Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/45/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: OXYN, s.r.o., (do 01.08.2018 pod obchodným menom BARBARA Slovensko, s.r.o.), so sídlom Železničná 2, Čaňa, IČO: 45 568 669, zastúpeného: JUDr. Marián Prievozník, PhD, advokát, s.r.o., so sídlom Krmanova 1, Košice, IČO: 47 239 573, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100541860/2018 zo dňa 13.03.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 102484473/2017 zo dňa 30.11.2017 podľa a v znení neskorších predpisov určil žalobcovi ako daňovému subjektu v tom čase pod obchodným menom BARBARA Slovensko, s.r.o., Železničná 2, 044 14 Čaňa, IČO: 45 568 669, DIČ: 2023037830, IČ DPH: SK2023037830 rozdiel v dane vo výške 127 489,67 eur na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012,

nadmerný odpočet dane uplatnený v daňovom priznaní .................................69 697,76 eur nadmerný odpočet dane priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní ............. 0 eur daň zistená správcom dane ...............................................................................57 881,91 eur rozdiel v sume nadmerného odpočtu .............................................................127 489,67 eur

2. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Daňového úradu Košice je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

3. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 102484473/2017 zo dňa 30.11.2017 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100541860/2018 zo dňa 13.03.2018, ktorým podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102484473/2017 zo dňa 30.11.2017, ktorým bol podľa a o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 127 489,67 eur na dani z pridanej hodnoty, za zdaňovacie obdobie november 2012 daňovému subjektu BARBARA Slovensko, s.r.o., Železničná 2, 044 14 Čaňa, IČO: 45 568 669, DIČ: 2023037830, IČ DPH: SK2023037830 potvrdil.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že po zhodnotení všetkých dôkazov a rozhodujúcich skutočností správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt - žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období november 2012 neoprávnene odpočítal daň vo výške 127 489,67 eur na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina a.s., čím došlo k porušeniu a písmeno a) v znení neskorších predpisov.

5. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na zistenia správcu dane a uviedol, že správca dane objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nepodsunul iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu BARBARA Slovensko, s.r.o., ale využil prostriedky, ktorými objasňoval okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym a postupoval pri tom v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z faktúr a dokladov predložených daňovým subjektom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt BARBARA Slovensko. s.r.o. prijal fakturované dodania od spoločnosti uvedenej na dokladoch - Podtatranská hydina, a.s. a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, je plne v súlade s procesnoprávnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy v súlade s ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti. pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

6. Žalovaný konštatoval, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, z protokolu o daňovej kontrole a z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane pri preverovaní sporných dodaní fakturovaných spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. odvolávajúcemu sa daňovému subjektu vychádzal z vlastných šetrení v koordinácii s inými správcami dane a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. za dodanie sóje.

7. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonal dokazovanie a získal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých dospel k správnemu záveru, že odvolávajúci sa odpočítal daň z faktúr od spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. neoprávnene, keďže dodania deklarované preverovanými faktúrami predloženými odvolávajúcim sa ku daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie november 2012 sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované.

8. Správca dane po vykonanom dokazovaní konštatoval, že podľa predložených dokladov sa obchodovanie s tovarom uskutočnilo v dodávateľsko - odberateľskom reťazci LOUIS DREFUS COMMODITES POLSKA sp. z o. o. ?- SLOVAKIA FARMA s.r.o. - HYDINA SLOVENSKO s.r.o.

- Podtatranská hydina a.s. -BARBARA Slovensko s.r.o.. Reálne bol tovar prepravený z Poľska priamo do skladu v Čani, kde ho mala prevziať spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o.. Zo zistených dokladov mal správca dane za to, že spoločnosť Podtatranská hydina a.s. mala tovar nadobudnúť do spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o., avšak správca dane zistil, že táto spoločnosť nebola skutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych dodávok od poľského dodávateľa LOUIS DREFUS COMMODITES POLSKA sp. z o. o. a v deklarovaných obchodoch vystupovala ako nárazník. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. nikdy nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník.

9. Žalovaný uviedol, že zo zistení správcu dane je zrejmé, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o., ktorá dodať tovar spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a táto následne spoločnosti Podtatranská hydina , a.s. a táto spoločnosti BARBARA Slovensko s.r.o. nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. vykazuje všetky znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka v reťazci zúčastnených spoločnosti, nesídli na adrese v zmysle výpisu z obchodného registra, jej sídlo je teda fiktívne a správcom dane jej bola zrušená registrácia platiteľa DPH. Táto spoločnosť plnila funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti - nárazníka a fakturanta pre iné spoločnosti a činnosť uvedenej spoločnosti nie je možné považovať za hospodársku činnosť.

