Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Sf-17-2023.pdf
PDF · 171.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sf/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: NOVOTNÝ International Trading Limited s.r.o., so sídlom Michalská 372/9, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 518 481, právne zastúpený: Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102422321/2019 zo dňa 23.10.2019, takto
rozhodol:
I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Orgán verejnej správy prvého stupňa (správca dane) – Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutím č. 101336288/2019 zo dňa 03.06.2019 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5.200,00 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2017 a znížil nadmerný odpočet zo sumy 5.336,64 € na sumu 136,64 €. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom dňa 24.01.2018 bol 5.336,64 €, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní bol 136,64 €, rozdiel v sume nadmerného odpočtu predstavoval 5.200,00 €, nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období bol 5.336,64 € a suma odpočítaného nadmerného odpočtu od vlastnej daňovej povinnosti tak predstavovala 5.200,00 €. V odôvodnení rozhodnutia poukázal správca dane na výsledky daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 vykonanej u žalobcu v dňoch 12.04.2018 až 21.03.2019. Správca dane zdôraznil, že počas celého výkonu daňovej kontroly komunikoval a zasielal písomnosti splnomocnenej zástupkyni žalobcu A. B., ktorá sa v súvislosti so zasielanými písomnosťami správcu dane ani v jednom prípade nedostavila na daňový úrad. Z vykonanej daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100667939/2019 z 18.03.2019.
2. Správca dane z predložených dokladov zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období december 2017 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry číslo: 2017017 zo dňa 27.12.2017, dátum dodania 27.12.2017 od dodávateľa GATESTORE, s.r.o. na sumu 31.200,00 €. Predmetom fakturácie bol nákup služby – vypracovanie štúdie – Alternatívne zdroje drevnej suroviny využiteľné pre dynamizáciu obchodu s drevom v období globálnej krízy. K faktúre bola predložená objednávka č. 172000002 zo
dňa 05.09.2017 a výpis z bankového účtu č. 12/2017 – účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Správca dane poukázal na obsah odpovede na dožiadanie zo dňa 14.05.2018 a v jej rámci na písomné vyjadrenie D. E. (konateľky spoločnosti GATESTORE, s.r.o.), ktorá potvrdila, že na predmetnej štúdii pracoval konateľ spoločnosti F. E. v spolupráci so subdodávateľom. So žalobcom sa poznajú dlhšiu dobu. Zdaniteľný obchod bol uskutočnený na základe objednávky č. 172000002 zo dňa 05.09.2017. Faktúru č. 2017017 priložila v prílohe. Podľa jej vyjadrenia sa jedná o štúdiu podľa zadania a požiadaviek žalobcu, ktorý dlhodobo bojuje s problémami v sektore lesníctva, hlavne s dominantnými hráčmi na trhu, ktorí sú naviazaní na dodávky dreva od LESOV Slovenskej republiky, š. p. a napriek tomu, že žalobca ponúka subjektívne zaujímavejšie podmienky, nedokáže sa presadiť u LESOV Slovenskej republiky, š. p. popri veľkých etablovaných spoločnostiach. Štúdia je zameraná na alternatívne spôsoby získavania drevnej suroviny pre žalobcu, je spracovaná na mieru žalobcu po dlhšie trvajúcej príprave a množstve konzultácií s konateľom žalobcu. Štúdia obsahuje potrebné náležitosti, aby žalobca v najbližšom čase vedel urobiť relevantné rozhodnutie o jeho strategickom smerovaní pre obdobie najbližších rokov. Jedná sa hlavne o strednodobé a dlhodobé stratégie. O predmetnú problematiku sa konateľ E. dlhodobo zaujíma. Čerpal údaje z rôznych zdrojov, štatistík, odborných správ, literatúry, internetu, atď. Takisto konzultoval veci s rôznymi odborníkmi z iných odborov. Subdodávateľsky sa na štúdii podieľala spoločnosť WZR, s.r.o. Spolupráca so subdodávateľom bola na základe objednávky č. 404 080 2017. Faktúra č. 2017017 bola riadne zaúčtovaná a uhradená. Evidencia DPH bola priložená v prílohe vyjadrenia. DPH z uvedenej faktúry bola priznaná v zdaňovacom období 12/2017. Ďalej správca dane poukázal na obsah vyjadrenia konateľa GATESTORE, s.r.o. F. E. z 10.05.2018, ktorý uviedol, že s pánom E. konzultoval rôzne aspekty predmetnej témy, overovali spolu dáta z internetových zdrojov a odbornej literatúry. Komunikácia prebiehala osobne, niekedy formou videoprenosu a prostredníctvom e-mailov, ktoré nearchivuje. Spoločnosť WZR, s.r.o. sa na vypracovaní štúdie podieľala v rozsahu cca 85 %. Konateľ spoločnosti GATESTORE, s.r.o. uviedol podrobný rozpis použitej literatúry a materiálov, ako zdroje použité pri vypracovaní štúdie.
3. V súvislosti s dodaním štúdie od dodávateľa GATESTORE, s.r.o. ďalej správca dane preveroval aj doklady u subdodávateľa WZR, s.r.o., a to faktúru č. 100372017 z 29.12.2017 od dodávateľa WZR, s.r.o., objednávku č. 404 080 2017 MK zo dňa 16.10.2017, detail pohybu na účte, úhradu dodávateľovi WZR, s.r.o., a to prostredníctvom dožiadaného správcu dane. Dožiadaný správca dane v odpovedi na dožiadanie uviedol, že žiadané informácie nemohol overiť z dôvodov, že daňový subjekt WZR, s.r.o. žiadne doklady v požadovanej lehote miestne príslušnému správcovi dane nepredložil.
