Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-123-2021.pdf
PDF · 130.17 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/123/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobkyne: Z. E., s miestom podnikania D. XXX, XXX XX Q., IČO: 41 964 101, právne zastúpená: JUDr. Kristínou Absolonovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie H. Q. ul. č. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Okresný úrad Námestovo, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Miestneho priemyslu 571, 029 01 Námestovo, v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-NO-OCDPK-2020/001216 zo dňa 29.06.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-NO-OCDPK-2020/001216 zo dňa 29.06.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyňa má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný úrad Námestovo, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako prvostupňový správny orgán, podľa § 11 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 488/2013 Z. z.“) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“) dňa 27.09.2019 vydal Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla číslo: OU-NO-OCDPK-2019/017693, ktorým žalobkyni ako prevádzkovateľovi vozidla evidenčné číslo NO650CB (krajina registrácie Slovenská republika, kategória M1, charakteristika: motorové vozidlo do 3,5 tony, najväčšia prípustná celková hmotnosť: 2 800 kg, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy: 4 800 kg) uložil pokutu vo výške 150 eur podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. za to, že sa dopustila spáchania správneho deliktu podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 04.07.2017 v čase o 07:21:30 h. užívala vymedzený úsek cesty D1, 221,8 km, smer ZA, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení poukázal na ustanovenia § 2 ods. 5, § 4 ods. 2, § 10a ods. 1, § 11 ods. 1, 5, § 12 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. a konštatoval, že pri rozhodovaní správny orgán vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinnosti, ktorým je Záznam o vykonaní kontroly č. 7661116 a fotografia, vyhotovené dňa 05.07.2017, v čase o 02:16:40 h, z ktorých správny orgán zistil a mal preukázané, že žalobkyňa ako účastníčka konania dňa 04.07.2017 v čase o 07:21:30 h užívala vymedzený úsek cesty D1, 221,8 km, smer Žilina, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchala správny delikt podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.
2. Proti rozkazu o uložení pokuty č. OU-NO-OCDPK-2019/017693 zo dňa 27.09.2019 podala žalobkyňa dňa 21.10.2019 odpor, doručený správnemu orgánu dňa 23.10.2019. V jeho odôvodnení uviedla, že dňa 04.07.2017 viedol vozidlo vodič N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX R., pričom táto osoba porušila zákon č. 488/2013 Z. z. užívaním cesty D1 bez úhrady diaľničnej známky. Vodič N. K. v tom čase pracoval u nej ako vodič pohrebnej služby, pričom viedol motorové vozidlo bez úhrady cestou D1 napriek jej výslovnému zákazu a pokynu viesť motorové vozidlo mimo spoplatnených úsekov. Z uvedeného vyplýva, že nejde o správny delikt žalobkyne ako fyzickej osoby - podnikateľa, ale ide o priestupok fyzickej osoby N. K.. Na základe uvedeného navrhla vec odložiť prípadne konanie zastaviť, nakoľko je zrejmé, že odo dňa spáchania priestupku fyzickej osoby - N. K. uplynuli dva roky dňa 04.07.2019, a teda zodpovednosť za priestupok zanikla v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. Žalobkyňa správnemu orgánu doručila dohodu o pracovnej činnosti, uzatvorenej podľa § 228a zákona č. 311/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov so N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX R., v zmysle čl. I. - Predmet dohody sa tento zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa (žalobkyňu) pracovné činnosti: práce v pohrebnej službe podľa pokynov zamestnávateľa - vedenie motorového vozidla. Dohoda o pracovnej činnosti bola uzavretá od 15.03.2017 do 28.02.2018.
