Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-27-2019.pdf
PDF · 161.64 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: H.. X. X., bytom XXX XX S., X.Ž. I. XX, zastúpeného JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s. r. o., so sídlom 040 01 Košice, Južná trieda 28, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 11. 10. 2019, č. 57301-4/2019-BA, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 11. 10. 2019, č. 57301-4/2019-BA žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení), zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 07. 05. 2019, č. 200-0222473-CA04/2019, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol o tom, že žalobca podľa § 49 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 14. 01. 2019.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca si predložením žiadosti o materské č. 8 1039761 uplatnil nárok na materské od 14. januára 2019 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa U. W. W.. Y.. R.. pričom v žiadosti o materské uviedol, že dieťa prevzal do starostlivosti dňa 14. januára 2019. Na žiadosti o materské uvedený zamestnávateľ potvrdil, že rodičovská dovolenka bola žalobcovi poskytnutá od 14. januára 2019 a tento naposledy pracoval dňa 11. januára 2019. K žiadosti pripojil potrebné doklady. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca je ako zamestnanec zamestnávateľa B. P., U.. W.., povinne nemocensky poistený od 01. 07. 2004 do 31. 08. 2011, bezprostredne na to od 01. 09. 2011 do 16. 12. 2018 (dňa 17. decembra 2018 bolo toto poistenie prerušené z dôvodu trvania potreby ošetrovania dlhšie ako 10 dní) a od 18. 12. 2018 poistenie ďalej trvá. Ako zamestnanec zamestnávateľa U. W., W.. Y.. R.., je povinne nemocensky poistený od 20. 11. 2018 do 29. 07. 2019, bezprostredne na to od 30. 07. 2019 poistenie trvá a u zamestnávateľa B.D. P., U.. W.. je v súbežnom poistnom vzťahu od 25. augusta 2018 s tým, že poistenie trvá.
3. Žalovaná konštatovala, že v zmysle § 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení je nemocenské poistenie súčasťou sociálneho poistenia a je poistením pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, pričom materské sa poskytuje z tohto poistenia. Jeho účelom je kompenzácia straty príjmu poistenca, t. j. hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre
pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z toho dôvodu nemajú príjem. Zákon o sociálnom poistení stanovuje všeobecné aj osobitné podmienky pre priznanie tohto nároku, pri posudzovaní ktorých sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia tohto zákona súvisiace s konkrétnym prípadom a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti so zohľadnením účelu, sledovaného zákonom. Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na materské ako iný poistenec - otec dieťaťa, z poistného vzťahu zamestnanca. Citujúc ustanovenia § 30 a § 49 ods. 1, ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení uviedla, že všeobecnými podmienkami predmetného nároku sú podmienky existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky a podmienka absencie príjmu v období starostlivosti o dieťa. Osobitnými podmienkami predmetného nároku sú podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa, k čomu sa vyžaduje dohoda s matkou dieťaťa, vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu a nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená vtedy, ak otec dieťaťa prevezme dieťa do svojej starostlivosti fakticky, nielen formálne. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona o sociálnom poistení , ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s nim spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať, by nemalo logiku a bolo by nadbytočné. Ak otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť na plný úväzok, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna.
4. V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávne uvedeného počtu dní práce z domu v napadnutom rozhodnutí uviedla, že pobočka pri rozhodovaní vo veci nároku žalobcu na materské vychádzala z evidencie jeho dochádzky za časť februára 2019, ktorú žalobca doručil elektronicky dňa 14. februára 2019 a v ktorej je uvedená práca z domu pri dňoch 01. 02. 2019 a 08. 02. 2019. V evidencii dochádzky za február 2019, ktorú priložil až následne k odvolaniu, je práca z domu uvedená pri dňoch 08. 02. 2019, 15. 02. 2019, 22. 02. 2019 a 28. 02. 2019 (dňa 1. 02. 2019 nie je uvedená práca z domu, a po 14. 02. 2019 ešte v ďalších troch dňoch). Napriek v rozhodnutí nesprávne uvedenému počtu dní práce z domu vo februári 2019 táto skutočnosť nemala vplyv na výsledok posúdenia nároku žalobcu na materské. Žalovaná poukázala na to, že samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom dieťaťa nie je hlavný úkon vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské. Je to len predpoklad, smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku.
5. Zdôraznila, že pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné právne normy stanovené v zákone o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov chápať ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti, pričom treba vždy dbať na účel zákona, dobré mravy a spravodlivosť. Sociálna poisťovňa pri výklade cit. zákona v znení neskorších predpisov plne rešpektuje aj nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, l. ÚS 351/2010, m. m. l. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu.
