samostatne nie sú schopné účasti na cestnej prevádzke. V závere žiadala, aby prvostupňový správny orgán napadnutý rozkaz v celom rozsahu zrušil.
6. Vzhľadom na žalobkyňou podaný odpor proti rozkazu, bol rozkaz zrušený v celom rozsahu a prvostupňový správny orgán postupoval v konaní o správnom delikte prevádzkovateľky vozidla, o čom oboznámil žalobkyňu listom zo dňa 09.08.2019 a predvolal ju na prejednanie správneho deliktu. Z prejednávania správneho deliktu je vyhotovená zápisnica z ktorej je zrejme, že žalobkyňa sa na prejednanie správneho deliktu osobne dostavila dňa 26.09.2019 a oboznámila sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia. Opakovane uviedla, že s uloženou pokutou nesúhlasí, pretože chybu v písaní urobila pracovníčka OMV pravdepodobne z dôvodu rušnej prevádzky na čerpacej stanici. Nepoprela, že si skontrolovala iba základné údaje a to EČ, krajinu a dobu platnosti diaľničnej známky, ostatné údaje považovala za údaje čerpacej stanice. Na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiadne iné návrhy na vykonanie dôkazov.
7. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa nepredložila doklad o tom, že na motorové vozidlo s EČ: M. bola zakúpená diaľničná známka. Nepredložila ani doklad o včasnom uplatnení reklamácie. Žalobkyňa však predložila doklad o zaplatení diaľničnej známky na prípojné vozidlo s EČ: M.. Prvostupňový správny orgán v rámci dokazovania požiadal KR PZ v Košiciach o súčinnosť pri poskytnutí informácie z evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Z informácie poskytnutej KR PZ v Košiciach, krajský dopravný inšpektorát, oddelenie evidencie vozidiel je zrejmé, že tabuľky s EČ: M. boli pridelené osobnému vozidlu ŠKODA FABIA 6Y,X., druh karosérie sedan, strieborná metalíza svetlá, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy je 2380 kg a najväčšia prípustná hmotnosť prípojného vozidla brzdeného je 800 kg. Ďalej policajný orgán potvrdil, že X. F. bola vlastníčkou a držiteľkou predmetného vozidla od 14.07.2017 do 10.10.2018. Z písomného stanoviska Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., zo dňa 20.08.2019 poskytnutého k uvedenej veci je preukázateľné, že k EČ bola zakúpená diaľničná známka na prípojné vozidlo, nie na osobné motorové vozidlo. Úhrada tejto diaľničnej známky k prípojnému vozidlu s dobou platnosti od 21.09.2017 do 20.10.2017 je priradená k potvrdeniu (zjednodušená faktúra č. 1713279027). Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej aj NDS), trvá na skutočnosti, že podľa § 5 ods. 1 písm. c/ zákona č. 488/2013 Z. z. je pri úhrade diaľničnej známky potrebné správne a úplne zadať typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo. Za správne a úplné údaje, teda aj správne uvedenie typu vozidla podľa citovaného zákonného ustanovenia, zodpovedá kupujúci, ktorý si ich má následne skontrolovať. Z vyjadrení žalobkyne ako prevádzkovateľky vozidla ako aj z údajov z evidencie v rámci dokazovania je preukázané, že U. F., bytom U. X, M.C. (manžel žalobkyne) je držiteľom prípojného vozidla, druh PRÍVES NÁKLADNÝ, kategórie O1 prípojné vozidlo do 750 kg (najväčšia prípustná hmotnosť).
8. Ako žalovaný ďalej uviedol, prvostupňový správny orgán po posúdení dôkazov kvalifikoval konanie žalobkyne ako spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. za čo jej uložil pokutu vo výške 150 eur, a to rozhodnutím č. OU-KE-OCDPK-2019/035312 zo dňa 07.10.2019. Žalovaný sa s uvedeným názorom správneho orgánu prvého stupňa stotožnil a k námietkam žalobkyne uviedol nasledovné:
9. K námietke žalobkyne o tom, že je laik s dátumom narodenia XXXX a nemala si ako naštudovať Všeobecné obchodné podmienky správcu výberu úhrady diaľničnej známky a k námietke, že netušila, že na taký jednoduchý úkon si má vopred naštudovať zákon a súvisiace predpisy, žalovaný poukázal na písomné podania žalobkyne (odpor, odvolanie), ktoré sú podaním kvalifikovaným so správnou citáciou jednotlivých ustanovení zákona. Na strane druhej je žalovaný toho názoru, že žalobkyňa bola v postavení prevádzkovateľa vozidla (vodiča), pre ktorého vyplývajú aj z ustanovení zákona č. 488/2013 Z. z. určité povinnosti, ktoré je prevádzkovateľ vozidla ako účastník cestnej prevádzky povinný dodržiavať.