10. Žalovaný poukázal ďalej na to, že tovar od poľského dodávateľa LOUIS DREFUS COMMODITES POLSKA sp. z o. o. ? objednávala zamestnankyňa spoločnosti Podtatranská hydina a.s. D. G., ktorá tiež vystavila preverované faktúry od spoločnosti Podtatranská hydina a.s. pre odberateľa BARBARA Slovensko s.r.o. a súvisiace dodacie listy. Disponentmi účtov spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. bola pani S. C.Á. a MVDr. G. T.. Spoločnosti HYDINA SLOVAKIA s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. boli personálne prepojené prostredníctvom osôb MVDr. G. T., ktorý bok jediným predsedom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a zároveň jeden zo spoločníkov spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Dokazovaním bolo ďalej zistené, že za spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. vystupovala pani S. C., ktorá však nepredložila plnomocenstvo, na základe ktorého by bola oprávnená konať za túto spoločnosť, pričom bývalý konateľ spoločnosti O. D., ktorému bolo za finančnú odmenu ponúknuté stať sa konateľom spoločnosti, inak o spoločnosti nemal žiadnu vedomosť ani nedisponoval žiadnymi dokladmi, sa vyjadril, že nepoveril žiadnu osobu konať v mene tejto spoločnosti. I napriek tejto skutočnosti pani S.. C. predložila k registrácii Ústredným kontrolným a skúšobným poľnohospodárskym v Bratislave plnomocenstvo oprávňujúce ju konať za túto spoločnosť vystavené O.. D.. Predložila aj organizačný poriadok, podľa ktorého spoločnosť mala mať zamestnancov, čo však preukázateľne nezodpovedalo skutočnosti. Súčasný konateľ spoločnosti O.. E. (konateľom je od 23.10.2012) je nekontaktný.

11. Žalovaný konštatoval, že zistenia správcu dane preukazujú, že dodávateľské spoločnosti nepreukázali dodanie tovaru podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov. Ak nebolo dodávateľom preukázané dodanie tovaru, nemohla dodávateľovi pri dodaní tovaru vzniknúť daňová povinnosť podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov. Ak nevznikla dodávateľovi pri dodaní tovaru daňová povinnosť podľa tohto zákona, nemohlo odberateľovi vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa ustanovenia tohto zákona.

12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že správca dane v súvislosti s predmetným preverením nespochybnil dodanie tovaru (sóje) daňovému subjektu BARBARA Slovensko, s.r.o. ale zistil skutočnosti, ktoré preukazujú pochybnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva a práva nakladať s tovarom spoločnosťou SLOVAKIA FARMA s.r.o. a následne spoločnosťou Podtatranská hydina a.s., ktorá tento tovar fakturovala daňovému subjektu BARBARA Slovensko, s.r.o.. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA keďže bola účelovo vytvorená- nárazník a fakturant pre iné spoločnosti nemohla dodať tovar spoločnosti HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. a táto spoločnosti Podtatranská hydina a.s. v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne nemohlo dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. pre spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o.. Podľa názoru správcu dane z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kontrolovaný daňový subjekt neprijal opatrenia, ktoré je možné od neho dôvodne požadovať na zabezpečenie skutočnosti, aby sa nezúčastňoval plnení poznačeným podvodom. Poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v zmysle ktorej vnútroštátnym orgánom a súdom v zásade prináleží zamietnuť uplatnenie práv upravených šiestou smernicou, ktorých sa dotknutá osoba dovoláva podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, pokiaľ ide o právo na odpočítanie DPH. Podľa ustálenej judikatúry ide o taký prípad vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasiahol reťazec dodania (rozsudky Európskeho súdneho dvora C-439/04 Kittel, C-440/04 Recolta Reccling SPRL, C-131/13 Italmoda). Žalovaný konštatoval, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane viedol dokazovanie tak, aby smerovalo z rôznych strán k prevereniu vecnej a formálnej správnosti uplatneného odpočítania dane deklarovaného na základe preverovaných faktúr Je na správcovi dane, aké dôkazy v daňovom konaní vykoná. Pokiaľ z týchto úkonov vyplynuli skutočnosti, ktoré jednoznačne nepreukazujú dodanie tovaru tak, ako je uvedené na faktúre, či nepreukázali pôvod deklarovaného tovaru, správca dane musel na tieto okolnosti prihliadnuť a bolo zákonnou povinnosťou odvolávajúceho sa predložiť dôkazy, ktoré by tieto pochybnosti vyvrátili. Takéto dôkazy však odvolávajúci sa nepredložil.

13. Žalovaný ďalej uviedol, že odvolávajúci sa nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach od spoločnosti Podtatranská hydina, a.s.. Odvolávajúci sa nepredložil také dôkazy, na základe ktorých by správca dane mohol uznať odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov deklarovaných predmetnými faktúrami. Aj keď je odvolávajúci sa v pozícií odberateľa, musí preukázať, že zdaniteľné obchody prijal práve tak (v rozsahu a spôsobom), ako je deklarované na dokladoch. Odvolávajúci sa však v pozícii odberateľa nepreukázal, že zdaniteľné obchody sa reálne

uskutočnili tak, ako je deklarované na faktúrach od dodávateľa HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Samotné predloženie faktúr, bez toho, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty veci, sú nepostačujúce dôkazy o tom, že sa obchod s tovarom uvedeným na faktúrach reálne uskutočnil práve tak, ako sa to na predmetných faktúrach uvádza.

