Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/129/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. J. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. 6, I., zastúpená Mgr. Dušanom Zatkalíkom, advokátom so sídlom Ľudovíta Fullu 9/A, Bratislava, IČO: 42 128 871 a otec P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, I., v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 28.11.2019, č.k. -69, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. V napadnutom rozsudku, súd prvej inštancie zamietol návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa a vo výroku rozhodnutia s použitím (ďalej „“) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej „Zákon o rodine“), , , o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vecne tým, že s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu matky. Konštatoval, že matke sa nepodarilo získať súhlas otca so zmenou priezviska maloletej a za rozhodujúce v danom prípade pokladal posúdenie záujmu maloletej na zmene jej doterajšieho priezviska. Zistil, že otec bol naposledy v osobnom kontakte s maloletou v roku 2015, keď táto mala len tri roky, následne bol otec vzatý do väzby a neskôr nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa nachádzal aj v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie považoval za prirodzené, že maloletá otca zo svojho bežného života vytesňuje, keďže vzhľadom na jej nízky vek a dlhodobé odlúčenie od otca sa medzi nimi nestihla vytvoriť silnejšia citová väzba. Uviedol, že otec ani v predchádzajúcom období neprejavoval o maloletú skutočný záujem a dobrovoľne si k nej neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. Takéto správanie otca označil za nezodpovedné, neospravedlniteľné a ubližujúce maloletej. Správanie otca ani matkou tvrdené skutočnosti však nevyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mala byť povolená zmena priezviska maloletej konštatujúc, že maloletá sa narodila počas trvania manželstva jej rodičov a nesie priezvisko, na ktorom sa rodičia pri uzavretí manželstva dohodli ako na ich spoločnom priezvisku, pričom matka sa na základe vlastného rozhodnutia po rozvode jej manželstva s otcom (druhé manželstvo matky) vrátila k používaniu svojho

predchádzajúceho priezviska „A.“, t.j. priezviska po jej prvom manželovi, ktoré nesie aj jej plnoletá dcéra O.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že maloletá nemá s priezviskom „A.“ žiadnu spojitosť a chce sa tak volať len preto, že toto priezvisko majú jej matka a plnoletá sestra. Bol toho názoru, že aj keď má maloletá silný pozitívny vzťah k svojej matke a sestre, ktorú považuje za svoj vzor, táto skutočnosť nepredstavuje dôvod na zmenu priezviska maloletej, a to aj s ohľadom na fakt, že sestra maloletej môže kedykoľvek zmeniť svoje súčasné priezvisko v súvislosti so sobášom. Za dôvod na povolenie zmeny priezviska maloletej rovnako nepovažoval ani argument matky o problémoch počas komunikácie v škole maloletej a medzi jej rovesníkmi, vyplývajúcich z rozdielnosti priezvisk matky a maloletej, keď v súčasnej dobe nie je neobvyklé, že rodičia majú rozdielne priezviská. Pripustil, že rozdielnosť priezvisk matky a maloletej môže vyvolávať otázky, avšak v situácii, keď je už maloletá zastabilizovaná v škole a v skupine jej rovesníkov, by prípadná zmena doterajšieho priezviska maloletej mohla rovnako vyvolať nechcené otázky, ktorým bude maloletá vystavená. V prejednávanej veci súd prvej inštancie uprednostnil kontinuitu u maloletej a jej zotrvanie pri priezvisku, na ktorom sa rodičia dohodli pri jej narodení. Maloletú vzhľadom na jej vek, v ktorom nemožno vylúčiť ovplyvnenie jej názoru zo strany matky, nevypočul. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že názor maloletej už bol zaznamenaný v matkou predloženom Odbornom vyjadrení č. 2/2018 vypracovanom psychologičkou Mgr. W. D., v zmysle ktorého by sa maloletá chcela volať „A.“ rovnako ako jej matka a sestra, avšak vzhľadom na svoj vek ešte nie je schopná plnohodnotne vyjadriť svoj názor a tento môže byť do značnej miery ovplyvnený jej naviazanosťou na matku.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( , , , ďalej „“ ). Napadnuté rozhodnutie mala za nie dostatočne odôvodnené, keď sa v ňom súd prvej inštancie náležite nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Odôvodnenie napadnutého rozsudku pokladala za protichodné, keďže v ňom súd prvej inštancie na jednej strane poukázal na nezáujem otca o maloletú, jeho žiadosť o zníženie výživného a neexistenciu silnejšej citovej väzby medzi otcom a maloletou, no zároveň nevzhliadol dôvod na udelenie súhlasu so zmenou priezviska maloletej. Súdu prvej inštancie ďalej vytkla, že sa nevysporiadal s ňou predloženým odborným vyjadrením ani so stanoviskom kolízneho opatrovníka, podľa ktorého by zmena priezviska bola v záujme maloletej a rozhodol v rozpore s týmito podstatnými dôkazmi. Za nesprávny považovala aj záver súdu prvej inštancie, že ani silný vzťah maloletej k jej staršej sestre nie je dôvodom na zmenu priezviska maloletej, pretože sestra maloletej si môže v budúcnosti svoje priezvisko zmeniť. V tejto súvislosti podotkla, že v súčasnosti si ženy bežne ponechávajú svoje pôvodné priezviská aj po uzavretí manželstva, a preto mal súd prvej inštancie zohľadniť aktuálny stav. Všetky súdom prvej inštancie vykonané dôkazy, s výnimkou nesúhlasu otca so zmenou priezviska maloletej, podľa názoru matky preukazujú, že zmena priezviska bude v prospech maloletej. Zdôraznila, že s jej návrhom vyslovila súhlas maloletá aj kolízny opatrovník, pričom otec je v dlhoročnom výkone trestu odňatia slobody za úmyselný násilný trestný čin a neprejavuje skutočný záujem o maloletú a v dôsledku zmeny priezviska maloletej by neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach vo vzťahu k dieťaťu. Vzhľadom na uvedené matka navrhla, aby odvolací súd aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Argumenty matky považoval za účelové a úplne nezmyselné. Bol toho názoru, že matka trpí poruchou vlastnej identity. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že matka pri vstupe do manželstva s ním prijala jeho priezvisko a po ich rozvode sa vrátila k priezvisku po svojom prvom manželovi, t.j. „A.“, s tým, že po istom čase si zmenila meno z „A.“ na „A.“ a zároveň prijala ďalšie meno „A.“, pričom aj po vstupe do tretieho manželstva si ponechala priezvisko „A.“. Z uvedených dôvodov otec žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Kolízny opatrovník poukázal na svoje vyjadrenie prednesené na pojednávaní uskutočnenom pred súdom prvej inštancie dňa 28.11.2019, v zmysle ktorého pokladá zmenu priezviska za súladnú so záujmom maloletej.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť.

