Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-206-2019.pdf
PDF · 154.11 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/206/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: NOVOTNÝ International Trading Limited s.r.o., so sídlom Michalská 372/9, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 518 481, práv. zast. Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102422321/2019 zo dňa 23.10.2019
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného číslo: 102422321/2019 zo dňa 23.10.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutím Číslo: 101336288/2019 zo dňa 03.06.2019 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5.200,00 € na dani z pridanej hodnoty. Znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2017 zo sumy 5.336,64 € na sumu 136,64 €. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom dňa 24.01.2018 5.336,64 €, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní 136,64 €, rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5.200,00 €, nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období 5.336,64 € a suma odpočítaného nadmerného odpočtu od vlastnej daňovej povinnosti 5.200,00 €. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na výsledky daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 vykonanej u žalobcu v dňoch 12.04.2018 až 21.03.2019. Správca dane zdôrazňuje, že počas celého výkonu daňovej kontroly komunikoval a zasielal písomnosti splnomocnenej zástupkyni žalobcu Z. S., ktorá sa v súvislosti so zasielanými písomnosťami správcu dane ani v jednom prípade nedostavila na daňový úrad. Z vykonanej daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100667939/2019 z 18.03.2019. Správca dane z predložených dokladov zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období december 2017 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry číslo: 2017017 zo dňa 27.12.2017, dátum dodania 27.12.2017 od dodávateľa GATESTORE, s.r.o. na sumu 31.200,00 €. Predmetom fakturácie bol nákup služby - vypracovanie štúdie - Alternatívne zdroje drevnej suroviny využiteľné pre dynamizáciu obchodu s drevom v období globálnej krízy. K faktúre bola predložená objednávka č. 172000002 zo dňa 05.09.2017 a výpis z bankového účtu č. 12/2017
- účet č. B.. Správca dane poukázal na obsah odpovede na dožiadanie zo dňa 14.05.2018 a v jej rámci na písomné vyjadrenie Q. V. (konateľky spoločnosti GATESTORE, s.r.o.), ktorá potvrdila, že na predmetnej štúdii pracoval konateľ spoločnosti V. v spolupráci so subdodávateľom. So žalobcom sa
poznajú dlhšiu dobu. Zdaniteľný obchod bol uskutočnený na základe objednávky č. 172000002 zo dňa 05.09.2017. Faktúru č. 2017017 priložila v prílohe. Podľa jej vyjadrenia sa jedná o štúdiu podľa zadania a požiadaviek žalobcu, ktorý dlhodobo bojuje s problémami v sektore lesníctva, hlavne s dominantnými hráčmi na trhu, ktorí sú naviazaní na dodávky dreva od LESOV Slovenskej republiky, š. p. a napriek tomu, že žalobca ponúka subjektívne zaujímavejšie podmienky, nedokáže sa presadiť u LESOV Slovenskej republiky, š. p. popri veľkých etablovaných spoločnostiach. Štúdia je zameraná na alternatívne spôsoby získavania drevnej suroviny pre žalobcu, je spracovaná na mieru žalobcu po dlhšie trvajúcej príprave a množstve konzultácií s konateľom žalobcu. Štúdia obsahuje potrebné náležitosti, aby žalobca v najbližšom čase vedel urobiť relevantné rozhodnutie o jeho strategickom smerovaní pre obdobie najbližších rokov. Jedná sa hlavne o strednodobé a dlhodobé stratégie. O predmetnú problematiku sa konateľ V. dlhodobo zaujíma. Čerpal údaje z rôznych zdrojov, štatistík, odborných správ, literatúry, internetu, atď. Takisto konzultoval veci s rôznymi odborníkmi z iných odborov. Subdodávateľsky sa na štúdii podieľala spoločnosť WZR, s.r.o.. Spolupráca so subdodávateľom bola na základe objednávky č. 404 080 2017. Faktúra č. 2017017 bola riadne zaúčtovaná a uhradená. Evidencia DPH priložená v prílohe vyjadrenia. DPH z uvedenej faktúry bola priznaná v zdaňovacom období 12/2017. Ďalej správca dane poukazuje na obsah vyjadrenia konateľa GATESTORE, s.r.o. D. V. z 10.05.2018, ktorý