Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-90-2019.pdf
PDF · 157.28 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/90/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: DREVOIMPORT s.r.o., so sídlom Kolačno 2, 958 41 Kolačno, IČO: 44 782 179, právne zastúpeného: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100598406/2019 zo dňa 11. marca 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100598406/2019 zo dňa 11. marca 2019 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 493673/2018 zo dňa 30.08.2018 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou súdu dňa 04.06.2019 domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske (ďalej aj „správca dane“) č. 493673/2018 zo dňa 30.08.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 daň. poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 131.784,92 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2013, pričom znížil žalobcom uplatnený nadmerný odpočet zo sumy 153.638,56 eur na sumu 21.853,64 eur.
2. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s I. stupňovým rozhodnutím správcu dane a vrátenia veci Daňovému úradu Trenčín na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) nedostatočného zistenia skutkového stavu (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), ďalej z dôvodu, že zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a tiež z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
3. Žalobca namietal nezákonnosť protokolu a daňovej kontroly z dôvodu prekročenia 1-ročnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, keďže daňová kontrola trvala od 23.12.2013 do 18.02.2016 (doručenie protokolu), t.j. 788 dní, čo sú cca 2 roky a 2 mesiace. Poukázal na to, že daňová kontrola bola 2x prerušená a to od 30.10.2014 do 10.11.2015, čo je 359 dní a ďalej už od 20.11.2015 do13.01.2016, čo je 37 dní. Žalobca vyslovil názor, že je potrebné posudzovať primeranosť dĺžky prerušenia daňovej kontroly a to i s poukazom na z.č. 442/2012 o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Uvedená Smernica stanovuje konkrétne lehoty na poskytnutie informácií - najneskôr do 6 mesiacov
od prijatia žiadosti. Ešte prísnejšia lehota je v nariadení Rady EÚ č. 904/2010 a to 3 mesačná. Žalobca poukázal na to, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom a nemôže slúžiť ako nástroj správcu dane na umelé, neúčelné predlžovania zákonnej dĺžky daňovej kontroly, musí byť dodržaná zásada proporcionality a účelnosti a dodržaná primeraná rýchlosť konania, ako jedna z podmienok spravodlivého procesu upravená v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danom prípade správca dane prerušil daňovú kontrolu 2-krát, vždy z dôvodu zaslania MVI do zahraničia, druhý krát kontrolu prerušil už po 10-tich dňoch od začatia jej opätovného výkonu. Takýto postup sa javí ako nehospodárny, nadmerne zaťažujúci daňový subjekt a teda nezákonný. Žalobca poukázal i na rozhodnutie Ústavného súdu SR, napr. nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010, týkajúci sa dĺžky daňovej kontroly a vyslovil záver, že následkom nezákonného prerušenia daňovej kontroly a z toho dôvodu nezákonného výkonu daňovej kontroly nad maximálne povolenú dobu 1 roka je to, že protokol nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu. Keďže protokol z daňovej kontroly bol v daňovom konaní použitý, došlo tak k naplneniu dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
4. Žalobca poukázal na skutkové zistenia správcu dane, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že obchod sa realizoval tak, ako bolo deklarované a tiež, že tovar - kryštálový cukor reálne existoval. Zistenia správcu dane, ktoré sa na prvý pohľad javia ako skutočnosti v neprospech žalobcu, sa týkajú výlučne skutočností, ktoré nastali u žalobcových (sub) dodávateľov alebo odberateľov, prípadne prepravcov, na ktoré žalobca nemal žiadny dosah, nenesie za ne zodpovednosť, nemal o nich vedomosť a ani pri vynaložení maximálnej obozretnosti takúto vedomosť nemohol získať. Žalobca si splnil všetky svoje povinnosti, predložil dôkazy a splnil si dôkaznú povinnosť. Tvrdenia žalovaného o nezrovnalostiach v cenách tovaru podľa zistení správcu dane nastali medzi inými subjektmi ako je žalobca a jeho dodávatelia resp. odberatelia. Žalobca o tomto nevedel, pričom správca dane opak nepreukázal.
5. Žalobca namietal i porušenie jeho práva byť prítomný pri výsluchu svedkov a to napr. p. S. a nesúhlasil s tým, ako sa s touto námietkou vyporiadal žalovaný. Poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 2Sžf/86/2013 zo dňa 15.04.2015, v zmysle ktorého mal byť upovedomený o výsluchu a ak nebol upovedomený, tak zo strany správcu dane ide nielen o porušenie ustanovení daňového poriadku, ale aj o porušenie zásady rovnosti zbraní a rešpektovania procesných práv daňového subjektu. Podľa názoru žalobcu bolo porušené jeho právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní (§ 45 ods. 1 písm. e) daň. por.) ako aj právo byť prítomný pri výsluchu svedka (§ 25 ods. 5 daň. por.).
6. Žalobca poukázal i na skutočnosť, že Krajský súd v Trenčíne už rozhodoval vo veciach žalobcu týkajúcich sa odpočtu DPH za august, október a december 2013, kedy rozhodol v prospech žalobcu (sp.zn. 11S/115/2017, 11S/40/2018 a 13S/34/2017) citoval z týchto rozhodnutí a tiež citoval aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 19/2016 z 15.06.2016, z časti týkajúcej sa princípu právnej istoty a žiadal, aby súd rozhodol aj v prejednávanej veci tak, ako v uvedených obdobných (totožných) veciach žalobcu.