14. K námietke odvolávajúceho sa, ktoré sa týkajú skladovania tovaru vo vzťahu k vlastníctvu tovaru a vlastníckeho práva v zmysle ust. žalovaný uviedol, že posúdenie nadobudnutia tovaru podľa sa týka nadobudnutia v rámci súkromného práva, ale vo vzťahu k odpočítaniu DPH sa musia uplatniť ustanovenia o dani z pridanej hodnoty, ktoré konkrétne stanovujú podmienky na odpočítanie dane. Pokiaľ nie je splnená čo len jedna z nich, nie je možné nároku na odpočítanie dane vyhovieť. Poukázal na zistenia správcu dane, u ktorého je zrejmé, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. tovar reálne nedodala nakoľko vykazuje všetky znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka. Pokiaľ teda táto spoločnosť nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník podľa písmeno a) Z z. o dani z pridanej hodnoty, keďže tovar reálne nekúpila, bola len nárazníkom v obchodnom reťazci, nevznikla tejto spoločnosti daňová povinnosť dodaním tovaru jeho odberateľovi spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Následne tak nemohla vzniknúť daňová povinnosť pri dodaní tovaru ani ďalšiemu deklarovanému „priamemu dodávateľovi „ spoločnosti Podtatranská hydina, a.s.. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa je jednou z podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane nespochybnil že tovar existoval avšak zistil, že tento tovar bol prepravený priamo z Poľska do skladu v Čani, medzi ďalšími zúčastnenými subjektmi bola vykonaná fakturácia ale reálne uskutočnenie obchodu sa nepotvrdilo. V prípade, že by žalobca tovar obstaral od poľského dodávateľa v rámci intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru, tovar by obstaral bez DPH a uplatnil by tzv. samozdanenie t. j. vznikla by mu povinnosť odviesť daň a taktiež právo odpočítať túto daň, takže výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť by bol nulový. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočítanie dane u príjemcu tovaru alebo služby je podľa skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť deklarovaným dodávateľom tovaru ale v tomto prípade deklarovanému dodávateľovi tovaru vznik daňovej povinnosti podľa o dani z pridanej hodnoty nebol preukázaný. Ak nebolo preukázané dodanie tovaru, nemohla dodávateľovi pri dodaní tovaru vzniknúť daňová povinnosť podľa ustanovenia zákona o DPH a ak nevznikla táto povinnosť nemohlo odberateľovi vzniknúť právo na odpočítanie DPH.

15. K námietke odvolávajúceho sa, že sa ho netýkajú zistenia o konaní spoločností HYDINA SLOVENSKO, s.r.o., SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Podtatranská hydina s.r.o., k tomu že nenadobudol tovar priamo od spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. a nezískal žiadnu výhodu, žalovaný uviedol, že preverovaním bol zistený fakturačný reťazec keď medzi dodávateľa a odberateľa boli vsunuté spoločnosti pre účely fakturácie. Tým, že žalobca sóju nakúpil od slovenského dodávateľa ako to deklaroval na faktúrach cez ďalšie spoločnosti, z ktorých jedna je zmiznutým obchodníkom, uplatnil si odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina a. s., ale nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie tejto dane. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca, ktorého štatutárne orgánmi sú občania Poľska, nakupovala tovar z Poľska sprostredkovanie cez slovenské spoločnosti pričom fakturácia medzi spoločnosťami nemala opodstatnenie ekonomické, bola vytvorená umelo s cieľom získať nadmerný odpočet.

16. V súvislosti s námietkami žalobcu ktoré sa tákajú účasti na pochybných transakciách s daňou z pridanej hodnoty, žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. v ktorom súd upozornil na základnú zásadu poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základných predpokladom pre fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znak pojmu podnikania ( ), ale aj o subjektoch v spolupráci s ktorými tak činí. Taktiež poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn.: .

17. K námietke odvolávajúceho sa že nie je možné prenášať na daňový subjekt zodpovednosť za iné subjekty žalovaný uviedol, že správca dane nepreniesol zodpovednosť na daňový subjekt BARBARA Slovensko s.r.o. a iný subjekt ale poukázal na zistenia, že zo strany spoločnosti FARMA SLOVENSKO s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru spoločnosti Podtatranská hydina v zmysle ust. v znení neskorších predpisov a následne nemohlo dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. spoločnosti BARBARA Slovensko s.r.o.. Tým neboli podľa

žalovaného preukázateľne splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane odvolávajúcim sa z predmetných faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina a. s.. Podľa žalovaného nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru ale je potrebné aj preukázať vecné naplnenie. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnych. Doklady predložené ku kontrole aj keď spĺňajú formálne náležitosti nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienky na odpočítanie dane. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľných obchodov v predkladaných faktúrach pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr.

18. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté záveru o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle ust. v znení neskorších predpisov z faktúr od spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č, v znení neskorších predpisov ako aj daňového poriadku. Žalovaný mal za to, že postup správcu dane keď daňovému subjektu BARBARA Slovensko s.r.o. určil rozdiel dane v sume 127 489,67 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012 bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Postup správcu dane zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti.

19. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100541860/2018 zo dňa 13.03.2018 a súčasne aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Košice o určení rozdielu dane č. 102184473/2017 zo dňa 30.11.2017 a vrátenia veci Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie. Namietal skutkové zistenia ich neúplnosť a nesprávnosť (žalobný dôvod podľa ustanovenia písmeno e) a ) a nesprávne právne posúdenie (žalobný dôvod podľa ustanovenia písmeno c) ).

20. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu k tejto uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. vystupovala ako sprostredkovateľ dodávok sóje z Poľska pre žalobcu, je v rozpore s vykonanými dôkazmi. Podľa žalobcu, žiaden zo svedkov takúto skutočnosť neuviedol, naopak, svedkovia sa vyjadrili, že dodávali tovar rôznym odberateľom v rámci Slovenska, nielen žalobcovi. Spoločnosť Podtatranská hydina, a. s. sa zaoberala kúpou a predajom rôznych poľnohospodárskych produktov, sprostredkovanie nemala v predmete podnikania. Žalobca nesúhlasí s tvrdením že získal daňovú výhodu. Poukázal na daňovú kontrolu v spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o., z ktorej vyplynulo, že spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. využívala spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. na získanie daňovej výhody, tovar objednávali predstavitelia spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., V napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie prečo by žalobca zaviedol tak komplikovanú dodávateľskú štruktúru ak sám nezískal daňovú výhodu. V napadnutom rozhodnutí nie je uvedený dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že tovar v Poľsku objednávala spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o., že ide o nekontaktný subjekt, za ktorý koná neoprávnená osoba, že žalobca mal vedomosť, o tom kto tovar objednával, za akých okolností bol privezený na Slovensko alebo kto bol jeho predchádzajúcim vlastníkom. Vo vzťahu k žalobcovi nebolo vykonané dokazovanie, nebol vypočutý žiaden svedok, zabezpečený žiaden listinný dôkaz, žalovaný vychádzal výlučne zo záverov daňových kontrol v spoločnostiach Podtatranská hydina, a. s. a HYDINA SLOVENSKO, s.r.o., v ktorých žalobca nebol spomenutý.