uviedol, že s V. konzultoval rôzne aspekty predmetnej témy, overovali spolu dáta z internetových zdrojov a odbornej literatúry. Komunikácia prebiehala osobne, niekedy formou video prenosu, e-mailov, ktoré nearchivuje. Spoločnosť WZR, s.r.o. sa na vypracovaní štúdie podieľala v rozsahu cca 85 %. Konateľ spoločnosti GATESTORE, s.r.o. uviedol podrobný rozpis použitej literatúry a materiálov, ako zdroje použité pri vypracovaní štúdie. V súvislosti s dodaním štúdie od dodávateľa GATESTORE, s.r.o. ďalej správca dane preveroval aj doklady u subdodávateľa WZR, s.r.o., a to faktúru č. 100372017 z 29.12.2017 od dodávateľa WZR, s.r.o., objednávku č. 404 080 2017 MK zo dňa 16.10.2017, detail pohybu na účte, úhradu dodávateľovi WZR, s.r.o. prostredníctvom dožiadaného správcu dane. Dožiadaný správca dane v odpovedi na dožiadanie uviedol, že žiadané informácie nemohol overiť z dôvodov, že daňový subjekt WZR, s.r.o. žiadne doklady v požadovanej lehote miestne príslušnému správcovi dane nepredložil. Konateľ spoločnosti WZR, s.r.o. v rozhodnom období - svedok V. sa vo svojej výpovedi dňa 01.02.2019 vyjadril, že jeho spoločnosť vykonávala poradenskú činnosť. Obchodná spoločnosť nemala zamestnancov a nevlastnila žiaden majetok. V období, keď bol V. konateľom spoločnosti, odberateľmi spoločnosti boli GATESTORE, s.r.o. a VALLEY, s.r.o. Banská Bystrica. Obchodný podiel spoločnosti WZR, s.r.o. bol prevedený na tichého spoločníka. Účtovníctvo odovzdal novému konateľovi. Spoločnosť WZR, s.r.o. pre spoločnosť GATESTORE, s.r.o. vykonávala poradenstvo v oblasti sekundárneho spracovania obchodu ako aj vypracovanie podkladov pre štúdiu ohľadom lesného hospodárstva, využitia drevnej hmoty, využitia odpadovej drevnej hmoty. Išlo o rozsiahlu štúdiu, kde boli rozpracované otázky ako zmapovanie štruktúry LESOV v SR podľa výskytu, druhu drevín, vlastníctva, atď.. Dodanie štúdie prebehlo v čase, keď bol konateľom spoločnosti. Predmetom faktúry č. 100372017 z 29.12.2017 bolo tematické zadanie, čoho sa má štúdia týkať, tézy, v rámci ktorých bude potrebné vypracovať štúdiu, ku ktorým mal už V. podklady. Podľa názoru V., išlo o štúdiu pre zmapovanie trhu a zároveň pre zmapovanie využitia alternatívneho zdroja drevnej suroviny. V. bolo naznačené, že klient spoločnosti GATESTORE, s.r.o. má problém v dominantnom postavení LESOV SR ako majoritného vlastníka LESOV SR. Zadanie a požiadavky na vyhotovenie štúdie konzultoval s konateľom GATESTORE, s.r.o. osobne formou osobnej komunikácie alebo aj video chatu a e-mailu. E-mailovú komunikáciu nevedel predložiť, nakoľko túto nearchivuje. Nemal vedomosť o konkrétnom užívateľovi štúdie, dodal podklady pre odberateľa GATESTORE, s.r.o., pri zhotovení podkladov nemal subdodávateľa. Konkrétny vypracovaný materiál odoslal konateľovi GATESTORE, s.r.o. V. e-mailom. Spoločnosť WZR, s.r.o. zaúčtovala faktúru v účtovníctve a odviedla daň z uvedenej faktúry. Správca dane ďalej zisťoval informácie o účte číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je uvedený na faktúre č. 100372017, ktorá bola vystavená spoločnosťou WZR, s.r.o. pre odberateľa GATESTORE, s.r.o.. Dátum otvorenia účtu je 18.12.2017, dátum uzatvorenia účtu 29.06.2018, disponentom účtu bol aj konateľ spoločnosti WZR, s.r.o. v rozhodnom skúmanom období. Správca dane zistil, že na výpisoch z účtu absentovali realizované platby dodávateľom spoločnosti WZR, s.r.o.. Svedok V. pri svedeckej výpovedi sa k absencii úhrad dodávateľom nevedel vyjadriť. Z kontrolného výkazu spoločnosti WZR, s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2017 správca dane zistil, že jediným dodávateľom spoločnosti za uvedené obdobie bola spoločnosť Lakovňa, s.r.o.. Táto spoločnosť mala pre odberateľa WZR, s.r.o. v mesiaci december 2017 realizovať dodania v sume 407.076,00 €. Aj napriek uvedenej skutočnosti sa bývalý konateľ spoločnosti WZR, s.r.o. V. s určitosťou nevedel vyjadriť, čo bolo predmetom realizovaných dodaní od spoločnosti Lakovňa, s.r.o.. Správca dane ďalej prostredníctvom výzvy zo dňa 05.02.2019 žiadal, aby sa žalobca preukázal, akým spôsobom bolo prijaté od spoločnosti GATESTORE, s.r.o.
