Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., 2. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., 3. F. C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. X, XXX XX D., 4. C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX D., 5. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX D., 6. K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX D., 7. F. K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., 9. F. N. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., 10. F. H. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., 11. F. K. O., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., 12. PEKISY Group s.r.o., IČO: 47 976 217, so sídlom Radlinského 1, 949 01 Nitra, žalobcovia zastúpení: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, IČO: 51 721 554, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: HOTEL ZOBOR s.r.o., IČO: 31 592 015, so sídlom Štefánikova tr. 5, 949 01 Nitra, zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o., IČO: 36 677 175, so sídlom Na Hrebienku 40, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

2

I. Súd zriaďuje v prospech žalobcov v 1. až 7. rade, ako podielových spoluvlastníkov obytného domu súp. č. 105, nachádzajúceho sa v kat. úz. D., na parc. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX a v prospech žalobcov v 9. až 12. rade, ako podielových spoluvlastníkov obytného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa v kat. úz. D., na parc. č. 1551, zapísaného na LV č. XXX, vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a cestnými vozidlami z hľadiska ich rozdelenia do kategórií podľa príl. č. 1 v znení účinnom do 19.5.2018, spadajúcimi do nasledovných kategórií:

- L: motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky,

- M: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu osôb, z toho konkrétne vozidlá v rámci kategórie M1 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, najviac s ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, a kategórie M2 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, s viac ako ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 5000 kg,

- N: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu nákladov, z toho konkrétne vozidlá kategórie N1 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru, s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3500 kg a kategórie N2 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 3500 kg, ale neprevyšujúcou 12000 kg,

- O: prípojné vozidlá, z toho konkrétne vozidlá v rámci kategórie O1 - prípojné vozidlá s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 750 kg, a kategórie O2 - prípojné vozidlá s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 750 kg, ale neprevyšujúcou 3500 kg, a to cez pozemky vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa v kat. úz. D., zapísané na LV č. XXXX, ako parcely registra „C“, a to: cez parc. č. 1567/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1394 m2, cez parc. č. 1570/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1978 m2 a cez parc. č. 1570/2 – zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 1130 m2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 6/2011, zo dňa 3.3.2011, vyhotovenom F. I. H., úradne overenom dňa 10.3.2011 pod č. 399/11.

II. Žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 9., 10., 11. a 12. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 20 300 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 9., 10., 11. a 12. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Stranám sporu súd nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

14

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej ako súd prvej inštancie) dňa 31.3.2011 sa žalobcovia domáhali, aby súd zriadil v ich prospech vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši i motorovými vozidlami cez pozemky vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -282 zo dňa 17.12.2018 žalobe vyhovel a rozhodol o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky žalovaného podľa v prospech žalobcov v 1. až 7. rade ako podielových spoluvlastníkov obytného domu súp. č. 105 v Nitre a v prospech žalobcov v 9. až 12. rade ako podielových spoluvlastníkov obytného domu č. XXX v Nitre (výrok I.). Výrokmi II. – XII. súd jednotlivým žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, a to žalobcovi v 1. rade vo výške 200 eur, žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne vo výške 200 eur, žalobkyni v 3. rade vo výške 200 eur, žalobcom v 4. a 5. rade spoločne a nerozdielne vo výške 200 eur, žalobcovi v 6. rade vo výške 200 eur, žalobcovi v 7. rade vo výške 200 eur, žalobcom v 9. a 10. rade vo výške 200 eur, žalobkyni v 9. rade vo výške 100 eur, žalobcovi v 10. rade vo výške 100 eur, žalobcovi v 11. rade vo výške 200 eur, žalobcovi v 12. rade vo výške 200 eur. Vo výroku XIII. súd žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre (ďalej ako odvolací súd) rozhodol rozsudkom č. k. -334 zo dňa 18.2.2021 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcom priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako dovolací súd) rozhodoval o dovolaní žalovaného proti vyššie citovanému rozsudku odvolacieho súdu, pričom uznesením č. k. -435 zo dňa 28.2.2022 dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.2.2021, č. k. -334 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -282 zo dňa 17.12.2018 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

5. Dovolací súd sa nestotožnil s výškou priznanej náhrady za zriadenie vecného bremena, ktoré vlastníka pozemkov (žalovaného) v spôsobe užívania týchto pozemkov trvale obmedzuje a jednorazová náhrada sa mu javila ako neprimerane nízka. Podľa dovolacieho súdu žalovaný dôvodne namietal nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v časti určenia primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena. Stanovenie náhrady za zriadenie vecného bremena je odbornou znaleckou otázkou, ktorá môže byť riešená aj dohodou strán sporu. Náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia cesty trvale utrpí, obdobne ako pri vyvlastnení. Ide o jednorazovú náhradu, ktorá má kompenzovať ujmu, že vlastník nemôže následne ekonomicky využiť dotknutú časť pozemku na iný podnikateľský účel v budúcnosti. Dovolací súd zároveň konštatoval, že v časti zriadenia vecného bremena zákonné podmienky sú splnené. Výroky o zriadení vecného bremena a zaplatenie náhrady

za jeho zriadenie sú vzájomne podmienené, preto dovolací súd napadnutý rozsudok a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil ako celok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Po vrátení sporu súdu prvej inštancie tento umožnil stranám sporu sa vo veci vyjadriť, na návrh žalovaného ustanovil znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, ktorým sa určí výška náhrady za zriadenie vecného bremena a vec znova prejednal na pojednávaní.

7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, ktorej žiadal vyhovieť, pretože žalobcovia nemajú zabezpečený plnohodnotný prístup k svojim domom, majú zabezpečený prístup len peši, pričom za ich domami majú možnosť s motorovými vozidlami parkovať. Výšku odplaty za zriadenie vecného bremena navrhol určiť podľa znaleckého posudku, resp. voľnej úvahy súdu.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uvádzal, že zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena nie sú splnené, pretože žalobcovia majú zabezpečený prístup k obytným domom z Radlinského ulice, a to nielen pešo ale aj autom na nevyhnutnú dobu. Po rozhodnutí dovolacieho súdu právny zástupca žalovaného tvrdil, že k posúdeniu otázky existencie alebo neexistencie alternatívneho prístupu ako jednej z hmotnoprávnych podmienok pre zriadenie vecného bremena je nevyhnutné pribrať osobu odborne znalú. Bez názoru znalca nie je možné v tomto konaní dospieť k dostatočnému zodpovedaniu otázky, či sú na Radlinského ulici alebo iných uliciach splnené technické a priestorové podmienky pre vytvorenie alternatívneho prístupu k bytom žalobcov motorovými vozidlami. Posúdeniu tejto otázky nebráni ani názor najvyššieho súdu v uznesení . Názor dovolacieho súdu v uvedenom zrušujúcom rozhodnutí je síce záväzný, ale vyhovením navrhovanému dôkazu by mohlo dôjsť k zmene skutkového stavu oproti tomu, z čoho vychádzal dovolací súd a prípadná zmena skutkového stavu by potom mala vplyv na záväznosť inštrukcií dovolacieho súdu vo vzťahu k súdu prvej inštancie. Vecné bremeno tak, ako to navrhujú žalobcovia, teda cez pozemky patriace žalovanému, zriadiť nemožno, preto žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Právny zástupca žalobcu vyjadril počudovanie nad tým, že žalobcovia nevynakladajú úsilie v smere zabezpečenia alternatívneho prístupu.

