Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-58-2019.pdf
PDF · 122.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/58/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcov: 1. Q. U., nar. XX.XXX.XXXX, bytom W. 3, XXX XX R., 2. K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. 3, XXX XX R., 3. X.. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 1, XXX XX R., 4. W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX R., 5. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX R., 6. S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX R., 7. X.. S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 3, XXX XX R., 9. X.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 1, XXX XX R., XX. X.. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 1, XXX XX R., XX. X.. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX R., 12. PEKISY Group s.r.o., IČO: 47 976 217, so sídlom Radlinského 1, 949 01 Nitra, všetci právne zastúpení JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, IČO: 51 721 554 so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra proti žalovanému: HOTEL ZOBOR s.r.o., IČO: 31 592 015, so sídlom Štefánikova trieda 5, 949 01 Nitra, právne zastúpený JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom IČO: 51 904 195, so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 19C/74/2011-282 zo dňa 17. decembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Žalobcom priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zriadil v prospech žalobcov v 1. až 7. rade, ako podielových spoluvlastníkov obytného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa v kat. úz. R., na parc. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX a v prospech žalobcov v 9. až XX. rade, ako podielových spoluvlastníkov obytného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa v kat. úz. R., na parc. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXX, vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a cestnými vozidlami z hľadiska ich rozdelenia do kategórií podľa príl. č. 1 zákona č. 725/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, spadajúcimi do nasledovných kategórií:
- L: motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky,
- M: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu osôb, z toho konkrétne vozidlá v rámci kategórie M1 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, najviac s ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, a kategórie M2 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, s viac ako ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 5000kg,
- N: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu nákladov, z toho konkrétne vozidlá kategórie N1 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru, s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3500 kg a kategórie N2 - vozidlá projektované a
konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 3500 kg, ale neprevyšujúcou 12000 kg,
- O: prípojné vozidlá, z toho konkrétne vozidlá v rámci kategórie O1 - prípojné vozidlá s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 750 kg a kategórie O2 - prípojné vozidlá s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 750 kg, ale neprevyšujúcou 3500 kg, a to cez pozemky vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa v kat. úz. R., zapísané na LV č. XXXX, ako parcely registra "C", a to cez parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, cez parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a cez parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. X/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotovenom Ing. Vierou Púchovskou, úradne overenom dňa 10.03.2011 pod č. 399/11, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Žalobcu v 1. rade zaviazal zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcu v 1. rade a žalobkyňu v 2. rade zaplatiť žalovanému spoločne nerozdielne jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňu v 3. rade zaviazal zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcu v 4. rade a žalobkyňu v 5. rade zaviazal zaplatiť žalovanému spoločne nerozdielne jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcu v 6. rade zaviazal zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcu v 7. rade zaviazal zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňu v 9. rade a žalobca v 10. rade zaviazal zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňu v 9. rade zaviazal zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 100 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcu v 10. rade zaviazal zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 100 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcu v 11. rade zaviazal zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcu v 12. rade zaviazal zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcom súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na podanú žalobu, ktorou sa žalobcovia s poukazom na ustanovenie § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka domáhali, aby súd zriadil v ich prospech vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši i motorovými vozidlami cez pozemky vo vlastníctve žalovaného, nakoľko ako podieloví spoluvlastníci bytových domov a pozemkov vo svojom vlastníckom práve sú konaním žalovaného, ktorý im neumožňuje prejazd cez parkovisko k pozemku, na ktorom môžu parkovať, obmedzovaní.
1.2 Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vo veci bolo už raz rozhodnuté rozsudkom č.k. 19C/74/2011-97 zo dňa 02.07.2012, ktorým súd žalobe vyhovel a zriadil v prospech žalobcov vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu peši a cestnými vozidlami v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 6/2011 zo dňa 03.03.2011, avšak nerozhodol o primeranej náhrade za zriadenie vecného bremena. Z uvedeného dôvodu bol (po podaní odvolania žalovaným) uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/2/2013-127 zo dňa 03.07.2014 rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre uviedol, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena, avšak nakoľko zriadením vecného bremena dôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného, povinnosťou súdu prvej inštancie bolo posúdiť a rozhodnúť o primeranej náhrade za zriadenie vecného bremena na pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovaného.
