Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Cb-78-2017.pdf
PDF · 108.76 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/78/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: Š. U., B.. XX.XX.XXXX, N.: XX XXX XXX, O. D. XXX/ XX, P. J., o zaplatenie 258,37 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 258,37 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 258,37 € od 31.07.2016 do zaplatenia a sumu 40,- € ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 258,37 € spolu s príslušenstvom. Tvrdil, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. H. XXXXXXX z 02.02.2015 v znení jej dodatku z 02.02.2015, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, vypožičal žalovanému 2 ks SIM kariet, ktoré žalovanému umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte boli priradené účastnícke telefónne čísla uvedené v žalobe. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb spolu vo výške 69,37 €, ktoré boli žalobcom vyfakturované v období od 2016/2 do 2016/4, pričom z tohto dôvodu vznikol žalobcovi aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 189,- € uvedenú v bode 2.5 písm. a) a b) dodatku k zmluve zo dňa 02.02.2015, ktorej zaplatenie spolu s cenou za poskytnuté elektronické komunikačné služby žalobca požadoval zaplatiť v pokuse o pokonávku zo dňa 20.06.2016, v ktorom žalovaného vyzval na úhradu uvedených dlžných súm v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky, preto sa žalobca domáha priznania týchto nárokov súdnou cestou. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 31.07.2016, ako aj zákonnú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €.
2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. H. XXXXXXX z 02.02.2015 v znení jej dodatku z 02.02.2015, pokus o pokonávku zo dňa 20.06.2016, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.02.2016 na sumu 19,90 €, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.02.2016 na sumu 16,49 €, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.03.2016 na sumu 16,49 €, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.03.2016 na sumu 16,49 € a Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
3. Tunajší súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu z 31.01.2018 č.k. 17Cb/78/2017-49. Z dôvodu podania včasného a vecne odôvodneného odporu však bol tento platobný rozkaz zrušený uznesením súdu z 16.11.2018 č.k. 17Cb/78/2017-58.
4. Odpor žalovaného bol odôvodnený tým, že žalovaný mal byť v pobočke žalobcu dezinformovaný v súvislosti s kúpeným tabletom, keď údajne predavač v príslušnej pobočke mal žalovanému poskytnúť nedostatočné informácie o tom koľko bude platiť za služby v súvislosti s vybratým tabletom. Podľa týchto informácií by mal žalovaný platiť mesačne iba 8,- €, avšak mu prišli faktúry na vyše 20,- €. Až po nejakom čase prišli žalovanému poštou napomenutia, aby zaplatil zameškané úhrady ceny poskytnutých služieb, avšak žalovaný sa medzitým presťahoval a tieto napomenutia si ani nevedel prečítať, nakoľko sa o nich nedozvedel. Žalovaný mal v úmysle poslať späť predmetný tablet, avšak potom odcestoval a zabudol na to. Keby žalovaný vedel, že pri používaní predmetného tabletu bude musieť platiť mesačne minimálne 18,- € namiesto 8,- € tak by si ho nikdy od predajcu nevzal a žalovaný bol takto predajcom oklamaný. Žalovaný ďalej tvrdil, že sa manipulácia predajcu prejavila aj v tom, že zmluvu napísal na živnosť žalovaného, a teda nie naňho ako na fyzickú osobu čo žalovaný považuje tiež za oklamanie zákazníka. Veď používanie tabletu žalovaný nepotreboval ku svojej práci t.j. podnikateľskej činnosti elektrikára, ale pre vyplnenie voľného času. Žalovaný mal za to, že poskytovateľ služieb zámerne tieto veci takto usmerňuje a napíše do zmluvy údaje zákazníka ako podnikateľa a nie ako občana - spotrebiteľa. Žalovaný mal pritom so žalobcom uzavretú aj skoršiu zmluvu o pripojení z roka 2004 kde vystupuje ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Keďže predmetnú zmluvu podpisoval žalovaný ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, žalovaný žiadal, aby súd predmetný spor posúdil ako spor spotrebiteľský a prihliadol na to, že zmluva nebola individuálne dojednaná, žalovaný nemal možnosť sa so zmluvou vrátane jej dodatku dopredu oboznámiť, pričom zároveň obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. neprijateľné podmienky (napr. podľa § 53 ods. 4 písmeno k) OZ). Uvedené platí aj pre dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré taktiež nemohol žalovaný ovplyvniť a ktoré nezohľadňuje skutočnosť, o aké zmluvné porušenie ide, aký čas ostáva do doby viazanosti a akú sumu spotrebiteľ za poskytnuté služby (ne)zaplatil. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný predmetnú žalobu zamietnuť, a to aj spolu s nárokom na paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- € a nárokom na náhradu trov konania.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení z 24.01.2019 zotrval na podanej žalobe a mal za to, že k nej boli priložené všetky písomné dôkazné prostriedky preukazujúce oprávnený a opodstatnený nárok žalobcu. Poukázal na to, že žalovaný v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba
- podnikateľ, t. j. jedná sa o obchodnoprávny vzťah, pri ktorom sa neuplatňujú zákonné ustanovenia týkajúce sa práv spotrebiteľa. Nakoľko žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil od samého začiatku zmluvného vzťahu, t.j. neuhrádzal faktúry za riadne a včas poskytované služby, žalobca sa nazdáva, že žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu s nečestným a špekulatívnym úmyslom získať hodnotné telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu a využívať služby žalobcu pokiaľ to bude možné bez úmyslu uhrádzať faktúry, t.j. plniť si svoje povinnosti a zotrvať v dobe viazanosti. Žalobca mal za to, že takéto konanie žalovaného hrubo porušuje dobré mravy.
