Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-111-2020.pdf
PDF · 148.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/111/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: Novosedlík, spol. s r.o., Chotárna 41, Nitra, IČO: 34 104 402, zastúpeného JUDr. Petrom Timkom, advokátom a konateľom ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., Pri parku č. 8, Maňa, IČO: 50 528 874, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe zo dňa 20. 07. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č: OPS/BEZ/2016/3445 O-238/2016 zo dňa 12. 05.2016, takto
rozhodol:
Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce v Nitre vykonal u žalobcu v dňoch 18. 08. 2015, 03. 09. 2015 a 08. 09. 2015 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania pracovno-právnych a mzdových predpisov, predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zameraním na oboznamovanie sa s predpismi na zaistenie BOZP, rizikami a nebezpečenstvami vo vzťahu k vykonávaným prácam a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovenia zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov.
2. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný protokol č. INA-38-13-2.3/P-E22,24,A22,25-15 zo dňa 08. 09. 2015, z ktorého vyplýva, že inšpektormi práce bolo zistené porušenie platného právneho predpisu zo strany účastníka konania, a to porušenie zákazu stanoveného v § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať fyzickú osobu, pričom podľa § 2 ods. 2 písm. b) uvedeného predpisu, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovno- právny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu.
Osobitnými predpismi v tomto prípade sú zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Podľa § 231 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
K porušeniu zákazu stanoveného v tomto predpise došlo tým, že účastník konania odo dňa 10. 03. 2015 od 7:00 hod. do 31. 03. 2015 do 15:50 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby: C.. L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. X. O. K. XXX, ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06. 03. 2015 s nástupom do práce dňa 10. 03. 2015, t. j. mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu.
V rámci zisťovania skutkového stavu účastník predložil inšpektorovi práce pracovnú zmluvu uzatvorenú s C.. L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. X. O. K. XXX dňa 06. 03. 2015 na obdobie od 10. 03. 2015 do 09. 03. 2016. Z evidencie príchodov do zamestnania bolo zistené, že menovaný pracoval u žalobcu od 10. 03. 2015 od 7:00 hod. a v mesiaci marec odpracoval 16 pracovných zmien.
Žalobca predložil registračný list fyzickej osoby C.. L. M., ktorého prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia dňa 31. 03. 2015 o 17:15 hod.. Z uvedeného vyplýva, že žalobca menovaného nelegálne zamestnával od 10. 03. 2015 od 7:00 hod. do 31. 03. 2015, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania.
3. Protokol o výsledku inšpekcie bol dňa 08. 09. 2015 prerokovaný so štatutárnym zástupcom zamestnávateľa C.. C. O., ktorá k zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v protokole uviedla, že ich berie na vedomie a budú prijaté opatrenia.
4. V podaní zo dňa 18. 01. 2016 Inšpektorát práce Nitra oznámil žalobcovi, že bolo začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty. Predmetné podanie žalobca prevzal dňa 25. 01. 2016. K začatiu správneho konania o uložení pokuty sa účastník konania v stanovenej lehote vyjadril listom zo dňa 02. 02. 2016, v ktorom k veci uviedol, že nedostatok zistený Inšpektorátom práce Nitra pokladá iba za formálne zlyhanie ľudského faktora. Toto zlyhanie bolo dôsledkom pôsobenia extrémne vysokého stresu na pracovníčku personálneho - mzdového oddelenia, spôsobeného nevhodným konaním a správaním kolegu z firmy. Ihneď po zistení nedostatku, ktorý si kontrolovaná osoba zistila z vlastnej iniciatívy (nie počas výkonu kontroly), bol nedostatok odstránený. Za C.. M. boli odvedené všetky predpísané odvody. V rámci zisťovania miery zavinenia, pohnútky, spoločenskej nebezpečnosti skutku a iných faktorov majúcich význam v začatom konaní, účastník konania navrhol a domáhal sa výsluchu štatutárnej zástupkyne kontrolovanej osoby, výsluchu bývalej pracovníčky personálneho - mzdového oddelenia, ktorá mala v agende prihlášky zamestnancov do Sociálnej poisťovne, práva nahliadnuť do spisu, naštudovať si ho a urobiť potrebné odpisy a kópie.
5. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 23. 02. 2016 rozhodnutie č. 547/15/Práv, IPNR_OPS/ ROZ/2015/855, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 3.000,- eur podľa § 19 ods. 2, písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za správny delikt spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z § 3 ods. 2 v nadväznosti § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď odo dňa 10. 03. 2015 od 7.00 hod. do 31. 03. 2015 do 15:50 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby C.. L. M., nar. XX. XX. XXXX bytom O. X. O. K. č. XXX, ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06. 03. 2015 s nástupom do práce dňa 10. 03. 2015 t. j. mal s ňou založený pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení), čo bolo zistené počas výkonu inšpekcie práce v dňoch 18. 08. 2015, 03. 09. 2015 a 08. 09. 2015.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca, zastúpený právnym zástupcom, odvolanie zo dňa 11. 03. 2016, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 12. 05. 2016.
II.
7. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 12. 05. 2016 č. OPS/BEZ/2016/3445 O-238/2016 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 23. 02. 2016 č. 547/15/práv., IPNR_OPS/ROZ/2015/855 a toto rozhodnutie potvrdil.
8. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správny orgán žalobcovi ako účastníkovi konania jednoznačne preukázal, že porušil povinnosť stanovenú právnymi predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania. Predmetné porušenie bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie zo dňa 08. 09. 2015. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 08. 09. 2015 so štatutárnym zástupcom účastníka konania C.. C. O., ktorá zistené skutočnosti vzala na vedomie a uviedla, že budú prijaté opatrenia. K oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 18. 01. 2016 sa účastník konania vyjadril (písomné podanie zo dňa 02. 02. 2016 doručené správnemu orgánu dňa 05. 02. 2016). V predmetnom vyjadrení namietal prísnosť aplikácie a výkladu, ktorý správny orgán uplatnil v súvislosti s prešetrovanou vecou. Zistený nedostatok inšpektorátom práce považoval iba za formálne zlyhanie ľudského faktora. Ihneď po zistení nedostatku bol tento z vlastnej iniciatívy zamestnanca žalobcu odstránený a štát týmto nebol ukrátený.
9. V odôvodnení žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri ukladaní pokuty, ktorú uložil vo výške 3.000,- eur, túto uložil jednoznačne za porušenie povinnosti zo strany účastníka konania. Inšpektorát práce Nitra pri ukladaní pokuty prihliadal na závažnosť zisteného porušenia povinností, ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa, riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a či sa jednalo o opakované zistenie nelegálneho zamestnávania. Výška sankcie je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu, splní si svoju represívnu funkciu. Zároveň poukázal na to, že prvostupňový správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii, uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi pokutu od 2.000,- do 200.000,- eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viacerých fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur. Žalovaný ako odvolací správny orgán nemal žiadnu zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, nakoľko povinnosť jej uloženia vyplýva priamo zo zákona o inšpekcii práce a ani prvostupňový správny orgán ju nemôže znížiť pod zákonom stanovenú hranicu, keďže by to bolo v rozpore so zákonom o inšpekcii práce. Jednoznačne a nespochybniteľne bolo relevantnými dôkazmi preukázané, že žalobca si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni uloženú mu zákonom včas a porušenie takejto povinnosti zákon definuje ako správny delikt a prikazuje inšpektorátu práce vyvodiť postih voči subjektu, ktorý sa deliktu dopustil.
III.
10. Žalobca žalobou zo dňa 20. 07. 2016 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 05. 2016 č. OPS/BEZ/2016/34450-238/2016 O-238/2016 a taktiež i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 23. 02. 2016 č. k. 547/15/práv., IPNR_OPS/ROZ/2015/855.
