Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/94/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudca spravodajca) a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: HEKO - SDS, s.r.o., so sídlom 029 47 Oravská Polhora č. 1006, IČO: 36 380 555, právne zast.: JUDr. Kristína Absolonová, advokátka, so sídlom T. M. č. XX, XXX XX H., proti žalovanému: Okresný úrad Námestovo, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Miestneho priemyslu č. 571, 029 01 Námestovo, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-NO- OCDPK-2020/001305 zo dňa 15.06.2020

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií číslo: OU-NO-OCDPK-2020/001305 zo dňa 15.6.2020 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Okresný úrad Námestovo, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako prvostupňový správny orgán, podľa o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vydal dňa 23.8.2019 pod číslom: OU- NO-OCDPK-2019/015728 rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, ktorým žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla evidenčné číslo: NO190CD (krajina registrácie Slovenská republika, kategória M1, charakteristika: motorové vozidlo do 3,5t; najväčšia prípustná celková hmotnosť 2225 kg a najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy 4090 kg) uložil pokutu vo výške 150,-Eur, za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa ust. tým, že dňa 26.6.2017 v čase o 15:15:51 hod. užíval vymedzený úsek cesty D1, 116,2 km, smer TT, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. 2 ods. 5, , , , , konštatujúc, že pri rozhodovaní správny orgán vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinnosti, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. 7509109 a fotografia, vyhotovené dňa 27.6.2017 v čase o 02:27:45 hod., z ktorých správny orgán zistil a mal preukázané, že žalobca vyššie opísaným konaním spáchal správny delikt podľa ust. , podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa . V zmysle prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.

2. Proti rozkazu o uložení pokuty podal žalobca dňa 21.10.2019 odpor. V odôvodnení odporu uviedol, že dňa 26.6.2017 viedol vozidlo vodič N. Y., trvale bytom: T. M. XX, H. XXX XX na vlastné súkromné účely,

pričom táto osoba porušila užívaním cesty D1 bez úhrady diaľničnej známky. Z uvedeného vyplýva, že nejde o správny delikt žalobcu, ale ide o priestupok fyzickej osoby - N. Y., ku ktorému tvrdeniu priložil aj čestné prehlásenie menovaného vodiča. Na základe uvedeného navrhol odložiť vec, prípadne konanie zastaviť, nakoľko je zrejmé, že od spáchania priestupku uplynuli 2 roky dňa 26.6.2019 a teda zodpovednosť za priestupok zanikla v zmysle

3. Rozhodnutím zo dňa 15.6.2020 číslo: OU-NO-OCDPK-2020/001305 (preskúmavaným v tomto konaní) žalovaný odmietol odpor žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu OU- NO-OCDPK-2019/015728 zo dňa 23.8.2019 (bod 1. tohto rozsudku) s poukazom na ust. v podstate dôvodiac, že odpor žalobcu neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, listinné dôkazy, ktoré by odôvodňovali ďalšie konanie, resp. zastavenie konania. V odôvodnení tohto rozhodnutia reagujúc na skutočnosti uvedené v odpore žalobcom, žalovaný zároveň uviedol, že správnemu orgánu bol prostredníctvom Jednotného informačného systému v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“) dňa 21.8.2019 elektronicky doručený podnet vo veci spáchania správneho deliktu podľa ust. , ktorého sa mal dopustiť prevádzkovateľ vozidla. Elektronické doručenie podania správnemu orgánu dňa 21.8.2019 sa považuje za deň, kedy sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel a teda zákonom stanovená dvojročná lehota odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti v zmysle ešte neuplynula. Poukázal na to, že dňa 1.7.2019 nadobudol účinnosť , ktorým bola z ust. vypustená možnosť podať odpor z dôvodu uvedenia údajov o vodičovi, ktorý viedol vozidlo alebo jazdnú súpravu v čase porušenia v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu. V dalšom žalovaný poukázal na , podľa ktorého konania o správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 1. júlom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 s tým, že podľa Správneho poriadku pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Opakujúc skutočnosti uvedené žalobcom v odpore žalovaný v závere predmetného rozhodnutia konštatoval, že žalobca k odporu nepriložil listinné dôkazy, ktoré by boli dôkazom o tom, že vozidlo malo v deň spáchania deliktu uhradenú diaľničnú známku alebo že prevádzkovateľ vozidla inak neporušil ust. , pričom na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje predpis o správnom konaní s výnimkou aplikácie , preto ak odpor nemá predpísané náležitosti, tento nedostatok podania sa výzvou správneho orgánu neodstraňuje.

