Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX K. G., zastúpenej X.. J. Z., bytom I. XX, XXX XX K. G., proti žalovanému: X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. G., W. XX, zastúpenému Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Hlavné námestie 7, 940 16 Nové Zámky, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -902 zo dňa 08.08.2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že

I. Do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazujú:

Hnuteľné veci:

1. Teflonové panvice 3 ks, zakúpené v roku 2003 v cene 0,50 eura, 2. Elektrický hriankovač, zakúpený v roku 2006 v cene 0,50 eura, 3. Elektrický odšťavovač, zakúpený v roku 2006 v cene 0,50 eura, 4. Elektrický pop-cornovač zakúpený v roku 2008 v cene 0,50 eura, 5. Elektrický mixér, zostava značky ETA, zakúpený v roku 1993 v cene 0,50 eura, 6. Chladnička s mrazničkou, zakúpená v roku 2006 v cene 0,50 eura, 7. Elektrický ručný mixér, zakúpený v roku 2005 v cene 0,50 eura, 8. Mikrovlnná rúra, zakúpená v roku 2003 v cene 0,50 eura, 9. Záclona biela v cene 0,50 eura, 10. Záves žltý 6 m v cene 0,50 eura, 11. Garniža v cene 0,50 eura, 12. Nástenné hodiny v cene 0,50 eura, 13. Chlebník v cene 0,50 eura, 14. Smetník v cene 0,50 eura, 15. Luster v cene 0,50 eura, 16. Manželská posteľ, zakúpená v roku 2005 v cene 150,00 eur, 17. Trojdielna skriňa ROLLDOR, zakúpená v roku 2002 v cene 150,00 eur, 18. Stepper 1ks, zakúpený v roku 2002, v cene 40,00 eur, 19. Biela záclona v spálni 12 m v cene 0,50 eur, 20. Vysávač v cene 5,00 eur, 21. Záclona v obývačke 12 m v cene 0,50 eura, 22. Polohovateľné kožené kreslo a taburetka v cene 5,00 eur, 23. Garniža v obývačke v cene 0,50 eura, 24. Zostava Rustikal pozostávajúca z vitríny, komody krátkej, komody dlhej, zrkadla v ráme v cene 703,00 eur,

25. Televízor OVP, 100 hercz, uhlopriečka 70, zakúpený v roku 1999 v cene 10,00 eur, 26. Stolík pod televízor, zakúpený v roku 1999 v cene 3,00 eur, 27. Fotoaparát Olympus, zakúpený v roku 2008 v cene 0,50 eur, 28. Šijací stroj, zakúpený v roku 2007 v cene 0,50 eur, a

nehnuteľnosť - byt č. XX vo vchode X, na X. poschodí, v K. G., J. X, pozostávajúci z X izieb a príslušenstva, vedený Okresným úradom, katastrálny odbor, K. G., na LV č. XXXX pre kat. úz. K. G., obec K. G., okres K. G., ako parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavba so súpisným číslom XXXX na parcelách č. XXX, XXX a XXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/ XXXXXX, v cene 64.500 eur.

II. Do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikazujú veci:

1. Stôl so 4 stoličkami, bledej farby, zakúpený v roku 1993 v cene 0,50 eura, 2. Kávová súprava bielej farby, zakúpená v roku 1993 v cene 0,50 eura, 3. Žltozlatý set - kávová súprava pre 6 osôb, zakúpený v roku 2001 v cene 0,50 eura, 4. Vysoké poháre hnedé na minerálku, zakúpené v roku 1998 v cene 0,50 eura, 5. Vysoké poháre priesvitné bez stopky zakúpené v roku 1998 v cene 0,50 eura, 6. Poháre nízke, priesvitné sklo, zakúpené v roku 2000 v cene 0,50 eura, 7. Kompótové misky priesvitné 6 ks, zakúpené v roku 2000 v cene 0,50 eura, 8. Čajová súprava bielej farby s kvietkami, zakúpená v roku 1998 v cene 0,50 eura, 9. Tanierová súprava 18 ks bielej farby, zakúpená v roku 1998 v cene 0,50 eura, 10. Zostava hrncov vzor cibuľa, zakúpené v roku 1998 v cene 0,50 eura, 11. Misa z jánskeho skla, obdĺžniková, zakúpená v roku 2003 v cene 0,50 eura, 12. Pekáč do rúry o rozmere 70x30,čiernej farby, zakúpený v roku 2005 v cene 0,50 eura, 13. Stepper 1 ks, zakúpený v roku 2002, v cene 40,00 eur, 14. Televízor, uhlopriečka 51 cm, zakúpený v roku 2004 v cene 15,00 eur, 15. Záves v spálni 4 m v cene 0,50 eur, 16. Stojacia lampa vysoká, zakúpená v roku 2005 v cene 0,50 eur, 17. Garniža v spálni v cene 0,50 eura, 18. Vianočný stromček a ozdoby v cene 5,00 eur, 19. Domáce kino, zakúpené v roku 2000 v cene 0,50 eura, 20. 150 ks DVD kaziet v cene 0,50 eura, 21. Stojan na DVD v cene 0,50 eura, 22. Obrazy 5 ks, zakúpené v roku 1992 v cene 0,50 eura, 23. Nástenné hodiny v cene 0,50 eura.

III. Žalobkyni sa prikazujú úspory na účte č. XXXXXXXXXX v banke VÚB, a.s., so zostatkom ku dňu 06.04.2009 vo výške 376,94 eura.

IV. Žalovanému sa prikazuje finančná hotovosť vo výške 2.800 eur za predané osobné motorové vozidlo zn. R. U. D., EČV K. L..

V. Do vyporiadania patria výlučné prostriedky žalovaného na zaobstaranie osobného motorového vozidla zn. R. U. D., EČV K. L., vo výške 2.157 eur.

VI. Do vyporiadania patria výlučné prostriedky žalobkyne na zaobstaranie bytu vo výške 2.821 eur.

VII. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyporiadanie sumu 31.204,47 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IX. o trovách konania v časti neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e .

IX. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

X. Žalovanému sa odníma oslobodenie od súdnych poplatkov.

XI. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 2.064 eur na účet Okresného súdu Nové Zámky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej aj „BSM“) žalobkyne a žalovaného. Výrokom I. do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov pojal označené hnuteľnosti: 1. Finančná hotovosť 2.800 eur za odpredaj osobného motorového vozidla R. U. D., EČV K. L., 2. Stôl so 4 stoličkami, bledej farby, zakúpený v roku 1993 v cene 0,50 eura, 3. Kávová súprava bielej farby, zakúpená v roku 1993 v cene 0,50 eura, 4. Žltozlatý set - kávová súprava pre 6 osôb, zakúpený v roku 2001 v cene 0,50 eura, 5. Vysoké poháre hnedé na minerálku, zakúpené v roku 1998 v cene 0,50 eura, 6. Vysoké poháre priesvitné bez stopky zakúpené v roku 1998 v cene 0,50 eura, 7. Poháre nízke, priesvitné sklo, zakúpené v roku 2000 v cene 0,50 eura, 8. Kompótové misky priesvitné 6 ks, zakúpené v roku 2000 v cene 0,50 eura, 9. Čajová súprava bielej farby s kvietkami, zakúpená v roku 1998 v cene 0,50 eura, 10. Tanierová súprava 18 ks bielej farby, zakúpená v roku 1998 v cene 0,50 eura, 11. Zostava hrncov vzor cibuľa, zakúpené v roku 1998 v cene 0,50 eura, 12. Misa z jánskeho skla, obdĺžniková, zakúpená v roku 2003 v cene 0,50 eura, 13. Pekáč do trúby o rozmere 70x30,čiernej farby, zakúpený v roku 2005 v cene 0,50 eura, 14. Teflonové panvice 3 ks, zakúpené v roku 2003 v cene 0,50 eura, 15. Elektrický hriankovač, zakúpený v roku 2006 v cene 0,50 eura, 16. Elektrický odšťavovač, zakúpený v roku 2006 v cene 0,50 eura, 17. Elektrický popcornovač zakúpený v roku 2008 v cene 0,50 eura, 18. Elektrický mixér, zostava značky ETA, zakúpený v roku 1993 v cene 0,50 eura, 19. Chladnička s mrazničkou, zakúpená v roku 2006 v cene 0,50 eura, 20. Elektrický ručný mixér, zakúpený v roku 2005 v cene 0,50 eura, 21. Mikrovlnná rúra, zakúpená v roku 2003 v cene 0,50 eura, 22. Záclona biela v cene 0,50 eura, 23. Záves žltý 6 m v cene 0,50 eura, 24. Garniža v cene 0,50 eura, 25. Nástenné hodiny v cene 0,50 eura, 26. Chlebník v cene 0,50 eura, 27. Smetník v cene 0,50 eura, 28. Luster v cene 0,50 eura, 29. Manželská posteľ, zakúpená v roku 2005 v cene 150,00 eur, 30. Trojdielna skriňa ROLLDOR, zakúpená v roku 2002 v cene 150,00 eur, 31. Stepper 2 ks, zakúpené v roku 2002, každý v cene 40,00 eur, 32. Televízor, uhlopriečka 51 cm, zakúpený v roku 2004 v cene 15,00 eur, 33. Biela záclona v spálni 12 m v cene 0,50 eur, 34. Záves v spálni 4 m v cene 0,50 eur, 35. Stojata lampa vysoká, zakúpená v roku 2005 v cene 0,50 eur, 36. Garniža v spálni v cene 0,50 eura, 37. Vysávač v cene 5,00 eur, 38. Vianočný stromček a ozdoby v cene 5,00 eur, 39. Záclona v obývačke 12 m v cene 0,50 eura, 40. Domáce kino, zakúpené v roku 2000 v cene 0,50 eura, 41. 150 ks DVD kaziet v cene 0,50 eura, 42. Stojan na DVD v cene 0,50 eura, 43. polohovateľné kožené kreslo a taburetka v cene 5,00 eur, 44. Obrazy 5 ks, zakúpené v roku 1992 v cene 0,50 eura, 45. Nástenné hodiny v cene 0,50 eura, 46. Garniža v obývačke v cene 0,50 eura, 47. zostava Rustikal pozostávajúca z vitríny, komody krátkej, komody dlhej, zrkadla v ráme v cene 703,00 eur, 48. Zostatok vo VÚB banke, účet č.:XXXXXXXXXX, ku dňu 06.04.2009 v cene 376,94 eura, 49. Televízor OVP, 100 hercz, uhlopriečka 70, zakúpený v roku 1999 v cene 10,00 eur, 50. Stolík pod televízor, zakúpený v roku 1999 v cene 3,00 eur, 51. Fotoaparát Olympus, zakúpený v roku 2008 v cene 0,50 eur, 52. Šijací stroj, zakúpený v roku 2007 v cene 0,50 eur, a nehnuteľnosť - byt č. XX vo vchode X, na X. poschodí, v K. G., J. X, pozostávajúci z X izieb a príslušenstva, vykazovaný na Okresnom úrade, katastrálny odbor, K. G., v katastrálnom území K. G., na LV č. XXXX, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavba so súpisným číslom XXXX na parcelách č. XXX, XXX a XXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, v cene 64.500 eur, všetko v cene 68.822 eur.

