Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/68/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpenej: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: Štefan Számel, nar. X. Y. XXXX, O. ulica XXX/XX, P. J., IČO: 40 286 380, o zaplatenie 258,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 22. marca 2019 č. k. -96, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie 258,37 eur s príslušenstvom a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 258,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 258,37 eur od 31.7.2016 do zaplatenia a sumu 40 eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , (ďalej len „“), , , o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , (ďalej len „“), vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu vznikol obchodno-záväzkový vzťah, a to uzatvorením zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A 8323370 dňa 2.2.2015 v znení jej dodatku z 2.2.2015, nakoľko obe zmluvné strany boli v zmluve jednoznačne identifikované identifikačnými znakmi podnikateľa (obchodné meno a IČO). Žalovaný poskytol zamestnancovi pobočky žalobkyne potrebné identifikačné údaje svojho podnikania ako živnostníka, resp. ako to sám tvrdil, nemusel nanovo zadávať svoje údaje podnikateľa, keďže žalobkyňa ho už mala vo svojom systéme evidovaného ako podnikateľa. V čase uzavretia zmluvy mal žalovaný aktívne živnostenské oprávnenie, ktoré aj reálne vykonával. Žalovaný ako živnostník mal v predmete podnikania zapísané činnosti vyplývajúce z výpisu zo živnostenského registra vrátane montáže, rekonštrukcie a údržby vyhradených technických zariadení - elektrických a sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu, výroby a služieb. Obranu žalovaného, že predmetné telekomunikačné zariadenie nepotreboval

na podnikanie a využíval ho iba na súkromné účely, považoval súd prvej inštancie za účelovú, keď z charakteru zriadených a aj reálne vykonávaných živností vyplýva dôvodný predpoklad nutnosti a účelnosti využívania predmetného telekomunikačného zariadenia (aj) v uvedenom predmete podnikania (napr. na účely vystavovania faktúr za tieto činnosti). V tejto súvislosti súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na vykonanie, resp. zadováženie dôkazu od žalobkyne o tom, že na predmetnom tablete neboli žalovaným prehliadané žiadne stránky týkajúce sa podnikateľskej činnosti a ani nebol používaný na telefonovanie na podnikateľské účely. Mal za to, že týmto dôkazom by sa nedalo spoľahlivo zistiť, či telekomunikačné zariadenie skutočne nebolo žalovaným využívané na podnikateľské účely napríklad prostredníctvom nainštalovaných aplikácií a programov, ktoré pre svoje fungovanie nepotrebujú pripojenie na internet (napr. program na tvorbu faktúr). Súd prvej inštancie skonštatoval, že nemožno v rámci zmluvného vzťahu, kde bola obsahom uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb prejavená slobodná autonómna vôľa jej obidvoch účastníkov, ospravedlniť opomenutie objednávateľa služieb ako podnikateľa konať vo vzťahu k svojim právam a záväzkom s primeranou mierou obozretnosti a zodpovedne zvažovať vlastné konanie a jeho dôsledky. Súd prvej inštancie zamietol aj ďalší návrh žalovaného na doplnenie dokazovania smerujúci k preukázaniu, že žalovaný si náklady z predmetnej zmluvy nedával do svojho účtovníctva podnikateľa. Ani prípadné preukázanie uvedenej skutočnosti by samo o sebe nespôsobilo zmenu v zmluve jednoznačne zachyteného postavenia žalovaného pri uzavretí zmluvy o poskytovaní verejných služieb ako podnikateľa. Na uvedené pritom nemôže mať vplyv ani neskoršie správanie žalovaného či už z hľadiska účtovného, resp. faktického konania. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že pre posúdenie danej veci bolo rozhodujúce, že žalovaný má plnú spôsobilosť na právne úkony, mal možnosť prečítať si zmluvu ako aj všetky podmienky uzavretia zmluvy (žalovaný to v konaní ani nepopieral), pričom nikto ho nenútil vyhľadať pobočku žalobkyne a tam poskytnúť svoje identifikačné údaje podnikateľa príslušnému zamestnancovi žalobkyne a na základe nich uzavrieť predmetnú zmluvu. Akékoľvek tvrdenie žalovaného, že by bol pri uzavieraní zmluvy dezinformovaný, resp. zmanipulovaný alebo oklamaný zámerným konaním zamestnanca pobočky žalobkyne zostalo v konaní ničím nepodložené. Na základe zmluvy o poskytovaní verejnej telekomunikačnej služby v znení dodatku k nej, všeobecných podmienok a platného cenníka mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný sa zaviazal uhrádzať za využívanie služieb verejnej mobilnej telefónnej siete dohodnutú cenu. Cenu služieb vyúčtovala žalobkyňa žalovanému formou faktúr (založených v spise), na základe ktorých bol žalovaný povinný uhradiť túto cenu riadne a včas, t. j. v lehote splatnosti vystavených faktúr. V prípade omeškania žalovaného s uhradením peňažného záväzku zo zmluvy alebo jeho časti v lehote splatnosti vznikol žalobkyni nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 0,05 % denne (t.j. 18,25 % ročne, čo je sadzba vyššia, než akú si žalobkyňa uplatnila), a to podľa článku 11, bod 11.14 všeobecných podmienok. Zároveň v zmysle článku 2 bod 2.5 dodatku k zmluve sa žalovaný v prípade porušenia zmluvných povinností, a to aj povinnosti včas a riadne uhradiť cenu za poskytnuté služby, zaviazal uhradiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 189 eur, t. j. sumu presne vo výške rozdielu medzi bežnou maloobchodnou cenou zariadenia bez zľavy a jeho akciovou cenou u žalobkyne. Z tohto dôvodu súd zmluvnú pokutu pri porušení zmluvných povinností žalovaného považoval za primeranú. Z pripojených listinných dôkazov predložených žalobkyňou mal súd za preukázané a nebolo to ani medzi stranami sporné (žalovaný dlžnú sumu hovorného výslovne uznával), že žalovaný riadne a včas neuhradil svoje splatné záväzky voči žalobkyni, ktoré mu vznikli porušením dojednaní o povinnosti účastníka uhrádzať cenu za poskytnuté služby, o dohodnutom úroku z omeškania, ako aj o zmluvnej pokute. Súd prvej inštancie preto žalobe v celom rozsahu vyhovel (69,37 eur neuhradené služby, 40 eur paušálna náhrada nákladov, 189 eur zmluvná pokuta), pričom skonštatoval, že nebolo preukázané, že by sa tu jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej by sa na predmetný vzťah vzťahovali príslušné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa vrátane ustanovení o žalovaným namietaných neprijateľných podmienkach. Tie by mohli byť predmetom skúmania len pri potvrdení spotrebiteľského charakteru zmluvy, k čomu v danom prípade nedošlo. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a (ďalej len „“), vecne úspechom žalobkyne v konaní v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v časti o zaplatenie 258,37 eur s príslušenstvom podal včas odvolanie žalovaný, so zjavným návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil , , . Dôvodil, že obchodno-záväzkový vzťah vznikol medzi stranami sporu podvodne. Žalobkyňa zneužila údaje o žalovanom ako podnikateľovi, ktoré už mala vo svojom počítačovom systéme a databáze a doplnila ich do pripravenej zmluvy tak, že žalovaný nebol upozornený, že v zmluve figuruje ako podnikateľ a nie ako občan spotrebiteľ. Tvrdil,