4. Žalobca podal voči vyššie citovanému rozhodnutiu žalovaného (bod 3. tohto rozsudku) včas správnu žalobu navrhujúc zrušenie predmetného rozhodnutia žalovaného. V odôvodnení žaloby namietal, že žalovaný nedostatočne zisťoval skutkový stav, pretože žalobca uhradil celoročnú diaľničnú známku za rok 2017 pre MV Mercedes Benz EČV: NO190CD. Žalovaný však bez ďalšieho nepreveroval, či bola vykonaná úhrada diaľničnej známky, a to aj napriek tomu, že v zmysle Správneho poriadku (§ 3 ods. 5 a § 32 ods. 2) má správny orgán povinnosť vždy zisťovať skutkový stav riadne a bez dôvodných pochybností v spolupráci s účastníkmi konania. Žalobca počas celého roka 2017 užíval spoplatnené úseky ciest, pričom diaľničnú známku na predmetné vozidlo mal uhradenú. Táto skutočnosť má okrem iného vplyv aj na uplatnenie materiálneho korektívu vo veci, prípadne uplatnenie inštitútu upustenia od potrestania, keďže došlo k pochybeniu monitorovacieho systému JISCD, pretože žalobca dňa 26.6.2017 prepísal predmetné vozidlo v evidencii motorových vozidiel na žalobcu z pôvodného vlastníka a bol to prvý deň kedy mala byť vykonaná úhrada diaľničnej známky, pričom však aj 26.6.2017 stále platila pôvodná úhrada pôvodného vlastníka motorového vozidla Mercedez Benz NO190CD, ktorým mala byť spoločnosť Mercedes Benz (prav. Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o.). Predmetné vozidlo Mercedes-Benz malo dňa 26.6.2017 nové EČV, avšak predchádzajúci majiteľ uhradil celoročnú diaľničnú známku za to isté vozidlo s rovnakým VIN. Aj z toho dôvodu pokladá skutkový záver o užívaní spoplatneného úseku ciest bez diaľničnej známky za nesprávny a skutkový stav nedostatočne zistený. Žalobca nemá už k dispozícii pokladničný blok o úhrade diaľničnej známky, avšak celoročnú známku za rok 2017 riadne uhradil, čo navrhuje aj zistiť z evidencie úhrad diaľničných známok, a tento dôkaz v konaní aj vykonať. Žalovaný nezákonne odmieta nevyhnutnosť aplikácie subjektívnej zodpovednosti za priestupok, napriek tomu, že páchateľ priestupku bol v konaní nepochybne zistený, a preto je aplikovanie objektívnej zodpovednosti neprípustné. Zo skutkového stavu vyplývajúceho z dôkazov v konaní je zrejmé, že vozidlo vtedy viedol na súkromné účely N. Y., a preto ide celkom jasne o priestupok, ktorého sa dopustila fyzická osoba. Žalovaný tak nesprávne skutok posúdil ako správny delikt a nesprávne aplikoval objektívnu zodpovednosť, v prípade keď je zrejmé, že ide o priestupok fyzickej osoby. Žalobca namieta, že prvý úkon žalovaný voči nemu vykonal už samotným monitorovaním spoplatnenej cesty a

