Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/118/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX Z., zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom, so sídlom C. XX/X, XXX XX O., proti žalovaným: 1/ Ing. JUDr. O. Z. LL.M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/ XX, XXX XX N. - Z. O., 2/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX N., 3/ Ing. O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. D. XXXX/XX, XXX XX O., 4/ C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. D. XXXX/XX, Q. XX O., žalovaní v rade 1/ až 4/ zastúpení spoločnosťou: ŠTEPANOVSKÝ & Partners, s. r. o., so sídlom Žellova 6, 821 08 Bratislava, IČO: 36 865 117, 5/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. V. F. XXXX/XX, XXX XX O., o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -190 zo dňa 09.06.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -190 zo dňa 09.06.2020 p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ až 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd n a r i a ď u j e súdu prvej inštancie opravu rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -190 zo dňa 09.06.2020 v jeho záhlaví, a to tak, že správne označenie žalovaného v rade 1/ znie: Ing. JUDr. O. Z. LL.M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX N. - Z. O..

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v rade 1/ až 5/ priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2019 sa žalobca a pôvodná žalobkyňa v rade 2/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, domáhali voči žalovaným v rade 1/ až 5/ zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby zapísanej na LV XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. H., obec H., a to chaty súpisného čísla XX, postavenej na parcele č. 3330, vecné bremeno in rem spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez pozemok parcelné číslo CKN 3263/4 - zastavaná plocha nádvorie o výmere 488 m2, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pre k. ú. H., obec H., ako povinnej nehnuteľnosti. 3. Na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 právny zástupca žalobcu okrem iného uviedol, že žalobkyňa v rade 2/ umrela a s poukazom na by súd mal pokračovať s jej právnym nástupcom, t.j. so žalobcom v rade 1/. Poukázal aj na skutočnosť, že žalovaná v rade 5/ už nie je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, cez ktorú žiada žalujúca sporová strana právo prechodu, ktorá mala svoj spoluvlastnícky podiel predať A. X. a G. X. z H., s tým, že súd by mal rozhodnúť o zmene účastníkov podľa

, čo žalujúca sporová strana aj navrhuje, keďže ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania v čase jeho vstupu. 4. Následne súd prvej inštancie s poukazom na v spojení s žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nesplnenia podmienky účasti všetkých subjektov na strane žalovaných tvoriacich nútené spoločenstvo. Nakoľko v danom spore sa jedná o zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, bolo nevyhnutné, aby na žalovanej sporovej strane vystupovali všetci podieloví spoluvlastníci povinnej nehnuteľnosti. V čase podania žaloby boli žalovaní v rade 1/ až 5/ označení žalujúcou sporovou stranou podielovými spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti. V priebehu sporu však žalovaná v rade 5/ previedla svoje spoluvlastnícke právo k dotknutému pozemku, čo oznámila aj súdu. Toto oznámenie bolo doručené aj právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý však neučinil žiadny relevantný návrh na zmenu strany sporu. Aj keď právny zástupca žalobcu na pojednávaní vzniesol „návrh“, súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého možno podanie učiniť písomne alebo v elektronickej podobe. Navyše vyššie uvedený návrh prednesený právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 09.06.2020 bol podľa názoru konajúceho súdu neurčitý v časti označenia právnych nástupcov žalovanej v rade 5/. Keďže prvoinštančný súd ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nemal uzavretý okruh strán sporu, žalobu bez ďalšieho zamietol. Vo vzťahu k úmrtiu žalobkyne v rade 2/ počas konania okresný súd uviedol, že z dôvodu nadbytočnosti nerozhodoval o pokračovaní s jej právnym nástupcom, ktorým sa stal žalobca v rade 1/, vystupujúci v spore od jeho začiatku ako strana sporu. 5. O trovách konania rozhodol v súlade s v spojení s a tak, že úspešným žalovaným v rade 1/ až 5/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Odvolateľ akcentoval, že nemožno zamieňať návrh sporovej strany prednesený na pojednávaní (v danom prípade návrh na zmenu subjektu na žalujúcej sporovej strane v zmysle ) s podaním podľa . Rozhodnutie prvoinštančného súdu o zamietnutí žaloby považuje žalobca za ústavnoprávne neudržateľné. Takýmto prísne formalistickým postupom totiž konajúci súd ignoruje viaceré zo základných princípov spravodlivého súdneho konania. Navyše okresný súd okrem nesprávneho právneho posúdenia veci aj nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V danej súvislosti žalobca poukázal na rozdiel medzi podaním a návrhom, ktoré podľa jeho názoru nemožno zamieňať. Uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 žalujúca sporová strana navrhla zmenu žalovanej v rade 5/, keď v snahe nezmariť nariadené pojednávanie, pristúpila k prezentovaniu tohto svojho procesného návrhu priamo na pojednávaní. Zákon nebráni vykonať takýto procesný úkon strany sporu na pojednávaní. Naviac, súdy častokrát akceptujú podanie vykonané ústnou formou do zápisnice aj v prípadoch, keď je vyžadovaná písomná či elektronická forma (napr. späťvzatie žaloby či návrh na schválenie zmieru prednesený na pojednávaní). Žalujúca sporová strana priniesla na pojednávanie aj výpis z listu vlastníctva, z ktorého je zrejmá identifikácia subjektov, ktoré mali do konania namiesto žalovanej v rade 5/ vstúpiť. Podľa tvrdenia sudcu prezentovaného na pojednávaní disponoval ním aj samotný súd a preto nebol problém o podanom návrhu rozhodnúť a ďalej vo veci konať. S poukazom na komentované znenie odvolateľ dal tiež, do pozornosti, že súdna prax aj súčasná právna teória vzťahujúca sa k umožňuje podanie uskutočniť ústne na pojednávaní, a naviac, pri návrhu zo strany žalobcu sa jednalo o procesný úkon v zmysle . Ak súd prvej inštancie neakceptoval uplatnenie práva žalujúcej sporovej strany na pojednávaní, nesprávne vec právne posúdil a nesprávnym procesným postupom znemožnil sporovej strane uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

