Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Ek/939/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: ČSOB Leasing, a.s., Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35704713,zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:47 239 921 proti povinnému: Y. W., nar: X.X.XXXX, XX, XXX XX B. o vymoženie 10 013,91 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 26.10.2020, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24. 07. 2020 domáhal od povinného vymoženia 10 013, 91 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - zmenkový platobný rozkaz sp.zn. vydaný Okresným súdom Bratislava V dňa 16. 05. 2014 (ďalej ako ,,exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 07. 2014.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 26.10.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 442,28 Eur. Svoje rozhodnutie za použitia ustanovení , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a § , a a o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) odôvodnil tým, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený podal opätovný návrh podľa . Oprávnený si pri podaní opätovného návrhu (v časti E/ Vymáhaný nárok - Iné) uplatnil nárok na trovy v celkovej výške 1 670,40 EUR, ktorá suma pozostávala z trov súdneho konania vo výške 602,50 EUR a 667,62 EUR, z trov právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 383,78 EUR a z trov oprávneného pri exekúcii vo výške 16,50 EUR. Ďalej si oprávnený uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 42 EUR, na ktorých zotrvával aj po výzve súdu majúc za to, že nevylučuje ich uplatnenie v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie, pričom i rozsiahlou judikatúrou Ústavného súdu SR bolo jednoznačne konštatované, že oprávnenému nič nebráni podať opätovné návrhy na vykonanie exekúcie podľa , v rámci ktorých si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Vyšší súdny úradník v súvislosti s uvedeným poukázal na znenie ust. , podľa ktorého jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov v maximálnej možnej výške 42,00 EUR (35,00 EUR + DPH) predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Naviac, znenie striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním, teda ani na uplatnených 42,00 EUR a 400,28 EUR ako iné trovy (spolu 442,28 EUR). Ďalej konštatoval, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorý by oprávnenému umožňoval vymáhať sumu vo výške 42,00 EUR od povinného, keďže ním bola

uložená povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie oprávnenému. Na základe uvedeného upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul pre súdneho exekútora voči oprávnenému. To znamená, že oprávnený má pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie nárok len na to, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie návrhu. Vyšší súdny úradník preto posúdil, že oprávneným uplatnený nárok je uplatnený nad rámec nárokov priznaných exekučným titulom a nad rámec zákona, čím zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymáhaného nároku vo výške 442,28 EUR zamietol.

3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Konajúci súd podľa názoru oprávneného nesprávne interpretoval ustanovenia . Limitácia odmeny resp. nepriznanie náhrady trov konania je obmedzená výlučne na náklady spojené s opätovným podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zo žiadneho predpisu pritom nevyplýva, že by sa takéto obmedzenie vzťahovalo aj na podanie pôvodného návrhu, za podanie ktorého vznikli oprávnenému trovy právneho zastúpenia. Poukázal na , o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V danom prípade prichádza ku kolízii právnych noriem upravujúcich odmenu advokáta a náhradu trov vynaložených oprávneným. Podľa ustálených výkladových pravidiel kolízie právnych noriem možno dospieť v prvom rade k tomu záveru, že odmena advokáta podľa zákona o advokácii a jej obmedzenie podľa sú oba právne predpisy rovnakej právnej sily. Je preto dôležité uviesť, že právna norma, ktorej sa kolízia dotýka, je stále platným a účinným normatívnym právnym aktom. Účinok kolízie je preto nutné vždy vykladať reštriktívne a to len v takom rozsahu, z ktorého takáto kolízia jednoznačne vyplýva. Ak sa preto podľa vzťahuje obmedzenie len na podanie opätovného návrhu, nie je daný žiaden zákonný dôvod, ktorý by zabraňoval uplatniť si náhradu trov vynaložených v súlade s právnymi predpismi a v čase, kedy nebol platný ani účinný. „Normatívny právny akt sa naozaj môže stať zastaralým, ak neexistuje predmet právnej úpravy, pre ktorý sa mal použiť, alebo dôvod, kvôli ktorému bol prijatý. Musí to byť naozaj veľmi silný prípad aby ospravedlňoval súd pri rozhodovaní, kedy by označil formálne platný normatívny právny akt obsiahnutý v Zbierke zákonov za zastaralý, zákonodarcom nezrušený a právne neúčinný. Takýto prípad môže existovať tam, kde sa právny predpis nepoužíval mnoho rokov, kde zmenou času a zvyklostí zastaralý právny predpis môže spôsobiť škody, ak sa zrazu bude aplikovať, pričom možno z novodobej aplikačnej praxe vycítiť, že je s nimi v rozpore a predovšetkým z ďalších a neskorších právnych predpisov prijatých zákonodarcom možno vyvodiť záver, že majú prednosť a zastaralé právo je neúčinné.“ (Chief justice of Pennsylvania Couret William Tilghman, dostupné na webe: https://www.lectlaw.com/def2/o030.htm).

