Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/112/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Soni Vackovej, v právnej veci žalobcov: 1/ G. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/X, W., 2/ G.. Y. W., rod. M.vá, nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. F. XXXX/X, W., obaja zastúpení JUDr. Milanom Kyseľom, advokátom so sídlom Tribečská 2136/4 Topoľčany, proti žalovanému: Slovenská republika - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, zastúpený: Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s.r.o., so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 22. júla 2020 č.k. -240 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v určujúcej časti výroku I. p o t v r d z u j e. II. V časti výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku potvrdzuje. III. Výrok IV. napadnutého rozsudku o náhrade trov konania vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku II. napadnutého rozsudku mení tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcom v prvom a v druhom rade v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím. IV. Žalobcovia v prvom a v druhom rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu v potvrdzujúcom výroku I. tohto rozsudku, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím. V. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v prvom a v druhom rade v časti náhrady trov konania výroku III. tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2095/14880 na nehnuteľnostiach, a to: pozemok parcelné číslo XXXX, parcela registra „C" evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku lesné pozemky o výmere 239 634 m2, pozemok parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „C" evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku lesné pozemky o výmere 216 148 m2, pozemok parcela č. XXXX/X, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku lesné pozemky o výmere 1914 m2, v súčasnosti zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie S., vedenom Okresným úradom S., katastrálnym odborom, patrí do dedičstva po poručiteľovi nebohom C. M., rodenom M., narodenom dňa XX. XX. XXXX v O., zomrelom dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom W. X, XXX XX W. Žalobu v časti o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na uvedených nehnuteľnostiach, zamietol. Žalobcom v prvom a v druhom rade priznal nárok na náhradu trov konania o žalobe o určenie, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Ďalej určil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov

konania o žalobe o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na uvedených nehnuteľnostiach. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobcovia v prvom a v druhom rade sú právnymi nástupcami (vnukmi) po poručiteľovi C. M., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom dňa XX. XX. XXXX. 1.1.1.Poručiteľ bol v čase svojej smrti podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností Pozemkového spoločenstva urbarialistov obce O., zapísaných v pozemkovo-knižnej vložke č. 3, XXX v podiele 2/4, 1 a 1 , č. XXX v podiele 1/3. V pozemkovoknižnej vložke č. 3 sú evidované nehnuteľnosti a to: Spoločný les bývalých urbaristov a želiarov v S. pod por.č. 1. parcela č. XXXX- D. v hone „D.siny„ o výmere XXjutra, XXXXsiah, por.č. 2. parc.č. XXXX - I. v hone „D.siny“ XXsiah, por.č. 3. parc.č. XXXX/X- D. v hone „D.siny“ o výmere XX jutár 432siah. Spoločné užívanie majetkové telesa upravujú pravidlá vytvorené v zmysle zák.č. XIX z roku XXXX. 1.1.2. V pozemkovo-knižnej vložke číslo XXX katastrálne územie S., je uvedené: v časti A. P. podstata

