Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-22-2016.pdf
PDF · 110.6 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: Novosedlík, spol. s r.o. so sídlom Nitra, Chotárna 41, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Timkom, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 6, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/3445 O-238/2016 zo dňa 12, 05. 2016, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce v Nitre vykonal u žalobcu v dňoch 18. 08. 2015, 03. 09. 2015 a 08. 09. 2015 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania pracovno-právnych a mzdových predpisov, na kontrolu dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zameraním na oboznamovanie sa s predpismi na zaistenie BOZP a rizikami a nebezpečenstvami vo vzťahu k vykonávaným prácam a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovenia zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov u zamestnávateľa: Novosedlík s.r.o. so sídlom Nitra, Chotárna 41.
2. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný protokol, z ktorého vyplýva, že bolo zistené inšpektormi práce porušenie platného právneho predpisu zo strany účastníka konania, a to porušenie zákazu stanoveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať fyzickú osobu, pričom podľa § 2 ods. 2 písm. b/ uvedeného predpisu, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu.
Osobitnými predpismi v tomto prípade sú zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov.
Podľa § 231 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a
na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ až c/.
K porušeniu zákazu stanoveného v tomto predpise došlo tým, že účastník konania od dňa 10. 03. 2015 od 7:00 hodiny do 31. 03. 2015 do 15:50 hodiny využíval nezávislú prácu fyzickej osoby N.. Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. P. nad Z. XXX, ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06. 03. 2015 s nástupom do práce dňa 10. 03. 2015, t.j. mal s ňou byť založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu.
V rámci zisťovania skutkového stavu účastník predložil inšpektorovi práce pracovnú zmluvu uzatvorenú s N.. Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. P. nad Z. XXX dňa 06. 03. 2015 na obdobie od 10. 03. 2015 do 09. 03. 2016. Z evidencie príchodov do zamestnania menovaný pracoval u žalobcu od 10. 03. 2015 od 7:00 hodiny a v mesiaci marec odpracoval 16 pracovných zmien.
Žalobca predložil registračný list fyzickej osoby Ing. Y. W., ktorého prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia dňa 31. 03. 2015 o 17:15 hodine. Z uvedeného vyplýva, že žalobca menovaného nelegálne zamestnával od 10. 03. 2015 od 7:00 hodiny do 31. 03. 2015, tým naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
3. Protokol o výsledku inšpekcie bol dňa 08. 09. 2015 prerokovaný so štatutárnym zástupcom N.. N. B., konateľkou, ktorá k zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedených v protokole uviedla, že ich berie na vedomie a budú prijaté opatrenia.
4. V podaní zo dňa 18. 01. 2016 bolo dňom 25. 01. 2016 začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty. K začatiu správneho konania o uložení pokuty sa účastník konania v stanovenej lehote vyjadril listom zo dňa 02. 02. 2016, v ktorom k veci uviedol, že nedostatok zistený Inšpektorátom práce Nitra pokladá iba za formálne zlyhanie ľudského faktora. Toto zlyhanie bolo dôsledkom pôsobenia extrémne vysokého stresu na pracovníčku personálneho - mzdového oddelenia, spôsobeného nevhodným konaním a správaním kolegu z firmy. Ihneď po zistení nedostatku, ktorý si kontrolovaná osoba zistila z vlastnej iniciatívy (nie počas výkonu kontroly) bol nedostatok odstránený. Za Ing. W. boli odvedené všetky predpísané odvody. V rámci zisťovania miery zavinenia, pohnútky, spoločenskej nebezpečnosti skutku a iných faktorov majúcich význam v začatom konaní, účastník konania navrhol a domáhal sa výsluchu štatutárnej zástupkyne kontrolovanej osoby, výsluchu bývalej pracovníčky personálneho - mzdového oddelenia, ktorá mala v agende prihlášky zamestnancov do sociálnej poisťovne, nahliadnuť do spisu, naštudovať si ho a urobiť potrebné odpisy a kópie.
5. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 23. 02. 2016 rozhodnutie č. 547/15/Práv, IPNR OPS/ ROZ/2015/855, ktorým žalobcovi uložil pokutu 3000,- eur podľa § 19 ods. 2, písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za správny delikt spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z § 3 ods. 2 v nadväznosti § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, že od dňa 10. 03. 2015 od 7. hodiny do 31. 03. 2015 do 15:50 hodiny využíval závislú prácu fyzickej osoby N.. Y. W., nar. XX. XX. XXXX bytom B. P. nad Z. č. XXX, ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06. 03. 2015 s nástupom do práce dňa 10. 03. 2015 t.j. mal s ňou založený pracovno- právny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, čo bolo zistené počas výkonu inšpekcie práce v dňoch 18. 08. 2015, 03. 09. 2015 a 08. 09. 2015.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca zastúpený právnym zástupcom odvolanie zo dňa 11. 03. 2016.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
6. Rozhodnutím zo dňa 12. 05. 2016 č. OPS/BEZ/2016/3445 O-238/2016 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu práce, Nitra zo dňa 23. 02. 2016 č. 547/15/práv., IPNR OPS/ROZ/2015/855 a toto rozhodnutie potvrdil.
7. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správny orgán žalobcovi ako účastníkovi konania jednoznačne preukázal, že porušil povinnosť stanovenú právnymi predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania. Predmetné porušenie bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie zo dňa 08. 09. 2015. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 08. 09. 2015 so štatutárnym nástupcom účastníka konania N.. N. B., ktorá zistené skutočnosti vzala na vedomie a uviedla, že budú prijaté opatrenia. K oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 18. 01. 2016 sa účastník konania vyjadril a doručil ho správnemu orgánu dňa 05. 02. 2016, v ktorom namietal prísnosť aplikácie a výkladu, ktorý správny orgán uplatnil v súvislosti s prešetrovanou vecou. Zistený nedostatok inšpektorátom práce považuje iba za formálne zlyhanie ľudského faktora. Ihneď po zistení nedostatku bol z vlastnej iniciatívy odstránený a štát týmto nebol ukrátený.
8. Žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri ukladaní pokuty, ktorú uložil vo výške 3000,- euro bola uložená jednoznačne za porušenie povinnosti zo strany účastníka konania. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty prihliadal na závažnosť zisteného porušenia povinností, ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa, riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a či sa jednalo o opakované zistenie nelegálneho zamestnávania. Výška sankcie je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu, splní si svoju represívnu funkciu. Zároveň poukázal na to, že I. stupňový správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii, uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi pokutu od 2000,- do 200.000,- eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viacerých fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- euro. Žalovaný ako odvolací správny orgán nemá žiadnu zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, nakoľko povinnosť jej uloženia vyplýva priamo zo zákona o inšpekcii práce a ani I. stupňový správny orgán nemôže ju znížiť pod zákonom stanovenú hranicu, keďže by to bolo v rozpore so zákonom o inšpekcii práce. Jednoznačne a nespochybniteľne bolo relevantnými dôkazmi preukázané, že žalobca si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni uloženú mu zákonom včas a porušenie takejto povinnosti zákon definuje ako správny delikt a zákon jednoznačne prikazuje inšpektorátu práce vyvodiť postih voči subjektu, ktorý sa deliktu dopustil.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
9. Žalobca žalobou zo dňa 21. 07. 2016 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 05. 2016 č. OPS/BEZ/2016/34450-238/2016 O-238/2016 a taktiež i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 23. 02. 2016 č. IPNR OPS/ROZ/2015/855 č.k. 547/15/Práv.
10. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, týmto rozhodnutím bol dotknutý na svojich právach a výška pokuty, ktorá mu bola uložená, považuje za neadekvátnu, pretože časové obdobie, počas ktorého nebol zamestnanec prihlásený do sociálnej poisťovne, podľa jeho názoru, nie je dôvodom na zvýšenie spodnej hranice pokuty. Žalovaný nevzal do úvahy tú skutočnosť, že žalobca zjednal nápravu už niekoľko mesiacov predtým, než prvostupňový správny orgán začal výkon kontroly. Nesplnenie predpísanej oznamovacej povinnosti bolo u žalobcu založené výslovne na zlyhaní ľudského faktora, nie na úmysle. Poverená pracovníčka personálneho oddelenia žalobcu mala v rozhodnom čase prihlasovaciu agendu v náplni práce a bola pod enormným psychickým stresom kvôli neprístojnému obťažovaniu zo strany iného zamestnanca žalobcu. Žalovaný sa s týmito okolnosťami vôbec nezaoberal a celú vec vybavil rutinne so záverom, že to nemá vplyv na vinu žalobcu. Štát v tomto prípade nebol ukrátený na odvodoch ani jedným eurom.
12. Poukázal i na enormne spísanú novú právnu úpravu od 01. 11. 2013, podľa ktorej nelegálnym zamestnávaním má byť údajne aj tá samotná skutočnosť, že zamestnávateľ neprihlásil zamestnanca do sociálnej poisťovne včas už bez ohľadu na prípadné iniciatívne zjednanie nápravy do začatia výkonu kontroly zo strany inšpekcie práce.
Ďalej poukázal na to, že žalobca, ktorý celé roky poctivo podniká bez jediného zistenia prípadu nelegálnej práce, má pre neho rozhodnutie žalovaného likvidačné účinky, pretože mnohí verejní obstarávatelia majú v podmienkach obstarávania podmienku, že záujemca nesmie byť zistený ako tzv. nelegálny zamestnávateľ a keďže žalobca kvôli tomuto drobnému ľudskému zlyhaniu by mal byť zapísaný v tzv. verejnom zozname hanby, mohlo by mať pre neho likvidačné účinky.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
13. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 28. 09. 2016 navrhol podanú žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v administratívnom spise sa nachádzajú dôkazy, ktoré nesporne potvrdzujú, že žalobca si k fyzickej osobe N.. Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. P. nad Z. XXX, ktorý vykonával pre žalobcu prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06. 03. 2015 s nástupom do práce dňa 10. 03. 2015 a mal s ňou založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu, nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni v zmysle úst. § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. až po tom, čo začal N. vykonávať prácu na základe pracovnej zmluvy do 31. 03. 2015, nebol prihlásený sociálnej poisťovni.
14. K argumentácii žalobcu, že časové obdobie, po ktoré zamestnanec nebol prihlásený do sociálnej poisťovni nebol dôvodom na zvýšenie spodnej hranice pokuty a že žalovaný nebral do úvahy, že žalobca zjednal nápravu z vlastnej iniciatívy niekoľko mesiacov pred začatím kontroly a jednalo sa o zlyhanie ľudského faktora pracovníka žalobcu a nie úmysel, žalovaný uviedol, že pri určení výšky pokuty boli zohľadnené všetky kritériá vyplývajúce z ustanovenia § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zo strany žalobcu nešlo o omeškanie splnenia oznamovacej povinnosti do registra vedeného sociálnou poisťovňou niekoľko hodín, ale naopak, protiprávne konanie žalobcu trvalo v tomto prípade 20 dní, pričom túto skutočnosť správny orgán vzal do úvahy, a preto pristúpil k uloženiu pokuty 3000,- euro. Zamestnávateľ pre tento správny delikt zodpovedá objektívnou zodpovednosťou, to znamená, že je zodpovedný za nedostatok už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je podobne nepodstatným, či k pochybeniu došlo neúmyselne zavinením riadiacich alebo iných zamestnancov zamestnávateľa, resp. inej osoby, alebo z akých dôvodov a za akých okolností. Správny orgán preto pri určení výšky pokuty nemohol zobrať do úvahy mieru zavinenia žalobcu.
