Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/74/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1. Q. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. 3, XXX XX R., 2. K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. 3, XXX 01 Nitra, 3. X.. W. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. 1, XXX 01 Nitra, 4. W. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, 949 01 Nitra, 5. N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, XXX 01 Nitra, 6. S. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, 949 01 Nitra, 7. X.. S. F., nar. XX.X.XXXX, bytom W. 3, X49 01 Nitra, 9. X.. I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W. 1, 949 01 Nitra, 10. X.. N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W. 1, XXX 01 Nitra, 11. X.. S. A., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, 949 01 Nitra, 12. N. Z. s.r.o., IČO: 47 976 217, so sídlom Radlinského 1, 949 01 Nitra, všetci právne zastúpení JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, IČO: 51 721 554 so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra proti žalovanému: HOTEL ZOBOR s.r.o., IČO: 31 592 015, so sídlom Štefánikova tr. 5, 949 01 Nitra, právne zastúpený JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom IČO: 51 904 195, so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, o zriadenie vecného bremena takto

rozhodol:

I. Súd zriaďuje v prospech žalobcov v 1. až 7. rade, ako podielových spoluvlastníkov obytného domu súp. č. 105, nachádzajúceho sa v kat. úz. Nitra, na parc. č. 1552, zapísaného na LV č. XXXX a v prospech žalobcov v 9. až 12. rade, ako podielových spoluvlastníkov obytného domu súp. č. 104, nachádzajúceho sa v kat. úz. Nitra, na parc. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXX, vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a cestnými vozidlami z hľadiska ich rozdelenia do kategórií podľa príl. č. 1 Zákona č. 725/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, spadajúcimi do nasledovných kategórií:

- L: motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky,

- M: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu osôb, z toho konkrétne vozidlá v rámci kategórie M1 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, najviac s ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, a kategórie M2 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, s viac ako ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 5000 kg,

- N: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu nákladov, z toho konkrétne vozidlá kategórie N1 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru, s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3500 kg a kategórie N2 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 3500 kg, ale neprevyšujúcou 12000 kg,

- O: prípojné vozidlá, z toho konkrétne vozidlá v rámci kategórie O1 - prípojné vozidlá s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 750 kg, a kategórie O2 - prípojné vozidlá s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 750 kg, ale neprevyšujúcou 3500 kg, a to cez pozemky vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa v kat. úz. Nitra, zapísané na LV č. XXXX, ako parcely registra "C", a to cez parc. č. 1567/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1394 m2, cez parc. č. 1570/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1978 m2 a cez parc. č. 1570/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1130 m2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 6/2011, zo dňa 03.03.2011, vyhotovenom Ing. Vierou Púchovskou, úradne overenom dňa 10.03.2011 pod č. 399/11, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Žalobca v 1. rade je povinný zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú povinní zaplatiť žalovanému spoločne nerozdielne jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyňa v 3. rade je povinná zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobca v 4. rade a žalobkyňa v 5. rade sú povinní zaplatiť žalovanému spoločne nerozdielne jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalobca v 6. rade je povinný zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalobca v 7. rade je povinný zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žalobkyňa v 9. rade a žalobca v 10. rade sú povinní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Žalobkyňa v 9. rade je povinná zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 100 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

X. Žalobca v 10. rade je povinný zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 100 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

XI. Žalobca v 11. rade je povinný zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

XII. Žalobca v 12. rade je povinný zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

XIII. Žalobcom súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 31.3.2011 domáhali, aby súd zriadil v ich prospech vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši i motorovými vozidlami cez pozemky vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 19C/74/2011-97 zo dňa 2.7.2012, ktorým žalobe vyhovel a zriadil v prospech žalobcov vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a cestnými vozidlami v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 6/2011 zo dňa 3.3.2011, vyhotovenom Ing. Vierou Púchovskou, úradne overenom dňa 10.3.2011 pod č. 399/11, nerozhodol však o primeranej náhrade za zriadenie vecného bremena, preto bol (po podaní odvolania žalovaným) uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/2/2013-127 zo dňa 3.7.2014 rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre vyslovil právny názor, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena, keďže však zriadením vecného bremena dôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného, povinnosťou súdu prvej inštancie bude posúdiť, aká je primeraná náhrada za zriadenie vecného bremena vzhľadom ku skutočnosti, že pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a cez ktorý sa zriaďuje právo cesty pre žalobcov, je svojím charakterom parkovisko pre vozidlá a teda pre