9. Žalobca v 1. rade na pojednávaní vypovedal ešte dňa 23.4.2012 a bol vypočutý aj na pojednávaní dňa 4.10.2023. Uviedol, že je obyvateľom bytu na Radlinského ulici od roku 1984. Byt s časťou pozemku do podielového spoluvlastníctva odkúpil asi v roku 2001. Kým mesto nepredalo parkovisko pri Hoteli Zobor žalovanému, toto parkovisko bolo mestské. Jednalo sa o parcelu č. XXXX/X a parcelu č. 1567/2. Dovtedy chodili po komunikácii mestského parkoviska, teda mali umožnený prístup zozadu k svojim bytom. Žalovaný ako vlastník im bráni vo vstupe na ich pozemky, ktoré sú za ich domami. Pokiaľ by im žalovaný umožnil prechádzať peši a autami k domom, žiadnym spôsobom by ho neobmedzovali. Žalovaný vyberal poplatok za parkovné od ľudí, ktorí sa rozhodli na tomto parkovisku parkovať. Aj on bol nútený kúpiť si od Mesta Nitra kartičku v cene 10 eur na rok, ktorá mu umožňuje parkovať na ulici L. E. a na Sládkovičovej ulici, pričom tam zaparkované motorové vozidlo má od bytu vzdialené 300 – 500 m pešej chôdze. Jednak je to nepohodlne ďaleko a jednak blokuje parkovacie miesto pre iných obyvateľov alebo návštevníkov Mesta Nitra, ktorí by tam mohli parkovať. Z Radlinského ulice je možný len peší prístup, parkovať sa tam nedá. Kým žalovaný parkovisko len prevádzkoval, nebol problém, pri rampe v búdke sedela obsluha parkoviska, tento zamestnanec už vedel, koho môže púšťať k ich domom, teda jeho obyvateľov. Zo strany žalovaného sú obmedzovaní a diskriminovaní odvtedy, čo žalovaný parkovisko odkúpil. Po rozhodnutí dovolacieho súdu žalobca v 1. rade uviedol, že všetko začalo tým, že hotel Zobor si prenajal parkovisko a mal nejakú zmluvu s mestom, že bude to parkovisko spravovať a mestu bude odvádzať platby. To bolo v roku 2003 a boli tam určené predpisy, koľko má hotel Zobor odviesť mestu. V roku 2003 uhradil hotel Zobor dňa 1.8.2003 sumu 53 288 Sk, v roku 2004 neodviedol nič, v roku 2005 nič. Nájomná zmluva skončila 30.11.2005. Pohľadávka mesta voči hotelu bola 378 931,50 Sk. Celá úhrada pohľadávky hotelom Zobor bola vyplatená dňa 6.2.2008. Hotel Zobor potom vyzval mesto na odkúpenie parkoviska. Od novembra 2005 bola urobená nejaká nová podnájomná zmluva s tým, že od toho času, teda od decembra 2005 do 10.8.2009 hotel Zobor prostredníctvom firmy B?d?r strážil parkovisko a vyberal peniaze od občanov. Odvtedy hotel vyberal peniaze od parkujúcich a mestu peniaze neodvádzal. Potom prišla výzva na uzavretie kúpnej zmluvy od hotela Zobor dňa 20.2.2008 pánovi primátorovi O.. Parkovisko bolo verejné, kadiaľ prechádzala ulica v šírke 6,5 metra, tadiaľ žalobcovia prechádzali aj vychádzali. Zmena prechádzania bola pred 20-timi rokmi, chodilo sa iba cez jednu rampu a druhá bola zabarikádovaná, ich žalobcov tadiaľ firma púšťala. Na verejný, štátny majetok sa nezriaďuje vecné bremeno. Akonáhle sa štátny majetok predáva, musí byť kupujúci oboznámený s daným stavom,

aký tam je. Nesúhlasí s výškou odplaty za zriadenie vecného bremena podľa znaleckého posudku. Keby to prirovnal k diaľničnej známke ročnej, tak by to znamenalo, že by mohol chodiť viac ako 20 rokov po všetkých diaľniciach po Slovensku. Hotel Zobor to chcel odkúpiť a všetky tie parádičky, že tam chceli stavať, to bol folklór. Malo sa tam stavať podzemné parkovisko na náklady mesta s tým, že bolo vydané aj platné stavebné povolenie. Toto malo veľmi krátko životnosť, okolo 2 až 3 mesiace a stavebné povolenie bolo zastavené rozhodnutím krajského stavebného úradu. Išlo o náročnú stavbu, ktorú malo vykonať mesto, tak kvôli tomu to zastavili. V tom čase sa uzatvorila zmluva od decembra 2005 na sto rokov. Odvtedy hotel vyberá parkovné. Mesto parcely predalo bez znaleckého posudku. A peniaze, ktoré vyberala firma B?d?r, tie peniaze použili na tzv. odkúpenie. V roku 2009 im občanom zablokovali vstup do bytov, čím ich poškodili. Poplatok za zriadenie vecného bremena zaplatil a tak urobili aj všetci žalobcovia. Táto suma im nebola nikdy vrátená. Teraz má rezidenčnú kartu, to znamená, že za sumu 10 eur ročne môže parkovať na dvoch uliciach a to Kúpeľná a Fraňa Mojtu. Žalobca v 1. rade je aj správcom bytového domu a ťažko sa mu zabezpečuje údržba bytového domu, keď majstri nemajú prístup autami. Prerábky a úpravy domu stoja. Tam je potrebný žeriav. Ako oprávnení z vecného bremena majú právo na prístup a udržiavanie bytu. Počas obdobia, kedy im žalovaný zablokoval prístup, vyberali parkovné od ľudí, ktorí si nevedeli zabezpečiť prístup inak alebo išlo o starých ľudí, ktorí na to jednoducho nemali nervy. Išlo napr. o neb. pani P., ktorá bola aj účastníčkou tohto konania. Od nej, resp. jej syna v priebehu doby, čo žalovaný zablokoval prístup, vybral na parkovnom sumu viac ako 2 700 eur. Hotel ich vytlačil na iné parkovacie miesta, aby mohol obsadzovať svoje parkovacie miesta.