1.3 Súd prvej inštancie svoj v poradí druhý rozsudok odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 123, § 124, § 151n ods. 1,2, § 151n ods. 2, § 151o ods. 1,3 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), ako aj zisteným skutkovým stavom. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že boli splnené hmotnoprávne podmienky žaloby na zriadenie vecného bremena „in rem“, spočívajúceho v práve cesty za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez priľahlý pozemok žalovaného. Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci bytových domov, pozemkov pod nimi, ako aj vlastníci bytov, sú vo svojom vlastníckom práve konaním žalovaného obmedzovaní. Žalobcovia nie sú vlastníkmi priľahlého
pozemku - nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX pre kat.úz. R. ako parc. č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXmX , parc.č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXmX a parc.č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXmX. Ich vlastníkom je žalovaný, ktorý na týchto nehnuteľnostiach prevádzkuje parkovisko, pričom vstupná rampa parkoviska je umiestnená na hranici parciel č. XXXX/X a XXXX/X a výstupná rampa je umiestnená na hranici parciel č. XXXX/ X a XXXX/X. Žalobcovia zo strany Radlinského ulice, ktorá je súčasťou pešej zóny, nemajú vytvorené žiadne parkovacie miesta a jediný možný prístup motorovým vozidlom na pozemky nachádzajúce sa v podielovom spoluvlastníctve žalobcov je za ich bytovým domom, a to cez vyššie uvedené parcely, nachádzajúce sa vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný žalobcom bráni v plnohodnotnom výkone ich vlastníckeho práva tým, že im takýto prístup neumožňuje vykonávať, požaduje od nich neprimerane vysoký poplatok (ročne 200 eur) a žalobcovia tak boli nútení zakúpiť si parkovaciu kartu, oprávňujúcu parkovať ich motorové vozidlá na uliciach I. a F. K., vzdialených 300 až 500 metrov od ich bytového domu, napriek tomu, že parkovacie miesta za ich bytovým domom ostávajú nevyužité. Súd prvej inštancie uviedol, že zriadenie vecného bremena tak, ako to žiadajú žalobcovia, nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného ako vlastníka priľahlého pozemku vo výkone jeho vlastníckeho práva. Žalobcovia budú priľahlý pozemok žalovaného využívať len na prejazd k ich obytnému domu autom za účelom výkonu činností súvisiacich s užívaním bytového domu (prístup k domu autom na vyloženie tovaru, nábytku a podobne, parkovanie a garážovanie pred svojím domom na svojich pozemkoch - nie na pozemkoch žalovaného), nebudú titulom zriadeného vecného bremena na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného parkovať. K tvrdeniu žalovaného že mieni v budúcnosti meniť charakter parkoviska, má podklady na stavbu podzemného parkoviska a preto nemôže do budúcnosti akceptovať takto zriadené vecné bremeno súd uviedol, že z predloženého projektu pre vydanie stavebného povolenia z apríla 2005 a z realizačného projektu podzemného parkoviska z marca 2006, ako aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žiadne ďalšie kroky súvisiace s realizáciou tohto projektu (územné rozhodnutie, stavebné povolenie a pod.) nepodniká, preto nie je zrejmé, kedy v budúcnosti žalovaný bude realizovať svoj projekt a či ho vôbec bude realizovať, takže súd na túto obranu žalovaného neprihliadal, keďže pre súd je záväzný stav v čase jeho rozhodovania. Ďalej uviedol, že v geometrickom pláne, na ktorý sa odvoláva výroková časť rozsudku, je dostatočne určito a jasno konkretizovaná tá časť nehnuteľnosti, na ktorú sa vecné bremeno vzťahuje. V danom prípade, vzhľadom na charakter pozemku žalovaného, ktorý slúži na parkovanie vozidiel (ide o vyasfaltovanú plochu tvoriacu parkovisko pre motorové vozidlá), nie je potrebné zriaďovanie novej cesty, cez ktorú by žalobcovia motorovými vozidlami mohli prechádzať k svojmu obytnému domu.