11. V dôvodoch žaloby uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, týmto rozhodnutím bol dotknutý na svojich právach a výšku pokuty, ktorá mu bola uložená, považoval za neadekvátnu, pretože časové obdobie, počas ktorého nebol zamestnanec prihlásený do Sociálnej poisťovne, podľa jeho názoru, nebolo dôvodom na zvýšenie spodnej hranice pokuty. Žalovaný nevzal do úvahy tú skutočnosť, že žalobca zjednal nápravu už niekoľko mesiacov predtým, než prvostupňový správny
orgán začal výkon kontroly. Nesplnenie predpísanej oznamovacej povinnosti bolo u žalobcu založené výslovne na zlyhaní ľudského faktora, nie na úmysle. Poverená pracovníčka personálneho oddelenia žalobcu mala v rozhodnom čase prihlasovaciu agendu v náplni práce a bola pod enormným psychickým stresom kvôli neprístojnému obťažovaniu zo strany iného zamestnanca žalobcu. Žalovaný sa s týmito okolnosťami vôbec nezaoberal a celú vec vybavil rutinne so záverom, že to nemá vplyv na vinu žalobcu. Štát v tomto prípade nebol ukrátený na odvodoch ani jedným eurom.
12. Ďalej poukázal na to, že celé roky poctivo podniká bez jediného zistenia prípadu nelegálnej práce. Rozhodnutie žalovaného má pre neho likvidačné účinky, pretože mnohí verejní obstarávatelia majú v podmienkach obstarávania podmienku, že záujemca nesmie byť zistený ako tzv. nelegálny zamestnávateľ a keďže žalobca kvôli tomuto drobnému ľudskému zlyhaniu by mal byť zapísaný v tzv. verejnom zozname hanby, mohlo by to mať pre neho likvidačné účinky.
13. Zároveň poukázal na nesúlad právnej úpravy s ústavou, v dôsledku čoho sa domáhal, aby správny súd pred rozhodnutím vo veci samej podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a požiadal ústavný súd, aby podrobil analýze § 2 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení s § 6 ods. 1 písm. a) /predtým písm. r)/ zákona o inšpekcii práce, či uvedené ustanovenia sú v súlade s ústavou (najmä s čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 19 ods. 1 a čl. 35 ods. 1).
V súvislosti s podaním návrhu ústavnému súdu sa domáhal, aby správny súd prerušil konanie o tejto žalobe až do rozhodnutia ústavného súdu.
IV.
A/ vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 28. 09. 2016 navrhol podanú žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v administratívnom spise sa nachádzajú dôkazy, ktoré nesporne potvrdzujú, že žalobca si k fyzickej osobe C.. L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. X. O. K. XXX, ktorý vykonával pre žalobcu prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06. 03. 2015 s nástupom do práce dňa 10. 03. 2015 a mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni v zmysle ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. počnúc momentom, ako začal C.. L. M. vykonávať prácu na základe pracovnej zmluvy a to až do 31. 03. 2015, kedy bol dodatočne prihlásený do Sociálnej poisťovne.
15. K argumentácii žalobcu, že časové obdobie, po ktoré zamestnanec nebol prihlásený do Sociálnej poisťovne, nebolo dôvodom na zvýšenie spodnej hranice pokuty a že žalovaný nebral do úvahy, že žalobca zjednal nápravu z vlastnej iniciatívy niekoľko mesiacov pred začatím kontroly a jednalo sa o zlyhanie ľudského faktora pracovníka žalobcu a nie úmysel, žalovaný uviedol, že pri určení výšky pokuty boli zohľadnené všetky kritériá vyplývajúce z ustanovenia § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zo strany žalobcu nešlo o omeškanie splnenia oznamovacej povinnosti do registra vedeného Sociálnou poisťovňou niekoľko hodín, ale naopak, protiprávne konanie žalobcu trvalo v tomto prípade 20 dní, pričom túto skutočnosť správny orgán vzal do úvahy, a preto pristúpil k uloženiu pokuty vo výške 3.000,- eur. Zamestnávateľ za tento správny delikt zodpovedá objektívnou zodpovednosťou, to znamená, že je zodpovedný za nedostatok už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je podobne nepodstatným, či k pochybeniu došlo neúmyselne zavinením riadiacich alebo iných zamestnancov zamestnávateľa, resp. inej osoby, alebo z akých dôvodov a za akých okolností. Správny orgán preto pri určení výšky pokuty nemohol zobrať do úvahy mieru zavinenia žalobcu.
