Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/197/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne P. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. F. XXX, zast. Mgr. Petrom Magdálikom, advokátom, so sídlom Galanta, Vajanského 1520, proti žalovaným: 1. T.. V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., Q. N. XXX/XX, 2. J.. V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., F. XXX/XX, žalovaní v 1. a v 2. rade zast. JUDr. Andrejom Kučerom, advokátom so sídlom Hlohovec, SNP 6, 3. V.. V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, 4. T. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., D. XXXX/XX, zast. JUDr. Janou Kubáňovou, advokátkou so sídlom Nitra, Cintorínska 5, o určenie vlastníckeho práva a neplatnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 06. 2019 č. k. -274 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade p o t v r d z u j e .

V zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 4. rade napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku o zastavení konania v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

Výrok o zastavení konania v časti žaloby žalobcu v 2. rade z r u š u j e .

Odvolanie žalobkyne voči výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania o d m i e t a .

Žalovaným v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na OR PZ C., odbor kriminálnej polície, pod ČVS: Y.-XXX/X-VYS-TN-XXXX zamietol (výrok I.). Konanie v časti žaloby žalobcu v 2. rade voči žalovaným v 1. až 4. rade zastavil (výrok II.) a zastavil tiež konanie v časti žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2015, uzatvorenej medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. M. F., evidované Okresným úradom N., katastrálny odbor, na LV č. XXX (výrok III.). Žalobu žalobkyne v 1. rade voči žalovaným v 1. až 4. rade zamietol (výrok IV.). Žalovaným v 1. až 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v 1. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti samostatným uznesením (výrok V.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou domáhali určenia, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1 patria nehnuteľnosti v kat. úz. M. F. zapísané na LV č. XXX, určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2015, uzatvorenej medzi nimi ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, ako aj ostatných kúpnych zmlúv a zmluvy o zriadení záložného práva. Taktiež žiadali, aby súd nariadil vykonať opravu zápisov na LV č. XXX pre kat. úz. M. F. tak, aby zapísaný stav vlastníckych práv bol v súlade s rozhodnutím súdu. Ako dôvod žaloby uviedli, že boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu so súp. č. XXX spolu s pozemkami, pričom v roku 2013 nedokázali riadne splácať úver ich dcéry voči spoločnosti C. E., ktorý bol zabezpečený záložným právom, v dôsledku čoho im hrozil výkon záložného práva, pričom riešenie tejto situácie im poskytol žalovaný v 3. rade. Podľa toho mali byť nehnuteľnosti prevedené na tretiu osobu a prostredníctvom hypotekárneho úveru mal byť uhradený záväzok voči C. credit, a.s. vo výške 12.300,- eur a zvyšok 26.200,- eur mal byť uhradený žalobcom. Za týmto účelom ich dcéra uzatvorila so žalovaným v 3. rade príkaznú zmluvu, podľa ktorej bola uzatvorená zmluva o stavebnom sporení v PSS a.s. a po jednom roku mal byť vybavený úver, z ktorého mala dcéra D. A. (v súčasnosti R.) odkúpiť nehnuteľnosti naspäť v ich prospech. Žalovaný v 3. rade postupoval najskôr podľa dohody, uhradil do PSS 3.000,- eur, potom ho prestal splácať a im nevyplatil zostatok kúpnej ceny, dal im podpísať rôzne dokumenty, nájomnú zmluvu, ktorá prvá v poradí ich zaväzovala uhrádzať nájomné a druhá v poradí zahŕňala možnosť spätnej kúpy nehnuteľností v prospech žalobcov, resp. ich dcéry; zároveň v nej bola uvedená zmluvná pokuta 1% denne z dlžnej sumy nájomného v prípade omeškania. Na základe toho ich dcéra uhradila žalovanému v 3. rade celkovo sumu 11.700,- eur ako zálohu na odkúpenie nehnuteľností, ktorú si ponechal a bez ich vedomia previedol vlastnícke právo na žalovaného v 4. rade, ktorý ich zaťažil záložným právom v prospech ČSOB, a.s. Podali aj trestné oznámenie na žalovaného v 3. rade, ktorý im spôsobil škodu vo výške 37.900,- eur. Mali za to, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy išlo o neplatný právny úkon, ktorý bol skrytým právnym aktom, čo považovali za rozporné s a .