7. Podľa C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa čl. 5 prvej vety Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

9. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10. Podľa , žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.

11. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( C.m.p., ).

12. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka konania ( v sporovom konaní strany sporu ) na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka konania nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd musí dať odpoveď len na tie argumenty, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi , čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania ( strany sporu) , aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

14. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkam matky, že „rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne, náležite, dostatočne, jasne, presvedčivo odôvodnené a súd sa v ňom nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní“, (ktorú je treba podriadiť pod režim ust. ) treba konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia vzťahujúce sa ku skutkovému a právnemu posúdeniu prijatého rozhodnutia uvedeným požiadavkám vyhovuje a odvolacie námietky matky sú v tomto smere nedôvodné a nepodložené. Z odôvodnenia rozhodnutia

vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom uviedol, čoho sa matka v návrhu domáhala, ako návrh skutkovo odôvodnila, aké dôkazy predložila, ako sa k návrhu vyjadril otec a kolízny opatrovník, aké dôkazy v konaní vykonal a následne zo skutkového stavu ustáleného na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce hmotnoprávne ustanovenia ( Zákona o rodine, , , ) . Dôvody vedúce ho k zamietnutiu návrhu matky náležite v ods.16 rozhodnutia odôvodnil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania ( riadne v rozhodnutí uvedenými ) , ale tiež s poukazom na prijaté právne závery a v dostatočnom rozsahu sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania .

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Z formulácie ustanovenia § 35 Zákona o rodine možno vyvodiť, že bežné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. Takže v prípade, ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Vecou podstatnou treba rozumieť nielen niečo, čo je objektívne v právnom živote podstatné (napr. zastúpenie), ale čo je podstatné jednak pre rodiča a najmä pre dieťa. Súdna prax určila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska maloletého.

16. Za podstatné odvolací súd považuje, že určenie mena a priezviska maloletého dieťaťa patrí k právam oboch rodičov a k jeho zmene môže dôjsť len zákonným spôsobom. V prípade nedosiahnutia dohody rodičov o zmene priezviska maloletého dieťaťa môže súd (v prípade podania návrhu za účelom nahradenia súhlasu nesúhlasiaceho rodiča) udeliť súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa vtedy, ak sú na zmenu priezviska maloletého dieťaťa (o ktorej zmene následne rozhoduje príslušný štátny orgán podľa osobitného zákona) závažné dôvody. Tie musia však byť v najlepšom záujme dieťaťa, avšak nemôžu byť opomenuté ani práva rodičov. Tieto závažné dôvody odôvodňujúce zmenu priezviska nastávajú najmä vtedy, ak rodič nesúhlasiaci so zmenou priezviska si neplní svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho vôbec záujem, stratil k nemu citový vzťah, a preto nie je naďalej v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa pestovaný a prehlbovaný, alebo ak rodič, ktorý má dieťa vo výchove, žije s novým partnerom, s ktorým má ďalšie dieťa, ktoré má priezvisko odlišné od dieťaťa. Za tieto závažné dôvody možno považovať aj okolnosti, ktoré by spôsobovali ujmu, resp. bola by zhoršená kvalita života maloletého dieťaťa, spojená s jeho priezviskom.