6. K účelu nemocenského poistenia uviedla, že ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bolo novelizované zákonom č. 543/2010 Z. z., s účinnosťou od 01. 01. 2011, pričom novelou došlo k predlženiu obdobia poskytovania materského a zároveň k zmene vo vzťahu k maximálnej hranici veku dieťaťa (pri materskom inému poistencovi). Verejne boli tieto zmeny prezentované ako pozitívne zmeny v oblasti prevzatia dieťaťa do náhradnej starostlivosti, ktoré mali umožniť poberanie materského osvojiteľom v prípade osvojenia aj staršieho dieťaťa (až do 3 rokov jeho veku). V prípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami si sami iní poistenci určujú dátum poistnej udalosti. t. j. dátum prevzatia dieťaťa. Z uvedeného dôvodu sa otec dieťaťa dostáva do výnimočnej situácie v porovnaní s matkou dieťaťa uplatňujúcou si predmetný nárok, ktorej dátum predpokladaného pôrodu určuje lekár, a ktorej nárok na materské vzniká najneskôr od začiatku šiesteho týždňa pred lekárom určeným dňom. Matka dieťaťa tak má nárok na materské už pred pôrodom, pričom čerpanie materského je limitované v zásade 34 týždňami od vzniku nároku na materské. Iný poistenec - otec dieťaťa uplatňujúci si nárok na materské má určitú výhodu v porovnaní s matkou dieťaťa, nakoľko si môže dopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské, dátum uplatnenia nároku na materské
závisí len od jeho vôle, resp. od dohody s matkou dieťaťa, a pritom má možnosť čerpať materské až do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
7. Žalovaná poukázala na to, že každý jeden prípad, či už ide o posúdenie nároku na materské matky dieťaťa alebo iného poistenca, si vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočností, preto aj dva skutkovo obdobné prípady rovnakého druhu môžu byť vyhodnotené rozdielne. Po dôkladnom preskúmaní predmetnej veci uviedla, že žalobca je dlhodobo zamestnancom zamestnávateľa B.D. P., U.. W..,(resp. predtým B. A., U.. W..), u tohto zamestnávateľa pracuje na plný úväzok v pracovnom čase 37,5 hodín týždenne, pričom tento pracovný pomer mu založil povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Dňa 20. 11. 2018 mu vznikol nový pracovný pomer u zamestnávateľa U. W., W.. Y.. R.., s pracovným časom 10 hodín týždenne, pričom tento pracovný pomer mu založil nové súbežné povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Po takmer dvoch mesiacoch od vzniku tohto nemocenského poistenia si z tohto poistenia uplatnil nárok na materské od 14. 01. 2019, pričom rodičovskou dohodou deklaroval, že od uvedeného dňa prevzal do starostlivosti dieťa X. X., nar. XX. XX. XXXX. Uvedený zamestnávateľ mu od 14. 01. 2019 poskytol rodičovskú dovolenku. Túto začal čerpať len u zamestnávateľa U. W., W.. Y.. R.., u zamestnávateľa B. P., U.. W.., ďalej pokračoval v práci, a to v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času (37,5 hodín týždenne) ako pred 14. 01. 2019. Žalobca v odvolaní tvrdil, že u neho došlo k úprave pracovných podmienok tak, že zmenil pracovnú pozíciu od 01. 01. 2019 na menej náročnú, so znížením mzdy a od 21. 01. 2019 má umožnené pracovať aj z domu.
8. Sociálna poisťovňa považovala za preukázané, že u žalobcu síce došlo v zamestnaní vo Východoslovenskej distribučnej, a. s., od 01. 01. 2019 k zmene pracovnej pozície a k formálnemu zníženiu základnej mesačnej mzdy zo sumy 1 594,00 eur na sumu 1 394,00 eur, ale v skutočnosti za obdobie od januára 2019 do júla 2019 dosahoval príjem, ktorý je porovnateľný s príjmom pred uplatnením nároku na materské. So zamestnávateľom sa dohodol na možnosti práce z domu, ktorej rozsah nemôže presiahnuť 50 % mesačného fondu pracovného času zamestnanca s tým, že je povinný byť zastihnuteľný v základnom pracovnom čase od 9.00 do 14.00 h. Dohoda o práci z domu však bola uzavretá až dňa 25. 01. 2019, a to na obdobie od 21. 01. 2019. Možnosť pracovať z domu využíval spravidla v piatok, prvýkrát dňa 25. 01. 2019. Výkon zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ dôjde k úprave pracovných podmienok tak, aby bolo možné dieťaťu poskytovať adekvátnu starostlivosť. Pracovná zaťaženosť v pracovnom pomere na plný úväzok však objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo navrhovateľom, ako to požaduje zákon. Z uvedených zistení je podľa žalovanej zrejmé, že žalobca dňa 14. 01. 2019 fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti. Dohodou s matkou dieťaťa síce deklaroval, že preberá dieťa do osobnej starostlivosti od 14. 01. 2019, ale skutočné správanie rodičov tejto dohode nezodpovedá. Žalobca dňa 14. 01. 2019, kedy malo dôjsť k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, a aj v ďalšom období vykonával u zamestnávateľa Východoslovenská distribučná, a. s., prácu s rovnakým plným pracovným úväzkom, pričom túto vykonával na pracovisku uvedeného zamestnávateľa, možnosť pracovať z domu mal až od 21. 01. 2019, využíval ju od 25. 01. 2019 jeden deň v týždni. Matka dieťaťa je od 09. 08. 2016 evidovaná ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku, štát za ňu z tohto dôvodu platí poistné na dôchodkové poistenie. Žalobca v odvolaní uvádza, že dieťaťu zabezpečujú starostlivosť aj iné osoby, a že z ich strany ide o výpomoc matke dieťaťa, pričom v poslednom odseku na druhej strane odvolania výslovne uvádza, že dôvodom zabezpečenia starostlivosti o dieťa inou osobou a výpomoc matke je, že matka dieťaťa od 02/2019 pravidelne navštevuje psychológa a že výpomoc potrebovala aj z dôvodu vysokého štádia tehotenstva. Z okolností prípadu vyplýva, že dohoda rodičov bola uzavretá len za účelom formálneho naplnenia podmienky zákona.