1.4 Rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena súd prvej inštancie odôvodnil tým, že za zriadenie vecného bremena prináleží žalovanému náhrada, ktorú určí súd aj bez návrhu. Výška odplaty musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Na rozhodnutie o náhrade nie je potrebný návrh vlastníka pozemku. Opätovne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/2/2013-127 zo dňa 03.07.2014, v ktorom odvolací súd vyslovil právny názor, že je vecou súdu prvého stupňa, aby posúdil aká je primeraná náhrada za zriadenie vecného bremena v prejednávanej veci vzhľadom ku skutočnosti, že pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a cez ktorý sa zriaďuje právo cesty pre žalobcov, je svojím charakterom parkovisko pre vozidlá, a teda pre výkon práva prechodu cez tento pozemok žalobcami, či už pešo alebo motorovými vozidlami, sa nebudú vyžadovať mimoriadne náklady na zriadenie práva prejazdu cez tento pozemok. Tomu by potom mala zodpovedať aj výška náhrady. S poukazom na túto skutočnosť súd k výške náhrady za zriadenie vecného bremena dospel vlastnou úvahou a zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania, ktorý považoval za nehospodárny. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že vecné bremeno nie je nájomným vzťahom medzi povinným a oprávneným subjektom. Vecné bremeno vzniká spravidla za jednorazovú náhradu za jeho zriadenie. Je teda potrebné určiť primeranú náhradu, ktorá bude kompenzovať ujmu povinného subjektu. Poukázal na iné prípady zriaďovania vecného bremena za náhradu, v ktorých spravidla išlo o sumu, ktorá pri uložení na bežný termínovaný vklad (tzn. vklad s bežným úrokom), by počas celej doby trvania (v SR max. 20 rokov) poskytovala čiastky, ktoré by primerane kompenzovali ujmu povinného subjektu (napríklad pri práve doživotného bývania čiastky, ktoré by postačovali na úhradu nájomného za rovnaké alebo porovnateľné bývanie). V danom prípade je situácia špecifická tým, že Mesto Nitra odpredalo žalovanému nehnuteľnosti a neprihliadalo na žalobcov, ktorí pokiaľ sa chcú dostať k svojim nehnuteľnostiam autom, nemajú inú možnosť, ako prejsť po majetku žalovaného. Pokiaľ by si žalobcovia kupovali parkovaciu kartu od Mesta Nitra, ktorá by ich oprávňovala parkovať počas celého roka na dvoch uliciach, zaplatili by ročne sumu 10 eur. Súd preto považoval jednorazovú náhradu vo výške 200
eur za dostatočne primeranú, a to aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, keď v danom prípade sa jedná o parkovisko, na ktorom žalobcovia nebudú parkovať, ale ním budú len prechádzať a žalovanému nevzniknú žiadne mimoriadne náklady na zriadenie práva prejazdu cez jeho pozemok. Súd pri určovaní výšky náhrady bral do úvahy aj skutočnosť, koľko bytov v bytových domoch žalobcovia vlastnia a podľa toho zaviazal jednotlivých žalobcov zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, pričom pokiaľ je byt v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, súd ich zaviazal na zaplatenie sumy 200 eur spoločne a nerozdielne, pokiaľ je žalobca výlučným vlastníkom bytu, zaplatí túto sumu žalovanému sám ako výlučný vlastník a pokiaľ je byt v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, sumu 200 eur súd rozdelil podľa výšky spoluvlastníckych podielov žalobcov. Súd prvej inštancie považoval za spravodlivé brať do úvahy počet bytov, ktoré žalobcovia v bytových domoch vlastnia. Zároveň uprednostnil jednorazovú náhradu aj s poukazom na budúcnosť, keď zo strany žalobcov môže dôjsť k odpredaju bytu a nový vlastník bytu už nebude povinnosťou zaplatiť náhradu za zriadené vecné bremeno zaťažený.