10. Žalovaný konštatoval, že finančné prostriedky získané z výberu diaľničných známok zabezpečujú následnú realizáciu opráv, údržbu a výstavbu diaľnic prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., čím sa zabezpečuje verejný záujem. Žalovaný ďalej uviedol, že zákonodarca jasne a zreteľne v § 5 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. stanovil, ktoré údaje identifikujúce správnu úhradu k motorovému vozidlu, ktoré užíva spoplatnené úseky ciest, považuje za určujúce. Zákonodarca neoddeľuje úkon uhradenia diaľničnej známky od evidenčného úkonu zadania identifikátorov, teda aj údaju o tom, či ide o vozidlo, alebo prípojné vozidlo. V opačnom prípade by uvedené ustanovenie samo o sebe stratilo zmysel. Kontrolný systém verejnej správy je nastavený práve k uvedeným identifikátorom. Žalovaný dodal, že cieľom zákona o diaľničnej známke je nielen dbať o to, aby užívatelia mali zaplatenú diaľničnú známku k akémukoľvek vozidlu, ale vniesť do systému kontroly poriadok a efektivitu za predpokladu dodržiavania zákonných ustanovení, t.j. zabezpečiť, aby náklady na rozsiahle dokazovanie v mnohých prípadoch neboli vyššie ako samotný výber správneho poplatku.
11. K námietke žalobkyne, že predajca diaľničnej známky nesprávne vyhodnotil žiadosť o informáciu, či pre vozidlo a prívesný vozík stačí jedna známka a chybne označil typ vozidla, žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa zbavuje zodpovednosti za chybné zadanie identifikátorov pri kúpe diaľničnej známky a následnú kontrolu vydaného potvrdenia o úhrade. Konštatoval, že jej subjektívne tvrdenie o tom, že za chybu je zodpovedná pracovníčka obsluhy obchodného miesta, žiadnym spôsobom nepreukázala, t.j. nepredložila doklad o včas uplatnenej reklamácii na mieste (§ 625 prvá veta Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za vady).
12. K námietke žalobkyne, že chyba v písaní by nemala byť dôvodom na vyrubenie pokuty ako keby diaľničná známka vôbec neexistovala, žalovaný uviedol, že ustanovenie § 47 ods. 6 zákona o
správnom konaní síce pojednáva o tom, že chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví, ale uvedené platí pre rozhodnutia správneho orgánu, nie pre podania účastníka konania (teda žalobkyne). Dodal, že chyby v písaní riešia len formálne nedostatky, nie však vecné nesprávnosti, ktoré sú predmetom tohto konania.
13. Podľa názoru žalovaného je nesporné, že žalobkyňa pochybila tým, že spoplatnené úseky rýchlostných ciest užívala bez dokladu, ktorým by preukázala, že povinnosť platnej úhrady diaľničnej známky k vozidlu bola splnená. Práve nedôslednosťou žalobkyne nastala skutočnosť, že predložený doklad o úhrade diaľničnej známky síce v rovnakej nominálnej hodnote, ale na nesprávny typ vozidla, nezodpovedal povinnosti uloženej zákonom. Dodal, že zodpovednosť za správny delikt podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je jedným z príkladov tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa zavinenie neskúma.
14. Žalovaný ďalej uviedol, že k zániku resp. redukcii zodpovednosti za správny delikt a následnému upusteniu od uloženia zodpovedajúcej sankcie by mohlo dôjsť len za existencie liberačných dôvodov stanovených priamo v zákone č. 488/2013 Z. z. (§ 12 ods. 1), podľa ktorého sa potrestanie uskutočňuje. Žalobkyňa však podľa názoru žalovaného žiaden z taxatívne uvedených dôvodov nespĺňa.
15. K námietke žalobkyne, že finančná čiastka určená na úhradu 10-dňovej diaľničnej známky bola v roku 2017 totožná pre vozidlá kategórie M1 ako aj kategórie O1 (prípojné vozidlá do 750 kg), čím Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., nebola spôsobená žiadna škoda, žalovaný uviedol, že nesprávnym zadaním identifikátorov pri kúpe diaľničnej známky dochádza k situácii, kedy pri prechode kontrolnou bránou diaľničný kontrolný systém automaticky registruje motorové vozidlo ako vozidlo bez úhrady diaľničnej známky. Následne dochádza ku generovaniu rozkazu, fotodokumentácie, prebieha proces spracúvania podkladov, ich zasielanie adresátovi a správnemu orgánu príslušnému vo veci konať. Nastupuje priestupkové konanie, v prípade podania odporu prechádza vec do správneho konania s potrebným dokazovaním. Štátu tak vznikajú ďalšie finančné náklady, prevyšujúce poplatok za úhradu diaľničnej známky. Poukázal na to, že správne orgány sú v prvom rade povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, následne práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
16. K žalobkyňou namietanému aspektu spravodlivosti administratívneho konania, ktoré zohľadňuje tzv. materiálny znak správneho deliktu, žalovaný uviedol, že samotná skutočnosť, že určité ľudské správanie je zákonodarcom formálne vyhlásené za správny delikt, vyjadruje jeho spoločenskú závažnosť a neprijateľnosť. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Dodal, že na spáchanie správneho deliktu postačuje naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty a to s prihliadnutím na fakt, že skutková podstata správneho deliktu nezahŕňa materiálny prvok. Poukázal tiež na to, že zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Podotkol, že žalobkyňa naplnila znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.