4/ Neexistuje tiež žiaden zákonný dôvod, prečo by mal veriteľ vymáhajúci si svoj nárok od počiatku v tzv. novom exekučnom konaní byť zvýhodnený oproti veriteľovi, ktorý si svoj nárok uplatňuje niekoľko rokov a vynakladá čas a prostriedky, ktoré mu doposiaľ neboli nahradené. Poukázal i na dôvodovú správu k , kde sa uvádza: „V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (na vykonanie exekúcie zastavenej podľa tohto návrhu zákona) sa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie, pričom oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku za návrh. Oprávnený nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie; oprávnený môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky." Účelom zákonodarcu bolo jednoznačne zabrániť duplicitnému uplatňovaniu náhrady trov konania, nie jej úplné vylúčenie pri opätovne podaných návrhoch. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza potrebu teleologického výkladu právnych noriem. Podľa nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28.04.2014: „Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) ústavný súd hodnotí aj rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné úpravy (vrátane noriem týkajúcich sa výkladu alebo platnosti právneho úkonu) interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti napr. v dôsledku prílišného formalizmu (, , ).“ Ústavný súd Slovenskej republiky tiež opakovane zvýraznil, že podstatou a základným zmyslom podnikania je dosahovanie zisku (napr. nález sp. zn. zo dňa 26. 1. 2011, nález sp. zn. zo dňa 22. 3. 2017), a preto akýkoľvek zásah do práva na jeho dosahovanie je potrebné kvalifikovať ako obmedzenie ústavného práva podnikať so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Nároky kladené

na odôvodnenie rozhodnutia všeobecných súdov stúpajú s rastúcou intenzitou obmedzenia a zásahu do zmluvnej slobody fyzických osôb a právnických osôb (). Konajúci súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil na základe akej úvahy pristúpil k rozšíreniu normy zákona z podania opätovného návrhu na všetky trovy exekučného konania, čo považoval oprávnený v zmysle citovanej judikatúry za neprípustné.

5/ Na záver oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. , ktoré uvádza: „Ústavný súd tak v závere konštatuje, že neexistuje relevantná súvislosť medzi označenými právami hmotnej povahy a napadnutými upovedomeniami súdneho exekútora ani v tejto argumentačnej rovine. Navyše, je potrebné dodať, že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa , v rámci ktorých si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“

6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8/ Podľa o sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie.

9/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11/ Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

12/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

13/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

14/ Podľa upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

15/ Podľa okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

16/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

17/ Materiálnym predpokladom vedenia exekúcie je exekučný titul, čo je vyjadrené aj v ustanovení § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá a teda v exekučnom konaní sa uskutočňuje výkon priznaného nároku uvedeného v exekučnom titule. Oprávnený však súdu na uvedené nároky vo výške 442,28 EUR (pozostávajúce

z trov právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 383,78 EUR, trov oprávneného pri exekúcii 16,50 EUR, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42 EUR ako paušálnych trov zastavenej starej exekúcie, ktoré platil súdnemu exekútorovi) nepredložil spôsobilý exekučný titul. Vo vzťahu k uplatneným paušálnym trovám starej exekúcie 42 EUR sudca uvádza, že z ustanovenia vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je síce exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie však nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Úhradou paušálnych trov zo strany oprávneného súdnemu exekútorovi nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu zo súdneho exekútora na oprávneného a nedochádza ani k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu z oprávneného na povinného. v žiadnom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osoby ako oprávneného platiť trovy starej exekúcie zastavenej zo zákona súdnemu exekútorovi, ani neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie vo výške 42,- EUR ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinného. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vo vzťahu k povinnému v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa Exekučného poriadku, na podklade ktorého by bolo možné zo strany oprávneného podľa Exekučného poriadku požadovať vymoženie sumy vo výške 42,- EUR od povinného v tomto exekučnom konaní. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov starej exekúcie od povinného.

18/ Paušálne trovy starej exekúcie po ich uhradení oprávneným súdnemu exekútorovi nie je možné považovať ani za náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Ak mienil oprávnený uvedený nárok v exekúcii uplatniť ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky (príslušenstvo) podľa , ktorý je hmotnoprávnym predpisom, potom absentuje spôsobilý exekučný titul na jeho uplatnenie. V zmysle ust. 48 ods. 2 Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať, ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Preto pokiaľ oprávnený disponuje exekučným titulom na hmotnoprávny nárok (istinu a jej príslušenstva uvedeného v zmenkovom platobnom rozkaze sp. zn. zo dňa 16.05.2014 vydaného Okresným súdom Bratislava V), musel aj na vymoženie jej ďalšieho hmotnoprávneho príslušenstva (nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) podľa predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva jeho právo uplatňovať si voči povinnému tento nárok. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva v konaní sa v zmysle nestanú totiž príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté. Ak strane (účastníkovi konania) príslušný orgán nárok na náhradu trov konania v určitej výške neprizná, nie je možné tieto trovy následne vymáhať ani v exekučnom konaní pre absenciu exekučného titulu. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,- EUR od povinného, resp. ho v exekučnom konaní nepredložil a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