3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: OU-NO-OCDPK-2020/001216 zo dňa 29.06.2020 odmietol odpor žalobkyne proti rozkazu o uložení pokuty č. OU-NO-OCDPK-2019/017693 zo dňa 27.09.2019 s poukazom na ust. § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 488/2013 Z. z. s odôvodnením, že posúdením odporu bolo zistené, že neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle ust. § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z.. Z odôvodnenia vyplýva, že správnemu orgánu bol prostredníctvom Jednotného informačného systému v cestnej doprave dňa 27.08.2019 elektronicky doručený podnet vo veci spáchania správneho deliktu podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., ktorého sa mal dopustiť prevádzkovateľ vozidla (žalobkyňa). Elektronické doručenie podania správnemu orgánu dňa 27.08.2019 sa považuje za deň, kedy sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel. Posúdením podaného odporu správny orgán zistil, že v danom prípade nastali dôvody pre odmietnutie odporu podľa § 13 ods. 3 zákona č. 488/2013 Z. z., pretože bolo zistené, že neobsahuje predpísané náležitosti, listinné dôkazy, ktoré by odôvodňovali ďalšie konanie, resp. zastavenie konania. Žalovaný poukázal na ust. § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. a uviedol, že povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojiť listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, je kumulatívna k povinnosti tvrdiť rozhodujúce skutočnosti. K odporu bola priložená fotokópia dohody o pracovnej činnosti a účastník konania navrhol odložiť vec prípadne konanie zastaviť, pretože odo dňa spáchania priestupku uplynuli dva roky dňa 04.07.2019, a teda zodpovednosť za priestupok zanikla v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. Účastník konania (žalobkyňa) k odporu nepriložila listinné dôkazy, ktoré by boli dôkazom o tom, že vozidlo malo v deň spáchania deliktu uhradenú diaľničnú známku, alebo že prevádzkovateľ vozidla inak neporušil ust. § 10a ods. 1 citovaného zákona, teda podaný odpor neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z.. Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou aplikácie § 19 ods. 3, preto ak odpor nemá predpísané náležitosti, tento nedostatok podania sa výzvou správneho orgánu neodstraňuje.
4. Žalobkyňa podala voči vyššie citovanému rozhodnutiu žalovaného (bod 3. tohto rozsudku) včas správnu žalobu, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NO-OCDPK-2020/001216 zo dňa 29.06.2020 a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávnych skutkových záverov, nesprávneho právneho posúdenia, absencie riadneho zdôvodnenia, nepreskúmateľnosti, nedostatku dôvodov a porušenia práva na spravodlivé konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru. Namieta, že žalovaný nedostatočne zisťoval skutkový stav, pretože dňa 04.07.2017 viedol predmetné motorové vozidlo vodič N. K. na vlastné účely, pričom konkrétne táto osoba porušila zákon č. 488/2013 Z. z. užívaním cesty D1 bez úhrady diaľničnej známky. Žalovaný bez ďalšieho nepreveroval, a teda nezistil skutkový stav bez dôvodných pochybností, nezaoberal sa tvrdeniami žalobkyne uvedenými v odpore a nebral ohľad na tú skutočnosť, že nejde o správny delikt žalobkyne, ale ide o priestupok fyzickej osoby - N. K., ktorý u žalobkyne v danom čase pracoval ako vodič pohrebnej služby, k čomu žalobkyňa doložila dohodu o pracovnej činnosti. Žalobkyňa počas celého roka 2017 užívala spoplatnené úseky ciest, pričom diaľničnú známku na predmetné vozidlo mala uhradenú. Táto skutočnosť má okrem iného vplyv aj na uplatnenie materiálneho korektívu vo veci, prípadne uplatnenie inštitútu upustenia od potrestania, keďže došlo k ojedinelému pochybeniu
nezapríčinenému žalobkyňou, nakoľko dňa 04.07.2017 užíval motorové vozidlo N. K.. Z toho dôvodu pokladá skutkový záver o užívaní spoplatneného úseku ciest bez diaľničnej známky za nesprávny a skutkový stav nedostatočne zistený. Z uvedeného je zrejmé, že páchateľom bola fyzická osoba a nie právnická osoba - žalobkyňa, v dôsledku čoho žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým záverom o tom, kto je páchateľom. Žalobkyňa namieta, že žalovaný nezákonne odmieta nevyhnutnosť aplikácie subjektívnej zodpovednosti za priestupok napriek tomu, že páchateľ priestupku bol v konaní nepochybne zistený, a preto je aplikovanie objektívnej zodpovednosti neprípustné. Žalobkyňa za deň vykonania prvého úkonu považuje deň zistenia skutku monitorovacím systémom, t. j. 04.07.2017 a žalovaný nesprávne poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na § 16d zákona č. 488/2013 Z. z., že konania začaté pred 01.06.2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 