Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Csp-36-2020.pdf
PDF · 111.24 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: K. K., R.. XX.XX.XXXX, D. C. V. Č.. XXX, právne zastúpený WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave - Nové Mesto, Na rozhliadke 2, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 3.161,56 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou
rozhodol:
I. Súd žalobu za m i e t a. II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.04.2020 v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.151,56 eur s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 09.06.2014 podpísaná Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru pod č. úverového účtu XXXXXXXXXX (ďalej ako „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol 2 27Csp/36/2020
žalobca žalovanému pôžičku vo výške 3.620 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný svoj dlh nezaplatil, vyhlásil veriteľ ku dňu 07.08.2017 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky bolo žalovanému doručené dňa 15.08.2017. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia oznámenia dlžnú sumu nezaplatil, dostal sa dňa 23.08.2017 do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 19.11.2019 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená žalobcovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu. Žalovaný bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 3.161,56 eur s príslušenstvom.
2. Na základe podanej žaloby bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz sp. zn. 4Up/718/2020 zo dňa 04.05.2020.
3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor, pričom namietal neunesenie bremena tvrdenia žalobcom. Uviedol, že zo žaloby je zrejmé, že pôvodný veriteľ nekonal pri poskytovaní úveru žalovanému s odbornou starostlivosťou a teda nemohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. V tomto smere chýbajú základné skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe. Žalovaný namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa žalovaného na žalobcu, a to z nasledovných dôvodov: ad 1. rozpor s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ad 2. neurčitosť právneho úkonu postúpenia, resp. neexistencia takej pohľadávky, aká je predmetom zmluvy o postúpení, ad 3. rozpor s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pre prípad, že by súd posúdil postúpenie pohľadávky ako platné, žalovaný namietal neplatnosť dohody o odplate za poskytnutý úver, z dôvodu, že dojednaná odplata je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. V zmluve je dojednaná výška úverovej sadzby 18,10 % p. a., keď podľa údajov uverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska je priemerná ročná úroková sadzba vo vzťahu k novým obchodom za obdobie 06/14 (v čase uzavretia úverovej zmluvy) pre spotrebiteľské a ostatné úvery so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby nad 5 rokov vo výške 12,41 %. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania pre uplynutie 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby, nakoľko má za to, že nárok žalobcu je nárok, ktorý vyplýva z bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Záverom uviedol, že podľa jeho názoru v zmluve nie sú uvedené náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z., prípadne sú vyjadrené nesprávne. Žalovaný namietal neuvedenie predpokladov pre výpočet RPMN v zmluve. Žalobu navrhol zamietnuť v celom rozsahu.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že odpor žalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Aktívnu vecnú legitimáciu preukazuje žalobca oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané doporučene do dispozičnej sféry žalovaného. Súdu predložil aj výzvy právneho predchodcu žalobcu, banky, čím preukazuje splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. K postúpeniu pohľadávky došlo riadne a platne. Námietku premlčania vznesenú žalovaným 3 27Csp/36/2020
považuje žalobca za nedôvodnú. Premlčacia lehota začala plynúť dňa 23.08.2017 a žalovaná pohľadávka bola uplatnená na súde dňa 14.04.2020, v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Namietaná bezúročnosť úveru je v tomto prípade irelevantná, nakoľko žalobca si v tomto konaní uplatňuje len svoj nárok na zaplatenie istiny. Žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.
5. Konanie bola dňa 23.06.2020 postúpené Okresnému súdu Trenčíne. Žalovaný na repliku žalobcu zareagoval duplikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.07.2020. Žalovaný zotrval na námietke aktívnej vecnej legitimácie v konaní, ktorá nepatrí žalobcovi, nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Žalovaný uviedol, že napriek tvrdeniam žalobcu, ani jedna výzva, ktorá je založená v súdnom spise obsahovo nespĺňa kritéria výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovanému tak nebola doručená žiadna výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a postúpenie je teda neplatné aj z dôvodu rozporu s týmto ustanovením. Z obsahového hľadiska navyše nemožno Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2019 považovať za výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Predmetným oznámením žalobca iba notifikuje žalovanému samotnú skutočnosť, že pohľadávka bola postúpená. Žalovaný tak čelí negatívnemu dôsledku, ako je postúpenie pohľadávky bez možnosti obrany. Za písomnú výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je nevyhnutné považovať upozornenie na možnosť postúpenia pohľadávky pred uskutočnením postúpenia.
6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 05.08.2020 zopakoval svoju argumentáciu ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a premlčania pohľadávky.
7. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie na deň 19.02.2021, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Pojednávania sa nezúčastnili ani sporové strany, ani ich právny zástupcovia. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil, a to podaním zo dňa 12.02.2021, s poukazom na svoju pracovnú vyťaženosť. Rovnakým podaním zároveň doplnil odôvodnenie žaloby a pripojil podací hárok, z ktorého vyplýva, že
Tretia upomienka bola žalovanému našim právnym predchodcom zaslaná dňa 26.6.2017 pod číslom zásielky W Právny zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 16.02.2021 ospravedlnil svoju a klientovu neúčasť na pojednávaní s poukazom na nepriaznivú epidemiologickú situáciu v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Pripojil písomnú záverečnú reč, v ktorej navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia, keďže nepreukázal konanie pôvodného veriteľa s odbornou starostlivosťou. Žalobca takisto nepreukázal doručenie upozornenia na zosplatnenie do dispozície žalovaného. Nenastala predčasná splatnosť spotrebiteľského úveru a postúpenie pohľadávky je v rozpore s § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.
8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 5 Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, č. l. 7 žiadosť o flexipôžičku, č.l. 9 oznámenie o splnení obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky, č.l. 10 Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, č.l. 12 Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, č.l. 14 údaj o RPMN, č.l. 20 výzva na zaplatenie pohľadávky, č.l. 24 tretia upomienka - pokus o zmier, č.l. 26 poštový podací hárok,č.l. 29 výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, doručenka, č.l. 30 Zmluva o postúpení pohľadávok, č.l. 35 oznámenie o postúpení pohľadávky. 4 27Csp/36/2020
9. Po tomto oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami sporových strán a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.
9.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9.3 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
9.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9.6 Podľa § 340 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
9.7 Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
9.8 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného ku dňu 09.06.2014 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.) tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
9.9 Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o 5 27Csp/36/2020
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
9.10 Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
9.11 Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
9.12 Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
9.13 Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
9.14 Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. učinného v čase uzavretia zmluvy o postúpená pohľadávok (19.11.2019), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
9.15 Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 09.06.20X4 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá bola označená ako Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“. Na predmetný právny vzťah sa vzťahujú predpisy Občianskeho zákonníka o spotrebiteľoch a zákona č. 129/2010 Z. z. z dôvodu, že ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné 6 27Csp/36/2020
a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
9.16 Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky, ale veriteľom sa stal až na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, súd prednostne skúmal, či žalobca je, resp. nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
9.17 V prejednávanom spore sa súd zaoberal spornou otázkou (na ktorú poukazoval aj žalovaný vo svojom odpore), či došlo k predčasnej splatnosti úveru ku dňu 07.08.2017 ako deklaroval žalobca v podanej žalobe. Vyriešenie tejto otázky považoval súd za otázku zásadného významu z hľadiska platnosti postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, ktorý nemá štatút banky, a tým aj zásadnú otázku pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore.
9.18 Súd za to, že nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru a jeho predčasnej splatnosti, a to pre porušenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., tak ako to vyplýva z § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
9.19 Zo Žiadosť o flexipôžičku zo dňa 09.06.2014, ktorú s právnym predchodcom žalobcu spísal žalovaný, vyplýva, že právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., neposúdil dostatočne bonitu žalovaného, a preto nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V časti formulára označenej ako „zamestnanie žiadateľa“ je uvedená profesia žalovaného ako „nezamestnaný, študent, dôchodca, materská“. A v časti „hlavný zamestnanecký pomer“ je uvedené „ekonomicky neaktívny“. Z uvedeného jasne vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol úver žalovanému v čase, keď bol ekonomicky neaktívnym, teda nedosahoval príjem zo žiadneho zamestnania a bol zrejme nezamestnaný. Súdu preto nie je jasné, akým spôsobom právny predchodca žalobcu získal údaje o čistom príjme žalovaného za posledné tri mesiace, ktoré boli vo výške 325,70 eur mesačne. Banka rovnako neskúmala ani výdavky žalovaného, nakoľko vo formulári nie sú uvedené. Je krajne neuveriteľné, že žalovaný (napriek tomu, že z formulára vyplýva, že v čase podania žiadosti o flexipôžičku, býval v nehnuteľnosti u rodičov) nemal žiadne iné výdavky, minimálne napr. na telefón, stravu, ošatenie, dopravu, atď. Pri výške príjmu 325,70 eur a výške splátky úveru v sume 65,85 eur, sú pre posúdenie schopnosti splácať úver, rozhodujúce i tieto „každodenné výdavky“. Odhliadnuc od faktu, že zo žiadnych dôkazov predložených žalobcom, nevyplýva, že by si právny predchodca žalobcu skutočne preveril aspoň výšku a najmä zdroj príjmu žalovaného, ktorý ako nezamestnaný pravidelne poberal. Žalobca nepreukázal, že by nahliadal do databázy bánk a Sociálnej poisťovne, prípadne požadoval od klienta iné doklady preukazujúce jeho pravidelný mesačný príjem. 7 27Csp/36/2020
9.20 Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne relevantným potvrdením zamestnávateľa prípadne iného orgánu, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými, a to nie iba tvrdenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018).