6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 22.03.2019, ktoré súd vykonal za účasti obidvoch strán sporu, pričom z dôvodu spornosti podnikateľského charakteru predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku, ktorá mala byť práve predmetom skúmania na nariadenom pojednávaní, súd pripustil na výslovnú žiadosť žalovaného jeho zastúpenie na tomto pojednávaní splnomocneným zástupcom uvedeným v zápisnici, prostredníctvom ktorého žalovaný predniesol svoje argumenty práve na preukázanie spotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu s tým, že toto zastúpenie bolo obmedzené len na konanie na pojednávaní dňa 22.03.2019, a preto podľa názoru súdu za daných okolností neodporovalo všeobecnej požiadavke podľa § 91 C.s.p.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom spisu (žaloba č.l. 1-39, zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatkov z 19.12.2004 a 02.02.2015 č.l. 6-17, pokus o pokonávku č.l. 18-19, faktúry č.l. 20-23, všeobecné obchodné podmienky žalobcu č.l. 26-39, odpor žalovaného s prílohou č.l. 53-56, vyjadrenie žalobcu z 24.01.2019 č.l. 68-69), ako aj prednesom právneho zástupcu žalobcu a prednesom žalovaného (aj prostredníctvom jeho zástupcu konajúceho zaňho na pojednávaní). Z prednesu žalovaného vyplýva, že žalovaný sumu hovorného 69,37 € uznáva a nijakým spôsobom nepopiera. Zvyšok nároku však žalovaný popiera v prvom rade z toho dôvodu, že podľa jeho názoru sa tu jedná o spotrebiteľský vzťah, a teda nie o obchodnoprávny, pretože keď žalovaný zašiel do obchodu resp. pobočky žalobcu s úmyslom uzavrieť zmluvu, tak nemal záujem túto zmluvu uzavrieť ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba. Žalovaný zakúpený tablet ani nepotreboval do podnikania a nechcel si ho kupovať na podnikateľské účely. Taktiež faktúry resp. náklady z týchto zmlúv si žalovaný nedával do svojho účtovníctva. Žalovaný síce poskytol zamestnancovi pobočky potrebné identifikačné údaje svojho podnikania ako živnostníka, avšak aj napriek tomu nemal záujem predmetnú zmluvu uzavrieť v postavení podnikateľa. V prípade spotrebiteľskej zmluvy žalovaný zároveň napádal i zmluvnú pokutu vo výške 189,- € ako neprimerane vysokú, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku, v ktorej časti je zmluva neplatná, ďalej sumu 40,- € ako paušálne náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, ako aj zmluvne dohodnuté úroky z omeškania 18 % ročne z dlžnej sumy, keďže v spotrebiteľskom vzťahu by boli tieto neprimerane vysoké, a teda neopodstatnené. Žalovaný sa pri uzavieraní zmluvy spoliehal na to, že aj keď dáva zamestnancovi svoje identifikačné údaje podnikateľa, nebude to mať vplyv na charakter uzavieranej zmluvy, a teda vôbec neuvažoval o tom, že by sa potom založený zmluvný vzťah mal spravovať inými právnymi predpismi. Žalovaný ani nemusel zadávať svoje údaje podnikateľa zamestnancovi žalobcu, keďže žalobca už mal vo svojom systéme evidovaného žalovaného ako podnikateľa, ktorý už využíval telekomunikačné služby žalobcu a vybral telefón ako podnikateľ. Žalobca zotrval na podanej žalobe, ako aj na svojom tvrdení o vzniku obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, pričom ďalej argumentoval, že žalovaný je svojprávnou osobou a mal možnosť prečítať si zmluvu ako aj podmienky uzavretia zmluvy a keďže neznalosť zákona neospravedlňuje, žalovaný nesie následky svojho konania, a to uzavretia zmluvy s identifikačnými údajmi podnikateľa. Tieto zmluvy nie sú účelovo viazané, pričom však žalovaný vzhľadom na jeho predmet podnikania (elektrikár) objektívne môže zakúpený tablet používať napr. na vystavovanie faktúr. Taktiež žalovaného nikto nenútil poskytnúť svoje identifikačné údaje podnikateľa a na základe nich uzavrieť predmetnú zmluvu. Pritom už samotný fakt, že žalovaný mal predtým uzavretú zmluvu u žalobcu ako podnikateľ, svedčí o tom, že vedel do čoho pôjde a že aké s tým bude mať záväzky. Predmetná zmluva nie je účelom viazaná, a teda v daných súvislostiach je bezpredmetné na aký účel sa napokon zakúpené zariadenie používalo.