výkon práva prechodu cez tento pozemok žalobcami, či už pešo, alebo motorovými vozidlami sa nebudú vyžadovať mimoriadne náklady, čomu by mala zodpovedať aj výška náhrady.

3. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia sú vlastníkmi bytových domov na W. ulici v Nitre a tiež podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to parc. č. 1552 a parc. č. 1551 tak, ako to bližšie špecifikovali v žalobe. Žalobcovia nemajú zabezpečený plnohodnotný prístup k domom, pretože dnes nie je možné za dostatočné považovať to, keď majú zabezpečený prístup len peši a to najmä v prípade, ak majú za domom možnosť parkovať s motorovým vozidlom. Žalobu opierajú o ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom žalobcovia by boli ochotní platiť žalovanému aj finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena. Čo sa týka výšky náhrady, táto je podľa ich názoru otázkou znaleckého dokazovania. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalovaný nebude mať mimoriadne náklady, nijako ho to závažne neobmedzí a táto skutočnosť by mala byť zohľadnená, náhrada by nemala byť v značnej výške.

4. Žalobca v 1. rade Q. U. na pojednávaní uviedol, že je obyvateľom bytu na W. ulici od roku 1984. Byt s časťou pozemku do podielového spoluvlastníctva odkúpil asi v roku 2001. Kým mesto nepredalo parkovisko pri H. U. žalovanému, toto parkovisko bolo mestské. Jednalo sa o parc. č. 1567/1 a parc. č. 1567/2. Dovtedy chodili po komunikácii mestského parkoviska, teda mali umožnený prístup zozadu k svojim bytom. Žalovaný ako vlastník im bráni vo vstupe na ich pozemky, ktoré sú za ich domami. Pokiaľ by im žalovaný umožnil prechádzať peši a autami k domom, žiadnym spôsobom by ho neobmedzovali. Žalovaný vyberá poplatok za parkovné od ľudí, ktorí sa rozhodnú na tomto parkovisku parkovať a on bol nútený kúpiť si od Mesta Nitra kartičku v cene 10 eur na rok, ktorá mu umožňuje parkovať na ulici F. Mojtu a na Sládkovičovej ulici, pričom tam zaparkované motorové vozidlo má od bytu vzdialené 300 - 500 m pešej chôdze. Jednak je to nepohodlne ďaleko a jednak blokuje parkovacie miesto pre iných obyvateľov alebo návštevníkov Mesta Nitra, ktorí by tam mohli parkovať. Parkovné vo výške 200 eur na rok, ktoré od nich žalovaný požaduje je neprimerane vysoké, nie sú ochotní ho akceptovať. Čo sa týka prístupu z Radlinského ulice, tam je možný len peší prístup, parkovať sa tam nedá. Kým žalovaný parkovisko len prevádzkoval, nebol problém, pri rampe v búdke sedela obsluha parkoviska, tento zamestnanec už vedel koho môže púšťať k ich domom, teda jeho obyvateľov. Zo strany žalovaného sú obmedzovaní a diskriminovaní odvtedy, čo žalovaný parkovisko odkúpil.

