Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-11-2021.pdf
PDF · 86.56 KB
Case nature
Subarea
14CoE/11/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1) G. R., U.. XX.X.XXXX, XXX XX Š. XX, X) H. R., U.. XX.X.XXXX, XXX XX Š. XX, X) B. R., U.. XX.XX.XXXX, XXX XX Š. XX, o vymoženie 141,74 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, EX 408/2000, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.9.2020 č.k. 9Er/4241/2000-46, takto
rozhodol:
I. Odmieta odvolanie.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol a vo výroku II. návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 12C 1389/99 zo dňa 25.10.1999 právoplatným dňa 26.3.2000 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 24.8.2000 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie 141,74 eur s príslušenstvom. Podaním doručeným dňa 2.7.2020 súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, v ktorých oprávnený namieta, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom. V podaných námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie oprávnený namieta, že nie je účastníkom konania. Exekútor v upovedomení o zastavení starej exekúcie nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do 30.6.2016. Ďalej oprávnený namieta, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné. Oprávnený sa domnieva, že zákonom č. 233/2019 Z. z. je obmedzené vlastnícke právo oprávneného a bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana. Taktiež je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, keďže vylučuje právo oprávneného na súdnu ochranu. Na základe uvedeného podáva podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1, § 233a, § 243d ods. 3, § 211a ods. 1, ods. 3, § 37 ods. 3, § 9a zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.3.2017, podľa § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 6 ods. 4 písm. b/, § 7 ods. 1, 3, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p“) podľa čl. 125 ods. 1 písm. a), čl. 130 ods. 1 písm. d/, čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava SR“), podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a po preskúmaní námietok oprávneného tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie k vecným argumentom oprávneného uviedol, že aj tieto považuje za účelové, je potrebné uviesť, že § 6 ods. 4 ZoUNEK nehovorí o včasnosti alebo nevčasnosti zápisu, ale hovorí v písmene b) o tom, či vôbec bola alebo nebola táto exekúcia zapísaná do registra. Včasnosť zápisu ku akémukoľvek dňu nie je možné z registra ani zistiť, pretože to nie je povinne zapisovaný údaj podľa § 211a Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu pre súd je podstatná iba samotná existencia alebo neexistencia zápisu v registri. Lustráciou v tomto registri súd prvej inštancie zistil, že predmetná exekúcia tam je zapísaná, preto nemal dôvod pochybovať o včasnosti tohto zápisu, pokiaľ nie je hodnoverne oprávneným preukázaný opak. Navyše akékoľvek určenie včasnosti zápisu do registra exekúcií pre posúdenie nároku na trovy exekúcie nevyplýva nijakým spôsobom zo ZoUNEK, podľa ktorého nárok na trovy exekútorovi vzniká už len existenciou zápisu. Súd prvej inštancie konštatoval, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky náležitosti podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK a je v ňom jednoznačne uvedené, kvôli čomu došlo k zastaveniu exekúcie, pričom súdny exekútor v tomto upovedomení nie je povinný uvádzať, čo všetko v priebehu konania vykonal.Na základe vyššie uvedených skutočností, súd mal za to, že súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v súlade so zákonnými ustanoveniami ZoUNEK, preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol ako nedôvodné. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že ZoUNEK upravuje možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie a pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Nová právna úprava teda vytvorila dostatočný časový rámec pre oprávneného na zváženie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený, ktorý zaplatil paušálne trovy súdnemu exekútorovi v súvislosti so zastavením starej exekúcie v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Účelom ZoUNEK tak, ako to podrobne vysvetľuje dôvodová správa, nie je odňatie práva účastníkovi konania obrátiť sa na ustanovený orgán s cieľom vymáhania jeho vykonateľnej judikovanej pohľadávky, ale v prípade zastavenia starej exekúcie zo zákona, oprávnený má garantované možnosti ďalšieho vymáhania pohľadávok prostredníctvom podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak súd prvej inštancie návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. považoval za nedôvodný. Keďže súd disponuje dostatočnými prostriedkami na to, aby sám a bez nadbytočného zapojenia ústavného súdu ústavne konformne vyriešil problém, pred ktorým stojí v konaní a ktoré pred ním prebieha, návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže z ustanovenia § 7 ods. 3 a § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho podľa neho proti uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá. Oprávnený uviedol, že podľa napadnutého uznesenia o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvej inštancie v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s § 10 ods. 2 ZoUNEK a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci i námietkach oprávneného sudca mohol rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom a to rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého dôvodu rozhodoval vylúčený sudca resp. nesprávne obsadený senát. Oprávnený ďalej namietal, že zákon č. 233/2019 Z. z. jednoznačne
hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pri ktorej bolo určené i to, do kedy ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť do siedmich dní, od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis a zároveň do 30.6.2016 podľa § 211a ods. 1, 3, § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 355/2014 Z. z.. Centrálny register exekúcií bol zriadený zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2015 a bol týmto dňom spustený. Keďže poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené v roku 2000, mal súdny exekútor zabezpečiť zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr dňa 7.1.2015. Nemôže byť potom správny záver o tom, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie postačovalo to, aby bola stará exekúcia v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná. Neskorší zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej exekúcie relevantný nie je. Súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného zápisu do registra exekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne trovy starej exekúcie mohol byť daný. Súd prvej inštancie sa takisto nevysporiadal s námietkou, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti vyžadované v § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. a tiež nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a je nepreskúmateľné.
5. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 3.12.2020.
6. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 18.8.2000, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
9. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 9Er/4241/2000-13 zo dňa 17.10.2013 o tom, že pripustil zmenu účastníka konania tak, že do konania namiesto doterajšieho oprávneného: Slovenská sporiteľňa , a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava , IČO: 00 151 653, vstupuje ako oprávnený Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618.
10. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku I. a II., zisťoval, či je prípustné odvolanie proti výrokom tohto uznesenia.
11. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
12. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
13. Podľa ustanovenia § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
14. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 C.s.p., taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol resp. ktorým súd prvej inštancie námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti týmto výrokom súdu Civilný sporový poriadok nepripúšťa a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor.
15. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ustanovenia § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného vo výrokoch I. a II. odmietol.
17. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že podľa ustanovenia § 10 ods. 2 a podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 ZoUNEK koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale nestanovuje výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, pričom však v prípade ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.
18. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 502/2019 zo dňa 26.5.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah svojich práv aj s tým, že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30.1.2019, podľa ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p..
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).