10. Ešte dňa 23.4.2012 sa na pojednávaní vyjadril žalobca v 10. rade F. H. A.. Uviedol, že jeho manželka v predmetom byte bývala od roku 1950, byt potom zdedila po rodičoch, on tam býva od roku 1990. Na parcele č. 1550/2 sú postavené aj dve garáže, tieto majú svoje parcelné čísla a to 1548 a 1549, jedna patrí jemu a jedna pánovi O.. Tieto garáže boli riadne kolaudované, v rozhodnutí majú uvedený prístup z Kúpeľnej ulice. Kým žalovaný nekúpil parkovisko, nebol s tým žiaden problém. On je už dôchodca, ale manželka má v bytovom dome aj prevádzku, bola nútená dostať sa s tovarom aj autom až k domu, preto si kúpili od žalovaného kartu, za ktorú vynaložili 200 eur na rok. Táto karta je evidovaná na prevádzku jeho manželky. Karta bola pridelená ku konkrétnemu motorovému vozidlu podľa evidenčného čísla, ktoré využíva ich prevádzka. Toto motorové vozidlo má prístup až k domu. On so svojim motorovým vozidlom musí parkovať na okolitých uliciach, preto si tiež od Mesta Nitra kúpil kartičku v hodnote 10 eur na rok, ktorá ho oprávňuje parkovať na ulici L. E. a na ulici Kúpeľnej.

11. Dňa 27.9.2017 sa na pojednávaní vyjadril konateľ žalovaného F. F. Q., ktorý uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nesúhlasí s tým, aby bolo zriadené vecné bremeno. Suma, ktorú by požadovali, sa nedá vyčísliť, pretože majú iné zámery s uvedenou nehnuteľnosťou, majú projektovú dokumentáciu, ktorá ich stála peniaze, majú územné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené. Susedia, teda žalobcovia im robili prieky v rámci územného konania, kládli si stále nové a nové požiadavky. Jeho predstava je taká, že mesto by malo zmeniť Radlinskú ulicu a zrušiť na nej pešiu zónu alebo pre žalobcov zriadiť výnimky, aby tam mohli parkovať, alebo keď chcú žalobcovia prejsť cez ich nehnuteľnosť, nech si kúpia lístok a prejdú cez parkovisko, pretože si myslí, že zriadenie vecného bremena by bolo precedensom pre celú pešiu zónu, každý tam má nehnuteľnosť. Myslí tým iné nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú na pešej zóne a ku ktorým tiež nie je prístup. Nejde tu len o cestu autom ale aj peši. Žalobcovia im robili problémy v územnom konaní, mali špecifické požiadavky, napr. p. A. chcela výťah pre auto. Stále robili problémy v územnom konaní. Rozhodnutie síce bolo vydané, ale následne bolo zrušené, takže právoplatné rozhodnutie toho času nemali.

12. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

13. Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXX sú žalobcovia v 1. až 7. rade vlastníkmi a spoluvlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v Nitre na ulici Radlinského, o. č. (vchod) 3 v bytovom dome s. č. 105 nasledovne:

- žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 4, I. I. G. Q. 3 na 2. p., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 5322/39742

- žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, vo vchode č. o. 3 na 2. p., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 8487/39742

- žalobkyňa v 3. rade je výlučnou vlastníčkou bytu č. 1 I. I. G. Q. 3 na 1. p., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 6372/39742

- žalobca v 4. rade a žalobkyňa v 5. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 I. I. G. Q. 3 na 1. p., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 6178/39742.

- žalobca v 6. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 5 vo vchode č. o. 3 na 3. p., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 6677/39742

- žalobca v 7. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 6 vo vchode č. o. 3 na 3 .p., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 6706/39742.

9. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX sú žalobcovia v 9. až 12. rade vlastníkmi a spoluvlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v Nitre na ulici Radlinského, o. č. (vchod) 5 v bytovom dome s. č. XXX nasledovne:

- žalobkyňa v 9. rade a žalobca v 10. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 na 1. p., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 15/48

- žalobkyňa v 9. rade je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. 4 na 3. p., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 1/2 z 15/48

- žalobca v 10. rade podielovým spoluvlastníkom bytu č. 4 na 3. p., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 1/2 z 15/48

- žalobca v 11. rade je výlučným vlastníkom bytu č. X na 2. p., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 15/48

- žalobca v 12. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 1 v suteréne, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 1/3.

10. Z výpisu z listru vlastníctva č. 3913 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Nitra, v obci D., v k. ú. D. mal súd preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom týchto parciel registra „C“: parcelné č. 1567/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1394 m2, parcelné č. 1570/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1978 m2 a parcelné č. 1570/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1130 m2.

11. Z kúpnej zmluvy č. j. 635/09/OM zo dňa 26.5.2009, ktorá bola zavkladovaná Správou katastra Nitra v konaní pod V 2990/09, uzatvorenej medzi Mestom Nitra ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 26.5.2009 je zrejmé, že jej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a to parcela č. 1567/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1394 m2 a parcela č. 1567/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2 za kúpnu cenu 280 653,61 eur s DPH.

12. Mesto Nitra v liste zo dňa 9.9.2010 žalobcovi v 1. rade oznámilo, že obdržalo jeho žiadosť o zriadenie bezplatného prechodu a prejazdu k pozemkom parc. č. 1550/1, 1552, 1553 v k. ú. D. cez pozemky parc. č. 1567/1, 1567/2 v k. ú. D. vo vlastníctve Hotela Zobor. Mesto Nitra uviedlo, že už nie je vlastníkom predmetných pozemkov a nemá k nim žiaden právny vzťah, a preto žalobcom nemôže vecné bremeno zriadiť. Mesto Nitra sa v minulosti viackrát obrátilo na žalovaného o vyjadrenie, ako bola vybavená požiadavka žalobcov na uzavretie dohody k prechodu motorovými vozidlami. Vecné bremeno, ktoré by žalobcov oprávňovalo k prechodu cez pozemok k. ú. D. č. 1570/1 taktiež vo vlastníctve žalovaného sa zriadiť nepodarilo. Mesto Nitra žalobcovi v 1. rade odporučilo riešiť právny vzťah k pozemkom priamo s ich vlastníkom s tým, že v prípade, ak rokovania nebudú úspešné, môžu sa žalobcovia práva prechodu domáhať súdnou cestou.

