Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/122/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobkyne: TLM INVESTMENT s. r. o., Zadunajská 6/A, Bratislava, IČO: 46 250 956, zastúpenej advokátkou: JUDr. Eva Krchňavá, Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica, proti žalovanej: TESTA s.r.o., Šedivská 838, Letohrad, Česká republika, IČO: 601 09 360, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Mikuľak, Františkánska 5, Košice, o zaplatenie 46.385,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 21. mája 2019 č. k. -137, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanej priznal náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , , , (ďalej len „“), , , (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 1.6.2018 domáhala zaplatenia sumy 46.385,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.5.2018 do zaplatenia a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Žalobou uplatnený nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že 8.4.2014 bola medzi spoločnosťou OTNAVA Galanta s. r. o. ako objednávateľom a žalovanou ako zhotoviteľom, uzatvorená zmluva o dielo, ktorej predmetom bola dodávka a montáž strešného plášťa, opláštenie haly a trapézových plechov na stavbe „Vendo Park Galanta“, a to formou dodávky „stavby na kľúč“. Počas realizácie diela žalovaná nevedela zabezpečiť izolačný materiál potrebný na zhotovenie diela z dôvodu, že dodávateľ tohto materiálu (STAVMAT IN, spol. s r.o.) požadoval úhradu celej dodávky materiálu vopred ako zálohovú platbu. Žalovaná nebola schopná zálohovú platbu uhradiť, preto požiadala Ing. Ľuboša Hlavatíka, vtedajšieho konateľa spoločnosti OTNAVA Galanta s.r.o., ktorý bol zároveň generálnym riaditeľom spoločnosti žalobkyne, o zabezpečenie dodania tohto materiálu. Dodávku materiálu objednala žalobkyňa u dodávateľa (STAVMAT IN, spol. s r. o.) a zložila dodávateľovi zálohu vo výške 46.465,61 eur. Žalovanej bol objednaný materiál dodaný na miesto vykonávania diela, t. j. na stavbu „Vendo Park Galanta“, kde žalovaná dodaný materiál postupne, a to dňa 16.5.2014, 18.5.2014, 19.5.2014, 20.5.2014, 21.5.2014, 23.5.2014 a 27.5.2014, aj prevzala a použila ho na zhotovenie diela. Následne bola žalobkyni vystavená zo strany spoločnosti STAVMAT IN, spol. s r.o. riadna faktúra zo dňa 30.5.2014 (splatná 13.6.2014) na sumu 46.385,26 eur, ktorá bola uhradená jednostranným započítaním zo strany spoločnosti STAVMAT IN, spol. s r. o. so zálohou zaplatenou