2. Výrokom II. súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľnosti označené pod položkami 14. až 30., z položky 31 stepper 1 ks, 33., 37., 39., 43., 46., 48. až 52., nehnuteľnosť byt č. XX vo vchode X, na X poschodí, v K. G., na ulici J. X, pozostávajúci z I. izieb a príslušenstva vykazovaný na Okresnom úrade, katastrálny odbor K. G., v katastrálnom území K. G., na LV č. XXXX, parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavba so súpisným číslom XXXX, na parcelách č. XXX, XXX a XXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, v sume 65.249 eur. Výrokom III. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľnosti označené pod položkami 1. až 13., z položky 31. stepper 1 ks, 32., 34., 35., 36., 38., 40., 41., 42., 44., 45., 47. v sume 3.573 eur. Výrokom IV. uložil žalobkyni povinnosť titulom vyrovnania podielov zaplatiť žalovanému 31.087 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. Výrokom VI. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok vo výške 1.032 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VII. priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Výrokom VIII. súd konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil a napokon IX. výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozsudok súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , a . Výrok o trovách konania odôvodnil podľa , účinného od 01.07.2016 (ďalej aj „“). Povinnosť zaplatiť súdny poplatok súd oprel o ustanovenie , , a položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Zastavenie konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd oprel o ustanovenie , a výrok o trovách vo vzťahu k tomuto výroku o ustanovenie , .

3. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie BSM z dôvodu, že sa so žalovaným po rozvode manželstva o vyporiadaní nedohodli. Tvrdila, že ona sa pričinila o nadobudnutie bytu, čoho dôkazom je dar sumy 80.000 Sk od jej rodičov, a žiadala, aby súd túto skutočnosť zohľadnil pri vyplácaní protihodnoty za byt. Poukázala na to, že okrem bytu a hnuteľných vecí čerpala v auguste 2008 účelovú pôžičku v sume 3.319,39 eura, ktorá bola použitá na splatenie predchádzajúcej pôžičky a zvyšok si zobral žalovaný na podnikanie; pôžičku splácala do roku 2013 mesačne po 72 eur. Podľa nej predmetom BSM sú aj investície do novinového stánku, tovar v hodnote 6.638,78 eura. Po vykonanom dokazovaní sa obe strany na pojednávaní zhodli na zostatkových hodnotách hnuteľností, ktoré tvoria masu BSM, a navrhli ich vyporiadanie a prikázanie do výlučného vlastníctva podľa toho, u koho sa daná vec nachádza, prípadne, kto by mal o ňu záujem. Žalovaný nesúhlasil s prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne, pretože v byte býval spolu s deťmi, ktoré mu boli zverené do výchovy; k bytu im vznikol spoločný nájom (zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX) a potom ho do BSM nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX. Úvahy žalobkyne o tom, že jej byt patrí bez vyplatenia akejkoľvek finančnej protihodnoty, sú irelevantné. Strany sporu na pojednávaní dňa 28.10.2014 ozrejmili masu BSM, dohodli sa na zostatkových cenách hnuteľností a navrhli spôsob vyporiadania hnuteľností a ich prikázanie do vlastníctva.

4. Súd v danej veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. -458 zo dňa 17.12.2014, avšak odvolací súd na základe odvolania oboch strán tento rozsudok uznesením č. k. -579 zo dňa 21.11.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia konštatoval, že obývacia stena Rustikal patrí do masy BSM a žalovaný sa v tomto smere dostal do stavu dôkaznej núdze a jeho odvolanie nepovažoval za opodstatnené. Čo sa týka poskytnutého úveru žalobkyni zo strany VÚB mal za to, že prezentovaný účel úveru zostal len v polohe tvrdenia žalobkyne, pričom žalovaný pravdivosť jej tvrdení poprel. Opodstatnene namietal, že k uzavretiu zmluvu o úvere došlo v čase, kedy už manželstvo neplnilo svoj účel, lebo dňa 07.11.2008 podala žalobkyňa návrh na rozvod manželstva a zmluvu o úvere uzavrela krátko predtým, dňa 07.07.2008. Námietku žalovaného na zohľadnenie starostlivosti o mal. deti a z tohto dôvodu navýšenia podielu žalovaného, odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Súd prvej inštancie sa preto mal vysporiadať s finančnými prostriedkami, ktoré boli darované rodičmi strán sporu a zohľadniť ich pri konečnom vyporiadaní BSM a opísať spôsob výpočtu z hľadiska určenia hodnoty toho, čo pripadá tej - ktorej zo strán, najmä s prihliadnutím na nedostatočne odôvodnenú hodnotu nehnuteľnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie mienil vykonať vyporiadanie ním zvoleným spôsobom, bolo potrebné jasne uviesť, aká hodnota hnuteľných vecí pripadá tej ktorej strane, aká hodnota nehnuteľnosti pripadá jednej zo strán, uviesť nesplatený zostatok úveru s prísl. ku dňu rozvodu, aké bolo započítanie darovaných súm tej ktorej strane, teda matematický výpočet urobiť tak, aby bol jeho postup zrejmý a aby bolo možné tomu ľahko porozumieť.

5. Súd prvej inštancie následne vo veci konal a opätovne konštatoval, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom č. k. -48 zo dňa 11.03.2009, právoplatným dňa 06.04.2009.

Konanie o vyporiadanie BSM bolo začaté na návrh žalobkyne, súd však nie je návrhom viazaný, ani čo do rozsahu BSM a ani čo do spôsobu jeho vyporiadania. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zabezpečenie rovnosti práv a povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov zodpovedá iba také vyporiadanie BSM, v ktorom v danom okamihu vyporiadania budú práva a povinnosti, ktoré prechádzajú na toho ktorého z bývalých manželov, zodpovedať majetkovým hodnotám, za ktoré je možné inak (v danom mieste a čase) tieto práva (povinnosti) nadobudnúť (Rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 9/97- R 25/1998). Strany sporu v tomto prípade nemali jednotné stanovisko ohľadne masy BSM, vložených finančných prostriedkov zo strany rodičov, ako aj zostatkových hodnotách masy BSM.

6. Na základe týchto skutočností súd vykonával dokazovanie a potom na pojednávaní dňa 28.10.2014 strany sporu dospeli k dohode ohľadne zostatkových cien hnuteľností. Zároveň uviedli, akým spôsobom by navrhovali vyporiadať hnuteľnosti. Súd do masy BSM pojal hnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku, voči ktorému mal výhrady len žalovaný, ktorý podal odvolanie vo vzťahu k položke 47., t. j. k obývacej steny Rustikal. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení v bode 26. uviedol, že v tejto časti nepovažoval odvolanie žalovaného za opodstatnené; žalovaný sa dostal do stavu dôkaznej núdze, ktorej dôsledkom bolo, že súd prvej inštancie dôvodne vyporiadal obývaciu zostavu Rustikal v rámci BSM. Žalovaný sa s týmto názorom stotožnil, avšak žiadal obývaciu zostavu Rustikal prikázať do vlastníctva žalobkyne, pretože je opotrebovaná a zničená užívaním tretích osôb. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, pretože znehodnotenie nebolo preukázané, okrem času, ktorý uplynul, a žalovaný v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Čo sa týka zostatkovej ceny hnuteľnosti, súd vychádzal z ceny rovnakej, akú určil v prvom rozhodnutí, pretože ani jedna zo strán nenamietala výšku zostatkovej ceny. Súd do masy BSM pojal i finančnú hotovosť za odpredaj osobného motorového vozidla R. U. v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.2011, na základe ktorej žalovaný prevzal kúpnu cenu 2.800 eur, čo potvrdil svojím podpisom. Tvrdenia žalovaného o zohľadnení nákladov na motorové vozidlo a jeho údržbu ako aj jeho využívanie súd považoval za irelevantné a ničím nepreukázané. Odvolací súd rovnako konštatoval, že podstatné bolo zistenie, že žalovaný auto skutočne predal po rozvode manželstva. Televízor Panasonic, uhlopriečky 105 cm, zakúpený v r. 2004 súd nezaradil do masy BSM majúc za to, že nebolo preukázané, že by mal patriť do masy BSM, keďže podľa vyjadrenia žalovaného a doložených listinných dôkazov televízor bol zakúpený v B. jeho priateľom, ktorý mu po skončení podnikania vrátil. Žalobkyňa nepredložila dôkaz na preukázanie, že televízor zakúpili za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, čím neuniesla dôkazné bremeno.