7. Záverom žaloby žalobca poukázal na relevantnú judikatúru NS SR, ktorú je potrebné v danej veci aplikovať a tiež na rozhodnutia ESD, rozhodnutia Najvyššieho Správneho súdu ČR, Ústavného súdu ČR a Ústavného súdu SR.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania zákonnej lehoty na daňovú kontrolu uviedol, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 a z toho dôvodu bola daňová kontrola prerušená dvakrát, pričom podľa § 61 ods. 5 z. č. 563/2009 Z.z. počas prerušenia lehota neplynula. Daňová kontrola tak trvala 358 dní, čiže bola dodržaná zákonná lehota. V daňovej kontrole bolo potrebné získať informácie z daňových správ viacerých členských štátov EÚ a v prípade, keď požiadaný orgán nepostupoval v lehotách uvedených v Nariadení EÚ, nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu správcovi dane, ktorý bol činný a posielal urgencie alebo reklamácie odpovedí MVI. Správcovi dane z dôvodu zistenia čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu aj v nadväznosti na predchádzajúce zistenia nič nebráni prerušiť daňovú kontrolu i opakovane. V danej veci správca dane nevychádzal len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale sám vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad, pričom z jeho zistení jednoznačne vyplýva, že žalobca bol zapojený do reťazca spoločností z viacerých členských štátov EÚ, ktoré obchodovali s kryštálovým cukrom. Správca daní zistil reťazec spoločností, v ktorom
mal tovar fyzicky ísť z Čiech na Slovensko, kde prešiel v jednom sklade cez tri slovenské spoločnosti (čo sa javí ako účelové, s cieľom vybrať nadmerný odpočet a potom mal pokračovať do Maďarska. Cez spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. (HU), resp. Balinger Lebensmittel Kontrol GmbH (DE) prebehol tovar len fakturačne (ako trojstranný obchod) a rovnako aj cez žalobcovho odberateľa NO LIMIT FOOD LTD. (GB), kde bol konateľom maďarský občan.
9. V súvislosti s rozsudkami Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca poukazoval, žalovaný uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu so zameraním na preverenie splnenia zákonných podmienok na odpočet DPH, pričom zistil, že došlo k daňovému úniku už v spoločnosti SATIS-SK s.r.o., ktorá síce priznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ale na výstupe neuviedla žiadnu daňovú povinnosť, nasledujúca spoločnosť YENISEI s.r.o. si na základe faktúr od spoločnosti SATIS-SK s.r.o. uplatnila odpočet dane v sume cca 128.011,- eur. Táto spoločnosť priznala DPH z faktúr pre žalobcu, ale pri vysokom obrate (cca 976.408,- eur) vykázala v daňovom priznaní nízku daňovú povinnosť (cca 656 eur) a predmetný tovar (všetok cukor mala obstarať od spoločnosti SATIS-SK s.r.o.) ešte v ten istý deň fakturovala žalobcovi, ktorý bol konečným odberateľom na území SR. Práve žalobca získal neoprávnenú daňovú výhodu uplatnením odpočtu DPH, pričom deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH britskej spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD a tovar mal byť prepravený priamo maďarským spoločnostiam MÓRE VEGYES Kft, CSÍZ FAMILY Kft. a SKORPÍO Build Kft, ktoré však prevzatie cukru nepotvrdili a ani nepriznali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Zistené objektívne skutočnosti preukazujú zapojenie žalobcu do reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku DPH, čiže plnenia boli poznačené podvodným konaním, o ktorom žalobca vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť. Keďže cukor prepravený z Čiech na Slovensko bol dovezený do skladu, ktorý mala spoločnosť SATIS-SK s.r.o. prenajatý od A. P. a v tomto sklade v jeden deň mal prebehnúť predaj spoločnosti YENISEI s.r.o., následne žalobcovi a následne odvezený v ten istý deň prepravcami zabezpečenými platiteľom do Maďarska, musel žalobca vedieť, že sa zúčastňuje reťazových obchodov, z ktorých on získa daňovú výhodu. Žalovaný poukázal na to, že cukor dovezený z Čiech, resp. Rakúska, v jednom sklade prejde cez tri slovenské spoločnosti a potom z toho istého skladu ide do Maďarska (fakturačne cez anglickú spoločnosť) a ešte sa predáva za nižšiu cenu, než za akú bol zakúpený. Žalobca tým, že zabezpečoval prepravcov pri dodaní anglickej spoločnosti, musel mať vedomosť o adresách a spoločnostiach, kde bude cukor vyložený.
10. Žalovaný vo vyjadrení tiež poukázal na to, že žalobca doposiaľ primárne podnikal s drevom, nepreveril si dostatočne obchodných partnerov, nezistil si povinnosti pri obchodovaní s potravinárskym tovarom podľa z. č. 152/1995 Z.z. o potravinách. Rozhodnutia SD EÚ neznamenajú pre podnikateľov iba bezbrehú ochranu nároku na odpočet dane, ale okrem iného znamenajú aj povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti o ich vedomosti, že o podvode vedeli resp. mohli vedieť. V danom prípade sa žalobca nesprával obozretne.