zistením, že žalobca sa mal dopustiť správneho deliktu. Žalovaný má totiž do systému JISCD stály a neobmedzený prístup, preto žalovaným popísané „Elektronické doručenie podania správnemu orgánu zo dňa 21.8.2019“ považuje za absurdné, najmä ak žalovaný ani len neoznačil subjekt, ktorý mu mal podanie poslať. Informácie z JISCD totiž okresným úradom prichádzajú zautomatizovane, z dôvodu ktorého je zrejmé, že tento systém je súčasťou činnosti štátu pri výkone štátnej správy a síce aj okresných úradov. Žalobca preto za deň vykonania prvého úkonu považuje deň zistenia skutku monitorovacím systémom, i. e. 26.6.2017. Žalovaný teda pochybil pri aplikácii a výklade správnej právnej normy, keď v odôvodnení napádaného rozhodnutia poukazuje na , a teda že konania začaté pred 1.6.2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30.6.2019, avšak to len v prípade, že by malo ísť o správny delikt. Napriek uvedenému je žalobca presvedčený, že ide o priestupok fyzickej osoby, za ktorého zodpovednosť zanikla v zmysle . Žalobca nesprávne právne posúdenie identifikuje predovšetkým v dôvodoch a samotnom procesnom rozhodnutí o odmietnutí odporu žalovaného. Nakoľko z odporu a predložených dôkazov je zrejmé, že nejde o správny delikt žalobcu, ale ide o priestupok fyzickej osoby, pričom táto osoba je nielen riadne označená, ale jej priestupok aj dôkazne preukázaný listinnými dôkazmi, potom nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný rozhodol o odmietnutí odporu podľa . Žalobca totiž v odpore uviedol všetky predpísané náležitosti, najmä rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň označil aj listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom tieto k odporu aj pripojil v origináli. Skutok, ktorý sa kladie za vinu žalobcovi, je skutkom inej osoby, pričom označenie a preukázanie spáchania skutku takouto osobou žalobca v konaní úspešne vykonal, avšak žalovaný procesne nezmyselne a nesprávne odmieta odpor. Žalovaný vôbec nezdôvodnil jeho rozhodnutie o absencii náležitostí odporu, najmä nepoukázal, čo konkrétne malo v odpore chýbať, pričom sa vôbec nevysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca predsa nielen označil osobu, ktorá má byť páchateľom priestupku, ale túto skutočnosť aj preukázal čestným vyhlásením tejto osoby, ktorého pravdivosť a dôveryhodnosť nebola v konaní nijako sporovaná. Žalovaný totiž pôvodne rozhodoval v skrátenom rozkaznom konaní, avšak odmietnutím odporu napriek tomu, že tento obsahoval všetky zákonom vyžadované náležitosti, odňal právo žalobcu ako účastníka konania na spravodlivé správne konanie vo veci, čím boli porušené základné ústavné ( SR) a ľudské práva (čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru). Je evidentné, že správny orgán si odmietnutím odporu „skrátil cestu“ k meritórnemu rozhodnutiu vo veci a zneužil svoje mocenské postavenie, pretože nie každý účastník konania má možnosť a prostriedky využiť prieskumnú právomoc správneho súdu. Správny orgán namiesto toho, aby vypočul osobu označenú ako páchateľa priestupku a nechal sa vyjadriť tejto osobe v konaní, predovšetkým ako svedkovi, odmietol odpor s tým, že neobsahuje podstatné náležitosti. Napádané rozhodnutie o odmietnutí odporu je nezákonné, nakoľko odníma nielen právo na spravodlivé správne konanie, ale aj následný procesný postup a možnosti žalobcu, najmä prípustnosť riadneho opravného prostriedku - odvolania, kedy by riadne prvoinštančné rozhodnutie mohlo byť skúmané správnym orgánom 2. inštancie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.10.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že správnemu orgánu bolo dňa 21.08.2019 do elektronického systému -JISCD elektronicky doručené podanie vo veci spáchania správneho deliktu podľa , ktorého sa dopustil prevádzkovateľ vozidla - spoločnosť HEKO-SDS (žalobca), tým, že dňa 26.06.2017 v čase o 15:15:51 hod. užíval vymedzený úsek cesty Dl, 116,2 km, smer TT vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Žalovaný právne kvalifikoval konanie účastníka konania ako iný správny delikt, nie ako priestupok. Preto elektronický systém automaticky vygeneroval rozkaz o uložení sankcie podľa ustanovení a uložil pokutu vo výške 150,- Eur. Účastník konania podal proti rozkazu odpor. Žalovaný na základe chabých dôkazov a nedostatočne odôvodnených námietok účastníka konania nemal dôvod meniť právnu kvalifikáciu iného správneho deliktu, ktorú vygeneroval automaticky elektronický systém, na priestupok. Právna kvalifikácia konania účastníka konania v napadnutom rozkaze ako iného správneho deliktu bola správna, nebolo dôvodu zmeniť ju na priestupok. Z ustanovení explicitne vyplýva, že mala byť udelená pokuta tak vodičovi ako aj samotnému prevádzkovateľovi vozidla. Nejde tu o porušenie zásady ne bis in idem, nie dvakrát v tej istej veci. Vodičovi mala byť udelená pokuta za to, že použil vymedzený úsek bez úhrady diaľničnej známky, čím svojim konaním naplnil znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku podľa a prevádzkovateľovi vozidla mala byť udelená pokuta za to, že nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom, ktorého je prevádzkovateľom, bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, čím svojím konaním naplnil znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovení a ods. 1 zákona

