Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75Ek/1046/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, povinnému: 1) K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX T., 2) G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX T., v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Jozefom Karasom, so sídlom exekútorského úradu: Sládkovičova 1423/7, 066 01 Humenné, IČO: 35 517 034, pod č. 78EX 360/20, o vymoženie 20.252,42 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného 1) a 2) proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. októbra 2020, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného 1) a povinného 2) proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. októbra 2020 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného 1) a povinného 2) proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. októbra 2020.

odôvodnenie:

1. Dňa 29.10.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.06.2020 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 20.252,42 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09.12.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.12.2019 voči povinnému 1), a právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.01.2020 voči povinnému 2). (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 21.07.2020 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi, so sídlom exekútorského úradu: Sládkovičova 1423/7, 066 01 Humenné, IČO: 35 517 034, ktorý ju vedie pod spisovou značkou č. 78EX 360/20. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinných na zastavenie exekúcie, spolu s vyjadrením oprávneného. Súd kontrolou doručeniek potvrdil, že povinní podali návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. V návrhu na zastavenie exekúcie poukazovali na to, že v exekúcii oprávnený od nich žiada zaplatiť nižšiu sumu ako je uvedená v exekučnom titule. Ďalej namietali výšku trov exekučného konania. V konaní uviedli, že zo strany oprávneného nebolo preukázané zastúpenie advokátskou kanceláriou v súdnom spore, t. j. pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Z týchto dôvodov žiadali zataviť exekúciu ako nedôvodnú, a chceli, aby súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie v časti istiny oprávneného.

3. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. K námietke nepreukázania plnej moci na zastupovanie v súdnom spore podotkol, že právne zastúpenie deklaroval priložením plnej moci k návrhu na vykonanie exekúcie. Keďže nebol zo strany exekučného súdu vyzvaný na opravu návrhu na vykonanie exekúcie, z toho vyplýva, že súd mal jednoznačne preukázané, že oprávnený je v exekučnom konaní právne zastúpený, a preto oprávnenému priznal okrem iného aj trovy exekúcie vrátane trov právneho zastúpenia. Oprávnený ďalej uviedol, že poverený súdny exekútor je pri vymáhaní nároku viazaný vydaným poverením na vykonanie exekúcie, z čoho je možné vyvodiť, že oprávnený v upovedomení o začatí exekúcie nič nežiada. K vymáhanému nároku oprávnený uviedol, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie nerozlišujú medzi právnym zastúpením v súdnom konaní a právnym zastúpením v exekučnom konaní. Oprávnený bol právne zastúpený aj v súdnom konaní t. j. pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, čo mal súd taktiež dostatočne preukázané, dôsledkom čoho súd zaviazal povinné platobným rozkazom, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, aj na úhradu trov konania. Na záver oprávnený ozrejmil, že v návrhu na vykonanie exekúcie sa domáhal uhradenia inej sumy (istiny) než v návrhu na vydanie platobného rozkazu z toho dôvodu, že v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnil zrealizované úhrady povinných. Tvrdenia povinných preto považuje za zmätočné a zavádzajúce s cieľom vyhnúť sa splneniu ich povinnosti uhradiť dlh.

4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie skúmal oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pričom pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinných, ktorí tento návrh na zastavenie exekúcie podali, pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mali povinní voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške 20.252,42 Eur s príslušenstvom v zmysle exekučného titulu. Exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začalo dôvodne. K právnemu zastúpeniu oprávneného v exekučnom konaní súd uviedol, že oprávnený je právne zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., na základe plnomocenstva, ktoré je založené v registri súdu pod poradovým číslom 1OpP/10/2018. Pričom poučil účastníkov konania, že do registra súdu je možné založiť listiny ako napr. generálne plnomocenstvo, všeobecné obchodné podmienky a pod., a to najmä z dôvodu hospodárnosti konania. K trovám právneho zastúpenia súd uviedol, že oprávnený je zastúpený advokátskou kanceláriou. Preto mu bola zo strany súdu priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Keďže oprávnený nebol oslobodený od platenia súdneho poplatku, súd v poverení uviedol aj túto sumu. Súd ďalej pokračoval vo vyčíslení trov právneho zastúpenia. Po jeho kontrole konštatoval, že výška trov exekúcie bola vypočítaná správne, a to v súlade so zákonom a tiež v súlade s príslušnou . K rozporu vymáhaného nároku (istiny v exekučnom titule a istiny v upovedomení o začatí exekúcie) súd uviedol, že zohľadnil tvrdenie oprávneného o čiastočnej úhrade istiny vo výške 124,31 Eur, ktorá bola uskutočnená pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a akceptoval ju. Z tohto dôvodu zostatok nesplatenej istiny bolo vo výške 20.252,42 Eur. Súd pri rozhodovaní o návrhu oboch povinných na zastavenie exekúcie nezistil žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, o neexistencii dôvodu na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Na základe uvedených skutočností teda súd považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto v súlade s ustanovením Exekučného poriadku spoločný návrh povinných na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Súd napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami , , , prvej vety, , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) a ustanoveniami , Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších prepisov (ďalej len „”).