4. Konateľ spoločnosti WZR, s.r.o. v rozhodnom období – svedok E. sa vo svojej výpovedi dňa 01.02.2019 vyjadril, že jeho spoločnosť vykonávala poradenskú činnosť. Obchodná spoločnosť nemala zamestnancov a nevlastnila žiaden majetok. V období, keď bol pán E. konateľom spoločnosti, odberateľmi spoločnosti boli GATESTORE, s.r.o. a VALLEY, s.r.o. Banská Bystrica. Obchodný podiel spoločnosti WZR, s.r.o. bol prevedený na tichého spoločníka. Účtovníctvo odovzdal novému konateľovi. Spoločnosť WZR, s.r.o. pre spoločnosť GATESTORE, s.r.o. vykonávala poradenstvo v oblasti sekundárneho spracovania obchodu ako aj vypracovanie podkladov pre štúdiu ohľadom lesného hospodárstva, využitia drevnej hmoty, využitia odpadovej drevnej hmoty. Išlo o rozsiahlu štúdiu, kde boli rozpracované otázky ako zmapovanie štruktúry LESOV v SR podľa výskytu, druhu drevín, vlastníctva, atď.. Dodanie štúdie prebehlo v čase, keď bol konateľom spoločnosti. Predmetom faktúry č. 100372017 z 29.12.2017 bolo tematické zadanie, čoho sa má štúdia týkať, tézy, v rámci ktorých bude potrebné vypracovať štúdiu, ku ktorým mal už pán E. podklady. Podľa názoru pána E. išlo o štúdiu pre zmapovanie trhu a zároveň pre zmapovanie využitia alternatívneho zdroja drevnej suroviny. G. E. bolo naznačené, že klient spoločnosti GATESTORE, s.r.o. má problém v dominantnom postavení LESOV SR ako majoritného vlastníka LESOV SR. Zadanie a požiadavky na vyhotovenie štúdie konzultoval s konateľom GATESTORE, s.r.o. osobne formou osobnej komunikácie alebo aj video chatu a e-mailu. E-mailovú komunikáciu nevedel predložiť, nakoľko túto nearchivuje. Nemal vedomosť o konkrétnom užívateľovi štúdie, dodal podklady pre odberateľa GATESTORE, s.r.o., pri zhotovení podkladov nemal subdodávateľa. Konkrétny vypracovaný materiál odoslal konateľovi GATESTORE, s.r.o. pánovi E. e- mailom. Spoločnosť WZR, s.r.o. zaúčtovala faktúru v účtovníctve a odviedla daň z uvedenej faktúry.
5. Správca dane ďalej zisťoval informácie o účte číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je uvedený na faktúre č. 100372017, ktorá bola vystavená spoločnosťou WZR, s.r.o. pre odberateľa GATESTORE, s.r.o.. Dátum otvorenia účtu je 18.12.2017, dátum uzatvorenia účtu 29.06.2018, disponentom účtu bol aj konateľ spoločnosti WZR, s.r.o. v rozhodnom skúmanom období. Správca dane zistil, že na výpisoch
z účtu absentovali realizované platby dodávateľom spoločnosti WZR, s.r.o. Svedok E. pri svedeckej výpovedi sa k absencii úhrad dodávateľom nevedel vyjadriť. Z kontrolného výkazu spoločnosti WZR, s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2017 správca dane zistil, že jediným dodávateľom spoločnosti za uvedené obdobie bola spoločnosť Lakovňa, s.r.o. Táto spoločnosť mala pre odberateľa WZR, s.r.o. v mesiaci december 2017 realizovať dodania v sume 407.076,00 €. Aj napriek uvedenej skutočnosti sa bývalý konateľ spoločnosti WZR, s.r.o. E. s určitosťou nevedel vyjadriť, čo bolo predmetom realizovaných dodaní od spoločnosti Lakovňa, s.r.o..
6. Správca dane ďalej prostredníctvom výzvy zo dňa 05.02.2019 žiadal, aby žalobca preukázal, akým spôsobom bolo prijaté od spoločnosti GATESTORE, s.r.o. plnenie, akým spôsobom bolo s uvedenou spoločnosťou odsúhlasené zadanie, či žalobca konkretizoval zadanie a aké kritéria mala štúdia zohľadňovať. Pre prípad, že dodaniu od spoločnosti GATESTORE, s.r.o. predchádzalo upravenie obchodných vzťahov uzatvorením zmluvy, žiadal správca dane o predloženie tejto zmluvy. Žalobca v odpovedi na výzvu uviedol, že konateľovi spoločnosti GATESTORE, s.r.o. boli na osobných stretnutiach predložené požiadavky daňového subjektu. Zadefinovali sa okruhy tém, ktoré má štúdia obsahovať. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejednalo o vysokú čiastku a išlo o konkrétneho obchodného partnera, pristúpil žalobca k systému priamej objednávky s vyšpecifikovaním prijatých tém.
7. Správca dane za účelom preverenia tvrdenia žalobcu, že sa žalobca nedokáže presadiť u LESOV SR atď., popri veľkých etablovaných spoločnostiach, a že klient spoločnosti GATESTORE, s.r.o. (žalobca) má problém v dominantnom postavení LESOV SR ako majoritného vlastníka lesov v SR, zaslal dňa 16.08.2018 spoločnosti LESY Slovenskej republiky, š. p. žiadosť o vyjadrenie, či bol žalobca uchádzačom alebo účastníkom vo vyhlásených verejných obstarávaniach v štátnom podniku – LESY Slovenskej republiky v období od 07.11.2013 do 31.07.2018. Subjekt LESY SR, š. p., v odpovedi uviedol, že žalobca nebol účastníkom ani uchádzačom v procesoch verejného obstarávania, ktoré v rámci štátneho podniku boli v požadovanom období realizované.