13. V liste zo dňa 5.3.2012 Mesto Nitra žalobcovi v 1. rade ako predsedovi SVB Stred oznámilo, že kúpna zmluva č. j. 635/09/OM ako aj postup, ktorý jej uzavretiu predchádzal, bol v súlade so zákonom, čo bolo deklarované aj hlavným kontrolórom Mesta Nitra a uvedené potvrdila aj Správa katastra Nitra povolením vkladu vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. 1567/1 a 1567/2 k. ú. D. do katastra nehnuteľností. Mestu Nitra už neprináleží rozhodovať o nakladaní s predmetnými pozemkami a usmerňovať ich aktuálneho vlastníka ohľadom sprístupňovania predmetu svojho vlastníctva tretím osobám. Umožnením prejazdu cez pozemok parc. č. 1567/1 by sa úplne nevyriešil problém prístupu obyvateľov Radlinského č. 3 k ich nehnuteľnostiam zo strany Hotela Zobor, pretože prístup je možné len cez ďalší pozemok Hotela Zobor a to parcelu č. 1570/2. Z uvedeného dôvodu bolo predmetom uznesenia Mestského zastupiteľstva č. 449/2008-MZ, ktorým bol odpredaj pozemkov schválený, riešenie prístupu len tých vlastníkov, ktorých nehnuteľnosti sa nachádzali v bezprostrednom susedstve s parcelou č. 1567/1 a zároveň k týmto nehnuteľnostiam nemali iný prístup (napr. z Radlinského ulice). Takýto postup bol v súlade s princípom neobmedzovania budúceho vlastníka parkoviska vo väčšej miere ako je nevyhnutne potrebné na riadnu ochranu práva susediacich vlastníkov na prístup k svojim nehnuteľnostiam. Mesto Nitra uviedlo, že intervenuje v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov Stred a za uvedeným účelom sa uskutočnilo aj stretnutie zástupcov mesta s p. Q., na ktorom p. Q. vyjadril ochotu umožniť bezplatný prejazd pre

obyvateľov domov na Radlinského č. 1, 3, 5, 7 v dôchodkovom veku za predpokladu zmierlivého ukončenia súdneho konania.

14. Zo znaleckého posudku č. 50/2023 vypracovaného v tomto konaní ustanoveným znalcom Ing. Petrom Števulom dňa 4.4.2023 vyplýva, že znalec ním stanovil výšku náhrady za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky patriace žalovanému, in concreto nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. D., zapísané na LV č. XXXX, a to parcela č. 1567/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1130 m2, parcela č. 1570/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1978 m2 a parcela č. 1570/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1130 m2 v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 6/2011 zo dňa 3.3.2011, úradne overenom dňa 10.3.2011 pod č. 399/11 sumou vo výške 14 200 eur. Znalec pri určení jednorazovej náhrady (odplaty) za zriadenie vecného bremena vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti – výmery zodpovedajúcej rozsahu vecného bremena podľa geometrického plánu č. 6/2011 zo dňa 3.3.2011, úradne overeným dňa 10.3.2011 pod č. 399/11. Túto všeobecnú hodnotu stanovil na sumu 104 000 eur. Jednorazovú náhradu (odplatu) za zriadenie vecného bremena vypočítal kapitalizáciou hospodárskej ujmy počas neobmedzeného obdobia. Pri závadách neobmedzeného trvania bral za základ výpočtu obdobie 20 rokov. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bral do úvahy vecné bremeno, ktoré bolo v časti C listu vlastníctva č. XXXX zapísané na základe zrušeného rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. -282 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -334; Z-3815/2021- 2479/21. Uvedené sa prejavilo v stanovení koeficientu redukujúcich faktorov hodnotou 0,70.

15. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom Ing. Petra Števulu č. 50/2023 žalovaný v písomnom podaní zo dňa 2.5.2023 namietal, že znalec bral pri vypracovaní znaleckého posudku do úvahy neaktuálne ťarchy, preto nepochybne dospel k nesprávnej výške náhrady za zriadenie vecného bremena.

16. Následne znalec Ing. Peter Števula na výzvu súdu vypracoval doplnenie znaleckého posudku č. 50/2023 zo dňa 30.8.2023, v ktorom reagujúc na námietky žalovaného uvedené v písomnom vyjadrení zo dňa 2.5.2023 korigoval výšku náhrady za zriadenie vecného bremena a túto určil v sume 17 200 eur. Znalec zmenil určenie koeficientu redukujúcich faktorov, ktorý stanovil na hodnotu 0,85. Jednou z príloh k doplneniu znaleckého posudku je výpis z listu vlastníctva č. XXXX, v ktorom je vecné bremeno zapísané na základe zrušeného rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. -282 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -334 stále uvedené.

17. Na toto doplnenie znaleckého posudku opäť reagoval žalovaný, a to v podaní zo dňa 7.9.2023, v ktorom opakovane poukázal na to, že znalec operoval s neaktuálnymi ťarchami. Doplnenie znaleckého posudku preto považoval za obsahovo zmätočné.

18. Z ďalšieho doplnenia znaleckého posudku č. 50/2023 znalca F. H. R. vypracovaného ku dňu 26.9.2023 vyplýva, že znalec ním výšku náhrady za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez vyššie uvedené pozemky patriace žalovanému určil v sume 20 300 eur. Všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti – výmery zodpovedajúcej rozsahu priznania práva prechodu a prejazdu cez pozemky podľa geometrického plánu č. 6/2011 – parcely č. 1567/1, 1570/1, 1570/2 (343 m2) znalec určil v sume 149 000 eur, keď koeficient redukujúcich faktorov stanovil na hodnotu 1,00 (nevyskytuje sa). Znalec takto svoje závery o určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti korigoval v nadväznosti na informáciu o neaktuálnosti tiarch, ktoré v predchádzajúcom znaleckom posudku a jeho doplnení zohľadňoval.