plnenie, akým spôsobom bolo s uvedenou spoločnosťou odsúhlasené zadanie, či žalobca konkretizoval zadanie a aké kritéria mala štúdia zohľadňovať. Pre prípad, že dodaniu od spoločnosti GATESTORE, s.r.o. predchádzalo upravenie obchodných vzťahov uzatvorením zmluvy, žiadal správca dane o predloženie tejto zmluvy. Žalobca v odpovedi na výzvu uviedol, že konateľovi spoločnosti GATESTORE, s.r.o. boli na osobných stretnutiach predložené požiadavky daňového subjektu. Zadefinovali sa okruhy tém, ktoré má štúdia obsahovať. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejednalo o vysokú čiastku a išlo o konkrétneho obchodného partnera, pristúpil žalobca k systému priamej objednávky s vyšpecifikovaním prijatých tém. Správca dane za účelom preverenia tvrdenia žalobcu, že sa žalobca nedokáže presadiť u LESOV SR atď., popri veľkých etablovaných spoločnostiach a že klient spoločnosti GATESTORE, s.r.o. (žalobca) má problém v dominantnom postavení LESOV SR ako majoritného vlastníka LESOV SR, zaslal dňa 16.08.2018 spoločnosti LESY Slovenskej republiky, š. p. žiadosť o vyjadrenie, či bol žalobca uchádzačom alebo účastníkom vo vyhlásených verejných obstarávaniach v štátnom podniku - LESY Slovenskej republiky v období od 07.11.2013 do 31.07.2018. LESY SR, š. p., v odpovedi uviedol, že žalobca nebol účastníkom ani uchádzačom v procesoch verejného obstarávania, ktoré v rámci štátneho podniku boli v požadovanom období realizované. Správca dane ďalej preveroval u žalobcu aj vzťah prijatého plnenia od spoločnosti GATESTORE, s.r.o. v súvislosti s uskutočnením zdaniteľných plnení žalobcu na výstupoch v zmysle § 8 a § 9 zákona o DPH. Napriek výzve správcu dane žalobca neuviedol konkrétne realizované dodania, v súvislosti s ktorými boli použité poznatky z vypracovanej štúdie. Daňový subjekt uviedol len všeobecné vyjadrenie, že z predmetnej štúdie pravidelne čerpá a sleduje vhodné parametre, ako aj detaily ohľadne regiónov vhodných na realizáciu vlastných projektov v rokoch 2019 - 2024 + mnoho iných podrobných informácií. Správca dane konštatoval, že na základe vykonaných šetrení nebola preukázaná ani spolupráca žalobcu so spoločnosťou LESY Slovenskej republiky, š. p., tak ako ju uvádzal žalobca a zároveň aj jeho obchodný partner GATESTORE, s.r.o. a aj subdodávateľ spoločnosť WZR, s.r.o.. Správca dane nespochybňoval skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt bol pri výkone daňovej kontroly súčinný a predložil doklady, ktorými disponoval, avšak zdôraznil, že žalobca k daňovej kontrole vypracovanú štúdiu - alternatívne zdroje drevnej suroviny využiteľné pre dynamizáciu obchodu s drevom v období globálnej krízy, ktorá bola predmetom dodania od spoločnosti GATESTORE, s.r.o., nepredložil. Na uvedenú štúdiu sa tak žalobca, ako aj spoločnosť GATESTORE, s.r.o. len odvolávali. Správca dane dospel k záveru, že preverovaním, ktoré bolo vykonané u priameho dodávateľa, t.j. spoločnosti GATESTORE, s.r.o., neboli získané také dôkazy, ktoré by preukazovali, že spoločnosť GATESTORE, s.r.o. zakúpila 85 % vypracovania štúdie od spoločnosti WZR, s.r.o., tak ako uviedol konateľ spoločnosti GATESTORE, s.r.o. V.. Správca dane z vyššie uvedených zistení dospel k záveru, že nedošlo k preukázaniu skutočne zdaniteľného plnenia od spoločnosti WZR, s.r.o. prostredníctvom GATESTORE, s.r.o. pre žalobcu tak, ako bolo deklarované v podanom daňovom priznaní za december 2017. Nevyhnutným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane je aj preukázanie, že uplatnené odpočítanie má povahu faktu. Teda, že deklarovaný tovar alebo služba boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. V danom prípade nepostačuje iba predloženie samotnej faktúry, prípadne ďalších listinných dôkazov, ale musí prísť k samotnému dodaniu a z toho titulu vzniku daňovej povinnosti dodávateľovi. Platiteľ musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené v deklarovanom rozsahu a osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre. Žalobca k podanému vyjadreniu k protokolu doložil Informáciu z portálu MP a RV SR, stratégiu Lesy SR 2018
- 2022 a knihu záväzkov za rok 2014, 2015, 2016. Správca dane ohľadne uvedených predložených listín konštatoval, že zohľadnil dôkazy a vyjadrenia daňového subjektu predložené vo vyrubovacom konaní. Predložené dôkazy však nevyvrátili pochybnosti v súvislosti s dodaním služby od spoločnosti GATESTORE, s.r.o. na základe faktúry č. 2017017. Správca dane konštatuje, že zdaniteľné obchody uvádzané daňovým subjektom s obchodnými partnermi v roku 2014, 2015 a 2016 neboli predmetom daňovej kontroly. Pokiaľ išlo o šetrenia správcu dane vykonané v súvislosti so spoločnosťou Lesy SR, š. p., tieto boli iba doplňujúcimi šetreniami, ktoré správca dane nepovažoval za hlavný dôkaz a dôvod na neuznanie odpočítania od dodávateľa GATESTORE, s.r.o.. Žalobca v súvislosti s prijatým plnením správcu dane predložil len všeobecné vyjadrenia o plánovanom smerovaní žalobcu, nepredložil však žiadny konkrétny dôkaz v súvislosti s realizáciou „vlastných projektov“, ktoré budú v rámci roku 2019 realizované a ktoré by správca dane mohol využiť, a tak podporiť tvrdenia žalobcu v súvislosti s uplatnením odpočítania dane z nákupu predmetnej štúdie a jej následnom využití pri realizovaní zdaniteľných plnení na výstupe. Na základe takto zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty podanom za zdaňovacie obdobie december 2017, právo na odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu, pri ktorom nepreukázal (bolo spochybnené), že tento zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou
GATESTORE, s.r.o. na základe faktúry č. 2017017 zo dňa 27.12.2017 za dodanie - vypracovanie štúdie
- alternatívne zdroje drevnej suroviny využiteľné pre dynamizáciu obchodu s drevom v období globálnej krízy na sumu celkom 31.200,00 €.