11. K námietke žalobcu, týkajúcej sa porušenia práva žalobcu byť prítomný pri vypočutí svedka I... S.J. uviedol, že pri vybavovaní dožiadania Daňovým úradom Nitra, pobočka Komárno, I.. S. nebol v postavení svedka. Správca dane I.. S. dňa 14.05.2014 vypočul ako svedka za prítomnosti žalobcu, ktorý svoje právo klásť svedkovi otázky nevyužil.
12. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ktorými v obdobných veciach súd rozhodol v prospech žalobcu, žalovaný uviedol, že napr. rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 13S/26/2018 bolo rozhodnuté za zdaňovacie obdobie november 2013 v prospech žalovaného, keď súd dospel k záveru, že došlo k podvodnému konaniu u subdodávateľa SATIS-SK s.r.o., zároveň aj u dodávateľa YENISEI s.r.o., dôsledkom ktorého došlo k daňovému úniku, pričom žalobca vzhľadom na všetky okolnosti tej-ktorej veci o podvodnom konaní mohol vedieť.
13. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil s argumentáciou žalovaného k žalobným námietkam. Poukázal na to, že k námietke nedodržania zákonnej jednoročnej lehoty na výkon daňovej kontroly sa žalovaný vyjadril iba všeobecne, neodôvodnil, či MVI dožiadania boli posielané postupne, z akého dôvodu, ako príklad dôvodnosti tejto námietky poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/165/2016 zo dňa 30.05.2019 a jeho odôvodnenie. Žalobca opätovne poprel tvrdenia žalovaného o jeho zapojení do reťazca spoločností a vedomosti o podvodnom konaní v tomto reťazci. K negatívnym zisteniam, týkajúcim sa subdodávateľskej spoločnosti SATIS-SK
s.r.o. uviedol, že s touto spoločnosťou nebol v žiadnom vzťahu, jeho dodávateľ YENISEI s.r.o. priznal DPH z faktúr vystavených pre žalobcu a skutočnosť, že v daňovom priznaní vykázal len nízku daňovú povinnosť, nepredstavuje nič neobvyklé a nezákonné. Žalobcov odberateľ, anglická spoločnosť NO LIMIT FOOD LTD, potvrdil realizáciu obchodov. Čo sa týka maďarských subodberateľov, z odpovede MVI týkajúcej sa CSÍZ Family Kft. je zrejmé, že táto spoločnosť vyplnila DPH priznanie a súhrnný výkaz na 2013 Q3, spol. NO LIMIT FOOT LTD bola uvedená. Ďalšie informácie k tejto spoločnosti sa týkali až obdobia po preverovanom zdaňovacom období a sú preto irelevantné. Aj v odpovedi na MVI dožiadanie na MÓRE VEGYES Kft. sa uvádza, že táto spoločnosť prijala plnenia od NO LIMIT FOOD LTD. Ďalšie informácie sa týkajú obdobia po septembri 2013 a sú preto irelevantné. Pokiaľ sa týka odpovede na MVI dožiadanie na SKORPIÓ Build Kft. táto je neurčitá, nie je potvrdením ani vyvrátením deklarovaných obchodov. O reálnosti preverovaných obchodov svedčia aj výpovede mnohých prepravcov, ktorú prepravu zabezpečovala spoločnosť JUFIDOS s.r.o. subdodávateľsky viacerými konkrétnymi prepravcami. Žalobca namietal i tvrdenie týkajúce sa predaja cukru za nižšiu cenu než za akú bol zakúpený, nakoľko žalobca vždy zakúpil cukor za menšiu cenu, za akú ho predal a vždy mal na obchode s cukrom primeraný zisk. V súvislosti s námietkou nezákonného výsluchu I.. S.J. uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava argumentácie v žalobe a poukázal na rozsudky Krajského súdu v Trenčíne, v ktorých bola takáto námietka uznaná ako dôvodná.
14. Žalovaný v duplike zotrval na svojich záveroch v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe.
15. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je súd viazaný, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, riadne zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote, sa oboznámil súd s administratívnymi spismi a písomnými vyjadreniami účastníkov konania a o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko žalobca, ktorý pôvodne žiadal o nariadenie pojednávania, oznámil súdu, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný tiež súhlasil s takýmto rozhodnutím súdu.
16. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 100598406/2019 zo dňa 11.03.2019, ktorým bolo podľa § 74 ods. 4 z.č. 569/2009 Z.z. potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 493673/2018 z 30.08.2018. Týmto I. stupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 6 daň. por. určil žalobcovi rozdiel v sume 131.784,92 eur na DPH znížením nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2013 zo sumy 153.638,56 eur na sumu 21.853,64 eur. Správca dane žalobcovi nepriznal odpočet DPH zo 43 faktúr od dodávateľskej spoločnosti YENISEI s.r.o. (ich podrobný opis uviedol správca dane na str. 3 až 5 rozhodnutia) za dodávku cca 1030 ton kryštálového cukru.
17. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2013. Daňová kontrola sa začala dňa 23.12.2013 a bola ukončená dňa 18.02.2016 doručením Protokolu č. 102472104/2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, keď správca dane konštatoval, že nebol dostatočne preukázaný pôvod komodity, t.j. kryštálového cukru, ani jej prevzatie a z toho dôvodu neboli vyvrátené pochybnosti správcu dane o deklarovanom nároku na odpočet DPH. Správca dane preto upravil výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu zo sumy 153.638,56 eur na sumu 21.853,64 eur, čo predstavuje rozdiel 131.784,92 (t.j. nepriznaný odpočet DPH). Daňový subjekt (žalobca) porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 z.č. 222/2004 Z.z. o DPH.