- majetok urbarialistov - podiel 14800 (480/14880) zo spoločného lesa, prevedeného sem z vložky č.3 na liste A, B vlastníctvo poradové číslo 3 - M. C. (C. M.) maloletý v podiele 1/3 na základe faktického vlastnenia dňa 22. 11. 1908. 1.1.3. V pozemkovo-knižke vložke číslo XXX katastrálne územie S. je zapísané: v časti A. P. podstata - majetok urbarialistov - podiel 14800 (41935/14880) zo spoločného lesa, zavedeného do vložky č.3 listu A, B) vlastníctvo - poradové číslo 3. C. M. (C. M.) v podiele 2/4, titulom dedenia, poradové číslo 7. na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 25. 12. 1912- M. C. (C. M.) v podiele 1, pod poradovým číslom 8. na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 13. XX. 1913 - M. C. (C. M.) v podiele 1. 1.1.4. Z identifikácie parciel vyplýva, že parcela číslo XXXX hora o výmere 23,9649 ha, parcela číslo XXXX cesta o výmere 194m2 a parcela číslo XXXX/X hora o výmere 22,0244ha, číslo listiny XXX z pozemkovo-knižnej vložky číslo 3 v podiele 1935/14880 a číslo XXX v podiele 480/14880 sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo XXXX lesná pôda, parcela číslo XXXX lesná pôda, parcela číslo XXXX/X lesná pôda časť, na liste vlastníctva číslo XXXX, parcela čísloXXXX/X lesná pôda celá, parcela číslo XXXX/X lesná pôda na liste vlastníctva čísloXXX. 1.1.5.Hospodárskou zmluvou č. P-2661/1988-153 zo dňa 28. 09. 1988 uzatvorenou medzi Okresným národným výborom S. a Západoslovenskými štátnymi lesmi (IČO: 156647) vyplýva, že Západoslovenské štátne lesy ako preberajúca organizácia nadobudli do svojej správy (nie do vlastníctva) nehnuteľnosti v katastrálnom území S. o celkovej výmere 398,3086 ha. Medzi uvedenými nehnuteľnosťami sú aj pozemky parcela číslo XXXX les o výmere 23,9634ha a parcela číslo XXXX/Xles o výmere 22,0230ha. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie S. vyplýva, že ako vlastník nehnuteľností tam uvedených nehnuteľností, okrem iných aj parcely číslo XXXX o výmere 23 9634m2 lesné pozemky, parcely číslo XXXX/X o výmere 21 6148 lesné pozemky a parcely číslo XXXX/ X lesné pozemky o výmere 1 914 m2 je zapísaný žalovaný, právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je Hospodárska zmluva HZ-P-2661/88-153-62/88. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , , , (zákon číslo v znení neskorších predpisov), , , , , zákona číslo 2/1958 Sb.n.SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov (ďalej len „zákon číslo 2/1958 Sb.). 1.3. Dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcov v prvom a v druhom rade na požadovanom určení, nakoľko takýto výrok je nevyhnutný na prejednanie predmetných nehnuteľností v rámci dedičského konania po poručiteľovi a na dosiahnutie zápisu zmeny vlastníckeho práva na týchto nehnuteľnostiach na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie S.. Žalobcovia sú právnymi nástupcami po poručiteľovi C. M., zomrelom dňa XX. XX. XXXX, ktorý bol členom pozemkového spoločenstva urbarialistov obce O. a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemkovo-knižnej vložke číslo 3, číslo XXX, číslo XXX. 1.4. Konštatoval, že v danej veci nebol preukázaný žiadny právny dôvod, ani právny titul, na základe ktorého by malo dôjsť k prevodu či prechodu vlastníckeho práva k predmetným parcelám na žalovaného , ani ich odňatie pôvodným vlastníkom, ku ktorému by mohlo dôjsť iba postupom podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR. Za nedôvodnú súd prvej inštancie považoval námietku žalovaného, že žalobcovia sa mali resp. mohli svojho nároku domáhať výlučne postupom podľa zákona číslo o navrátení vlastníctva k pozemkom a o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané naplnenie predpokladov pre tento postup v zmysle uvedeného zákona. Žiadna takáto skutočnosť nevyplýva ani z pôvodných zápisov v pozemkovo-knižných vložkách a ani z aktuálneho listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie

S., v ktorom sa ako titul nadobudnutia uvádza iba predmetná Hospodárska zmluva č. P-2261/1988. Zároveň aj v pozemkovoknižnej evidencii bolo podľa zák. č. 2/1958 Sb. zaznamenané a zapísané iba obhospodarovanie týchto pozemkov Krajskou správou lesov A., D.ný závod S.. V danej veci nebol preukázaný žiadny právny dôvod, ani právny titul, na základe ktorého by malo dôjsť k prevodu či prechodu vlastníckeho práva k predmetným parcelám na žalovaného , ani ich odňatie pôvodným vlastníkom, ku ktorému by mohlo dôjsť iba postupom podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. 1.5. Žalovaný nepreukázal, že by mu svedčal určitý nadobúdací titul, na základe ktorého by došlo k strate alebo obmedzeniu vlastníckeho (resp. spoluvlastníckeho) práva poručiteľa C., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. z 16. 12. 2010 a na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 11. 12. 2013. Z týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že v konaniach, v ktorých sa dedič domáha určenia, že konkrétna vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom predmetnej veci. Požadované určenie sa vzťahuje na obdobie ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemajú vplyv na rozhodnutie súdu. Ak súd vyhovie žalobe s požadovaným určením a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ohľadne konkrétneho majetku poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve, že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci, pretože po smrti poručiteľa môžu nastať právne skutočnosti, s ktorými spája právny poriadok vznik vlastníckeho práva niekoho iného Ak by sa aj existencia nejakého titulu preukázala, je zrejmé, že by sa jednalo o právnu skutočnosť, ktorá nastala až po smrti poručiteľa. 1.6. K obrane žalovaného, týkajúcej sa tvrdenia, že vydržal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ku dňu smrti poručiteľa, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal ani netvrdil užívanie týchto parciel žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom, rovnako ani titul, od ktorého by bolo možné odvodiť dobromyseľnosť a začiatok plynutia vydržacej doby (v čase smrti poručiteľa t.j. v roku 1959). Taktiež obranu žalovaného, spočívajúcu v rozporovaní identity aktuálne zapísaných parciel s tými, ako boli evidované v pozemkovoknižnej evidencii, súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný nepreukázal ani nepredniesol žiadne argumenty podporujúce jeho tvrdenie, čo potom súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelovú a nepodloženú obranu vzhľadom na doložené identifikácie parciel i výkazy výmer. 1.7. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov v prvom a v druhom rade, ktorým žiadali, aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom vyššie uvedeného spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach. Dôvodil tým, že rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaný nie je vlastníkom vyššie uvedeného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, nemôže zlepšiť právne postavenie žalobcov, na podaní žaloby, predmetom, ktorej je takéto určenie, nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. 1.8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle , (zákon číslo , ďalej len „CSP“) a žalobcom v prvom a v druhom rade, ktorí mali plný úspech vo veci žaloby o určenie, že spoluvlastnícky podiel na hore uvedených nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po poručiteľovi nebohom C. M., priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Pokiaľ ide o druhý výrok žaloby o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, súd v tejto časti žalobu zamietol z procesných dôvodov, z dôvodu procesnej neprípustnosti tejto časti žaloby bez tohto, aby sa zaoberal meritom veci, preto súd v zmysle vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o žalobe o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný dôvodiac nesprávnym právnym posúdením a nesprávnymi skutkovými zisteniami na základe vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie (, ). 2.1. Namieta, že žalobcovia mali svoj nárok na vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam uplatniť reštitučným nárokom podľa zákona číslo a taktiež podľa zákona číslo o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Je toho názoru, že došlo dňom 20. októbra 1959 k odňatiu sporných nehnuteľností bez náhrady postupom podľa zákona číslo 2/1958 Sb., ktoré odňatie je reštitučným dôvodom podľa zákona číslo ( tohto zákona). Niet pochýb o tom, že odňatie nehnuteľnosti bez náhrady postupom podľa zákona číslo 2/1958 Sb. je reštitučným dôvodom, žalobcovia si svoj nárok mali a mohli uplatniť v lehotách a spôsobom podľa reštitučných predpisov. Inak im nárok zanikol. Po uplynutí lehoty na uplatnenie práva podľa nie je možné uplatňovať vlastnícke právo inými žalobami, pretože by dochádzalo k obchádzaniu účelu a zmyslu reštitučného zákonodarstva. Súd prvej inštancie na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol, že námietka žalovaného, týkajúca sa povinnosti žalobcov uplatniť si svoj nárok v reštitučnom konaní nie je dôvodná a nárok žalovaným priznáva. Súd nesprávne posúdil otázku odňatia sporných nehnuteľností. 2.2. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Namieta, že žalovaný nikdy netvrdil, že vydržal vlastnícke právo v čase smrti poručiteľa. Tvrdil, že štát s predmetnými pozemkami nakladal ako so svojim vlastníctvom (národným majetkom) a bol vo vzťahu k nim dobromyseľným držiteľom najmenej od roku 1988 až do roku 2018. Posudzovanie otázky vydržania je preto v tomto prípade, keď súd určil, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva v čase úmrtia nebohého, bezpredmetné. 2.3. Namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie mal náhradu trov konania pomerne rozdeliť. Žalobcovia boli úspešní len v jednej časti, t.j. v jednej polovici a v druhej časti úspešní neboli. Súd mal preto podľa tohto reálneho výsledku sporu rozhodnúť aj vo vzťahu k trovám konania, a to tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. V tomto prípade súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol, že v jednej časti nárok na náhradu trov konania žalobcom priznáva vo výške 100% a v druhej časti nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. 2.4. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného opätovne poukázali na skutočnosť, že v roku 1958 nedošlo k žiadnemu úkonu, ktorým by došlo k zmene vlastníckeho práv dotknutých nehnuteľností. Svoje tvrdenie podporili ustanoveniami § 2, § 9 a § 12 zákona číslo 2/1958 Sb. Z týchto ustanovení vyplýva, že lesy, resp. lesné pozemky ostali vo vlastníctve pôvodných vlastníkov, urbarialistov, na rozdiel od pasienkov, ktorých právny režim bol upravený odlišne. Zákonom číslo 2/1958 Sb. nezaniklo vlastnícke právo žalobcov, resp. ich právneho predchodcu, nebol teda právny dôvod na uplatnenie právnych predpisov o reštitúcii. Vlastnícke právo pôvodných urbarialistov nebolo odňaté. V ustanovení § 12 citovaného zákona sa uvádza, že súd na návrh obhospodarovateľa poznamená obhospodarovanie podľa tohto zákona v pozemkových knihách a vymaže prípadnú poznámku zapísanú podľa § 49 zákona číslo XIX/XXXX. Túto skutočnosť (výmaz poznámky o spoločnom hospodárení urbarialistov a zápis poznámky o hospodárení v prospech Krajskej správy lesov A.) potvrdzuje aj zápis na pozemkovo-knižnej vložke číslo 3 pre katastrálne územie S.. 3.1. K možnosti vydržania vlastníckeho práva, ktorú uviedol žalovaný, žalobcovia poukazujú na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Z hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku, keď sa zjavne nejednalo o zmluvu o prevode vlastníctva, nemohol byť žalovaný objektívne v dobrej viere, že nadobudol vlastníctvo, a to ani napriek nesprávnemu zápisu v evidencii nehnuteľností, v ktorej bol na základe tejto zmluvy zapísaný ako vlastník. 3.2. K napadnutému rozhodnutiu, týkajúceho sa trov konania, žalobcovia v prvom a v druhom rade iba uviedli, že toto rozhodnutie považujú za správne a zákonné. 3.3. Žiadajú odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , zákon číslo , ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( , § XX0 ods. 1 ), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ XX3 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku (§ XX5 ods.1, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § XX7 potvrdil.