9. Žalovaná konštatovala, že konanie žalobcu javí znaky zneužívania systému sociálneho poistenia a obchádzania zákona. Tento uzatvoril pracovný pomer so zamestnávateľom U. W., W.. Y.. R.., približne dva mesiace pred uplatnením nároku na materské, pričom deň uplatnenia nároku na materské si určil tak, aby stačil vyčerpať celých 28 týždňov obdobia poskytovania materského, keďže syn mal dovŕšiť tri roky veku dňa 09. 08. 2019 (koniec 28. týždňa od 04. 01. 2019 pripadá na 28. 07. 2019). Uzatvorením nového pracovného pomeru zabezpečil, že mu vzniklo nové nemocenské poistenie, z ktorého mal možnosť uplatniť si nárok na materské, a z ktorého sa posudzujú podmienky nároku na nemocenskú dávku (§ 58 zákona v znení neskorších predpisov). Sledoval tým, aby sa podmienka absencie príjmu ustanovená v § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení posudzovala z tohto nového nemocenského poistenia, t. j.
aby prijem dosahovaný z iného zamestnania nebol prekážkou. Jeho úmyslom bolo čerpať materské a popritom súčasne naďalej vykonávať prácu na plný pracovný úväzok u zamestnávateľa B. P., U.. W.., a dosahovať z tohto titulu príjem. Zároveň je evidentné aj to, prečo k uzatvoreniu nového pracovného pomeru došlo len dva mesiace pred uplatnením nároku na materské. Jednak mal vedomosť, že na účely splnenia osobitnej podmienky - najmenej 270 dni nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, je možné započítať aj obdobie iného nemocenského poistenia, avšak len v prípade, ak ide o poistenie ukončené. Splnenie tejto podmienky si preto ošetril tým spôsobom, že zabezpečil prerušenie povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa B. P., U.. W.., na 1 deň (17. decembra 2018), a to tak, že osobne a celodenne ošetroval choré dieťa 11 dní, hoci nárok na ošetrovné mal len za desať dní. V takom prípade v súlade s ustanoveniami § 26 ods. 3 a 5 zákona v znení neskorších predpisov od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) dochádza k prerušeniu povinného nemocenského poistenia a toto sa posudzuje ako zánik povinného nemocenského poistenia. Okrem tejto skutočnosti dôvodom uzatvorenia nového pracovného pomeru dva mesiace pred uplatnením nároku na materské bol aj fakt, že za predpokladu vzniku nároku na materské by sa pri výpočte jeho výšky nevychádzalo z vymeriavacích základov dosiahnutých v tomto novom zamestnaní (58,91 eur za 11 dní mesiaca november 2018 a 96,31 eur za 20 dní mesiaca december 2018), ale došlo by k aplikácii § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov z dôvodu nesplnenia podmienky najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie, t. j. vychádzalo by sa z vymeriavacích základov dosiahnutých žalobcom u iného zamestnávateľa v roku 2018. t. j. u zamestnávateľa Východoslovenská distribučná, a. s., kde v roku 2018 dosiahol úhrn vymeriavacích základov v sume 24 387,72 eur za 354 dní. Vychádzajúc z uvedeného má žalovaná za to, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom a účelom ním sledovaným.
10. Včas podanou žalobou zo dňa 20. 11. 2019, doručenou krajskému súdu dňa 22. 11. 2019, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Poukázal na to, že jeho zamestnávateľom B. P., U.. W.., mu bolo umožnené jeden deň v týždni pracovať z domu, pričom žalovaná pri posudzovaní práce z domu nebrala do úvahy, že v niektorých týždňoch čerpal dovolenku, aby sa osobne mohol starať o svoje dieťa, preto nemohol mať vykázanú prácu z domu. Jeho neprítomnosť v práci z dôvodu úpravy pracovného času a jeho starostlivosti o dieťa predstavuje 24% pracovného času. Uviedol tiež, že v ostatných pracovných dňoch starostlivosť o dieťa podľa potreby zabezpečujú švagriná, ktorá je nezamestnaná a stará matka, dôchodkyňa, pričom ďalším dôvodom zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa inou osobou je odbremenenie matky, ktorá pravidelne navštevuje psychológa a tiež z dôvodu vysokého štádia tehotenstva matky, ktorá dňa 11. 06. 2019 porodila ďalšie dieťa.