18. Z administratívnych spisov predložených správcom dane správny súd zistil, že k prvému prerušeniu daňovej kontroly došlo rozhodnutím zo dňa 21.10.2014 č. 9310401/5/470991/2014 od 30.10.2014 podľa § 61 ods. 1 z.č. 563/2009 Z.z. z dôvodu potreby získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie rady (EÚ) č. 904/2010. Ani vo výroku tohto rozhodnutia, ani v odôvodnení nie je konkrétne uvedené, aké dožiadanie príp. dožiadania boli zaslané a je potrebné čakať na odpovede, ktorých spoločností sa dožiadanie týka, prípadne dôvod potreby získania konkrétnych informácií. Za týmto rozhodnutím sa v administratívnom spise ďalej nachádza len oznámenie zo dňa 11.11.2015 o tom, že dňa 10.11.2015 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly, posledná žiadosť o MVI bola doručená správcovi dane 10.11.2015. Z obsahu administratívneho spisu správny súd nezistil, aká
konkrétna odpoveď na MVI zasielaná v predmetnej daňovej kontrole bola v uvedený deň doručená. V spise sa nachádza len dôkaz - zistenia iných kontrolných dvojíc, keď v daňovej kontrole za iné zdaňovacie obdobie - júl 2013 bola zaslaná žiadosť o MVI dňa 12.06.2014 týkajúca sa spoločnosti Balinger Lebensmittel kantor GmbH, ktorá mala cukor dodávať v r. 2013 spoločnosti SATIS-SK s.r.o. Na tejto odpovedi je vyznačený dátum zaslania odpovede dňa 27.03.2015, avšak bez prekladu do slovenského jazyka a zaslaná bola len 1 príloha, keď podľa textu ich malo byť 5, a z toho dôvodu bola urgovaná opätovná odpoveď od dožiadaného orgánu.
18.1 K druhému prerušeniu daňovej kontroly došlo rozhodnutím správcu dane č. 21237254/2015 zo dňa 13.11.2015, opätovne podľa § 61 ods. 1 písm. b) z.č. 563/2009 Z.z., a to od 20.11.2015. V rozhodnutí ani v jeho odôvodnení správca dane neuviedol, aké informácie podľa Nar. rady (EÚ) č. 904(2010 je potrebné získať, ktorých spoločností a akých skutočností sa majú informácie týkať, kedy bolo o informácie požiadané, ktorý dožiadaný orgán a pod. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že pred týmto rozhodnutím správca dane v inej daňovej kontrole týkajúcej sa žalobcu, žiadal o MVI Českú republiku (žiadosť zo dňa 11.11.2015), týkajúcu sa prepravy cukru v roku 2013 do spoločnosti SATIS-SK s.r.o. Odpoveď na toto dožiadanie bola zaslaná 12.01.2016, správca dane ju prevzal dňa 13.01.2016. Správca dane dňa 14.01.2016 oznámením podľa § 61 ods. 4 daň. por. oznámil, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, posledná žiadosť o MVI bola správcovi dane doručená 13.01.2016.
19. Správca dane po predložení dokladov žalobcom vykonával preverovanie obchodov s kryštálovým cukrom, zaslal dožiadania na príslušné daňové orgány za účelom overenia pravdivosti predložených faktúr, vykonával ústne pojednávania, na ktorých vypočúval svedkov (konateľov spoločností, ktoré sa zúčastnili obchodovania s cukrom, prepravcov tovaru, konateľov spoločností, v ktorých boli prenajaté skladové priestory ako i pracovníkov týchto spoločností), ďalej správca dane zasielal medzinárodné dožiadania na zahraničné spoločnosti, zapojené do obchodovania s cukrom, a to ako subdodávateľské spoločnosti, tak i odberateľské spoločnosti a prepravné spoločnosti.
20. Dňa 20.01.2014 zaslal správca dane dožiadanie na Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno, týkajúce sa dodávateľskej spoločnosti YENISEI s.r.o. na preverenie obchodov z faktúr za september 2013, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH. Dožiadaný daňový úrad podaním doručeným správcovi dane dňa 14.02.2014 oznámil spísanie zápisnice o ústnom pojednávaní, ktorú zároveň zaslal a poukázal na zistenia a vyjadrenia konateľa spoločnosti. Zároveň uviedol, že dodávateľom spoločnosti v septembri 2013 bola spoločnosť SATIS-SK s.r.o., ktorá je štvrťročným platiteľom DPH, v daňovom priznaní za 3. štvrťrok 2013 nedeklaruje dodanie tovaru, neuvádza daň a nepreukazuje vznik daňovej povinnosti. Z dožiadania správcu dane nevyplýva, že žiadal dožiadaný orgán, aby o úkone upovedomil žalobcu a tiež zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 11.02.2014 pred dožiadaným úradom, kedy bol vypočutý I.. A. S., konateľ dodávateľskej spoločnosti YENISEI, je zrejmé, že žalobca pri úkone nebol prítomný, nevyplýva z nej, že žalobca sa napriek upovedomeniu o úkone nedostavil. Konateľ dodávateľskej spoločnosti potvrdil obchody s kryštálovým cukrom v septembri 2013 so žalobcom, vystavenie predmetných faktúr. Tovar sa nakladal v prenajatých priestoroch spoločnosti Era-Pack plus s.r.o. Nové Zámky, tovar si prebral za žalobcu T. Q., prípadne p. B., prepravu vykonal odberateľ (žalobca) vo svojej kompetencii naložením na kamión. Fakturovaná suma je len cenou za tovar. Spoločnosť YENISEI s.r.o. tovar zakúpila od spoločnosti SATIS-SK s.r.o., kde bol nakladaný nevedel, vykladaný bol v Nových Zámkoch (Era-Pack plus s.r.o.), fakturovaná cena je vrátane prepravy.