21. V žalobných námietkach týkajúcich sa právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že spoločnosť Slovakia farma nemohla nadobudnúť a ani nenadobudla právo nakladať s deklarovaným tovarom - sója ako vlastník, a preto nemohla vlastnícke právo previesť na spoločnosť Podtatranská hydina, ktorá ho následne nemohla previesť na spoločnosť Hydina Slovensko a z tohto dôvodu táto spoločnosť nemohla previesť vlastnícke právo na žalobcu. Toto právne posúdenie odporuje príslušným ustanoveniam zákona, konkrétne : „Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.“ Žalobca poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že za spoločnosť Slovakia Farma objednával tovar MVDr. G. T.Ľ., ktorý bol súčasne predsedom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, pre ktorú bol tovar v skutočnosti určený. Tovar sa objednával takýmto spôsobom výlučne z dôvodu, aby Podtatranská hydina získala pre seba

daňovú výhodu v podobe uplatnenia odpočítania DPH na vstupe. Právny úkon - kúpna zmluva medzi poľským dodávateľom a spoločnosťou Slovakia farma je nepochybne neplatný právny úkon, nakoľko chýba prejav vôle kupujúceho. Jedná sa však súčasne o tzv. simulovaný právny úkon v zmysle vyššie citovaného ustanovenia - tovar skutočne bol objednaný a následne aj dodaný, len dodanie spoločnosti Podtatranská hydina, ku ktorému by inak smerovala vôľa strán, bolo zastreté dodaním tovaru „nárazníkovej spoločnosti“ Slovakia farma. Vychádzajúc zo zákona v takomto prípade platí tento zastretý právny úkon, to znamená kúpna zmluva medzi predávajúcim - poľským dodávateľom a kupujúcim Podtatranská hydina, ktorého predstaviteľ tovar v Poľsku skutočne objednal. Spoločnosť Podtatranská hydina teda vlastníctvo k tovaru v občianskoprávnom zmysle nadobudla. Žalobca zároveň citoval a uviedol, že bez ohľadu na to, či sa spoločnosti Podtatranská hydina a Hydina Slovensko stali vlastníkmi tovaru - sóje, žalobca v zmysle citovaného ustanovenia k tomuto tovaru vlastnícke právo nadobudol, a to momentom, kedy mu tento tovar bol dodaný. V daňovom konaní nebolo preukázané, že by žalobca v čase, keď mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je jeho vlastníkom, a že súčasne nie je ani oprávnený s týmto tovarom nakladať, za účelom jeho predaja.

22. V podanej žalobe ďalej v rámci žalobného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca poukázal na ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o DPH, podľa ktorého ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala. „ Podmienkou daňovo uznateľnej kúpy a predaja tovaru z hľadiska DPH nie je, aby tovar bol vyskladnený priamo zo skladu predávajúceho. Zákon podľa žalobcu naopak zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že ten kto len obstaráva kúpu alebo predaj tovaru, pre daňové účely tento tovar dodáva, t. j. ho kupuje a predáva. Podľa žalobcu je odôvodnenie žalovaného, že nespochybnil existenciu resp. dodanie tovaru no spochybnil jeho dodanie za podmienok ako ich žalobca deklaroval spornými faktúrami vystavenými spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., zavádzajúce, nakoľko vytvára nesprávnu predstavu, ako keby si žalobca sám vystavil fiktívne faktúry, pričom ten istý tovar súčasne nadobudol iným spôsobom alebo od iného subjektu. Vo vzťahu k žalobcovi však podľa neho bolo nepochybne preukázané, že tento tovar skutočne dodala spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. ktorá je uvedená na faktúre a ktorej predstavitelia ( G., C., T.) predtým reálne tovar objednali, prevzali aj zaplatili. Ak pritom konali ako nárazníkový subjekt, tak táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobcovej dôkaznej povinnosti v daňovom konaní. Žalobca má za to, že preukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane faktúrou s prílohami a s dodacími listami, príslušnými zmluvami a CMR dokladmi o preprave tovaru. Podľa názoru žalobcu žalovaný v rozpore s judikatúrou ESD (rozsudok ESD z 12.01.2006 spojené konania C-354/03, C-355/03 a C-484/03) odmietol žalobcovi nárok na odpočet DPH výlučne z dôvodu, že na inom stupni obchodu došlo k nezrovnalosti, napriek tomu, žeby bolo preukázané, že mal žalobca o tom vedomosť. Záverom k tomuto žalobnému bodu uviedol, že má za to, že všetky zákonné podmienky uvedené v ustanovení a ako aj v ustanovení písmeno a) tohto zákona boli splnené, žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno preukázať nielen fakturáciu ale aj skutočné dodanie tovaru, ktoré nespochybnil ani žalovaná. Akékoľvek nedostatky sa týkajú iných daňových subjektov a nie žalobcu.

23. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.07.2018 k žalobným dôvodom žalobcu ohľadom skutkového stavu uviedol, že správca dane viedol dokazovanie tak, aby smerovalo z rôznych strán k prevereniu vecnej a formálnej správnosti uplatneného odpočítania dane deklarovaného na základe faktúr od spoločnosti Podtatranská hydina, a.s.. za dodanie sóje. Správca dane nespochybnil dodanie sóje žalobcovi ani nespochybnil existenciu tovaru, ale spochybnil jeho dodanie v rozsahu a za podmienok, ako to žalobca deklaroval. Správca dane vychádzal z vlastných šetrení v koordinácii s inými správcami dane a z ich súvisiacich šetrení a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s.. Opätovne poukázal na výsledky vykonaného dokazovania. Uviedol, že v prípade, ak by žaloba nadobudol ju priamo od poľského dodávateľa, a ktorý bol odosielateľom tejto sóje, vznikla by mu povinnosť odviesť daň a a taktiež právo na odpočítanie tejto dane, takže výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť by bol nulový, avšak tým, že sóju fakturoval slovenský dodávateľ cez ďalšiu spoločnosť, ktorá je zmiznutým obchodníkom uplatnil si odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. ale nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie tejto dane. Poukázal aj na to, že na nákladných listoch CMR potvrdených BARBARA Slovensko, s.r.o. je uvedená spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o., z uvedeného

vyplýva, že odvolávajúci sa nemohol nevedieť o účasti spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. na obchode so sójou v preverovanom zdaňovacom období. Žalobca teda mal, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje transakcií zapojených do podvodu. V reťazci subjektov SLOVAKIA FARMA s.r.o. › Podtatranská hydina a.s. › HYDINA SLOVENSKO s.r.o. › BARBARA Slovensko, s.r.o. síce prebehla fakturácia, ale reálne uskutočnenie obchodu sa nepotvrdilo, bol vytvorený fakturačný reťazec, keď medzi dodávateľa a odberateľa tovaru (fyzické dodanie) boli vsunuté spoločnosti pre účely fakturácie. Poukázal aj na judikatúru ESD v zmysle ktorej vnútroštátnym orgánom a súdom v zásade prináleží zamietnuť uplatnenie práv upravených šiestou smernicou, ktorých sa dotknutá osoba dovoláva podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, pokiaľ ide o práv na odpočet DPH. Podľa ustálenej judikatúry ide o taký prípad nielen vtedy, ak sa daňového podvodu dopustí samotná zdaniteľná osoba ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasiahol do reťazca dodania (rozsudky ESD C-439/04 Kittel, C-440/04 Recolta Recycling SPRL, C-31/13 Italmoda). V danom prípade bolo preukázané, že odvolávajúci sa mal, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje transakcií zapojených do podvodu. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom konštatovania žalovaného toho, spoločnosť Podtatranská hydina a.s. vystupovala ako sprostredkovateľ dodávok sóje z Poľska žalovaný k tomu uviedol, že tak správca dane ako aj žalovaný poukázali na vyjadrenia štatutárneho zástupcu spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. MVDr. T., ktorý uviedol, že spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. tovar neskladovala iba ho sprostredkovala. Tovar bol z Poľska priamo prepravený do Čane, transport zabezpečila a hradila spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Spoločnosť Podtatranská hydina a.s. mala nakúpiť tovar - sóju od spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o., za túto spoločnosť nikto nemanipuloval s tovarom, tovar nebol zložený v priestoroch spoločnosti Podtatranská hydina a.s., nikto s tovarom nemanipuloval, tovar nebol zložený v priestoroch spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a uskladňovaný. K námietke žalobcu dotýkajúcej sa vlastníckeho práva k tovaru žalovaný uviedol, že posúdenie nadobudnutia tovaru v zmysle ust. sa týka nadobudnutia v rámci súkromného práva, ale vo vzťahu k odpočítaniu dane sa musia uplatniť ustanovenia o dani z pridanej hodnoty, ktoré konkrétne stanovujú podmienky na odpočítanie dane. Pokiaľ nie je splnená čo len jedna z nich, nie je možné nároku na odpočítanie dane vyhovieť. Žalovaný uviedol, že z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mat' skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Podmienky uvedené v ods. l a 2 písm. a/ a v v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. Žalovaný zistil, že konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, je v súlade s procesnoprávnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s Daňového poriadku. Správca dane hodnotil všetky zabezpečené dôkazy v súlade s ust. Daňového poriadku a zabezpečil objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou a šetreniami v daňovom konaní zistil, že dodania v zmysle preverovaných faktúr sa neuskutočnili tak, ako bolo deklarované a žalobca nepreukázal opak. Žalovaný poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ktorá mala byt' dodávateľom spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a táto následne dodávateľom spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o., nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto následne nemohlo prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník ani na spoločnosť Podtatranská hydina a.s., následne na spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o., a potom na žalobcu - BARBARA Slovensko, s.r.o.. Žalobcovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. vykazuje všetky znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka, bola zneužitá na účel vystavovania faktúr s daňou z pridanej hodnoty a v roku 2013 nevykonávala reálnu hospodársku činnosť. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. vystupovala ako nárazník v reťazovom obchode s kŕmnou zmesou a sójovým šrotom, ako medzičlánok medzi poľskými, resp. českými subjektmi a Podtatranskou hydinou, a.s., resp. HYDINOU SLOVENSKO s.r.o., vykazovala vysoké hodnoty intrakomunitárnych

dodaní s oslobodením od dane, nepodávala súhrnné výkazy, nepreukázala dodania zo Slovenska. V mene spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. mal od poľských a českých subjektov nakupovať tovar MVDr. G. T. (predseda predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a spoločník v spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o.), ktorý nebol osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o.. Konateľom spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. bol nekontaktný občan Českej republiky. Tovar mal byť následne spoločnosťou SLOVAKIA FARMA s.r.o. predaný spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o., t.j. spoločnostiam personálne prepojeným cez MVDr. G. T.. V reťazci subjektov SLOVAKIA FARMA s.r.o. › Podtatranská hydina a.s. › HYDINA SLOVENSKO s.r.o. › BARBARA Slovensko, s.r.o. síce prebehla fakturácia, ale reálne uskutočnenie obchodu sa nepotvrdilo.

24. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 02.08.2018 uviedol, že trvá na podanej žalobe. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadom dokazovania v daňovom konaní uviedol, že má za to, že správny orgán sa neriadil všeobecnými zásadami na ktorých je postavené dokazovanie v daňovom konaní a uprednostnil fiškálny záujem štátu, pred tým, aby objektívne a náležite zistil skutkový stav. Má za to, že ako daňový subjekt v daňovom konaní si splnil svoju povinnosť, predložil všetky písomné podklady, ktoré je povinný podľa príslušných právnych predpisov viesť - faktúry, dodacie listy, zmluvy, CMR doklady o preprave tovaru. Skutočnosti zistené správcom dane nevyvrátili fakt, že tovar bol žalobcovi dodaný a samotné dodanie tovaru nebolo ničím spochybnené. Skutočnosti zistené správcom dane v rámci daňovej kontroly sa nedotýkajú žalobcu ale iných daňových subjektov a týkajúci sa len okolností, za akých nadobudol tovar predchádzajúci vlastník. Skutočnosť, že nebolo spochybnené dodanie tovaru považuje žalobca za významnú a má za to, že správca dne zabezpečenými dôkazmi spochybnil len okolnosti za ktorých tovar nadobudla spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. a nie okolnosti, za ktorých ho následne dodala žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že nemal vedomosť o tom, že sa v reťazci nachádza nárazníková spoločnosť Slovakia farma. On sám s ňou neobchodoval a o tom, že takýmto spôsobom -cez túto spoločnosť predstavitelia spoločnosti Podtatranská hydina objednávajú tovar, ktorý ďalej dodávajú na slovenský trh, aby tak znižovali vlastnú daňovú povinnosť, sa dozvedel až z protokolu o daňovej kontrole. Čo sa týka vlastníctva tovaru, podľa názoru žalobcu, ak predstavitelia spoločnosti Podtatranská hydina v Poľsku predstierali oprávnenie konať za neexistujúcu spoločnosť Slovakia farma, s.r.o. tak sa z ich strany jednalo o zastieraný právny úkon, a skutočným obsahom tohto úkonu bolo nadobudnutie tovaru priamo spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. prípadne Hydina Slovensko, s.r.o. (t. j. bez daňovej výhody). Čo sa týka vlastníctva tovaru, žalobca zotrval na svojej argumentácii ohľadom zastieraného právneho úkonu obsiahnutej v žalobe. Ďalej uviedol aj to, že pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že na CMR doklade sa nachádzali rôzne značenia nemohol vedieť, že sa jedna o konkrétnu spoločnosť Slovakia farma, s.r.o., prípadne že sa jedná o nárazníkovú spoločnosť, ktorú spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. používa na účely znižovania DPH na vstupe. Zotrval aj na svojej argumentácii ohľadom toho, že spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. nenapĺňa znaky sprostredkovania ale kúpy a predaja.

25. Žalovaný bol vyzvaný na dupliku, túto však nevyužil.

26. Správny súd v konaní podľa a nasl. (ďalej len „“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v , dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

27. Podľa , (odpočítanie dane platiteľom), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona.

29. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

30. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

31. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku).

32. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/, c/ Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dná, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku).

33. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

35. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Z obsahu rozhodnutí vyplýva z akých skutočností vychádzal správca dane ako aj žalovaný a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadili.

36. Pokiaľ ide o námietku žalobcu nesprávnosti a neúplnosti skutkových zistení súd má za to, že táto námietka nie je dôvodná. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne

rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č. k. z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ustanovenia je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového priadku. Ustanovenie a citovaného zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v citovaného zákona, t. j. že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ.

37. Po oboznámení sa s administratívnym spisom správny súd konštatuje, že závery daňových orgánov o neunesení dôkazného bremena na strane žalobcu sú dôvodné. Predmetné závery sa opierajú nielen o konštatovania správcu dane obsiahnuté v protokole č. 103966511/2017 zo dňa 23.09.2016 poukazujúce na nezvládnutie dôkaznej povinnosti daňového subjektu na preukázanie ním produkovaných - deklarovaných tvrdení, ale aj na závery predstavujúce naplnenie dôkaznej možnosti správcu dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

