Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sa/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: E. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť E. P.Z., bez cestovných dokladov alebo iného dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín, Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci predĺženia lehoty zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BB8-2-011/2021-AV zo dňa 15.1.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Včas podanou správnou žalobou vo veci zaistenia, podanou žalovanému dňa 4.2.2021, doručenú správnemu súdu dňa 15.02.2021, žiadal právny zástupca žalobcu zrušiť rozhodnutie žalovaného Oddelenie cudzineckej polície PZ Trenčín, Jilemnického 2, 911 01 Trenčín č. PPZ-HCP-BB8-2-011/2021- AV zo dňa 15.1.2021 o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu a nariadiť, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia.

I. Administratívne konanie

2. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB8-2-011/2021-AV zo dňa 15.1.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalovaný rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 19.5.2021 a zároveň žalobcu ponechal v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce (ďalej len „ÚPZC“).

3. Dňa 19.11.2019 vydal žalovaný správny orgán rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP-BB8-18-015/2019-AV v zmysle , v ktorom mu bol zároveň uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu dvoch rokov.

4. Súčasne bolo dňa 19.11.2019 pod č. p.: PPZ-HCP-BB8-20-002/2019-AV začaté konanie o zaistení žalobcu v zmysle ustanovenia , v ktorom bol žaloba zaistený na dobu 6 mesiacov do 19.5.2020.

5. Dňa 12.05.2020 žalovaný správny orgán začal konanie vo veci predĺženia lehoty zaistenia žalobcu podľa ustanovenia , pričom vydal rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia č. PPZ-HCP-BB8-17-010/2020-AV zo dňa 12.5.2020, ktorým bola predĺžená lehota zaistenia o dobu 5 mesiacov, t.j. do dňa 19.10.2020.

6. Dňa 18.10.2020 žalovaný správny orgán začal konanie vo veci predĺženia lehoty zaistenia žalobcu podľa ustanovenia , pričom vydal dňa 18.10.2020 rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia č. PPZ HCP-BB8-41-011/2020-PP, ktorým bola predĺžená lehota zaistenia o dobu 3 mesiace, t.j. do 19.01.2021.

7. Po predchádzajúcich predlženiach lehoty zaistenia žalobcu vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie č. PPZ-HCP-BB8-2-011/2021-AV zo dňa 15.1.2021, ktorým predĺžil lehotu zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 19.5.2021.

8. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia k začatiu zaistenia žalovaný uviedol: „K posúdeniu účelnosti a efektívnosti zaistenia sa v stanovisku pod č. PPZ-HCP-SE-2019/009427-078 zo dňa 19.11.2019 uvádza: "S uvedenými štátnymi príslušníkmi nemá zatiaľ Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce žiadne skúsenosti s vydávaním náhradného cestovného dokladu a taktiež nie sú uvedené ani na intranetovej stránke Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Dĺžka návratovej procedúry a pravdepodobná dĺžka doby vystavenia náhradného cestovného dokladu závisí od skutočnosti, či má štátny príslušník tretej krajiny, v tomto prípade Marockého kráľovstva, podporné doklady a od dĺžky previerky v domovskej krajine. V takomto prípade je odôvodnený predpoklad, že v prípade uvedených komplikácií nebude možné získať náhradný cestovný doklad v lehote kratšej ako tri mesiace. V prípade nespolupráce uvedeného štátneho príslušníka tretej krajiny môže byt' doba vystavenia náhradného cestovného dokladu aj dlhšia ako šesť mesiacov.

9. Pri rozhodovaní o predĺženia lehoty zaistenia žalobcu správny orgán prihliadal aj na túto skutočnosť: „

- dňa 21. septembra 2020 ÚPZC Sečovce požiadal ÚPZC Medveďov o zaslanie informácie v akom stave je proces vybavovanie náhradného cestovného dokladu pre menovaného,

- dňa 23. septembra 2020 ÚPZC Sečovce obdŕžal z ÚPZC Medveďov informáciu o tom, že Zastupiteľský úrad Maroka so sídlom vo Viedni naďalej uvádza, že nedisponuje hodnovernými informáciami, na základe ktorých by mohli predmetný doklad pre menovanú osobu vystaviť a stále prebieha proces stotožňovania osoby,