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému 1) doručené dňa 10.11.2020, a povinnému 2) doručené dňa 05.11.2020 podali povinný 1) a povinný 2) dňa 27.11.2020 spoločnú sťažnosť. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o nerozlučné spoločenstvo v zmysle ustanovenia v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“), lehota na podanie sťažnosti zostáva zachovaná, kým aspoň niektorému zo sťažovateľov plynie táto lehota. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.

6. V podanej sťažnosti povinní žiadajú Okresný súd Banská Bystrica, aby exekučný súd zrušil exekúciu ako nezákonnú alebo aby povolil odklad exekúcie do rozhodnutia vo veci samej. V sťažnosti namietali existenciu Platobného rozkazu. Považujú ho za ničotný akt - paakt, čo ie tak závažný nedostatok exekučného titulu, na ktorý musí súd prihliadať v každom štádiu exekúcie. Predmetný exekučný titul teda nemal podľa ich názoru prvostupňový súd vydať z dôvodu nevvkonania procesnei podmienky podľa . .Vzhľadom k uvedenému tvrdia, že tu je okolnosť brániaca vvmáhateľnosti nároku a teda že je exekúcia neprípustná v dôsledku čoho má byť exekúcia zastavená. V sťažnosti namietajú správnosť vykonania procesných úkonov prvostupňového súdu, čo má vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu. Navrhujú odklad exekúcie až do rozhodnutia vo veci samej. Uvedené argumenty opierajú o fakt, že sú spotrebiteľmi bez právneho vzdelania. Odôvodňujú svoje nároky Európskymi smernicami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov (pozri ďalej), ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali (najmä Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Tvrdia, že im bola odňatá možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Uvádzajú, že nevykonali žiadne platby v prospech oprávneného do podania návrhu na vykonanie exekúcie. Platbu 124,31 € si oprávnený vymyslel a vo vyjadrení k sťažnosti túto skutočnosť ničím nepreukázal. Uvádzajú, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a nespĺňa náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nevedeli, nemali sme sa možnosť brániť sa pred súdom v riadnom konaní, kde by súd z ústavnej povinnosti posúdil spotrebiteľskú zmluvu. Platobný rozkaz nemal byt' podľa ich názoru vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky nikdy vydaný a jeho vydaním súd porušil európske právo na ochranu spotrebiteľa, najmä Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Platobný rozkaz vydaný po 15. októbri 2008, je nezákonný, pretože súd porušil aj . Žiadame, aby súd povolil odklad exekúcie, pretože exekúcia nie je zákonná a možno očakávať, že bude zastavená podľa Exekučného poriadku. Ďalej žiadajú povoliť odklad exekúcie až do skončenia konania o obnovu konania, ktorého návrh vo veci vydaného nezákonného platobného rozkazu podáme bezodkladne na príslušnom súde. Tvrdia, že platobný rozkaz nemôže byt' právoplatným exekučným titulom v spotrebiteľských veciach.