žalobkyňou ku dňu 13.6.2014. Žalovaná žalobkyni za dodaný a prevzatý materiál nezaplatila cenu tohto materiálu. Nakoľko žalobkyňa plnila za žalovanú ako zhotoviteľa to, čo mala plniť sama, vznikol žalobkyni nárok na vrátenie toho, čo za žalovanú zaplatila. Žalovaná v konaní namietala svoju pasívnu legitimáciu, pretože medzi žalobkyňou a ňou žiaden vzťah nikdy neexistoval. Žalovaná dodaným izolačným materiálom nedisponuje ani dielo nevyužíva, preto neexistuje žiaden majetkový prospech, ktorý by takýmto spôsobom získala. Preto je vylúčené, že sa žalovaná akokoľvek na úkor žalobkyne obohatila. Tvrdila, že v priebehu realizácie došlo k problémom na strane objednávateľa (OTNAVA Galanta s. r. o.), pretože neuhradil zálohu na vykonanie diela v súlade so zmluvou a dodnes jej dlží čiastku, ktorá len na istine predstavuje 8.009.542 Kč. Poprela tiež, že by požiadala Ing. Hlavatíka o zabezpečenie dodania materiálu a tvrdila, že ho žiadala o zaplatenie zálohovej faktúry. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania, keď k dodaniu materiálu došlo najneskôr dňa 27.5.2014, preto dňom 27.5.2018 došlo k premlčaniu, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 1.6.2018. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesporných skutočností, že dňa 8.4.2014 bola uzatvorená zmluva o dielo medzi OTNAVA Galanta, s.r.o. a TESTA, s.r.o. (žalovanou), predmetom ktorej bolo zhotovenie diela na stavbe „Vendo park Galanta“ v rozsahu dodávky a montáže strešného plášťa, opláštenia haly a trapézových plechov vo forme dodávky stavby na kľúč. Žalovaná mala v rámci zhotovenia diela zabezpečiť aj dodávku materiálu. Žalobkyňa zakúpila materiál a tento bol dodaný a uhradený vo forme zálohy. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobkyňa a predávajúci izolačného materiálu (STAVMAT IN, spol. s r. o.) sa dohodli, že žalobkyňa nadobudne vlastnícke právo až zaplatením kúpnej ceny ako vyplýva z faktúry č. FV14-447/2014. Žalobkyňa zaplatila kúpnu cenu v 2 splátkach - dňa 15.5.2014 vo výške 38.905,09 eur a dňa 22.5.2014 vo výške 7.560,51 eur, a to na základe zálohovej faktúry zo dňa 13.5.2014, splatnej dňa 15.5.2014. Dňa 30.5.2014 predávajúci vystavil faktúru - daňový doklad na sumu 46.385,26 eur, splatnú dňa 13.6.2014. Súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalovanej ohľadne vznesenej námietky premlčania. Uzavrel, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k izolačnému materiálu na strane žalobkyne došlo postupne jeho odovzdaním, a to najneskôr dňa 27.5.2014 (nakoľko v tom čase už bola kúpna cena uhradená v celej výške formou zálohových platieb). Zároveň predávajúci izolačného materiálu sa stal vlastníkom finančných prostriedkov zaplatených na úhradu kúpnej ceny už ich poukázaním na jeho účet a nie až na základe faktúry č. FV14-447/2014. Už momentom úhrady zálohových faktúr mala žalobkyňa objektívne vedomosť o tom, kto a v akom rozsahu sa na jej úkor obohatil, teda došlo k začatiu plynutia premlčacej doby týmto momentom a nie až dňom 13.6.2014. Zálohová a konečná faktúra sú len účtovnými a daňovými dokladmi, ich existencia nemá vplyv na začatie plynutia premlčacej doby. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa sú dve skutočnosti: predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám; okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. S poukazom na dospel k záveru, že naturálna reštitúcia neprichádza do úvahy (v danom prípade dodaný materiál bol už zapracovaný do diela), preto zákon ráta s peňažnou náhradou ako ekvivalentom hodnoty veci alebo výkonu, ktorú tieto veci majú v čase vrátenia. Keďže ide o právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, treba ho uplatniť v premlčacej dobe (v danom prípade podľa ). Súd prvej inštancie bol toho názoru, že sa jednoznačne jedná o plnenie žalobkyne za žalovanú vo forme dodania tovaru a nie zaplatenie kúpnej ceny za tovar, preto premlčacia 4-ročná doba uplynula najneskôr dňom 27.5.2018 (presnejšie od 16.5.2018 do 27.5.2018), pričom žaloba bola podaná na súd dňa 1.6.2018. Reagujúc na tvrdenie žalobkyne, že žalobkyňa plnila za žalovanú zaplatením kúpnej ceny za tovar, súd prvej inštancie uviedol, že v takom prípade by k premlčaniu došlo v 2 etapách - dňa 15.5.2018 v časti plnenia vo výške 38.905,09 eur a dňa 22.5.2018 v časti plnenia vo výške 7.560,51 eur. Dodal, že konečná faktúra má význam len z účtovného hľadiska a nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. (ďalej len „“), vecne úspechom žalovanej v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila , a . Dôvodila, že súd prvej inštancie pochybil ustálením nesprávneho skutkového zistenia, že žalobkyňa za žalovanú plnila vo forme dodania tovaru a práve dodávka tovaru je predmetom bezdôvodného obohatenia. Zo žalobkyňou predložených dodacích listov ani z vykonaného dokazovania nevyplýva, že materiál na stavbu dodala žalobkyňa, alebo že by žalobkyňa materiál na stavbe prevzala a následne ho dodala žalovanej. Na stavbe „Vendo park Galanta“ si dodaný tovar prevzala od spoločnosti STAVMAT IN, spol. s r.o. priamo žalovaná. Žalobkyňa len úhradou kúpnej