17. K žalobkyňou namietanej skutočnosti o možnosti využitia voľnej úvahy pri určovaní výšky pokuty. Žalovaný zdôraznil, že správny orgán je viazaný pevne stanovenou výškou pokuty a jeho povinnosťou je postupovať len v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Štátny orgán, ktorého postavenie a právomoci sú zákonom určené, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, nakoľko takéto konanie príslušný právny predpis neustanovuje. V súlade s uvedeným poukázal na výklad Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I.ÚS 3/1998 z 05.02.1998, pričom uviedol, že z judikatúry jednoznačne vyplýva princíp zákonnosti, ktorý ovláda činnosť verejnej správy ako celku, t.j. limitovanie štátnych orgánov normatívnou právnou úpravou. Tento princíp nemôže byť vylúčený pri uplatňovaní právomoci vykonávateľov verejnej správy ani v rámci administratívneho trestania. Dodal, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc) zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch (hraniciach) uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť súladné so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležíte zdôvodnené. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, konaním prevádzkovateľky vozidla boli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. So spáchaním uvedeného správneho deliktu zákon č. 488/2013 Z. z. spája povinnosť uloženia pokuty v rozmedzí
zákonom danej sadzby od 150 eur do 500 eur. Žalobkyni bola uložená pokuta vo výške 150 eur, teda v najnižšej hranici zákonom danej sadzby. Tým správny orgán rozlíšil prevádzkovateľov vozidiel, ktorí diaľničnú známku nemajú uhradenú vôbec a tých, ktorí napr. pri zadávaní identifikátorov urobili chybu. Žalovaný dodal, že uvedený zákon neumožňuje pokutu odpustiť, či ako sankciu použiť pokarhanie, upozornenie a pod.
18. V závere žalovaný uviedol, že pri posudzovaní zákonnosti uloženej pokuty nemožno brať do úvahy len subjektívne presvedčenie žalobkyne o nespravodlivosti uloženej pokuty, ale prioritne prihliadať na porušenie zákonom uložených povinností.
správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika a duplika
19. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za vecne nesprávne a nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP, teda, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
20. V odôvodnení žaloby uviedla, že evidenčné číslo (EČ) vozidla prideľuje príslušný dopravný inšpektorát PZ SR a je to jedinečná identifikácia konkrétneho vozidla, vrátane typu vozidla. Ak je správne zadané EČ, nemôže dôjsť k omylu pri určovaní typu vozidla. Dodala, že aj záznam o vykonaní kontroly zo dňa 22.09.2017 bol založený na kontrole podľa identifikačných údajov vozidla, v danom prípade fotografia z kontrolného zariadenia č. 7 zo dňa 21.09.2017 zo 116,2 km na Dl smer TT. Namietala, že pri kúpe diaľničnej známky cez internet po zadaní EČ systém neumožní ďalšie kroky pri kúpe diaľničnej známky, ak je zadaný nesprávny typ vozidla, a preto považuje za chybu na strane dodávateľa služby, že v programe, ktorý používajú jeho predajcovia, k takémuto pochybeniu vôbec došlo.
21. Ďalej uviedla, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (správca výberu úhrady diaľničnej známky) aj SKyTolt, a.s. (poskytovateľ služby) sú registrované v obchodnom registri, ide o subjekty obchodného práva, a preto majú voči spotrebiteľovi rovnaké povinnosti ako ktorýkoľvek iný poskytovateľ služieb, pričom poukázala na zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
22. Žalobkyňa namietala, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 6 ods. 3 poukazuje na ustanovenie § 625 prvá veta, že práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec zakúpená. Žalovaný sa vôbec nezaoberal tým, či žalobkyňa svoju notifikačnú povinnosť mohla splniť, či o nej bola riadne poučená. Žalovaný nikde nezmieňuje, či preveril dodržiavanie podmienok predaja Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., predovšetkým to, či žalobkyňa ako spotrebiteľ bola jasným a zrozumiteľným spôsobom upozornená na dopad chýb v písaní, ktoré nespôsobila ona sama a spôsob ich odstránenia. Snaží sa tak vzbudiť dojem, že akékoľvek konanie Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., je chránené zákonom 488/2013 Z. z. a v tej súvislosti aj Správnym poriadkom. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., resp. SkyToll, a.s., je tým subjektom, voči ktorému sa môžu uplatňovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za vady a tým subjektom, ktorý má povinnosti voči spotrebiteľovi. Dodala, že podľa § 18 ods. l. zákona o ochrane spotrebiteľa, reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. No v prevádzkarni, kde bola žalobkyňou zakúpená diaľničná známka, nie sú dostupné žiadne upozornenia, nikde na viditeľnom mieste nevisia Všeobecné obchodné podmienky (VOP) správcu výberu úhrady diaľničnej známky.