2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 102422321/2019 zo dňa 23.10.2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v rozhodnutí správcu dane. V nadväznosti na jednotlivé odvolacie námietky žalovaný poukazuje na ust. § 45 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku, v zmysle ktorého má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou. Počas výkonu daňovej kontroly mal žalobca na takéto konanie určenú zástupkyňu Z. S.. Jej osobná účasť pri výkone daňovej kontroly bola potrebná z dôvodu, aby správcovi dane ozrejmila ekonomickú činnosť žalobcu a zároveň jej osobná účasť na ústnych pojednávaniach a pri výsluchu svedka mohla byť prínosom pre objasnenie preverovaných skutočností. Splnomocnená zástupkyňa sa k správcovi dane počas celého výkonu daňovej kontroly nedostavila. Z dôvodu, že sa splnomocnená zástupkyňa žalobcu nezúčastnila úkonov správcu dane, kde mohla uviesť doplňujúce informácie k realizovaným obchodným transakciám, vychádzali zamestnanci správcu dane pri výkone daňovej kontroly prioritne z dokladov, ktoré správcovi dane poskytol žalobca pri začiatku daňovej kontroly a z dôkazov, ktoré si zabezpečil správca dane sám bez súčinnosti s daňovým subjektom. Žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly okrem zaslania formálnych dokladov poštou neumožnil správcovi dane preveriť konkrétne okolnosti uzavretia predmetnej obchodnej transakcie s dodávateľom GATESTORE, s.r.o.. Žalovaný zdôrazňuje, v nadväznosti na ďalšie odvolacie námietky, že v dokazovaní správca dane akceptoval doklady predložené daňovým subjektom a aj všetky jeho vyjadrenia. Predložené doklady preveroval v nadväznosti na dodávateľa GATESTORE, s.r.o. a následne subdodávateľa WZR, s.r.o.. Žalobca však v súvislosti s prijatým plnením správcovi dane predložil len všeobecné vyjadrenia o plánovanom smerovaní žalobcu, nepredložil však žiaden konkrétny dôkaz v súvislosti s realizáciou vlastných projektov, ktoré budú v rámci roku 2019 realizované a ktoré by mohol využiť, a tak podporiť tvrdenia daňového subjektu v súvislosti s uplatnením odpočítanej dane z nákupu predmetnej štúdie a jej následnom využití pri realizovaní zdaniteľných plnení na výstupe. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly prioritne preveroval priamy vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom a odberateľmi. Nakoľko z preverovaní správcu dane vznikli pochybnosti o obchodnom partnerovi žalobcu, správca dane bol povinný sa počas daňovej kontroly vysporiadať aj s uvedenými zisteniami. Zistenia o dodávateľovi a ďalších subjektoch v reťazci boli len jedným z ďalších dôkazov, nie však jediným a hlavným, ktorý správca dane získal počas výkonu daňovej kontroly a ktoré mali vplyv na rozhodnutie správcu dane. Správca dane prioritne vychádza zo skutočnosti, že daňovým subjektom nebolo preukázané vypracovanie samotnej štúdie. Správca dane postupoval správne, keď nepriznal oprávnenosť odpočítanej DPH z faktúry 2017017 zo dňa 27.12.2017 od dodávateľa GATESTORE, s.r.o. za nákup služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane pri dodaní služby vznikne za podmienky, že pri dodaní služby vznikne daňová povinnosť platiteľa DPH, ktorý je uvedený na faktúre. V danom prípade bolo preukázané, že žalobcovi nebola dodaná služba dodávateľom uvedeným na faktúre a nevznikla mu tak ani daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Všetky skutočnosti, ktoré pri kontrole vyšli najavo, nasvedčujú zneužitiu práva, že zdaniteľné plnenie vykonané iba s cieľom získať daňovú výhodu bez iného podnikateľského účelu.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca predovšetkým namieta zmätočnosť rozhodnutia. Hodnotenie žalovaného v rozhodnutí, v zmysle ktorého považuje za rozhodujúcu skutočnosť neprítomnosť poverenej zástupkyne žalobcu na úkonoch nemožno rešpektovať ako relevantnú v danej dôkaznej situácii. Ak správca dane nevyužil svoje zákonné právo a nenechal požadovanú osobu predviesť na osobný výsluch, možno konštatovať, že jej fyzickú prítomnosť nepovažoval za potrebnú. Ďalej žalobca konštatuje, že je právom a nie zákonnou povinnosťou zúčastniť sa na vypočutí svedka v priebehu daňového konania. Žalobca poukazuje na zmätočnosť hodnotiaceho úsudku k dôkazným návrhom, keď na jednej strane správca dane uvádza, že zohľadnil dôkazy aj vyjadrenia daňového subjektu predložené vo vyrubovacom konaní, avšak konkrétne dôkazy ignoroval a bližšie ich ďalej nekomentoval. Z vyjadrenia daňového subjektu k protokolu pritom vyplýva zásadná skutková otázka, že LESY SR, š. p. v rámci svojej obchodnej politiky nepostupovali formou verejného obstarávania. Tieto argumenty žalobcu žalovaný v rozhodnutí nebral do úvahy. Ďalej žalobca formuluje žalobné námietky vo vzťahu