19. Z odpovede Mesta Nitra zo dňa 22.5.2023 na žiadosť o zaslanie informácie, či je možné prijať také zmeny v aktuálnej organizácii dopravy na Radlinského ul., resp. priľahlých uliciach, ktoré by žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom obytných domov s. č. 104 a 105 v k. ú. D. zabezpečili prístup motorovými vozidlami k obytným domom za účelom ich parkovania iným spôsobom ako cez pozemky žalovaného je uvedené, že požiadavke týkajúcej sa možnosti vytvorenia trvalého parkovania nie je možné vyhovieť. Pre zriadenie parkovania na miestnej ceste Radlinského nie sú vytvorené dostatočné priestorové podmienky. Pokiaľ sa jedná o vyhradenie konkrétneho parkovacieho miesta, je možné postupovať podľa Všeobecne záväzného nariadenia č. VZN 3/2016 s tým, že za vyhradenie takéhoto miesta sa platí daň. Túto možnosť mesto veľmi obmedzuje z dôvodu zastupiteľnosti parkovacích miest.

Aby mesto vyšlo občanom v ústrety, dáva im možnosť zakúpiť si parkovacie karty v zmysle VZN č. 8/2014. Rezidentské parkovacie karty si zakúpili A. B. na miestnych cestách L. E. a P., F. C. G. na miestnych cestách Sládkovičova, Kúpeľná a K. L. na miestnych cestách Fr. Mojtu a Kúpeľná. Tieto karty môžu by použité len na miestnych cestách, bez možnosti vyhradenia.

20. Mesto Nitra Všeobecne záväzným nariadením č. 8/2014 o dočasnom parkovaní na území mesta Nitry v znení dodatku č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 určilo výšku úhrady za dočasné parkovanie, spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, spôsob úhrady za parkovanie a spôsob preukázania jej zaplatenia. Z uvedeného nariadenia vyplýva, že občania s trvalým pobytom v zóne spoplatneného parkovania ako vlastníci, držitelia, resp. užívatelia motorových vozidiel majú možnosť zakúpiť si od Mesta Nitra rezidentskú parkovaciu kartu maximálne na dve spoplatnené miestne komunikácie v blízkosti trvalého bydliska. Ich cena je nasledujúca: 1. Parkovacia karta – 10,00 eur/rok 2. Parkovacia karta – 30,00 eur/rok 3. Parkovacia karta – 100,00 eur/rok. Možnosť zakúpiť si parkovaciu kartu s parkovaním na Radlinského ulici podľa nariadenia možná nie je.

21. Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitry č. 3/2016 o miestnej dani za osobitné užívanie verejného priestranstva trvalým parkovaním vozidla v znení dodatkov č. 1 a č. 2 Mesto Nitra stanovilo podmienky pre vyhradenie parkovacieho miesta pre konkrétne vozidlo. Podľa čl. 4 písm. a), b) tohto nariadenia súd sadzby dane za užívanie verejného priestranstva na trvalé parkovanie vozidla sa stanovené nasledovne: a) vyhradenie parkovacieho miesta z verejného priestranstva pre určité vozidlo fyzickej osoby v mieste trvalého bydliska aa) v mestskej časti Staré mesto 0,1 eur/m2/deň, ab) v ostatných mestských častiach 0,066 eur/m2/deň; b) vyhradenie parkovacieho miesta z verejného priestranstva pre určité vozidlo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie v blízkosti jej miesta podnikania, právnickej osoby v blízkosti jej sídla a prevádzkovateľa taxislužby na území mesta Nitra ba) v mestskej časti Staré mesto 0,165 eur/m2/deň, bb) osobitná sadzba za užívanie verejného priestranstva na trvalé parkovanie v čase od 06.00 hod. do 18.00 hod. alebo od 18.00 hod. do 06.00 hod. v mestskej časti Staré mesto 0,1 eur/ m 2 /deň, bc) v ostatných mestských častiach 0,110 eur/m2/deň, bd) osobitná sadzba za užívanie verejného priestranstva na trvalé parkovanie v čase od 06.00 hod. do 18.00 hod. alebo od 18.00 hod. do 06.00 hod. v ostatných mestských častiach 0,066 eur/m2/deň.

22. Dňa 10.8.2023 žalobca v 1. rade doručil súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že bytové domy s. č. 104 a 105 sú postavené na Radlinského ulici v radovej zástavbe, a preto je prístup k nim motorovými vozidlami možný len prístupovými cestami na pozemkoch HOTELA ZOBOR s.r.o. Tieto prístupové cesty sú pre HOTEL ZOBOR s.r.o. potrebné z dôvodu zabezpečenia príjazdu k nástupnej ploche pre HaZZ, zásobovanie hotela, odvoz komunálneho odpadu a tiež k príjazdom áut a parkovacím miestam parkoviska a odjazd z nich. Viac ako 60 rokov HOTEL ZOBOR s.r.o. (ďalej HZ s.r.o.) prejazd k bytovým domom nijako neobmedzoval. Odkedy však HZ s.r.o. verejné parkovisko parc. č. 1567/1 netransparentným a pochybným spôsobom bez znaleckého posudku získal do svojho vlastníctva, žalobcom zablokoval dlhoročný a bezproblémový prístup k ich bytovým domom. Verejným parkoviskom (parcela č. 1567/1) viedla jeho stredom Kúpeľná ulica (šírka ulice 6,5 m), ktorá bola dlhoročnou prístupovou cestou k bytovým domom žalobcov. K verejnému majetku, resp. štátnemu majetku, ako bolo aj toto sa vecné bremená nezriaďujú. Ak je však takýto majetok predávaný súkromnému subjektu, je nevyhnutné, aby predávajúci (v tomto prípade Mesto Nitra) vecné bremeno práva riadneho prístupu k bytovým domom zriadil. Vedenie Mesta však v tomto prípade pochybilo, k žalobcom sa zachovalo ľahostajne, preto sa žalobcovia obrátili na súd. HZ s.r.o. od žalobcov vyžadoval poplatky vo výške parkovného napriek tomu, že žalobcovia majú pri ich bytových domoch dostatočne veľký priestor, takže parkovisko HZ s.r.o. nikdy nepotrebovali využívať. Niektorí majitelia bytov z naliehavých dôvodov (starostlivosť o starých a chorých ľudí) museli tieto poplatky HZ s.r.o. platiť napriek tomu, že vozidlá boli vždy na pozemkoch žalobcov. Táto suma v dôsledku prieťahov v súdnom konaní dosiahla sumu spolu približne 10 000 eur. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku zo dňa 26.3.2021 sp. zn. -334 všetci oprávnení zo zriadenia vecného bremena zaplatili HZ s.r.o. náhradu vo výške určenej rozhodnutím súdu. Vlastníkom bytov, od ktorých si predtým HZ s.r.o. vynucoval platiť poplatky za tzv. parkovné, ponechal HZ s.r.o. kartičky na otváranie rámp. Ostatným oprávneným z vecného bremena kartičky na otváranie rámp nevydal, pričom každému oprávnenému z vecného bremena mal HZ s.r.o. vydať kartičku (dve kartičky na byt) na otváranie rámp a evidovať ich na právo prechodu parkoviskom k bytovým domom. Každé motorové vozidlo, ktoré prejde na takto