č. To znamená, že sa jedná o dve rozdielne konania (jedno priestupkové a jedno vo veci iného správneho deliktu). Mali byť udelené dve pokuty, za dve rozdielne konania, a to dvom odlišným osobám, za naplnenie dvoch rozdielnych skutkových podstát správnych deliktov, lebo v prípade vodiča ide o priestupok, v prípade prevádzkovateľa vozidla ide o iný správny delikt. Žalovaný vychádzajúc ďalej z dôkazov a spisového materiálu usúdil, že právna kvalifikácia protiprávneho konania účastníka konania v napadnutom rozkaze ako iného správneho deliktu, a nie ako priestupku bola správna a je plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Účastník konania sa nemôže vyviniť zo svojho konania tým, že predloží čestné prehlásenie vodiča o tom, že si vozidlo požičal za účelom zábavy a pri tom jazdil po spoplatnených úsekoch ciest bez úhrady diaľničnej známky. Vodič ako taký iste taktiež vedel, že po spoplatnených úsekoch nemôže jazdiť bez úhrady diaľničnej známky, tento poznatok vyplýva zo zákona o premávke na pozemných komunikáciách a patrí bezpochyby do okruhu základných vedomostí každého vodiča. Preto žalovaný navrhuje súdu, aby predložené čestné prehlásenie vodiča ako dôkaz odmietol. Priestupkové konanie voči vodičovi je v súčasnosti prekludované, no konanie vo veci iného správneho deliktu voči prevádzkovateľovi vozidla prekludované nie je. Žalobca v žalobe uvádza, že počas celého roka 2017 užíval spoplatnené úseky ciest, pričom diaľničnú známku na predmetné vozidlo mal uhradenú a došlo k pochybeniu monitorovacieho systému, pretože žalobca dňa 26.6.2017 prepísal predmetné motorové vozidlo v evidencii vozidiel na žalobcu z pôvodného vlastníka. Pri rozhodovaní správny orgán vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinnosti, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. 7509109 a fotografie, vyhotovených dňa 27.6.2017. Skutočnosť, že predmetné vozidlo malo uhradenú diaľničnú známku mohol žalobca v zmysle poučenia uviesť v odpore proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla ako rozhodujúcu skutočnosť a zároveň pripojiť listinné dôkazy ktorých sa dovoláva. Ako vyplýva z odporu žalobcu, skutočnosti uvedené v žalobe, a síce že na vozidlo bola uhradená diaľničná známka za rok 2017 prevádzkovateľ vozidla v podanom odpore netvrdil, ani o tom nepredložil doklad ako dôkaz, ktorý by explicitne potvrdzoval danú skutočnosť. Okresný úrad nemá oprávnenie vstupovať do evidencie úhrad diaľničnej známky. Dôkazom, ktorý preukazuje úhradu diaľničnej známky, je doklad o úhrade diaľničnej známky na príslušné vozidlo. V prípade, že prevádzkovateľ vozidla tento doklad stratil, alebo sa mu znehodnotil, môže požiadať prevádzkovateľa systému o zaslanie potvrdenia o úhrade diaľničnej známky na vozidlo. Požiadať o vydanie kópie dokladu o úhrade diaľničnej známky, ako aj o poskytnutie informácie o úhrade diaľničnej známky na predmetné vozidlo, je oprávnený len prevádzkovateľ vozidla, nie správny orgán. Správny orgán keďže nemal uvedený dôkaz a nemohol si ho ani zaobstarať a dokonca ani nemal vedomosť o tom, že by mohol existovať, nemohol z neho vychádzať a zohľadniť ho pri vydávaní rozkazu, respektíve pri rozhodovaní o prijatí, resp. odmietnutí odporu voči napadnutému rozkazu. Správny delikt prevádzkovateľa vozidla bol získaný a zaznamenaný stacionárnym elektronickým zariadením, čoho dôkazom je výstup - záznam o vykonaní kontroly č. 7509109 a fotografie, dátum vyhotovenia dňa 27.06.2017 o 02:27:45. je založený na objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla. Používaním vozidla inou osobou ako je prevádzkovateľ vozidla, v danom prípade zapožičaním motorového vozidla N. Y., neprechádzajú na túto osobu povinnosti prevádzkovateľa vozidla uvedené v Úhrada diaľničnej známky na motorové vozidlo je rozhodujúcou skutočnosťou, pričom žalobca túto skutočnosť v odpore neuviedol, ani nepredložil dôkaz o splnení tejto povinnosti. Správny orgán nemohol dôkaz - čestné prehlásenie N. Y. uznať za relevantný, napokon aj keby sa tvrdenia uvedené v uvedenom čestnom prehlásení zakladali na pravde, čo nepredpokladá, nezbavuje to viny samotného prevádzkovateľa vozidla s evidenčným číslom NO190CD), lebo tento bol povinný vybaviť vozidlo dokladom preukazujúcim zaplatenie úhrady za diaľničnú známky v súlade s ustanoveniami Túto povinnosť si preukázateľné nesplnil.