11.10.2019, avšak to len v prípade, že by malo ísť o správny delikt, pričom žalobkyňa je presvedčená, že ide o priestupok fyzickej osoby, zodpovednosť ktorého zanikla v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. Podľa žalobkyne nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný rozhodol o odmietnutí odporu podľa § 13 ods. 3 zákona č. 488/2013 Z. z., keď žalobkyňa v odpore uviedla všetky predpísané náležitosti, najmä rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň označila aj listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré pripojila v origináli. Namieta, že skutok, ktorý sa kladie za vinu žalobkyni je skutkom inej osoby, pričom označenie a preukázanie spáchania skutku touto osobou žalobkyňa v konaní úspešne vykonala, avšak žalovaný procesne nezmyselne a nesprávne odmieta odpor. Žalobkyňa má za to, že odpor má všetky náležitosti v zmysle zákona a jeho odmietnutie za daných okolností nemá oporu v zákone. Súčasne namieta, že žalovaný vôbec nezdôvodnil jeho rozhodnutie o absencii náležitostí odporu, najmä nepoukázala, čo konkrétne malo v odpore chýbať, pričom sa vôbec nevysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi. Žalobkyňa označila osobu, ktorá má byť páchateľom priestupku a žalobca sa nevysporiadal s tým, že nejde o správny delikt žalobkyne, pričom odpor odmietol bez ďalšieho zdôvodnenia. Žalobkyňa namieta, že žalovaný odmietnutím odporu napriek tomu, že tento obsahoval všetky zákonom vyžadované náležitosti, odňal žalobkyni ako účastníčke konania právo na spravodlivé správne konanie vo veci, čím boli porušené základné ústavné (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a ľudské práva (čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru). Podľa žalobkyne je evidentné, že správny orgán si odmietnutím odporu „skrátil cestu“ k meritórnemu rozhodnutiu vo veci a zneužil svoje mocenské postavenie. Správny orgán namiesto toho, aby vypočul osobu označenú ako páchateľa ako svedka, odmietol odpor s tým, že neobsahuje podstatné náležitosti. Napádané rozhodnutie o odmietnutí odporu je nezákonné, nakoľko odníma nielen právo na spravodlivé správne konanie, ale aj následný procesný postup a možnosti žalobkyne, najmä prípustnosť riadneho opravného prostriedku - odvolania, kedy by riadne prvoinštančné rozhodnutie mohlo byť skúmané správnym orgánom druhej inštancie.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.11.2021 navrhol správnemu súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. Poukázal na to, že správnemu orgánu bolo dňa 27.08.2019 do elektronického systému - JISCD elektronicky doručené podanie vo veci spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., ktorého sa dopustil prevádzkovateľ motorového vozidla evidenčné číslo NO650CB, Z. E., IČO: 41 964 101, miesto podnikania: D. XXX, XXX XX Q. tým, že dňa 04.07.2017 v čase o 07:21:30 hod. užíval vymedzený úsek cesty D1 221,8 km, smer ZA, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Žalovaný právne kvalifikoval konanie účastníka konania ako iný správny delikt, nie ako priestupok. Preto elektronický systém automaticky vygeneroval rozkaz o uloženie sankcie podľa ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. a uložil pokutu vo výške 150 eur. Účastník konania podal proti rozkazu odpor. Žalovaný na základe chabých dôkazov a nedostatočne odôvodnených námietok účastníka konania nemal dôvod meniť právnu kvalifikáciu iného správneho deliktu, ktorú vygeneroval automaticky elektronický systém, na priestupok. Z ustanovení zákona č. 488/2013 Z. z., na ktoré žalovaný poukázal, vyplýva, že mala byť udelená pokuta tak vodičovi ako aj samotnému prevádzkovateľovi vozidla. Nejde tu o porušenie zásady ne bis in idem, nie dvakrát v tej istej veci. Vodičovi mala byť udelená pokuta za to, že použil vymedzený úsek cesty bez úhrady diaľničnej známky, čím svojím konaním naplnil znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku podľa § 10 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. a prevádzkovateľovi vozidla mala byť udelená pokuta za to, že nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom, ktorého je prevádzkovateľom, bola splnená povinnosť, čím svojím konaním naplnil znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku podľa § 10 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. a prevádzkovateľovi vozidla mala byť udelená pokuta za to, že nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom, ktorého je prevádzkovateľom, bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, čím svojím konaním naplnil znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.. To znamená, že sa jedná o dve rozdielne konania (jedno priestupkové a jedno vo veci iného