evidovanú kartičku, môže prejsť k priestorom pri týchto bytových domoch. Tri mesiace po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku prišiel list z HZ s.r.o. označený ako: „Pravidlá prechodu cez parkovisko za Hotelom Zobor“ bez uvedenia dátumu (asi vedome) s vyhrážaním sa 500 eur pokutami a oznámením, že recepcia rampy neotvára. Prístup majiteľov bytov k ich bytovému domu je dôležitý pre zabezpečenie starostlivosti o jednotlivé byty, ich riadnu údržbu a tiež starostlivosť rodinných príslušníkov o ich starých a chorých príbuzných. Veľmi dôležité je tiež zabezpečiť aj údržbu a obnovu bytových domov ako celku. Taktiež plnohodnotne využívať aj veľké priestory pri nich k parkovaniu svojich motorových vozidiel. Využívanie vlastných priestorov v centrálnej mestskej časti je prospešné aj pre občanov, ktorí budú mať väčšie možnosti krátkodobého parkovania v tejto časti mesta. Bezdôvodné zablokovanie riadneho prístupu k bytovým domom HZ s.r.o. škodí nielen žalobcom, ale aj iným občanom, ktorí majú menšie možnosti krátkodobého parkovania v centre mesta. Škodí to aj mestu, ktoré je ukrátené o príjmy z každého zablokovaného miesta. Žalobca v 1. rade uvádza, že HZ s.r.o. sa im majiteľom bytov v bytových domoch snaží znižovať kvalitu života za to, že sa rozhodli domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Vtedajšie vedenie mesta ich naliehavé žiadosti riešiť nechcelo a ani im pri riešení vyššie uvedených problémov nebolo nápomocné.

23. F. E. P., bytom B. G. X, XXX XX B. v čestnom prehlásení zo dňa 20.7.2023 uviedol, že prejazdom motorovými vozidlami prístupovými cestami cez parkovisko Hotela Zobor (parc. č. 1570/1, 1570/2, 1567/1) majitelia bytov v bytových domoch s. č. 104 a 105 neobmedzovali prevádzku Hotela Zobor. Ďalej uviedol, že v rokoch 1979 – 1991 pracoval vo funkcii riaditeľa š. p. Reštaurácie Nitra, ktorého súčasťou bol aj Hotel Zobor. Tak ako predtým v čase jeho pôsobenia v tejto funkcii mali majitelia bytov riadny a plnohodnotný prístup k vlastným priestorom pri týchto bytových domoch.

24. E. B., bytom E. X, XXX XX D. v čestnom prehlásení zo dňa 21.7.2023 uviedol, že ako zamestnanec firmy BONUL, s.r.o. pracoval na obsluhe plateného parkoviska za hotelom Zobor od 1.1.2004 do 1.9.2008. Okrem parkoviska HZ s.r.o., ktoré je na parcele č. 1570/1 a 1570/2 bolo k nemu pripojené aj parkovisko za mestským kúpeľom na parcele č. 1567/1, ktoré mal v tom čase HZ s.r.o. prenajaté od mesta Nitra. Jeho pracovnou povinnosťou bolo umožňovať vjazd na parkovisko a odjazd z neho a zároveň prijímať poplatky od parkujúcich v hotovosti cez elektronickú pokladňu. Počas celej jeho činnosti mali majitelia bytov v bytových domoch s. č. 104 a 105 k priestorom pri nich prejazd motorovými vozidlami a vozidlami, ktoré im vykonávali potrebný servis a opravy, prerábky a pod. bezplatný a plnohodnotný.

25. Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi v 1. rade s označením Pravidlá prechodu cez parkovisko za Hotelom Zobor bolo preukázané, že žalovaný nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. -282 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -334 žalobcov informoval o pravidlách prechodu. Poukázal na skutočnosť, že je vlastníkom parkoviska, na ktorom súd zriadil vecné bremeno. Na danom parkovisku sú zriadené elektronické rampy na vstup a výstup na základe karty. Všetky karty sú evidované a monitorované kamerovým systémom. Karty slúžia na jeden vstup a jeden výstup, nedá sa dvakrát po sebe vstúpiť a ani vystúpiť z parkoviska. Karta musí byť vždy priložená k stojanu, aby bola načítaná, i keď je rampa otvorená. Recepcia rampy neotvára. Žalovaný preto vlastníkov bytov na Radlinského vyzval na zaslanie ŠPZ vozidla na vystavenie a evidenciu prechodu cez parkovisko Hotela Zobor s.r.o. Zároveň uviedol, že ak by prišlo k neoprávnenému parkovaniu áut na ich parkovisku, bude žalobcom karta na prechod zrušená a žalovaný bude tento skutok riešiť pokutou do výšky 500 eur a dorubením parkovného 2 eurá/hod.

26. Podľa čl. 11 ods. 1, 4 Listiny základných práv a slobôd každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

27. Podľa SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

28. Podľa SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

29. Podľa SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

30. Podľa čl. I. Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každá fyzická alebo právnická osoba právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

31. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

32. Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

33. Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

34. Podľa vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

35. Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

36. Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

37. Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti. Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere) alebo niečo konať (facere). Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu. Tieto práva (oprávnenia) z vecných bremien sú dvojakého druhu, a to také, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem) a tie, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané (pôsobia in personam). Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno vykonávať len v stanovenom (dohodnutom) rozsahu. Výkonom tohto práva nesmie byť povinný zaťažený nad dojednanú mieru prípadne nad mieru, s ktorou zriaďovatelia vecného bremena mali a mohli s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci rátať. Aj v súčasnej právnej úprave platí zásada, že vecné bremená nemôžu byť rozširované a že sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu musí vykonávať čo najšetrnejšie. Výkonom práva vecného bremena musí byť povinný zaťažovaný a obmedzovaný čo najmenej.

38. vo vyššie citovanom ustanovení , umožňuje vznik vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok rozhodnutím príslušného orgánu (súdu alebo príslušného orgánu štátnej správy). Zriadiť vecné bremeno práva cesty možno za podmienok stanovených v odseku 3 citovaného ustanovenia, a to: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku; b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak; c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019).