6. Žalobca v replike zo dňa 16.11.2020 k vyjadreniu žalovaného zotrvávajúc na svojej žalobe opätovne namietal, že žalovaný správny orgán nepreveril a nezistil podstatné náležitosti správneho deliktu, keď nepreveril informácie zo systému dialničných známok a teda nepreveril si ani platnosť diaľničnej známky zakúpenej na predmetné vozidlo značky Mercedes Benz s EČV: BL129JJ, na ktorom dňa 26.6.2017 vykonal zmenu v evidencii vozidiel Slovenskej republiky a bolo mu priradené nové EČV: NO190CD. V ďalšom reagujúc na tvrdenia žalovaného uviedol, že v danom prípade ide o porušenie zásady ne bis in idem. Jeden a ten istý skutok nemožno stíhať ako priestupok a zároveň iný správny delikt. Uvedený princíp vyplýva z čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rovnako princíp ne bis in idem vyplýva aj z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy R(91), ktoré zakazuje, aby bola osoba administratívne potrestaná dvakrát za to isté správanie na základe toho istého zákonného pravidla alebo pravidiel ochraňujúcich ten istý spoločenský záujem, a tiež z SR. Jeden skutok neoddeliteľne spojený v čase a priestore nie je možné uložiť viacero sankcií.