23. Je pravdou, že na potvrdení o úhrade diaľničnej známke je upozornenie „Skontrolujte si správnosť Vami poskytnutých údajov, ktoré sú v tomto potvrdení“, je to však podľa názoru žalobkyne upozornenie vágne a spotrebiteľ sa k nemu dostane až post faktum po zakúpení známky, a je v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka. Všeobecné obchodné podmienky správcu výberu úhrady diaľničnej známky boli formulované vopred, spotrebiteľ (žalobkyňa) sa k nim nemal možnosť vopred vyjadriť, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch strán spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvný vzťah žalobkyne a správcu výberu úhrady diaľničnej známky tak obsahuje neprijateľné podmienky definované v § 53 ods. 4 pís. a/ a d/ Občianskeho zákonníka (spotrebiteľ nemal možnosť sa s nimi oboznámiť pred uzavretím zmluvy a tie
vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady.) Dodala, že 15 minút na oznámenie pochybenia predajného miesta, ak o tom spotrebiteľ nevedel vopred je určite neprijateľnou podmienkou, a teda neplatnou. Preto ak žalovaný vyhodnotil pochybenie na strane žalobkyne, mal predovšetkým zistiť, či poskytovateľ služby dodržal podmienky predaja, t.j. či bol spotrebiteľ upozornený jasným a zrozumiteľným spôsobom na dopad chýb v písaní a spôsoby reklamovania.
24. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnava sp.zn. 145/3/2017 zo dňa 25.04.2018 i na rozsudok Nejvyššího správního soudu Českej republiky Afs 17/2007, pričom konštatovala, že uloženie pokuty v prípade, ak o materiálnej stránke konania proti zákonu sú pochybnosti, a má zato, že deliktuálne konanie sa v tomto prípade nestalo, nemôže vykazovať atribút zákonnosti rozhodnutia. Podľa jej názoru, odôvodnenia rozhodnutí sú neprimerane tvrdým výkladom zákona.
25. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
26. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol správnej žalobe odkladný účinok nepriznať a správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa v priebehu celého konania nedisponovala dôkazom o tom, že diaľničnú známku k vozidlu o ktorom sa toto konanie vedie, zakúpenú mala. Dôkaz o úhrade diaľničnej známky, ktorý v konaní žalobkyňa predložila nie na vozidlo, ale na prípojné vozidlo nemožno uznať za splnenie povinností podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. Chybným zadaním povinných identifikátorov bez následnej opravy týchto údajov (§ 5 ods. 1 a 4 zákona č. 488/2013 Z. z.), kontrolný systém zaregistroval vozidlo ako vozidlo bez úhrady a správny orgán po posúdení dôkazov uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania správneho deliktu.
27. Žalovaný ďalej uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení v rozsiahlom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru, v plnom rozsahu dáva odpoveď na všetky podstatné otázky a skutočnosti, ktoré boli rozhodujúcimi pre uloženie pokuty žalobkyni. Ďalšie zdôvodnenia by boli len opakovaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a boli by nadbytočné.
28. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že zákon č. 488/2013 Z. z. je normou verejného práva, ktorá presne upravuje práva a povinnosti žalobkyne pri užívaní spoplatnených úsekov ciest. Argumentáciu žalobkyne týkajúcej sa spotrebiteľského právneho vzťahu žalovaný nepovažuje za predmet tohto konania. Ďalej žalovaný konštatoval, že podmienka nevyhnutnosti uvedenia správnych údajov pri úhrade poplatku, ako aj v prípade uvedenia nových údajov v súvislosti so zmenou, resp. opravou povinného identifikátora poplatku je kľúčová a je jediným predpokladom pre správnu identifikáciu vozidiel s uhradeným poplatkom prostredníctvom kontrolného systému správcu výberu úhrady, v rámci ktorého všetky vozidlá zaznamenané kontrolným systémom sú podrobené na NDS automatickej kontrole spočívajúcej v porovnaní s databázou úhrad a oslobodených vozidiel a následne tiež manuálnej kontrole. V prípade ak nie sú dodržané povinnosti prevádzkovateľa pri správnej úhrade diaľničnej známky, ako aj pri preregistrácii na iné EČ, alebo včasnej oprave chybne zadaných údajov, užívateľ vymedzených úsekov sa musí podrobiť sankcii za porušenie povinností ustanovenie podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. Príslušný správny orgán v tomto prípade nemôže postupovať inak ako tak, že za toto protiprávne konanie udelí zákonnú sankciu.