Ad a): Právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Súdna prax pri aplikácii používa širší výklad v prospech vlastníkov stavieb,

pokiaľ ide o výklad slov „priľahlý pozemok“. Priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, to znamená aj pozemky vzdialenejšie. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia sú vlastníkmi bytov v obytných domoch na ulici Radlinského, Nitra – Staré Mesto, a to obytný dom s. č. XXX na parcele č. 1551 a obytný dom s. č. XXX na parcele č. 1552. Bolo zároveň preukázané, že žalobcovia ako vlastníci stavieb nemajú priamy prístup k stavbe z verejnej komunikácie. Prvá z podmienok pre zriadenie vecného bremena je splnená.

Ad b): Druhou podmienkou pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Prístup musí byť zabezpečený k verejnej ceste (napr. k ceste, miestnej či účelovej komunikácii). Vecné bremeno práva cesty podľa nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie, existuje iná možnosť, ako vlastníkovi stavby zabezpečiť prístup k nej. Rovnako nemožno vecné bremeno zriadiť v prípade, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá alebo mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu. Po vykonaní dokazovania dospel súd k záveru, že prístup žalobcov nemožno zabezpečiť iným spôsobom ako cez pozemky vo vlastníctve žalovaného. Doterajší prístup z Radlinského ulice súd považuje za nepostačujúci. Žalobcovia, hoci majú pri svojich nehnuteľnostiach vytvorené priestory pre parkovanie motorových vozidiel, k týmto parkoviskám pri svojich nehnuteľnostiach sa motorovými vozidlami nevedia dostať inak, ako cez pozemky vo vlastníctve žalovaného. Z vyjadrenia Mesta Nitra zo dňa 22.5.2023 vyplynulo, že trvalé parkovanie na Radlinského ulici možné nie. Žalobcovia síce majú možnosť zakúpiť si od Mesta Nitra za poplatok (1. karta – 10 eur, 2. karta – 30 eur, 3. karta – 100 eur) rezidentské parkovacie karty na iných miestnych komunikáciách, tieto sú od ich bytových domov vzdialené 300 až 500 metrov a situáciu s parkovaním na strane žalobcov definitívne neriešia. Parkovať na vzdialených miestnych komunikáciách za situácie, kedy žalobcovia majú pri ich bytových domoch parkoviská a aj k nim vedúcu príjazdovú cestu, súd považuje za celkom nelogické. Je potrebné pripomenúť, že parcely, cez ktoré žalobcovia žiadajú zriadiť vecné bremeno, boli v minulosti vo vlastníctve Mesta Nitra. Išlo teda o cestu, ktorá slúžila širokej verejnosti, hocikto mal možnosť po tejto verejnej komunikácii prechádzať a žalobcovia ako majitelia bytov v bytových domoch na Radlinského ulici mohli bez problémov prejsť motorovými vozidlami až k ich bytovým domom. Po tom, ako Mesto Nitra odpredalo pozemky za ich bytovými domami žalovanému bez toho, aby v prospech žalobcov zriadilo vecné bremeno, žalobcovia možnosť dostať sa k svojim nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie stratili, žalovaný im prejazd cez jeho pozemok obmedzuje. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia nemajú prístup k bytovým domom zo zadnej časti, čo je potrebné aj na zabezpečenie nevyhnutnej údržby bytového domu a aj z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Súd považuje za splnenú aj túto druhú hmotnoprávnu podmienku pre zriadenie vecného bremena a zdôrazňuje, že žalovaný iný prístup žalobcov k ich nehnuteľnostiam nepreukázal. Žalovaný síce v priebehu konania navrhol ustanoviť znalca za účelom zodpovedania otázky nevyhnutnosti zriadenia vecného bremena cez pozemky vo vlastníctve žalovaného, tomuto návrhu však súd nevyhovel, považujúc otázku dôvodnosti zriadenia vecného bremena za ustálenú aj s poukazom na závery dovolacieho súdu. S otázkou, prečo súd žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie nepripustil sa súd vysporiadal v uznesení č. k. -528 zo dňa 27.10.2022. Úlohou súdom ustanoveného znalca bolo výlučne určiť odplatu za zriadenie vecného bremena. Pokiaľ bol žalovaný presvedčený, že bolo potrebné, aby sa znalec vyjadril aj k možnosti alternatívneho prístupu žalobcov k ich nehnuteľnostiam, zároveň mu však z uznesenia č. k. -528 zo dňa 27.10.2022 muselo byť zrejmé, že k tejto otázke sa znalec ustanovený súdom už vyjadrovať nebude, mohol takýto dôkaz (znalecký posudok) kedykoľvek v priebehu konania predložiť aj sám. Súd pripomína, že takýto súkromný znalecký posudok by v rámci dokazovania zohľadňoval rovnako ako posudok súdom ustanoveného znalca ( ). Toto však žalovaný neurobil, k možnosti iného prístupu žalobcov ich nehnuteľnostiam ako cez pozemky žalovaného nielenže nepredložil žiaden dôkaz, ale takýto iný alternatívny prístup ani sám nepopísal.

Ad c): Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku, preto je vždy potrebné porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá vtedy, ak jeho zriadenie (pri naplnení ostatných predpokladov), by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby, a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.

1 ). Pri úvahe súdu o tom, či súd zriadi (nezriadi) vecné bremeno, musí zobrať do úvahy aj princíp proporcionality platný pri obmedzení základných práv. Po vykonaní dokazovania dospel súd k záveru, že zriadenie vecného bremena vlastníka zaťaženého pozemku (žalovaného) neprimerane neobmedzí. Dotknuté pozemky žalovaného aj v súčasnosti slúžia ako parkovisko, teda žalovaný ich na iný účel nevyužíva a iné využívanie dotknutých pozemkov v budúcnosti žalovaný nepreukázal. Žalobcovia budú priľahlý pozemok žalovaného využívať len na prejazd k ich obytnému domu autom za účelom výkonu činností súvisiacich s užívaním bytového domu (prístup k domu autom na vyloženie tovaru, nábytku a podobne, parkovanie a garážovanie pred svojím domom na svojich pozemkoch, nie na pozemkoch žalovaného), nebudú titulom zriadeného vecného bremena na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného parkovať. Vlastnícke práva žalovaného tak nebudú neprimerane obmedzené. Zabezpečením prístupu žalobcom navrhovaným spôsobom bude vyriešený nielen prístup k nehnuteľnosti v prospech samotných žalobcov ako vlastníkov dotknutých nehnuteľností, ale bude zabezpečený aj verejný záujem (prístup vozidiel zdravotnej služby, hasičských vozidiel, a pod.).