že zmluvu predloženú žalobkyňou podpisoval ako spotrebiteľ. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že predmetné náklady ani zmluvu nedal do podnikania, čoho listinným dôkazom je jeho daňové priznanie, ktoré je pre súd k nahliadnutiu na daňovom úrade v Dunajskej Strede. Podklady daňového priznania si súd prvej inštancie od neho nevypýtal. V rámci dokazovania súd prvej inštancie nepreukázal snahu dozvedieť sa pravdu. Dopustil sa tým nesprávneho úsudku, že z charakteru živnosti vyplýva dôvodný predpoklad o nutnosti, účelnosti využívania predmetného zariadenia na vystavovanie faktúr. Ak by bol podnikateľom v tejto veci, dal by náklady do podnikateľského účtovania. Súd však návrh žalovaného na šetrenie v súvislosti s nákladmi v podnikaní zamietol. Je absurdné, ak súd vopred určí, že niektoré dôkazy odmieta bez preskúmania, lebo presvedčenie sudcu je už vopred dané a vopred predurčuje bez posúdenia jeho relevantnosť. Predmetný vzťah je spotrebiteľský, zmluvná pokuta neprimerane vysoká, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku.

3. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný zakladá odvolanie na jedinom argumente o nevedomosti o vstupe do zmluvného vzťahu so žalobkyňou ako podnikateľ (nevedel, že v zmluve je uvedené jeho IČO). Tento argument žalovaného je účelový a nepravdivý, pretože IČO figuruje na každom jednom popísanom dokumente a viditeľnom mieste. Navyše podľa tvrdení žalovaného na pojednávaní, aj v minulosti uzatváral zmluvy so žalobkyňou ako podnikateľ.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a , posudzujúc ho podľa obsahu) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam žalovaného považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. ), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( veta druhá ), a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa ( in fine) nasledovné:

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že medzi stranami sporu vznikol obchodno-záväzkový vzťah, a to uzatvorením zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku v zmysle .

6. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

7. Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

8. Podľa zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní

verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

9. Podľa a ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia..

10. Podľa okolnosti vylučujúce zodpovednosť () nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

11. Podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatoval, že žalovaný vystupoval v predmetnom právnom vzťahu, založenom zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A 8323370 dňa 2.2.2015 v znení jej dodatku z 2.2.2015, ako podnikateľ - živnostník. Z toho dôvodu nemohol súd akceptovať námietku žalovaného, že uzavretá zmluva v znení dodatku je zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaný v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by potvrdil spotrebiteľský charakter zmluvy. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že vie preukázať, že náklady z predmetnej zmluvy si nedával do svojho účtovníctva podnikateľa a tiež, že by vedel preukázať, že na predmetnom tablete neboli ním prehliadané žiadne stránky týkajúce sa podnikateľskej činnosti a ani nebol používaný na telefonovanie na podnikateľské účely, pričom žiadne konkrétne dôkazné prostriedky za tým účelom navrhol, súd prvej inštancie potupoval správne, ak v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonal (čo i dostatočným spôsobom odôvodnil).