K argumentácii žalobcu, že predchádzajúca práva úprava, ktorá platila do 31. 10. 2013 umožňovala zamestnávateľovi celkom sa zbaviť právnej zodpovednosti, ak zjednal nápravu a splnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni, najneskôr do začatia výkonu kontroly zo strany orgánu inšpekcie práce žalovaný uviedol, že správny orgán je pri svojej činnosti viazaný zákonom a žalobcovi uložil sankciu za zistený právny delikt na základe platného a účinného právneho predpisu.
Žalovaný na margo tvrdenia žalobcu, že kvôli ľudskému zlyhaniu má byť žalobca zapísaný do zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania po dobu 5 rokov, čo by malo mať pre neho likvidačné následky žalovaný uvádza, že v zmysle zákona 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v priebehu piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. V tomto prípade zákon neumožňuje správnemu orgánu rozhodnúť, ktorú fyzickú alebo právnickú osobu zapíše alebo nezapíše do tohto zoznamu na základe okolností jednotlivého prípadu. Práve naopak, správny orgán pri zistení porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany fyzickej osoby, alebo právnickej osoby, má povinnosť túto osobu do zoznamu zapísať. Právnou skutočnosťou, ktorá je rozhodujúca z hľadiska vykonania zápisu do registra je porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorá bolo zistené Inšpektorátom práce Nitra pri výkone
inšpekcie práce. V tomto prípade je to protokol o výsledku inšpekcie zo dňa 08. 09. 2015, kedy bolo u žalobcu zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, za čo mu bola uložená sankcia.
15. Čo sa týka výšky uloženej pokuty žalovaný poukázal na to, že správny orgán pri ukladaní pokuty sa musí riadiť dikciou zákona o inšpekcii práce a je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, t.j. ako náhle bolo zistené spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný orgán nemá zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu. Táto povinnosť uloženia pokuty vyplýva priamo zo zákona o inšpekcii práce a ani I. stupňový správny orgán nemôže znížiť uloženú pokutu pod zákonom stanovenú pokutu, keďže by to bolo v rozpore so zákonom o inšpekcii práce. Správny orgán prihliadal na to, aby výška pokuty mala preventívny a represívny charakter a zároveň aby pôsobila výchovne na žalobcu pri dodržiavaní pracovno-právnych predpisov a dodržiavaní zákazu nelegálneho zamestnávania.
16. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť
V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania je viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 05. 2016 bez nariadenia pojednávania (ust. § 107 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 24. 04. 2017 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.
18. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.
Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov „zamestnávateľ je povinný do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3 zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ až c/“.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 7 ods. 3 písm. i/, inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, § 20 a osobitného predpisu.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a/, bod 1 zákona o inšpekcii, inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi pokutu od 2.000-200.000,- eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viacerých osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur.
Podľa § 21 ods. 1, veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava, alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.
19. Pri preskúmavaní zákon osti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu oboch správnych orgánov sa súd obmedzil len na otázku, či dôkazy vykonané správnym orgánom, z ktorých vychádzal a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje sú relevantné a či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a či vykonané dôkazy robia logicky možný skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Súd dospel k záverom, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými a hmotno-právnymi zásadami upravenými v zákone č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a v zákone č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorý zákon č. 125/2006 Z.z. odkazuje v ustanovení § 21 ods. 3 zákona.
20. V danej veci medzi účastníkmi konania nie je skutkový stav sporným zostala tvrdosť uloženej pokuty v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 ako aj stanovisko žalobcu, za nesúladnú právnu úpravu zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci, s Ústavou SR, pretože podľa jeho názoru od 01. 11. 2013 bola právna úprava enormne sprísnená, podľa ktorej nelegálnym zamestnávaním má byť len samotná skutočnosť, že zamestnávateľ neprihlásil zamestnanca do sociálnej poisťovne.