5. Žalobca v 10. rade X.. N. Q. na pojednávaní uviedol, že jeho manželka v predmetom byte bývala od roku 1950, byt potom zdedila po rodičoch, on tam býva od roku 1990. Na parcele č. 1550/2 sú postavené aj dve garáže, tieto majú svoje parcelné čísla a to 1548 a 1549, jedna patrí jemu a jedna pánovi A.. Tieto garáže boli riadne kolaudované, v rozhodnutí majú uvedený prístup z Kúpeľnej ulice. Kým žalovaný nekúpil parkovisko, nebol s tým žiaden problém. On je už dôchodca, ale manželka má v bytovom dome aj prevádzku, bola nútená dostať sa s tovarom aj autom až k domu, preto si kúpili od žalovaného kartu, za ktorú vynaložili 200 eur na rok. Táto karta je evidovaná na prevádzku jeho manželky. Karta bola pridelená ku konkrétnemu motorovému vozidlu podľa evidenčného čísla, ktoré využíva ich prevádzka. Toto motorové vozidlo má prístup až k domu. On so svojim motorovým vozidlom musí parkovať na okolitých uliciach, preto si tiež od Mesta Nitra kúpil kartičku v hodnote 10 eur na rok, ktorá ho oprávňuje parkovať na ulici Fraňa Mojtu a na ulici Kúpeľnej.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zo strany žalovaného nejde o obmedzenie vlastníckych práv žalobcov, ale žalovaný sa snaží uchrániť svoje vlastníctvo, aby mohol s vlastníckym právom disponovať v zmysle zákona. V danom prípade nemožno postupovať podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Sú toho názoru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena, pretože žalobcovia majú zabezpečený prístup k obytným domom z W. ulice, a to nielen pešo ale aj autom na nevyhnutnú dobu. Bohužiaľ na Radlinského ulici platí zákaz zastavenia. Súd by mohol zriadiť vecné bremeno proti vôli vlastníka len v dvoch výnimočných prípadoch. V prvom prípade ide o obmedzenie vlastníckeho práva priamo zo zákona, ak verejný záujem prevažuje nad záujmom jednotlivca a v druhom prípade, ak ide o zriadenie vecného bremena súdom alebo správnym orgánom, z dôvodov predpokladaných zákonom, napríklad pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci, alebo pri vyporiadaní pomerov k neoprávnenej stavbe a podobne. Súdu predložili realizačný projekt k výstavbe podzemného parkoviska ako aj projekt pre vydanie stavebného povolenia na prístavbu Hotela Zobor - obchodné a hotelové centrum. Tieto sú z obdobia roku 2005 a 2006. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní ďalej uviedol, že žalovaný

mu nepredložil žiadne ďalšie doklady, z ktorých by vyplývalo, že podniká nejaké kroky v realizácii týchto svojich plánov (územné rozhodnutie, stavebné povolenie a iné).

7. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, nesúhlasí s tým, aby bolo zriadené vecné bremeno a suma ktorú by požadovali sa nedá vyčísliť, pretože majú iné zámery s uvedenou nehnuteľnosťou, majú projektovú dokumentáciu, ktorá ich stála peniaze, majú územné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené. Susedia, teda žalobcovia im robili prieky v rámci územného konania, kládli si stále nové a nové požiadavky. Jeho predstava je taká, že mesto by malo zmeniť Radlinskú ulicu a zrušiť na nej pešiu zónu, alebo pre žalobcov zriadiť výnimky, aby tam mohli parkovať, alebo keď chcú žalobcovia prejsť cez ich nehnuteľnosť, nech si kúpia lístok a prejdú cez parkovisko, pretože si myslí, že zriadenie vecného bremena by bolo precedensom pre celú pešiu zónu, každý tam má nehnuteľnosť. Myslí tým iné nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú na pešej zóne a ku ktorým tiež nie je prístup. Nejde tu teraz len o cestu autom, ale aj peši. Žalobcovia im robili problémy v územnom konaní, mali špecifické požiadavky, napr. p. Q. chcela výťah pre auto. Stále robili problémy v územnom konaní. Rozhodnutie síce bolo vydané, ale následne bolo zrušené, takže právoplatné rozhodnutie toho času nemajú. O tejto veci sa písalo, verejne hovorilo, je to známa vec. Uvažovali aj nad súkromným znaleckým posudkom, ale s poukazom na stanovisko žalobcov, by bolo rozumnejšie keby bol do konania pribratý znalec súdom, ktorý by určil, aká je primeraná náhrada za zriadené vecné bremeno.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ohliadkou miesta samého i oboznámením sa s listinnými dôkazmi: výzvou na mimosúdne vyriešenie veci, GP č. 6/2011 zo dňa 3.3.2011, overeným dňa 10.3.2011 pod č. 399/11, výpisom z listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, realizačnými projektmi na podzemné parkovisko Nitra a na prístavbu Hotela Zobor - obchodné a hotelové centrum, kópiou katastrálnej mapy, dokladom o pohyboch na účte, kúpnou zmluvou, odvolaním žalovaného, vyjadrením žalovaného, správou Mesta Nitra, písomným stanoviskom žalovaného, listinnými dokladmi v konaní vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom vo veci vedenej pod č. V 6226 a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Z výpisu LV č. XXXX vyplýva, že žalobcovia v 1. až 7. rade sú vlastníkmi a spoluvlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v Nitre na ulici W., o.č. (vchod) 3. N. výpisu z listu vlastníctva č. XXX sú žalobcovia v 9. až 12. rade vlastníkmi a spoluvlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v Nitre na ulici W., o.č. (vchod) 5.

10. Žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Nitra, v obci Nitra, v katastrálnom území Nitra, zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to pozemok s parcelným č. 1553 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2.

11. Žalobcovia v 9. až 11. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Nitra, v obci Nitra, v katastrálnom území Nitra, zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXX, a to pozemok s parcelným č. 1551 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 323 m2.

12. Žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 4, vo vchode č.o. 3 na 2. p. v bytovom dome súp. č. 105 postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra, ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 5322/39742.

13. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 3, vo vchode č.o.3 na 2.p. v bytovom dome súp. č. 105 postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 8487/39742.

14. Žalobkyňa v 3. rade je výlučnou vlastníčkou bytu č. 1 vo vchode č.o.3 na 1.p. v bytovom dome súp. č. 105 postavenom na parcele č. 1552, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 6372/39742.

15. Žalobca v 4. rade a žalobkyňa v 5. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 vo vchode č.o.3 na 1.p. v bytovom dome súp. č. 105 postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 6178/39742.

16. Žalobca v 6. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 5 vo vchode č.o.3 na 3.p. v bytovom dome súp.č. 105 postavenom na parcele č. 1552, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 6677/39742.

17. Žalobca v 7. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 6 vo vchode č.o.3 na 3.p. v bytovom dome súp. č. 105 postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 6706/39742.

18. Žalobkyňa v 9. rade a žalobca v 10. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 na 1.p. v bytovom dome súp. č. XXX postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 15/48.

19. Žalobkyňa v 9. rade je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. 4 na 3.p. v bytovom dome súp. č. 104 postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra, v podiele 1, ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 1 z 15/48.

20. Žalobca v 10. rade podielovým spoluvlastníkom bytu č. 4 na 3.p. v bytovom dome súp. č. 104 postavenom na parcele č. 1551, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra, v podiele 1, ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 1 z 15/48.

21. Žalobca v 11. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 3 na 2.p. v bytovom dome súp. č. 104 postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 1 z 15/48.

22. Žalobca v 12. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 1 v suteréne v bytovom dome súp. č. 104 postavenom na parcele č. 1551, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra, ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 1/3.

23. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Nitra, v obci Nitra, v katastrálnom území Nitra, zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to okrem iných nehnuteľností aj parcelné č. 1567/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1394 m2, parcelné č. 1570/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1978 m2 a parcelné č. 1570/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1130 m2. 24. Z vyjadrenia žalobcov vyplynulo, že pokiaľ boli pozemky vo vlastníctve Mesta Nitra (do roku 2009), nebolo im bránené v prístupe zozadu k ich bytovým domom, a keď žalovaný nehnuteľnosti od mesta odkúpil, osadil na parkovisku rampu a žalobcom neumožňuje prechádzať na nehnuteľnosti, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve a mohli by byť využívané ako parkovisko pre autá žalobcov za ich obytným domom. Žalovaný požaduje za využívanie parkoviska žalobcami pre nich neprimerane vysoký poplatok 200 eur ročne. Z tohto dôvodu boli niektorí žalobcovia nútení kúpiť si od mesta parkovaciu kartu v hodnote 10 eur na rok, ktorá im umožňuje parkovať na ulici Sládkovičovej, alebo Fraňa Mojtu, autá však majú zaparkované 300 až 500 metrov pešej chôdze od domu, obsadzujú parkovacie miesta iným obyvateľom alebo návštevníkom mesta, ktorí by tam mohli parkovať a parkovacie miesta ktoré sú za ich obytným domom a sú ich vlastníctvom, ostávajú nevyužité. Z tohto dôvodu sa domáhali, aby súd zriadil v ich prospech vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a cestnými vozidlami cez pozemky vo vlastníctve žalovaného, a to cez parcely č. 1567/1, č.1570/1 a č.1570/2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil

a namietal, že má v úmysle v budúcnosti meniť charakter parkoviska a žalobcovia by ho prejazdom autami cez jeho obmedzovali.

25. Z kúpnej zmluvy č. j. 635/09/OM zo dňa 26.5.2009, ktorá bola zavkladovaná Správou katastra Nitra pod V 2990/09, uzatvorenej medzi Mestom Nitra ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je zrejmé, že jej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a to parc. č. 1567/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1394 m2 a parc.č. 1567/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2 za kúpnu cenu 280 653,61 eur s DPH.

26. Z vyjadrenia Mesta Nitra vyplýva, že v zmysle VZN č.8/2014 o dočasnom parkovaní na území mesta, občan, ktorý má trvalé bydlisko v zóne spoplatneného parkovania, má možnosť si zakúpiť parkovaciu kartu v hodnote 10 eur/rok na parkovanie na dve ulice v blízkosti trvalého bydliska.

27. Súd vyzýval žalovaného na predloženie dokladov z ktorých bude zrejmé, koľko ľudí denne využije parkovisko žalovaného (použije rampu) a aká je výška parkovného (na hodinu, alebo deň) a právny zástupca žalovaného súdu predložil doklady „Pohyb na účte od 1.1.2015 do 31.12.2015“, ale na pojednávaní sám uviedol, že uvedeným dokladom tiež nerozumel a bližšia špecifikácia mu žalovaným predložená nebola.

28. Zo sumáru pokladničných dokladov predložených žalovaným vyplýva, že za obdobie od 31.1.2015 do 31.10.2015 bol príjem vo výške 8 251,50 eur vrátane DPH (čo predstavuje v priemere mesačne sumu 825,15 eur) s poznámkou, že súčet má zmysel, len ak sa vyberú iba príjmové, alebo výdavkové doklady, pričom nie je zrejmé, čo tým žalovaný mienil.

29. Z písomného vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že cena jednej parkovacej hodiny je 1 euro a počet áut, ktoré denne použijú parkovisko je priemerne 160. Jedná sa o približný odhad, pretože určiť presný počet nie je s poukazom na technické vybavenie možné. Parkovisko používajú zmluvní partneri, ktorí majú parkovacie karty, ďalej zákazníci, ktorí platbu realizujú prostredníctvom parkovacieho platobného automatu a zásobovanie hotela má vstup voľný.

30. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

31. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

32. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

33. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

34. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190101> tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

35. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

36. Situácia predvídaná v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vo svojej podstate predstavuje konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Citované zákonné ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu výnimočný zásah do súkromných práv a povinnosti vlastníka

priľahlého pozemku. Zákonodarca týmto ustanovením sledoval i verejný záujem na tom, aby vlastnícke právo vlastníka stavby mohlo byť riadne vykonávané. Legislatívny základ verejného záujmu v zmysle čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd umožňuje obmedziť vlastnícke právo vlastníka priľahlého pozemku pre účely zriadenia nevyhnutnej cesty v prospech vlastníka stavby.