ceny za dodaný tovar zabezpečila, aby bol tovar pre žalovanú dodaný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nenastal moment prechodu vlastníckeho práva k tovaru zo spoločnosti STAVMAT IN, spol. s r.o. na žalobkyňu ani jeho odovzdaním ( ) ani získaním oprávnenia nakladať s tovarom ( ), preto možno ustáliť, že žalobkyňa sa nikdy nestala vlastníkom dodávaného tovaru. Z nesprávneho skutkového zistenia potom vyplýva nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že za moment začatia plynutia premlčacej doby je potrebné považovať jednotlivé termíny dodávok tovaru na stavbu. Za ďalšie nesprávne skutkové zistenie označila zistenie, že medzi spoločnosťou STAVMAT IN, spol. s r.o. a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu písomnej dohody podľa ustanovenia , pričom takéto tvrdenie nepredniesli ani strany sporu. Faktúra č. FV14-447/2014 je dokladom vystaveným spoločnosťou STAVMAT IN, spol. s r.o., kde si táto spoločnosť jednostranne vymienila nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúcim a tento doklad nie je možné považovať za písomnú dohodu o tzv. výhrade vlastníckeho práva. Za nesprávny považovala tiež záver súdu (ako reakciu na tvrdenie žalobkyne), že v prípade, ak žalobkyňa plnila za žalovanú zaplatením kúpnej ceny za tovar, k premlčaniu nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo v dvoch etapách 15.5.2018 a 22.5.2018. Súd prvej inštancie svoj záver opieral o argumentáciu žalovanej ohľadne zálohovej a konečnej faktúry, pričom mal za to, že význam konečnej faktúry spočíva len v účtovnom hľadisku a nemá význam pre plynutie premlčacej doby. Odvolateľka namietala, že ponímanie zálohových platieb ako riadneho plnenia je nesprávnym právnym posúdením zisteného skutkového stavu veci, nakoľko v zmysle zmluvy o dielo bola povinná cenu izolačného materiálu uhradiť žalovaná. Momentom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej je preto dátum úhrady ceny izolačného materiálu žalobkyňou spoločnosti STAVMAT IN, spol. s r.o. dňa 13.6.2014, keď táto spoločnosť vykonala jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok žalobkyne voči spoločnosti STAVMAT IN, spol. s r.o. na zloženej zálohe na izolačný materiál a spoločnosti STAVMAT IN, spol. s r.o. voči žalobkyni na kúpnej cene za izolačný materiál. Námietka premlčania je neopodstatnená, keďže žalobkyňa si nárok uplatnila na súde dňa 30.5.2018 v čase plynutia premlčacej doby, ktorá by v prípade neuplatnenia nároku súdnou cestou uplynula až dňa 13.6.2018. Zároveň mala za to, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to z dôvodu, že právnu argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa momentu úhrady kúpnej ceny súd prvej inštancie v rozsudku nijako nevyhodnotil. Z rozsudku nie je zrejmé ako súd vyhodnotil z hľadiska hmotného práva realizované právne úkony žalobkyne - zloženie zálohy a započítanie pohľadávky na kúpnej cene voči zloženej zálohe žalobkyne. Argumentáciu ohľadne momentu úhrady kúpnej ceny považovala žalobkyňa pre rozhodnutie vo veci za zásadnú, lebo práve od jej vyhodnotenia sa odvíja moment začatia plynutia premlčacej doby.

3. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s odvolacou námietkou žalobkyne, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej nemohlo nastať v podobe žalobkyňou dodaného tovaru, keďže tovarom fyzicky nedisponovala, a preto moment začatia plynutia premlčacej doby nie je možné ustáliť na moment dodania tovaru žalovanej. V tomto smere žalovaná poukázala na podanú žalobu a k nej priložené listinné dôkazy. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dodávku materiálu objednala u dodávateľa (STAVMAT IN, spol. s r.o.) a podľa predložených dôkazov tovar žalobkyňa objednala, zaplatila a dispozícia s tovarom bola vykonávaná podľa pokynov žalobkyne ako vlastníka veci. Zároveň žalobkyňa nikdy nespochybnila, že nedošlo k dodaniu tovaru v súlade s ust. a nasl. ako ani to, že tovar nebol prevzatý oprávnenými osobami. Žalovaná bola tiež toho názoru, že pre rozhodnutie vo veci je irelevantné, či bola medzi žalobkyňou a dodávateľom tovaru uzatvorená dohoda o výhrade vlastníckeho práva podľa alebo k nadobudnutiu vlastníctva došlo odovzdaním tovaru. Zotrvala na svojom vyjadrení prezentovanom v priebehu konania, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k izolačnému materiálu na strane žalobkyne došlo postupne jeho odovzdaním, a to najneskôr dňa 27.5.2014. Predávajúci izolačného materiálu sa stal vlastníkom finančných prostriedkov zaplatených na úhradu kúpnej ceny už ich zaplatením dňa 15.5.2014 a 22.5.2014 na základe zálohovej faktúry. Ak by aj pre účely tohto konania akceptovala tvrdenia žalobkyne o započítaní vzájomných pohľadávok žalobkyne voči spol. STAVMAT IN, spol. s r.o. na zloženej zálohe a spol. STAVMAT IN, spol. s r.o. voči žalobkyni na kúpnej cene, k ich započítaniu by došlo v súlade s ust. už dňa 30.5.2014, kedy bola faktúra č. FV14-447/2014 vyhotovená. Zároveň by bol nárok žalobkyne premlčaný, keďže k doručeniu žaloby na súd došlo až 1.6.2018. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Súd dostatočným spôsobom odôvodnil svoj názor týkajúci sa momentu úhrady kúpnej ceny, a to jednak s prihliadnutím na začatie plynutia premlčacej doby, ako aj existencie zálohových faktúr a konečnej faktúry. V závere žalovaná poukázala na to (rovnako ako v

priebehu konania), že konaniu žalobkyne pri obstarávaní a dodaní izolačného materiálu chýbal poctivý zámer a toto konanie považovala za účelové. Žalovaná o existencii žalobkyne až do doručenia žaloby nemala žiadnu vedomosť, čo žalobkyňa napriek svojim tvrdeniam žiadnym spôsobom nepreukázala. Mala za to, že výkon práva žalobkyňou spočívajúci v uplatnení bezdôvodného obohatenia žalobou v tomto konaní je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíva právnu ochranu. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Konanie žalobkyne možno považovať za šikanózne.

4. Žalobkyňa nad rámec už uvedených námietok dodala, že tovar bol dodaný predávajúcim (STAVMAT IN, spol. s r.o.) žalovanej ako kupujúcemu. Osoby, ktoré na stavbe tovar prevzali, konali za žalovanú (neboli to osoby, ktoré boli oprávnené konať za žalobkyňu pri prevzatí tovaru). Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, že spoločnosť STAVMAT IN, spol. s r.o. sa stala vlastníkom finančných prostriedkov zaplatených na úhradu kúpnej ceny za tovar (formou zálohy) už momentom ich zaplatenia a nie až na základe (riadnej) faktúry č. FV14-447/2014, žalobkyňa poukázala na ust. a nasl. upravujúce problematiku záložného práva. Vyjadrila svoje presvedčenie, že zloženie zálohy na kúpnu cenu u predávajúceho sa riadi týmto režimom, teda spoločnosti STAVMAT IN, spol. s r.o. vzniklo k peniazom zaplateným žalobkyňou ako záloha na kúpnu cenu záložné právo ich pripísaním na účet tejto spoločnosti. Až splatnosťou kúpnej ceny za tovar (13.6.2014) bol predávajúci ako záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa zo zálohu, t.j. zloženej zálohy na kúpnu cenu. K tvrdeniu žalovanej, že vzájomné pohľadávky žalobkyne a spoločnosti STAVMAT IN, spol. s r.o. sa stretli ku dňu 30.5.2014, kedy bola faktúra na kúpnu cenu vystavená, žalobkyňa poukázala na právnu teóriu i súdnu prax, ktorými je ustálené, že vzájomné peňažné pohľadávky sa stretnú k momentu, keď nastala splatnosť tej z nich, ktorá sa stala splatnou neskôr. K stretu pohľadávok teda došlo až splatnosťou kúpnej ceny za tovar (13.6.2014) a k začatiu plynutia premlčacej doby pre uplatnenie práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo až dňom 13.6.2014. Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdeniami žalovanej o šikanóznom konaní žalobkyne, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniknutého plnením za žalovanú vo forme dodania tovaru, je premlčané.