správneho deliktu). Mali byť udelené dve pokuty, za dve rozdielne konania, dvom odlišným osobám, za naplnenie dvoch rozdielnych skutkových podstát správnych deliktov, lebo v prípade vodiča ide o priestupok, v prípade prevádzkovateľa vozidla ide o iný správny delikt. Žalovaný vychádzajúc ďalej z dôkazov a spisového materiálu usúdil, že právna kvalifikácia protiprávneho konania účastníka konania v napadnutom rozkaze ako iného správneho deliktu, a nie ak priestupku bola správna a je plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 488/2013 Z. z.. Pri rozhodovaní správny orgán vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinnosti, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. 7661116 a fotografie, dátum vyhovenia záznamu: 05.07.2017, v čase o 02:16:40 hod.. Na základe tohto záznamu a fotografií bola zistené a preukázané, že prevádzkovateľ vozidla evidenčné číslo NO650CB dňa 04.07.2017 v čase o 07:21:30 hod. užíval vymedzený úsek cesty D1, 221,8 km, smer ZA, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchal správny delikt podľa § 10a ods. 1 citovaného zákona. Skutočnosť, že predmetné vozidlo malo uhradenú diaľničnú známku mohol žalobca v zmysle poučenia uviesť v odpore proti Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla ako rozhodujúcu skutočnosť. Túto skutočnosť žalobkyňa v podanom odpore netvrdila a ani o tom nepredložila dôkaz, ktorý by explicitne potvrdzoval danú skutočnosť. Požiadať o vydanie kópie dokladu o úhrade diaľničnej známky ako aj jeho poskytnutie informácie o úhrade diaľničnej známky na predmetné vozidlo je oprávnený len prevádzkovateľ vozidla, to znamená, že správny orgán, keďže nemal uvedený dôkaz a nemohol si ho ani zaobstarať a nemal ani vedomosť o tom, že by mohol existovať, nemohol z neho vychádzať a zohľadniť ho pri vydávaní rozkazu, resp. pri rozhodovaní o prijatí, resp. odmietnutí odporu voči napadnutému rozkazu. Podľa žalovaného z podaného odporu je zrejmé, že prevádzkovateľ vozidla evidenčné číslo NO650CB Z. E. výslovne zakázala N. K. viesť motorové vozidlo mimo spoplatnených úsekov ciest, čo zjavne dokazuje, že na uvedené vozidlo evidenčné číslo NO650CB diaľničná známka nebola uhradená. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že na fotografii je rozoznateľné vozidlo továrenskej značky Volkswagen, evidenčné číslo vozidla NO650CB. Podľa § 10a zákona č. 488/2013 Z. z. porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 je správnym deliktom, nie je to priestupkom vodiča. Skutkový záver vo veci iného správneho deliktu, ktorého sa dopustil účastník konania, bol teda správny, lebo Z. E., D. XXX, XXX XX Q., IČO: 41 964 101 ako prevádzkovateľ vozidla evidenčné číslo NO 650CB sa iného správneho deliktu podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 jednoznačne dopustila, pretože dňa 04.07.2017 v čase o 07:21:30 h diaľnici D1, 221,8 km, smer ZA, toto vozidlo užívalo vymedzený úsek diaľníc, ciest bez toho, aby vodič bol schopný preukázať splnenie povinnosti úhrady diaľničnej známky. V tej súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., z ktorého vyplýva, že prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Používaním vozidla inou osobou, ako je prevádzkovateľ vozidla, v danom prípade N. K., ako to prevádzkovateľ vozidla evidenčné číslo NO650CB Z. E. tvrdí, neprechádzajú na túto osobu povinnosti prevádzkovateľa vozidla uvedené v § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke a teda prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom, alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Správny orgán udeľujúci pokutu sa dozvedá o porušení povinnosti momentom zobrazenia podnetu v zásobníku práce príslušného pracovníka okresného úradu v elektronickom systéme JISCD. Poverený zamestnanec správneho orgánu, ktorý vedie konanie o pokute, od tohto momentu vie, že mu začína plynúť lehota pre uloženie pokuty. V tomto konkrétnom prípade došlo k zobrazeniu podnetu v zásobníku práce povereného zamestnanca okresného úradu 27.08.2019. Právnu kvalifikáciu skutku žalovaný považuje za správnu, ide o iný správny delikt a nie je priestupok podľa ustanovení § 10 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.. Aj samotný skutkový záver o tom, že účastník konania sa iného správneho deliktu podľa ustanovení § 10a ods. 1 jednoznačne dopustil tým, že nesplnil povinnosť stanovenú v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. žalovaný považuje za správny a jednoznačne preukázaný. Samotná dohoda o pracovnej činnosti nie je dôkazom o tom, že jazdu vozidlom s evidenčným číslom NO650CB po spoplatnenom úseku ciest vykonal a motorové vozidlo viedol N. K., zvlášť ak vozidlo viedol na súkromné účely. Prevádzkovateľ vozidla