16. Okrem toho žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že predchádzajúca právna úprava, ktorá platila do 31. 10. 2013 umožňovala zamestnávateľovi celkom sa zbaviť právnej zodpovednosti, ak zjednal nápravu a
splnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni najneskôr do začatia výkonu kontroly zo strany orgánu inšpekcie práce, uviedol, že správny orgán je pri svojej činnosti viazaný zákonom a žalobcovi uložil sankciu za zistený správny delikt na základe platného a účinného právneho predpisu.
17. Žalovaný na margo vyjadrenia žalobcu, že kvôli ľudskému zlyhaniu má byť žalobca zapísaný do zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania po dobu 5 rokov, čo by malo mať pre neho likvidačné následky, tiež uviedol, že v zmysle zákona 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v priebehu piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. V tomto prípade zákon neumožňuje správnemu orgánu rozhodnúť, ktorú fyzickú alebo právnickú osobu zapíše alebo nezapíše do tohto zoznamu na základe okolností jednotlivého prípadu. Práve naopak, správny orgán pri zistení porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany fyzickej osoby, alebo právnickej osoby, má povinnosť túto osobu do zoznamu zapísať. Právnou skutočnosťou, ktorá je rozhodujúca z hľadiska vykonania zápisu do registra, je porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré bolo zistené Inšpektorátom práce Nitra pri výkone inšpekcie práce. V tomto prípade je to protokol o výsledku inšpekcie zo dňa 08. 09. 2015, kedy bolo u žalobcu zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, za čo mu bola uložená sankcia.
18. Čo sa týkalo výšky uloženej pokuty, žalovaný poukázal na to, že správny orgán sa pri ukladaní pokuty musí riadiť dikciou zákona o inšpekcii práce a je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, t. j. hneď, ako bolo zistené spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný orgán nemá zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu. Táto povinnosť uloženia pokuty vyplýva priamo zo zákona o inšpekcii práce a ani prvostupňový správny orgán nemôže znížiť uloženú pokutu pod zákonom stanovenú hranicu, keďže by to bolo v rozpore so zákonom o inšpekcii práce. Správny orgán prihliadal na to, aby výška pokuty mala preventívny a represívny charakter a zároveň, aby pôsobila výchovne na žalobcu pri dodržiavaní pracovnoprávnych predpisov a dodržiavaní zákazu nelegálneho zamestnávania.
19. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
B/ stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného
20. Na výzvu súdu zo dňa 10. 11. 2016 žalobca písomné stanovisko k vyjadreniu žalovaného nepodal.
V.
21. O podanej žalobe rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sa/22/2016-52 zo dňa 24. 04. 2017 tak, že podanú žalobu zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobcom Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Asan/23/2017 zo dňa 01. 08. 2018 rozsudok Krajského súdu v Nitre z 24. apríla 2017 č. k. 23Sa/22/2016-52 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že prvoinštančný súd vec neprejednal a nerozhodol v zákonnom zložení, keď vec mala byť prejednaná a rozhodnutá v trojčlennom senáte a nie sudcom krajského súdu.
22. Po vrátení veci Krajský súd v Nitre ako správny súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 11S/218/2018-114 zo dňa 27. 03. 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/218/2018-148 zo dňa 31. 07. 2019 tak, že žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal, ako ani žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca kasačnú sťažnosť, vytýkajúc najmä odklon od rozhodovacej praxe kasačného súdu vo veci č. k. 6Asan/9/2017, ako aj poukázal na nespravodlivú právnu normu a tiež skutočnosť, že nelegálnou prácou môže byť z povahy veci iba prípad, keď sa závislá práca vykonáva bez pracovnej zmluvy. Záverom opätovne vytkol, že súd nedostatočne reagoval na argumenty procesného návrhu na prerušenie konania.
O kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Asan/1/2020 zo dňa 24. 06. 2020 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre z 27. marca 2019, č. k. 11S/218/2018-114 v spojení s opravným uznesením z 31. júla 2019, č. k. 11S/218/2018-148 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom tohto postupu zo strany Najvyššieho súdu SR bola tá skutočnosť, že Krajský súd v Nitre nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania.
VI.
23. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 195 písm. b/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 05. 2016, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. 02. 2021 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
24. Pred rozhodnutím vo veci samej sa súd v prvom rade zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania, uvedeným v žalobe:
24.1. Podľa § 162 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), súd konanie preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 25 veta prvá, zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.
Podľa § 100 ods. 1 písm. a/, b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.
24.2. Vychádzajúc pritom z toho, že žalobca v podanej žalobe navrhol správnemu súdu, aby predložil vec Ústavnému súdu SR a tiež podal návrh na prerušenie konania pred správnym súdom, súd v prvom rade sa zaoberal týmto návrhom žalobcu. Zohľadnil pritom to, že žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žiadal, aby správny súd pred rozhodnutím vo veci samej podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a požiadal ústavný súd, aby podrobil analýze § 2 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení s § 6 ods. 1 písm. s) (predtým písm. r/) zákona o inšpekcii práce, či uvedené ustanovenia sú v súlade s ústavou (najmä s čl. 13 ods. 1 písm. a/, čl. 19 ods. 1 a čl. 35 ods. 1).
24.3. Správny súd (ďalej aj len „súd“) sa teda prioritne zaoberal predmetným návrhom žalobcu na prerušenie konania v zmysle ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t. j. návrhom na prerušenie konania z dôvodu, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. V danom prípade žalobca namietal nesúlad zákonného ustanovenia s článkami Ústavy SR, pričom čl. 13 ods. 1 písm. a/ uvádza, že povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, čl. 19 ods. 1 uvádza, že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a čl. 35 ods. 1 uvádza, že každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. S
uvedenými ustanoveniami zákona malo byť v rozpore ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré upravovalo zákonnú definíciu nelegálneho zamestnávania a to v spojení s § 6 ods. 1 písm. s) zákona o inšpekcii práce, v rámci ktorého bolo uvedené, že národný inšpektorát práce vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Uvedený nesúlad videl žalobca v tom, že centrálny register nerozlišuje, akého porušenia predpisov sa zamestnávateľ dopustil, čo môže spôsobovať dopad na podnikateľské plány žalobcu.
24.4. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na postup súdu podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t. j. na prerušenie tohto súdneho konania a podanie návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu. Okrem toho súd dodáva, že na uvedený postup je potrebné, aby k záveru o splnení podmienok na rozhodovanie Ústavného súdu SR v zmysle čl. 125 Ústavy SR, teda na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, dospel správny súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti a nie podával návrh žalobca, pretože nie je spokojný s právnou úpravou. Naviac, ani jeden argument žalobcu, ohľadom podania návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu, súd nepresvedčil, že by zákonná úprava bola v rozpore s Ústavou SR. Pravidlá, za akých je subjekt zverejňovaný, určuje zákonodarca v rámci legislatívneho procesu. Hodnotiac námietky žalobcu, súd sa nestotožnil s jeho názorom, že by išlo o protiústavné právne normy, avšak je pravda, že jednotlivec sa s nimi (najmä ak sa ho priamo dotýkali) nemusí stotožňovať, pričom v tomto ohľade treba dodať, že tieto normy boli stanovené ako celospoločenské merítko, legislatívne určujúce nepriaznivé správanie v rámci predpisov týkajúcich sa zamestnávania. Naviac, žalobca nikdy nepoprel, že by ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní neporušil, avšak „nepáčil“ sa mu dopad tohto ustanovenia, avšak aj v tomto prípade súd musí poukázať na legislatívne znenie, v rámci ktorého zákonodarca stanovil sankciu a možnosť neuloženia sankcie nepriznal. Iný výklad zo strany súdu by znamenal obchádzanie legislatívneho znenia príslušného právneho predpisu.