39. Zhrnúc vyššie uvedené a predovšetkým poukazujúc na rozhodnutie dovolacieho súdu v tejto veci, je nutné konštatovať, že nárok žalobcov na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez priľahlé pozemky žalovaného, je dôvodný. Hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena boli splnené, preto súd žalobe žalobcov vyhovel a rozhodol o zriadení vecného bremena podľa predloženého geometrického plánu č. 6/2011 F. I. H., v ktorom je toto vecné bremeno zakreslené. Pretože predmetný geometrický plán je vo výroku rozsudku presne konkretizovaný aj uvedením čísla jeho overenia, podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) nie je nutné, aby bol predmetný geometrický plán k rozsudku pripojený.

40. Dovolací súd v uznesení č. k. -435 zo dňa 28.2.2022 prirovnal zriadenie vecného bremena podľa k trvalému obmedzeniu vlastníckeho práva vyvlastnením. Ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle článku 20 ods. 4 SR a môže byť vykonané iba za primeranú náhradu. Ustanovenie neustanovuje povinnosť primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena. Ide o právnu medzeru, ktorú dovolací súd musel odstrániť ústavne konformným výkladom podľa SR v spojení s článkom 20 ods. 4 SR a . Stanovenie náhrady za zriadenie vecného bremena považoval dovolací súd za odbornú znaleckú otázku.

41. Vzhľadom na závery dovolacieho súdu bol po vrátení spisu súdu prvej inštancie na ďalšie konania vypracovaný znalecký posudok Ing. Petra Števulu č. 50/2023 a jeho ďalšie doplnenia, ktorým bola výška náhrady za zriadenie vecného bremena – všeobecná hodnota práv a závad spočívajúcich v práve prechodu a prejazdu cez pozemky C KN p.č. 1567/1, 1567/2 a 1570/2 v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne Ing. Viery Púchovskej č. 6/2011 určená sumou vo výške 20 300 eur. Za správne určenú výšku náhrady za zriadenie vecného bremena považuje súd sumu vyčíslenú v doplnení znaleckého posudku zo dňa 26.9.2023, v ktorom bola výška náhrady za zriadenie vecného bremena určená zohľadňujúc už len jednu existujúcu ťarchu, a to vecné bremeno spočívajúce v povinnosti strpieť na C KN p.č. 1567/1, 1567/2, 1570/2 v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne úradne overenom pod č. G1-58/2021: a) zriadenie a uloženie Elektroenergetických zariadení, b) užívanie, prevádzkovanie, údržbu, opravy, rekonštrukcie, modernizácie a akékoľvek iné stavebné úpravy Elektroenergetických zariadení a ich odstránenie v prospech Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36361518. Súd žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 20 300 eur spoločne a nerozdielne. Medzi sebou sa jednotliví žalobcovia môžu vysporiadať podľa počtu jednotlivých bytových jednotiek. Pokiaľ žalobcovia žalovanému za zriadenie vecného bremena v zmysle predchádzajúceho rozsudku nejakú odplatu už uhradili a žalovaný im po zrušení vecného bremena túto sumu nevrátil, je na nich, aby si tieto nároky vzájomne vyrovnali.

42. Záverom súd považuje za potrebné vyjadriť sa k výsluchu žalobcu v 1. rade vykonanému na pojednávaní dňa 4.10.2023, pretože žalovaný vykonanie tohto dôkazu namietal. Je pravdou, že žalobcovia vopred neoznačili výsluch žalobcu v 1. rade ako dôkaz, ktorý chceli vykonať a súd napriek uvedenému tento dôkaz pripustil a vykonal. Súd tak učinil z dôvodu, že považoval výsluch žalobcu v 1. rade za potrebný, s vecou súvisiaci a objasňujúci aktuálny skutkový stav. Žalovaný v tejto súvislosti nenamietal nedostatok času na prípravu na výsluch žalobcu v 1. rade, poukazoval len na koncentráciu konania. K uvedenému súd uvádza, že sudcovská koncentrácia konania ( ) je v diskrečnej

právomoci súdu, teda je na rozhodnutí súdu, v akom rozsahu ju uplatní. V danom prípade si výsluch žalobcu v 1. rade nevyžiadal odročenie pojednávania, nebol nehospodárny a súd nezistil nijaký iný dôvod, ktorý by mu bránil vo vykonaní tohto dôkazu.

43. Tiež súd považuje za potrebné uviesť, že pri písaní rozsudku zistil, že v petite žaloby je uvedený právny predpis, ktorý bol účinný do 19.5.2018, čo však súd nepovažoval za preukážku, pre ktorú nie je možné žalobe vyhovieť. Vozidlá oprávnené prechádzať cez pozemky žalovaného sú v petite žaloby jasne špecifikované, výrok rozsudku je tak dostatočne určitý, zrozumiteľný a je dostatočným podkladom pre zápis práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do katastra nehnuteľností.

44. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

47. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

48. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie.

49. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu ( ). V tomto konaní súd žalobe žalobcov vyhovel a vecné bremeno v ich prospech zriadil. Možno konštatovať, že žalobcovia boli v konaní úspešní, kým žalovaný žiaden úspech nedosiahol. Súd preto žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (100 %). Dôvody osobitného zreteľa súd v prejednávanom spore nevzhliadol. Naopak, súd záverom pripomína, že to bol práve žalovaný, ktorý robil v konaní prieťahy tým, že nespolupracoval so svojím právnym zástupcom, nedostavoval sa na pojednávania, nepredložil súdu v stanovenej lehote žiadané doklady, nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a odmietal sa so žalobcami dohodnúť na výške náhrady za zriadenie vecného bremena aj po vypracovaní znaleckého posudku. Vecné bremeno žalovaný odmietal en bloc a až do samotného záveru konania bol presvedčený o tom, že súd by mal žalobu v tomto spore zamietnuť.

50. O trovách dovolacieho konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že stranám sporu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože ani jedna strana sporu v dovolacom konaní plný úspech nemala (dovolací súd konštatoval dôvodnosť zriadenia vecného bremena – úspech na strane žalobcov; náhrada za vecné bremeno nebola určená správne a bola neprimerane nízka, čo namietal žalovaný – úspech na strane žalovaného).

51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. ( )

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.