Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-5-2021.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/5/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnej: J. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. XX, XXX XX F., o vymoženie 90,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 1Er/420/2016-30 z 10. júna 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora (pôvodne JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Exekučný súd vychádzal zo zistenia, že oprávnený a povinná uzatvorili 21. júna 2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) a Rozhodcovskú zmluvu. Podľa článku II body 1. a 2 Rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 21.06.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1. tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Povinná dlh oprávnenému riadne a včas nesplnila, v dôsledku čoho oprávnený podal návrh na začatie rozhodcovského konania, o ktorom rozhodol Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. SRSAspA 04888/15 zo 4. marca 2016. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu oprávnený podal vo forme zápisnice spísanej pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením, č. k. 1Er/420/2016 z 10. augusta 2018 vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX 13154/16. Oprávnený požiadal podaním z 8. októbra 2018 exekučný súd, aby poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom Exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava.
3. S poukazom na komplexnú úpravu rozhodcovskej zmluvy exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05) a vyhodnotil ju ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Keďže rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, exekučný súd dospel k záveru, že vydaný rozhodcovský rozsudok trpí nedostatkom materiálnej vykonateľnosti, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tvrdil, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a naňho nadväzujúci zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Domnieval sa, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení obsahuje podmienku pre zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami odvolateľ poukázal na skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa čl. 2 ods. 2 druhej vety rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnej nebola vzatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Preto považoval námietky súdu prvej inštancie, že medzi stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka a spotrebiteľ mal znemožnenú voľbu dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom za nedôvodné. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Povinná sa k odvolaniu oprávneného v súdom určenej lehote nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie podané oprávneným v zmysle ustanovení § 378 a nasl. CSP v rozsahu odvolacích dôvodov, bez nariadenia pojednávania, s tým, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd pritom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Prvoinštančný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
10. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 146/2011 z 13. októbra 2011, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010 a uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011.
11. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej zmluve k spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.
12. V prejednávanej exekučnej veci uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľke uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľke právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd.
13. Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy je chýbajúce konkrétne poučenie dlžníčky o nevýhodách rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním tak, ako to už konštatoval súd prvej inštancie.
14. Rozhodcovská zmluva obsahuje vyhlásenie dlžníčky, že s uzatvorením tejto zmluvy súhlasí a pred jej uzatvorením bola osobitne poučená o dôsledkoch jej uzatvorenia. Nebolo preukázané, o akých konkrétnych dôsledkoch bola dlžníčka poučená. Len za predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Nepreukázanie relevantného obsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
15. Preto ani odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú, na ktorú ako takú nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcich jej neplatnosť.
16. Nie je dôvodom pre zmenu takejto súdnej praxe účinnosť zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Príloha č. 1 k tomuto zákonu obsahuje znenie poučenia spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktoré je ešte podrobnejšie, než to požadovali súdy.
17. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom napadnutého uznesenia, že rozhodcovská zmluva zakladá značnú nerovnováhu v procesných právach a povinnostiach dlžníčky pri porovnaní občianskeho súdneho konania s rozhodcovským konaním.
18. Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“, podmieňujúci záver o neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vyložil Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku C-415/11 zo 14. marca 2013 nasledovne: „Článok 3 ods. 1 smernice 90/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych predpisov, uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania nekalých podmienok, - na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad), treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní“.
19. V prejednávanej veci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného tvorí písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, no predovšetkým neprípustnosť riadneho opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú možnosť finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky písomnou formou zrejmou potrebou.
20. Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy pre jej neprijateľnosť môže exekučný súd len v prípade záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
21. Keďže v danom prípade rozhodcovská doložka neobsahuje konkrétne poučenie dlžníčky o procesných nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho dojednania tejto zmluvy. Súčasne platí, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.
22. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 387 CSP potvrdil napadnuté uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 CSP pri zastavení exekučného konania.
24. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).