11. Nesúhlasil s názorom žalovanej, že nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. V tejto súvislosti poukázal na to, pojem starostlivosti o dieťa je vymedzený v § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rodičovskom príspevku), podľa ktorého podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou, pretože od 01. 01. 2011 sa môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok ani na jeho výšku. Rodičia v čase vykonávania zárobkovej činnosti môžu zabezpečiť starostlivosť o svoje dieťa buď druhým rodičom, starým rodičom alebo inou plnoletou fyzickou osobou, alebo dokonca umiestnením dieťaťa v zariadení súkromnom, cirkevnom či štátnom vrátane materských škôl. Rodič sa môže rozhodnúť starať sa o svoje dieťa osobne a nevykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, alebo sa môže rozhodnúť vykonávať zárobkovú činnosť a starostlivosť o dieťa zabezpečiť v čase svojej neprítomnosti inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Výber fyzickej osoby alebo právnickej osoby, resp. zariadenia je iba v kompetencii rodiča. Naviac, žalobca vykonával prácu z domu, čerpal dovolenku, len preto, aby osobne sa mohol starať o dieťa.
12. Podľa jeho názoru zákonné podmienky na priznanie materského splnil, pretože prevzatie starostlivosti je naplnené uzatvorením dohody medzi matkou a otcom dieťaťa, uzavretie ktorej je predpokladom smerujúcim k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, opodstatňujúcej poberanie materského a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku nadávku. Zároveň je rozhodujúca pre určenie dňa, ku ktorému sa posudzujú podmienky vzniku nároku na materské. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8 Sa/6/2019 zo dňa 25. 07. 2019. Konštatoval, že zákonodarca v ust. § 49 zákona o sociálnom poistení nič nehovorí o tom, že otec prevezme starostlivosť o dieťa len vtedy, keď prestane vykonávať závislú činnosť u svojho zamestnávateľa. Žalobca prevzal starostlivosť o dieťa, vykonáva ju osobne a keď ju nemôže vykonať osobne, tak si zabezpečil opatrovateľku, čo zákon nezakazuje, pričom aj ženy (matky), ktoré sú na materskej (rodičovskej) si obstarávajú opatrovateľky, ak vykonávajú prácu v pracovnom pomere u zamestnávateľa. Zdôraznil, že v právnom štáte musia byť predvídateľné rozhodnutia, platí ústavný princíp legitímnych očakávaní. Keď matky môžu počas materskej (rodičovskej) dovolenky pracovať, vykonávať závislú činnosť, tak je nepochopiteľné stanovisko Sociálnej poisťovne, prečo by to nemohli robiť muži (otcovia). Takýto postoj považuje za diskriminačný, znevažujúci a znižujúci dôstojnosť mužov, porušujúci ústavný princíp rovnosti.
13. V doplnení žaloby zo dňa 25. 11. 2019 žalobca poukázal na to, že na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy, uzavretej s VSD, a. s., Košice od 01. 01. 2019 došlo u neho k zmene pracovnej pozície so znížením základnej mzdy o 200,00 eur. Táto bola s účinnosťou od 01.06. 2019 valorizovaná všetkým zamestnancom, avšak i napriek tomu nedosiahla výšku mzdy pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Zníženie mzdy nebolo preto účelové, ale reálne došlo k zmene pracovnej pozície a zníženiu mzdy. Poukázal na prehľadovú tabuľku základnej mzdy a odmien v medzimesačnom a medziročnom porovnaní aj výplatné pásky za obdobie 01/2018 až 07/2019, ktoré predložil.
14. V písomnom vyjadrení zo dňa 04. 03. 2019 žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne ako v tomto rozhodnutí opísala zistený skutkový stav veci a zopakovala aj svoju právnu argumentáciu, na ktorej v celom jej rozsahu zotrvala. Reagujúc na žalobné námietky uviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Z rozhodnutia je zároveň zrejmé, že sa zaoberala všetkými žalobcom namietanými skutočnosťami.
15. Zotrvala na tom, že nie je dôvod analogickej aplikácie pri pojmoch „starostlivosť“, použitom v zákone o sociálnom poistení a „riadna starostlivosť“, definovanom v zákone o rodičovskom príspevku, t. j. v inom právnom predpise s rovnakou právnou silou s tým, že ak by uvedené bolo na účely nároku na materské zámerom zákonodarcu, bol by to do zákona o sociálnom poistení uviedol tak, ako je to uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia (§ 15 ods. 1 písm. c) a d) zákona o sociálnom poistení), nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, pričom v § 15 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je definovaná riadna starostlivosť len na účely § 15 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to ako riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o rodičovskom príspevku. Žalovaná v tejto súvislosti upozorňuje na zásadný rozdiel medzi rodičovským príspevkom, nárok na ktorý je v zákone o rodičovskom príspevku podmienený zabezpečením riadnej starostlivosti o dieťa, a materským, nárok na ktoré je v zákone o sociálnom poistení podmienený prevzatím dieťaťa do starostlivosti a starostlivosťou o toto dieťa.