k záverom správcu dane ohľadne dodávateľa žalobcu spoločnosti GATESTORE, s.r.o.. Pokiaľ daňové orgány dospeli k záveru o nepreukázaní reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom, tento záver vychádza z porušenia povinnosti správcu dane vyhodnotiť objektívne všetky daňovým subjekty predložené dôkazy. Správca dane niektoré skutočnosti nevyhodnotil vôbec a niektoré tvrdenia uviedol skresľujúco a nepravdivo. Pokiaľ ide o spoločnosť GATESTORE, s.r.o., konateľka V. uviedla v odpovedi na výzvu správcu dane všetky odpovede na otázky správcu dane. Tvrdenie správcu dane, že ani z odpovede druhého konateľa spoločnosti GATESTORE, s.r.o. D. V. sa nepodarilo preukázať zdaniteľné plnenie, nezodpovedá podrobnému a vyčerpávajúcemu obsahu jeho odpovedí, z tohto dôvodu je rozhodnutie neprekúmateľné nielen pre evidentný rozpor prijatého hodnotiaceho úsudku s obsahom oboch stanovísk konateľov, ale aj absenciu podrobnejších vysvetľujúcich myšlienkových úvah k prijatému záveru. Správca dane pomerne rozsiahlou argumentáciou primárne poukazuje na nepreukaznosť subdodávateľského vzťahu WZR - GATESTORE, na ktorý však žalobca nemal, ako daňový subjekt žiaden dosah. Ďalší okruh námietok žalobcu sa vzťahuje k dokazovaniu vykonanému správcom dane. Žalobca predovšetkým namieta, že daňové orgány neuvádzajú a nevyhodnocujú tiež dôkazy, ktoré sú v prospech žalobcu, ba naopak, všetky získané dôkazy svojvoľne vyhodnotili v neprospech žalobcu. Žalobca predložil správcovi dane účtovníctvo, z ktorého jednoznačne vyplýva, že k zdaniteľnému plneniu došlo. Správca dane v rozpore so zásadami formálno-logického uvažovania a v rozpore s rozsahom dôkazov vytvoril vlastnú verziu hodnotenia dôkazov s úplne protikladným záverom. Správca dane vo svojej podstate neuveril výpovednej hodnote viacerých na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré presvedčivo dokumentovali nákup služby od spoločnosti GATESTORE, s.r.o.. Žalobca považuje za nezrozumiteľné a nie je zrozumiteľný ani záver žalovaného, ktorý na jednej strane nespochybňuje existenciu zdaniteľného obchodu, avšak na druhej strane spochybňuje ekonomické opodstatnenie uvedenej transakcie. Ekonomickú opodstatnenosť štúdie je potrebné posudzovať v intenciách celkového konania žalobcu a smerovania jeho podnikateľskej činnosti, nielen s ohľadom na skutočnosť, či v daňovom konaní predložil alebo nepredložil konkrétne dôkazy v súvislosti s realizáciou „vlastných projektov“. Pokiaľ ide o závery správcu dane ohľadne subdodávateľa WZR, s.r.o., žalobca podotýka, že o bližších podrobnostiach vzťahu WZR a GATESTORE nemal žiadnu vedomosť a v zmysle stabilnej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít nie je možné z tohto dôvodu odoprieť žalobcovi odpočet DPH. Žalobca v ďalšej časti žaloby pomerne rozsiahlo poukazuje na judikatúru Európskeho súdneho dvora, najmä v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, C-80/11, C-285/11, C-18/13 a ďalšie konštatujúc súhrnne, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctva a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. Žalobca ďalej poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR (najmä vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010) a zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, že u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane. Rovnako poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 a z neho najmä záver, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe opakuje podstatu skutkových a právnych dôvodov, ktoré obsiahol v napadnutom rozhodnutí (obdobne ako sú v podrobnostiach uvedené v bode 2. tohto rozsudku).
5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uvádza, že žalovaný len vo všeobecnej rovine v závere rozsiahleho vyjadrenia vo vzťahu k jednotlivým žalobným dôvodom konštatuje, že námietky žalobcu sú obdobné odvolacím námietkam. V použitej argumentácii žalovaného chýba predovšetkým objektívne vyhodnotenie skupiny dôkazov v prospech verzie žalobcu o uskutočnenom zdaniteľnom plnení.
6. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zotrváva na podanom vyjadrení, žalobca vo svojej žalobe neuviedol nové skutočnosti, resp. dôkazy, ktorými by namietal nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný sa so vznesenými námietkami dostatočne vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní.
7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. februára 2021, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.
8. Krajský súd v Žiline ako správny súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátil vec žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení účinnom ku dňu 31.12.2017 (ďalej len „zákon o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
10. Na úvod správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkou nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, najmä z dôvodu absencie úvah žalovaného, ktorými by vyhodnotil dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu ako aj námietkou žalobcu, v zmysle ktorej LESY SR, š. p. v rámci svojej obchodnej politiky nepostupovali formou verejného obstarávania.
11. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov ňou obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutie plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde, ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
12. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného musí konštatovať nepreskúmateľnosť odôvodnenia pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle citovaného ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé, ako sa tieto vysporiadali so všetkými dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol svoj hodnotiaci úsudok len vo vzťahu k žalobcom predloženým listinným dôkazom (faktúre, objednávke a výpisu z účtu), konštatujúc, že daňový subjekt uplatňujúci si nárok na
odpočítanie dane musí byť schopný preukázať, že dodanie, ktoré je deklarované na faktúre, z ktorého si uplatňuje nárok na odpočítanie dane bolo dodané práve osobou - platiteľom uvedeným na faktúre. Zároveň, že predložené doklady a dôkazy nemajú len formálny charakter, ale majú povahu faktu. To, že faktúra je predložená na preukázanie nároku na odpočítanie dane, má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie na nej uvedené. Aby k odpočítaniu dane mohlo dôjsť, nestačí len predložiť faktúru, resp. objednávku a výpis z bankového účtu, ale všetky tieto listinné dôkazy musia preukazovať skutočnosti na nich uvedené. Správca dane, rovnako ako aj žalovaný však v dôvodoch rozhodnutia opomenuli vyhodnotiť ďalšie vykonané dôkazy:
- listinu - písomné vyjadrenie Q. V. zaevidované pod č. 6/06972108/2018 doručené správcovi dane dňa 10.05.2018 (konateľka GATESTORE, s.r.o. - dodávateľa žalobcu), obsah vyjadrenia ktorej tak správca dane ako aj žalovaný obsiahli v dôvodoch svojho rozhodnutia. Vo vyjadrení V. (okrem iného) uviedla, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený na základe objednávky č. 172000002 zo dňa 05.09.2017. Na štúdii pracoval konateľ spoločnosti pán V. v spolupráci so subdodávateľom. Podľa jej vyjadrenia sa jednalo o štúdiu podľa zadania a požiadaviek žalobcu, ktorý dlhodobo bojuje s problémami v sektore lesníctva, hlavne s dominantnými hráčmi na trhu, ktorí sú naviazaní na dodávky dreva od LESOV Slovenskej republiky, š.p. a napriek tomu, že ponúka subjekt zaujímavejšie podmienky, nedokáže sa presadiť. Štúdia bola zameraná na alternatívne spôsoby získavania drevnej suroviny pre žalobcu, je spracovaná na mieru žalobcu po dlhšie trvajúcej príprave a množstve konzultácii s konateľom žalobcu, atď..
- doplnenie vyjadrenia zo dňa 10.05.2018 doručené správcovi dane dňa 01.03.2019, v ktorej sa (okrem iného) konateľ GATESTORE, s.r.o. pán V. vyjadril, že tému štúdie konzultoval s pánom V.. Boli konzultované rôzne aspekty, overovali sa dáta z internetových zdrojov a odbornej literatúry. Komunikácia prebiehala osobne, niekedy formou video prenosu, e-mailov, ktoré nearchivuje, atď..
- svedeckú výpoveď T. V. (bývalého konateľa spoločnosti WZR, s.r.o.), v ktorej (okrem iného) uviedol, že pre spoločnosť GATESTORE, s.r.o. vypracoval podklady pre štúdiu ohľadne lesného hospodárstva. Konateľom spoločnosti GATESTORE, s.r.o. bolo naznačené, že klient GATESTORE, s.r.o. má problém v dominantnom postavení LESOV SR ako majoritného vlastníka LESOV SR. V. má vedomosť, že išlo o štúdiu pre zmapovanie trhu a zároveň pre zmapovanie využitia alternatívneho zdroja drevnej suroviny, atď..