8. Správca dane ďalej preveroval u žalobcu aj vzťah prijatého plnenia od spoločnosti GATESTORE, s.r.o. v súvislosti s uskutočnením zdaniteľných plnení žalobcu na výstupoch v zmysle § 8 a § 9 zákona o DPH. Napriek výzve správcu dane žalobca neuviedol konkrétne realizované dodania, v súvislosti s ktorými boli použité poznatky z vypracovanej štúdie. Daňový subjekt uviedol len všeobecné vyjadrenie, že z predmetnej štúdie pravidelne čerpá a sleduje vhodné parametre, ako aj detaily ohľadne regiónov vhodných na realizáciu vlastných projektov v rokoch 2019 – 2024 + mnoho iných podrobných informácií. Správca dane konštatoval, že na základe vykonaných šetrení nebola preukázaná ani spolupráca žalobcu so spoločnosťou LESY Slovenskej republiky, š. p., tak ako ju uvádzal žalobca, a zároveň aj jeho obchodný partner GATESTORE, s.r.o., a aj subdodávateľ spoločnosť WZR, s.r.o..
9. Správca dane nespochybňoval skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt bol pri výkone daňovej kontroly súčinný a predložil doklady, ktorými disponoval, avšak zdôraznil, že žalobca k daňovej kontrole vypracovanú štúdiu – Alternatívne zdroje drevnej suroviny využiteľné pre dynamizáciu obchodu s drevom v období globálnej krízy, ktorá bola predmetom dodania od spoločnosti GATESTORE, s.r.o., nepredložil. Na uvedenú štúdiu sa tak žalobca, ako aj spoločnosť GATESTORE, s.r.o., len odvolávali. Správca dane dospel k záveru, že preverovaním, ktoré bolo vykonané u priameho dodávateľa, t.j. spoločnosti GATESTORE, s.r.o., neboli získané také dôkazy, ktoré by preukazovali, že spoločnosť GATESTORE, s.r.o. zakúpila 85 % vypracovania štúdie od spoločnosti WZR, s.r.o. tak ako uviedol konateľ spoločnosti GATESTORE, s.r.o. E.. Správca dane z vyššie uvedených zistení dospel k záveru, že nedošlo k preukázaniu uskutočnenia zdaniteľného plnenia od spoločnosti WZR, s.r.o. prostredníctvom GATESTORE, s.r.o. pre žalobcu tak, ako bolo deklarované v podanom daňovom priznaní za december 2017. Nevyhnutným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane je aj preukázanie, že uplatnené odpočítanie má povahu faktu. Teda, že deklarovaný tovar alebo služba boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. V danom prípade nepostačuje iba predloženie samotnej faktúry, prípadne ďalších listinných dôkazov, ale musí prísť k samotnému dodaniu a z toho titulu vzniku daňovej povinnosti dodávateľovi. Platiteľ musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené v deklarovanom rozsahu a osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre.
10. Žalobca v podanom vyjadrení k protokolu doložil Informáciu z portálu MP a RV SR, stratégiu Lesy SR 2018 - 2022 a knihu záväzkov za rok 2014, 2015, 2016. Správca dane ohľadne uvedených predložených listín konštatoval, že zohľadnil dôkazy a vyjadrenia daňového subjektu predložené vo vyrubovacom
konaní. Predložené dôkazy však nevyvrátili pochybnosti v súvislosti s dodaním služby od spoločnosti GATESTORE, s.r.o. na základe faktúry č. 2017017. Správca dane konštatoval, že zdaniteľné obchody uvádzané daňovým subjektom s obchodnými partnermi v roku 2014, 2015 a 2016 neboli predmetom daňovej kontroly. Pokiaľ išlo o šetrenia správcu dane vykonané v súvislosti so spoločnosťou Lesy SR, š. p., tieto boli iba doplňujúcimi šetreniami, ktoré správca dane nepovažoval za hlavný dôkaz a dôvod na neuznanie odpočítania od dodávateľa GATESTORE, s.r.o. Žalobca v súvislosti s prijatým plnením správcu dane predložil len všeobecné vyjadrenia o plánovanom smerovaní žalobcu, nepredložil však žiadny konkrétny dôkaz v súvislosti s realizáciou „vlastných projektov“, ktoré budú v rámci roku 2019 realizované a ktoré by správca dane mohol využiť, a tak podporiť tvrdenia žalobcu v súvislosti s uplatnením odpočítania dane z nákupu predmetnej štúdie a jej následnom využití pri realizovaní zdaniteľných plnení na výstupe. Na základe takto zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty podanom za zdaňovacie obdobie december 2017 právo na odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu, pri ktorom nepreukázal (bolo spochybnené), že tento zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou GATESTORE, s.r.o. na základe faktúry č. 2017017 zo dňa 27.12.2017 za dodanie - vypracovanie štúdie
- Alternatívne zdroje drevnej suroviny využiteľné pre dynamizáciu obchodu s drevom v období globálnej krízy na sumu celkom 31.200,00 €.
11. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102422321/2019 zo dňa 23.10.2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v rozhodnutí správcu dane. V nadväznosti na jednotlivé odvolacie námietky žalovaný poukázal na ust. § 45 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku, v zmysle ktorého má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou. Počas výkonu daňovej kontroly mal žalobca na takéto konanie určenú zástupkyňu A. B.. Jej osobná účasť pri výkone daňovej kontroly bola potrebná z dôvodu, aby správcovi dane ozrejmila ekonomickú činnosť žalobcu, a zároveň jej osobná účasť na ústnych pojednávaniach a pri výsluchu svedka mohla byť prínosom pre objasnenie preverovaných skutočností. Splnomocnená zástupkyňa sa k správcovi dane počas celého výkonu daňovej kontroly nedostavila. Z dôvodu, že sa splnomocnená zástupkyňa žalobcu nezúčastnila úkonov správcu dane, kde mohla uviesť doplňujúce informácie k realizovaným obchodným transakciám, vychádzali zamestnanci správcu dane pri výkone daňovej kontroly prioritne z dokladov, ktoré správcovi dane poskytol žalobca pri začiatku daňovej kontroly a z dôkazov, ktoré si zabezpečil správca dane sám bez súčinnosti s daňovým subjektom. Žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly okrem zaslania formálnych dokladov poštou neumožnil správcovi dane preveriť konkrétne okolnosti uzavretia predmetnej obchodnej transakcie s dodávateľom GATESTORE, s.r.o.. Žalovaný zdôraznil v nadväznosti na ďalšie odvolacie námietky, že v dokazovaní správca dane akceptoval doklady predložené daňovým subjektom a aj všetky jeho vyjadrenia. Predložené doklady preveroval v nadväznosti na dodávateľa GATESTORE, s.r.o. a následne subdodávateľa WZR, s.r.o.. Žalobca však v súvislosti s prijatým plnením správcovi dane predložil len všeobecné vyjadrenia o plánovanom smerovaní žalobcu, nepredložil však žiaden konkrétny dôkaz v súvislosti s realizáciou vlastných projektov, ktoré budú v rámci roku 2019 realizované a ktoré by mohol využiť, a tak podporiť tvrdenia daňového subjektu v súvislosti s uplatnením odpočítanej dane z nákupu predmetnej štúdie a jej následnom využití pri realizovaní zdaniteľných plnení na výstupe. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly prioritne preveroval priamy vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom a odberateľmi. Nakoľko z preverovaní správcu dane vznikli pochybnosti o obchodnom partnerovi žalobcu, správca dane bol povinný sa počas daňovej kontroly vysporiadať aj s uvedenými zisteniami. Zistenia o dodávateľovi a ďalších subjektoch v reťazci boli len jedným z ďalších dôkazov, nie však jediným a hlavným, ktorý správca dane získal počas výkonu daňovej kontroly a ktoré mali vplyv na rozhodnutie správcu dane. Správca dane prioritne vychádza zo skutočnosti, že daňovým subjektom nebolo preukázané vypracovanie samotnej štúdie. Správca dane postupoval správne, keď nepriznal oprávnenosť odpočítanej DPH z faktúry 2017017 zo dňa 27.12.2017 od dodávateľa GATESTORE, s.r.o. za nákup služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane pri dodaní služby vznikne za podmienky, že pri dodaní služby vznikne daňová povinnosť platiteľa DPH, ktorý je uvedený na faktúre. V danom prípade bolo preukázané, že žalobcovi nebola dodaná služba dodávateľom uvedeným na faktúre a nevznikla mu tak ani daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Všetky skutočnosti, ktoré pri kontrole vyšli najavo, nasvedčujú zneužitiu práva, že zdaniteľné plnenie bolo vykonané iba s cieľom získať daňovú výhodu bez iného podnikateľského účelu.
Správna žaloba – žalobné body
12. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobca správnu žalobu a navrhol zrušenie rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca predovšetkým namietal zmätočnosť rozhodnutia. Hodnotenie žalovaného v rozhodnutí, v zmysle ktorého považuje za rozhodujúcu skutočnosť neprítomnosť poverenej zástupkyne žalobcu na úkonoch, nemožno rešpektovať ako relevantnú v danej dôkaznej situácii. Ak správca dane nevyužil svoje zákonné právo a nenechal požadovanú osobu predviesť na osobný výsluch, možno konštatovať, že jej fyzickú prítomnosť nepovažoval za potrebnú.
13. Ďalej žalobca uviedol, že je právom a nie zákonnou povinnosťou zúčastniť sa na vypočutí svedka v priebehu daňového konania. Žalobca poukazuje na zmätočnosť hodnotiaceho úsudku k dôkazným návrhom, keď na jednej strane správca dane uvádza, že zohľadnil dôkazy aj vyjadrenia daňového subjektu predložené vo vyrubovacom konaní, avšak konkrétne dôkazy ignoroval a bližšie ich ďalej nekomentoval. Z vyjadrenia daňového subjektu k protokolu pritom vyplýva zásadná skutková otázka, že LESY SR, š. p. v rámci svojej obchodnej politiky nepostupovali formou verejného obstarávania. Tieto argumenty žalobcu žalovaný v rozhodnutí nebral do úvahy.
14. Ďalej žalobca formuluje žalobné námietky vo vzťahu k záverom správcu dane ohľadne dodávateľa žalobcu spoločnosti GATESTORE, s.r.o.. Pokiaľ daňové orgány dospeli k záveru o nepreukázaní reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom, tento záver vychádza z porušenia povinnosti správcu dane vyhodnotiť objektívne všetky daňovým subjekty predložené dôkazy. Správca dane niektoré skutočnosti nevyhodnotil vôbec a niektoré tvrdenia uviedol skresľujúco a nepravdivo. Pokiaľ ide o spoločnosť GATESTORE, s.r.o., konateľka E. uviedla v odpovedi na výzvu správcu dane všetky odpovede na otázky správcu dane. Tvrdenie správcu dane, že ani z odpovede druhého konateľa spoločnosti GATESTORE, s.r.o. F. E. sa nepodarilo preukázať zdaniteľné plnenie, nezodpovedá podrobnému a vyčerpávajúcemu obsahu jeho odpovedí, z tohto dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné nielen pre evidentný rozpor prijatého hodnotiaceho úsudku s obsahom oboch stanovísk konateľov, ale aj pre absenciu podrobnejších vysvetľujúcich myšlienkových úvah k prijatému záveru. Správca dane pomerne rozsiahlou argumentáciou primárne poukazuje na nepreukaznosť subdodávateľského vzťahu WZR – GATESTORE, na ktorý však žalobca nemal ako daňový subjekt žiaden dosah.
15. Ďalší okruh námietok žalobcu sa vzťahuje k dokazovaniu vykonanému správcom dane. Žalobca predovšetkým namieta, že daňové orgány neuvádzajú a nevyhodnocujú tiež dôkazy, ktoré sú v prospech žalobcu, ba naopak, všetky získané dôkazy svojvoľne vyhodnotili v neprospech žalobcu. Žalobca predložil správcovi dane účtovníctvo, z ktorého jednoznačne vyplýva, že k zdaniteľnému plneniu došlo. Správca dane v rozpore so zásadami formálno-logického uvažovania a v rozpore s rozsahom dôkazov vytvoril vlastnú verziu hodnotenia dôkazov s úplne protikladným záverom. Správca dane vo svojej podstate neuveril výpovednej hodnote viacerých na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré presvedčivo dokumentovali nákup služby od spoločnosti GATESTORE, s.r.o..