8. Žalovaným v rade 1/ až 4/ bolo odvolanie žalobcu doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 05.08.2020 a žalovanej v rade 5/ dňa 24.07.2020, ktorí ďalej nereagovali.

9. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario v spojení s toto rozhodnutie v zmysle ako vecne správne potvrdil.

11. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v jeho opravnom prostriedku sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Zároveň krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ).

12. Svoju odvolaciu argumentáciu odvolateľ založil na potrebe rozlišovania medzi pojmami „podanie“, „návrh“ a „úkon“ realizovanými v priebehu sporového konania. V tejto súvislosti krajský súd dáva za pravdu odvolateľovi, že tieto pojmy nie je možné bez ďalšieho zamieňať. Ako nedôvodné však krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu smerujúce voči nesprávnemu právnemu posúdeniu, resp. nesprávnemu procesnému postupu prvoinštančného súdu, ktorý žalobu zamietol z dôvodu absencie kvalifikovaného návrhu žalobcu na zmenu subjektu na žalovanej sporovej strane konkrétne žalovanej v rade 5/.

13. Primárne odvolací súd uvádza, že podanie je najčastejšie uskutočňovaným procesným úkonom strán. Pojem podanie je pritom užší ako pojem procesný úkon. Podrobný výklad týchto pojmov podáva napr. publikácia , komentár, Praha, C.H. Beck 2016, autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Procesným úkonom strany sa rozumie prejav vôle voči súdu, ktorým sú uplatňované alebo plnené procesné povinnosti, alebo ktorý smeruje k iným procesným následkom, ktoré s nimi právne predpisy spájajú. Každý prejav vôle, ktorý učinila strana voči súdu a ktorým sleduje právne následky v procesnoprávnom vzťahu, je procesným úkonom. Podanie možno definovať ako procesný úkon strany adresovaný súdu, ktorý robí v dobe, keď nie je v priamom styku so súdom v rámci pojednávania alebo iného úkonu. Za podanie je tak potrebné považovať každý prejav vôle strany (adresovaný) súdu, iba ak by bolo nepochybné, že nesmeruje k uplatneniu práva, k splneniu povinnosti alebo k iným procesnoprávnym následkom, ktoré s ním spájajú právne predpisy. Podanie je nutné odlišovať od tzv prednesov, ktoré uskutočňujú strany pri ústnych pojednávaniach ( ). Procesné úkony strán, ktoré by inak mohli byť realizované formou podaní, môžu byť formulované aj v rámci ich prednesov na pojednávaní (späťvzatie žaloby, zmena žaloby, zmena subjektov a pod.). Prednesy upravené v zahŕňajú všetky prednesy strán pri ústnom pojednávaní, teda nielen také, ktoré by bolo možné realizovať formou podaní. Zároveň ale platí, že takéto prednesy sú strany povinné urobiť zákonom aprobovaným spôsobom. Uvedené platí o to viac, ak je strana v spore zastúpená advokátom. Advokát je totiž povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné. Advokát je tiež povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna. Zároveň má advokát povinnosť pri výkone svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, čo však v danom prípade nebolo naplnené. Práve to bol dôvod, prečo súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 oznámil advokátovi žalobcu, že na zmenu subjektov v konaní je potrebný jeho kvalifikovaný úkon. V danom prípade sa totiž nejednalo o podanie vo veci samej definované v ust. , učinené v zákonom upravenej forme ( ), a preto neprichádza do úvahy ani postup konajúceho súdu v zmysle ust. . 14. V prejednávanej veci žalujúca sporová strana, konkrétne právny zástupca žalobcu, na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 poukázal na zmenu v osobe spoluvlastníka nehnuteľnosti týkajúcej sa navrhovaného zriadenia vecného bremena, keď zo strany žalovanej v rade 5/ došlo k predaju jej spoluvlastníckeho podielu A. X. a G. X. z H.. Zároveň navrhol súdu rozhodnúť o zmene účastníkov. Je zrejmé, že žalujúca sporová strana sa v danom prípade domáhala rozhodnutia o zmene subjektu na žalovanej sporovej strane s poukazom na . Takejto formulácii zodpovedá aj zvukový záznam z uvedeného pojednávania, s ktorým sa odvolací súd oboznámil pred svojím rozhodovaním.

15. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalovaná v rade 5/ dňa 09.03.2020 oznámila Okresnému súdu Martin, že svoj spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti dňa 20.11.2019 previedla na iné subjekty. Predmetné oznámenie bolo zaslané i žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 16.03.2020. Napriek tomu žalujúca sporová strana nezaslala prvoinštančnému súdu svoj procesný návrh na zmenu strany na strane žalovanej v rade 5/

v zmysle ust. . To bol aj dôvod, pre ktorý dňa 30.04.2020 v zmysle úpravy zákonného sudcu z predchádzajúceho dňa (č.l. 183 spisu) na pojednávanie určené na deň 09.06.2020 o 9.30 hod. bola predvolaná v žalobe označená žalovaná v rade 5/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. V. F. XXXX/XX, XXX XX O.. Uvedenú skutočnosť (predaj spoluvlastníckeho podielu žalovanou v rade 5/) spolu s návrhom na zmenu subjektu na žalovanej sporovej strane formulovanú spôsobom uvedeným v bode 13. odôvodnenia tohto rozhodnutia predniesol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu až na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020, t.j. takmer 3 mesiace po tom, kedy najneskôr sa žalujúca sporová strana o prevode spoluvlastníckeho práva žalovanou v rade 5/ preukázateľne dozvedela. Nemožno však súhlasiť s námietkou odvolateľa, že prvoinštančný súd mohol o takomto jeho procesnom návrhu bez ďalšieho na predmetnom pojednávaní rozhodnúť. Ak mienila byť žalujúca sporová strana, v tomto spore úspešná, bolo jej úlohou, no najmä jej právneho zástupcu na skutočnosť týkajúcu sa prevodu spoluvlastníckeho podielu na dotknutej nehnuteľnosti reflektovať zákonom aprobovaným spôsobom a podať návrh na zmenu strany na strane žalovanej v rade 5/, t.j., aby žalovaná v rade 5/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. V. F. XXXX/XX, XXX XX O., vystúpila z konania a aby na jej miesto ako žalovaní v rade 5/ a 6/ vstúpili fyzické osoby, ktoré spornú nehnuteľnosť nadobudli. Tieto fyzické osoby bolo pritom potrebné označiť v súlade s ust. - menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, ktorými právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 09.06.2020 nepochybne disponoval, keďže, (tak ako to aj sám žalobca v odvolaní uvádza), v tom čase disponoval i aktuálnym výpisom z LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pre k. ú. H., obec H.. Keďže žalobca je v tomto spore zastúpený advokátom, všeobecná poučovacia povinnosť súdu v zmysle ust. , vrátane postupu podľa ust. , (keďže sa v danom prípade nejednalo o podanie vo veci samej) neprichádza do úvahy (pozri ). 16. Podľa ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. 17. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované ( ). 18. v ust. upravuje len problematiku zachovania právnych účinkov, t.j., že ten kto vstupuje do konania, prijíma stav ku dňu jeho vstupu., tzn. zostávajú zachované všetky účinky spojené s podaním žaloby, procesný nástupca musí teda v zmysle tohto zákonného ustanovenia prijať stav konania taký, aký je, teda i s procesnými úkonmi, ktoré dovtedy v konaní urobil jeho právny predchodca. 19. S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu (najmä v bode. 13. odôvodnenia tohto rozhodnutia) sa krajský súd nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý v danom prípade konštatoval absenciu kvalifikovaného návrhu žalujúcej sporovej strany na zmenu subjektu, argumentujúc, že žalobca tak mohol učiť výlučne podaním, ktorého forma je upravená v ust. .