13. Správca dane ako aj žalovaný síce vo svojich rozhodnutiach pomerne obsiahlo citovali samotný obsah vykonaných dôkazov, v odôvodnení svojich rozhodnutí, avšak nepodrobili skutočnosti z nich plynúce žiadnemu hodnotiacemu úsudku. Pokiaľ správne orgány skutočnosti plynúce z uvedených vykonaných dôkazov jednotlivo vo vzťahu k posudzovanému obchodnému prípadu nepovažovali za dôkaz spôsobilý preukázať skutkové okolnosti rozhodné z hľadiska aplikácie právne relevantných noriem, bolo v záujme zachovania práva žalobcu na spravodlivý proces (ktorého imanentnou súčasťou je aj presvedčivé odôvodnenie správneho rozhodnutia), prinajmenšom potrebné ozrejmiť úvahy správcu dane (resp. žalovaného) v rámci hodnotenia týchto dôkazov. Správny súd pre úplnosť zdôrazňuje, že v tomto štádiu konania správny súd neposudzuje otázku ich „preukaznej sily“, pri absencii iných podporných dôkazov, resp. pri existencii dôkazov ich obsah spochybňujúcich. V tomto štádiu konania správny súd len konštatuje, že správny orgán v rámci odôvodnenia rozhodnutia musí dať účastníkovi konania jasnú a zreteľnú odpoveď, prečo skutočnosti plynúce z vykonaných dôkazov (ktoré by mohli svedčiť v prospech tvrdení žalobcu) neboli spôsobilé preukázať právne relevantné skutkové tvrdenia žalobcu.
14. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov správnym orgánom zohráva vnútorné presvedčenie správneho orgánu. Takéto presvedčenie však nemôže predstavovať svojvôľu, ale naopak mal by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov a v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov plynúca z citovaného ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozhodnutia. Z formulácie ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku možno vyvodiť, že správca dane je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z nich pokladá za nevieryhodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať.
15. Ďalej správny súd konštatuje, že nepreskúmateľnosťou trpí rozhodnutie žalovaného aj z dôvodu nevysporiadania sa s odvolacou námietkou žalobcu, v ktorej žalobca poukazuje na zmätočnosť hodnotiaceho úsudku správcu dane v súvislosti s vyhodnotením vyjadrenia LESY SR, š. p..
16. V prejednávanej veci správca dane za účelom preverenia pravdivosti tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mal žalobca v preverovanom období problém presadiť sa u LESOV SR, š. p. popri veľkých etablovaných spoločnostiach, zaslal uvedenému štátnemu podniku výzvu, či sa žalobca v období od 07.11.2013 do 31.07.2018 zúčastnil verejného obstarávania v štátnom podniku (v prípade účasti žalobcu na verejnom obstarávaní žiadal správca dane o zaslanie výstupu, z ktorého by bola táto informácia zrejmá). LESY SR, š. p. v odpovedi popreli účasť žalobcu vo verejnom obstarávaní v sledovanom období. Žalobca však vo vyjadrení k protokolu namietal, že LESY SR, š. p. nielen so žalobcom, ale ani vo všeobecnosti neobchodoval prostredníctvom verejného obstarávania. Správca dane vo svojom rozhodnutí k uvedenej námietke žalobcu konštatoval, že šetrenia správcu dane, ktoré boli vykonané v súvislosti s LESMI SR, š. p., boli iba doplňujúcimi šetreniami, správca dane ich nepovažoval za hlavný dôkaz a dôvod, teda neuznanie odpočtu. Súčasne správca dane na iných miestach odôvodnenia rozhodnutia konštatuje, že nebola preukázaná spolupráca kontrolovaného daňového subjektu so spoločnosťou LESY SR, š. p..
17. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k námietke žalobcu o zmätočnosti, resp. protirečivosti úvahy správcu daní nezaujal žiadne konkrétne stanovisko, ale len na strane 17 svojho rozhodnutia opätovne poukazuje na totožný záver správcu dane.
18. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sa vecne nevysporiadal s uvedenou námietkou žalobcu, t.j. žalobca nedostal od žalovaného žiadnu odpoveď na konkrétnu námietku týkajúcu sa protirečivosti záverov správcu dane v rámci vyhodnotenia vyjadrenia štátneho podniku LESY SR. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že odvolacia námietka žalobcu bola relevantná (t.j. týkala sa veci) a zároveň konkrétna (t.j. formulovaná dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan v.Ukrajina, § 84; Krasulya v.Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. S námietkami takéhoto charakteru, ako je zrejmé z ustálenej judikatúry Európskeho súdu a Ústavného súdu SR, je povinný sa orgán verejnej správy (ako aj súd) vecne vysporiadať. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).
19. Žalobca mal dostať vzhľadom na vyššie uvedené právno-teoretické postuláty konkrétnu odpoveď na svoju odvolaciu námietku vo vzťahu k protirečovosti záverov správcu dane v súvislosti s vyhodnotením vyjadrenia štátneho podniku LESY SR. Žiadnu odpoveď však od žalovaného vo vzťahu k tejto konkrétnej odvolacej námietke nedostal. V tejto časti je preto rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
20. Napokon správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj pre nezrozumiteľnosť úvah žalovaného ohľadne dôvodov nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi. Na úvod je potrebné predostrieť, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí založil dôvod pre nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi na závere, podľa ktorého nebola preukázaná reálnosť samotného dodania štúdie osobou uvedenou vo faktúre ako dodávateľ. Súčasne však správca dane na strane 20 prvý odsek svojho rozhodnutia uvádza, že preverované transakcie boli rizikové a nesú vo vzťahu k DPH znaky podvodného konania. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia jednak rovnako ako správca dane poukazuje na skutočnosť, že daňovým subjektom nebolo preukázané dodanie vypracovania štúdie dodávateľom GATESTORE, s.r.o., avšak zároveň žalovaný naviac rozvíja svoju úvahu o tom, že všetky skutočnosti, ktoré vyšli pri kontrole najavo, jednotlivo a aj v kontexte, nasvedčujú zneužitiu práva, že zdaniteľné plnenie je vykonané iba s cieľom získať daňovú výhodu bez iného podnikateľského účelu.