7. Podľa , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

8. Podľa premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

9. Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

10. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

11. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

13. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

14. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému (poskytol mu plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný (t. j. namiesto dlžníka), pričom medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa plní za iného. Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, ale nesmie ísť o situáciu, že bolo plnené proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto zaňho poskytol plnenie jeho veriteľovi (uspokojil veriteľovu pohľadávku, príp. len sčasti). Bezdôvodné obohatenie nespočíva v tomto prípade vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že bol jeho dlh splnený treťou osobou. Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol jeho dlh.

15. Posúdenie právnej otázky, z ktorej skutkovej podstaty bezdôvodné obohatenie vzniklo, má vplyv na posúdenie toho, čo a v akej forme je dlžník povinný vydať tretej osobe, ktorá zaňho plnila. Ak by totiž išlo o plnenie za iného, mala by tretia osoba nárok na vydanie tohto plnenia. Ak by plnenie spočívalo v nepeňažnom plnení, bolo by prvoradou povinnosťou obohateného vydať to plnenie, ktoré bolo bezdôvodne získané. Podľa ustanovenia musí byť totiž vydané všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením získané. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí byť poskytnutá peňažná náhrada.

16. Rozsah vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle by mal zodpovedať takému finančnému ekvivalentu ( ), ktorým by vyvážil majetkovú ujmu, ktorá by postihla povinný subjekt, t. j. žalovaného, ak by svoju povinnosť plnil sám alebo prostredníctvom iného subjektu, a nie bez ďalšieho suma vynaložená oprávneným subjektom, t. j. žalobcom (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. 1. 2001 sp. zn. ).

17. Bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia musí súd odôvodniť vyvodením právnej povinnosti žalovaného na konkrétne plnenie, ku ktorému došlo zaňho, ako aj neexistenciu takejto právnej povinnosti na strane žalobcu (R 26/1975, s. 162 ods. 4).

18. V posudzovanej veci nebolo sporné, že povinnosť žalovanej (ako zhotoviteľa v zmysle zmluvy o dielo uzavretej so spoločnosťou OTNAVA Galanta, s.r.o. ako objednávateľom) bola dodávka a montáž strešného plášťa, opláštenie haly a trapézových plechov na stavbe „Vendo Park Galanta“, a to formou dodávky „stavby na kľúč“, ako to vyplýva i z čl. III. zmluvy o dielo. Nesporným taktiež bolo, že dodávku izolačného materiálu zabezpečila namiesto žalovanej žalobkyňa. Zo skutkových tvrdení žalobkyne a skutočností preukázaných vykonaným dokazovaním nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 46.385,26 eur s príslušenstvom právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle . Právna kvalifikácia žalobou uplatneného nároku je výhradne vecou súdu. Nie je teda rozhodujúce, ako tvrdené skutočnosti, resp. už v konaní urobené skutkové zistenia právne kvalifikuje strana sporu. Možno však dodať, že takto svoj nárok právne kvalifikovala i samotná žalobkyňa v podaní z 22.2.2019.

19. Ako správne ustálil prvoinštančný súd, povinnosťou žalovanej bolo dodanie izolačného materiálu a nie zaplatenie kúpnej ceny za dodaný izolačný materiál. Dodanie izolačného materiálu nemusela žalovaná zabezpečiť len uzatvorením kúpnej zmluvy, ale titulom nadobudnutia predmetného materiálu, ku ktorého dodaniu sa zmluvou o dielo zaviazala, mohla byť napr. i zámenná či darovacia zmluva. Odvolacia námietka žalobkyne v tomto smere preto dôvodná nebola a v tejto súvislosti ani jej poukaz na to, že ona sama nikdy k dodanému tovaru nenadobudla vlastnícke právo. Možno však prisvedčiť

žalobkyni v tom, že súd prvej inštancie pochybil, ak ustálil, že žalobkyňa a predávajúci izolačného materiálu (STAVMAT IN, spol. s r.o.) sa dohodli, že žalobkyňa nadobudne vlastnícke právo až zaplatením kúpnej ceny ako vyplýva z faktúry č. FV14-447/2014. Niet pochýb o tom, že jednostranné vyhlásenie predávajúceho na faktúre nemožno považovať za dohodu o výhrade vlastníckeho práva v zmysle ust. . Uvedené nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie však nemalo vplyv na vecnú správnosť rozsudku.