29. K námietke žalobkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave žalovaný uviedol, že podkladom pre rozhodnutie v danej veci boli skutočnosti zistené výkonom kontroly a uvedené v Zázname o vykonaní kontroly, ktorého súčasťou je fotodokumentácia vozidla v dvoch pohľadoch, a to stanovisko poskytovateľa služby a záznam z evidencie vozidiel v SR. Dodal, že zásada materiálnej pravdy nemá charakter absolútny, t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, a zaoberať sa každým dôkazom a návrhom, ktorý poskytne účastník konania, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo teda tak, aby bolo možné riadne, včas a v súlade so zákonom rozhodnúť. Správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný, a z hľadiska dokazovania významný, a ktorý dôkaz alebo návrh na vykonanie je pre rozhodnutie vo veci samej bezvýznamný. Preto siahodlhé zisťovanie a špekulácie napr. o tom, či bola žalobkyňa osobitne upozornená pred zadávaním povinných údajov predajcovi na obchodnom mieste, na dopad chýb v písaní a na spôsob ich odstránenia, ktoré si následne neskontrolovala, považuje za nedôvodné a mimo rámca správneho konania.
30. Žalovaný má za to, že dôkazy, ktoré boli podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorým tento uložil žalobkyni pokutu, ako aj preskúmavaného rozhodnutia žalovaného sú postačujúce
pre rozhodnutie vo veci. Správne orgány postupovali v správnom konaní o uložení pokuty tak na prvom, ako aj na druhom stupni v súlade so zásadami správneho konania, a to najmä v súlade so zásadou zákonnosti, účelnosti, rýchlosti a hospodárnosti. Žalovaný má za to, že na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis a tento aj správne vyložil a správne aplikoval, pričom svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodnil.
31. Žalovaný ďalej poukázal na to, že objektom správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je záujem spoločnosti na riadnom a kontrolovateľnom výbere poplatku za užívanie nadštandardného typu pozemných komunikácií, pričom podľa § 2 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2018, finančné prostriedky získané z výberu úhrady diaľničnej známky sú príjmom Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktorá je povinná tieto finančné prostriedky použiť na plnenie úloh podľa § 12 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, t.j. na prípravu, realizáciu opráv, údržbu a výstavbu diaľnic.
32. Ďalej žalovaný konštatoval, že nesprávnym zadaním povinných identifikátorov platby resp. nedodržaním zákonných povinností podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., dochádza k tomu, že systém kontroly zaeviduje vozidlo ako vozidlo bez úhrady a spúšťa proces generovania rozkazov, ukladania pokút, dokazovania, prejednávania správnych deliktov. Je pochopiteľné, že nedodržaním zákonných povinností zo strany vodičov, ktorí užívajú spoplatnené úseky ciest, a ktorí často bagatelizujú svoje konania, vzniká štátu (nie NDS) preukázateľná škoda, ktorá je spravidla vyššia ako zaplatený diaľničný poplatok. Ak by žalovaný správny orgán prijal výklad žalobkyne, znamenalo by to, že vodiči využívajúci spoplatnené úseky ciest nemusia dodržiavať povinnosti stanovené zákonom, ale úplne postačuje, aby ex post po predchádzajúcom preukázateľnom zdokumentovaní porušenia povinnosti podľa vhodnosti predložili ad-hoc nejaký doklad, ktorý bude správny orgán posudzovať, vykonávať rozsiahle dokazovania a následne podľa predstáv žalobkyne jednotlivé konania zastaví.
33. K argumentácii žalobkyne o neprimerane tvrdom výklade zákona, žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na vysoký záujem štátu na riadnom výkone verejnej moci v oblasti výberu diaľničného poplatku, je potom legitímny vysoký dôraz, ktorý je na kontrolu dodržiavania povinnosti okresnými úradmi ako správnymi orgánmi (na ktoré je výkon verejnej moci prenesený) kladený. Ďalej uviedol, že zákon č. 488/2013 Z. z. je upravený prevažne kogentnými právnymi normami, čo vylučuje právo účastníka právneho vzťahu nahradiť zákonné ustanovenie iným dojednaným znením, prípadne vylúčiť alebo obmedziť jeho aplikáciu, prípadne sa od nej akýmkoľvek spôsobom odchýliť. Toto platí aj v tomto prípade, ak má byť takáto vôľa prejavená vo VOP správcu výberu úhrady diaľničnej známky.
34. Žalovaný v ďalšom poukázal na právoplatné rozhodnutie a názor Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp.zn. 8S/6/2019 zo dňa 16.04.2020, ktorý žalobu v podobnej veci zamietol.