1.5 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že všetky hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena boli splnené, preto žalobe vyhovel a v prospech žalobcov zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a cestnými vozidlami tak, ako je to špecifikované vo výroku tohto rozsudku a zároveň rozhodol o náhrade za zriadenie vecného bremena pre žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešným žalobcom priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že spornou otázkou zostáva, či je daný nárok žalobcov na zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods.3 OZ, pričom súd prvej inštancie vecné bremeno zriadil i keď neboli splnené zákonné podmienky ustanovenia § 151o ods.3 OZ, čím pochybil tak vo svojom postupe ako aj pri svojom rozhodnutí. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno za účelom získania prístupu žalobcov motorovými vozidlami a peši na ich pozemky, nachádzajúce sa za ich bytovým domom, teda za účelom zabezpečenia parkovania, pričom ustanovenie § 151o ods.3 OZ umožňuje súdu zriadiť vecné bremeno len za účelom zabezpečenia prístupu k stavbe. Súd prvej inštancie tak vyriešil žalobcom otázku parkovania za domom a nie prístup k stavbe, ktorý majú žalobcovia zabezpečený z Radlinského ulice a to aj s možnosťou vykladania tovaru, nákupov, nábytkov a podobne. Rozhodnutie súdu je založené na nepochopení ustanovenia § 151o ods.3 OZ, keď priľahlým pozemkom sa v zmysle Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov chápe pozemok patriaci k domu a jeho účelom je umožnenie riadneho užívania stavby - bytov v bytovom dome, pretože sa na ňom môže nachádzať príslušenstvo domu, oplotené záhrady, stavby, oplotenia, prístrešky. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka na verejnú komunikáciu. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keď tento prístup je pre vlastníka stavby výhodnejší. Žalovaný uviedol, že z jeho strany bola ochota dohodnúť sa na inom zabezpečení uplatňovaného práva žalobcami (uzavretím nájomnej zmluvy) a požadoval za prechod cez pozemky 200 eur ročne, čo žalobcovia neboli ochotní akceptovať. Žalovaný je toho názoru, že nedostatok iniciatívy žalobcov zmluvne dojednať právo cesty, nemôže mať za následok stav, kedy by bolo možné konštatovať, že prístup k stavbe v ich spoluvlastníctve nemožno zabezpečiť inak. Žalovaný poukázal na to, že zriadením vecného bremena spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku bol vylúčený z realizácie svojho vlastníckeho práva, najmä z práva užívať predmet svojho vlastníctva v zmysle zákona. Ďalej uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevykonateľný, pretože napriek tomu, že bol vo veci vypracovaný geometrický plán, ktorý tvorí súčasť rozsudku, nie je vo výroku rozsudku vymedzený rozsah zriadeného vecného bremena. Znalecký posudok síce presne špecifikoval cestu, ku ktorej má byť zriadené vecné bremeno, ale uvedenú špecifikáciu neobsahuje ani žalobný návrh a ani výrok rozsudku. Zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov je zásadným zásahom do vlastníckeho práva žalovaného a znehodnocuje ich pozemky. Súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na to, že žalovanému ako vlastníkovi pozemku podstatne obmedzí právo disponovať s pozemkom, napr. ak bude žiadať o vydanie stavebného povolenia na nejakú stavbu na svojich pozemkoch, bude potrebovať i vyjadrenia oprávnených z vecného bremena, ktorí budú mať možnosť obmedzovať žalovaného v podnikateľských aktivitách, čím sa stávajú pozemky nepredajné a nevyužiteľné pre podnikateľské účely žalovaného. Ďalej uviedol, že zriadenie vecného bremena je možné iba za náhradu, pričom táto náhrada
musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Výška peňažnej náhrady, resp. všeobecná hodnota vecného bremena zriadeného podľa § 151o ods.3 OZ býva obvykle stanovená znaleckým posudkom, avšak súd sumu za zriadenie vecného bremena ustálil sám podľa svojej úvahy, hoci znalecké dokazovanie navrhovali aj žalobcovia.