20. Návrh na zmenu subjektu v konaní je procesný úkon, ktorý je v dispozícii žalujúcej sporovej strany. Procesné úkony môžu mať formu podania podľa a nasl. , avšak zákon počíta aj s tým, že môžu byť vykonané ako prednes sporovej strany na pojednávaní. Pre príklad, zákon výslovne predpokladá, že návrh na zmenu žaloby môže žalobca vykonať na pojednávaní formou ústneho prednesu ( ). Obdobne je podľa názoru odvolacieho súdu možné dospieť k záveru, že návrh žalobcu na zmenu subjektu podľa , nakoľko sa jedná o procesný úkon sporovej strany, možno vykonať aj na pojednávaní, pričom bude prednesený návrh na zmenu žaloby súčasťou zápisnice o súdnom pojednávaní i zvukového záznamu vyhotoveného z pojednávania.

21. Za správny však považuje odvolací súd právny záver prvoinštančného súdu o absencii kvalifikovaného návrhu žalujúcej sporovej strany na zmenu subjektu z dôvodu jeho obsahovej nedostatočnosti.

22. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu strany sporu musí súd predovšetkým skúmať, či sú splnené predpoklady stanovené v ustanovení . V prvom rade je to existencia návrhu na zmenu subjektu, z ktorého musí vyplývať naplnenie všetkých zákonných znakov nevyhnutných pre to, aby súd tomuto návrhu vyhovel. Návrh musí byť podaný oprávnenou osobou, musí v ňom byť preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností,

o ktorých sa koná a ten, kto má do konania vstúpiť ako strana sporu, musí so svojím vstupom do konania súhlasiť. Konanie o zmene sporovej strany je charakteristické dispozičným princípom, t.j. bez návrhu žalobcu nie je možné o zmene sporovej strany rozhodovať. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23. augusta 2018). Až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým súd podľa vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu, stanú sa stranami sporu nové subjekty, ktoré vstúpia do konania na miesto strany sporu, ktorá pôvodne vystupovala v konaní. Zároveň týmto momentom ten kto vstupuje do konania, prijíma stav ku dňu jeho vstupu. Od tohto konania súd koná s novým subjektom ako so stranou sporu (napr. predvolá ju na pojednávanie, doručuje jej procesné podania protistrany a rozhodnutia).

23. Pri preukazovaní skutočnosti, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, ktorá nastala po začatí konania, je úlohou žalujúcej sporovej strany, ktorá podáva návrh na zmenu subjektu v konaní, nielen konštatovať, na základe akej právnej skutočnosti k prechodu alebo prevodu práv alebo povinností došlo. Podstatné pre vymedzenie návrhu podľa je aj riadne označenie subjektu, ktorý má do konania vstúpiť. Tak ako pri povinnosti žalobcu špecifikovať v žalobe subjekty (t.j. fyzické a právnické osoby) v spore údajmi podľa , aj pri návrhu na zmenu subjektu je nevyhnutné, aby bol subjekt vstupujúci do konania na ktorúkoľvek zo sporových strán riadnym a nezameniteľným spôsobom definovaný. Pri fyzickej osobe pôjde najmä o údaje týkajúce sa mena, priezviska, adresy trvalého pobytu alebo pobytu, dátumu narodenia alebo iného identifikačného údaju. Návrh právneho zástupcu žalobcu prednesený na pojednávaní Okresného súdu Martin dňa 09.06.2020 obsahoval len pomerne strohé označenie fyzických osôb, ktorých vstup do konania namiesto žalovanej v rade 5/ ako „A. X. a G. X. z H.“, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavujú špecifikáciu týchto subjektov, ktorú vyžaduje.