7. Súd nepojal do masy BSM ani hotovosť vo výške 10.000 eur, o ktorej žalovaný tvrdil, že sa mala nachádzať za kvetináčom v kúpeľni a že ju zobrala žalobkyňa. V tejto časti rovnako neuniesol dôkazné bremeno. Súd napokon do pasív BSM nepojal ani spotrebný úver, ktorý počas manželstva zobrala žalobkyňa a celý ho v rámci konania i vyplatila; v čase podpísania zmluvy o úvere už totiž medzi stranami sporu boli nezhody a vážne problémy, čo vyvrcholilo i spáchaním priestupku žalovaného voči žalobkyni. Spoločnú domácnosť neviedli od novembra 2008. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia ohľadne použitia úveru, pričom uviedla, že nedisponuje listinnými dôkazmi na dôkaz o použití tohto úveru; uvádzala totiž, že úver použila na vyplatenie pôžičiek a úverov a zvyšok dala žalovanému na podnikanie. Matka žalobkyne ako svedkyňa vypovedala, že žalobkyňa úver ani nevidela a že celý bol použitý pre žalovaného. Pre rozporné tvrdenia a nedostatok listinných dôkazov mal súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Navyše by bolo nelogické, aby vzhľadom na situáciu v manželstve bola žalobkyňa ochotná poskytnúť žalovanému finančné prostriedky na podnikanie. Nepreukázala tiež, aké spoločné pôžičky, prípadne úvery okrem tohto počas manželstva so žalovaným mali. Vzhľadom na to súd uvedený splatený úver žalobkyňou pri celkovom vyporiadaní nezohľadnil. Odvolací súd rovnako konštatoval, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o úvere bez oznámenia veriteľovi, že je vydatá, a nebolo preukázané, že by z požičanej sumy boli zakúpené veci, ktoré by mali slúžiť pre potreby rodiny a ktoré by spadali do BSM.

8. Najpodstatnejšou položkou pre vyporiadanie bol spoločný byt, pri ktorom sa strany sporu nevedeli dohodnúť na všeobecnej cene napriek tomu, že súd vyžiadal správy z realitných kancelárií v roku 2017 a z predložených správ bolo možné zistiť priemernú všeobecnú cenu bytu v rozpätí od 55.200 eur do 57.800 eur. Žalovaný navrhoval všeobecnú cenu bytu v rozpätí od 58 000 eur do 60 000 eur. S touto cenou žalobkyňa nesúhlasila a predložila súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 16.10.2017, ktorým znalec určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti metódou polohovej diferenciácie v sume 48.400 eur.

Tento znalec pri výsluchu však nespresnil, z akých ponúk realitných kancelárií vychádzal; uviedol len, že si zistil ponuky telefonicky. Sám uznal, že rozdiel 20 % pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je možný a mohlo sa stať, že jeden znalec nadhodnotil, druhý podhodnotil a bývajú i väčšie rozdiely. Je nepochybné, že ceny nehnuteľností narastajú a navýšenie o 20 % predstavuje sumu 9.680 eur. Pri takomto navýšení by všeobecná cena nehnuteľnosti predstavovala sumu 58.080 eur. Žalovaný na druhej strane predložil súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 08.05.2018, v ktorom znalec metódou polohovej diferenciácie určil všeobecnú hodnotu bytu v sume 57.100 eur. Žalobkyňa však nesúhlasila s takouto všeobecnou cenou bytu a nebola ochotná dohodnúť sa na všeobecnej cene v zmysle návrhu žalovaného v rozpätí od 58 000 eur do 60 000 eur. Žalovaný okrem toho predložil i ďalšie listinné dôkazy preukazujúce nárast cien nehnuteľností v období r. 2018 - 2019 a aj ďalší súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorým znalec metódou polohovej diferenciácie určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti v sume 64.500 eur ku dňu 21.05.2019, a to na podklade posledného súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX, predloženého žalovaným. Uvedená všeobecná cena odzrkadľuje situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v čase rozhodovania súdu tak, ako to vyplýva i z listinných dôkazov predložených žalovaným ohľadne nárastu cien nehnuteľností, vzhľadom aj na poskytovanie hypotekárnych úverov. Súd sa nestotožnil s návrhom žalobkyne, aby sa vychádzalo z priemeru vypočítaného z predložených súkromných znaleckých posudkov. Žalovaný predložil dva súkromné znalecké posudky a posledný znalecký posudok bol z obdobia, ktorý najobjektívnejšie odzrkadľuje cenu bytu v čase rozhodovania súdu. Žalobkyňa i napriek dostatočnému časovému priestoru na vyjadrenie sa k poslednému súkromnému znaleckému posudku naň nereagovala a ani ho nenamietala. Vzhľadom na to súd pri určení všeobecnej hodnoty bytu vychádzal zo sumy 64.500 eur určenej súkromným znaleckým posudkom žalovaného pod č. XX/XXXX.

9. Súd prvej inštancie pri vyporiadaní vychádzal z toho, že podiely strán sporu sú rovnaké, pretože nemal za preukázané zákonné dôvody na disparitu a zvýšenie podielu žalovaného o 15 % tak, ako to navrhoval z dôvodu starostlivosti o deti. Zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti samo o sebe nie je dôvodom na zmenu rozsahu podielov manželov na BSM a aj odvolací súd konštatoval, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré v tejto časti boli nezmenené a rovnaké, považoval námietku žalovaného za neopodstatnenú. Súd teda vyporiadal BSM rovnako ako v prvom rozhodnutí, vychádzal však z inej všeobecnej ceny bytu a zohľadnil prínosy strán sporu. Pri určení hodnoty celej masy BSM vo výške 68.822 eur a pri zachovaní rovnosti podielov výška podielu jednej strany je 34.411 eur. Z uvedeného podielu súd odpočítal jednu polovicu prínosu žalobkyne vo výške 1.410,50 eura (2 821 : 2) a pripočítal jednu polovicu prínosu žalovaného 1.659,50 eura (3 319 : 2) a odpočítal hodnotu prikázaných hnuteľností žalovanému vo výške 3.573 eur. Na základe toho je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému titulom vyrovnania sumu 31.087 eur. Súd považoval za preukázané, že rodičia žalobkyne jej darovali sumu 2.821 eur (85 000 Sk) v zmysle darovacej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice. Odvolací súd konštatoval, že darované peniaze boli uložené na označenej vkladnej knižke a v darovacej zmluve je uvedený aj účel darovania, teda aby obdarovaná z nej vyplatila čiastku zodpovedajúcu členskému podielu za družstevný byt. Súd rovnako uznal a považoval za preukázaný prínos žalovaného zo strany rodičov, ktorí mu prispeli sumou 3.319 eur (100.000 Sk) na zakúpenie motorového vozidla, čo bolo preukázané výpisom z účtu matky žalovaného zo dňa 05.04.2005, kedy vybrala uvedenú sumu. Z výpovedí strán sporu mal súd preukázané, že počas manželstva zakúpili viaceré motorové vozidlá a žalovaný spresnil, že v r. 1999 za kúpnu cenu 4.979 eur (150.000 Sk) kúpil z S. motorové vozidlo Y., ktoré predal za 4.315 eur (130 000 Sk) a potom kúpil motorové vozidlo R. za kúpnu cenu 7.933 eur (239.000 Sk) s tým, že mu rodičia prispeli na kúpu motorového vozidla sumou 3.319 eur.

10. Pokiaľ ide o exekúcie, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre kat. územie K. G., boli zapísané po rozvode manželstva strán sporu a nebolo preukázané, že by ich bolo možné pojať do pasív BSM a prípadne sa nimi zaoberať pri celkovom vyporiadaní BSM. Žalobkyňa predložila rozsudok č. k. -300 zo dňa 24.04.2017, no tento bol zrušený uznesením odvolacieho súdu pod sp. zn. z rovnakých dôvodov ohľadne tejto časti. Navyše odvolací súd v bode 33. odôvodnenia uviedol, že pokiaľ na nehnuteľnosti majúcej pripadnúť žalobkyni viaznu ťarchy založené žalovaným po zániku BSM, tieto ťarchy - ako to žalobkyňa žiadala - nemožno v konaní o vyporiadanie BSM prikázať žalovanému (ku dňu rozvodu manželstva neexistovali). Napokon túto požiadavku ani žalobkyňa právne nezdôvodnila; danú záležitosť možno však riešiť iným právnym spôsobom. Situácia sa následne nezmenila a žalobkyňa okrem súkromného znaleckého posudku nenavrhla žiadne iné dôkazy a v podaní o ospravedlnenie jej neúčasti na pojednávaní zo dňa 04.08.2017 (č. l. 650) uviedla, že už bola súdom vypočutá, dôkazy predložila a mala za to, že súd môže rozhodnúť na základe už zisteného skutkového

i právneho stavu. Súd sa nestotožnil s jej návrhom ohľadne možnosti výplaty finančného vyporiadania v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku podľa , pretože uvedenú lehotu považoval za neprimerane dlhú, i vzhľadom na dobu trvania sporu. Žalobkyňa v podstate od začiatku žiadala prikázať byt do jej výlučného vlastníctva a musela si byť vedomá toho, že bude musieť vyplatiť žalovaného titulom úplného vyrovnania. Žalobkyňa navrhovala, aby jej žalovaný vyplatil sumu 33.000 eur v zmysle návrhu zo dňa 08.10.2012 s tým, že potom sa nebude zaoberať žiadnymi ďalšími požiadavkami a nebude mať iné nároky voči nemu, s čím však žalovaný nesúhlasil. Počas celého konania ani raz neuviedla, akú sumu by mohla vyplatiť v hotovosti, prípadne z úveru. Z týchto dôvodov súd určil lehotu 30 dní na vyplatenie finančného vyrovnania žalovanému.