3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a v prípade úspechu si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia vo svojom vyjadrení reagovali na všetky námietky žalovaného uvedené v odvolaní. Poukázali na doktrinálny výklad slovného spojenia „priľahlý pozemok“ a prax súdov, ktoré ho vykladajú ako pozemok susediaci, cez ktorý sa javí potreba práva cesty zriadiť. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. Ďalej uviedli, že k plnohodnotnému užívaniu stavby vo vlastníctve žalobcov vo vzťahu k cestným vozidlám bez možnosti prejsť na pozemok pri ich bytovom dome v ich vlastníctve cez pozemok žalovaného dôjsť nemôže, pretože sa na tento pozemok inak ako cez pozemok žalovaného nedostanú, nakoľko z Radlinského ulice to dispozičné riešenie stavby ani neumožňuje. Súd sa podľa ich názoru v odôvodnení rozsudku podrobne zaoberal i námietkami žalovaného ohľadne znehodnotenia nehnuteľností zriadením vecného bremena, obmedzením práva disponovať s nimi v rámci plánovaných podnikateľských aktivít. Žalobcovia poukázali na to, že tvrdený zámer žalovaného pre výstavbu na dotknutých pozemkoch nie je bez ďalšieho preukázania ( aspoň stavebné konanie o povolenie stavby) dôležitým pre priznanie práva prechodu. Poukázali tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.07.2014, z ktorého je zrejmé, že sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie ohľadne zriadenia vecného bremena. Jedinou výhradou prípadne čiastočným dôvodom odvolania by tak mohla byť iba otázka náhrady za zriadenie vecného bremena. V rozsudku, ktorý napadol žalovaný, je však už ustálená súdom aj náhrada za zriadenie vecného bremena, a to v dostačujúcej hodnote. Žalobcovia sú toho názoru, že jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena v tej výške ako je u každého zo žalobcov uvedená je dostatočná za prechod peši a motorovými vozidlami cez pozemky vo vlastníctve žalovaného a už aj vzhľadom na dĺžku tohto celého sporu by bolo v absolútnom rozpore so zásadou hospodárnosti, aby súd priberal do konania znalca, pričom výšku náhrady za vecné bremeno takejto povahy by ani znalecky nebolo možné určiť, keďže sú tu špecifické okolnosti prípadu, kedy náhrada musí byť primeraná aj z pohľadu toho, že sa nebudú vyžadovať mimoriadne náklady na zriadenie práva prejazdu cez pozemok a tomu by potom mala zodpovedať aj výška náhrady. Žalobcovia sú toho názoru, že súdom prvej inštancie stanovená výška náhrady je tomuto vyslovenému názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajúca.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP za splnenia podmienok ustanovených v § 219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Predmetom konania je žaloba žalobcov, ktorí sa ako vlastníci obytných domov a pozemkov, na ktorých sú domy postavené, domáhajú zriadenia vecného bremena - práva prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného podľa ustanovenia § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka.
6. Podľa § 151o ods.3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
7. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
8. Podľa § 151n ods.1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
9. Podľa § 151n ods.2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
10. Podľa § 391 ods.2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom konaní súd prvej inštancie pôvodne rozhodol rozsudkom č.k. 19C/74/2011-97 zo dňa 02.07.2012 tak, že žalobe vyhovel. Toto rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/2/2013-127 zo dňa 03.07.2014 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nerozhodol o náhrade za zriadenie vecného bremena. Odvolací súd však už v tomto svojom rozhodnutí zaujal k právnemu posúdeniu veci jednoznačné stanovisko. Konštatoval, že z ustanovenia § 151o ods.3 OZ vyplýva, že právne vzťahy vecných bremien môžu okrem iného vzniknúť aj na základe rozhodnutia príslušného štátneho orgánu ( súdu alebo správneho orgánu). Súd môže rozhodnúť o zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve cesty len na návrh vlastníka stavby, ktorý postráda prístup k verejnej komunikácii. Podmienkou úspešnosti žaloby je splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok a to že: 1./ vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a 2./ prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť "inak".
11.1 Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty je, že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. V prejednávanej veci je táto prvá hmotnoprávna podmienka splnená, pretože navrhovatelia sú vlastníci stavby - bytového domu, ktorý je postavený na pozemku v ich vlastníctve a odporca je vlastníkom priľahlých pozemkov (parkovisko), cez ktoré majú navrhovatelia prístup k stavbe z verejnej komunikácie.