24.5. Správny súd z uvedených dôvodov návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 3 CSP zamietol ako nedôvodný.
25. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
26. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
27. Podľa § 1 zák. zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2015 (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“), tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 6 zákona o nelegálnej práci, postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.
28. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci v znení účinnom od 01. 01. 2018, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci v znení účinnom od 01. 01. 2018, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 7ca zákona o nelegálnej práci v znení účinnom od 01. 01. 2018, porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) účinného do 31. decembra 2017 právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, sa na účely vedenia centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a na účely preukázania splnenia podmienok podľa osobitných predpisov27) na základe ich písomnej žiadosti podanej Národnému inšpektorátu práce nepovažuje za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uplynutím 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, ak táto právnická osoba alebo táto fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ktoré využívali závislú prácu fyzickej osoby, prihlásili túto fyzickú osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra.
29. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činností zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
30. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
31. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, § 20 a osobitného predpisu.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a), bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
32. Predmetom tohto konania aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozhodnutí sp. zn. 7Asan/1/2020 zo dňa 24. 06. 2020 je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. V tomto ohľade Najvyšší súd SR žiadnym spôsobom nepoprel právny názor správneho súdu vyjadrený v rozhodnutí č. k. 11S/218/2018-114 zo dňa 27. 03. 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/218/2018-148 zo dňa 31. 07. 2019, v rámci ktorého správny súd určil, že v rámci predmetu prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho, je potrebné zodpovedanie otázky, či konanie žalobcu vykazuje znaky správneho deliktu podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.. Naviac, správny súd v citovanom rozhodnutí prihliadol aj na to, že v čase medzi rozhodovaním správnych orgánov a rozhodovaním správneho súdu došlo k zmene právnej úpravy vymedzujúcej definíciu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Pri posúdení danej otázky bolo preto nevyhnutné na správne trestanie aplikovať základné zásady trestného konania, pričom podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
33. Predmetné tvrdenie, t. j. tvrdenie o zmene právnej úpravy a jej potrebe aplikácie aj na preskúmavaný prípad, bolo aj základom právnej argumentácie žalobcu v jeho kasačnej sťažnosti. Okrem toho žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 02. 2018 sp. zn. 6Asan/9/2017, pričom žiadal, aby správny súd postupoval obdobným spôsobom. Zároveň sa nestotožnil s gramatickým výkladom namietaných právnych noriem. K uvedeným skutočnostiam sa kasačný súd žiadnym spôsobom nevyjadril, preto správny súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom vychádzal z argumentov žalobcu uvedených v žalobe, ako aj prihliadol na argumenty uvedené v kasačných sťažnostiach a nezistil dôvod na odklon od svojich právnych a skutkových záverov vyjadrených v skoršom rozhodnutí č. k. 11S/218/2018-114 zo dňa 27. 03. 2019, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje:
33.1. „Správnym deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Správne delikty sú súčasťou právnej kategórie ,,trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá zahŕňa v prvom rade obvinenie z trestného činu a konanie o ňom. Rovnako pre trestnosť správnych deliktov musia platiť obdobné pravidlá a princípy ako pre trestnosť trestných činov. Ako bolo uvedené vyššie, v tomto smere možno odkázať na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „trestným obvinením“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, rozumie aj konanie o sankciách ukladaných správnymi orgánmi za priestupok alebo iný správny delikt.
33.2. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2010 je všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v zdôvodnení rozhodnutia (č. R 22/2010 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky).
33.3. V čase, keď bola žalobcovi uložená pokuta, správnym deliktom nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. bolo konanie spočívajúce v tom, že zamestnávateľ, ktorý je podnikateľom, využíval závislú prácu fyzickej osoby, mal s ňou založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu a zamestnanca neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.).