21. Zároveň správca dane zaslal dožiadania na príslušné daňové úrady na preverenie uskutočnenia prepravy tovaru a z odpovedí vyplýva, že prepravu potvrdila spoločnosť HOTRANS s.r.o. Dunajská Streda, pričom z výpovede svedka - vodiča vyplýva, že tovar bol nakladaný v W. U.. Spoločnosť JUFIDOS s.r.o. potvrdila prepravu tovaru, vystavenie faktúr, odvedenie DPH. Preprava bola uskutočnená viacerými prepravcami. K preprave boli predložené CMR listy, faktúry za prepravu a výpisy z účtov. Z dožiadaní vyplýva, že prepravcovia potvrdili vykonávanie prepráv a predložili i potrebné doklady.
22. Správca dane zasielal žiadosti o MVI, týkajúce sa spoločností zúčastnených na trojstrannom obchode deklarovanom žalobcom a to žiadosť týkajúcu sa spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD (VB), kde na priloženej žiadosti nie je uvedený dátum jej zaslania, tento vyplýva len z doručenej čiastočnej odpovede, na ktorej je vyznačený dátum zaslania žiadosti 14.04.2014 a dátum zaslania odpovede - 23.06.2014. Konečná odpoveď spolu s dokladmi bola zaslaná 12.08.2014, t.j. ešte pred prerušením daňovej kontroly.
Ohľadom tejto spoločnosti správca dane využil i zistenia z MVI v inej daňovej kontrole žalobcu a to za zdaňovacie obdobie júl 2013.
22.1. Ďalšia žiadosť o MVI sa týkala spoločnosti MÓRE-VEGYES KFT. (Maďarsko) ani na tejto žiadosti nie je vyznačený dátum jej zaslania. Čiastočná odpoveď bola zaslaná bez prekladu a konečná odpoveď 31.08.2015, t.j. po prvom prerušení daňovej kontroly.
22.2. Žiadosť o MVI správca dane zaslal do Maďarska i ohľadom spoločnosti SCORPIO Build Ktf., opätovne dátum zaslania nie je uvedený na žiadosti nachádzajúcej sa v administratívnom spise, vyplýva len z odpovede, kde je vyznačený dátum zaslania žiadosti 28.04.2014 a dátum odpovede 18.02.2015, t.j. po prvom prerušení daňovej kontroly.
22.3. Do Maďarska správca dane zaslal žiadosť o MVI týkajúcu sa spoločnosti CSÍZ FAMILI Kft., dátum zaslania nie je na žiadosti uvedený. Správcovi dane bola zaslaná najprv čiastočná odpoveď a potom konečná odpoveď dňa 06.11.2014, t.j. po prvom prerušení daňovej kontroly.
22.4. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú zistenia z iných daňových kontrol prebiehajúcich u žalobcu a týkali sa spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH (Nemecko) žiadosť o MVI zo dňa 12.06.2014, na ktorú bola zaslaná odpoveď z 27.03.2015, spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. (Maďarsko), žiadosť zo dňa 09.07.2014 a odpoveď zo dňa 18.11.2014 a spoločnosti JaS Trading s.r.o. (Česká republika), žiadosť zo dňa 11.11.2015 a odpoveď zo dňa 12.01.2016.
23. Po druhom prerušení daňovej kontroly, ktoré trvalo od 20.11.2015 do 14.01.2016 správca dane dňa 28.01.2016 vykonal ústne pojednávanie, na ktorom žalobcu oboznámil s výsledkami daňovej kontroly a následne dňa 02.02.2016 vydal Protokol z daňovej kontroly č. 102472104/2016, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 10.02.2016.
24. Po vyjadrení žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole, správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie, a to výsluchom svedka L. P. cestou dožiadaného Daňového úradu Nitra, pobočka Levice a pripojil si zápisnice o výsluchu svedkyne J. B., I.. T. Q., T. T., A. P. a K. R. z inej daňovej kontroly prebiehajúcej u žalobcu.
25. Správca dane si vyžiadal údaje z elektronického mýtneho systému od Národnej diaľničnej spoločnosti o vozidlách prepravných spoločností, uvádzaných na CMR a následne dňa 23.08.2018 na ústnom pojednávaní prerokoval pripomienky a dôkazy predložené žalobcom k protokolu.