11.2 Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve cesty je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá, alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu. Aj táto druhá hmotnoprávna podmienka na zriadenie vecného bremena je v prejednávanej veci splnená. Pod pojmom že "prístup nemožno zaistiť inak" treba rozumieť, že prístup musí byť zaistený z verejnej cesty. Celkom výnimočne je možné zriadiť prístup i tam, kde doterajší prístup "objektívne" nepostačuje napríklad ak je prístup peši, ale k okolnostiam je treba zaistiť aj právo prejazdu autom, bez ktorého by obytný dom (garáž), nemohol byť užívaný na účel, ku ktorému má slúžiť. Pri obytnom dome to je bežný prístup k domu autom na vyloženie tovaru, nábytku a podobne. Za určitých okolností, ak by to neobmedzilo neprimerane vlastníka pozemku, môže mať vlastník domu právo na prejazd k domu osobným autom aj za účelom garážovania, prípadne parkovania, čo je aj tento prípad.
12. Odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 7Co/2/2013-127 zo dňa 03.07.2014 zaujal právny názor aj k pojmu priľahlý pozemok, pod ktorým zákon rozumie nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), prípadne pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Súd môže v prospech vlastníka stavby zriadiť právo cesty cez cudzí pozemok v zmysle § 151o ods. 3 OZ, i keď je stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, ale za podmienky, že sa vlastník cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii (viď Rc/60/2006). Taktiež bol zaujatý právny názor k vykonateľnosti rozsudku, keď v danom prípade, vzhľadom na charakter pozemku žalovaného, ktorý slúži na parkovanie vozidiel (ide o vyasfaltovanú plochu tvoriacu parkovisko pre motorové vozidlá), nie je potrebné zriaďovanie novej cesty, cez ktorú by žalobcovia motorovými vozidlami mohli prechádzať k svojmu obytnému domu.
13. Z rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 7Co/2/2013-127 zo dňa 03.07.2014 nepochybne vyplýva, že odvolací súd mal za preukázané, že žalobcovia ako vlastníci stavby nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a ktorý pozemok umožňuje prístup žalobcov k ich obytnému domu a že prístup vlastníkov k obytnému domu nemožno zabezpečiť inak, keď za takýto prístup nemožno považovať prístup z Radlinského ulice, ktorá je pešou zónou a zabezpečuje prístup k obytnému domu žalobcov len pešo, teda podmienky pre zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu v súlade s ustanovením § 151o ods.3 OZ boli splnené.
14. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa po zrušení predchádzajúceho rozsudku riadil právnym názorom vysloveným v rozhodnutí nadriadeného súdu ohľadne posúdenia existencie podmienok zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods.3 OZ, ako aj ohľadne správnosti výroku z hľadiska jeho vykonateľnosti, ktorým právnym názorom je súd prvej inštancie v zmysle § 391 ods.2 CSP viazaný a v ďalšom konaní sa zaoberal už iba náhradou za zriadenie vecného bremena, absencia ktorej v rozhodnutí bola jediným dôvodom, pre ktorý bolo inak správne rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené.
15. Vecné bremeno cesty môže súd zriadiť len za náhradu, pričom ide o hmotnoprávnu podmienku zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods.3 OZ. Súčasťou rozsudku, ktorým sa zriaďuje vecné bremeno - právo cesty cez pozemok žalovaného, preto musí byť aj rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena. Výška náhrady musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí ( rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo 1897/2004) a určí ju súd aj bez návrhu.
16. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia aj v tejto časti konštatuje, že sa plne stotožnil s určením náhrady za zriadenie vecného bremena súdom prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie v tomto smere riadne a presvedčivo odôvodnil a vysvetlil akými úvahami sa riadil pri rozhodnutí o výške (vyčíslení) náhrady. Odvolací súd preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie a nepovažuje za potrebné ho opakovať.
17. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že strany sporu sa v priebehu konania ku konkrétnej výške náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorá by podľa ich názoru spĺňala kritéria primeranosti, ani napriek výzve súdu nevyjadrili, pričom mali možnosť sami špecifikovať primeranú náhradu a predložiť súdu dôkazy preukazujúce jej opodstatnenosť a to napríklad prostredníctvom súkromného znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaný požadoval od žalobcov poplatok vo výške 200 eur ročne, išlo o poplatok v prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy medzi žalobcami a žalovaným, k čomu nedošlo pre neprijateľné požiadavky žalovaného. Postup súdu prvej inštancie, ktorý určil výšku náhrady na základe zisteného skutkového stavu a existujúcich podkladov (vyjadrenie Mesta Nitra o výške poplatku za parkovanie na území mesta pre občana, ktorý má trvalé bydlisko v zóne spoplatneného parkovania, informácie o cene za hodinu parkovania na parkovisku žalovaného a priemernom počte motorových vozidiel, ktoré denne použijú parkovisko žalovaného), považoval odvolací súd za správny. Súd prvej inštancie vychádzal z porovnania výšky jednorázovej náhrady za prejazd vozidlom s cenou za parkovanie t.j. obsadenie parkovacieho miesta a to jednak na parkovisku žalovaného, ako i za parkovanie pre občana, ktorý má trvalé bydlisko v zóne spoplatneného parkovania, vyberané Mestom Nitra, pričom prihliadal aj na ujmu žalovaného, ktorá mu vzniká zriadením vecného bremena. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v danom prípade sa vecné bremeno zriadilo k pozemku, na ktorom žalovaný prevádzkuje parkovisko, pričom žalobcovia nebudú na parkovisku parkovať a teda zaberať parkovacie miesto, ale budú ním iba prechádzať k bytovému domu, kde budú parkovať už na svojom pozemku. Zásah do vlastníckeho práva žalovaného v dôsledku zriadenia vecného bremena je i podľa názoru odvolacieho súdu iba minimálny, pretože žalovanému nevzniknú žiadne mimoriadne náklady na zriadenie práva prejazdu cez jeho pozemok a samotný prejazd motorových vozidiel žalobcov cez asfaltovú plochu parkoviska nie je spôsobilý negatívne ovplyvniť rozsah bežného opotrebenia spôsobeného každodenným vjazdom, výjazdom a parkovaním cca 160 motorových vozidiel. Odvolací súd je toho názoru, že náhrada za zriadenie vecného bremena určená súdom prvej inštancie, a to aj bez potreby znaleckého dokazovania, ktoré súd prvej inštancie nebol povinný nariadiť, je primeraná a dostatočne kompenzuje ujmu žalovaného, ktorá je v danom prípade takmer zanedbateľná. Uvažovať nad tým, že súdom zriadené vecné bremeno neprimerane obmedzuje žalovaného v jeho podnikateľských aktivitách, nakoľko v budúcnosti mieni meniť charakter parkoviska a chce vybudovať podzemné parkovisko, je v súčasnej dobe predčasné. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol jeho zámer disponovať s nehnuteľnosťou v zmysle zmeny jeho súčasného využitia reálny, keď posledné kroky v tomto smere urobil v roku 2005 a 2006, kedy bol vyhovený projekt pre vydanie stavebného povolenia a realizačný projekt podzemného parkoviska, avšak k realizácii uvedeného podnikateľského zámeru doposiaľ nedošlo a na spornom pozemku je i naďalej parkovisko.
18. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že námietky žalovaného v odvolaní týkajúce sa existencie podmienok pre zriadenie vecného bremena, definície priľahlého pozemku, nevykonateľnosti rozhodnutia bez vymedzenia cesty geometrickým plánom, možnosti zabezpečiť prístup inak, boli v minulosti
už predmetom preskúmania zo strany odvolacieho súdu, ktorý k nim vo svojom rozhodnutí č.k. 7 Co/2/2013-127 zo dňa 03.07.2014 zaujal jasné a určité právne stanovisko, ktoré si správne osvojil aj súd prvej inštancie. Dôvody, pre ktoré je možné odkloniť sa od vyjadreného právneho názoru, v tomto prípade neboli zistené. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 CSP tak, že žalobcom, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).