16. Žalobca považoval rozhodnutie za nezrozumiteľné a nie je zrozumiteľný ani záver žalovaného, ktorý na jednej strane nespochybňuje existenciu zdaniteľného obchodu, avšak na druhej strane spochybňuje ekonomické opodstatnenie uvedenej transakcie. Ekonomickú opodstatnenosť štúdie je potrebné posudzovať v intenciách celkového konania žalobcu a smerovania jeho podnikateľskej činnosti, nielen s ohľadom na skutočnosť, či v daňovom konaní predložil alebo nepredložil konkrétne dôkazy v súvislosti s realizáciou „vlastných projektov“. Pokiaľ ide o závery správcu dane ohľadne subdodávateľa WZR, s.r.o., žalobca podotýka, že o bližších podrobnostiach vzťahu WZR a GATESTORE nemal žiadnu vedomosť a v zmysle stabilnej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít nie je možné z tohto dôvodu odoprieť žalobcovi odpočet DPH.
17. Žalobca v ďalšej časti žaloby pomerne rozsiahlo poukazuje na judikatúru Európskeho súdneho dvora, najmä v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, C-80/11, C-285/11, C-18/13 a ďalšie konštatujúc súhrnne, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom
(napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie, a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.
18. Žalobca ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (najmä vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010) a zdôraznil, že dôkazné bremeno, že u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane. Rovnako poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 a z neho najmä na záver, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal, s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval podstatu skutkových a právnych dôvodov, ktoré obsiahol v napadnutom rozhodnutí (obdobne ako sú v podrobnostiach uvedené v úvodnej časti tohto rozsudku označenej Administratívne konanie).
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
20. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný len vo všeobecnej rovine v závere rozsiahleho vyjadrenia vo vzťahu k jednotlivým žalobným dôvodom konštatuje, že námietky žalobcu sú obdobné odvolacím námietkam. V použitej argumentácii žalovaného chýba predovšetkým objektívne vyhodnotenie skupiny dôkazov v prospech verzie žalobcu o uskutočnenom zdaniteľnom plnení.
Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)
21. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zotrval na podanom vyjadrení, že žalobca v žalobe neuviedol nové skutočnosti, resp. dôkazy, ktorými by namietal nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Podľa žalovaného sa so vznesenými námietkami žalobcu dostatočne vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
22. O správnej žalobe žalobcu rozhodol Krajský súd v Žiline ako súd správny rozsudkom sp. zn. 30S/206/2019 zo dňa 23.02.2021 tak, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné (§ 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku – ďalej aj len „SSP“). Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/44/2021 zo dňa 24.08.2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/206/2019 zo dňa 23.02.2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
23. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedených dôvodov je preto na ďalšie konanie o správnej žalobe žalobcu, po zrušení predošlého rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/206/2019 zo dňa 23.02.2021, príslušný Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorom bola veci pridelená spisová značka 3Sf/17/2023.
24. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), a viazaný vysloveným právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 4Sžfk/44/2021 zo dňa 24.08.2023 v tejto veci (§ 469 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
25. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
26. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 134 SSP; Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
28. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
29. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 31.12.2017 (ďalej len „zákon o DPH“); Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
31. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH; Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
33. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
34. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
35. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
36. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
37. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
38. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku; Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
39. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
40. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
41. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku; Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
42. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
43. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).
44. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo k daňovému podvodu (3) došlo k prípadu zneužitia práva.
45. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej základným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane, a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre neuznanie odpočítania dane a je pri nich odlišný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane.
46. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú : (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
47. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.
48. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň: • dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), • daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), • daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a • zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
49. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe ktorej bol vytvorený tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling). Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena: (1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) (3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).
50. Námietky o zmätočnosti rozhodnutia žalovaného a správcu dane nie sú dôvodné. Aj z vyššie uvedenej úvodnej argumentácie je zrejmé, že jedným z dôvodov, kedy daňové orgány môžu daňovému subjektu odoprieť odpočítanie dane, je nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH. Na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH ťaží dôkazné bremeno