3. Rozhodnutie právne oprel o ust. , , , zák. č. 40//1964 Zb. (ďalej len „“) a , (ďalej len „“). Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 30. 08. 2013 žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci previedli na žalovaných v 1. a 2. rade nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, v kat. úz. M. F., ako pozemky E. par. č. XXXX/XX - záhrady vo výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 spolu s domom súp. č. XXX, postaveným na parc. č. XXXX/XX za dohodnutú kúpnu cenu 38.500,- eur ktorú mali zaplatiť na účet žalobcov ako predávajúcich do 15 dní od podpisu zmluvy. V zmluve bolo uvedené, že na nehnuteľnostiach viazne ťarcha (čl. IV. bod 2), záložné právo v prospech záložného veriteľa Tatra credit a.s., pričom podľa bodu 3 čl. IV. mala byť najneskôr spolu s návrhom na vklad doručená i kvitancia o splatení pohľadávky na príslušný správny orgán za účelom výmazu tejto ťarchy. Podľa čl. VII. bod 7 zmluvy, právny úkon je urobený v predpísanej forme, zmluva bola spísaná podľa skutočnej, slobodnej a vážnej vôle a na základe pravdivých údajov zmluvných strán, bola nimi prečítaná, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Zároveň prehlásili, že nebola uzatvorená v tiesni, ani za iných jednostranne nevýhodných podmienok, že je pre nich vzájomne výhodná a že pri podpisovaní zmluvy nebol na nich vyvíjaný žiadny nátlak v žiadnej forme. Podpisy predávajúcich boli overené Y. V. dňa 30. 08. 2013. V deň podpisu bol podaný i návrh na vklad (V XXXX/XX), ktorý bol podpísaný všetkými účastníkmi kúpnej zmluvy. Ku kúpnej zmluve bol vyhotovený i dodatok č. 1, ktorý mal odstrániť chyby pri spôsobe zaplatenia kúpnej ceny, tento bol datovaný 05. 09. 2013, nebol však zmluvnými stranami podpísaný. Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 30. 08. 2013 vyplývalo, že žalovaný v 3. rade prevzal od žalovaného v 1. rade sumu 38.500 eur (poznámka kúpna cena pre R..) a v ten istý deň žalobcovia prevzali od žalovaných v 1. a 2. rade sumu 26.200 eur (s poznámkou zvyšok kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2013). Na doklade bol okrem podpisu žalobcov aj podpis ich dcéry, pričom peniaze im odovzdal žalovaný v 3. rade, ktorý tento doklad aj vyhotovil a na tieto úkony bol splnomocnený žalovanými v 1. a 2. rade. Podľa kvitancie zo dňa 30. 08. 2013, vystavenej Tatra credit a.s., Piešťany, dňa 30. 08. 2013 zaniklo záložné právo vyplatením pohľadávky - žalobcami v 1. a 2. rade, vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. XXX/XX. Ďalej mal za preukázané, že kúpnou zmluvou previedli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam žalovaní v 1. a 2. rade na T. T., ktorý kúpnou zmluvou nehnuteľnosti odpredal žalovanému v 3. rade dňa 26. 01. 2014 a kúpnou zmluvou zo dňa 25. 06. 2015 žalovaný v 3. rade previedol nehnuteľnosti na žalovaného v 4. rade za dohodnutú kúpnu cenu 38.500,- eur, pričom časť kúpnej ceny v sume 5.00,- eur mu vyplatil v hotovosti a zvyšok cez hypotekárny úver. Návrh na vklad bol podaný dňa 26. 06. 2015, kedy už na nehnuteľnosti bola podpísaná záložná zmluva (dňa 27. 04.