38. Z dôkazov vykonaných správcom dane tak, ako to vyplýva z protokolu č. 103966511/2017 zo dňa 23.09.2016, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, je preukázané, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ktorá mala byt' dodávateľom spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a táto následne dodávateľom spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto ani následne nemohlo prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. následne na spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., a potom na žalobcu - BARBARA Slovensko, s.r.o.. Žalobcovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s.., pričom spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. vykazuje všetky znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka v reťazci zúčastnených spoločností, nevykonávala reálnu hospodársku činnosť a správcom dane jej bola zrušená registrácia platiteľa DPH. V mene spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. mala od poľského dodávateľa objednávať tovar D. G., ktorý zároveň vystavila faktúr spoločnosti Podtatranská hydina a.s. pre odberateľa BARBARA Slovensko s.r.o. a súvisiace dodacie listy. Disponentmi účtov spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. boli p. S. C. a MVDr. G. T.. Spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. a HYDINA SLOVENSKO , s.r.o. boli personálne prepojené prostredníctvom osoby MVDr. G. T., ktorý bol predsedom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. a zároveň jedným zo spoločníkov spoločnosti HYDINA SLOVENSKO, a.s.. V reťazci subjektov SLOVAKIA FARMA s.r.o. › Podtatranská hydina a.s. › HYDINA SLOVENSKO s.r.o. › BARBARA Slovensko, s.r.o. síce prebehla fakturácia, ale reálne uskutočnenie obchodu nebolo preukázané. Bol vytvorený fakturačný reťazec, keď medzi dodávateľa a odberateľa (fyzické dodanie) boli vsunuté spoločnosti pre účel fakturácie. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že tovar predávaný medzi uvedenými spoločnosťami v obchodnom reťazci mal pochádzať výlučne od spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ktorá ako už bolo vyššie uvedené nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, a preto nemohla nadobudnúť právo nakladať s tovarom ako vlastník.

39. K vyššie uvedenému považuje správny súd za potrebné uviesť, že správca dane je oprávnený v prípade pochybností (a tie v danom prípade boli opodstatnené), preverovať celý obchodný reťazec. Daňovou kontrolou preveroval správca dane dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH, a to nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej stránke, a aj z dôvodu pochybností (len na základe predložených listinných dokladov, ako to očakával daňový subjekt) nemohol mu uznať nadmerný odpočet dane uplatnený v daňovom priznaní. Správca dane neobral daňový subjekt o žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie (reálne dodanie tovaru), ale chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Správny súd zároveň považuje za nevyhnutné uviesť, že

prísne pravidlá požadované pre priznanie nadmerného odpočtu DPH sa priamo dotýkajú aj právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pre preukázanie právnych podmienok pre odpočítanie DPH podľa zákona o DPH. Právnym východiskovým základom ustálenej judikatúry správnych súdov v Slovenskej republike pri posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty je jednak požiadavka, aby daňový doklad odrážal skutočnosť pri súčasnom zvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým je zaťažovaný daňový subjekt a nie správca dane. Na druhej strane však nemožno uprieť právo správcu dane na vykonanie takých dôkazov, ktoré správca dane považuje za nevyhnutné pre náležité objasnenie veci. V tejto súvislosti správny súd poukazuje napr. na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. k. z 10.03.2011, č. k. z 21.09.2011, č. k. z 28.04.2011, č. k. z 15.06.2011 a iné.

40. Správny súd zároveň z obsahu administratívneho spisu správcu dane zistil, že žalobcovi bol daný v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný procesnoprávny priestor pre dokazovanie a tým pre preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH. Procesnoprávne a tým aj ústavnoprávne rozmery preskúmavanej právnej problematiky správny súd hodnotil aj v intenciách judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a v súlade s ňou dáva do pozornosti účastníkom konania, že zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z ustanovení článku 47 ods. 3, článku 48 ods. 2 a z článku 6 Dohovoru je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledky konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhými účastníkmi konania. Procesný postup orgánu verejnej moci by predstavoval protiústavný zásah do označených základných práv, ak by účastníkovi konania objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní, alebo uplatniť opravné prostriedky (nález Ústavného súdu SR č. k. -35 z 18.10.2007).

41. Na podporu svojej argumentácie v naznačenom smere týkajúcej sa neuznaného obchodu daňovými orgánmi a taktiež v reakcii na obsah žalobných námietok poukazujúcich na judikatúru Súdneho dvora EÚ dáva správny súd do pozornosti, napr. obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. , v ktorom NS SR okrem iného argumentoval nasledovne:

„K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 2 písm. a/ Daňového poriadku) a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, výpovednú hodnotu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 a 4 citovaného zákona).

Odvolací súd s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva na odpočet dane (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).

Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a

2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.“

42. Správny súd, vychádzajúc aj z obsahu hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR považoval za potrebné formulovať aj vlastné závery vzťahujúce sa na obsah žaloby, v ktorej právny zástupca žalobcu špecifikoval žalobné námietky týkajúce sa neuznania zdaniteľných obchodov - dodávok tovaru od dodávateľa Podtatranská hydina, a.s. s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie obsahujúce záver, podľa ktorého každú transakciu v rámci určitého reťazca je potrebné hodnotiť samostatne a nemožno prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu na iný článok v tomto reťazci (rozhodnutia ESD vo veci spojených konaní C-354/2003, C-355/2003 a C-484/2003 a ďalšie). K predmetnej argumentácii správny súd uvádza, že jej právna priechodnosť by bola možná jedine za situácie, keď by žalobca preukázal reálne dodanie tovaru v právnom vzťahu medzi jeho dodávateľom - Podtaranská hydina, a.s. a ním ako odberateľom, v rámci ktorého by uvedený subjekt bol preukázateľným vlastníkom a tým aj dodávateľom tovaru, čo v preskúmavanej právnej veci v administratívnom konaní preukázané nebolo. Zároveň by žalobca musel preukázať, že ak došlo k podvodnému správaniu sa daňových subjektov v inej predchádzajúcej časti obchodného reťazca medzi spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. a jej obchodným partnerom a jej dodávateľom, prípadne v inom prvšom právnom vzťahu medzi inými obchodnými subjektmi, musel by žalobca preukázať, že vyvinul maximálne úsilie za účelom preverenia si vlastného obchodného partnera a jeho dôveryhodnosti a spoľahlivosti pre naplnenie právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Až pri splnení všetkých uvedených podmienok by bol žalobca v pozícii dobromyseľného subjektu požívajúceho taký istý stupeň právnej ochrany v právnych vzťahoch súvisiacich s uplatnením nároku na odpočítanie DPH.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené správcom dane zistené skutkové zistenia v rámci námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu tak neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že je v rozpore s vykonanými dôkazmi záver žalovaného, že spoločnosť Podtatranská hydina vystupovala ako sprostredkovateľ dodávok sóje z Poľska pre žalobcu, nakoľko sám MVDr. T. uviedol pre správcom dane do zápisnice, že spoločnosť Podtatranská hydina a.s. tovar neskladovala, iba ho sprostredkovala, preto správne tak správny orgán prvého stupňa vyhodnotil v kontexte s inými získanými dôkazmi to, že spoločnosť Podtatranský hydina, a.s. bola sprostredkovateľom dodávok sóje z Poľska a správne túto skutočnosť posúdil aj žalovaný .