7. Súd zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že tvrdenia povinných uvedené v ich sťažnosti považuje za právne bezpredmetný, zavádzajúci, zmätočný s jediným cieľom povinných, a to vyhnúť sa splneniu ich dlhu. Oprávnený tvrdí, že exekúcia sa vykonáva zákonne. Bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom postup Okresného súdu Banská Bystrica ako príslušného exekučného súdu považuje za správny a legálny. Rovnako aj napadnuté uznesenie považuje za zákonné. Z tohto dôvodu nedochádza k protiprávnemu stavu. Podľa právneho názoru oprávneného v predmetnej exekučnej veci neexistujú okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, tak ako tvrdia povinní vo svojej sťažnosti. Povinní mali možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v rámci základného (súdneho) konania, a to podaním odporu voči Platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: zo dňa 09.12.2019 (ďalej len „platobný rozkaz“), pričom o možnosti podať odpor boli povinné riadne a zrozumiteľným spôsobom poučení v poučení predmetného platobného rozkazu. Samotná skutočnosť, že povinní nemajú právnické vzdelanie, je bezvýznamná, nakoľko poučenie súdu je písané zrozumiteľne tak, aby každý občan Slovenskej republiky porozumel jeho obsahu. Opomenutie práva domáhať sa ochrany svojich práv zo strany povinných tkvejúce bližšie v ich nečinnosti nie je možné v právnom štáte chápať ako odňatie ich možnosti konať pred súdom. Povinní tým, že nevyužili svoju možnosť podať opravný prostriedok (t.j. vďaka svojej vedomej nečinnosti), si sami odňali možnosť konať pred súdom. K tvrdeniam povinným o tom, že platobný rozkaz je ničotným aktom uvádza, že samotné súdne rozhodnutie (platobný rozkaz) nie je možné vnímať ako ničotný akt. Ničotným aktom môže byť iba právny úkon (nie rozhodnutie súdu). Ďalej poukazuje oprávnený na neúčinnosť ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. K poníženiu istiny vymáhaného nároku oprávnený uviedol, že je v prospech samotných povinných, nakoľko oprávnený sa domáha vymoženia takej sumy, na ktorú má nárok. Odpočítanie čiastočnej úhrady považuje za správne. Na základe uvedeného považuje oprávnený návrh povinných na zastavenie exekúcie za právne bezvýznamný a že exekúcia je dôvodná a zákonná. Preto žiada súd, aby bola sťažnosť povinných zamietnutá.

8. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. V zmysle , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

15. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, ak sa návrhom uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, k návrhu sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje.

18. Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, ak sú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

19. Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

20. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

21. Podľa , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinných nie je dôvodná.

Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinných ako nedôvodnú zamietnuť.

23. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinných ohľadom vlastností exekučného titulu - Platobného rozkazu sp.zn. zo dňa 09.12.2019 z pohľadu nezohľadnenia spotrebiteľského práva v základnom konaní uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

24. V súvislosti s jednotlivými argumentmi uvedenými povinnými v podanej sťažnosti súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ povinní v súvislosti s vydaným exekučným titulom namietajú rozpor so zákonom, neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky, či charakter spotrebiteľskej zmluvy, súd zdôrazňuje, že povinní sa mali brániť v základnom konaní (právo podať odpor proti exekučnému titulu), čo však povinní neurobili. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti nie sú a ani nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Povinní nemôžu v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mali v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinným uložená povinnosť a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinní povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnili. Oprávnený mal teda dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.

25. V súvislosti so samotným spotrebiteľsko-právnym vzťahom medzi oprávneným a povinnými súd ešte poznamenáva, že exekučný súd v exekučnom konaní je povinný sa touto skutočnosťou zaoberať, keď posúdenie záväzkovoprávneho vzťahu oprávneného a povinného ako vzťahu spotrebiteľského má zrejmý význam pre samotný postup súdu - vyššieho súdneho úradníka, ktorý v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie je viazaný postupom upraveným v jednotlivých ustanoveniach Exekučného poriadku. Súd má tým na mysli konkrétne ustanovenie § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, a to práve v tom prípade, ak sa jedná o exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Predloženie dotknutej spotrebiteľskej zmluvy resp. ostatných dokumentov s ňou súvisiacich má následne nepochybný význam pre posúdenie prípadnej existencie zákonného dôvodu na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, a teda na náležité posúdenie, či predmetný exekučný titul bol alebo nebol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľných podmienok má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Na tomto mieste je však obzvlášť dôležité poznamenať, že konanie v ktorom bol exekučný titul vydaný v žiadnom prípade nebolo konaním, v ktorom by nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko išlo o konanie súdne (kde súd tieto skutočnosti skúma ex offo), v ktorom ak povinný nesúhlasil s vydaným exekučným titulom (t.j. nebol spokojný so záverom, že súd nedospel k záveru o prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok, a preto teda vydal exekučný titul), mal bez obmedzení plné právo v základnom konaní podať voči vydanému exekučnému titulu odpor, čo však ako už bolo uvedené

neurobil. Procesnou pasivitou - nepodaním odporu, čo logicky nemôže ísť na ťarchu oprávneného, už nie je možné zákonným spôsobom poskytnúť povinnému ochranu v exekučnom konaní.

26. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinných, ktorý v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu (týkajúce sa porušenia ich spotrebiteľských práv, či nedostatkov zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky). Na namietanie a posúdenie týchto skutočností bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu. Ak povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím súdu, mal voči nemu podať včas odvolanie (odpor). Povinní však odvolanie nepodali a rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva (podmienky vzniku zmluvy a jej plnenie) a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinným v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu, a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinných. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

27. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

28. Súd k námietkam povinných ohľadom uplatňovania ustanovenia konštatuje, že dané ustanovenie sa vzťahuje na základné konanie. Z uvedeného dôvodu tento argument povinných nemôže byť akceptovaný. Povinní ďalej namietali aplikovateľnosť európskych smerníc, najmä smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, aplikovateľnosť ustanovenia a ako aj ustanovenia Exekučného poriadku. Súd uvádza, že právo európskej únie je v Slovenskej republike riadne zahrnuté do právneho poriadku. V časti týkajúcej sa smerníc je nutné podotknúť, že smernice nemajú priame účinky na práva a povinnosti subjektov práva. To znamená, že na to aby sa mohli uplatňovať, musia byť transponované (prebraté) v predpísanej lehote do vnútroštátneho právneho poriadku (napr. zákona). Uvádzaná smernica bola zmenená smernicou (EÚ) 2019/2161. Jej pôvodné znenie ako aj zmena boli riadne pretavené do zákonov upravujúcich problematiku spotrebiteľského práva. Čiže ak sa sťažovatelia chceli opierať o jej znenie, bolo potrebné nájsť správnu argumentáciu v príslušnom zákone,

za predpokladu, že by konanie bolo v štádiu prejednávania veci v základnom konaní. V exekučnom konaní je už takáto argumentácia neakceptovateľná. K ustanoveniam z a Exekučného poriadku uvedeným v tomto bode odôvodnenia súd uvádza, že tieto už v súčasnosti nie sú platné. Preto ich nie je možné argumentačne použiť na obranu svojich práv. Súd aj napriek uvedenému posúdil tieto ustanovenia z hľadiska obsahu a musí uviesť, že v ich prípade bol vydaný exekučný titul v upomínacom konaní podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Pre toto konanie je charakteristické, že sa súd v ňom zaoberá otázkou či bola dodržaná ochrana spotrebiteľov. Z uvedeného vyplýva, že otázka ochrany spotrebiteľa bola predmetom posúdenia v tomto konaní a exekučný titul mohol byť vydaný. V časti Exekučného poriadku súd uvádza, že predmetné konanie sa začalo dňa 30.06.2020, kedy oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k tejto skutočnosti, tzn. keďže konanie začalo po 01.04.2017 nie je možné aplikovať predmetné ustanovenie. Platnosť danej právnej normy sa skončila 31.03.2017. V súčasnosti môže dôjsť k zastaveniu exekúcie súdom len z dôvodov uvedených v ustanovení Exekučného poriadku, tak ako je to uvádzané v odôvodnení tohto uznesenia. Ďalej povinní žiadali o odklad exekúcie až do skončenia konania o obnovu konania. Keďže ku dňu rozhodnutia o sťažnosti povinní nepredložili súdu dôkaz o zrušení vykonateľnosti exekučného titulu, nie je možné tejto požiadavke vyhovieť, pretože nebola preukázaná vada exekučného titulu. K časti pohľadávky vo výške 124,31 Eur súd uvádza, že táto nie je predmetom exekúcie. Z tohto dôvodu na takúto námietku povinných súd neprihliadal.

29. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinnými tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.

30. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

31. K ďalším tvrdeniam povinných a v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinných s rozhodnutím predloženým exekučnému súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

32. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinní neuviedli a nepreukázali v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

33. Keďže povinní iniciovali návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

34. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

35. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

36. Podľa vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

37. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nepriznal.

38. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).