2015), ktorá bola zavkladovaná pred kúpnou zmluvou. Poukázal tiež na výpovede osôb vypočutých v rámci trestného konania vedeného na ORPZ Nitra pod č. ČVS: NR-Y.-XXX-XXX/XXXX D. R. i T. T. a konfrontácie medzi žalovaným v 3. rade a D. R., ako i nájomnú zmluvu zo dňa 29. 01. 2015, uzatvorenú medzi žalobcami a žalovaným v 3. rade, podľa ktorej nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú od 01. 02. 2015 do 28. 02. 2015 pri výške nájomného 200 eur. Zároveň bola podpísaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve, podľa znenia ktorej žalobcovia prejavili záujem o kúpu nehnuteľností, za cenu 38.500 eur v lehote do 28. 02. 2015 s tým, že vyzvú žalovaného v 3. rade na uzatvorenie kúpnej zmluvy, s dohodnutou zmluvnou pokutou 10.000,- eur za porušenie povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 3. rade a žalobcami v 1. a 2. rade nedošlo, avšak dňa 27. 04. 2015 uzatvorili nájomnú zmluvu, kde nájomné bolo dohodnuté na 200,- eur mesačne, trvanie nájomného vzťahu na dobu neurčitú od 01. 05. 2015, s tým, že počas jeho trvania má D. R. ako dcéra žalobcov právo na kúpu predmetu nájmu od žalovaného v 3. rade ako prenajímateľa. Konštatoval, že žalobca v 2. rade dňa XX.XX.XXXX zomrel, uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -19, zo dňa 07. 10. 2016 bolo dedičské konanie zastavené a nepatrný majetok zanechaný poručiteľom bol vydaný žalobkyni v 1. rade ako závetnej dedičke. Preto konanie v časti žaloby žalobcu v 2. rade voči žalovaným v 1. až 4. rade zastavil. S ohľadom na stanovisko žalobkyne v 1. rade, že netrvá na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2013, ktoré vyhodnotil ako späťvzatie návrhu, aj v tejto časti konanie zastavil. V nadväznosti na to akcentoval, že predmetom konania zostalo určenie vlastníckeho práva k sporom dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých aktuálnym vlastníkom je žalovaný v 4. rade, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015, uzatvorenej pred podaním žaloby so žalovaným v 3. rade. V konaní nevykonal žalobkyňou navrhnuté dôkazy, a to výsluch žalovaných v 1. - 4. rade, T. T., znalecké dokazovanie ohľadne pravosti podpisu žalobcov na príjmovom pokladničnom doklade, ako aj pripojenie katastrálneho spisu, keďže znalecké dokazovanie nepovažoval za hospodárne a vzhľadom na tvrdenia žalobcov a ich dcéry D. R., že medzi dokladmi, ktoré podpisovali, bol aj príjmový pokladničný doklad, aj za neúčinné. Dodal, že z vyšetrovacieho spisu OR PZ Nitra mal fotokópie všetkých kúpnych zmlúv, návrhov na vklad, príjmových pokladničných dokladov, zápisníc o výsluchu žalovaných v 1. až 4. rade a p. T., nepovažoval preto za potrebné vyžiadať si duplicitne katastrálny spis. Naviac nepovažoval za potrebné v spore vypočuť ani žalovaných v 1., 2. a v 4. rade, keďže sa vyjadrili ku skutkovej ako aj právnej stránke sporu dostatočne a ich výpoveďou by nebolo nič nové objasnené, nakoľko nikto z týchto osôb sa so žalobcami osobne nestretol a žiadnym spôsobom ich nekontaktoval. Pokiaľ išlo o žalovaného v 3. rade, ten v priebehu konania doručil dve vyjadrenia, v ktorých podrobne opísal celý priebeh danej veci, oboznámil sa aj s jeho výpoveďami v rámci trestného konania, čo považoval pre rozhodnutie vo veci za dostatočné.

4. Ďalej argumentoval, že ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: strany sporu musia mať vecnú legitimáciu a žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide a ide o stav vyplývajúci z hmotného práva. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, týmto nositeľom nie je, čoho dôsledkom je zamietnutie žaloby. Riešiac otázku vecnej legitimácie dospel k záveru, že žalovaní v 1. až 3. rade nie sú pasívne legitimovanými v spore. V tomto smere dôvodil, že žalovaní v 1. a 2. rade síce boli zmluvnými stranami v poradí prvej kúpnej zmluvy, ale predmetom konania nebolo priamo posudzovanie jej platnosti, resp. neplatnosti (mala sa riešiť len ako predbežná otázka). Zvýraznil, že podľa ustálenej praxe súdov platí, že iba v prípade, ak má byť v konaní určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli, odkazujúc na rozhodnutia NS SR sp. zn. , . Keďže žalovaní v 1. až 3. rade, už ani v čase podania žaloby neboli a ani v súčasnosti nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, žalobu voči nim pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie v konaní zamietol. Mal za to, že žalovaný v 4. rade ako jediný zo žalovaných je vecne pasívne legitimovaný v spore, pretože je aktuálnym vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Následne poskytol teoreticko-právny výklad splnenia podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na žalobe o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle v intenciách ktorého konštatoval, že právne postavenie žalobcu, ktorý nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník je neisté a bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Opierajúc sa o uznesenie NS SR zo dňa 10.02.2009 sp. zn. uviedol, že dedič má naliehaný právny záujem len na určení, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi ku dňu jeho smrti a ak dedičstvo ohľadne spornej veci nebolo ešte vyporiadané, nemôžu sa dedičia alebo jeden z nich bez ďalšieho domáhať, že sú vlastníkmi veci. Dedičia z titulu svojho