20. Povinnosť žalovanej dodať materiál v zmysle zmluvy o dielo, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, splnila za žalovanú práve žalobkyňa, ktorá za účelom splnenia záväzku žalovanej zo zmluvy o dielo (dodanie materiálu) uzatvorila kúpnu zmluvu so spoločnosťou STAVMAT IN, spol. s r.o., ktorá materiál dodala na miesto (Vendo park Galanta) určené žalobkyňou ako kupujúcou. Z objednávky žalobkyne (č.l. 10), ako aj zálohového listu (č.l. 11), dodacieho listu (č.l. 15), či faktúry (č.l. 22) nepochybne vyplýva, že kupujúcim tovaru (odberateľom) bola žalobkyňa. Žalobkyňa si svoju povinnosť z kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim splnila tým, že za tovar zaplatila kúpnu cenu vo forme dvoch zálohových platieb. Žalobkyňa pritom pri plnení svojej povinnosti z kúpnej zmluvy (uhradením zálohových platieb ako preddavkov na kúpnu cenu tovaru) vedela, že plní svoj dlh z kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcim (STAVMAT IN, spol. s r.o.). Uhradením kúpnej ceny za tovar teda žalobkyňa splnila svoj dlh, nie však dlh žalovanej, keďže žalovaná kúpnu zmluvu s predávajúcim neuzavrela. Žalobkyňou uhradená kúpna by mohla predstavovať len možný peňažný ekvivalent ( ) zodpovedajúci plneniu poskytnutému za žalovanú vo forme dodania materiálu. Zabezpečením dodania materiálu na stavbu diela totiž zabezpečila žalobkyňa splnenie povinnosti žalovanej ako zhotoviteľa voči objednávateľovi, ku ktorej sa žalovaná zaviazala zmluvou o dielo uzavretou s objednávateľom. V rozpore s uvedeným potom žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že tovar bol dodaný predávajúcim (STAVMAT IN, spol. s r.o.) žalovanej ako kupujúcemu. Skutočnosť, že dodacie listy na mieste dodania tovaru určeného žalobkyňou podpísala žalovaná, nič nemení na postavení žalobkyne ako kupujúcej v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnou STAVMAT IN, spol. s r.o. ako predávajúcim. Žalovaná v tomto vzťahu kupujúcim nemohla byť, keď žiadny tovar u dodávateľa neobjednala, a preto predmet bezdôvodného obohatenia nemôže prestavovať zaplatená kúpna cena, ale ako správne ustálil súd prvej inštancie, dodaný materiál.

21. Je tiež potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa plnením za žalovanú (dodávkou materiálu) splnila dlh žalovanej voči jej veriteľovi (t.j. OTNAVA Galanta, s.r.o. - objednávateľovi zo zmluvy o dielo). Vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe, Ing. Hlavatík ako konateľ objednávateľa zabezpečil dodávku materiálu potrebného na zhotovenie diela cez spoločnosť žalobkyne, v ktorej bol zároveň generálnym riaditeľom. K splneniu dlhu žalovanej tak došlo po dohode s veriteľom žalovanej. Preto bol v danej veci naplnený i ďalší predpoklad skutkovej podstaty plnenia za iného, a to, že medzi tým, kto plnil (žalobkyňa) a tým, komu sa plnilo (veriteľ - objednávateľ zo zmluvy o dielo - OTNAVA Galanta, s.r.o.), bolo zrejmé, že bolo plnené za iného, t. j. za povinného (dlžníka zo zmluvy o dielo - žalovanú), ktorému vzniká bezdôvodné obohatenie tým, že plnením (dodaním materiálu), ktoré poskytol zaňho niekto iný (žalobkyňa) na splnenie dlhu, zanikol jeho dlh (v časti dodania materiálu) splnením. Okamihom, kedy bol materiál potrebný na zhotovenie diela dodaný na stavbu diela je práve tým momentom, kedy bola i povinnosť žalovanej ako zhotoviteľa (a v tejto časti dlžníka) voči objednávateľovi (v tejto časti veriteľovi) splnená.

22. Ako vyplýva z ust. , vznik bezdôvodného obohatenia je samostatným zaväzovacím dôvodom. Uvedené platí vo vzťahu ku všetkým skutkovým podstatám zakotveným v ust. a . síce neobsahuje samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia, obsahuje však špeciálnu a komplexnú úpravu inštitútu premlčania. Preto premlčanie tohto nároku je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy v (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. V 5/2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.3.2013 sp. zn. , rozsudok M Obdo V 2/2000).