v odpore uvedie také rozhodujúce skutočnosti, ktorými preukáže, že zabezpečil, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Takým dôkazom, ktorý preukazuje úhradu diaľničnej známky je doklad o úhrade diaľničnej známky na vozidlo. K odporu neboli priložené listinné dôkazy, ktoré by boli dôkazom o tom, že vozidlo s evidenčným číslom NO650CB malo v deň spáchania deliktu uhradenú diaľničnú známku, alebo že prevádzkovateľ vozidla iným spôsobom neporušil ust. § 10a ods. 1 citovaného zákona, čo správny orgán v odôvodnení zdôvodnil. Posúdením podaného odporu správny orgán zistil, že v danom prípade nastali dôvody pre odmietnutie odporu podľa § 13 ods. 3 zákona č. 488/2013 Z. z., pretože posúdením odporu bolo zistené, že neobsahuje predpísané náležitosti podľa
odseku 2 a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Správny delikt prevádzkovateľa vozidla bol získaný a zaznamenaný stacionárnym elektronickým zariadením, čoho dôkazom je výstup - záznam o vykonaní kontroly č. 7661116 a fotografie, dátum vyhotovenia 05.07.2017. Podľa § 10a zákona č. 488/2013 Z. z. porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 je správnym deliktom a nie priestupkom. K odporu neboli priložené listinné dôkazy, ktoré by boli dôkazom o tom, že vozidlo s evidenčným číslom NO650CB malo v deň spáchania deliktu uhradenú diaľničnú známku, alebo že prevádzkovateľ vozidla iným spôsobom neporušil ust. § 10a ods. 1 citovaného zákona, čo správny orgán v odôvodnení zdôvodnil. Dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená medzi zamestnancom N. K. a zamestnávateľom Z. E. zo dňa 14.03.2017 podľa názoru žalovaného nie je dôkazom o tom, že dňa 04.07.2017 v čase o 07:21:30 hod. jazdu vozidlom s evidenčným číslom NO650CB po spoplatnenom úseku ciest vykonal a motorové vozidlo viedol N. K.. Prevádzkovateľ vozidla bol povinný vybaviť vozidlo dokladom preukazujúcim zaplatenie úhrady za diaľničnú známku v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. a túto povinnosť si preukázateľne nesplnil.
6. Žalobkyňa v replike zo dňa 07.12.2021 opätovne uviedla, že žalovaný nedostatočne preveril skutkový stav, nakoľko na základe predložených listinných dôkazov je podľa nej zrejmé, že motorové vozidlo dňa 04.07.2017 užíval N. K., zamestnanec žalobkyne, ktorý v tom čase u žalobkyne pracoval ako vodič pohrebnej služby a v čase spáchania skutku bol žalobkyňou upozornený, aby sa pri užívaní vozidla vyhol vymedzeným úsekom ciest. Správnemu orgánu bola dostatočne preukázaná identita vodiča predložením dôkazov zo strany žalobcu. Žalovaný nezákonne odmieta nevyhnutnosť aplikácie subjektívnej zodpovednosti za priestupok napriek tomu, že páchateľ priestupku bol v konaní nepochybne zistený. Žalobkyňa už v odpore uviedla všetky predpísané náležitosti, najmä rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň označila aj všetky predmetné listinné dôkazy na preukázanie spomínaných tvrdení. Žalobkyňa má za to, že za skutok, ktorý bol spáchaný fyzickou osobou, ktorej identita je známa, je aplikácia objektívnej zodpovednosti zo strany žalovaného nesprávna. Z ustanovení zákona o diaľničnej známke o náležitostiach odporu vyplýva povinnosť prevádzkovateľa (stíhaného za správny delikt) odôvodniť odpor vo veci samej. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu III. ÚS 161/2009 z obsahového hľadiska odporu postačuje, ak z odôvodnenia vyplýva iba nesúhlas účastníka konania s povinnosťou, ktorá mu bola uložená. Ďalej v zmysle rozhodnutí Ústavného súdu IV. ÚS 1/02, I. ÚS 139/02, II. ÚS 174/04, II. ÚS 154/08 prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona, alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom za svojvôľu pri posudzovaní je možné považovať aj prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem. Odpor, ktorý bol v tomto prípade podaný oprávnenou osobou v zákonnej lehote proti rozkazu správneho orgánu, bez pochyby obsahoval nesúhlas žalobcu s uložením povinnosti zaplatiť pokutu. S poukazom na § 13 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, odpor obsahuje dostatočne jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, z ktorého vyplýva jednoznačný záver o nesúhlase žalobkyne s uloženou pokutou. Žalobkyňa explicitne v odpore označila a predložila dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia a takýto odpor nemožno považovať za odpor bez odôvodnenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný odňal žalobkyni právo na spravodlivé konanie. Procesný postup uplatnený pri odmietnutí odporu zo strany žalovaného bol nesprávny, nakoľko žalovaný bol povinný preskúmať dôvody uvedené v odpore a vo veci meritórne rozhodnúť. Ďalej žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/94/2020 