V danom prípade prevádzkovateľ zabezpečil povinnosť úhrady diaľničnej známky v zmysle ustanovenia Diaľničná známka bola zakúpená na motorové vozidlo značky Mercedes Benz, v čase keď toto vozidlo bolo ešte evidované pod EČV: BL129JJ. Zmenou evidenčného čísla vozidla nevzniká prevádzkovateľovi a/alebo vodičovi vozidla opätovne uhradiť poplatok za diaľničnú známku, nakoľko úhrada poplatku za diaľničnú známku je viazaná na vozidlo a nie na samotnú EČV vozidla. Úhrada diaľničnej známky na 365 dní bola riadne vykonaná a z dôvodu absencie protiprávnosti konania nemožno sankcionovať vodiča ani prevádzkovateľa osobného motorového vozidla. Novelou , ktorá sa stala účinnou dňa 21.7.2020, bol zákona zmenený tak, že pokutu za správny delikt prevádzkovateľa vozidla možno uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Ustanovenie zákona má jednoznačne charakter hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty, uplynutím ktorej zaniká právo štátu na potrestanie páchateľa správneho deliktu. Konanie o správnom delikte je v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR ako aj Európskeho súdu konaním s trestným charakterom, na ktoré je potrebné aplikovať základné zásady a princípy trestného konania, ako aj obvinenému garantovať práva upravené v čl. 6 Európskeho dohovoru. V konaní o správnom delikte je možné analogicky aplikovať ustanovenie a SR. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. októbra 2008, sp. zn. treba pod pojmom trestnosť činu v súlade s ustálenou súdnou praxou rozumieť súhrn všetkých podmienok, od ktorých závisí výrok súdu o vine a treste, vrátane podmienok premlčania. Pod pojem trestnosť činu teda možno zahrnúť aj podmienky zániku zodpovednosti za spáchaný delikt. V zmysle novely zákona a vzhľadom na uplynutie času určeného na uloženie pokuty podľa ustanovenia nemožno prevádzkovateľa sankcionovať za údajné spáchanie správneho deliktu.

7. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zotrval na už prezentovanom skutkovom a právnom posúdení veci.

8. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v (ďalej len „“) a contrario v spojení s . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.2.2021 a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec v zmysle a nasl. v spojení s a nasl. v medziach žalobných bodov ( a ), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. z nasledovných dôvodov:

10. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa v znení účinnom ku dňu 26.6.2017 (spáchanie iného správneho deliktu), prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 26.6.2017, prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 26.6.2017, ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1 alebo osobou poverenou výkonom kontroly alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur.

Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 18.6.2020 (deň právoplatnosti rozhodnutia žalovaného), správny delikt prevádzkovateľa vozidla podľa § 10a ods. 1 možno prejednať a uložiť zaňho

pokutu len vtedy, ak dôkaz o spáchaní správneho deliktu je získaný a zaznamenaný stacionárnym elektronickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré používa správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 alebo osoba poverená výkonom kontroly.

Podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 18.6.2020, Prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije.

Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 18.6.2020, okresný úrad odmietne odpor, ak a) neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 2 a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, b) bola pokuta už uhradená.

Podľa § 13 ods. 5 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 18.6.2020, včasným podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 3, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ak v odseku 6 nie je ustanovené inak.