5. Predmetom konania v danej veci bol žalobou uplatnený nárok žalobcov v prvom a v druhom rade, ktorým sa domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2095/14880 na nehnuteľnostiach, a to: pozemok parcelné číslo XXXX, parcela registra „C" evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku lesné pozemky o výmere 239 634 m2, pozemok parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „C" evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku lesné pozemky o výmere 216 148 m2, pozemok parcela č. XXXX/X, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku lesné pozemky o výmere

1914 m2, v súčasnosti zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie S., vedenom Okresným úradom S., katastrálnym odborom, patrí do dedičstva po poručiteľovi nebohom C. M., rodenom M., narodenom dňa XX. XX. XXXX v O., zomrelom dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom W. 2, 811 05 Bratislava. Zároveň sa domáhali určenia, že žalovaný nie je vlastníkom vyššie uvedeného spoluvlastníckeho podielu. 5.1. Súd prvej inštancie žalobe žalobcov v prvom a v druhom rade v určujúcom výroku vyhovel, výrok, že žalovaný nie je vlastníkom vyššie uvedeného spoluvlastníckeho podielu, zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. 5.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie, vo vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania sa nestotožnil žalovaný a napadol ho v zákonnej lehote odvolaním. Dôvodil v podstate iba tým, že žalobcovia sa mali svojho nároku domáhať v rámci reštitučného konania na základe , v určených lehotách. Keďže v určenej zákonnej lehote sa tohto práva nedomohli, ich nárok zanikol.

6.Podľa § XX7 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6.1.Ustanovenie § XX7 ods. 2 zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa , ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce. 6.2.Odvolací súd v zmysle § XX0 ods. 1 , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § XX0 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne. 6.3.V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § XX7 ods. 2 , iba poukazuje.

8. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, berúc do úvahy odvolacie dôvody a námietky, odvolací súd iba zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na znenie zákona číslo 2/1958 Sb., ktorý sledoval predovšetkým cieľ, aby sa lepšie zabezpečilo hospodárenie v lesoch, rozvoj lesnej výroby a plnenie zvýšených úloh hospodárstva v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. v roku 1958. Ustanovením § 1 sa zrušili útvary bývalých urbarialistov, komposesoráty a podobné spoločenstevné útvary a spoločné lesy sa odovzdali do obhospodarovania krajskej správe lesov (§ 2 tohto zákona). Ustanovením § 9 ods. 1 tohto zákona sa však zachovalo vlastnícke právo členov zrušených útvarov, pričom výslovne toto ustanovenie uvádza, že „členovia zrušených útvarov ostávajú spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov“. Podľa tohto zákona bol obhospodarovateľ oprávnený spoločný les užívať ako vlastník, no nemohol ho zaťažiť ani scudziť. Teda vlastníctvo pri lesoch neprešlo na lesnú štátu správu, ani na lesné štátne organizácie, lesy ostali v rukách vo vlastníctve pôvodných vlastníkov, urbarialistov, na rozdiel od pasienkov. Týmto zákonom nezaniklo vlastnícke právo, nebolo treba reštituovania, urbarialisti nemuseli žiadať o obnovu vlastníctva, iba o vydanie lesa (Pozemkové právo, P. Q., str. XXX, vydavateľstvo P. W., XXXX). 8.1. V danej veci nebolo medzi stranami sporu sporné, že právny predchodca žalobcov bol podielovým spoluvlastníkom pozemkov, ktoré boli zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 3, XXX, XXX. Z týchto pozemkovoknižných vložiek jednoznačne vyplýva, že išlo o urbariálne pozemky. Ani v jednej z týchto pozemkovoknižných vložiek nie je uvedený zápis, že by došlo k odňatiu predmetných pozemkov bez náhrady tak, ako to vyžaduje , na ktorý sa odvoláva žalovaný. Je nesporné, že titulom pre zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného bola Hospodárska zmluva číslo P-2261/XXXX, na základe ktorej dňom 1. októbra 1988 prešli do jeho správy, nie do vlastníctva (ktorý inštitút je výslovne prečiarknutý), sporné nehnuteľnosti. Žalovaný teda v žiadnom prípade nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, keďže tieto mu boli dané iba do správy a z tohto dôvodu nemohol byť ani v budúcnosti dobromyseľným, že mu nehnuteľnosti vlastnícky patria. Keďže žalovaný nemal žiadny titul nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia , nemohol byť ani zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností v evidencii nehnuteľností. Žalovaný nepreukázal v konaní nadobúdací titul vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. V žiadnom prípade to Hospodárska zmluva číslo P-2261/1988 byť nemohla, nakoľko touto zmluvou boli nehnuteľnosti odovzdané žalovanému iba do správy. Z tohto dôvodu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia sú právnymi nástupcami po C. M., zomrelom dňa XX. XX. XXXX, je správny jeho záver o určení, že predmetné sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. 8.2. K otázke vydržania vlastníckeho práva žalovaným k sporným nehnuteľnostiam, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal titul, od ktorého by bolo možné odvádzať dobromyseľnosť. Žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi boli predmetné nehnuteľností odovzdané do užívania, resp. správy hospodárskou zmluvou dňom 01. októbra XXXX, avšak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že mu boli odovzdané výslovne do správy, na základe čoho nemohol v žiadnom prípade odvodzovať svoje vlastnícke právo.

9. Ustanovenie § XX7 ods. 3 ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami uvedenými v podanom odvolaní. 9.1. Odvolateľ v podanom odvolaní opätovne, tak ako v priebehu konania, namieta, že žalobcovia sa mohli svojho vlastníckeho práva domáhať v reštitučnom konaní, na základe číslo a č. 9.1.1. S týmto názorom odvolateľa sa odvolací súd nestotožnil. , ako zákon číslo a číslo boli prijaté s cieľom zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989. Jednou z podmienok navrátenia vlastníckeho práva je, aby došlo pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností k odňatiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bez akejkoľvek náhrady. V danom prípade však odvolateľ zrejme opomenul, že nešlo o odňatie vlastníckeho práva právnemu predchodcovi žalobcov, keďže išlo o urbariálny majetok, v ktorom prípade podľa zákona číslo 2/1958 Sb. Vlastnícke právo pôvodných urbariálnych spoluvlastníkov zostalo zachované v spoluvlastníckom podiele, aký ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vlastnili. Týmto zákonom došlo iba k odovzdaniu lesných pozemkov za účelom spoločného obhospodarovania, spoluvlastnícke právo k pozemkom však zostalo zachované pôvodným urbariálnym spoluvlastníkom vo veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu. Keďže nedošlo k odňatiu vlastníckeho práva pôvodného podielového spoluvlastníka, nebolo možné, aby sa jeho právni nástupcovia domáhali navrátenia vlastníckeho práva podľa . Sám žalovaný