- dňa 21. októbra 2020 ÚPZC Sečovce zaslal ÚPZC Medveďov informáciu, že na žiadosti o vybavenie náhradného cestovného dokladu pre menovaného stále trvá, k žiadosti bola znova zaslaná fotografia menovaného, daktyloskopická karta v NIST súbore, fotokópie dokladov, ktoré sa ÚPZC Sečovce počas zaistenia menovaného podarilo získať. ÚPZC Sečovce v tejto žiadosti požiadal ÚPZ€ Medveďov o preverenie na Zastupiteľskom úrade Marockého kráľovstva so sídlom vo Viedni, aké sú možnosti vydania náhradného cestovného dokladu pre uvedeného štátneho príslušníka Marockého kráľovstva, ÚPZC Sečovce,

- dňa 21. októbra 2020 obdŕžal telefonickú odpoveď z ÚPZC Medveďov o tom, že náhradný cestovný doklad pre menovaného zatiaľ vystavený nebude, lebo Zastupiteľský úrad Marockého kráľovstva so sídlom vo Viedni stále nemá potvrdenú totožnosť menovaného,

- dňa 21. novembra 2020 ÚPZC Sečovce zaslal ÚPZC Medveďov žiadosť o zaslanie informácie o stave vybavenia náhradného cestovného dokladu pre menovaného,

- dňa 07. decembra 2020 ÚPZC Sečovce obdŕžal písomnú odpoveď z ÚPZC Medveďov o tom, že náhradný cestovný doklad pre menovaného zatiaľ vystavený nebude, pretože vzdušný priestor Marockého kráľovstva je uzavretý /do cca. 10. decembra 2020/ a zastupiteľský úrad nevedel poskytnúť informáciu, kedy bude ich vzdušný priestor znovu otvorený. Zastupiteľský úrad ďalej informoval, že dovtedy, kým nebude vzdušný priestor otvorený nebude vystavovať doklady slúžiace na návrat do krajiny pôvodu,

- dňa 11. decembra 2020 ÚPZC Sečovce zaslal ÚPZC Medveďov žiadosť o zaslanie informácie o stave vybavenia náhradného cestovného dokladu pre menovaného, a preverenie aktuálnych informácií čo sa týka otvorenia vzdušného priestoru Marockého kráľovstva,

- ÚPZC Sečovce dňa 15. decembra 2020 obdŕžal telefonickú odpoveď z ÚPZC Medveďov o tom, že situácia ohľadne vydania náhradného cestovného dokladu pre menovaného je nezmenená,

- dňa 04. januára 2021 ÚPZC Sečovce zaslal ÚPZC Medveďov žiadosť o zaslanie informácie o stave vybavenia náhradného cestovného dokladu pre menovaného, a preverenie aktuálnych informácií čo sa týka otvorenia vzdušného priestoru Marockého kráľovstva,

- dňa 07. januára 2021 ÚPZC Sečovce obdŕžal písomnú odpoveď z ÚPZC Medveďov o tom, že náhradný cestovný doklad pre menovaného k dňu 07. januára 2021 na Zastupiteľskom úrade Marockého kráľovstva so sídlom vo Viedni vystavený nebol. Ďalej UPZC Medveďov uviedol, že príslušníci ÚPZC Medveďov sa chystajú na návštevu Zastupiteľského úradu Marockého kráľovstva so sídlom vo Viedni, za účelom získania nových informácii ohľadne vystavenia náhradného cestovného dokladu pre menovaného.

10. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia k účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu žalovaný uviedol: „Účelnosť, efektívnosť a dobu predĺženia lehoty zaistenia posudzoval správny orgán vo vzťahu k osobe a štátnej príslušnosti účastníka konania. Za týmto účelom požiadal o informáciu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, ktorý je príslušný na realizáciu výkonu trestu vyhostenia. K posúdeniu účelnosti a efektívnosti zaistenia sa v písomnom stanovisku ÚPZC Sečovce pod č. PPZ- HCP-SE-2020/031790-090 zo dňa 09.12.2020 sa uvádza: „Ak štátny príslušník Marockého kráľovstva nedisponuje platným cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi ÚPZC Sečovce po preštudovaní spisového materiálu sa pristupuje k lustráciám a následnému zisťovaniu totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny. Potvrdenie totožnosti, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je v tomto prípade zdĺhavejší proces, preto odporúčame zaistiť štátnych príslušníkov Marockého kráľovstva bez platného cestovného dokladu na dobu (5) päť mesiacov (a to i v prípade ak k predmetnej žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu pripojíme kópiu dokumentu preukazujúcu totožnosť).“

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika

11. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti z nasledujúceho dôvodu.

12. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu je rozhodnutie žalovaného nezákonne z dôvodu, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného tvrdenia navrhol správnemu súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

13. V správnej žalobe právny zástupca žalobcu cituje rozhodnutia kasačného a ústavného súdu (sp. zn. , sp. zn. , -81, sp. zn. , -50.

14. Ďalej v správnej žalobe uvádza: „Žalobca má za to, že v jeho veci nie sú splnené podmienky, ktoré by žalovaného oprávňovali predĺžiť lehotu jeho zaistenia v zmysle , čo robí napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonným. Žalobca sa v zaistení nachádza už od 19.11.2019. Po dobu vyše roka a troch mesiacov mu jeho zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad, pričom slovenským policajným orgánom opakovane uviedol, že to ani nebude možné, nakoľko nebolo možné potvrdiť identitu žalobcu a navyše letecký vzdušný priestor nad Marokom je uzatvorený a po túto dobu ani cestovné doklady vydávané nebudú. Z informácií pravidelne aktualizovaných na internetovom sídle Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (navštívené 04.02.2021) vyplýva, že v Marockom kráľovstve je stále platný núdzový stav (aktuálne do 10.02.2021, pričom ide už o opakované predĺženie núdzového stavu). Vo veci žalobcu už neexistuje predpoklad jeho vyhostenia, keďže do 19.05.2021 podľa jeho názoru uvedené nebude možné zrealizovať pre viaceré faktické prekážky jeho návratu (absencia cestovného dokladu, nepotvrdená totožnosť, núdzový stav v Maroku, administratívne náročnejší proces odsunu na územie Maroka), pričom následne už nie je prípustné ďalšie predĺženie zaistenia žalobcu. Zaistenie žalobcu resp. predlženie lehoty jeho zaistenia je vzhľadom k tomu v rozpore s a aj s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru. síce stanovuje ako okolnosť odôvodňujúcu predĺženie lehoty zaistenia cudzinca to, že zastupiteľský orgán nevystavil cudzincovi náhradný cestovný doklad, avšak v prejednávanej veci je z komunikácie so zastupiteľským orgánom Marockého kráľovstva a súčasnej situácie v súvislosti so sprísňujúcimi sa opatreniami v oblasti protipandemických opatrení zrejmé, že k jeho vystaveniu a následnému vyhosteniu už ani nedôjde. Uvedené vyplýva navyše z dĺžky doby, po ktorú sa už žalobca

nachádza v zaistení a jednak zo skutočnosti, že žalobca už nie je schopný poskytnúť zastupiteľstvu iné údaje, než aké mu poskytol, a ani na základe tých mu zastupiteľský orgán cestovný doklad nevystavil, pričom slovenským orgánom uviedol, že ho nie je schopný stotožniť. Zároveň v Maroku vyhlásený stav núdze predstavuje právny rámec, ktorý umožňuje marockej vláde v prípade potreby kedykoľvek prijať výnimočné opatrenia proti COVID-19. Medzi tieto opatrenia patrí výluka spojenia so susednými mestami, všeobecný zákaz cestovania, úplné uzavretie miest, zákaz zhromažďovania sa a rozmiestnenie vojenských jednotiek v mestách, k čomu aj v krajine došlo. K obmedzeniam v prevádzke letov a letísk došlo aj na území Európy. Vo veci žalobcu teda neexistuje ani z tohto dôvodu reálny predpoklad jeho vyhostenia. Držanie žalobcu v zaistení na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného je aj preto neúčelné.“

15. Listom č. PPZ-HCP-BB8-2-017/2021-PP zo dňa 10.2.2021 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán. Vo vyjadrení správny orgán doslovne uviedol to, čo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správny orgán má za to, že v tomto konaní postupoval v súlade so správnym poriadkom a ostatnými platnými zákonmi a a navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III. Priebeh pojednávania a právny názor správneho súdu

16. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 24.2.2021, v zmysle (ďalej len „“) podľa ustanovenia a nasl. postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná.

17. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia o predlžení lehoty zaistenia žalobcu č. PPZ- HCP-BB8-2-011/2021-AV zo dňa 15.1.2021, ktorým žalovaný podľa rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu o lehotu 4 mesiace, ktorého účelom bol výkon administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, najviac však do 19.5.2021 a zároveň žalobcu umiestnil v ÚPZC.

18. Krajský súd nariadil pojednávanie na deň 24.2.2021, na ktorom sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu a ani právny zástupca žalovaného.

19. Dôvodom pre ktorý súd považoval správnu žalobu za nedôvodnú bola námietka o nemožnosti predĺžiť lehotu zaistenia žalobcu v zmysle . Túto námietku špecifikovala právna zástupkyňa žalobcu v dvoch smeroch a to, (i) že zaistenie žalobcu na dlhší čas je už neúčelné, vzhľadom na to, že náhradný cestovný doklad žalobcu nebude možné vôbec vydať, nakoľko nebolo možné potvrdiť identitu žalobcu a taktiež, (ii) že letecký vzdušný priestor nad Marokom je uzatvorený a po túto dobu ani cestovné doklady vydávané nebudú. Taktiež argumentovala tým, že letecký vzdušný priestor nad Marokom je uzatvorený a preto je zrejmé, že z tohto dôvodu nebude možné technicky presun žalobcu vykonať.

20. Podľa čl. 15 ods. 6 písm. a) a b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len “návratová smernica”) členské štáty môžu lehotu zaistenia uvedenú v odseku 5 predĺžiť len na obmedzený čas, a to nie dlhšie ako ďalších dvanásť mesiacov v súlade s vnútroštátnym právom, v prípadoch, keď je napriek všetkým ich primeraným snahám pravdepodobné, že proces odsunu bude trvať dlhšie (a) z dôvodu nedostatočnej spolupráce dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo (b) z dôvodu omeškania pri získavaní nevyhnutných dokladov od tretích krajín.

21. Z vyššie citovanej právnej normy vyplýva, že správny orgán môže predĺžiť lehotu zaistenia aj nad maximálnu dobu zaistenia, t.j. šesť mesiacov ak sú splnené ďalšie podmienky. Túto dobu môže predĺžiť o ďalších 12 mesiacov.

22. V preskúmavanom prípade správny orgán predĺžil lehotu o ďalšie 4 mesiace, pričom ako dôvod predĺženia aplikoval omeškanie pri získavaní nevyhnutných dokladov od tretích krajín. Túto skutkovú

situáciu popísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (pozri str. 7. - 8. napádaného rozhodnutia). Takémuto právnemu hodnoteniu skutkovej situácie nemožno, vzhľadom na právnu úpravu v návratovej smernici nič vytknúť (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 11.12.2015). Nemožno preto vyriecť, že správny orgán nesprávne právne posúdil danú vec.

23. Ohľadom námietky, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam správny súd uvádza, že z napádaného rozhodnutia a administratívneho spisu nevyplývajú také skutočnosti, na ktoré poukazuje právna zástupkyňa žalobcu. V súvislosti s námietkou nemožnosti vydať náhradný cestovný doklad pre žalobcu správny súd poukazuje na bod. 9 rozsudku, kde sa uvádza: „dňa 07. decembra 2020 ÚPZC Sečovce obdŕžal písomnú odpoveď z ÚPZC Medveďov o tom, že náhradný cestovný doklad pre menovaného zatiaľ vystavený nebude, pretože vzdušný priestor Marockého kráľovstva je uzavretý /do cca. 10. decembra 2020/ a zastupiteľský úrad nevedel poskytnúť informáciu, kedy bude ich vzdušný priestor znovu otvorený. Zastupiteľský úrad ďalej informoval, že dovtedy, kým nebude vzdušný priestor otvorený nebude vystavovať doklady slúžiace na návrat do krajiny pôvodu,“