33.4. Zákonom č. 294/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z., bolo s účinnosťou 01.01.2018 zmenené znenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy má zamestnávateľ podľa tohto novelizovaného ustanovenia povinnosť prihlásiť zamestnanca, ktorého závislú prácu využíva a s ktorým má založený pracovnoprávny vzťah, do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dni od začatia výkonu činnosti zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. (najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca).
33.5. V danom prípade je nesporné, že žalobca prihlásil svojho zamestnanca C.. L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. X. O.C. G. do registra poistencov Sociálnej poisťovne dňa 31. 03. 2015 o 17.15 hod. (a to spätne počnúc odo dňa 10. 03. 2015), pričom tento mal so žalobcom uzavretý pracovnoprávny vzťah - pracovnú zmluvu zo dňa 06. 03. 2015 a prácu pre žalobcu začal fyzicky vykonávať dňa 10. 03. 2015. Správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobcu inšpekciu práce dňa 18. 08. 2015, 03. 09. 2015 a dňa 08. 09. 2015, pri ktorej zistil vyššie uvedené skutočnosti, v súvislosti s ktorými uložil žalobcovi pokutu podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod l zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene niektorých zákonov. Keďže k prihláseniu zamestnanca žalobcu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia došlo zo strany žalobcu až dňa 31. 03. 2015 (t. j. po uplynutí doby 21 dní od začatia výkonu činnosti tohto zamestnanca), pričom ku kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania došlo až dňom 18. 08. 2015, teda kontrola zo strany správneho orgánu prvého stupňa začala po prihlásení zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne a aj po uplynutí lehoty siedmich dní od začatia výkonu činnosti tohto zamestnanca, i podľa právnej úpravy § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. účinnej v čase rozhodovania správneho súdu je potrebné konštatovať, že konanie žalobcu vykazuje znaky správneho deliktu.“
34. S poukazom na uvedené skutočnosti nemožno preto ani na daný skutkový stav aplikovať žalobcom namietaný rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. februára 2018 sp. zn. 6Asan/9/2017, z ktorého vyplýva, že jednak sporom v danom prípade bolo naplnenie skutkovej podstaty „súčasne“ a taktiež ani v jednom z prípadov nelegálne zamestnávanie netrvalo viac ako 7 dní, teda bolo možné aplikovať novelizované ustanovenie § 2 v spojení s ust. § 7ca zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Odkazovanie žalobcu na konštatovanie Najvyššieho súdu SR, že účelom zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, a preto i výklad a aplikácia príslušných ustanovení zákona má vychádzať z jeho zmyslu a účelu a nemôže byť len formálnym pri skúmaní otázky naplnenia príslušnej skutkovej podstaty správneho deliktu, súd v tomto ohľade dodáva, že z vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nesporne vyplýva, že na účely skúmania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je žiaduce eliminovať určité situácie oneskoreného ohlásenia vzniku pracovnoprávneho vzťahu a štátnozamestnaneckého pomeru do príslušného registra Sociálnej poisťovne a vylúčiť prípady, keď zamestnávateľ túto povinnosť sám a bez zistenia nesplnenia tejto povinnosti kontrolnými orgánmi splnil len s malým oneskorením. Pritom za malé oneskorenie sám zákonodarca určil 7 dní a nie 21 dní, čo bolo omeškanie v danom prípade, teda nebolo možné toto omeškanie subsumovať pod zákonom schválenú výnimku a to i napriek tomu, že žalobca túto povinnosť sám a bez zistenia nesplnenia tejto povinnosti kontrolnými orgánmi splnil.