19/ Ani pokiaľ ide o náhradu trov starej exekúcie oprávneného vo výške 400,28 EUR, oprávnený súdu nepredložil spôsobilý exekučný titul podľa Exekučného poriadku na vymoženie trov starej exekúcie oprávneného. Ustanovenie stanovuje subsidiárne použitie Exekučného poriadku (okrem jeho ). preto predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté prednosť pred právnymi normami upravujúcimi exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise, a to v Exekučnom poriadku. Uvedené predstavuje odzrkadlenie jednej zo základných právnych zásad lex specialis derogat legi generali a lex posterior derogat legi priori, v zmysle ktorej majú ustanovenia , ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu situáciu, prednosť pred inými ustanoveniami upravujúcimi exekučné konanie a pokiaľ by súdy neaplikovali účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Trovy súdneho konania vo všeobecnosti sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konkrétnom súdnom konaní ( ). ako trovy konania oprávneného v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vymedzuje len také výdavky, ktoré oprávnený vynaložil v priamej súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a iné hotové výdavky spojené

s podaním návrhu na vykonanie exekúcie (§ 199a ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený má však voči povinnému nárok na náhradu len tých trov exekučného konania súvisiacich s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré exekučný súd uvedie v poverení na vykonanie exekúcie a ktoré sú účelne vynaložené (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Pokiaľ by aj boli tieto náklady už raz do poverenia na vykonanie exekúcie premietnuté v rámci starej exekúcie, t. j. boli súdom aprobované, samotné poverenie na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím súdu, ale ide len o individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame účinky len voči osobe súdneho exekútora a preto nemajú žiadne záväzné účinky ani nároky v ňom uvedené pri posudzovaní neskoršieho návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného titulu. Pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie platí špeciálna právna úprava obsiahnutá v , ktorá má ako už bolo vyššie uvedené, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní tak ako je stanovená v v spojení s Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nielen paušálnu náhradu trov starej exekúcie vo výške 42,- EUR, ale ani trovy starej exekúcie nemožno považovať za spôsobilé hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť trovy starej exekúcie (ani paušálne trovy exekúcie) ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinného. Ustanovenie pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa , a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok. To znamená, že oprávnený má opätovným návrhom na vykonanie exekúcie právo uplatniť si nárok len na to, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie tohto návrhu. Všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania sú v zmysle vylúčené a teda nevymáhateľné v rámci nového exekučného konania, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený. Na základe uvedeného bol nárok na náhradu trov oprávneného starej exekúcie vo výške 400,28 EUR nedôvodný a oprávneným uplatnený v rozpore s a Exekučného poriadku a v rozpore s .

20/ Jedným z argumentov oprávneného pre priznanie trov starej (zastavenej) exekúcie je dôvodová správa k . Dôvodovú správu nemožno považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. o náležitostiach upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo týkajúci sa podoby exekučného titulu pri repodaji). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia potom bližšie stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy, izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia , ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu situáciu, prednosť pred inými ustanoveniami upravujúcimi exekučné konanie. Pokiaľ by súdy neaplikovali účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle SR viazaný a ktorý v ustanovení výslovne stanovuje, že ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku (ak je povinný ho platiť), nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.

21/ V súvislosti s poukazom oprávneného na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 12.05.2020, v odôvodnení ktorého ústavný súd uviedol, že „sťažovateľkám nič nebráni podať opätovné návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa , v rámci ktorých si môžu uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky“ možno na záver už len dodať, že podstatou uvedeného rozhodnutia bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľky Upovedomeniami o zastavení starej exekúcie vydanými súdnym exekútorom podľa , ktorými ich (v procesnom postavení oprávnených) vyzval na úhradu paušálnych trov exekúcie.

Predmetom skúmania teda nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa , pričom ústavný súd sa len v predposlednej vete odôvodnenia zmienil o možnosti oprávneného pri repodaji uplatniť si náhradu paušálnych trov starej exekúcie. Táto veta však v uznesení nie je nijakým spôsobom bližšie argumentačne rozvedená, jedná sa len o jednoduchú konštatáciu neodôvodňujúcu prečo by mal súd rozhodnúť inak ako je zakotvené v (contra legem), pokiaľ oprávnený na uvedený nárok nedisponuje exekučným titulom. Nemožno ju preto považovať za zaujatie stanoviska ústavného súdu k výkladu a aplikácii ustanovenia .

22/ Účinnosťou došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb. Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj a Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.

23/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď nárok oprávneného na náhradu trov starej exekúcie vo výške 42 EUR a trov oprávneného v starej exekúcii vo výške 400,28 EUR bol uplatnený v rozpore s a Exekučného poriadku a s , bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. zo dňa 26.10.2020 správne, v dôsledku čoho sudca podľa ustanovenia sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).