zo dňa 23.03.2021, z ktorého citovala. Podľa žalobkyne v danom prípade odpor voči rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla obsahoval všetky náležitosti požadované v ust. § 13 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, nakoľko bol riadne odôvodnený a žalobkyňa v odpore voči rozkazu o uložení pokuty priložila listinný dôkaz, z ktorého je zrejmé, že 04.07.2017 bolo osobné motorové vozidlo vedené fyzickou osobou N. K.. Z podaného odporu vyplýva, že nejde o správny delikt žalobkyne Z. E., ale ide o priestupok N. K., pričom žalobkyňa v odpore odôvodnila rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu. V zmysle uvedených skutočností opätovne navrhla súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
7. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.
8. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.06.2022 a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec v zmysle § 194 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP z nasledovných dôvodov:
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 04.07.2017 (spáchanie iného správneho deliktu), prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 04.07.2017, prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.
Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 04.07.2017, ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1 alebo osobou poverenou výkonom kontroly alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur.
Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 03.07.2020 (deň právoplatnosti rozhodnutia žalovaného), správny delikt prevádzkovateľa vozidla podľa § 10a ods. 1 možno prejednať a uložiť zaňho pokutu len vtedy, ak dôkaz o spáchaní správneho deliktu je získaný a zaznamenaný stacionárnym elektronickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré používa správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 alebo osoba poverená výkonom kontroly.
Podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 03.07.2020, prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije.
Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 03.07.2020, okresný úrad odmietne odpor, ak a) neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 2 a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, b) bola pokuta už uhradená.
Podľa § 13 ods. 5 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 03.07.2020, včasným podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 3, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ak v odseku 6 nie je ustanovené inak.
V zmysle § 16 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 03.07.2020 na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/ v znení neskorších predpisov) ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Z administratívneho spisu, tvoriaceho súčasť súdneho spisu, mal správny súd preukázané, že žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu - Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-NO-OCDPK-2019/017693 zo dňa 27.09.2019 odpor zo dňa 21.10.2019, ktorý bol dol doručený prvostupňovému správnemu orgánu podľa odtlačku prezentačnej pečiatky dňa 23.10.2019. Odpor bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Žalobkyňa podaný odpor odôvodnila nasledovne: „Dňa 04.07.2017 viedol vozidlo vodič N. K., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: Z. XXX/XX, R. XXX XX, pričom táto osoba porušila zákon č. 488/2013 Z. z. užívaním cesty D1 bez úhrady diaľničnej známky. Vodič N. K. u mňa v tom čase pracoval ako vodič pohrebnej služby, pričom viedol MV bez úhrady cestou D1 naprike môjmu výslovnému zákazu a pokynu viesť MV mimo spoplatnených úsekov. Z uvedeného vyplýva, že nejde o správny delikt mňa ako fyzickej osoby - podnikateľa, ale ide o priestupok fyzickej osoby - N. K.. Dôkazy k uvedenému tvrdeniu (najmä dohodu o pracovnej činnosti) doručím do 5 dní odo dňa odoslania tohto odporu. Na základe uvedeného navrhujem odložiť vec prípadné konanie zastaviť, nakoľko je zrejmé, že odo dňa spáchania priestupku fyzickej osoby - N. K. uplynuli dva roky dňa 04.07.2019, a teda zodpovednosť za priestupok zanikla v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.“. K odporu bola doručená Dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená podľa § 228a zákona č. 311/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov medzi zamestnávateľom Z. E. a N. K., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 14.03.2017, ktorá bola uzatvorená na čas od 15.03.2017 do 28.02.2018. Podľa čl. I. tejto dohody zamestnanec sa zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa pracovné činnosti: práce v pohrebnej službe podľa pokynov zamestnávateľa - vedenie motorového vozidla.