16. K argumentácii žalobcu, že vykonával prácu z domu, čerpal dovolenku a že na čas, kedy sa nemôže osobne starať o dieťa, zabezpečil opatrovateľku uviedla, že podľa predložených dokladov žalobca vykonával prácu u zamestnávateľa B. P., U.. W.., v pracovnom čase 37,5 hodín týždenne, pričom pracovný čas mal rozvrhnutý na 5 dní v týždni, t. j. na jeden deň pripadá odpracovať v priemere 7,5 hodiny, k čomu treba pripočítať 30 minútovú prestávku na obed. Žalobca sa síce so svojím zamestnávateľom dohodol na možnosti pracovať z domu najviac v rozsahu 50 % mesačného fondu pracovného času, avšak túto možnosť využíval jeden deň v týždni, spravidla v piatok, prvýkrát pracoval z domu dňa 25. 01. 2019, pričom aj v deň práce z domu mal povinnosť byť zastihnuteľný v základnom pracovnom čase od 9.00 do 14.00 hod. a v predloženej dochádzke má pri dňoch, kedy pracoval z domu, zaevidovaný odpracovaný čas 7:30 h. Obdobie od 14. 01. 2019 do 30. 04. 2019
predstavuje 75 pracovných dní, z čoho v 12 dňoch vykonával prácu z domu a v štyroch dňoch čerpal dovolenku (v mesiaci apríl 2019). Žalobca spravidla štyri dni v týždni trávil v práci - t. j. mimo domácnosti, a to v priemere 8 hodín denne, k čomu je potrebné ešte pripočítať dopravu do a zo zamestnania. Ide o tak výrazný a pravidelný časový úsek, ktorý nemôže riešiť prenechávaním dieťaťa iným osobám, pretože takéto konanie je obchádzaním jeho povinnosti starať sa o dieťa, ktorú má on a nie tretie osoby. Pracovná zaťaženosť žalobcu v pracovnom pomere na plný úväzok u zamestnávateľa B. P., U.. W.., objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom, ako to požaduje zákon o sociálnom poistení. Na základe uvedených skutočností žalovaná zastáva názor, že žalobca podmienky nároku na materské od 14. 01. 2019 nesplnil, účel zákonných ustanovení § 2 písm. a) v spojení s § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, aj s prihliadnutím na § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nenaplnil, dohoda rodičov, na ktorú žalobca poukazuje, bola uzavretá len za účelom formálneho naplnenia podmienky nároku na materské.
17. V súvislosti s námietkou diskriminácie poukázala žalovaná na odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré je verejne dostupné na internetovej adrese: http:// www.snslp.sk/CCMS/files/Odborné stanovisko vo veci porušenia zákazu diskriminácie pri priznaní materskej dávky a taktiež na stanoviská Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá v stanovisku zo dňa 21. 03. 2019 okrem iného uvádza, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácané ho zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia, je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku, a v stanovisku zo dňa 01. 04. 2019 okrem iného uvádza, že cieľom takýchto praktík (uplatnenie nároku na materské otcom dieťaťa, ktorý po formálnom prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti uzavrie nový plnohodnotný pracovnoprávny vzťah) je dosiahnuť súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, čo je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia. Uviedla, že rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8Sa/6/2019 zo dňa 25. júla 2019, na ktorý poukazoval žalobca v správnej žalobe, žalovaná včas napadla kasačnou sťažnosťou, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté. Súčasne poznamenala, že v obdobných prípadoch bolo proti uvedenému postupu Sociálnej poisťovne podaných niekoľko žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré prebiehajú na rôznych krajských súdoch Slovenskej republiky, pričom doposiaľ vo väčšine prípadov bola správna žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
18. Vychádzajúc z predložených dokladov, z informácií známych žalovanej zo svojej činnosti, resp. z predložených dokladov, rešpektujúc Ústavu Slovenskej republiky a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a aplikujúc príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, berúc ich vo vzájomnej súvislosti a súčasne sledujúc ich účel konštatovala, že žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
19. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúc podľa procesnoprávnych podmienok uvedených v zákone č. 162/2015 (Správny súdny poriadok) (ďalej iba SSP), v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a po oboznámení sa s úplným obsahom jej administratívneho spisu dospel k záveru, že správnej žalobe nemožno priznať úspech.
20. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na materské žiadosťou zo dňa 14. 01. 2019 č. B 1039761, z obsahu ktorej vyplýva, že predmetný nárok si uplatňuje ako zamestnanec U. W., W.. Y.. R.., Popradská 56/B, Košice, že dieťa X. X. prevzal do starostlivosti dňa 14. 01. 2019 a že naposledy pracoval dňa 11. 01. 2019.
21. Prílohami žiadosti bol rodný list dieťaťa X. X., nar. XX. XX. XXXX, dohoda o starostlivosti dieťaťa v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, uzavretá dňa 14. 01. 2019 medzi žalobcom a matkou menovaného maloletého dieťaťa U. X., z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca preberá uvedené dieťa do starostlivosti od 14. 01. 2019.