17. V posudzovanej veci je nesporná skutočnosť, že maloletá nesie priezvisko po otcovi na základe súhlasného vyhlásenia rodičov deklarovaného pri uzavretí ich manželstva o priezvisku ich spoločných detí. Dôvody podaného návrhu matky vo vzťahu k predmetu konania aj odvolací súd posúdil ako nedostatočné, keďže ani po dokazovaní vykonanom súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by v záujme maloletej bolo potrebné zmeniť jej priezvisko, z dôvodu jeho možného negatívneho vplyvu na zdravý vývin maloletej, alebo v dôsledku konfrontácie maloletej s negatívnymi životnými situáciami, vzniknutými v dôsledku rozdielnosti jej priezviska s priezviskom matky. Z obsahu spisu nevyplýva žiadna negatívna skúsenosť maloletej s otcom (s ktorým sa od útleho veku v dôsledku jeho nástupu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody nestretáva ) a ani to, že by maloletej jej priezvisko spôsobovalo v sociálnych kontaktoch v škole a v prostredí jej rovesníkov akékoľvek ťažkosti. Odvolací súd poukazuje na okolnosť, že matka sa po rozvode s otcom maloletej dobrovoľne vrátila k používaniu priezviska po svojom prvom manželovi a zosúladila svoje priezvisko s priezviskom staršej, už plnoletej dcéry O., čím sama zapríčinila aktuálnu rozdielnosť jej priezviska a priezviska maloletej, ktorú sa následne pokúšala odstrániť prostredníctvom súdom prvej inštancie posudzovaného návrhu na začatie konania. Dôvody, ktorými matka odôvodňovala návrh na udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa (nezáujem otca, neplnenie si vyživovacej povinnosti, silný pozitívny vzťah maloletej k matke a staršej nevlastnej sestre a jej túžba mať s nimi rovnaké priezvisko), ani odvolací súd, pri zohľadnení zistených konkrétnych skutkových okolností daného prípadu ( otec sa v roku 2015

odsťahoval zo spoločnej domácnosti, o maloletú od toho času nejavil žiaden záujem a neprispieval na jej výživu, otec bol od januára 2016 vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia slobody, maloletej zaslal niekoľko listov), neposúdil ako závažné dôvody, dôsledkom ktorých by bola úvaha o vyhovení návrhu matky. Podľa názoru odvolacieho súdu, v danej veci súd prvej inštancie pri zohľadnení, že medzi otcom a maloletou sa v dôsledku nástupu otca do väzby a následného výkonu trestu odňatia slobody ani nestihla vytvoriť silnejšia citová väzba , správne uprednostnil kontinuitu u maloletej v podobe jej zotrvania na súčasnom priezvisku, s ktorým je už zastabilizovaná v škole a aj v skupine rovesníkov.

18. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky matky, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Matka okrem iného súdu prvej inštancie vytkla nesúlad medzi jeho zistením o nezáujme otca o maloletú a neexistencii citovej väzby medzi nimi a záverom súdu prvej inštancie o neexistencii dôvodu na udelenie súhlasu so zmenou priezviska maloletej. Na danú námietku matky odvolací súd neprihliadol, keďže súd prvej inštancie uvedený záver odôvodnil aj tým, že otec bol s maloletou naposledy v kontakte v období, keď táto mala iba tri roky, a z dôvodu ich dlhodobého odlúčenia spôsobeného pobytom otca vo výkone väzby a neskôr vo výkone trestu odňatia slobody, sa medzi maloletou a jej otcom nestihla vytvoriť hlbšia citová väzba. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením matky, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s ňou predloženým Odborným vyjadrením č. 2/2018 psychologičky Mgr. W. D., keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podstatné závery označeného odborného vyjadrenia (o nevytvorení vzťahovej väzby maloletej k otcovi, vytesňovaní otca dieťaťom, spokojnosti a stabilizácii maloletej v aktuálnom prostredí ), súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil, riadne sa nimi pri právnom posúdení veci aj zaoberal a práve na ich základe nepristúpil k výsluchu maloletej s poukazom na jej neschopnosť plnohodnotne vyjadriť svoj názor vyplývajúcu z jej veku, ako aj jej silnú naviazanosť na matku, ktorou môže byť jej kladný postoj k zmene priezviska ovplyvnený. V súvislosti so stanoviskom kolízneho opatrovníka, podľa ktorého by zmena priezviska bola v záujme maloletej, prednesenom pred súdom prvej inštancie, je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite vysporiadal s otázkou, či by bola matkou navrhovaná zmena priezviska v záujme maloletej. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie, že staršia sestra maloletej môže svoje priezvisko v budúcnosti zmeniť v súvislosti s uzavretím manželstva, toto možno považovať za diskutabilné, avšak s prihliadnutím na dostatočnosť ďalších dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie návrh matky zamietol, daná úvaha súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nemala vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.

19. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne podľa potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).