23. Napriek tomu, že upravuje len plynutie premlčacej doby k jednému druhu bezdôvodného obohatenia z komplexnej právnej úpravy premlčania, tak ako odvodzuje judikatúra, sa na premlčanie bezdôvodného obohatenia použije právna úprava obsiahnutá v . Komplexnosť právnej úpravy premlčania v treba chápať v tom zmysle, že upravuje beh a dĺžku všetkých premlčacích dôb a ustanovenia sa použijú len pre prípad, ak niektorá otázka nie je riešená v . Jediná

výnimka sa vzťahuje na aplikáciu i na obchodné záväzkové vzťahy (ktorá však v prejednávanej veci neprichádza do úvahy), keďže premlčanie práv zo synalagmatického vzťahu neobsahuje a nejde o otázku behu či dĺžky premlčacej doby.

24. Splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia zákon (t.j. ani ) neustanovuje. Táto je závislá na žiadosti veriteľa o plnenie (porov. ). Ak teda čas plnenia nie je určený zmluvou ani zákonom, veriteľ môže požadovať plnenie ihneď po vzniku záväzku, teda okamžite po vzniku záväzku privodiť splatnosť dlhu. Žiadosť o plnenie možno vykonať i formou žaloby. Začiatok plynutia premlčacej doby pri nedohodnutom čase plnenia tak začína plynúť (v súlade s ) dňom prvej objektívnej možnosti vykonania práva, ktorá je daná už okamžikom (dňom), kedy veriteľ mohol prvýkrát o plnenie požiadať (napr. R 28/1984, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.6.2003 sp. zn. publikované pod č. R 91/2004, z 16.12.2004 sp. zn. , z 26.9.2007 sp. zn. , z 10.11.2016 sp. zn. publikované pod č. R 17/2017).

25. V súlade s vyššie uvedeným, žalobkyňa ako oprávnená z bezdôvodného obohatenia mohla svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť voči žalovanej ako povinnej na súde vtedy, keď umožnila žalovanej nakladať s tovarom, teda okamihom, keď bol žalovanej tovar dodaný a ona ho prevzala. Štvorročná premlčacia doba ( ) tak začala v danom prípade žalobkyni plynúť od prevzatia materiálu žalovanou (16.5.2014, 18.5.2014, 19.5.2014, 20.5.2014, 21.5.2014, 23.5.2014 a 27.5.2014). Záver súdu prvej inštancie, ktorý určil koniec plynutia premlčacej doby najneskôr dňom 27.5.2018, bol preto správny. Ak si žalobkyňa svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila na súde dňa 1.6.2018, urobila tak po uplynutí premlčacej doby a z dôvodu vznesenej námietky premlčania jej nebolo možné toto právo priznať.

26. Námietku žalobkyne ohľadom nevysporiadania sa súdom prvej inštancie dostatočným spôsobom s argumentáciou žalobkyne, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Súd prvej inštancie zrozumiteľne a dostatočne jasne konštatoval, že v danej veci sa jednalo o plnenie žalobkyne za žalovanú vo forme dodania tovaru a nie zaplatenia kúpnej ceny za tovar, a od momentu dodania tovaru žalovanej tiež vyvodil plynutie a koniec premlčacej doby. Argumentácia žalobkyne ohľadne momentu úhrady kúpnej ceny bola pre rozhodnutie vo veci samej právne bezvýznamná, a preto nebol dôvod na ňu reagovať ani zo strany odvolacieho súdu.

27. Odvolací súd však vo vzťahu k presvedčeniu odvolateľky, že zloženie zálohy na kúpnu cenu u predávajúceho sa riadi režimom záložného práva, poznamenáva, že záloha na kúpnu cenu sa bezpochyby nespravuje ust. a nasl. upravujúcimi záložné právo, keďže to odporuje zmyslu i účelu záložného práva ako vecného práva k cudzej veci. Zaplatená záloha na kúpnu cenu predstavuje preddavok v zmysle .

28. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobkyne z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

29. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

30. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania. Vzhľadom na vyššie uvedený dôvod, ktorý viedol k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal z dôvodu hospodárnosti (napr. námietka žalovanej o konaní žalobkyne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku), keďže ani neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

31. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni (v odvolacom konaní neúspešnej) v plnej výške. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

33. Písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracovala členka senátu JUDr. Erika Tischlerová (sudca spravodajca).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.