22. Z pracovnej zmluvy, uzavretej medzi B. A. (B.), U.. W.., Košice, od 01. 01. 2014 B. P. (B.), U.. W.., S. ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom dňa 22. 08. 2011 v znení dodatkov vyplýva, že pracovný pomer vznikol dňom 01. 08. 2008, druh práce - špecialista - prevádzka sietí VN a NN, miesto
výkonu práce Košice, s pracovným časom 37,5 hodín týždenne. Jej prílohou je popis pracovného miesta zo dňa 22. 08. 2011. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23. 03. 2017 bola žalobcovi od 01. 01. 2018 priznaná základná mesačná mzda 1 594,00 eur.
23. Dňa 13. 12 2018 uzavrel žalobca s uvedeným zamestnávateľom dohodu o zmene pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej bol od 01. 01. 2019 zaradený do funkcie technik - údržba a obnova PS VN A NN s miestom výkonu práce - Košice a základnou mesačnou mzdou 1 394,00 eur, pričom aj jej prílohou je popis pracovného miesta.
24. Z ďalšej dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 12. 03. 2019 vyplýva, že žalobcovi bola s účinnosťou od 01. 01. 2019 priznaná základná mesačná mzda vo výške 1 422,00 eur.
25. Dňa 25. 01. 2019 uzavrel žalobca so zamestnávateľom, špecifikovaným v bode 21 odôvodnenia rozsudku dohodu o práci z domu s účinnosťou od 21. 01. 2019 do 31. 08. 2019, na základe ktorej mu bolo umožnené vykonávať prácu v domácom prostredí v rozsahu, ktorý nesmie presiahnuť 50% mesačného fondu pracovného času zamestnanca, pričom jeho povinnosťou v zmysle tejto dohody je povinnosť byť zastihnuteľný v základnom pracovnom čase od 9:00 hod do 14:00 hod. kedy ho môže zamestnávateľ kedykoľvek kontaktovať, ako aj vykonať na pracovisku doma. Žalobca vykonával prácu z domu spravidla v piatok, prvýkrát 25. 01. 2019.
26. Z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplýva, že dňa 19. 11. 2018 uzavrel žalobca so zamestnávateľom U. W., W.. Y.. R.., Košice pracovnú zmluvu, na základe ktorej mu pracovný pomer vznikol dňom 20. 11. 2018, druh práce - administratívny pracovník, miesto výkonu práce Košice, Popradská 56/B, s týždenným pracovným časom 10 hodín, so základnou mesačná mzda 120,00 eur. Zo stručnej charakteristiky práce vyplýva, že žalobca na základe tejto pracovnej zmluvy bude vykonávať prácu s hotovosťou, prácu s ERP, pomocné administratívne práce, prezentáciu produktov a služieb, aktívnu osobnú, telefonickú a elektronickú komunikáciu s klientmi za účelom upevnenia a rozvoja obchodných vzťahov.
27. Súčasťou administratívneho spisu je aj prehľad platieb z JVP za obdobie 01/2018 - 12/2018 a od 01/2019 do 09/2019, vrátane vymeriavacích základov za uvedené obdobie, z ktorého vyplývajú skutočnosti tak, ako boli premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 7), ako aj evidencia dochádzky do zamestnania za obdobie 01 - 04/2019, predložená jeho zamestnávateľom B., U.. W.., Košice.
28. Z výpisu z informačného systému Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca mal u zamestnávateľa B., U.. W.., Košice prerušené poistenie od 17. 12. 2018 do 17. 12. 2018, t. j. na 1 deň s poznámkou „od 11. dňa OČR“, ako aj to, že jeho OČR trvala od 07. 12. 2018 do 17. 12. 2018.
29. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že manželka žalobcu a matka mal. dieťaťa U. X. je od 09. 08. 2016 registrovaná ako poistenec, za ktorého z dôvodu starostlivosti o dieťa do 6 rokov odvádza poistné štát.
30. Dňa 07. 05. 2019 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. 200-0222473-CA04/2019, ktorým rozhodol o tom, že žalobca podľa § 49 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 14. 01. 2019.
31. O odvolaní žalobcu zo dňa 11. 06. 2019, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím.
32. Žalobca ako prílohy k odvolaniu predložil čestné vyhlásenia G. I. a F. B., obe zo dňa 10. 06. 2019 o tom, že opatrujú dieťa žalobcu počas jeho pracovnej doby v pracovných dňoch podľa potreby a dohody s ním, lekárske nálezy z gynekologického vyšetrenia svojej manželky zo dňa 20. 11. 2018 a 29. 01. 2019, dokumentujúce jej tehotenstvo s predpokladaným termínom pôrodu 01. - 06. 06. 2019, ako aj potvrdenie V.. V. G., klinického psychológa zo dňa 05. 06. 2019, z obsahu ktorého vyplýva, že v období od 02/2019 do 05/2019 bola manželka žalobcu zaradená do psychoterapeutickej starostlivosti a bola jej poskytnutá krátkodobá intervenčná psychoterapia zameraná na zvládanie aktuálneho stresu.
33. Z výplatných pások za obdobie 01/2018 až 07/2019, predložených žalobcom ako príloha doplnenia žaloby zo dňa 25. 11. 2019 súd zistil, že ich obsah korešponduje s prehľadom platieb z JVP, špecifikovaných v bode 27 odôvodnenia rozsudku.
34. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
36. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
37. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
38. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
39. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods.
40. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
41. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení účinným do 31. decembra 2018, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.
42. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení účinnom od 01.01.2019 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
43. Podľa § 51 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
44. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.
45. Podľa § 26 ods. 3 citovaného zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
46. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.
47. Podľa § 54 ods. 3 citovaného zákona ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
48. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a zároveň neporušili žiadne z namietaných princípov právneho štátu. Použitú právnu normu interpretovali v súlade so zmyslom a účelom zákona, s prihliadnutím aj na také hodnotové aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať, ako sú dobré mravy a spravodlivosť. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
49. Žiadny právny predpis nezakazuje otcovi, ako inému poistencovi, po dobu poberania materského vykonávať závislú činnosť, t. j. môže mať príjem z iného nemocenského poistenia. Z ustanovenia § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To nevylučuje možnosť mať taký príjem z iného pracovného vzťahu, t. j. z iného nemocenského poistenia. Zároveň okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku, v danom prípade na materské, žiadateľ musí spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a zabezpečovania starostlivosti o takéto dieťa. Splnenie týchto podmienok nie je možné posudzovať izolovane. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúma, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel.
50. Účelom materského, poskytovaného z nemocenského poistenia, je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca). Zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Teda účelom poskytnutia poistného plnenia, po predchádzajúcom platení poistného je situácia, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti, v súvislosti s čím má ušlý príjem. Vymyká sa plne zmyslu a účelu zákona o sociálnom poistení, aby bola poskytovaná nemocenská dávka, ktorá má nahrádzať mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, aby sa takáto dávka vyplácala za situácie, ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti, naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa v rovnakom pracovnom čase, za rovnako dohodnutú odmenu.
51. Niet pochýb o tom, že v predmetnej veci žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa B., U.. W.., Košice (od 01. 01. 2014 B., U.. W.., Košice) od 01. 07. 2004 do 16. 12. 2018, dňa 17. 12. 2018 bolo toto poistenie prerušené z dôvodu trvania potreby ošetrovania dlhšie ako 10 dní a od 18. 12. 2018, kde pracoval na plný úväzok. Dňa 20. 11. 2018 mu vznikol nový pracovný pomer u zamestnávateľa U. W., W.. Y.. R.., Košice, ktorý mu založil súbežné povinné nemocenské poistenie, z ktorého si uplatnil nárok na materské od 14. 01. 2019 a čerpal rodičovskú dovolenku. Podľa predložených dokladov žalobca vykonával prácu u zamestnávateľa B., U.. W.., v pracovnom čase 37,5 hodín týždenne. Až na základe dohody o práci z domu, uzavretej dňa 25. 01. 2019 mu bolo týmto zamestnávateľom umožnené pracovať z domu najviac v rozsahu 50 % mesačného fondu pracovného času, čím došlo k nepatrnej zmene v jeho pracovných podmienkach. Žalobca túto možnosť využíval jeden deň v týždni, spravidla v piatok. V období od 14. 01. 2019 do 30. 04. 2019 (75 pracovných dní) vykonával prácu z domu 12 dní a 4 dni čerpal dovolenku. Ostatné dni vykonával prácu v mieste, dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, pričom podľa jeho tvrdenia a čestných prehlásení ním predložených, počas výkonu jeho práce mimo domu starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovali iné osoby.
52. Správny súd v zhode so stanoviskom žalovanej, ako aj so stanoviskom Generálnej prokuratúry SR zastáva názor, že v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa tak, aby zámerne dosiahol právnou normou upravené podmienky, t. j. predstiera splnenie zákonom požadovaných podmienok, pričom v skutočnosti sa jedná len o simulovanie splnenia týchto zákonných podmienok pre vyhovenie žiadosti, t. j. priznanie nároku. Pri obchádzaní zákona je podstatným to, čo svojím konaním mieni žiadateľ dosiahnuť. Uzatvorením nového pracovného pomeru žalobca zabezpečil, že mu vzniklo nové nemocenské poistenie, z ktorého mal možnosť uplatniť si nárok na materské, a z ktorého sa posudzujú podmienky nároku na nemocenskú dávku, čím sledoval, aby príjem dosahovaný z iného zamestnania nebol prekážkou. Jeho úmyslom bolo čerpať materské a popritom súčasne naďalej vykonávať prácu na plný pracovný úväzok u zamestnávateľa B. P., U.. W.., a dosahovať z tohto titulu príjem, porovnateľný s príjmom, dosahovaným pred uplatnením nároku na materské. V danom prípade nedošlo k takej zmene životnej situácie, ktorú predpokladá zákon o sociálnom poistení pre kompenzovanie zníženého príjmu alebo jeho absencie, keďže žalobca naďalej pracuje u pôvodného zamestnávateľa a dosahuje porovnateľný príjem, čím nedochádza ani k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Jeho formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku, a tiež formálnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti evidentne sleduje zvýhodnenie v podobe neoprávneného získania finančného prospechu. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že v jednotlivých pracovných zmluvách, resp. dohodách o ich zmene (uzavretých s B., U.. W.., S.) sa popis pracovného miesta odlišuje, ani to, že u neho došlo k čiastočnej úprave pracovných podmienok (možnosť výkonu práce formou Home Office). Z listín, obsiahnutých v administratívnom spise vyplýva, že k uzatvoreniu nového pracovného pomeru došlo dva mesiace pred uplatnením nároku na materské, pričom na účely splnenia osobitnej podmienky - najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, je možné započítať aj obdobie iného nemocenského poistenia, avšak len v prípade, ak ide o poistenie ukončené. V danom prípade došlo v zmysle § 26 ods. 3 a 5 zákona o sociálnom poistení od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) k prerušeniu povinného nemocenského poistenia žalobcu u zamestnávateľa B., U.. W.., Košice na 1 deň (17. decembra 2018), keďže žalobca celodenne ošetroval choré dieťa 11 dní, hoci nárok na ošetrovné mal len za desať dní, ktoré sa posudzuje ako zánik povinného nemocenského poistenia. Zároveň, keďže v danom prípade by u nového zamestnávateľa žalobcu nebola splnená podmienka najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie, v zmysle § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení by sa vychádzalo z vymeriavacích základov, dosiahnutých žalobcom u iného
zamestnávateľa v roku 2018, t. j. u zamestnávateľa B., U.. W.., Košice. Správny súd preto považoval argumentáciu žalovanej v uvedených súvislostiach (viď bod 9 odôvodnenia rozsudku) za logickú, majúcu oporu v dôkazoch, vykonaných v priebehu administratívneho konania i obsahu spisu.
53. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu v správnej žalobe, že pojem starostlivosť je potrebné vykladať zhodne s pojmom riadna starostlivosť v zmysle zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, ktorý umožňuje zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby. Pojem riadna starostlivosť, zavedený zákonom č. 571/2009 Z. z., umožňujúci zabezpečenie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku ako štátnej dávky, ktorou štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie však vyššie vymedzenému účelu materskej dávky. Materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je zákon o sociálnom poistení, používajúci pojem starostlivosť. Ten má rovnakú právnu silu ako zákon č. 571/2009 Z. z., ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho a špeciálneho predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zákona č. 571/2009 Z. z., resp. iného špeciálneho predpisu na materské, ani stotožňovanie obsahu jednotlivých ich pojmov, ako to namieta žalobca. Zatiaľ čo zákon o rodičovskom príspevku používa pojem „zabezpečuje“, ktorý pripúšťa aj iný spôsob realizácie starostlivosti, ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pracuje s pojmom „prevezme“. Aj vzhľadom na uvedené správny súd zastáva názor, že za daných okolností je pojem starostlivosť potrebné vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne povinný poskytovať rodič dieťaťa. O tom, že inému poistencovi vzniká nárok na materské len za podmienky prevzatia dieťaťa do osobnej starostlivosti a následného poskytovania osobnej starostlivosti svedčí aj znenie ustanovenia § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré prevzatie starostlivosti od poistenca inou fyzickou alebo právnickou osobou, resp. ukončenie starostlivosti spája so zánikom nároku na materské.
54. Je nesporné, že výklad a uplatňovanie všeobecných záväzných predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Obsah právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho právneho aktu.
55. Správny súd preskúmava zákonnosť konkrétneho žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom neposudzuje zákonnosť predchádzajúceho postupu Sociálnej poisťovne a skôr vydaných rozhodnutí v obdobných prípadoch. Sociálna poisťovňa po usmernení pobočiek na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k problematike poberania materského zo dňa 10. 09. 2018 začala postupovať správne, ak sa odklonila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe, pokiaľ Sociálnej poisťovni v zásade postačovalo len preukázanie formálneho splnenia zákonom predpokladaných podmienok a táto sa nezaoberala reálnym premietnutím týchto podmienok do každého individuálneho prípadu. Súčasný postup Sociálnej poisťovne plne zodpovedá účelu a zmyslu zákona o sociálnom poistení. Aby bolo vydané rozhodnutie v súlade s § 209 citovaného zákona, jej povinnosťou je postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1 cit. zákona). Preto je nevyhnutné, aby každý prípad bol posudzovaný individuálne a deklarované splnenie podmienok bolo vyhodnocované vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu. Tým sa vylúči nežiaduce obchádzanie zákona a účelové konanie žiadateľov.
56. Pokiaľ žalobca namietal diskriminačný postup zo strany Sociálnej poisťovne voči žalobcovi, správny súd túto jeho námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V konaní nebol preukázaný rozpor v postupe orgánu verejnej správny so zákonom a prípadné nároky súvisiace s predmetom ochrany poskytovanej antidiskriminačným zákonom by mohli byť uplatňované len v konaní pred civilným súdom (§ 307 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktoré sú z použitia správnym súdom vylúčené v zmysle § 25 SSP a contrario), a to na základe tomu zodpovedajúcej žaloby.
57. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, keďže zistil, že správne orgány v administratívnom konaní rozhodli na základe správnej interpretácie príslušných zákonných ustanovení
a predmetné rozhodnutia nemajú za následok ukrátenie žalobcu na jeho subjektívnych právach, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).