37. Zriadiť vecné bremeno práva cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka možno za podmienok v tomto ustanovení uvedených. Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené nasledujúce hmotnoprávne podmienky: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

Ad a): Právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Súdna prax pri aplikácii § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka používa širší výklad v prospech vlastníkov stavieb, pokiaľ ide o výklad slov „priľahlý pozemok“. Priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, to znamená aj pozemky vzdialenejšie. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že prvá hmotnoprávna podmienka je splnená, žalobcovia sú v danom prípade vlastníci stavby (bytového domu), ktorý je postavený na pozemku v ich vlastníctve a žalovaný je vlastníkom priľahlých pozemkov (parkovisko), cez ktoré majú žalobcovia prístup k stavbe z verejnej komunikácie.

Ad b): Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä zmluvne. Prístup musí byť zabezpečený k verejnej ceste (napr. k ceste, miestnej či účelovej komunikácii). Vecné bremeno práva cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie. Rovnako nemožno vecné bremeno zriadiť v prípade, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu. V prejednávanej veci súd zistil, že prístup žalobcov ako vlastníkov stavby nemožno zabezpečiť iným spôsobom ako cez pozemky vo vlastníctve žalovaného. Doterajší prístup z Radlinského ulice súd považuje za nepostačujúci. Žalobcovia nemôžu vykonávať svoje vlastnícke právo plnohodnotne za situácie, kedy sa nemôžu plnohodnotne dostať k svojim nehnuteľnostiam, ako vlastníci bytov a niektorí z nich aj ako vlastníci garáží nemôžu plnohodnotne užívať stavbu na účel, na ktorý má slúžiť, teda v prípade bytového domu na bežný prístup autom ako je to v tomto prípade. Súd považuje za splnenú aj druhú hmotnoprávnu podmienku pre zriadenie vecného bremena, a teda že prístup žalobcov ako vlastníkov stavby nemožno zabezpečiť inak ako cez pozemky vo vlastníctve žalovaného.

Ad c): Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Zriadením vecného bremena sa musí zabezpečiť, nielen aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku, preto je vždy potrebné porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Podľa názoru súdu je zriadenie vecného bremena v danom prípade aj v súlade s treťou hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie vecného bremena, pretože zriadením vecného bremena súd neprimerane neobmedzí žalovaného, žalobcovia budú cez nehnuteľnosti patriace žalovanému (slúžiace aj v súčasnosti ako parkovisko) len prechádzať a nebudú na žalovaným zriadenom parkovisku parkovať.

38. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky žaloby na zriadenie vecného bremena in rem, spočívajúceho v práve cesty za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez priľahlý predmetný pozemok žalovaného. Žaloba žalobcov bola podaná dôvodne, pretože žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci bytových domov, pozemkov pod nimi a aj ako vlastníci bytov, sú vo svojom vlastníckom práve konaním žalovaného obmedzovaní. Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Nitra, zapísaných na LV č.XXXX a to obytného domu súp.č. 105 nachádzajúceho sa na parcele č. 1552 a nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Nitra, zapísanej na LV č. XXX a to domu súp.č. 104 postaveného na parc.č. 1551 a žalobca v 1.rade ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na

LV č. XXXX, nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku - nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Nitra, v obci Nitra, v katastrálnom území Nitra, zapísaných na LV č. XXXX a to parc.č. 1567/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1394 m2, parc.č. 1570/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1978 m2 a parc.č. 1570/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1130 m2, ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný. Na uvedených parceliach žalovaný prevádzkuje parkovisko, pričom vstupná rampa parkoviska je umiestnená na hranici parciel 1578/4 a 1570/1 a výstupná rampa je umiestnená na hranici parciel 1570/1 a 1578/4.

39. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zo strany Radlinského ulice žalobcovia nemajú vytvorené žiadne parkovacie miesta a Radlinského ulica je súčasťou pešej zóny. Jediný možný prístup motorovým vozidlom na pozemky nachádzajúce sa v podielovom spoluvlastníctve žalobcov je za ich bytovým domom, a to cez vyššie uvedené parcely nachádzajúce sa vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom žalovaný žalobcom bráni v plnohodnotnom výkone ich vlastníckeho práva tým, že im takýto prístup neumožňuje vykonávať, požaduje od nich neprimerane vysoký poplatok (ročne 200 eur) a žalobcovia boli nútení zakúpiť si parkovaciu kartu oprávňujúcu parkovať ich motorové vozidlá na uliciach Sládkovičova a Fraňa Mojtu vzdialených 300 až 500 metrov od ich bytového domu, hoci parkovacie miesta za ich bytovým domom ostávajú nevyužité. Právny zástupca žalovaného v konaní okrem iného poukazoval aj na skutočnosť, že žalovaný mieni v budúcnosti meniť charakter parkoviska, má podklady na stavbu podzemného parkoviska, a preto nemôže do budúcnosti akceptovať takto zriadené vecné bremeno. Predložil súdu projekt pre vydanie stavebného povolenia - prístavba hotela Zobor - Obchodné a hotelové centrum - vypracovaný Ing. U. v mesiaci apríl 2005 a Realizačný projekt podzemného parkoviska vypracovaný Ing. U. z mesiaca marec 2006, zároveň však uviedol, že žalovaný žiadne ďalšie kroky súvisiace s realizáciou tohto projektu (územné rozhodnutie, stavebné povolenie a pod.) nepodniká. Keďže nie je zrejmé, kedy v budúcnosti žalovaný bude realizovať svoj projekt a či ho vôbec bude realizovať, súd na túto obranu žalovaného neprihliadal, keďže pre súd je záväzný stav v čase jeho rozhodovania a navyše tým, že súd žalobe žalobcov vyhovel, nijakým spôsobom neobmedzil žalovaného vo výkone jeho vlastníckeho práva. Zriadenie vecného bremena cez pozemok žalovaného tak, ako to žiadajú žalobcovia, žalovaného ako vlastníka priľahlého pozemku neprimerane neobmedzí. Žalobcovia budú priľahlý pozemok žalovaného využívať len na prejazd k ich obytnému domu autom za účelom výkonu činností súvisiacich s užívaním bytového domu (prístup k domu autom na vyloženie tovaru, nábytku a podobne, parkovanie a garážovanie pred svojím domom na svojich pozemkoch - nie na pozemkoch žalovaného), nebudú titulom zriadeného vecného bremena na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného parkovať.

40. V geometrickom pláne, na ktorý sa odvoláva výroková časť rozsudku, je aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne určito a jasno konkretizovaná tá časť nehnuteľnosti, na ktorú sa vecné bremeno vzťahuje. V danom prípade, vzhľadom na charakter pozemku žalovaného, ktorý slúži na parkovanie vozidiel (ide o vyasfaltovanú plochu tvoriacu parkovisko pre motorové vozidlá), nie je potrebné zriaďovanie novej cesty, cez ktorú by žalobcovia motorovými vozidlami mohli prechádzať k svojmu obytnému domu.

41. S poukazom na takto vykonané dokazovanie, keďže boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena, súd žalobe vyhovel a v prospech žalobcov zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a cestnými vozidlami tak, ako je to špecifikované vo výroku tohto rozsudku.

42. Vecné bremeno je možné zriadiť len za náhradu a náhradu za zriadenie vecného bremena určí súd aj bez návrhu. Výška odplaty musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Na rozhodnutie o náhrade nie je potrebný návrh vlastníka pozemku.

43. V uznesení Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/2/2013-127 zo dňa 3.7.2014 súd vyslovil právny názor, že je vecou súdu prvého stupňa, aby posúdil aká je primeraná náhrada za zriadenie vecného bremena v prejednávanej veci vzhľadom ku skutočnosti, že pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a cez ktorý sa zriaďuje právo cesty pre žalobcov, je svojím charakterom parkovisko pre vozidlá, a teda pre výkon práva prechodu cez tento pozemok žalobcami, či už pešo alebo motorovými vozidlami, sa nebudú vyžadovať mimoriadne náklady na zriadenie práva prejazdu cez tento pozemok. Tomu by potom mala zodpovedať aj výška náhrady. S poukazom na túto skutočnosť súd k výške náhrady za zriadenie vecného

bremena dospel vlastnou úvahou a zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním, aj s poukazom na hospodárnosť konania.