V zmysle citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 18.6.2020 na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (t.j. o správnom konaní /správny poriadok/ v znení neskorších predpisov) ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Z obsahu administratívneho spisu, ktorý tvorí súčasť súdneho spisu, správny súd zistil, že žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty, ktoré mu bolo doručené elektronicky dňa 5.10.2019, odpor, a to dňa 21.10.2019. Odpor bol podaný v zákonnej lehote, čo konštatoval aj samotný žalovaný v prípise zo dňa 27.5.2020 /č.l. 5 administratívneho spisu/, ktorý sa otázkou včasnosti podania odporu náležite zaoberal a správne ho považoval za podaný v zákonom stanovenej lehote, a to s poukazom na § 27 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca podaný odpor odôvodnil nasledovne: „V priestupkovej veci vedenej na OÚ NO pod č. OU-NO-OCDPK-2019/015728, týmto podávame odpor proti rozkazu o uložení pokuty č. OU-NO-OCDPK-2019/015728 zo dňa 23.8.2019, účastníkovi konania HEKO-SDS, s.r.o., IČO: 36 380 55, a to za správny delikt spáchaný motorovým vozidlom MB, EČV NO190CD, na tom skutkovom základe, že dňa 26.06.2017 malo byt' vozidlo vedené v úseku cesty Dl, smer TT, bez úhrad diaľničnej známky. Dňa 26.06.2017 viedol vozidlo vodič N. Y., trvale bytom: T. M. XX, H. XXX XX na vlastné súkromné účely, pričom táto osoba porušila užívaním cesty D1 bez úhrad diaľničnej známky. Z uvedeného vyplýva, že nejde o správny delikt spoločnosti HEKO-SDS, s.r.o., ale ide o priestupok fyzickej osoby - N. Y.. K uvedenému tvrdeniu prikladáme čestné vyhlásenie vodiča N. Y.. Na základe uvedeného navrhujeme odložiť vec, prípadne konanie zastaviť, nakoľko je zrejmé, že odo dňa spáchania priestupku uplynuli dva roky dňa 26.06.2019, a teda zodpovednosť za priestupok zanikla v zmysle “

12. Sporným vo veci je, či žalovaný postupoval správne, keď podľa odmietol predmetný odpor žalobcu, o aký sa jedná vo veci samej z dôvodu, že neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, nakoľko žalobca v odpore neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, prípadne k odporu nepripojil listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva.

13. Správny súd námietku žalobcu, v intenciách ktorej neboli splnené podmienky pre odmietnutie odporu podľa , vyhodnotil ako dôvodnú, a to vychádzajúc z nasledovných úvah:

14. Podľa názoru správneho súdu žalobca v ním podanom odpore uviedol skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu, pričom tieto skutočnosti sú z hľadiska obsahu formulované konkrétne a zrozumiteľne. S prihliadnutím na obsah odporu, sa správny súd osobitne zaoberal otázkou, či procesným postupom žalovaného nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred správnym orgánom.

15. O odňatí možnosti konať pred správnym orgánom ide v prípade, ak v dôsledku procesne nesprávneho postupu správneho orgánu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných oprávnení, priznaných mu v správnom konaní, za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Judikatúra už dospela k záveru, že o prípad odňatia možnosti pred správnym orgánom konať ide tiež vtedy, keď správny orgán odmietne odvolanie i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup. Obdobne možno za postup odnímajúci možnosť pred správnym orgánom konať označiť postup správneho orgánu, ktorý odmietne odpor proti rozkazu v procesnej situácii, v ktorej pre taký procesný postup neboli dané zákonné predpoklady. Odpor proti rozkazu je špecifickým spôsobom procesnej obrany účastníka konania, ktorý má za následok splnenie zákonom ustanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť veci samej a podanie oprávnenou osobou) kasačný účinok. Z ustanovení o náležitostiach odporu vyplýva povinnosť prevádzkovateľa vozidla (stíhaného za správny delikt) odôvodniť odpor vo veci samej. Z obsahového hľadiska pritom postačuje, ak z odôvodnenia odporu vyplýva iba nesúhlas účastníka konania s povinnosťou ktorá mu bola uložená (sp. zn. ). V tejto súvislosti správny súd v súlade s konštantnou judikatúrou (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ) podotýka, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Taktiež za svojvôľu, ktorá má za následok porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa treba považovať aj prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem.