dedičského nároku sa môžu domáhať určenia, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci. Žalobu voči žalovanému v 4. rade zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu u žalobkyne na podanej žalobe, t. j. na určení, že je výlučnou vlastníčkou dotknutých nehnuteľností. V tejto súvislosti dôvodil, že ak by žalobe vyhovel, svojim rozhodnutím by vlastne rozhodol o dedičstve mimo dedičského konania, keď žalobca v 2. rade zomrel a predmetom dedičského konania sporné nehnuteľnosti nikdy neboli. Zvýraznil, že o dedičstve súd koná v dedičskom konaní, rozhoduje o dedičstve podľa ustanovení až 483 a v konaní postupuje podľa ustanovení , resp. predchádzajúceho procesného predpisu - , pričom tieto podmienky v tomto konaní neboli dané. Z kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2013 totiž vyplývalo, že pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností boli žalobcovia ako manželia, pôvodný petit žaloby bol, že obaja žalobcovia sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a ak aj následne žalobkyňa požadovala určenie, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, na tomto určení nemala po smrti žalobcu v 2. rade naliehavý právny záujem. Žalobkyňa tak mala navrhnúť zmenu petitu a správne sa domáhať určenia, že predmetné nehnuteľnosti patrili ku dňu smrti poručiteľa v príslušnom podiele do jeho vlastníctva alebo, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom v príslušnom podiele. S ohľadom na závery NS SR, že ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej, vec samú ďalej neposudzoval, i keď v rámci predbežného právneho posúdenia veci sa mu javila kúpna zmluva ako platný právny úkon.

5. Poukázal na to, že uznesením ORPZ Trenčín ČVS: ORP-XXX/X-VYS-TN-XXXX zo dňa 11. 04. 2019 a následne zo dňa 06. 06. 2019 bolo voči žalovanému v 3. rade vznesené obvinenie za opakovací trestný čin podvodu podľa , , na základe čoho žalobkyňa navrhla prerušiť konanie do jeho právoplatného skončenia podľa , . Návrh žalobkyne v 1. rade na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na OR PZ Trenčíne, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: Y.-XXX/X-VYS-TN-XXXX zamietol dôvodiac, že i keď voči žalovanému v 3. rade bolo vznesené obvinenie pre opakovací trestný čin podvodu, zo skutkovej vety vyplýva, že žalobcom v 1. a 2. rade mal spôsobiť škodu tým, že im nevyplatil zvyšnú časť kúpnej ceny. Prezentoval názor, že bez ohľadu na to, či bude žalovaný v 3. rade odsúdený alebo nie, v rámci trestného konania sa bude voči žalobcom v 1. a 2. rade riešiť len otázka výšky vzniknutej škody pre podvodné konanie žalovaného v 3. rade, čo nemá v konečnom dôsledku vplyv na toto súdne konanie. Naviac v spore nebol zo strany žalobkyne v 1. rade preukázaný naliehavý právny záujem na určení jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne oprel o ust. a v konaní plne úspešným žalovaným v 1. až v 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v 1. rade v rozsahu 100 %, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa u strán sporu, ani v okolnostiach, nezistil. Dodal, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alternatívne jeho zmeny a vyhovenia jej žalobe v plnom rozsahu. Mala za to, že sú naplnené odvolacie dôvody podľa ust. , , , , , a . Uviedla, že súd prvej inštancie vo veci konal a rozhodol, hoci neboli splnené procesné podmienky, čo vzhliadla v tom, že v konaní podala návrh na prerušenie konania z dôvodu podľa ust. , a to do právoplatného skončenia konania na Okresnom riaditeľstve PZ v Trenčíne, odbor kriminálnej polície, kde sa viedlo trestné stíhanie pod ČVS: Y.-XXX/X-VYS-TN- XXXX, proti žalovanému v 3. rade ako obvinenému za opakovací prečin podvodu podľa , Tr. zák. a to aj v súvislosti s prevodom rodinného domu žalobcov na žalovaných v 1. a 2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 30. 08. 2013, t. j. na tom skutkovom základe, ktorý predstavuje aj rozhodujúce skutočnosti v prejednávanej veci. V predmetnom trestnom konaní je tak prejednávaná otázka, od ktorej závisí rozhodnutie v danej veci, t. j. či v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2013 medzi žalobcami v a žalovanými v 1. a 2. rade došlo k spáchaniu trestného činu, ktorú otázku súd nebol v tomto konaní v súlade s ust. v spojení s ust. , oprávnený riešiť ani ako prejudicionálnu otázku a je viazaný rozhodnutím príslušného súdu ohľadom toho, či bol spáchaný trestný čin. V prípade, ak by bolo príslušným súdom v trestnom konaní uzavreté, že bol spáchaný trestný čin, tak súd v civilnom procese je týmto rozhodnutím viazaný ( ), takéto konanie potom nemôže požívať právnu ochranu a kúpna zmluva medzi žalobcami a žalovanými v 1.a 2. rade zo dňa 30. 08. 2013 by bola v zmysle ust. neplatná z dôvodu rozporu so zákonom, ako aj rozporu s dobrými mravmi. Obdobne potom nemôžu požívať právnu ochranu ani ďalšie prevody dotknutých nehnuteľností. Neboli tak splnené procesné