35. V tejto súvislosti správny súd opätovne konštatuje, že „zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je objektívna, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za porušenie zákona tým, že došlo k porušeniu zákonných povinností a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie, či k náprave došlo z vlastnej iniciatívy zamestnávateľa alebo až na základe vykonanej inšpekcie práce. Zamestnávateľ administratívnu zodpovednosť ponesie aj v prípade, ak sa tak stalo neúmyselne (v dôsledku nedostatočnej vedomosti zamestnávateľa, prípadne
jeho zamestnancov), či vinou jeho zamestnancov alebo aj iných okolností (zlyhanie ľudského faktora a pod.). Vzhľadom na právnu konštrukciu tejto zodpovednosti je preto nepodstatné, z akých dôvodov alebo za akých okolností došlo k porušeniu zákonných povinností, rozhodujúce je preukázanie porušenia týchto povinností, pričom zamestnávateľ sa zodpovednosti za preukázané porušenie nemôže zbaviť.“
36. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom súd považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, vychádzajúce z výsledkov vykonanej inšpekcie práce, ktorou bolo jednoznačne preukázané (a žalobca to ani nepopieral), že žalobca si ako zamestnávateľ k fyzickej osobe: C.. L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. X. O. K. XXX, ktorý vykonával pre žalobcu prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06. 03. 2015 s nástupom do práce dňa 10. 03. 2015 a mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni v zmysle ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. počnúc momentom ako začal C.. L. M. vykonávať prácu na základe pracovnej zmluvy, t. j. dňom 10. 03. 2015, ale túto svoju prihlasovaciu povinnosť splnil až dňa 31. 03. 2015, za správne. Uvedené konanie je potrebné považovať za správny delikt v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene niektorých zákonov (tak v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ako i v čase rozhodovania správneho súdu).
37. Preskúmaním administratívneho spisu správnych orgánov správny súd dospel tiež k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými a hmotno-právnymi zásadami upravenými v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorý zákon č. 125/2006 Z. z. odkazuje v ustanovení § 21 ods. 3 zákona. Výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce bol vykonaný kompetentným orgánom, pričom o výsledku inšpekcie práce bol spísaný v zmysle § 14 ods. 1 citovaného zákona dňa 08. 09. 2015 protokol, ktorý obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a s obsahom ktorého bol žalobca oboznámený.
38. Podľa právneho názoru správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie, pričom správny orgán dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce kritéria pre určenie výšky pokuty v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Samotné uloženie pokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca, vzhľadom na jeho objektívnu zodpovednosť je obligatórne s tým, že výška pokuty bola uložená pri dolnej hranici zákonného rozpätia, pričom bola zohľadnená závažnosť zisteného porušenia povinnosti a jej následok, dĺžka trvania protiprávneho stavu, veľkosť zamestnávateľa a počet jeho zamestnancov, ako aj skutočnosť, že u tohto zamestnávateľa ide o prvý takýto správny delikt. Uložená sankcia zároveň plní represívnu, ako aj preventívnu funkciu.
39. K námietke žalobcu ohľadne možných likvidačných účinkov napadnutých rozhodnutí (keď poukazoval na to, že na základe rozhodnutia žalovaného by mal byť zapísaný v tzv. verejnom zozname hanby, pričom mnohí verejní obstarávatelia majú v podmienkach obstarávania podmienku, že záujemca nesmie byť zistený ako tzv. nelegálny zamestnávateľ) správny súd opätovne uviedol, že „zákonodarca zriadil centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v priebehu predchádzajúcich piatich rokov porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, keď v zmysle § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z. z. tento register vedie žalovaný ako príslušný orgán. Povinnosť zapísať subjekt, ktorý v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, je zákonná povinnosť žalovaného vzťahujúca sa na všetky subjekty (bez výnimky), ktoré v stanovenom období porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.“
40. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v zmysle vyššie uvedeného preto správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a rozsudkom ju zamietol podľa ust. § 190 SSP.
41. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (žaloba bola zamietnutá), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len
vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
42. O trovách kasačného konania súd samostatným výrokom nerozhodoval, nakoľko mal za to, že žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania (prvého, ako aj druhého) nebolo možné priznať, pretože obidve rozhodnutia kasačného súdu boli založené na procesnom pochybení spočívajúcom jednak v nesprávnom obsadení prvoinštančného súdu, ako aj v nerozhodnutí o návrhu na prerušenie konania, a nie v nesprávnosti samotného rozhodnutia, v dôsledku čoho nebolo možné ustáliť, že by bol žalobca v konečnom dôsledku v konaní úspešný a patrila mu náhrada trov kasačného konania podľa § 167 SSP.
43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.