9.21 Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu dôsledne neskúmal bonitu žalovaného, nevyzval klienta o poskytnutie presných, pravdivých, úplných informácií potrebných na posúdenie jeho schopnosti splácať úver o reálne dosahovanom príjme a celkovom objeme jeho výdavkov postupom podľa § 7 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd je toho názoru, že pokiaľ účelom skúmania bonity je zistenie všetkých údajov potrebných na posúdenie schopnosti klienta splácať úver, potom bez skúmania reálneho príjmu, rodinného stavu, celkového objemu výdavkov klienta nemôže veriteľ urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Keďže právny predchodca žalovaného v súvislosti s overením bonity žalovaného pri poskytnutí predmetného úveru nemal k dispozícii všetky relevantné údaje o jeho rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, výške ním reálne dosahovaného príjmu, vrátane údaja o výške celkového objemu jeho výdavkov, došlo tak k naplneniu hypotézy § 11 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z., na základe ktorej veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
9.22 Súd v tejto súvislosti dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať úver, to však nezbavuje veriteľa povinnosti poskytnuté údaje preveriť v príslušných databázach, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky a tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru, že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol si veriteľ aj overí minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo 33Cdo/201/2018 zo dňa 20. marca 2019). Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má jednoznačne povinnosť preveriť spotrebiteľovu schopnosť splatiť úver. Je možné poukázať zároveň aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C
- 449/13 z 18. decembra 2014 vo veci Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkausovej. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť dlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne.
9.23 Súd sa teda v plnej miere stotožnil s námietkami žalovaného, že žalobca súdu nepreukázal, že by postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému, keďže jeho informáciu o príjme nepreveril, respektíve nepreukázal, že by tak urobil, a preto nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu celého dlhu žalovaného.
9.24 Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v časti, že predpokladom na postúpenie pohľadávky je teda skutočnosť, že ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti alebo pôvodný veriteľ platne vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, k čomu v tomto 8 27Csp/36/2020
prípade nedošlo tak, ako to vyžaduje ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. učinného v čase uzavretia zmluvy o postúpená pohľadávok (19.11.2019), od ktorej odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobca.
9.25 Žalobca tvrdenia žalovaného o porušení podivnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nijakým spôsobom nespochybňoval, ani sa mu ich predloženými dôkazmi nepodarilo vyvrátiť. Na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie poukazoval na výzvu resp. tretiu upomienku zo dňa 26.06.2017 doručovanú právnym predchodcom žalobcu žalovanému. Ku skúmaniu bonity žalovaného sa však nevyjadril, ani nepopieral tvrdenia žalobcu.
9.26 Ako vyplýva z ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, jednou z náležitostí platnosti právneho úkonu je jeho určitosť. Potom zmluva o postúpení pohľadávky nemôže byť platná v časti postúpenia pohľadávky, ktorá v čase tohto postúpenia neexistovala. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu zamietol bez toho, aby sa ďalej zaoberal meritom prejednávanej veci a ďalšími námietkami žalovaného.
9.27 Súd zároveň poznamenáva, že následkom toho, že nedôjde k zosplatneniu pohľadávky (či už z vôle veriteľa alebo ako dôsledok nesplnenia zákonných/zmluvných náležitostí zosplatnenia pohľadávky) je skutočnosť, že veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať iba sumu jednotlivých splátok, ktoré sa stávajú splatnými podľa zmluvy (prípadne splátkového kalendára ako súčasti zmluvy). Ak však veriteľ uplatňuje na súde v spotrebiteľskom spore dlžnú sumu titulom zosplatnenia (ktorá je aj tak vyčíslená) a následne
by (v dôsledku zistenia, že na zosplatnenie nebol splnený zákonný predpoklad) uplatňoval túto sumu (alebo jej časť) titulom jednotlivých splátok, išlo by podľa súdu o takú podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré možno považovať v zmysle § 140 ods. 2 CSP za zmenu žaloby a podľa § 294 CSP je zmena žaloby v spotrebiteľských sporov, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ nepripúšťa. 10.1 Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „Civilný sporový poriadok“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10.2 Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 10.3 O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalovaný mal vo veci úplný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.