21. Súd poznamenáva, že žalobca prihlásil zamestnanca N., nar. 06. XX. XXXX až 31. 03. 2015 aj napriek tomu, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06. 03. 2015 nastúpil do zamestnania dňa 10. 03. 2015 vykonával prácu 20 dní bez toho, aby si zamestnávateľ splnil svoju povinnosť podľa osobitného predpisu, a to zákona č. 461/2003 Z.z. Prihlasovaciu povinnosť je však zamestnávateľ povinný splniť pred vznikom poistenia, najneskôr pred začatím výkonu zamestnanca, čo výslovne vyplýva z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.
22. Výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, čo vyplýva z § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. Inšpektorátu prináleží vykonávať, o.i., i dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Takto postupoval i prvostupňový správny orgán v danej veci a o výsledku inšpekcie práce u žalobcu spísal protokol dňa 05. 02. 2015 v zmysle § 14 ods. 1 citovaného zákona. Toto ustanovenie upravuje náležitosti protokolu a okrem iného ukladá príslušnému inšpektorátu práce i to, že ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje aj časť, kedy bolo porušenie uvedeného zákazu zistené. Kontroly bola zameraná na dodržiavanie zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Inšpektorát práce zistil u žalobcu porušenie nelegálneho zamestnávania zamestnanca N.. Žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a tohto zamestnanca neprihlásil do registra poistencov na príslušnej pobočke pred začatím výkonu práce ale až dňa 31. 03. 2015.
S obsahom protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 08. 09. 2015 bol prerokovaný so štatutárnou zástupkyňou žalobcu v ten istý deň, pričom zistenia nenamietala. Uviedla, že ich berie na vedomie a budú prijaté opatrenia.
23. Aj podľa názoru súdu žalobca nesplnil svoju povinnosť uloženú zákonom včas a za porušenie takejto povinnosti zákon definuje ako správny delikt a zákon jednoznačne prikazuje inšpektorátu práce ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vyvodiť postih podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto ustanovenie upravuje finančný postih v rozpätí od 2.000,- eur do 200.000,- eur podľa závažnosti porušenia právneho predpisu. Žalovaný správny orgán uložil žalobcovi postih v dolnej hranici sadzby, čo i odôvodnil. U žalobcu bol postih vyvodený z dôvodu nesplnenia si povinností podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý zamestnávateľovi jednoznačne ukladá povinnosť prihlásiť do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca, ktorý je definovaný v § 4 ods. 1, 2 tohto zákona pred vznikom tohto poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.
24. Námietku žalobcu, že došlo k náprave pochybenia z vlastnej iniciatívy žalobcu ešte niekoľko mesiacov pred tým, ako I. stupňový orgán začal výkon kontroly a že štát nebol ukrátený na povinných odvodoch do sociálnej poisťovne, považoval súd za bezdôvodnú, pretože správny orgán je pri svojej činnosti viazaný zákonom a musí uložiť žalobcovi pokutu za zistený správny delikt na základe platného a účinného právneho predpisu. K uloženiu sankcie 3.000,- euro na dolnej hranici sadzby považuje súd za správne, pretože správny orgán prihliadol pri uložení pokuty ku všetkým skutočnostiam a riadne ju zdôvodnil tým, že sa jedná o porušenie právneho predpisu nelegálneho zamestnávania jednej osoby. Táto pokuta bola stanovená na spodnej hranici sadzby, pričom správny orgán prihliadal na to, aby výška pokuty mala preventívny a represívny charakter a zároveň pôsobila výchovne na žalobcu pri dodržiavaní pracovno-právnych predpisov a dodržiavaní zákazu nelegálneho zamestnávania.
25. Súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nezistil dôvod na začatie konania o súlade právnych predpisov a návrh žalobcu o predložení veci Ústavnému súdu SR považoval za bezpredmetný.
26. Z vyššie uvedených dôvodov je súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktoré urobili vo svojich rozhodnutiach zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade i s hmotno-právnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli namietané uvedené v ustanovení § 191 ods. 1 SSP. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 O.s.p. a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.