26. Dňa 30.08.2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 493673/2018, ktorým podľa § 68 ods. 6 z.č. 563/2009 Z.z. určil žalobcovi rozdiel v sume 131.784,92 eur na DPH, znížením nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2013 zo sumy 153.638,56 eur na sumu 21.853,64 eur. Správca dane neuznal žalobcom uplatnený odpočet DPH z faktúr od dodávateľskej spoločnosti YENISEI s.r.o. za nákup kryštálového cukru, keď vykonaným dokazovaním zistil vytvorenie obchodného reťazca spoločností obchodujúcich s kryštálovým cukrom, ktorého zámerom bolo zneužitie princípu neutrality DPH. Plnenia deklarované na faktúrach majú čisto umelý charakter s cieľom získať odpočítanie dane. Na jednotlivých článkoch reťazca nebol hodnoverne preukázaný skutočný pôvod tovaru, jeho existencia v deklarovaných množstvách a ani fyzický pohyb tovaru v reťazci tuzemských a zahraničných spoločností. Žalobca počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktorý dospel k záveru, že v zdaňovacom období september 2013 neboli splnené hmotnoprávne podmienky nároku na odpočítanie DPH zadefinované v ust. § 49 ods. 1 z.č. 222/2004 Z.z. o DPH. Zároveň, keďže nebol preukázaný ani predaj cukru do iného členského štátu (u maďarských spoločností, ktoré mali byť konečnými odberateľmi nebolo preukázané nadobudnutie kryštálového cukru), neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 a § 45 z.č. 222/2004 Z.z. a preto dodanie tovaru podľa § 43 ods. 1 z.č. 222/2004 Z.z. znížil správca dane o sumu 670.638,- eur.
27. Na odvolanie žalobcu, ktorý v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal tie isté skutočnosti ako v žalobných námietkach, žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100598406/2019 zo dňa 11.03.2019 rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu podľa § 74 ods. 4 z.č. 563/2009 Z.z. potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na skutkový stav zistený správcom dane. Poukázal na to, že formálne preukázaný sa preverovaný obchod s cukrom javí len u spoločnosti YENISEI s.r.o., ktorá si v podanom daňovom
priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 uplatnila odpočítanie dane z faktúr vystavených v mene spoločnosti SATIS-SK s.r.o. a zároveň priznala daň z faktúr vystavených pre žalobcu. Pri vysokom obrate (cca 976.408,- eur) však vykázala len nízku daňovú povinnosť (cca 656,- eur). V mesiaci september 2013 cukor neskladovala, nemanipulovala s ním, ale bola v pozícii sprostredkujúceho kupujúceho, tzn. že všetok cukor obstaraný od SATIS-SK s.r.o. následne fakturovala žalobcovi, ktorý bol v reťazci končeným odberateľom na území Slovenskej republiky a ktorý si uplatnil odpočet DPH a zároveň v ten istý deň si uplatnil oslobodenie od dane - intrakomunitárneho dodania predmetného tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zák. o DPH. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu správcu dane sa nepodarilo zistiť pôvod tovaru a ani jeho fyzickú existenciu v takých množstvách, aké boli deklarované v reťazci spoločností JaS Trading s.r.o. (CZ) resp. GJ Intertrading GmbH › CHRISTAL FOOD Kft. (HU) resp. Balinger Lebensmittel Kantor GmbH (DE) › SATIS-SK s.r.o. (SK) › YENISEI s.r.o. (SK) › DREVOIMPORT s.r.o. (SK), pričom nebola preukázaná fyzická existencia tovaru v deklarovaných množstvách ani v reťazci spoločností DREVOIMPORT s.r.o. (SK) › NO LIMIT FOOD LTD (GB) › MÓRE VEGYES Kft. (HU), CSÍZ Family Kft., resp. SKORPIÓ Build Kft. V uvedenom reťazci na jednej strane nebolo možné preveriť a skontrolovať pôvod tovaru a na druhej strane ani jeho konečnú spotrebu, nakoľko maďarské spoločnosti sú nekontaktné. Žalovaný poukázal i na nejasnosti, ktoré viedli k odôvodneným pochybnostiam správcu dane, okolo dodávok tovaru, miesta skladovania, prepravy a miesta odovzdávania tovaru, rozpory v svedeckých výpovediach s tvrdeniami žalobcu. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane o vytvorení reťazca tuzemských a zahraničných spoločností, ktorého zámerom bolo získanie neoprávneného odpočítania DPH pri obchodovaní s komoditou kryštálový cukor. Dôvodom neuznania odpočtu DPH je skutočnosť, že sporné faktúry nemajú podklad v reálnom plnení. Správca dane nezaťažoval žalobcu jednostranne dôkazným bremenom, ale sám vlastným preverovaním zisťoval skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti. Žalovaný poukázal na to, že daňový únik vznikol už u slovenskej spoločnosti SATIS-SK s.r.o., ktorá síce priznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ale na výstupe neuviedla žiadnu daňovú povinnosť. Žalobca bol konečným odberateľom na území SR a neoprávnenú výhodu získal tým, že si uplatnil odpočet DPH z faktúr od dodávateľskej spoločnosti YENISEI s.r.o., pričom deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zák. o DPH britskej spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD, tovar mal byť prepravený priamo maďarským spoločnostiam v rámci trojstranného obchodu, tie však prevzatie cukru nepotvrdili a ani nepriznali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Žalovaný uzavrel, že žalobca o podvodnom konaní, vzhľadom na všetky okolnosti, vedel, resp. mohol vedieť.