35. Žalovaný v závere opakovane zhrnul, že 1/ bolo v záujme prevádzkovateľky vozidla po zadaní povinných identifikátorov úhrady diaľničnej známky si tieto na mieste skontrolovať, 2/ v prípade zistenia zadania chybných údajov v časovom limite do 15 minút od prevedenia úhrady postupovať podľa § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. v spojení s čl. V. bodu 4 VOP, 3/ v prípade, že nesprávne zadanie chybných identifikátorov platby bolo preukázateľne spôsobené pracovníkom obchodného miesta, bolo možné postupovať podľa čl. IX VOP (Reklamačný poriadok), ktorý upravuje právne vzťahy medzi správcom výberu úhrady diaľničnej známky a zákazníkom pri vybavovaní reklamácií, týkajúcich sa správnosti a kvality služby úhrady diaľničných známok, poskytovanej poskytovateľom služby, 4/ jedným z možných riešení po neskoršom zistení vykonanej nesprávnej úhrady bola možnosť zakúpiť si diaľničnú známku na platné EČ a požiadať NDS o vrátenie nesprávne zadanej platby.
36. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného k žalobe replikou, v ktorej uviedla, že nepredkladá nové skutočnosti, no považuje za vhodné vyjadriť sa. Uviedla, že predložila riadny doklad o zakúpení diaľničnej známky na vozidlo s EČ: M., preto nejde z jej strany o špekuláciu ad hoc.
37. Ďalej uviedla, že poučenie o reklamačnom postupe by prichádzalo do úvahy v prípade, že by žalobkyňa mala možnosť reklamačný postup uplatniť. Konštatovala, že diaľničnú známku zakúpila dňa 20.09.2017, rozkaz o udelení pokuty za správny delikt jej bol doručený 22.07.2019 a žalobkyňa vedomá si toho, že diaľničnú známku riadne zaplatila a má o tom doklad, nezačala preto hneď pátrať po
Všeobecných obchodných podmienkach správcu výberu úhrady diaľničnej známky, aby stihla uplatniť reklamáciu u poskytovateľa služby povereného správcom výberu úhrad, ale postupovala v intenciách pokynov a upozornení správneho orgánu. Tak došlo k premlčaniu 2 ročnej lehoty na uplatnenie práv so spotrebiteľského vzťahu.
38. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na ústnom pojednávaní dňa 26.09.2019 bola poučená, že služby súvisiace s opravou údajov sú obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, v súvislosti s výhradou žalovaného, že situáciu spôsobila výlučne žalobkyňa porušením zákonných povinností a predmet sporu nemá nič spoločné so spotrebiteľskými vzťahmi. Žalobkyňa má za to, že „výber úhrady diaľničnej známky“ je jednoznačne vzťah predajcu a spotrebiteľa. Predajca (poskytovateľ služby poverený správcom výberu úhrad) je povinný rešpektovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Správca výberu úhrady za diaľničné známky Národná diaľničná spoločnosť, a.s., a poskytovateľ služby SkyToll, a.s., sa spravujú v obchodnom vzťahu Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré však žalobkyni neboli sprístupnené na predajnom mieste.
39. V závere dodala, že jej konanie nenapĺňa materiálnu stránku správneho deliktu. Čisto formálne posúdenie, tak ako je uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov je neprimerane tvrdým výkladom zákona.
40. Na repliku reagoval žalovaný duplikou, kde uviedol, že trvá na zákonnosti uloženej pokuty, na všetkých vyjadreniach a stanoviskách, ktoré poskytol súdu k uvedenej veci a považuje ich pre rozhodnutie súdu za zrozumiteľné a dostatočné. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a to z pohľadu skutkových zistení ako i právneho posúdenia.
právny názor správneho súdu
41. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovaného a po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj postupov správnych orgánov, ktoré predcházali vydaniu napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 a nasl. SSP, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP2-2020/009818/HAV zo dňa 08.01.2020 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-KE- OCDPK-2019/035312 zo dňa 07.10.2019 zrušil a vec vrátil Okresnému úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií na ďalšie konanie.
42. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorému správny súd vyhovel uznesením č.k. 8S/55/2020-49 zo dňa 10.09.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2020.
43. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva skutkový stav, tak ako bol zistený správnymi orgánmi, ten vo veci nebol sporný a je teda nepochybné, že žalobkyňa dňa 21.09.2017 v čase o 19:56:13 hod. užívala vymedzený úsek cesty D1, 116,2 km, smer TT, svojim motorovým vozidlom zn. ŠKODA FABIA 6Y, VIN: Z., farba strieborná metalíza svetlá, teda vozidlo do 3,5 ton, kategórie M1, s evidenčným číslom (EČ) M.. Žalobkyňa mala na vozidlo s EČ: M. zakúpenú a zaregistrovanú diaľničnú známku s platnosťou od 21.09.2017 do 20.10.2017, avšak na doklade o zaplatení diaľničnej známky je ako typ vozidla uvedené „prípojné vozidlo“ namiesto „motorové vozidlo“.
44. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
45. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
46. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
47. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
48. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z., prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v Osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ Osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v Osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak.
49. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.
50. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje: a/ krajina registrácie vozidla b/ evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie O1 a O2 c/ typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo d/ platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti.
51. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., diaľničnú známku možno uhradiť a/ na miestach určených na úhradu v hotovosti, platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky, b/ prostredníctvom internetového portálu platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky, c/ ďalšími spôsobmi, ktoré určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach.
52. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z., služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach.
53. Podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.
54. Podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., za správny delikt podľa odseku 1, sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur.
55. Podľa § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z. z., pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.
56. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky, alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1, alebo osobou poverenou výkonom kontroly, alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150,- Eur.
57. Podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 488/2013 Z. z., okresný úrad vec odloží, ak a/ nemožno zistiť prevádzkovateľa vozidla,
b/ bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2, c/ zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 zanikla, d/ bolo v čase porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 vozidlo alebo jazdná súprava odcudzené alebo bola odcudzená tabuľka s evidenčným číslom vozidla, e/ ide o vozidlo alebo jazdnú súpravu oslobodené od úhrady diaľničnej známky podľa § 7, f/ prevádzkovateľovi vozidla bola už v predchádzajúcich 12 mesiacoch uložená pokuta za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2, pokuta bola uhradená a prevádzkovateľ vozidla uhradil diaľničnú známku podľa § 3 ods. 1. Rozhodnutie o odložení veci podľa odseku 1 písm. a/ až e/ sa nevydáva. O odložení veci podľa odseku 1 písm. a/ až e/ sa prevádzkovateľ vozidla neupovedomuje. Proti rozhodnutiu o odložení veci podľa odseku 1 písm. f/ nie je prípustné odvolanie.
58. Podľa § 16 zákona č. 488/2013 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
59. Podľa čl. V. ods. 4 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky, ktorým je Národná diaľničná spoločnosť a.s. so sídlom v Bratislave za správnosť údajov poskytnutých podľa bodu 2/ a 3/ tohto článku (body týkajúce sa povinností zákazníka poskytovať údaje poskytovateľovi služby) je zodpovedný výlučne zákazník. V prípade ak je poskytnutý údaj chybný, alebo neúplný, je zákazník povinný poskytovateľovi služby oznámiť opravu, doplnenie, alebo zmenu takého údaju, a to bezodkladne po zistení tejto skutočnosti, najneskôr však do 15 minút od poskytnutia týchto údajov poskytovateľovi služby.
60. Podľa čl. VI. ods. 1 až 4 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky - Zmena údajov v evidencii úhrady Diaľničnej známky : 1/ Diaľničná známka je medzi vozidlami alebo prípojnými vozidlami neprenosná. 2/ Žiadosť o zmenu v evidencii úhrady Diaľničnej známky je možné podať prostredníctvom Internetového portálu a prostredníctvom vybraných Obchodných miest, ktorých zoznam je uverejnený na Internetovom portáli, pričom zmenu údajov v evidencii úhrady Diaľničnej známky je možné vykonať výlučne v prípade, ak nastane zmena evidenčného čísla vozidla/prípojného vozidla a/alebo krajiny registrácie vozidla/ prípojného vozidla (tzn. nemení sa samotné vozidlo/prípojné vozidlo, a ani typ a platnosť Diaľničnej známky). 3/ Za účelom zmeny vozidla/prípojného vozidla je Zákazník povinný predložiť, v prípade Internetového portálu predložiť elektronicky, príslušné Potvrdenie a relevantný doklad preukazujúci dôvod na realizáciu požadovanej zmeny. Konkrétne doklady, prostredníctvom ktorých je možné preukázať dôvod na realizáciu vyššie požadovanej zmeny, sú uverejnené na Internetovom portáli. 4/ Poskytovateľ služby, na základe realizovaných zmien údajov v evidencii úhrady Diaľničných známok, vystaví Zákazníkovi Potvrdenie o zmene údajov.
61. Po vyhodnotení skutkového stavu veci a následnej aplikácii citovaných zákonných ustanovení dospel správny súd k záveru, že i keď posudzované konanie žalobkyne formálne napĺňa skutkovú podstavu správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., správne orgány nezohľadnili tzv. materiálny znak správneho deliktu (tzn. či ide o také konanie žalobkyne, ktoré je spoločensky neprijateľné, vzhľadom na okolnosti prípadu), a s týmto sa v správnom konaní, v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadali. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov podľa názoru správneho súdu preto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo má za následok ich nezákonnosť.
62. Správne súdy vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovili názor, že čisto materiálne poňatie administratívneho deliktu by bolo zrejme problematické, z hľadiska zásady právnej istoty, pretože čisto formálne poňatie posudzovaného konania žalovaným by mohlo viesť k neprimeranej tvrdosti a v konečnom dôsledku k nespravodlivému postihu žalobkyne. Skúmanie materiálneho znaku deliktu hrá preto kľúčovú úlohu v takých prípadoch, kedy neposudzovanie správneho deliktu v tomto materiálnom zmysle by viedlo k prílišnému formalizmu a k postihovaniu nepatrných porušení právnych povinností, navyše neuložených zákonom, ale VOP, ktoré nemajú žiadne právne následky. Tým by nebol naplnený účel správneho trestania a dochádzalo by aj k znižovaniu autority správnych orgánov. Nedostatok alebo nedostačujúci stupeň spoločenskej škodlivosti činu je podľa názoru súdu vhodnejšie riešiť cestou zodpovedania otázky, či ide o také porušenie, ktoré by malo byť trestané uložením
pokuty. Argumentácia žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa v naznačenom smere v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje.