11. Výrok o trovách konania súd oprel o ustanovenie , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V predmetnom spore súd nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd videl v tom, že rozhodnutie v spore o vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán, každá zo strán mohla začať konanie podaním žaloby, pričom súd v spore nie je viazaný žalobným návrhom. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku podľa , a položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, čo prestavuje 3 % zo sumy 34.411 eur. Zároveň súd priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov podľa , pretože to odôvodňujú jeho majetkové pomery. Žalovaný je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX eura a podľa predloženej lekárskej správy z r. 2016 ide u neho o stav trvalý. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, má zverené do osobnej starostlivosti P. E., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú matka platí výživné.

12. Žalovaný v priebehu konania podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s vypracovaním súkromného znaleckého posudku a žiadal uložiť žalobkyni povinnosť sprístupniť byt znalcovi, keďže na žiadosť jeho právnej zástupkyne obhliadku bytu neumožnila. Potom však bola ochotná byt sprístupniť dňa 30.04.2018, a tak žalovaný podaním zo dňa 23.05.2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vzal späť a súd konanie v tejto časti podľa , zastavil. O trovách konania rozhodol podľa , s tým, že zastavenie konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zavinila žalobkyňa, ktorá na výzvu na sprístupnenie bytu nereagovala a byt v žiadanom termíne za účelom obhliadky znalcovi nesprístupnila. Tvrdenie, že tak urobila preto, že nedostala od súdu žiadnu výzvu, súd považoval za irelevantné, lebo jej procesné postavenie nie je oslabené a nepreukázala tvrdenie, že sa nemohla dostaviť z dôvodu pracovných povinností a potom v podstate v rovnakom čase s obhliadkou súhlasila. Z týchto dôvodov súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

13. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.

14. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV. a V. Uviedol, že súd riadne nevyčíslil hodnotu hnuteľností prikázaných žalobkyni, čím sa dostal do rozporu s príkazom odvolacieho súdu. Žalobkyňa pritom žiadala, aby bola nábytková stena Rustikal prikázaná jej, pričom on najskôr žiadal túto zostavu z BSM vyňať a v opačnom prípade ju prikázať jemu. Následne s ohľadom na dlhodobé užívanie tejto zostavy žalobkyňou žiadal, aby bola aj táto položka prikázaná jej. Prikázanie tejto položky jemu pri prejavenej vôli žalobkyne nadobudnúť ju do jej vlastníctva a prejaveného súhlasu žalovaného je v rozpore so zhodným prejavom vôle strán sporu. Rozhodnutie súdu v tejto časti nie je pochopiteľné a ani súladné so základnými zásadami civilného sporového konania, keďže išlo o „nespornú“ položku z dôvodu, že strany sa zhodli na jej hodnote a aj na tom, komu má byť prikázaná. On nemal prístup do bytu, v ktorom sa hnuteľná vec nachádzala, a navyše žalobkyňa byt dala do užívania tretím osobám, čo ani nepoprela. Nebolo teda možné aplikovať postup odporujúci . U nábytkovej steny Rustikal došlo k zníženiu hodnoty bežným užívaním, pričom minimálne 7,5 roka byt užívala výhradne žalobkyňa.

15. Podľa žalovaného súd použil nesprávne konštatovania a zistenia; neuviedol, čoho sa vlastne žalobkyňa domáhala a ak by tak urobil, bolo by zrejmé, že žalobkyňa v žalobe vysoko prekročila svoj reálny nárok vyplývajúci zo zákonných pravidiel vyporiadania BSM, čo by malo vplyv na rozhodnutie o trovách konania. Súd mal spomenúť aj to, že hoci žalobkyňa namietala, že on sa celoživotne vyhýbal práci, ona sama (porušiac zákon o ochrane osobných údajov) si vyžiadala od jeho bývalého zamestnávateľa potvrdenie o trvaní jeho zamestnania v K. K. G., vediac, že bol celý jeho

príjem poukazovaný na jej účet, a teda vedela o tom, že tvrdenia, ktoré do konania ohľadom jeho „zárobkovej pasivity“ vnáša, sú nepravdivé. Čo sa týka peňazí darovaných žalobkyni na kúpu bytu, so záverom súdu nesúhlasil s ohľadom na viaceré rozporné tvrdenia žalobkyne a svedkov. Namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov týkajúcich sa týchto peňazí. Vklad na vkladnej knižke bol majetkom navrhovateľky, a nemohol byť teda predmetom daru. On o tomto dare nevedel a podľa svedkyne O. ani o tom vedieť nemohol; podľa neho išlo o fingovaný právny úkon. Ak matka žalobkyne uviedla, že o poskytnutí daru on nevedel, odporuje logike, aby nevedel o tom, že v súvislosti s obstaraním bytu sa vynakladajú finančné prostriedky, a ani o pôvode údajne poskytnutej sumy. Zostala teda pochybnosť nielen o dare samotnom, o jeho odovzdaní a použití, ale aj o výške. Skutočnosť, že súd nepovažoval za preukázané, že strany sporu disponovali hotovosťou 100.000 Sk, on zistil až z písomne vyhotoveného rozsudku, a tento názor súd nevyslovil v rámci predbežného právneho posúdenia po zrušení skoršieho rozsudku. Podľa uznesenia ORPZ Nové Zámky ČVS: ORP-2375/1-OSV-NZ-08 Dob z 15.4.2010 matka žalobkyne vyhlásila, že podpis na zmluve o odpredaji novinového stánku patrí jej, a podpísala aj samotnú kúpnu zmluvu z XX.X.XXXX. Strany sporu však v tom čase mali prostriedky, ktoré umožňovali zložiť v hotovosti sumu 50.000 Sk. Zároveň muselo byť súdu známe, že v septembri 2007 mu bol vyplatený invalidný dôchodok s doplatkom 150.000 Sk. V otázke určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností sa stotožnil s názorom súdu, že rozhodujúci je znalecký posudok H.. Q. č. XX/XXXX, a to z dôvodu, že posudok spĺňa všetky náležitosti znaleckého posudku a tento dôkaz, resp. skutkové tvrdenie žalobkyňou nebol popretý ( ).

16. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že ťarchy na nehnuteľnosti vznikli po rozvode, no nerozhodnutím súdu o žalobe na vyporiadanie BSM a tým, že žalobkyňa jeho a aj deti vylúčila z užívania bytu teraz už XX rokov, došlo k tomu, že mu bol znemožnený prístup k hnuteľnému majetku, ktorý by mohol s deťmi užívať. On vzhľadom na svoj sociálny status nedisponoval inými hodnotami, než bol nevyporiadaný majetok v BSM, nemohol ani uhrádzať svoje záväzky veriteľom. Tým došlo k enormnému nárastu príslušenstva jeho záväzkov. Navrhoval byt predať a peniaze si rozdeliť, čo ona ani nikdy nepoprela. Nemožnosť dohody bola vyvolaná jej požiadavkami, keďže v žalobe žiadala rozdeliť spoločný majetok v hrubom rozpore so zákonnými zásadami vyporiadania BSM, a nutnosť podať žalobu nebola vyvolaná jeho neochotou sa dohodnúť. Navyše žalobkyňa mu pred podaním žaloby nedoručila žiadny jej návrh na vyporiadanie BSM, ale neprimeranými majetkovými požiadavkami na prikázanie bytu do jej výlučného vlastníctva bez akejkoľvek náhrady so vznesením nároku na vyplatenie sumy, ktorú v žalobe vôbec nešpecifikovala. Súd vychádzal z toho, že podiely manželov sú rovnaké, hodnotu hnuteľností ustálil na 4.322 eur (správne: 4.322,94 eura), hodnotu nehnuteľností určil vo výške 64.500 eur, hodnotu výlučného vkladu žalobkyne (na nadobudnutie spoločného majetku z oddeleného majetku jedného z manželov na 2.821 eur), hodnotu výlučného vkladu žalovaného (na nadobudnutie spoločného majetku z oddeleného majetku jedného z manželov) na 3.319 eur. Okrem výhrad, ktoré k výlučnému vkladu žalobkyne a jeho výške žalovaný uviedol, je nepochopiteľný aj výpočet súdu na strane 17 rozsudku, keď uviedol, že výška podielu jednej strany je 34.411 eur a z uvedeného podielu súd odpočítal polovicu prínosu žalobkyne, pripočítal polovicu prínosu žalovaného a odpočítal hodnotu prikázaných hnuteľností žalovanému, z čoho dospel k vyrovnaciemu podielu vo výške 31.087 eur. Obom stranám sporu mal byť totiž zohľadnený celý vklad z oddeleného majetku na spoločný majetok, a nielen jeho polovica.