24. Ako už bolo uvedené vyššie, procesné úkony strán, ktoré by inak mohli byť realizované formou podaní, môžu byť formulované aj pri pojednávaní do zápisnice v rámci ich prednesov. Návrh žalobcu na zmenu subjektu je však dispozitívnym úkonom patriacim výlučne žalujúcej sporovej strane, pričom je potrebné dbať na jeho jasnosť a určitosť. Žalobcu v tomto spore zastupuje advokát. Napriek tomu je obsahovo nejasný procesný návrh žalobcu na zmenu subjektu prezentovaný jeho právnym zástupcom na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 i zvukového záznamu z tohto pojednávania, je totiž zrejmé, že právny zástupca žalobcu vo svojom prednese nešpecifikoval návrh na zmenu subjektu tak, aby o ňom mohol prvoinštančný súd bez ďalšieho rozhodnúť. Len samotné poukázanie na prechod spoluvlastníckeho podielu žalovanej v rade 5/ na iné subjekty s tým, že súd by mal rozhodnúť o zmene subjektov, čo žalujúca strana aj navrhuje (pozri stranu 3. prvý odsek zápisnice z pojednávania), nemožno považovať za riadny procesný úkon zodpovedajúci úprave . Úlohou súdu prvej inštancie nie je v prednese sporovej strany, obzvlášť ak je zastúpená advokátom, pátrať po obsahu jej dispozitívneho úkonu a vytvárať jeho obsahové znenie. Práve naopak, takýto procesný úkon (návrh na zmenu strany sporu) by mal advokát pred súdom urobiť takým spôsobom, aby mu mohol konajúci súd po vyhodnotení (ne)splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v ust. buď vyhovieť, alebo ho zamietnuť. V danej súvislosti krajský súd opätovne dáva do pozornosti povinnosť právneho zástupcu žalobcu ako advokáta, pri výkone svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, v rámci ktorej bolo jeho úlohou sformulovať prednesený návrh na zmenu subjektu tak, bez pochýb spĺňal obsahové náležitosti daného typu procesného úkonu sporovej strany.

25. Naviac preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (teraz strany sporu) v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.01.2012). Z obsahu žaloby je zrejmé, že v nej označená žalovaná v rade 5/ už aktuálne

nie je spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti, keďže svoj spoluvlastnícky podiel k nej v priebehu sporu previedla na tretie osoby. Žalovaná v rade 5/ už teda nemá žiaden právny vzťah k prejednávanej veci.

26. Žaloba na zriadenie vecného bremena za primeranú náhradu, musí smerovať voči všetkým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorú žiada žalobca zaťažiť vecným bremenom. Ak sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže súd žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva (obdobne pozri napr. R 78/1978). Správny bol preto postup súdu prvej inštancie, v tomto spore, ktorý po zistení, že na strane žalovaných nevystupujú všetci aktuálni spoluvlastníci nehnuteľnosti, ku ktorej žiada zriadiť žalobca vecné bremeno, žalobu zamietol.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ), odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny podľa p o t v r d i l .

28. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán v zmysle zákonných ustanovení týkajúcich sa rozhodovania súdu o trovách konania.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane odvolacieho konania nepriznal nárok na ich náhradu. 30. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovaným v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. zo dňa 28.02.2018.

31. Podľa súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní, počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

32. Zároveň odvolací súd konštatuje, že označenie žalovaného v rade 1/ v záhlaví napadnutého rozhodnutia: Ing. JUDr. Z. LL.M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, N. - Z. O., nie je správne, keďže v ňom absentuje jeho meno. Správne označenie žalovaného v rade 1/ má teda byť: Ing. JUDr. O. Z. LL.M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX N. - Z. O.. Aktuálna právna úprava - neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu , v zmysle ktorého mohol odvolací súd nariadiť opravu napadnutého rozhodnutia. Preto odvolací súd v súlade s článkom 4 ods. 2 Základných princípov s použitím nariadil konajúcemu súdu odstrániť túto zrejmú nesprávnosť vydaním opravného uznesenia.

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).