63. Žalovaný ako i správny orgán prvého stupňa pri formálnom posudzovaní skutkového stavu veci nebrali do úvahy významný aspekt spravodlivosti administratívneho konania, v ktorom sa zohľadňuje aj tzv. materiálny znak správneho deliktu. V tomto smere sa žalovaný nevysporiadal dôsledne s obsahom argumentácie žalobkyne, ktorá namietala, že predmetné motorové vozidlo zn. ŠKODA FABIA 6Y, VIN: Z., druh karosérie sedan, strieborná metalíza svetlá, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy 2380 kg a najväčšia prípustná hmotnosť prípojného vozidla brzdeného 800 kg, s (EČ) M. malo zaplatenú diaľničnú známku (cena 14 eur) na obdobie od 21.09.2017 do 20.10.2017, čo bolo v konaní nesporne preukázané. Nesprávne bol uvedený len typ vozidla (prípojné vozidlo), ku ktorému došlo nesporne neúmyselným konaním osoby, ktorá doklad o zaplatení diaľničnej známky vystavila, a to potom ako sa u nej žalobkyňa informovala o výške ceny diaľničnej známky v prípade jazdnej súpravy do 3,5 tony, t.j. dvojstopová jazdná súprava (vozidlo + prípojné vozidlo) do 3,5 tony, nakoľko žalobkyňa predpokladala, že k motorovému vozidlu ŠKODA FABIA 6Y, EČ: M. pripojí prípojné vozidlo, druh PRÍVES NÁKLADNÝ, kategórie O1 prípojné vozidlo do 750 kg (najväčšia prípustná hmotnosť) s EČ: M., ktorého držiteľom bol U. F., manžel žalobkyne. Žalobkyňa bola poučená, že cena diaľničnej známky za jazdnú súpravu do 3,5 tony je v súlade s § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 488/2013 Z. z. rovnaká ako za motorové vozidlo do 3,5 tony.
64. Z uvedeného dôvodu správny súd rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP2-2020/009818/HAV zo dňa 08.01.2020 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-KE-OCDPK-2019/035312 zo dňa 07.10.2019 zrušil podľa § 191 SSP a vec vrátil Okresnému úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako správnemu orgánu prvého stupňa, na ďalšie konanie.
65. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude dostatočným spôsobom sa zaoberať a vysporiadať s námietkami žalobkyne a to v súlade so súdom naznačeným postupom, pri rešpektovaní práva žalobkyne na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy. Žalovaný bude povinný rešpektovať názor správneho súdu pri posudzovaní materiálneho znaku správneho deliktu, vyhodnotiť či uvedenie iného typu vozidla, u ktorého bola uhradená diaľničná známka, je správnym deliktom alebo nie je a či pokuta v danom prípade bola uložená oprávnene alebo neoprávnene. Prihliadne pritom na skutočnosť, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s., neutrpela žiadnu škodu, pretože diaľničná známka za predmetné vozidlo bola žalobkyňou uhradená, ako to vyplýva z listinných dôkazov.
66. K uvedenému súd dodáva, že na sankcionovanie správneho deliktu uvedeného v § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty správneho deliktu - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka, a to kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o správnom delikte a navyše ak niektorý znak skutkovej podstaty nebol preukázaný, alebo o ňom existuje pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).
67. Správny súd pripomína, že objektom skutkovej podstaty správneho deliktu (teda spoločensky chráneným záujmom) podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. je fiškálny záujem štátu spočívajúci v povinnosti prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest (diaľnic) vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. V konaní bolo nepochybne preukázané, že poplatková povinnosť k motorovému vozidlu zn. ŠKODA FABIA 6Y, VIN: Z., s (EČ) M. za užívanie diaľnice splnená bola, hoci nebola správne zaevidovaná, a teda fiškálny záujem štátu nebol dotknutý. Objekt skutkovej podstaty uvedeného správneho deliktu teda nie je naplnený, a teda nejde o správny delikt.
68. V súlade s vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu je vhodné poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok pod sp. zn. 3Asan/34/2019 zo dňa 25.03.2020) či Rozhodnutie ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 122/2020 zo dňa 19.08.2020, v obdobných veciach.
69. V závere je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu (napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020).
70. Pre úplnosť správny súd dodáva, že pri rozhodovaní nie je viazaný rozhodnutiami krajských súdov Slovenskej republiky, ako správnych súdov.
71. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania z dôvodu jej plného úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
72. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.