17. Okrem toho nesúhlasil ani s 2 výrokmi o trovách konania v bode V. a IX. Súd neuviedol žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa a nepoukazovala na ne ani žalobkyňa, neprihliadal tiež na postoj účastníkov v konaní, a to najmä na to, že žalobkyňa riadne označila majetok, ktorý žiada vysporiadať, v podstate až 28.10.2014, teda X rokov po začatí sporu - s prihliadnutím na to, že on nemal možnosť vyjadriť sa k existencii položiek hnuteľného majetku, ani k ich stavu a časovej hodnote, pre znemožnenie prístupu do spoločného bytu žalobkyňou, a neprihliadol ani na to, že dôkaz ohľadom podstatných okolností (majetkový vklad žalobkyne) boli vykonané práve na návrh žalovaného - výsluch svedkov O., Z., zabezpečenie dokladov od K. - ako reakciu na priebeh konania, a nie žalobkyne, ktorá ich mohla označiť už pri podaní žaloby, a navyše niesla v tomto smere bremeno tvrdenia ona, a nie on. Dôvody hodné osobitného zreteľa by skôr existovali na jeho strane, najmä pre jeho sociálny status zdravotne ťažko postihnutej osoby a starostlivosť o deti. Rozhodnutie o trovách konania ho znevýhodňuje, keďže sa bránil voči neopodstatneným majetkovým nárokom žalobkyne (prikázanie bytu do jej vlastníctva bez náhrady a s povinnosťou vyplatiť jej finančnú sumu, zahrnutie do BSM pôžičky poskytnutej výlučne žalobkyni na jej potreby, jej návrh na zohľadnenie exekúcií, na vyporiadanie zásob v Novinovom stánku a pod.). Okrem dlhodobo zhoršeného zdravotného stavu a nepriaznivého sociálneho postavenia má vo svojej starostlivosti deti, voči ktorým si žalobkyňa plní svoju rodičovskú úlohu výhradne

platením určeného výživného. Preto rozhodnutím o trovách konania je ukrátená nepriamo aj celá rodina žalovaného. Navrhovateľka žiadala prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva bez náhrady s jeho povinnosťou zaplatiť jej (v návrhu nedefinovanú) sumu, a v rámci hnuteľností si uplatňovala aj právo na prikázanie vecí, ktoré nie sú a ani nikdy neboli súčasťou BSM, pričom v časti pasív žiadala vyporiadať dlhy, ktoré nemôžu byť súčasťou BSM z dôvodu ich neexistencie v čase rozvodu manželstva. Aj v záverečnom vyjadrení rovnako žiadala prikázanie nehnuteľností do vlastníctva bez náhrady. Preto nemožno hovoriť o jeho neúspechu v konaní a ani o rovnakej miere úspechu účastníkov. Jeho návrhy a vyjadrenia boli (na rozdiel od vyjadrení protistrany) jasné a konkrétne, a tak tvrdenie súdu, že nepredkladal žiadne relevantné riešenia, sú zjavne nepravdivé. Závery o jeho neúčasti na pojednávaniach, hoci ide o zdravotne ťažko postihnutú osobu, ktorá mala v starostlivosti dve maloleté deti, a pričítať toto na jeho ťarchu neprípustne hraničí s jeho diskrimináciou pre zdravotné postihnutie. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s postojom strán sporu a s jeho sociálnym statusom. Rozhodnutie podľa nemôže byť prekvapivé a súd musí v prípade použitia tohto procesného ustanovenia vytvoriť dostatočný procesný priestor na to, aby sa strany sporu mohli k tomu vopred vyjadriť. Zároveň poukázal na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (, , ) ako aj niektorých krajských súdov. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobkyni prikáže nehnuteľnosť, ďalej hnuteľnosti označené vo výroku II. odvolaním napadnutého rozsudku a aj nábytkovú stenu Rustikal pod pol. 47. zoznamu, s tým, že v časti určenia hodnoty nehnuteľností, výšky vkladu žalovaného na obstaranie spoločného majetku, vylúčenia pôžičky poskytnutej žalobkyni, vylúčenia nároku na žalobkyňou uplatňovanú náhradu za zásoby v novinovom stánku a jej návrhu na zohľadnenie exekučne vymáhaných záväzkov sa stotožní s rozsudkom súdu prvej inštancie, a v časti vkladu žalobkyne na obstaranie spoločného majetku posúdi výšku tohto vkladu vzhľadom na odlišne uvádzanú výšku i okolnosti poskytnutia, pričom prizná žalobkyni aj žalovanému plnú náhradu toho, čím sa pričinili o nadobudnutie spoločného majetku, zaviaže žalobkyňu vyplatiť mu vyrovnací podiel v správnej výške a prizná mu proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

18. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nesprávnosť napadnutého rozsudku vo výrokoch IV., VI., VII. a IX. a navrhla ho v týchto výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to z dôvodov uvedených v , , . Nesúhlasila s povinnosťou zaplatenia sumy 31.087 eur žalovanému a domáhala sa jej zníženia. Nesúhlasila ani s tým, že nebol vyporiadaný spotrebiteľský úver, ktorý nebol započítaný v jej prospech v sume 3.000,69 eura. Úverovú zmluvu totiž uzavrela v lete 2008, kedy ešte mali spoločnú domácnosť a úver použila na vyplatenie pôžičiek žalovaného a nákup tovaru. Spoločnú domácnosť zrušili totiž až v novembri 2008. Okrem toho súd nesprávne uznal ako prínos žalovaného dar od rodičov v sume 100.000 Sk na kúpu motorového vozidla, čo nijako nebolo preukázané. Sám žalovaný menil o tomto svoje výpovede, čo konštatoval aj odvolací súd v bode 25. svojho uznesenia. Napokon namietala aj to, že súd neodpočítal z hodnoty bytu výšku exekúcií žalovaného. Ona totiž preberá do jej vlastníctva byt zaťažený záložnými právami a exekúciami žalovaného po zániku BSM v sume cca 15.000 eur a keďže je zrejmé, že on exekúcie neplatí, na ich uspokojenie sa môže vykonať odpredaj jej bytu a jej bude vyplatený rozdiel znížený o uvedenú sumu. Povinnosť vyplatenia sumy 31.087 eur bez prihliadnutia na záložné práva a exekúcie je v rozpore s ustanovením a žalovaný tým nadobudne bezdôvodné obohatenie. Nesúhlasila ani s povinnosťou zaplatenia súdneho poplatku v sume 1.032 eur a s priznaním oslobodenia od súdnych poplatkov žalovaného, ktorý sa môže zamestnať, no tomu sa úmyselne vyhýba. Súd navyše rozhodol o jeho oslobodení bez aktuálne čerstvého rozhodnutia o jeho invalidite. Tým, že mu ona vyplatí vysokú sumu, jeho majetková situácia sa zlepší. Nesúhlasila tiež s priznaním náhrady trov konania žalovanému vo výroku IX. rozsudku, lebo žiadne prieťahy nespôsobila. Neodkladné opatrenie nebolo dôvodné a potrebné a bol to žalovaný, ktorý odmietal jej návrhy na súdny alebo mimosúdny zmier. Toto rozhodnutie je navyše aj nepreskúmateľné a odporuje výroku č. V. Žiadala, aby si každá zo strán znášala svoje trovy konania.

19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zotrval na svojom stanovisku vo veci. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že by prostriedky úveru boli použité na obstaranie spoločného majetku či na vyplatenie jeho pôžičiek, a jej požiadavka je v tomto smere bez právneho základu. Rovnako nesúhlasil s jej popieraním daru od jeho rodičov 100.000 Sk na zakúpenie vozidla. Čo sa týka tiarch na nehnuteľnosti, k tomuto sa vyjadril aj odvolací súd v bode 33. rozhodnutia, na ktoré poukázal. Žalovaný dal na posúdenie, že diskriminácie a rozporu s dobrými mravmi sa domáha tá strana sporu, ktorá sa žalobou domáhala vyporiadania, v zmysle ktorého by nadobudla nehnuteľný majetok bez povinnosti výplaty vyrovnacieho podielu, naopak, popri prikázaní nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva chcela získať

od žalovaného aj finančné plnenie. Je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že ona prieťahy nespôsobila, pretože v podanej žalobe nevymedzila položky BSM, ktoré žiadala žalobou vyporiadať tak, aby bol petit rozhodnutia vykonateľný, a predmet BSM sa definoval až priamo na pojednávaní z iniciatívy súdu; žalobkyňa riadne označila majetok, ktorý žiada vysporiadať, v podstate až 28.10.2014, teda X rokov po začatí sporu, a teda on sa nemal možnosť vyjadriť k existencii položiek hnuteľného majetku ani k ich stavu a časovej hodnote pre dlhodobé znemožnenie prístupu do spoločného bytu žalobkyňou. Dôkazy ohľadom podstatných okolností boli vykonané práve z jeho iniciatívy, a nie žalobkyne, ktorá ich mohla označiť už pri podaní žaloby. Čo sa týka jej tvrdenia, že neodkladné opatrenie nebolo potrebné, tak bez ohliadky bytu bolo nemožné zabezpečiť a v konaní predložiť znalecký posudok o všeobecnej hodnote nehnuteľností. Ak teda niektorá zo strán sporu koná v rozpore s dobrými mravmi, je to práve žalobkyňa. Je pravdou, že odmietal návrhy na uzavretie mimosúdnej dohody, pokiaľ ona mala získať neprimerané majetkové výhody na jeho úkor. Návrh na uzavretie súdneho zmieru v konaní žalobkyňa nepredložila, a tak nie je namieste mu vytýkať, že návrh odmietol. Vo vzťahu k rozhodnutiam o trovách konania zotrval na svojom odvolaní. Podľa neho žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiaden z odvolacích dôvodov v , a tak po vyriešení procesnej otázky, či je takéto odvolanie vôbec prípustné ( ), stojí odvolací súd aj pred úlohou pátrať po tom, o ktorý zo zákonných odvolacích dôvodov žalobkyňa svoje odvolanie vlastne opiera, a teda akými odvolacími dôvodmi ( ) je odvolací súd viazaný. Žalobkyňa zároveň navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť, avšak bez uvedenia relevantného dôvodu, čo je aj v rozpore s ustanovením , ale aj s princípom vyjadreným v článku 17 , keď konanie trvajúce 10 rokov by sa malo, na návrh žalobkyne, predĺžiť o ďalšiu dobu konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaný navrhol odvolanie žalobkyne odmietnuť podľa a vyhovieť jeho odvolaniu.

20. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , účinného od 1. júla 2016, ďalej len „“ alebo „CSP“), viazaný dôvodmi odvolania strán sporu ( ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku za splnenia zákonných podmienok (, , , ) a po prejednaní veci urobil záver, že sú dané podmienky na jeho zmenu v zmysle . V zmysle odvolací súd sám rozhodol vo veci, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd konal a rozhodoval o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Pri rozhodovaní postupoval v súlade s ustanovením , prvej vety , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Predmetom konania v tejto veci je žaloba žalobkyne o vyporiadanie BSM, ktoré trvalo v dobe od uzavretia manželstva dňa XX.XX.XXXX do dňa 06.04.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -48 zo dňa 11.03.2009 o rozvode manželstva. Žalobkyňa v žalobe neuviedla relevantný žalobný petit, keďže v ňom neuviedla, ako konkrétne navrhuje rozdeliť hnuteľné veci, ktorú vec ktorej strane, akú hodnotu týchto vecí navrhuje, neuviedla ani hodnotu nehnuteľnosti a ani to, akú sumu navrhuje na vyporiadanie vyplatiť kým a komu. Žaloba bola teda podaná bez riadne špecifikovaného žalobného návrhu s tým že žiadala vyporiadať BSM s prikázaním bytu do jej výlučného vlastníctva bez povinnosti akejkoľvek výplaty žalovanému a hnuteľné veci vyporiadať ich čiastočným prikázaním tomu ktorému z nich bez konkretizácie. Súd prvej inštancie vady žaloby zákonným spôsobom neodstraňoval a k špecifikácii hnuteľných vecí došlo takmer až po piatich rokoch konania. Žalobkyňa pôvodne tvrdiac, že o nadobudnutie bytu sa postarala ona sama, žiadala nepriznať žalovanému na vyporiadanie BSM žiadnu sumu. Je zrejmé, že pred podaním žaloby nevyzvala žalovaného na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM s predložením konkrétneho návrhu. Každá zo strán si vyporiadanie BSM predstavovala inak, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že k uzavretiu dohody o vyporiadaní ani počas súdneho konania nedošlo.

22. Konanie o vyporiadanie BSM sa vo všeobecnosti začína na návrh niektorej zo strán, súd však nie je viazaný návrhom na rozsah a spôsob vyporiadania. Pri vyporiadaní BSM ide o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu, a ani odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania (, , , ), avšak je viazaný dôvodmi odvolania. Odvolací súd sa preto v tejto veci zaoberal len tými dôvodmi, ktoré

uviedli obe strany vo svojom odvolaní, a to bez ohľadu na to, či odvolací dôvod špecifikovali s priamym odkazom na ustanovenie .

23. Pri rozhodovaní o odvolaní oboch strán sporu odvolací súd rovnako, ako aj pri predchádzajúcom odvolacom konaní, vychádzal zo zásady, že v BSM manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka ( ). Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním ( ). Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný ( ). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne ( ). Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ( ) a ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v ( ). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd ( ). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžili o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti ( ).

24. Z uvedenej právnej úpravy vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v rozhodnutí, publikovanom pod R 49/1973 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, ak nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. V stanovisku R 42/1972 bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí ani vec získaná (kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. Pri vyporiadaní BSM je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala, ale i to, v akom stave vtedy bola (napríklad z hľadiska jej kvality, veku, miery opotrebenia). Tento stav je určujúci aj pre ocenenie veci, pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám v čase rozhodovania súdu. Okamih, keď dôjde k zániku BSM je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Avšak tomu, kto určitú vec od zániku BSM do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve ceny a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Súčasťou vyporiadania je aj vyporiadanie dlhov a pohľadávok.

25. Súd prvej inštancie vo veci začal konať a rozhodol prvým rozsudkom za účinnosti procesného predpisu, ktorým bol v znení neskorších predpisov, účinný do 30.06.2016. Na konanie o vyporiadanie BSM v súvislosti s dokazovaním sa už vtedy vzťahovalo ustanovenie , , podľa ktorého: „(1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. (3) Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. S ohľadom na takúto procesnoprávnu úpravu na každej zo strán sporu spočívalo dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej okolnosti, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie o

vyporiadaní BSM. Vo veci bolo následne druhýkrát rozhodnuté súdom prvej inštancie už za účinnosti ako nového procesného predpisu. V odôvodnení rozsudku podľa mal súd uviesť, čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd mal jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne by odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax s tým, že odôvodnenie rozsudku musí byť presvedčivé. Všetky tieto všeobecné zásady mal mať súd prvej inštancie na zreteli pri rozhodovaní o žalobe žalobkyne a aj pri odôvodňovaní svojho rozsudku. Strany sporu odvolaním proti rozsudku prejavili s ním nesúhlas z dôvodov opísaných vyššie.

26. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy.

27. Námietky žalovaného v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie sa týkali jednak čiastočnej nesprávnosti formulácie výrokov rozsudku, nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti s absenciou riadneho výpočtu hodnoty vecí z BSM a v konečnom dôsledku aj výpočtu hodnoty podielov oboch strán sporu s povinnosťou výplaty, tiež s nesprávnym prikázaním obývacej steny zn. Rustikal jemu napriek tomu, že ju žiadala žalobkyňa, ktorá ju aj dlhodobo užívala, ďalej uznania darovaných peňazí na obstaranie bytu ako aj nerovného prístupu súdu k stranám sporu na jeho úkor, vrátane nesprávneho rozhodnutia o trovách konania a nevyhovenia jeho návrhu na posúdenie disparity podielov. Žalobkyňa v podanom odvolaní v podstate namietala nesprávnosť skutkových zistení a nesprávne posúdenie veci. Nesúhlasila najmä s povinnosťou zaplatenia sumy 31.087 eur žalovanému, nepojatia pasíva v sume 3.000,69 eura v jej prospech, pojatia výlučných prostriedkov žalovaného na kúpu auta, nevysporiadanie sa s dlhmi žalovaného zaťažujúcimi nehnuteľnosť, ďalej namietala jej poplatkovú povinnosť a dva výroky o trovách konania. V tomto prípade odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie skutočne neobsahuje všetky vysvetlenia a hodnotenia tak, ako to má na mysli ustanovenie , čo na podklade skutkových zistení súdu prvej inštancie viedlo odvolací súd k zmene napadnutého rozsudku.

28. Žalovaný v odvolaní uvádzal aj to, že súd nehodnotil skutočnosť, ako sa on staral o domácnosť a o deti, čo podľa neho malo viesť k stanoveniu iných, než polovičných podielov strán sporu na BSM. Vo všeobecnosti rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo zásady rovnakých podielov oboch strán na ich bezpodielovom spoluvlastníctve v súlade s ustanovením prvej vety . Toto ustanovenie svojou širokou formuláciou súdom umožňuje, aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity) zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Aj v tomto prípade platí, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne. Prihliadanie na potreby maloletých detí nemusí nevyhnutne viesť k záveru, že podiel toho manžela, ktorému boli zverené do výchovy maloleté deti, musí byť vyšší. Výšku podielov manželov môžu ovplyvniť také okolnosti, ako je alkoholizmus, užívanie drog, výkon trestu odňatia slobody, bezdôvodné opustenie domácnosti, či ľahkomyseľné

preberanie záväzkov. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal na to lepšie predpoklady (vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod.) než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o dieťa a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje možnosti a schopnosti. Posudzujúc daný prípad z uvedených hľadísk, odvolací súd s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania námietku žalovaného nepovažoval za opodstatnenú. Obsah spisu nedáva podklad pre prijatie záveru o disparite podielov strán sporu v prospech žalovaného. Preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že podiely oboch strán sú rovnaké.

29. Najpodstatnejšou položkou pre vyporiadanie BSM bol spoločný byt č. XX vo vchode X na X. poschodí v K. G., J. X, s prísl., vedený na LV č. XXXX Okresného úradu K. G., odboru katastra nehnuteľností. Spor medzi stranami sa týkal jednak zásluhovosti pri jeho nadobudnutí a pôvodne aj jeho všeobecnej ceny ku dňu vyporiadania. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že pôvodne išlo o družstevný byt, ktorý bol nadobudnutý prevodom členských práv a povinností uznesením predstavenstva zo dňa XX.XX.XXXX (potvrdenie K. bytového družstva so sídlom K. XX, K. G., z XX.XX.XXXX), pričom pôvodnou členkou družstva bola žalobkyňa ešte pred uzavretím manželstva, od 27.09.1990 (v spise na č. l. 13). Žalobkyňa tvrdila, že na „kúpu“ bytu v tom čase dostala výlučne ona sama darom od rodičov finančné prostriedky vo výške 80.000 Sk, neskôr uvádzala, že išlo o sumu 85.000 Sk v nadväznosti na obsah darovacej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX do notárskej zápisnice (v spise na č. l. 9-10) a výpoveď svedka Z.. Je evidentné, že v tom čase ešte nešlo o klasickú kúpu bytu, ale len o prevod členských práv a povinností v bytovom družstve zo strany iných osôb na žalobkyňu a žalovaného. Nesporné je však to, že v súlade s príslušnými ustanoveniami k bytu vzniklo obom manželom právo spoločného nájmu pri spoločnom členstve v bytovom družstve. Bolo preukázané, že tento byt s odstupom niekoľkých rokov manželia odkúpili do ich BSM zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad vlastníctva bol povolený dňa XX.XX.XXXX, s tým, že pri prevode bytu zaplatili bytovému družstvu len sumu 839,50 Sk (v spise na čl. 41). Matka žalobkyne, U. O., ako svedkyňa na pojednávaní dňa 09.07.2013 vypovedala, že byt predával istý H.. V., bolo potrebné zaplatiť členský vklad 3.000 Sk a ona s manželom sa rozhodli, že dcére byt kúpia a že to urobia u notára tak, aby o tom žalovaný nevedel, a teda zobrali vkladné knižky a mládežnícke sporenia. Vypovedala tiež, že sumu 85.000 Sk dostala do ruky dcéra a z toho niečo vyplatila družstvu a niečo tomu, kto odstúpil byt. Ďalej však vypovedala, že peniaze vyplácal odstupujúcemu H.. V. jej manžel, pretože pracovali spolu. Je zrejmé, že vo výpovedi tejto svedkyne boli nesprávnosti, lebo podľa správy bytového družstva zo dňa 12.08.2013 (v spise na č. l. 253) manželia nadobudli byt prevodom členských práv a povinností spojených s členstvom dňa XX.XX.XXXX od B. Z. a manž. Q. Z.. Následne vypočutý svedok B. Z. na pojednávaní dňa 04.08.2014 vypovedal, že s otcom žalobkyne sa skutočne dohodli na prevode práv s odstupným vo výške 85.000 Sk, ktoré mu on aj zaplatil; sled jednotlivých úkonov si však pre odstup času presne nepamätal. Z notárskej zápisnice spísanej dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že nešlo o vyhlásenie o darovaní, ako to namietal žalovaný, ale skutočne išlo o uzavretie darovacej zmluvy medzi rodičmi H.. H. O. a U. O. ako darcami a S. E., r. O., ako obdarovanou, s tým, že darované peniaze boli uložené na označenej vkladnej knižke a v darovacej zmluve je uvedený aj účel darovania, teda aby obdarovaná z nej vyplatila čiastku zodpovedajúcu členskému podielu za družstevný byt.

30. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa bez ohľadu na obsah výpovede jej matky preukázala vlastníctvo peňažných prostriedkov vo výške 85.000 Sk pred prevodom členských práv a povinností, ktoré boli uložené v banke na jej meno, pričom tieto peniaze boli odovzdané ako odstupné B. Z. pri uzatváraní zmluvy o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu. Z objektívneho hľadiska bol teda správny právny záver o tom, že žalobkyňa vynaložila na zaobstaranie bytu sumu 85.000 Sk, t. j. 2.821 eur z jej výlučných prostriedkov, pričom skutočnosť, že o tom žalovaný nemal vedieť, nebola relevantná. Súd prvej inštancie pri stanovení všeobecnej ceny bytu vychádzal zo znaleckého posudku znalca H.. Q. vo výške 64.500 eur, ktorú v odvolaní žiadna strana osobitne nenapadla. Námietky žalovaného ohľadom nezrovnalostí pri časovom slede jednotlivých právnych úkonov (deň prevodu členských práv a povinností, zápisnica o odovzdaní a prevzatí bytu, deň uzavretia darovacej zmluvy) súd správne hodnotil ako irelevantné, lebo strany nadobudli len tento jeden byt, na ktorý skutočne finančne prispela iba žalobkyňa peňažným darom od rodičov zaplateným predchádzajúcim členom bytového družstva ako odstupné. Odvolací súd súčasné zhodnotenie súdom prvej inštancie považoval za dostatočné, lebo objektívne zhodnotiac výsledky dokazovania nebolo správne pochybovať o dare sumy 85.000 Sk výlučne pre žalobkyňu, a to s cieľom

nadobudnutia bytu na bývanie oboch manželov podľa vtedy platnej právnej úpravy. Ak teda žalobkyňa na nadobudnutie bytu vynaložila sumu 85.000 Sk, ktorú mala vo výlučnom vlastníctve právnym titulom daru od rodičov, potom ju v prepočte na aktuálnu štátnu menu na základe požiadavky žalobkyne bolo nutné zohľadniť samostatne v súlade s ustanovením druhej vety , podľa ktorého každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Takýto záver zodpovedá nielen ustanoveniam , ktoré sa týkajú nadobudnutia a vyporiadania BSM, ale aj ustanoveniu , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd v tomto smere opätovne poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.03.2013.

31. Odvolací súd posúdil ako správny aj záver súdu prvej inštancie ohľadom vynaloženia finančných prostriedkov 100.000 Sk vo výlučnom vlastníctve žalovaného pri kúpe osobného motorového vozidla zn. R. U. ev. č. K., ktoré bolo nadobudnuté do BSM v r. 2005 celkovo za 130.000 Sk. Žalovaný síce menil svoju výpoveď ohľadom ceny predaného auta, keď najskôr uvádzal, že po rozvode auto predal za 500 eur na súčiastky, no neskôr doznal, že auto predal za 2.800 eur, na dôkaz čoho bola do spisu doložená kúpnopredajná zmluva zo dňa 10.01.2011. Podstatné je konečné zistenie, že auto skutočne predal po rozvode manželstva za 2.800 eur, pričom do spisu bol doložený objektívny dôkaz o tom, že jeho matka Q.. U. E. skutočne zo svojho účtu vybrala dňa XX.XX.XXXX sumu 100.000 Sk a ako svedkyňa vypovedala, že tieto peniaze žalovanému na kúpu auta darovala. Súd prvej inštancie uznal výpoveď svedkyne v nadväznosti na listinný dôkaz o výbere uvedenej sumy z banky za dôveryhodnú a správne ju potom mal v prepočte na aktuálnu menu a s prihliadnutím na percentuálne zníženie hodnoty v pomere kúpnej ceny v r. 2005 a kúpnej ceny predaného auta pojať do vyporiadania v prospech žalovaného.

32. Obývaciu stena zn. Rustikal v hodnote 703 eur súd prvej inštancie pojal do vyporiadania a prikázal ju žalovanému, ktorý to však v odvolaní namietal, pretože - hoci pôvodne uvádzal, že patrí výlučne jemu právnym titulom daru od jeho matky - túto vec v žalobe a aj neskôr požadovala žalobkyňa, s čím on súhlasil. Jej zostatková cena bola stanovená na 703 eur a túto výšku v odvolaní žiadna strana nenapadla. S ohľadom na uvedené odvolací súd považoval za správne, aby táto hnuteľná vec bola prikázaná žalobkyni, ktorá o ňu - na rozdiel od žalovaného - mala záujem a žiadala ju prikázať do jej výlučného vlastníctva.

33. Žalobkyňa v odvolaní namietala aj to, že súd prvej inštancie do vyporiadania nepojal úver poskytnutý zo strany VÚB, a.s., ktorý si zobrala ona sama pre potreby splatenia predchádzajúcich úverov a pre potreby žalovaného. Súd prvej inštancie sa s tvrdeniami žalobkyne vyrovnal tak, že žalobkyňa tvrdené skutočnosti nepreukázala do tej miery, aby bolo možné prijať záver, že šlo o spoločný úver manželov a že skutočne boli finančné prostriedky z úveru použité na konkrétne účely. Odvolací súd konštatoval, že takýto záver súdu prvej inštancie zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a bol aj dostatočne právne odôvodnený. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že išlo o úver poskytnutý bankou na základe zmluvy uzavretej výlučne so žalobkyňou na sumu 100.000 Sk, pričom nesplatený zostatok v celkovej výške ku dňu rozvodu manželstva činil 3.000,69 eura. Žalobkyňa uzavrela zmluvu o úvere bez oznámenia veriteľovi (banke), že je vydatá. Tvrdila, že z požičanej sumy vyplatila predchádzajúcu pôžičku a zvyšok bol minutý na kúpu tovaru do stánku prevádzkovaného žalovaným; na tieto svoje tvrdenia však nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, a tým sa dostala do stavu dôkaznej núdze. Prezentovaný účel úveru zostal len v polohe jej tvrdenia, pričom žalovaný pravdivosť jej tvrdení poprel. Opodstatnene namietal, že k uzavretiu zmluvy o úvere došlo v čase, kedy už manželstvo neplnilo svoj účel, lebo dňa 07.11.2008 podala žalobkyňa návrh na rozvod manželstva a zmluvu o úvere uzavrela krátko predtým, dňa 07.07.2008.

34. Vo všeobecnosti z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Základnou podmienkou aplikácie tohto ustanovenia na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí treba považovať taký právny úkon, pri ktorom dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto

nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Pri zániku BSM sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúcich len na vzťah medzi manželmi, nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva. Predpokladom na to, aby bolo možné na takýto záväzok prihliadnuť, je preukázanie toho, že záväzok ku dňu zániku BSM existoval a v akom rozsahu a že šlo o spoločný záväzok (pohľadávku) oboch manželov. Záväzok, ktorý prevezme len jeden z manželov, je jeho výlučným záväzkom a okrem dôsledkov vyplývajúcich z ustanovenia nemá na druhého manžela žiadny dopad. Ak je zo zmluvy zaviazaný len jeden manžel, vyplatenie tohto dlhu sa neprikazuje na úhradu žiadnemu z manželov. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v tomto prípade o spoločný záväzok manželov skutočne nešlo a žalobkyňa v tomto smere zostala v dôkaznej núdzi. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne v časti nevysporiadania záväzku z jej úverovej zmluvy uzavretej pred rozvodom manželstva nepovažoval za opodstatnené.

35. Ďalšia námietka žalobkyne sa týkala toho, že všetky pasíva - exekučné záložné práva - vznikli po rozvode manželstva a zaťažujú nehnuteľnosť, ktorá má pripadnúť do jej výlučného vlastníctva, a súd sa mal teda vysporiadať s tým, komu ich má prisúdiť a kto ich má uhradiť. Cítila sa byť poškodená tým, že na nehnuteľnosti viaznu exekučné záložné práva viacerých súdnych exekútorov, pretože súdny exekútor ich sníme až po tom, čo budú vyrovnané; podľa nej získa zaťaženú nehnuteľnosť na hodnotu minimálne 15.795,84 eura, pričom ju súd zaviazal aj na vyplatenie sumy žalovanému. Odvolací súd k tejto námietke opätovne uvádza, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňom právoplatnosti rozvodu manželstva, t. j. dňom 06.04.2009. Je nesporné, že uvedené dlhy žalovaného zaťažili spoločnú nehnuteľnosť po rozvode manželstva, kedy v zásade režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, ako je upravený v ustanoveniach - , neplatí, avšak obdobie, kedy síce zaniklo, ale nebolo ešte vyporiadané, býva v niektorých prípadoch dosť dlhé a v takom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie , podľa ktorého ak občianskoprávne vzťahy nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení je teda upravená analógia legis, pri ktorej treba rešpektovať aj ustanovenie a analógiu používať len v súlade s dobrými mravmi. Takými ustanoveniami sú ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - (R 42/1972, R 10/1990). V konaní o vyporiadanie BSM sa pojímajú len tie hodnoty, ktoré existovali ku dňu rozvodu manželstva (, ). Pokiaľ na nehnuteľnosti majúcej pripadnúť žalobkyni viaznu ťarchy založené žalovaným až po zániku BSM, tieto ťarchy - ako to žalobkyňa žiadala - nebolo možné v konaní o vyporiadanie BSM prikázať žalovanému (ku dňu rozvodu manželstva neexistovali). Napokon túto požiadavku žalobkyňa podrobnejšie z právneho hľadiska ani nezdôvodnila. Danú záležitosť možno evidentne riešiť iným právnym spôsobom, už a s prihliadnutím na jej povinnosť vyplatenia žalovaného s eventuálnym uspokojením pohľadávok veriteľov prostredníctvom vedených exekúcií, prípadne aj inak.