16. V danom prípade bol odpor proti rozkazu podaný v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, jeho odôvodnenie bolo síce stručné, ale bezpochyby obsahovalo nesúhlas žalobcu s uložením povinnosti zaplatiť pokutu. Podľa názoru správneho súdu odpor podaný žalobcom obsahuje s poukazom na ustanovenie dostatočne jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, z ktorého vyplýva jednoznačný záver o nesúhlase žalobcu s pokutou uloženou mu rozkazom žalovaného. Žalobca v odpore explicitne označil a predložil dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že označené motorové vozidlo v čase spáchania stíhaného správneho deliktu viedla súkromná fyzická osoba. Takýto odpor nemožno považovať za odpor bez odôvodnenia vo veci samej. Skutočnosť, či dôvody uvádzané podávateľom odporu sú dôvodom pre to, aby bol v konečnom dôsledku zbavený svojej deliktuálnej zodpovednosti za správny delikt, musia byť posudzované v pokračujúcom administratívnom konaní a nedostatok ich právnej relevancie z hľadiska ich spôsobilosti privodiť pre podávateľa odporu priaznivejší (ním požadovaný) výsledok administratívneho konania nemožno považovať za taký nedostatok z hľadiska obsahových náležitostí odporu, pre ktoré by ho mal a mohol žalovaný v zmysle ustanovenia odmietnuť z dôvodu, že neobsahuje predpísané náležitosti.

17. Obrana žalobcu a skutkové tvrdenia označené v podanom odpore sú tzv. rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré má na mysli citované ust. veta tretia , „Rozhodujúcimi skutočnosťami“ môžu byť skutočnosti vecné aj právne, ktorými žalobca spochybňuje závery správneho orgánu obsiahnuté v rozkaze o uložení pokuty, pričom v tomto štádiu konania nie je relevantné, či žalobcom v odpore uvádzané skutočnosti sú podľa mienky správneho orgánu spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie alebo nie.

18. Pokiaľ žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti v odôvodnení včas podaného odporu obsiahol, pričom k odporu súčasne pripojil listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva a vzťahujúce sa k daným skutkovým tvrdeniam (čestné prehlásenie), správnemu orgánu neprináležalo rozhodnúť o podanom odpore podľa citovaného ust. a meritórne sa zaoberať relevanciou argumentácie žalobcu v podanom odpore, resp. presvedčivosťou priložených dôkazov, ale správny orgán mal pokračovať v zmysle citovaného ust. v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu v správnom konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla.

19. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že postup správneho orgánu, ktorý zaoberajúc sa právnou relevanciou obrany žalobcu prezentovanou v ním podanom odpore, vyústil do záveru, že podaný odpor nemá zákonom predpísané náležitosti, nemá žiadnu oporu v zákone.

20. Správny súd uzatvára, že právna (i)relevantnosť konkrétne a zrozumiteľne formulovaných skutočností - dôvodov uvádzaných v odpore z hľadiska ich spôsobilosti zvrátiť doterajší výsledok administratívneho konania v prospech podávateľa odporu, nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom pre odmietnutie odporu podľa Z vyššie uvedených dôvodov teda nebol na mieste procesný postup odmietnutie odporu tak ako to vykonal žalovaný vo svojom rozhodnutí, pričom žalovaný bol povinný preskúmať dôvody uvedené v odpore a vo veci meritórne rozhodnúť.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom prieskumu správneho súdu bolo len rozhodnutie procesného charakteru, tak v rámci takto vymedzených mantinelov daných charakterom preskúmavaného rozhodnutia, bol správny súd oprávnený zaoberať sa len tým, či boli splnené všetky zákonom požadované predpoklady na to, aby žalovaný správny orgán vydal také procesného rozhodnutie. Z tohto dôvodu sa správny súd nemohol zaoberať ďalšími žalobnými námietkami vzťahujúcimi sa k meritórnemu posúdeniu veci (a teda ani zabezpečovať žalobcom navrhnutý „nový“ dôkaz), v dôsledku čoho sa správny súd logicky nemohol zaoberať ani na to nadväzujúcou obranou žalovaného k uvedeným námietkam.

22. Vychádzajúc z vyššie prezentovaného vyhodnotenia žalobných námietok správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného - rozhodnutie o odmietnutí odporu, zrušil podľa ust. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

23. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.