21. Ako už bolo viackrát konštatované judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.09.2019 sp. zn. 1Sžfk/16/2018, rozsudok najvyššieho súdu z 21.01.2020, sp. zn. 1Sžfk/22/2018), odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie) je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie.
Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú), uskutočnené zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz.
22. Správny súd pripomína, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môže orgán finančnej správy neuznať uplatnené právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode, iba toto v zmysle judikatúry súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností, podliehajúcich spoločnému systému DPH (napr. rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 17.10.2017, sp. zn. 1Sžf/31/2016). V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku) je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Pokiaľ teda orgán finančnej správy dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom, je nutné zneužitie práva daňovým subjektom (rovnako ako aj daňový podvod) v daňovom konaní preukázať.
23. Z vyššie uvedených záverov plynie, že správca dane k ďalším úvahám o možnom zneužití práva, resp. podvodnom konaní daňového subjektu, môže dôjsť za predpokladu, že je preukázané samotné dodanie služby (tovaru) dodávateľom uvedeným na faktúre. V prejednávanej veci však tak žalovaný ako aj správca dane dospeli k záveru, že dodanie tovaru (služby) dodávateľom uvedeným na faktúre preukázané žalobcom nebolo. Ak žalovaný v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že nebolo preukázané dodanie štúdie dodávateľom uvedeným na faktúre, potom nie sú odôvodnené ďalšie úvahy žalovaného, podľa ktorých štúdia nebola využívaná žalobcom na podnikateľský cieľ, t.j. že služba nebola využitá zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení (služba musí vykazovať istú výmennú majetkovú hodnotu (USE value) pre zdaniteľnú osobu). Elementárnym predpokladom rozvinutia úvahy o zneužití práva žalobcom (v zmysle nevyužitia štúdie na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení žalobcom) by totiž bol predpoklad, že k plneniu (dodaniu štúdie) dodávateľom uvedeným na faktúre vôbec došlo.
24. Správny súd podotýka, že rozlišovanie dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH (neunesenie dôkazného bremena o dodaní tovaru/služby dodávateľom uvedeným na faktúre, zneužitie práva, podvodné konanie) má zásadný vplyv na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Uvedené dôvody nemožno vzájomne zamieňať, ako to učinili daňové orgány v predmetnej veci. Len na okraj správny súd k rozlišovaniu jednotlivých dôvodov podotýka, že pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situácie, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva EÚ v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma inému, v danom prípade štátu. Sledovaným cieľom tohto konania je alebo aby sa daňový subjekt vyhol daňovým povinnostiam, alebo získal daňové zvýhodnenie. Od zneužitia práva ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry súdneho dvora nutné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je taktiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu však dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súčasne však súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil, že právo platiteľa dane, ktoré uskutočňuje plnenia, na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktorý predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.
25. Zatiaľ čo dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre zaťažuje žalobcu, dôkazné bremeno o zneužití práva nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel, resp. o podvodnom konaní žalobcu, zaťažuje správcu dane. Správca dane teda musí preukázať, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených Slovenským právnym poriadkom (tak materiálnych - reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálnych podmienok pre odpočet DPH), a v tejto súvislosti riadnym výkladom daňového práva únie v zmysle článok 4 ods. 3 zmluvy o EÚ, bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľom právnej úpravy DPH, pričom
z okolností prípadu je zrejmé, že získanie takéhoto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) s vytvorením umelých podmienok (t.j. odporujúcim pôsobeniu trhového mechanizmu na ekonomické činnosti daňových subjektov) na jeho dosiahnutie bolo hlavným účelom posudzovaného plnenia, pokiaľ správca dane mieni odoprieť odpočet DPH daňovému subjektu konštatovaním zneužitia práva daňovým subjektom. Pokiaľ by správca dane mienil zamietnuť právo žalobcu na odpočet DPH s poukazom na podvodné konanie, zaťažovalo by správcu dane dôkazné bremeno na preukázanie existencie daňového úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca, nakoľko tento je pojmovým znakom podvodu na DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov tvoriacich súčasť takéhoto reťazca. Rovnako správcu dane zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.
26. Z uvedených dôvodov pristúpil správny súd k zrušeniu rozhodnutia žalovaného s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP, konštatujúc nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a vráteniu veci žalovanému s poukazom na citované ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný opätovne o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodne, rozhodnutie odôvodní v súlade s citovaným ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pričom bude dbať aj na riadne vyhodnotenie vyjadrení a výpovede svedka v kontexte celého vykonaného dokazovania, preskúmateľné vysporiadanie sa so všetkými odvolacími námietkami a odstráni nezrozumiteľnosť svojich záverov spojených s identifikáciou dôvodu nepriznania odpočtu DPH žalobcovi.
27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.