27.1. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyporiadal s námietkami žalobcu v odvolaní proti I. stupňovému rozhodnutiu správcu dane a námietky vyhodnotil ako nedôvodné. K námietke týkajúcej sa dĺžky daňovej kontroly a k protokolu ako nezákonnému dôkazu uviedol, že daňová kontrola sa začala 23.12.2013 a bola ukončená dňom 18.02.2016 doručením Protokolu z daňovej kontroly. Kontrola bola prerušená od 30.10.2014, v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) z.č. 563/2009 Z.z. z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010, do 10.11.2015 a opäť bola prerušená od 20.11.2015 do 13.01.2016. Podľa § 61 ods. 5 z.č. 563/2009 Z.z. ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Daňová kontrola trvala 358 dní, čiže bola dodržaná zákonná ročná lehota. V rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2013 bolo potrebné získať informácie z daňových správ viacerých členských štátov EÚ (boli zasielané žiadosti o MVI do Nemecka, Čiech, Maďarska, Veľkej Británie) z čoho vyplynula zložitosť daného prípadu pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania. V prípadoch, keď požiadaný orgán nepostupoval podľa nariadenia o spolupráci, nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu správcovi dane a vytýkať mu porušenie povinností. Správca dane bol činný a priebežne zasielal urgencie na žiadosti o MVI. Dĺžka daňovej kontroly nebola zo strany správcu dane u neho predlžovaná zneužitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly.
28. V prejednávanej veci súd preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a zákonnosť postupu správnych orgánov, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Správny súd pripomína, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z pohľadu, či namietané procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
29. V prejednávanej veci žalobca namietal zákonnosť daňovej kontroly a protokolu z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty na jej vykonanie, keď podľa jeho názoru bola daňová kontrola nezákonne
prerušená 2 krát, a to na neprimeranú dobu, čím daňová kontrola trvala dva roky a 2 mesiace. Správny súd sa v prvom rade zaoberal uvedenou procesnou námietkou, nakoľko jej dôvodnosť znamená, že podľa § 171 ods. 1 písm. g) SSP správny súd je povinný zrušiť napadnuté rozhodnutie a to bez ohľadu na dôvodnosť či nedôvodnosť ďalších hmotnoprávnych námietok žalobcu. Podľa správneho súdu tak v prípade dôvodnosti uvedenej námietky by skúmanie ďalších námietok uvádzaných v žalobe bolo nadbytočné a nehospodárne.
30. Podľa § 3 ods.1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
31. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
32. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
33. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
34. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
35. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
36. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
37. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
38. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
39. Podľa § 46 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
40. Podľa§ 46 ods. 9 zák. č. 563/2009 o správe daní, daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.
41. Podľa § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.
42. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
43. Podľa § 61 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
44. Podľa § 61 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne označí účastníkom konania.
45. Podľa § 61 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
46. Podľa § 1 zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, tento zákon ustanovuje postup a podmienky, podľa ktorých príslušný orgán Slovenskej republiky v záujme zabezpečenia správneho vyrubenia daní a platenia daní poskytuje, požaduje alebo prijíma medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní.
47. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, príslušný orgán Slovenskej republiky informáciu týkajúcu sa daní podľa § 3 požaduje od príslušného orgánu členského štátu na základe žiadosti o poskytnutie informácie.
48. Podľa čl. 1 bod 1. Smernice Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, touto smernicou sa ustanovujú pravidlá a postupy vzájomnej spolupráce členských
štátov s cieľom vymieňať si informácie, ktoré sú predvídateľne relevantné pre správu a vynucovanie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní uvedených v článku 2.
49. Podľa čl. 2 bod 1. Smernice Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, táto smernica sa uplatňuje na všetky dane akéhokoľvek druhu, ktoré vyberá členský štát alebo nižší územný či správny celok členského štátu vrátane miestnych orgánov alebo ktoré sa vyberajú v ich mene.
50. Podľa čl. 7 bod 1. Smernice Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, dožiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 5 čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa.
51. Podľa čl. 7 bod 5 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ak dožiadaný orgán nemôže odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, bezodkladne a v každom prípade do troch mesiacov od prijatia žiadosti oznámi dožiadanému orgánu dôvody, pre ktoré nedodržal termín a dátum, do ktorého bude pravdepodobne môcť odpovedať.
52. Podľa článku 1 bod 1. Nariadenia Rady č. 904/2010 zo 07.10.2010, toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých majú príslušné orgány v členských štátoch zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH spolupracovať navzájom medzi sebou a s Komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov.
53. Podľa článku 10 Nariadenia Rady č. 904/2010 zo 07.10.2010, žiadaný orgán poskytuje informácie v článku 7 a 9 tak, rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.
54. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
55. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
56. Správny súd poukazuje na ust. § 3 Daň. por., v ktorom sú zakotvené základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nie v tom zmysle, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkon nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (hmotnoprávne aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je upravený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR.
57. V daňovom konaní sa taktiež uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom. Túto požiadavku zákonodarca formuloval exaktne určením limitov obmedzujúcich časový rozsah daňovej kontroly. Daňová kontrola nemôže u daňového subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry právneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality a ustanovenia lehôt na vykonanie daňovej kontroly je prejavom tejto zásady. Dĺžka daňovej kontroly je upravená v § 44 ods. 1 veta druhá Daň. por., podľa ktorého daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu a zároveň v § 46 ods. 10 prvá veta Daň. por. je určená lehota na vykonanie daňovej kontroly, najviac jeden rok odo dňa jej začatia.