predovšetkým daňový subjekt. Z preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že dôvodom pre neuznanie odpočtu DPH je nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, konkrétne nepreukázanie existencie materiálneho plnenia. V prejednávanej veci žalobca predložil faktúru, objednávku a výpisu z účtu. Správca dane preveroval dodanie služby u priameho deklarovaného dodávateľa, ktorého konatelia odpovedali na otázky správcu dane a poskytli vyjadrenia, ale ich odpovede neboli dostatočne konkrétne. Žalobca správcovi dane štúdiu, ktorá mala byť vypracovaná dodávateľom GATESTORE, s.r.o. nepredložil, pričom z tejto štúdie mal vychádzať pri realizácii svojej obchodnej činnosti. Pokiaľ je predmetom dodania služba s tým, že má existovať určitý hmotný výsledok tejto služby (ako v tomto prípade dodanie štúdie), tak logicky možno očakávať, že na preukázanie reálnosti dodania tejto služby bude predložený ako dôkaz tento hmotný výsledok dodania - štúdia. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania takýto dôkaz, ktorý by mohol dosvedčovať realizáciu plnenia, nepredložil. Aj Najvyšší správny súd SR vo svojom zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci uviedol : „...reálna existencia štúdie nebola preukázaná a spoločnosť žalobcu so spoločnosťou GATESTORE, s.r.o.sa na ňu iba formálne odvolávali, teda iba formálne jej existenciu potvrdzovali, čo aj vyplýva z podrobného prepisu výpovedí dotknutých osôb. Zároveň neboli podľa žalovaného predložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že spoločnosť GATESTORE, s.r.o. nakúpila 85 % vypracovania štúdie od spoločnosti WZR, s.r.o. tak, ako to uvádzal konateľ spoločnosti GATESTORE s.r.o. pán Zdenko Mateček. Žalovaný tiež vyhodnocoval predložený rozpis použitej literatúry, ako zdroja, ktorý mal byť použitý pri vypracovaní štúdie konateľom spoločnosti GATESTORE s.r.o. s vyhodnotením, že rozpis nepreukázal samotnú existenciu štúdie. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí na strane 14 analyzoval výpoveď H. E. (bývalého konateľa spoločnosti WZR, s.r.o.), ktorý iba verbálne potvrdil realizáciu dodávky medzi spoločnosťami WZR, s.r.o. a GATESTORE, s.r.o. s tým, že neposkytol správcovi dane konkrétne informácie podložené dôkazmi. Z uvedeného celkom jednoznačne vyplýva záver, ktorý odráža opis detailných výpovedí dotknutých osôb, ktoré formálne potvrdzovali dodanie štúdie, ale nevedeli produkovať reálne dôkazy na podporu svojich tvrdení, respektíve nevedeli predložiť ani samotnú štúdiu; čo bolo v danom prípade rozhodujúce“. Najvyšší správny súd SR neuznal za správnu argumentáciu uvedenú v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, a to, že sa daňové orgány nijako nevysporiadali s výpoveďami dotknutých osôb - štatutárov spoločnosti GATESTORE, s.r.o., resp. WZR, s.r.o. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že sa s výpoveďami pani E. a pána E., ako aj pána E., vysporiadali, avšak z výpovedí týchto svedkov neboli zistené žiadne také konkrétne zistenia, ktoré by dosvedčovali realitu plnenia – dodanie služby.
51. Vo vzťahu k námietkam o zmiešavaní dôvodov na nepriznanie odpočtu DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok a pre zneužitie práva opakovane správny súd odkazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR v tejto veci, kde neuznal argumentáciu vyslovenú Krajským súdom v Žiline v predchádzajúcom rozhodnutí o správnej žalobe žalobcu s tým, že rozhodnutie daňových orgánov je postavené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH, kedy bolo zrozumiteľne odôvodnené aj to, prečo nemožno aplikovať judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá je aplikovateľná na podvodné konanie. Správny súd nadväzujúc na túto argumentáciu uvádza, že je nepochybné (tak ako to bolo uvedené aj v úvodnej argumentácii v rámci odôvodnenia tohto rozsudku), že Najvyšší správny súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil požiadavku, aby nedochádzalo k zmiešavaniu dôvodov na nepriznanie práva na odpočet DPH. K tomu je ale potrebné uviesť, že každú vec je potrebné vyhodnocovať tak, že je potrebné prihliadať na konkrétne skutkové okolnosti veci a na konkrétne formulácie záverov v preskúmavaných rozhodnutiach daňových orgánov. V prejednávanej veci nie je pochybné to, že správca dane vyžadoval od žalobcu preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH, pričom žalobca ako dôkaz predložil len faktúru, objednávku a výpis z účtu. Žalobca nepredložil dôkaz v podobe štúdie, ktorá mala byť od deklarovaného dodávateľa dodaná, hoci tvrdil, že táto bola podstatná pre jeho podnikateľskú činnosť. Ani deklarovaný dodávateľ nepreukázal realizáciu služby, keď nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, a žiadne konkrétne skutočnosti neboli zistené ani u subdodávateľa – dodávateľa žalobcu. Správca dane tak dôvodne spochybnil reálnu existenciu plnenia od dodávateľa GATESTORE, s.r.o. a dôkazné bremeno sa prenieslo na daňový subjekt/žalobcu, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol. Pokiaľ bola v rozhodnutí žalovaného uvedená veta, že „Všetky skutočnosti, ktoré pri kontrole vyšli najavo, jednotlivo a aj v kontexte, nasvedčujú zneužitie práva, že zdaniteľné plnenie je vykonané iba s cieľom získať daňovú výhodu bez iného podnikateľského účelu“, tak táto veta podľa správneho súdu nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko z rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane je nepochybné, že dôvodom pre neuznanie odpočtu DPH bolo nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH, konkrétne, že nebola preukázaná reálnosť deklarovaného
plnenia. Aj Najvyšší správny súd SR v zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci uviedol, že ide iba o jazykovú konštrukciu a nie o meritórnu aplikáciu jednej z možností odopretia nároku na odpočet v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ a túto situáciu v predošlom rozhodnutí správny súd (Krajský súd v Žiline) posúdil neudržateľne prísne.
52. Žalobca namietal, že žalovaný za rozhodujúcu skutočnosť považoval to, že na úkonoch vykonávaných správcom dane nebola prítomná poverená zástupkyňa žalobcu. K tejto námietke je potrebné uviesť, že daňové orgány nespochybnili, že žalobca bol v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania súčinný a že predložil určité dôkazy, ktoré ale nestačili na unesenie jeho dôkazného bremena. Pokiaľ ale poukazovali na neprítomnosť poverenej zástupkyne na úkonoch realizovaných správcom dane, túto argumentáciu uvádzali v tej súvislosti, že žalobca mal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania splnomocneného zástupcu pani A. B., ktorá sa ale úkonov realizovaných správcom dane nezúčastnila, a teda tým žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nevyužil v celej šírke oprávnenia, ktoré mu Daňový poriadok priznáva za účelom unesenia dôkazného bremena. Argumentácia o neprítomnosti poverenej zástupkyne je v rozhodnutiach uvedená v tom zmysle, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nevyužil v celom rozsahu svoje oprávnenia vyplývajúce napríklad aj z § 25 ods. 4 Daňového poriadku - zúčastniť sa úkonu vypočutia svedka. Je logické, že pokiaľ daňový subjekt chce uniesť dôkazné bremeno v situácii, keď sú pochybnosti o realizácii deklarovaného plnenia, tak využije svoje oprávnenie zúčastniť sa výsluchu svedka a využije oprávnenie klásť svedkovi otázky. Nie je povinnosťou správcu dane nútiť daňový subjekt k účasti na úkonoch ním realizovaných. Pokiaľ ale daňový subjekt svoje oprávnenia nevyužije, sám sa pripraví o možnosť uniesť dôkazné bremeno.
53. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov neuznal za dôvodné žalobné námietky žalobcu o tom, že rozhodnutia sú protirečivé a nepreskúmateľné, ďalej že žalobcovi bola vytýkaná neprítomnosť na úkonoch, ktoré boli realizované správcom dane, a že boli nedostatočne vyhodnotené výpovede pani D. E. a pána F. E. (konateľov spoločnosti GATESTORE s.r.o.). Podľa správneho súdu z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva, že by neboli vyhodnotené všetky žalobcom predložené dôkazy objektívne, že by niektoré skutočnosti neboli vôbec vyhodnotené a že niektoré tvrdenia ako skutkové závery sú uvádzané skresľujúco a nepravdivo. Daňové orgány sa dostatočne vysporiadali so žalobcom predloženými dôkazmi a aj s tými dôkazmi, ktoré boli vykonané správcom dane. Z rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že za podstatné považovali to, že všetky osoby, ktoré mali byť zúčastnené na obchodnej transakcii - na dodaní služby vypracovaním štúdie, formálne na štúdiu odkazovali, uvádzali určité podklady, ktoré mali byť použité pri vypracovaní štúdie (ani tieto neboli uvedené v celom rozsahu, nakoľko bolo uvádzané, že určité skutočnosti boli konzultované s odborníkmi, ale ich mená neboli uvedené), a daňové orgány považovali za rozhodujúci dôkaz, ktorý by mohol dosvedčiť realitu materiálneho plnenia najmä to, že ak by bola vypracovaná štúdia, ktorá mala byť výsledkom dodanej služby, táto by bola zo strany žalobcu predložená. Žalobca takúto štúdiu v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno. Pri takomto závere a pri takomto vyhodnotení skutkových zistení vyvodených z vykonaných dôkazov nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by neboli objektívne vyhodnotené dôkazy, resp. že by boli skresľujúco vyhodnocované dôkazy v neprospech žalobcu. Správny súd nezistil, že by daňové orgány v tejto súvislosti nereflektovali na obsah viacerých zásadných skutočností. Daňové orgány ani nevytýkali žalobcovi tie skutočnosti, ktoré boli zistené u subdodávateľa WZR, s.r.o. Je zrejmé, že žalobca predložil len veľmi úzky okruh dôkazov k tomu, aby preukázal reálne dodanie služby zo strany dodávateľa GATESTORE, s.r.o. Správca dane preveroval reálnosť dodania služby od dodávateľa GATESTORE, s.r.o., kde mu boli poskytnuté informácie zo strany pána F. E. (konateľ spoločnosti GATESTORE, s.r.o.), ktorý sa mal podieľať na vypracovaní štúdie, že 85 % tejto štúdie mal tento dodávateľ obstarať u svojho dodávateľa (subdodávateľa) spoločnosti WZR, s.r.o. Preto za účelom úplného zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane správca dane vykonal zisťovanie aj u spoločnosti WZR, s.r.o., čo správcovi dane nemožno vytýkať, pretože je jeho oprávnením preverovať plnenie v prechádzajúcich aj nasledujúcich článkoch obchodovania. Ani u tejto spoločnosti ale neboli zistené také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali reálnosti plnenia, pretože ani táto spoločnosť neposkytla žiadne konkrétne a hmotné dôkazy, ktoré by preukazovali, že tento subdodávateľ dodal spoločnosti GATESTORE, s.r.o. určité podklady preto, aby táto spoločnosť následne mohla vypracovať a zhotoviť štúdiu objednanú žalobcom. Skutočnosti zistené u subdodávateľa sú takými skutočnosťami, ktoré by sami o sebe nestačili na nepriznanie odpočtu DPH pre nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, avšak tu je potrebné zdôrazniť, že pre nepriznanie práva
na odpočet DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok postačovali aj tie skutočnosti, ktoré boli zistené u žalobcu a u jeho priameho deklarovaného dodávateľa.
54. Žalobca v rámci žalobných námietok týkajúcich sa dokazovania uvádza, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Toto tvrdenie je pravdivé. Zároveň je ale potrebné uviesť, že na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok ťaží dôkazné bremeno predovšetkým daňový subjekt. V prejednávanej veci žalobca predložil faktúru, objednávku a výpis z účtu. Ako už bolo uvedené, predmetom dodania mala byť služba - vypracovanie štúdie Alternatívne zdroje drevnej suroviny využiteľné pre dynamizáciu obchodu s drevom v období globálnej krízy. Nosným dôkazom, ktorého predloženie by preto bolo dôvodné očakávať, bolo predloženie tejto štúdie. Žalobca ale takýto dôkaz nepredložil, hoci túto štúdiu mal používať ako podklad pre ďalšie strategické rozhodnutia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, čo je samo o sebe výraznou pochybnosťou o tom, že sa plnenie dodaním služby realizovalo.
55. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že obsah vykonaného dokazovania a zistený skutkový stav viedli k inému výsledku aký bol prijatý v rozhodnutiach daňových orgánov. Správca dane žiadal od žalobcu predloženie dôkazov na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH. Následne správca dane preveroval žalobcom tvrdené skutočnosti u dodávateľa a vznikli pochybnosti o reálnosti dodania, ktoré žalobca nevyvrátil, ale ich umocnil tým, že výsledok dodania služby - samotnú štúdiu nepredložil. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že daňové orgány získané dôkazy vyhodnotili svojvoľne v jeho neprospech a že mali k dispozícii množstvo dôkazov svedčiacich o pravdivosti jeho tvrdení. Žalobca mal mať dlhodobo problémy v sektore lesníctva, najmä s dominantnými hráčmi na trhu, ktorí sú podľa neho viazaní na dodávky dreva od Lesov Slovenskej republiky, š. p., a preto mal objednať vypracovanie štúdie u dodávateľa GATESTORE, s.r.o., na základe ktorej mal realizovať relevantné rozhodnutia o strategickom smerovaní spoločnosti pre obdobie najbližších rokov. Pán F. E. - konateľ spoločnosti GATESTORE, s.r.o., ktorý sa mal podieľať na vypracovaní štúdie uviedol, že ide o oblasť, o ktorú sa dlhodobo zaujíma, že čerpal údaje z rôznych zdrojov, štatistík, odborných správ, literatúry a internetu, konzultoval veci s rôznymi odborníkmi, ktorých mená ale neuviedol. Taktiež aj H. E. - konateľ spoločnosti WZR s.r.o., ktorá mala dodať 85 % vypracovania štúdie uviedol, že sa tejto téme venuje dlhodobo a mimo územia SR, hlavne z pohľadu obchodného, z pohľadu vlastníckych vzťahov a pomerov na trhu, v štúdii mali byť uvedené právne normy, z ktorých bolo čerpané, zdroje z internetu a mnoho iných zdrojov, mali byť konzultované rôzne aspekty predmetnej témy, overované dáta z internetových zdrojov a odbornej literatúry, veci mali byť konzultované aj s odborníkmi, ktorí pracovali bez nároku na honorár, a preto ich mená neuvádzali. Zainteresované osoby ďalej uvádzali, že komunikácia prebiehala osobne, niekedy formou video-prenosov a e-mailov, ale táto nebola archivovaná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zainteresované osoby odkazovali na štúdiu, nekonkrétne popisovali jej obsah len vo všeobecnej rovine, uvádzali všeobecne podklady pre jej vypracovanie, avšak takéto výpovede realizáciu plnenia nepreukazovali. Podstatné je, že žalobca mal na základe tejto štúdie realizovať rozhodnutia v rámci svojej ďalšej podnikateľskej činnosti, a napriek tomu štúdiu ako hlavný dôkaz, ktorý by dosvedčoval realitu plnenia, nepredložil. Opätovne správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o splnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH ťaží daňový subjekt a správca dane len verifikuje tvrdenia daňového subjektu, pričom nie povinnosťou daňových orgánov viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu.
56. Daňové orgány žalobcu nezaťažovali takým dôkazným bremenom, ktoré by ho už nemalo zaťažovať, a zároveň ani dôkazné bremeno nezaťažovalo správcu dane. Dôkazné bremeno by zaťažovalo správcu dane iba v prípade, že by žalobcovi nebol uznaný nárok na odpočet DPH z dôvodu účasti na podvode alebo z dôvodu zneužitia práva. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nárok na odpočet DPH pre to, že daňový subjekt vedel alebo mohol a mal vedieť o podvodnom konaní, môže byť odopretý len v tom prípade, že hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH sú splnené. V prípade, že je zistené, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH, je dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH nesplnenie hmotnoprávnych podmienok a nie je dôvod na to, aby správca dane viedol dokazovanie vo vzťahu k možnému podvodnému konaniu, resp. k zneužitiu práva. V prejednávanej veci je podstatné to, že z rozhodnutí daňových orgánov nepochybne vyplýva záver, že žalobcovi nebolo priznané právo na odpočet DPH preto, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH, konkrétne že nebolo preukázané, že služba bola žalobcovi zo strany dodávateľa GATESTORE, s.r.o. reálne dodaná. Takýto dôvod pre neuznanie odpočtu DPH je aj dôvodom akceptovaným v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, čo bolo uvedené v rámci úvodnej argumentácie v odôvodnení tohto rozsudku. Žalobca v
správnej žalobe žalobnými námietkami závery daňových orgánov nevyvrátil a nepredniesol také žalobné námietky, ktoré by boli dôvodné a ktoré by mali za následok neudržateľnosť záverov daňových orgánov pre ich nezákonnosť. Vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav, z rozhodnutí je zrejmé aké dôkazy boli vykonané, aké skutkové zistenia boli vyvodené z vykonaných dôkazov a ako tieto daňové orgány vyhodnotili jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Taktiež je z rozhodnutí zrejmé ako bola vec právne posúdená a ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.
57. Podľa správneho súdu správca dane nepochybil ani vtedy, ak vykonal dopyt na Lesy Slovenskej republiky, š.p., pretože žalobca a jeho dodávateľ sami uvádzali, že dôvodom pre vypracovanie štúdie mali byť problémy žalobcu v sektore lesníctva, hlavne vo vzťahu k „dominantným hráčom“ na trhu, ktorí mali byť naviazaní hlavne na dodávky dreva od Lesov Slovenskej republiky, š. p., a že žalobca sa nedokáže u Lesov Slovenskej republiky, š. p. presadiť popri veľkých etablovaných spoločnostiach (táto argumentácia žalobcu je do istej miery zmätočná). Správcovi dane preto nemožno vytýkať taký postup, keď pre úplné zistenie skutkového stavu realizoval dopyt na subjekt Lesy Slovenskej republiky, š. p., a to, či sa žalobca niekedy zúčastňoval verejných obstarávaní zadávaných štátnym podnikom. Odpoveď od subjektu Lesy Slovenskej republiky SR, š. p. nebola pritom takým dôkazom, ktorý by bol nosný pre závery daňových orgánov, a preto ani v tomto smere nemožno daňovým orgánom nič vyčítať.
58. Správny súd viazaný právnym názorom vysloveným Najvyšším správnym súdom SR v jeho zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci (§ 469 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
59. Podľa § 167 ods. 1 SSP; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
60. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania.
61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.