8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci: Žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 02.02.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. H. XXXXXXX v znení jej Dodatku zo dňa 02.02.2015. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Na základe uvedenej zmluvy v znení jej dodatku žalobca vypožičal žalovanému 2 ks SIM karty, ktorá mu umožňovali využívať elektronické telekomunikačné služby poskytované žalobcom. V zmysle uvedeného dodatku žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Prestigio MultiPad Ranger 8.0 4G za kúpnu cenu 1,- €o s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 189,- €. Žalovaný začal využívať služby žalobcu, avšak riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb spolu vo výške 69,37 €, ktoré boli žalobcom vyfakturované v období od 2016/2 do 2016/4, pričom z tohto dôvodu vznikol žalobcovi aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 189,- € uvedenú v bode 2.5 písm. a) a b) dodatku k zmluve zo dňa 02.02.2015, ktorej zaplatenie spolu s cenou za poskytnuté elektronické komunikačné služby žalobca požadoval zaplatiť v pokuse o pokonávku zo dňa 20.06.2016, v ktorom žalovaného vyzval na úhradu uvedených dlžných súm v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky, preto sa žalobca domáha priznania týchto nárokov súdnou cestou. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje aj zmluvne dohodnutý úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 31.07.2016, ako aj zákonnú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €. Spornou vo veci zostala otázka charakteru uzavretej zmluvy, a teda či sa tu jedná o zmluvu obchodnoprávnu uzavretú medzi podnikateľmi alebo spotrebiteľskú.
Podľa ust. § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. § 43 ods. 1, písm. a/ a ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 365 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 544 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol obchodno- záväzkový vzťah a to uzatvorením vyššie citovanej zmluvy o poskytovaní verejnej telekomunikačnej služby a dodatku k nej, nakoľko žalovaný vstúpil do predmetného zmluvného vzťahu ako fyzická osoba - podnikateľ, riadne a nepochybne označený všetkými potrebnými identifikačnými údajmi podnikateľa (obchodné meno, IČO). Pokiaľ ide o obranu žalovaného v konaní, v rámci ktorej sa snažil vyvrátiť uvedenú skutočnosť, súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalovaným uplatnené námietky o spotrebiteľskom charaktere zmluvy zostali v tomto smere len v rovine púhych tvrdení, nepodložených žiadnymi dôkazmi. Žalovaný ako živnostník (účastník zmluvy) mal v predmete podnikania zapísané činnosti vyplývajúce z výpisu zo živnostenského registra tohto podnikateľa (založeného na č.l. 3-5) vrátane montáže, rekonštrukcie a údržby vyhradených technických zariadení - elektrických a sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu, výroby a služieb, pričom podľa výsledkov vykonaného dokazovania je potrebné skonštatovať, že obidve zmluvné strany konali pri uzatváraní predmetnej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Obidve strany boli totiž v zmluve jednoznačne identifikované identifikačnými znakmi podnikateľa (obchodné meno a IČO) a žalovaný poskytol zamestnancovi pobočky žalobcu potrebné identifikačné údaje svojho podnikania ako živnostníka, resp. ako to sám tvrdil, žalovaný ani nemusel nanovo zadávať svoje údaje podnikateľa zamestnancovi pobočky žalobcu, keďže žalobca už mal vo svojom systéme evidovaného žalovaného ako podnikateľa, ktorý už využíval telekomunikačné služby žalobcu a predtým vybral telefón ako podnikateľ, pričom v čase uzavretia zmluvy mal žalovaný aktívne (teda nie ukončené ani pozastavené) živnostenské oprávnenie, ktoré aj reálne vykonával (podľa jeho vyjadrenia minimálne v časti činností elektrikára). Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak súd považoval za zámerné tvrdenie žalovaného, že predmetné telekomunikačné zariadenie nepotreboval na podnikanie a využíval ho iba na súkromné účely, keď z charakteru zriadených a aj reálne vykonávaných živností (min. v časti činnosti - montáže, rekonštrukcie a údržby vyhradených technických - elektrických zariadení a sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu, výroby a služieb) vyplýva dôvodný predpoklad nutnosti a účelnosti využívania predmetného telekomunikačného zariadenia (aj) v uvedenom predmete podnikania, na čo poukazoval aj právny zástupca žalobcu (napr. na účely vystavovania faktúr za tieto činnosti). V tejto súvislosti pritom súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie, resp. zadováženie dôkazu od žalobcu o tom, že na predmetnom tablete neboli žalovaným prehliadané žiadne stránky týkajúce sa podnikateľskej činnosti a ani nebol používaný na telefonovanie na podnikateľské účely, keďže týmto dôkazom by sa nedalo spoľahlivo zistiť, či telekomunikačné zariadenie skutočne nebolo žalovaným využívané na podnikateľské účely napríklad prostredníctvom nainštalovaných aplikácií a programov (software), ktoré pre svoje fungovanie nepotrebujú pripojenie na internet (napr. program na tvorbu faktúr), a preto ich používanie by nemohol vylúčiť ani uvedený dôkaz. Pokiaľ sa žalovaný spoliehal na to, že aj keď dáva zamestnancovi svoje identifikačné údaje podnikateľa, nebude to mať vplyv na charakter uzavieranej zmluvy, a teda vôbec neuvažoval o tom, že by sa potom založený zmluvný vzťah mal spravovať inými než spotrebiteľskými právnymi predpismi, a to v situácii, keď podľa svojho vlastného vyjadrenia už aj predtým využíval telekomunikačné služby žalobcu a vybral uňho telefón ako podnikateľ, súd tu konštatuje, že nemožno v rámci zmluvného vzťahu, kde bola obsahom uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb prejavená slobodná autonómna vôľa jej obidvoch účastníkov, ospravedlniť opomenutie objednávateľa služieb ako podnikateľa konať vo vzťahu k svojim právam a záväzkom s primeranou mierou obozretnosti a zodpovedne zvažovať vlastné konanie a jeho dôsledky. Súd v danej súvislosti zamietol aj ďalší návrh žalovaného na doplnenie dokazovania smerujúci k preukázaniu, že žalovaný si náklady / faktúry z predmetnej zmluvy nedával do svojho účtovníctva podnikateľa, pretože ani prípadné preukázanie uvedenej skutočnosti by súd nepovažoval za taký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý relevantne ovplyvniť doterajšie skutkové zistenia a ich právne posúdenie súdom (toto platí aj na prípadné iné, bližšie neuvedené návrhy žalovaného na vykonanie dôkazov). Uvedené by totiž samo osebe nespôsobilo zmenu v zmluve jednoznačne zachyteného postavenia žalovaného pri uzavretí zmluvy o poskytovaní verejných služieb ako podnikateľa (živnostníka), ktorého si žalovaný podľa okolností prípadu musel byť vedomý aj vzhľadom na ním v konaní potvrdený skorší zmluvný vzťah u žalobcu založený medzi podnikateľskými subjektmi, po ktorom sa už žalovaný bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že ďalší zmluvný vzťah pri opätovnom zadávaní jeho podnikateľských údajov sa nebude spravovať medzi tými istými podnikateľmi opäť v režime obchodnoprávnych vzťahov. Na uvedené pritom nemôže mať vplyv ani neskoršie správanie žalovaného či už z hľadiska účtovného, resp. faktického konania (napr. používanie telekomunikačného zariadenia (aj) na podnikateľské účely bez jeho zachytenia v účtovníctve žalovaného). V danej súvislosti súd zároveň prisvedčil argumentácii žalobcu, že pre posúdenie daného prípadu je rozhodujúca predovšetkým tá skutočnosť, že žalovaný má plnú spôsobilosť na právne úkony, mal možnosť prečítať si zmluvu ako aj všetky podmienky uzavretia zmluvy (žalovaný to v konaní ani nepopieral), pričom nikto ho nenútil vyhľadať pobočku žalobcu a tam poskytnúť svoje identifikačné údaje podnikateľa príslušnému zamestnancovi žalobcu a na základe nich uzavrieť predmetnú zmluvu. Akékoľvek tvrdenie žalovaného, že by bol pri uzavieraní zmluvy dezinformovaný, resp. zmanipulovaný alebo oklamaný zámerným konaním zamestnanca pobočky žalobcu pritom zostalo ničím nepodložené v konaní, a preto je irelevantné.
10. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, pričom poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby je upravené aj priamo v citovanom zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Podľa zmluvy o poskytovaní verejnej telekomunikačnej služby v znení dodatku k nej, všeobecných podmienok a platného cenníka (body 1.6 a 11.1 všeobecných podmienok) sa žalovaný zaviazal uhrádzať za využívanie služieb verejnej mobilnej telefónnej siete dohodnutú cenu, pričom ani tu žalovaný nepreukázal, že by bol pri uzavieraní zmluvy ohľadom ceny služieb dezinformovaný, resp. zmanipulovaný zámerným konaním zamestnanca pobočky žalobcu. Cenu služieb vyúčtoval žalobca žalovanému formou vyššie špecifikovaných faktúr, na základe ktorých bol žalovaný povinný uhradiť túto cenu riadne a včas, t.j. v lehote splatnosti vystavených faktúr. V prípade omeškania žalovaného s uhradením peňažného záväzku zo zmluvy alebo jeho časti v lehote splatnosti vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 0,05 % denne (t.j. 18,25 % ročne, čo je sadzba vyššia, než akú si žalobca v tomto konaní uplatňuje), a to podľa článku 11, bod 11.14 všeobecných podmienok. Zároveň v zmysle článku 2, bod 2.5 vyššie citovaného dodatku k zmluve sa žalovaný v prípade porušenia zmluvných povinností, a to aj povinnosti včas a riadne uhradiť cenu za poskytnuté služby, zaviazal uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 189,- € (t.j. sumu presne vo výške rozdielu medzi bežnou maloobchodnou cenou MT bez zľavy a jeho akciovou cenou u žalobcu, z ktorého dôvodu sa táto zmluvná pokuta pri porušení zmluvných povinností žalovaného všeobecne javí ako primeraná).
11. Z pripojených listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané a napokon to nebolo ani medzi stranami sporné (žalovaný dlžnú sumu hovorného výslovne uznával), že žalovaný riadne a včas neuhradil svoje splatné záväzky voči žalobcovi, ktoré mu vznikli porušením platných, v citovanej zmluve (v znení jej dodatku) obsiahnutých dojednaní (špecifikovaných vyššie) o povinnosti účastníka uhrádzať cenu za poskytnuté služby, o dohodnutom úroku z omeškania, ako aj o zmluvnej pokute, a ktoré nároky požadoval žalobca zaplatiť okrem uvedených faktúr aj v pokuse o pokonávku zo dňa 20.06.2016. Zároveň v konaní nebolo z vyššie uvedených dôvodov preukázané, že by sa tu jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej by sa na predmetný vzťah vzťahovali príslušné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa vrátane ustanovení o žalovaným namietaných neprijateľných podmienkach, ktoré by však mohli byť predmetom skúmania len pri potvrdení spotrebiteľského charakteru zmluvy, k čomu v danom prípade nedošlo. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I tohto rozhodnutia a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 258,37 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 258,37 € od 31.07.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, až do zaplatenia, a sumu 40,- € ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ust. § 369c ods. 1 ObZ v spojitosti s ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktoré nároky odhliadnuc od uplatnených námietok spotrebiteľskej povahy inak neboli žalovaným spochybnené a žalobcovi prislúchajú podľa uvedených zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako strane úspešnej v časti celej istiny rozhodujúcej pre určenie miery úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).