44. Je potrebné si uvedomiť, že vecné bremeno nie je nájomným vzťahom medzi povinným a oprávneným subjektom. Vecné bremeno vzniká spravidla za jednorazovú náhradu za jeho zriadenie. Je teda potrebné určiť primeranú náhradu, ktorá bude kompenzovať ujmu povinného subjektu. V iných prípadoch zriaďovania vecného bremena za náhradu spravidla ide o sumu, ktorá pri uložení na bežný termínovaný vklad (tzn. vklad s bežným úrokom), bude počas celej doby trvania (v SR max. 20 rokov) poskytovať čiastky, ktoré budú primerane kompenzovať ujmu povinného subjektu (napríklad pri práve doživotného bývania čiastky, ktoré by postačovali na úhradu nájomného za rovnaké alebo porovnateľné bývanie).

45. V danom prípade je situácia špecifická tým, že Mesto Nitra odpredalo žalovanému nehnuteľnosti a neprihliadalo na žalobcov, ktorí pokiaľ sa chcú dostať k svojim nehnuteľnostiam autom, nemajú inú možnosť, ako prejsť po majetku žalovaného. Pokiaľ by si žalobcovia zakupovali parkovaciu kartu od Mesta Nitra, ktorá by ich oprávňovala parkovať počas celého roka na dvoch uliciach, zaplatili by ročne sumu 10 eur. Súd preto považoval jednorazovú náhradu vo výške 200 eur za dostatočne primeranú, a to aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, keď v danom prípade sa jedná o parkovisko, na ktorom žalobcovia nebudú parkovať, ale ním budú len prechádzať a žalovanému nevzniknú žiadne mimoriadne náklady na zriadenie práva prejazdu cez jeho pozemok. Súd pri určovaní výšky náhrady bral do úvahy aj skutočnosť, koľko bytov v bytových domoch žalobcovia vlastnia a podľa toho zaviazal jednotlivých žalobcov zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, pričom pokiaľ je byt v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, súd ich zaviazal na zaplatenie sumy 200 eur spoločne a nerozdielne, pokiaľ je žalobca výlučným vlastníkom bytu, zaplatí túto sumu žalovanému sám ako výlučný vlastník a pokiaľ je byt v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, sumu 200 eur súd rozdelil podľa výšky spoluvlastníckych podielov žalobcov. Súd považoval za spravodlivé brať do úvahy počet bytov, ktoré žalobcovia v bytových domoch vlastnia. Bolo by nespravodlivé, keby žalobca vlastniaci v bytovom dome jeden byt zaplatil žalovanému rovnakú sumu ako žalobca vlastniaci viac bytov a rovnakú sumu by zaplatil aj žalobca vlastniaci len spoluvlastnícky podiel k bytu. Súd uprednostnil jednorazovú náhradu aj s poukazom na budúcnosť, keď zo strany žalobcov môže dôjsť k odpredaju bytu a nový vlastník bytu už nebude povinnosťou zaplatiť náhradu za zriadené vecné bremeno zaťažený.

46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože súd ich žalobe o zriadenie vecného bremena vyhovel, náhradu za zriadenie vecného bremena mohol súd určiť aj bez návrhu a je potrebné poukázať na prístup žalovaného k veci počas celého súdneho konania, keď žalovaný robil prieťahy v konaní tým, že nespolupracoval so svojím právnym zástupcom, nedostavoval sa na pojednávania, nepredložil súdu v stanovenej lehote žiadané doklady, nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a odmietal sa so žalobcami dohodnúť na výške náhrady za zriadenie vecného bremena.

47. O výške náhrady trov konania vydá samostatné uznesenie súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.