12. Podľa správneho súdu spornou vo veci je skutočnosť, či žalovaný postupoval správne, keď predmetný odpor žalobkyne odmietol podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 488/2013 Z. z. z dôvodu, že neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, nakoľko neobsahuje listinné dôkazy, ktoré by odôvodňovali ďalšie konanie, resp. zastavenie konania, keď žalobkyňa k odporu nepriložila listinné dôkazy, ktoré by boli dôkazom o tom, že vozidlo malo v deň spáchania deliktu uhradenú diaľničnú známku, alebo že prevádzkovateľ vozidla inak neporušil ust. § 10a ods. 1 citovaného zákona, teda podaný odpor neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z..
13. Správny súd námietku žalobkyne, že odpor má všetky náležitosti v zmysle zákona, pričom jeho odmietnutie za daných okolností nemá oporu v zákone, vyhodnotil ako dôvodnú, keďže žalobkyňa namietala, že neboli splnené podmienky pre odmietnutie odporu podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 488/2013 Z. z..
14. Žalobkyňa v podanom odpore uviedla skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu, pričom tieto skutočnosti sú podľa názoru správneho súdu z hľadiska obsahu formulované dostatočne jasne, konkrétne a zrozumiteľne. Správny súd sa preto musel zaoberať otázkou, či procesným postupom žalovaného nebola žalobkyni odňatá možnosť konať pred správnym orgánom.
15. O odňatí možnosti konať pred správnym orgánom ide v prípade, ak v dôsledku procesne nesprávneho postupu správneho orgánu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných oprávnení, priznaných mu v správnom konaní, za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Judikatúra už dospela k záveru, že o prípad odňatia možnosti pred správnym orgánom konať ide tiež vtedy, keď správny orgán odmietne odvolanie i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup. Obdobne možno za postup odnímajúci možnosť pred správnym orgánom konať označiť postup správneho orgánu, ktorý odmietne odpor proti rozkazu v procesnej situácii, v ktorej pre taký procesný postup neboli dané zákonné predpoklady. Odpor proti rozkazu je špecifickým spôsobom procesnej obrany účastníka konania, ktorý má za následok splnenie zákonom ustanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť veci samej a podanie oprávnenou osobou) kasačný účinok. Z ustanovení zákona č. 488/2013 Z.z. o náležitostiach odporu vyplýva povinnosť prevádzkovateľa vozidla (stíhaného za správny delikt) odôvodniť odpor vo veci samej. Z obsahového hľadiska pritom postačuje, ak z odôvodnenia odporu vyplýva iba nesúhlas účastníka konania s povinnosťou ktorá mu bola uložená (sp. zn. III. ÚS 161/2009). V tejto súvislosti správny súd v súlade s konštantnou judikatúrou (napr. sp. zn. IV. ÚS 1/02, sp. zn. I. ÚS 139/02, sp. zn. II. ÚS 174/04, sp. zn. II. ÚS 154/08) podotýka, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Taktiež za svojvôľu, ktorá má
za následok porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky treba považovať aj prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem.