poukazuje na zápis v pozemkovoknižnej vložke č. 3 z ktorej vyplýva, že sa vymazáva poznámka o spoločnom hospodárení a poznamenáva sa poznámka, že nehnuteľnosti obhospodaruje Krajská správa lesov A. - lesný závod S.. Už z tejto poznámky jednoznačne vyplýva, že nedošlo k zmene vlastníckeho práva, ale bolo vyznačené iba právo obhospodarovania predmetných sporných nehnuteľností. Z tohto dôvodu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a námietku odvolateľa vyhodnotil ako neopodstatnenú. 9.2. K vydržaniu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam odvolací súd sa stotožnil s vyjadrením odvolateľa, že posudzovanie otázky vydržania je v tomto prípade, keďže súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov, bezpredmetná. Za situácie, že súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetné nehnuteľnosti boli v čase smrti C. M. dňa XX. XX. 1959 v jeho vlastnícke, resp. v podielovom spoluvlastníctve, nebol dôvod zaoberať sa nadobudnutím vlastníckeho práva žalovaného k sporným nehnuteľnostiam titulom vydržania. Na druhej strane je však nesporné, že žalovaný nemohol na základe žiadneho titulu byť dobromyseľným užívateľom predmetných sporných nehnuteľností, keďže tieto mu na základe hospodárskej zmluvy boli dané iba do správy a nie do vlastníctva.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny podľa § XX7 ods. 1 potvrdil.

11. Odvolateľ, žalovaný, v podanom odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovia sa domáhali jednak určovacieho výroku, ktorému súdu prvej inštancie vyhovel a tiež aj výroku, ktorým žiadali, aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Súd prvej inštancie tejto časti žaloby nevyhovel a výrokom II. napadnutého rozsudku žalobu v tejto časti zamietol. Odvolateľ preto namieta, že v tejto časti bol v plnom rozsahu úspešný, pričom súd prvej inštancie nebral túto skutočnosť do úvahy. 11. Odvolací súd, rozhodujúc o tejto časti odvolania žalovaného dospel k záveru o jeho opodstatnenosti. 11.1. Žalobcovia v prvom a v druhom rade boli úspešní v časti určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Posudzujúc nárok na náhradu trov konania podľa je teda nesporné, že žalobcom v prvom a v druhom rade v tejto časti vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko v tejto časti uplatneného nároku boli úspešní 11.1.1. Z tohto dôvodu preto odvolací súd vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcov a určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, výrok o trovách konania, ktorým žalobcom v prvom a v druhom rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ako vecne správny potvrdil. 11.2. Žalobcovia sa domáhali tiež určenia, že žalovaný nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Ide o úplne samostatný nárok na určenie, súd prvej inštancie správne v tejto časti žalobu žalobcu zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na tomto určení, keďže predchádzajúcim výrokom určil, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Vzhľadom na samostatný určovací výrok je potrebné aj z hľadiska trov konania posudzovať mieru úspechu a neúspechu samostatne v tejto časti žaloby. Keďže tento výrok bol súdom prvej inštancie zamietnutý (odvolanie voči nemu podané zo strany žalobcov v prvom a v druhom rade nebolo), je potrebné vyhodnotiť, že žalovaný bol v tomto výroku rozsudku úspešný v plnom rozsahu a preto v tejto časti mu prináleží nárok na náhradu trov konania. 11.2.1. V tejto časti súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu dôvodiac procesnou neprípustnosťou takejto žaloby. 11.2.2. Odvolací súd sa nestotožnil s týmto výrokom súdu prvej inštancie a konštatuje, že v tejto, zamietajúcej časti, bol žalovaný v plnom rozsahu úspešný. Dôvod, že na negatívnom určení nemali žalobcovia naliehavý právny záujem, je dôvodom na zamietnutie žaloby, avšak oprávnenosť žalobcov podať aj takúto žalobu, daná je. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým zamietol žalobu žalobcov v prvom a v druhom rade, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania a vo vzťahu k tomuto výroku priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie žalovanému voči žalobcom v prvom a v druhom rade s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím podľa .

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení v spojení s ustanovením . 12.1. Odvolateľ, žalovaný, podal odvolanie tak voči vyhovujúcemu, určujúcemu výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj vo vzťahu k náhrade trov konania.

12.1. Vzhľadom k tomu, že aj v odvolacom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné prihliadať na mieru úspechu a neúspechu v konaní podľa , odvolací súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku, ktorý potvrdil ako vecne správny. V tejto časti v odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný, preto nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcom v prvom a v druhom rade. Odvolací súd preto zohľadniac mieru úspechu žalobcov v prvom a v druhom rade v tejto časti konania priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa . O výške týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím podľa . 12.2. Odvolateľ odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti náhrady trov konania. Odvolací súd v tejto časti jeho odvolaniu vyhovel, keď v zamietajúcej časti priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému. Z tohto dôvodu bol v odvolacom konaní v tejto časti úspešný a preto mu prináleží náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcom v prvom a v druhom rade. O výške týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím podľa .

13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).