36. Posudzujúc ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného, týkajúcu sa nezrozumiteľného spôsobu výpočtu pri vyporiadaní BSM, odvolací súd vzhľadom na zmenu prvoinštančného rozsudku realizoval svoj vlastný prepočet vyporiadania BSM, ako je zrejmé z ďalšieho textu odôvodnenia tohto rozsudku.

37. S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatoval, že odvolanie žalobkyne bolo v celom rozsahu nedôvodné a odvolanie žalovaného bolo dôvodné len čiastočne. Odvolací súd považoval za správne vyporiadať hnuteľné veci v podstate rovnako, ako to urobil súd prvej inštancie, s výnimkou nábytkovej steny Rustikal v cene 703 eur, ktorú prikázal žalobkyni z dôvodov opísaných vyššie, t. j s prihliadnutím na dlhodobé užívanie veci žalobkyňou, ktorá ju od začiatku žiadala prikázať sebe a žalovaný napokon k tomu nemal výhrady. Žalobkyni sa teda dostali hnuteľné veci vrátane nábytkovej steny v hodnote 1.066 eur, nehnuteľnosti v cene 64.500 eur a peňažné úspory na účte v banke vo výške 376,94 eura, spolu v hodnote 65.942,94 eura. Žalovanému odvolací súd prikázal rovnaké veci, ako to bolo aj v prvoinštančnom rozsudku, s výnimkou steny Rustikal prikázanej žalobkyne, v celkovej hodnote 70 eur, a zároveň mu prikázal aj sumu 2.800 eur za odpredané motorové vozidlo, všetko spolu v hodnote 2.870 eur. Súčet uvedených súm činí celkovú masu BSM v hodnote 68.812,94 eura, z čoho polovica - ktorá by sa mala dostať každému z nich - je 34.406,47 eura. Žalobkyni patrí započítanie sumy 85.000 Sk, t. j. 2.821 eur z titulu vynaloženia jej výlučných finančných prostriedkov na zaobstaranie bytu. Žalovanému patrí započítanie sumy 100.000 Sk, t. j. 3.319,- eur na kúpu vozidla, ktoré mal vo svojom výlučnom vlastníctve darom od matky. Táto suma sa však nutne primerane zníži vzhľadom na zníženie hodnoty

veci, ktorá bola za to obstaraná. Vozidlo bolo kúpené za 130.000 Sk, t. j. za 4.315,21 eura; z tejto sumy pomer k sume 100.000 Sk činí 3.319 eur. Keďže vozidlo bolo zaobstarané za sumu 4.315,21 eura a predané bolo za 2.800 eur, došlo tým aj k zníženiu jeho hodnoty v podstate na 65 %. Z výlučných prostriedkov použitá suma 3.319 eur sa znížila na 65 %, t. j. na sumu 2.157 eur, ktorú bolo potrebné pojať do vyporiadania BSM.

38. Hodnotový podiel žalobkyne po pripočítaní sumy 2.821 eur (prínos žalobkyne) a po odpočítaní sumy 2.157 eur (prínos žalovaného) s vydelením na polovicu činí 34.738,47 eura (68.812,94 + 2.821 = 71.633,94 - 2.157 = 69.476,94 : 2 = 34.738,47).

39. Hodnotový podiel žalovaného po odpočítaní sumy 2.821 eur (prínos žalobkyne) a po pripočítaní sumy 2.157 eur (prínos žalovaného) s vydelením na polovicu činí 34.074,47 eura (68.812,94 - 2.821 = 65.991,94 + 2.157 = 68.148,94 : 2 = 34.074,47).

40. Pokiaľ sa teda žalobkyni dostáva z masy BSM hodnota 65.942,47 eura, rozdielom tejto sumy po odpočítaní 34.738,47 eura, vychádza suma na vyplatenie žalovaného vo výške 31.204,47 eura. Skúškou správnosti táto suma vychádza správne, pretože žalovaného hodnotový podiel činí 34.074,47 eura, z čoho sa odpočíta suma jemu prikázaných vecí vrátane kúpnej ceny za predaj vozidla v celkovej výške 2.870 eur (34.074,47 - 2.870 = 31.204,47); na vyporiadanie mu teda patrí doplatok zo strany žalobkyne v sume 31.204,47 eura. Odvolací súd teda po prikázaní jednotlivých hnuteľných aj nehnuteľných vecí, úspor a kúpnej ceny za predané auto rozhodol o započítaní sumy 2.821 eur v prospech žalobkyne, o započítaní sumy 2.157 eur v prospech žalovaného a o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu 31.204,47 eura na vyporiadanie v lehote 3 dní. Lehotu na plnenie 3 dní odvolací súd stanovil v súlade s ustanovením , a to aj s ohľadom na dĺžku konania a niekoľkoročnú vedomosť žalobkyne o povinnosti vyplatenia náhrady za podiel žalovaného z BSM s možnosťou vytvorenia si primeranej finančnej rezervy. Odvolací súd s prihliadnutím na zistený skutkový stav nemohol urobiť záver, že by šlo o odôvodnený prípad na určenie dlhšej lehoty na plnenie.

41. Odvolací súd poznamenáva, že dňa 30.06.2020 bola odvolaciemu súdu doručená zásielka od zástupkyne žalovaného, obsahujúca nový znalecký posudok H.. B. Q. zo dňa 20.06.2020 na ohodnotenie nehnuteľnosti. K tomuto posudku však nebol pripojený žiadny sprievodný list s nejakým procesným návrhom, takže nie je jednoznačne zrejmé, o čo žalovanému šlo. Navyše sám o sebe tento znalecký posudok - presahujúc dôvody odvolania, vrátane možných novôt v zmysle - nemohol byť v odvolacom konaní bez ďalšieho akceptovaný.

42. Odvolanie oboch strán smerovalo aj proti výroku XI. rozsudku súdu prvej inštancie, keď im zostalo nejasné, preto súd rozhodol o trovách konania dvomi výrokmi. Týmto výrokom súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov týkajúcich sa časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie v tejto časti bolo právoplatne zastavené výrokom VIII. rozsudku z dôvodu späťvzatia návrhu, pretože žalobkyňa, ktorá pôvodne znemožňovala ohliadku bytu na jeho ohodnotenie znalcom, následne po podaní návrhu ohliadku umožnila a tým mala zaviniť zastavenie konania v tejto časti, pričom súd prvej inštancie podľa priznal žalovanému náhradu trov vo vzťahu k tejto časti konania. Odvolací súd odvolanie žalobkyne nepovažoval za opodstatnené a napadnutý výrok rozsudku podľa ako vecne správny potvrdil s prihliadnutím na to, že výrok VIII. o zastavení tejto časti konania v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť.

43. O trovách celého konania, mimo časti trov vo vzťahu k neodkladnému opatreniu, odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 1, a tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V zásade boli v tomto konaní obe strany sporu úspešné len čiastočne. Žalobkyňa nedôvodne nesúhlasila s povinnosťou vyplatenia žalovanému na jeho podiel z BSM a nedôvodne žiadala vyporiadať aj jej úver, navyše nesúhlasila ani s tým, že žalovaný použil na kúpu auta jeho vlastné peniaze; žalovaný rovnako nedôvodne žiadal vyporiadať aj finančnú hotovosť, ktorú podľa neho mali doma a vzala si ju žalobkyňa, okrem toho navrhoval jemu určiť vyšší než polovičný podiel z BSM a napokon nesúhlasil ani so započítaním vlastných peňazí žalobkyne na zaobstaranie bytu. Odvolací súd preto konštatoval len čiastočný úspech u oboch strán sporu a pri rozhodovaní o trovách konania s ohľadom na charakter a predmet sporu (vyporiadanie BSM) rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.

44. Súd prvej inštancie žalovanému priznal oslobodenie od súdnych poplatkov podľa vo výroku VII. napadnutého rozsudku s ohľadom na jeho sociálny a majetkový status, keďže poberá len invalidný dôchodok, v tom čase sa staral aj o dcéru P. E., pochádzajúcu z manželstva so žalobkyňou a býval v spoločnej domácnosti s rodičmi. Podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadom na konečný verdikt týkajúci sa vyporiadania BSM, podľa ktorého žalovanému priznal vyplatenie sumy 31.204,47 eura, už nie sú dané dôvody na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalovanému, ktorému sa takto zlepšia jeho majetkové pomery, či už priamym obdržaním uvedenej sumy alebo už len samotným vznikom peňažnej pohľadávky v pomerne vysokej sume, bez ohľadu na to, že by ich čiastočne použil aj na splatenie svojich dlhov, ktoré zaťažujú nehnuteľnosť prikázanú žalobkyni. Odvolací súd mu preto priznané oslobodenie od súdnych poplatkov odňal v zmysle , podľa ktorého priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.

45. Odvolací súd zároveň rozhodol o povinnosti oboch strán sporu zaplatiť súdny poplatok za vysporiadanie BSM v sume 2.064 eur spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie sa zakladá na ustanovení , , a položky 6 písm. b) sadzobníka o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Súdny poplatok bol vypočítaný sadzbou 3 % z masy BSM 68.812,94 eura, čo po zaokrúhlení činí 2.064 eur, a polovičná suma pripadajúca na každú stranu sporu predstavuje 1.032 eur.

46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).