58. Vzhľadom na uvedené správny súd skúmal postup správcu dane, či zodpovedal zásadám zákonnosti a primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu. Túto otázku súd posúdil z pohľadu účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly pre medzinárodnú výmenu informácií, ako aj z pohľadu primeranosti dĺžky prerušenia daňovej kontroly.
59. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že daňová kontrola sa začala dňom 23.12.2013 a bola ukončená dňa 18.02.2016, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi. Daňová kontrola bola prerušená 2 krát, a to od 30.10.2014 do 11.11.2015, tak ako je uvedené v bode 18. tohto rozsudku a následne od 20.11.2015 do14.01.2016 (bod 18.1.tohto rozsudku). V oboch prípadoch došlo k prerušeniu daňovej kontroly z dôvodu potreby získať informácie podľa osobitného predpisu. Ani v jednom prípade však informácie, ktoré je potrebné získať, nie je špecifikované, kedy a od koho boli predmetné informácie žiadané, z čoho potom vyplýva, že nie je možné ani preskúmať, či správny orgán skutočne po obdržaní týchto žiadaných informácií pokračoval v daňovom konaní. Pri prvom prerušení daňovej kontroly správca dane zasielal žiadosti o MVI, avšak nie pred prerušením daňovej kontroly, ale niekoľko mesiacov predtým. Pri druhom prerušení daňovej kontroly bola zasielaná žiadosť o MVI v inej daňovej kontrole žalobcu, teda nie v daňovej kontrole za mesiac september 2013 a správca dane do administratívneho spisu pripojil len uvedené zistenia z inej daňovej kontroly.
60. Daňový poriadok v ust. § 46 ods. 10 určuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly v trvaní 1 roka, pričom plynutie tejto lehoty môže byť prerušené, ak dôjde k prerušeniu daňovej kontroly podľa § 61 Daň. poriadku. Uvedené ustanovenie rozlišuje obligatórne prerušenie daňovej kontroly (§ 61 ods.1 písm. a) daň. por.) a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly (§ 61 ods. 1 písm. b) daň. por.), ku ktorému došlo v prejednávanej veci. Počas prerušenia daňovej kontroly lehota na jej vykonanie neplynie, to znamená, že sa daňová kontrola predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola od jej začatia až po jej ukončenie, môže byť dlhšia ako 1 rok a práve v tomto kontexte je potrebné skúmať, či cez inštitút prerušenia daňovej kontroly nedochádza k neúčelnému a neprimeranému prerušeniu daňovej kontroly. Je preto potrebné, aby správca dane pri prerušení daňovej kontroly jednoznačne uviedol, kedy a o akú informáciu podľa osobitného predpisu bolo potrebné získať a nie je postačujúce len odkázanie na citáciu ustanovenia daň. poriadku, podľa ktorého daňovú kontrolu prerušuje, ako je to v prejednávanej veci. Pri procese medzinárodnej výmeny informácii by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácie príslušnému orgánu cudzieho štátu a v daňovej kontrole pokračovať dňom doručenia odpovede na túto žiadosť. S poukazom na administratívny spis predložený žalovaným a v ňom nachádzajúce sa rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly správny súd dospel k záveru, že nie je možné konštatovať zákonnosť postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly a pri pokračovaní v daňovej kontrole, nakoľko z rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly sa nedá zistiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia a následne i pokračovania v daňovej kontrole, tiež možno mať pochybnosti o primeranosti dĺžky prerušenia v trvaní cca 1 rok a 2 mesiace.
61. Správny súd zdôrazňuje, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, t.j. účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je predmetná daňová kontrola vykonávaná. Ak správca dane prerušuje daňovú kontrolu pre potrebu získať informácie podľa osobitného predpisu, v danom prípade zasiela žiadosť o MVI na iný členský štát EÚ, musí v rozhodnutí uviesť, kedy, od koho a akú informáciu žiada, z akého dôvodu. Rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly v prejednávanej veci však uvedené neobsahujú a z toho dôvodu správny súd vyhodnotil prerušenie daňovej kontroly ako nezákonné.
62. S poukazom na to, že k prerušeniu daňovej kontroly nedošlo v súlade so zákonom, správny súd námietku žalobcu, že protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazu, ktorý nemôže byť použitý vo vyrubovacom konaní, vyhodnotil ako dôvodnú, keďže protokol bol v daňovom konaní použitý, čím je daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti. V prejednávanej veci, z dôvodu nezákonného postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly, nebola dodržaná maximálna dĺžka daňovej kontroly, a to s ohľadom na zásadu zákonnosti a proporcionality zásahov správcu dane voči daňovému subjektu (zásada primeranosti).
63. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
64. Z uvedených dôvodov správny súd podľa vyššie citovaného zákonného ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sú správne orgány viazané vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP. Ďalšími námietkami žalobcu sa správny súd nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť resp. nedôvodnosť, nemohla mať vplyv na rozhodnutie súdu vo veci vzhľadom k dôvodu zrušenia napadnutých rozhodnutí správnych orgánov.
65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania, ktoré zaviazal zaplatiť neúspešného žalovaného. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP.
66. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 SSP (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).