16. Správny súd konštatuje, že v danom prípade bol odpor proti rozkazu o uložení pokuty podaný v zákonom stanovenej lehote oprávnenou osobou, jeho odôvodnenie bolo síce stručné, ale bezpochyby obsahovalo nesúhlas žalobkyne s uložením povinnosti zaplatiť pokutu. Podľa názoru správneho súdu odpor podaný žalobkyňou obsahuje s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. dostatočne jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, z ktorého vyplýva jednoznačný záver o nesúhlase žalobkyne s pokutou uloženou jej rozkazom zo dňa 27.09.2019 č. OU-NO-OCDPK-2019/017693. Žalobkyňa v odpore explicitne označila a pripojila dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že označené motorové vozidlo v čase spáchania stíhaného správneho deliktu viedla súkromná fyzická osoba. Takýto odpor nemožno považovať za odpor bez odôvodnenia vo veci samej. Skutočnosť, či dôvody uvádzané podávateľom odporu sú dôvodom pre to, aby bol v konečnom dôsledku zbavený svojej deliktuálnej zodpovednosti za správny delikt, musia byť posudzované v pokračujúcom administratívnom konaní a nedostatok ich právnej relevancie z hľadiska ich spôsobilosti privodiť pre podávateľa odporu priaznivejší (ním požadovaný) výsledok administratívneho konania nemožno považovať za taký nedostatok z hľadiska obsahových náležitostí odporu, pre ktoré by ho mal a mohol žalovaný v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 488/2013 Z.z. odmietnuť z dôvodu, že neobsahuje predpísané náležitosti.
17. Obrana žalobkyne a skutkové tvrdenia označené v podanom odpore sú tzv. rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré má na mysli citované ust. § 13 ods. 2 veta tretia zákona č. 488/2013 Z.z., v zmysle ktorého „rozhodujúcimi skutočnosťami“ môžu byť skutočnosti vecné aj právne, ktorými žalobca spochybňuje závery správneho orgánu obsiahnuté v rozkaze o uložení pokuty, pričom v tomto štádiu konania nie je relevantné, či žalobcom v odpore uvádzané skutočnosti sú podľa mienky správneho orgánu spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie alebo nie.
18. Pokiaľ žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti v odôvodnení včas podaného odporu obsiahla, pričom k odporu súčasne pripojila listinný dôkaz, na ktorý sa odvoláva a vzťahuje sa k daným skutkovým tvrdeniam, správnemu orgánu neprináležalo rozhodnúť o podanom odpore podľa citovaného ust. § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 488/2013 Z.z. a meritórne sa zaoberať relevanciou argumentácie žalobcu v podanom odpore, resp. presvedčivosťou priložených dôkazov. Správny orgán mal riadne pokračovať v súlade s citovaným ust. § 13 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu v správnom konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla.
19. V nadväznosti na uvedené správny súd dospel k záveru, že pokiaľ postup správneho orgánu, ktorý zaoberajúc sa právnou relevanciou obrany žalobkyne prezentovanou v ňou podanom odpore vyústil do záveru, že podaný odpor nemá zákonom predpísané náležitosti, takýto postup nemá oporu v zákone.
20. Správny súd konštatuje, že právna (i)relevantnosť konkrétne a zrozumiteľne formulovaných skutočností - dôvodov uvádzaných v odpore z hľadiska ich spôsobilosti zvrátiť doterajší výsledok administratívneho konania v prospech podávateľa odporu, nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom pre odmietnutie odporu podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 488/2013 Z.z. Z vyššie uvedených dôvodov teda nebol na mieste procesný postup odmietnutie odporu tak ako to vykonal žalovaný vo svojom rozhodnutí, ale žalovaný bol povinný preskúmať dôvody uvedené v odpore a vo veci meritórne rozhodnúť.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom prieskumu správneho súdu bolo len rozhodnutie procesného charakteru, tak v rámci takto vymedzených mantinelov daných charakterom preskúmavaného rozhodnutia, bol správny súd oprávnený zaoberať sa len tým, či boli splnené všetky zákonom požadované predpoklady na to, aby žalovaný správny orgán vydal také procesného rozhodnutie. Z tohto dôvodu sa správny súd nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami vzťahujúcimi sa k meritórnemu posúdeniu veci, v dôsledku čoho sa správny súd logicky nemohol zaoberať ani na to nadväzujúcou obranou žalovaného k uvedeným námietkam.
22. Vychádzajúc z vyššie prezentovaného vyhodnotenia žalobných námietok správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného - rozhodnutie o odmietnutí odporu, zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
23. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.