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správny orgán neuzavrel možnosť vydania náhradného cestovného dokladu pre žalobcu a preto nemožno vopred vylúčiť, že k takémuto vydaniu nakoniec nedôjde. Taktiež nemožno vylúčiť, že vzdušný priestor Maroka bude opäť v relevantnom čase (počas zaistenia žalobcu) otvorený. Otázka naplnenia predpokladov predĺženia lehoty zaistenia v zmysle návratovej smernice je riešená tak, aby existovala aspoň pravdepodobnosť, že proces odsunu bude trvať dlhšie z tam vymedzených dôvodov. Túto pravdepodobnosť nemožno s istotou vylúčiť, práve naopak, je vysoko pravdepodobné, že dôjde k omeškaniu pri získavaní nevyhnutných dokladov od tretích krajín.

25. Právna zástupkyňa žalobcu otočila podmienky návratovej smernice a to tak, že pre správny orgán má byť relevantný predpoklad istého deja, na základe ktorého má rozhodnúť o statuse zaisteného, bez ohľadu na to, či tento dej je zachytený v administratívnom spise (pozn. v administratívnom spise nie je zachytená skutočnosť o nemožnosti vystavenia náhradného cestovného dokladu pre žalobcu). Takémuto vyhodnoteniu skutkového stavu, bez ďalších podporných dôkazov, za situácie celosvetovej pandémie COVID-19, kde sa na týždennej báze menia podmienky fungovania jednotlivých štátov, správny súd nemôže priznať relevanciu. Ak by správny súd pripustil takéto vyhodnocovanie skutkových zistení, v praktickej rovine by to znamenalo rozšírenie správnej úvahy pre správny orgán a to tak, kedy by správny orgán napriek všetkým jeho primeraným snahám dospel k záveru, že je pravdepodobné, že proces odsunu bude trvať dlhšie, no napriek tomu by nepredĺžil lehotu zaistenia z dôvodu, že by rezignoval na získavanie nevyhnutných dokladov od tretích krajín.

26. Správny súd poukazuje aj na právnu úpravu, ktorá bola prijatá v súvislosti s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19. bol novelizovaný v tom smere, že zákonodarca v odložil výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení počas trvania krízovej situácie, ktorou sa rozumie v zmysle ods. 1 mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav vyhlásený v súvislosti s ochorením COVID-19. Tento odklad nie je dôvodom na prepustenie zo zaistenia podľa prvého bodu , ktorým je práve zánik účelu zaistenia. Účelom zaistenia v danom prípade je administratívne vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky, ktoré musí byť potenciálne možné a reálne, inak by sa nenaplnil účel zaistenia.

27. Za danej situácie je potrebné konštatovať, že na území Slovenskej republiky bol v čase rozhodovania súdu, t.j. dňa 24.2.2021 vyhlásený núdzový stav v súvislosti s ochorením COVID-19, teda účel zaistenia žalobcu nemôže byť naplnený z dôvodu odloženia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení a teda nie je možné reálne vyhostiť žalobcu z územia Slovenskej republiky. Táto právna skutočnosť však nespôsobuje nezákonnosť zaistenia žalobcu a zároveň nie je daný dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia z uvedeného právneho dôvodu

28. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa ; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

29. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

30. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta, smernica 2008/115/ES zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

31. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci, v konaní správne aplikoval ním označené ustanovenia právneho predpisu a rozhodnutie riadne odôvodnil. Jeho rozhodnutie je v súlade so a medzinárodnými predpismi, ako je vyššie uvedené. Správny súd považuje úkony žalovaného pri získavaní nevyhnutných dokladov od tretej krajiny za relevantné a preto nevidí možnosť, aby vyslovil záver o tom, že zaistenie žalobcu je neúčelné vzhľadom na to, že ho nemožno vyhostiť.

32. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o predĺžení jeho zaistenia. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodné.

33. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci zaistenia podľa zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ). V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.