13. Pre posúdenie záväzkového vzťahu je rozhodujúci charakter účastníkov zmluvy v čase jej uzavretia. Žalovaný bol v čase uzavretia zmluvy podnikateľom, o čom svedčí výpis zo živnostenského registra. Bolo preto na vôli žalovaného, či zmluvu o pripojení uzavrie ako fyzická osoba - podnikateľ a bude využívať pridelené telefónne číslo aj za účelom podnikania, alebo či uzavrie zmluvu o pripojení ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pokiaľ pridelené telefónne číslo mienil využívať výlučne na súkromné účely. Za týmto účelom žalovaný poskytol žalobkyni pri uzatváraní zmluvy svoje údaje s označením ako fyzickej osoby - podnikateľa (resp. tieto ani nemusel zadávať, keďže žalobkyňa ho mala už vo svojom systéme evidovaného ako podnikateľa).

14. Ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zmluvu a dodatok k nej podpísal žalovaný ako fyzická osoba - podnikateľ s jednoznačným určením v zmluve, že sa jedná o fyzickú osobu podnikateľa, s uvedením mena a priezviska žalovaného pri údajoch o obchodnom mene, s uvedením IČO namiesto rodného čísla. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-464/01, v zmysle ktorého ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba domáhať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy teda konala v dobrej viere, že zmluvu so žalovaným uzatvára nie ako so spotrebiteľom, ale ako s podnikateľom. Žalovaný sa preto nemôže domáhať toho, že mal postavenie spotrebiteľa. Ak by sa aj žalovaný po uzatvorení zmluvy rozhodol, že zakúpené zariadenie nebude využívať na podnikateľské účely a súvisiace náklady nezahrnie do svojho účtovníctva, nič to nemení na charaktere uzatvorenej zmluvy ako obchodnoprávneho vzťahu.

15. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že pri uzatváraní zmluvy bol manipulovaný zamestnancom žalobkyne, odvolací súd pripomína, že tieto tvrdenia žalovaný žiadnym spôsobom neosvedčil a neprodukoval k nim žiadne dôkazné prostriedky.

16. Dodáva sa, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ). Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia strany dôkaznú povinnosť. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného

dôkazu. Súd však nie je viazaný návrhmi účastníkov/strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

17. Nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného, že súd sa nezaoberal tým, že bez pričinenia žalovaného sa stal zo spotrebiteľa v tomto vzťahu podnikateľ. Súd prvej inštancie sa touto otázkou podrobne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia v odseku 9 (s ktorou argumentáciou sa odvolací súd plne stotožňuje). Pokiaľ sa žalovaný spoliehal na to, že aj keď dáva zamestnancovi žalobkyne svoje identifikačné údaje podnikateľa, nebude to mať vplyv na charakter uzavieranej zmluvy, jednalo sa o opomenutie objednávateľa služieb ako podnikateľa konať vo vzťahu k svojim právam a záväzkom s primeranou mierou obozretnosti a zodpovedne zvažovať vlastné konanie a jeho dôsledky.

18. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k zmluvnej pokute, odvolací súd uvádza nasledovné. Z pohľadu obchodnoprávnej úpravy ( ) môže súd neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne, jasne a prehľadne uviedol, že zmluvná pokuta bola dohodnutá z dôvodu porušenia zmluvných povinností uhrádzať včas a riadne zmluvné záväzky po dobu viazanosti, pričom nesporne žalovaný túto povinnosť nesplnil. Výšku zmluvnej pokuty považoval za primeranú. Podľa názoru odvolacieho súdu zdôvodnenie súdu prvej inštancie týkajúce sa podmienok, spôsobu, výšky, ako aj predpokladov nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné a odvolací súd s takýmto skutkovým a právnym posúdením stotožnil. V obchodno-záväzkových vzťahoch nárok na zmluvnú pokutu vzniká aj vtedy, pokiaľ dôjde k porušeniu právnej povinnosti bez ohľadu na zavinenie zmluvnej strany. Jedná sa teda o objektívnu zodpovednosť za porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Vo vzťahu k samotnej výške zmluvnej pokuty však žalovaný ani v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani v rámci odvolacieho konania nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné považovať zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu, je vzťahom obchodnoprávnym, a preto nie je možné uvažovať o posudzovaní dojednania o zmluvnej pokute ako o neprijateľnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve.

19. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Žalovaný v odvolaní neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie. Všetky skutkové zistenia, vyplývajúce z obsahu spisu boli riadne uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal.

20. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

21. Odvolací súd, osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa , potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

22. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

24. Písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracovala členka senátu JUDr. Erika Tischlerová (sudca spravodajca).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.