44. Po preskúmaní administratívneho spisu nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcu uvedenému v žalobnej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu ohľadom toho, že žalobca vedome používal nárazníkovú spoločnosť Slovakia farma aby znížila vlastnú daňovú povinnosť a že žalobca vôbec mal vedomosť, že sa jedná o transakcie poznačené podvodom a že mu nie je zrejmé, z akého dôkazu malo vyplynúť že žalobca mal vedomosť o tom, že tovar v Poľsku objednávala spoločnosť Slovakia farma, s.r.o. súd poukazuje na nákladné listy CMR, ktoré boli žalobcom predložené a ktoré boli ním samotným potvrdené ako príjemcom, kde je uvedená spoločnosť Slovakia Farma, s.r.o. a preto z tohto vyplýva a správne to takto aj uzavrel správny orgán prvého stupňa v rámci hodnotenia všetkých dôkazov a svojej správnej úvahy, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia, ktoré možno od neho dôvodne požadovať na zabezpečenie skutočnosti, aby sa nezúčastňoval plnení poznačených podvodom, čím neboli splnené podmienky pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty.

45. Ani pokiaľ ide o druhú námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, ani táto nebola v konaní dôvodná. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v tomto prípade - za situácie, že kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou LOUISDREYFUS COMMODITIES POLSKA Sp. z o. o. a kupujúcim Slovakia farma je neplatný právny úkon, nakoľko chýba prejav vôle kupujúceho, pretože táto spoločnosť objednávala tovar cez sprostredkovateľov, teda spoločnosť Podtatranská hydina, by mal platiť zastretý právny úkon podľa , teda kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim spoločnosťou LOUISDREYFUS COMMODITIES POLSKA Sp. z o. o. a kupujúcom spoločnosťou Podtatranská hydina

takéto tvrdenie nemôže obstáť, nakoľko pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym, čo aj bolo judikované, ako to už súd uviedol vyššie. V zmysle tejto zásady tak nemožno prihliadať na simulované právne úkony keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a len zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Keďže v tomto prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že sa obchody tak ako boli deklarované na faktúrach neuskutočnili a žalobca ohľadom týchto obchodov neuniesol dôkazné bremeno, v zmysle zásady prednosti skutočného stavu pred stavom formálnym nemohol tak správca dane prihliadať k simulovaným právnym úkonom. Preto má súd za to, že tak správca dane ako aj žalovaný správne uzavreli, že žalobca nesplnil podmienky pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty tak, ako je uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty a správne na zistené skutočnosti aplikovali tieto ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty.

46. Správny súd ako nedôvodnú hodnotí aj žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k predmetu tovaru s poukazom a nie ustanovenia na ktoré poukazuje žalobca, toto ustanovenie sa týka posúdenia nadobudnutia vlastníckeho práva v oblasti súkromného práv. Podľa podmienkou uplatnenia práva na odpočítanie dane je, že musí vzniknúť daňová povinnosť podľa , t. j. musí vzniknúť daňová povinnosť dodávateľovi tovaru. V tomto prípade bolo správcom dane preukázateľne zistené, že na faktúre dodávateľovi Podtatranská hydina, a.s. daňová povinnosť podľa nevznikla, a preto následne nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane v zmysle citovaného zákona. Taktiež nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu ohľadom toho, že spoločnosť Podtatranský hydina, a.s. nadobudla tovar na základe komisionárskej zmluvy podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, nakoľko tu podľa tohto ustanovenia platí nevyvrátiteľná právna domnienka o tom, že ten kto len obstaráva kúpu alebo predaj tovaru, resp. daňové účel tento tovar dodáva, t. j. ho kupuje a predáva, nakoľko existencia takejto zmluvy nebola v konaní preukázaná. Ako už bolo vyššie uvedené, v rámci vykonaného dokazovania bolo zistené, že tak ako bola uskutočnená fakturácia, tak sa reálna dodávka tovaru neuskutočnila, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal iné skutočnosti, ktoré by v konaní vyvrátili záver správcu dane o tom, že neboli splnené podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty teda ani nepreukázal že by tu existovala nejaká komisionárska lebo iný zmluva ktorá by umožňovala správcovi dane alebo žalovanému prijať záver v zmysel ust. zákona o dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nepovažoval tieto tvrdenia žalobcu v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia za relevantné pre toto konanie.

47. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov sú v súlade s príslušnými ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa , tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom, ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

49. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (, posledná veta v znení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.