podmienky a súd mal konanie obligatórne prerušiť. Konštatovala, že neprerušením konania súd prvej inštancie postupoval procesne nesprávne a znemožnil jej v konaní uskutočňovať jej procesné práva, t. j. zabezpečiť náležitý dôkazný materiál v smere preukázania uplatneného nároku, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Porušenie tohto práva vzhliadla i v tom, že súd nevypočul žalovaných, svedka T. T., nevykonal dokazovanie ohľadom pravosti podpisov žalobcov na príjmových dokladoch zo dňa 30. 08. 2013 a nepripojil spis Okresného úradu N., katastrálneho odboru, týkajúci sa sporných nehnuteľností, ktoré dôkazy navrhovala vykonať, keďže sú v záujme riadneho zistenia skutkového stavu rozhodujúce vo vzťahu k prevodom nehnuteľností, a teda k platnosti dotknutých kúpnych zmlúv a určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Napadnutý rozsudok tiež označila za nedostatočne odôvodnený v smere jeho presvedčivosti v súlade s ust. . Tvrdila, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku dostatočne nevysporiadal so zamietnutím návrhu na prerušenie konania, zamietnutím vykonania navrhovaných dôkazov a so zamietnutím žaloby. Opätovne poukázala na jej návrhy na vykonanie dokazovania, ako rozhodujúcich pre zistenie všetkých skutkových okolností, čím by došlo k riadnemu ustáleniu skutkového stavu najmä v smere zistenia súladu/rozporu prevodu nehnuteľností so zákonom a dobrými mravmi, vôle žalobcov pri prevode nehnuteľností a iných rozhodujúcich skutočností, pričom nevykonaním týchto dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí. V tejto súvislosti zvýraznila, že stav dokazovania a konania plne odôvodňoval vyhovenie jej nároku a v prípade právoplatného skončenia uvedeného trestného konania trestný spis mohol priniesť ďalšie relevantné skutočnosti pre náležité zistenie rozhodujúcich skutočností a spravodlivé rozhodnutie vo veci, z ktorého dôvodu mal súd konanie obligatórne prerušiť s tým, návrh na prerušenie konania bol zamietnutý, súd prvej inštancie vec i nesprávne právne posúdil. Uzavrela, že stav dokazovania a konania plne odôvodňuje vyhoveniu žalobe. Zároveň v zmysle v spojení s ust. 162 ods. 1 písm. a) navrhla prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Trenčíne, odbore kriminálnej polície, pod ČVS: KRP-70/2-VYS-TN-2019.

7. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne nesúhlasili s dôvodmi odvolania a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Prezentovali názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, správne vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco zdôvodnil. K namietanému neprerušeniu konania uviedli, že súd prvej inštancie síce nebol oprávnený v predmetnom konaní riešiť otázku, či bol v danom prípade zo strany žalovaného v 3. rade spáchaný trestný čin v súvislosti s prevodom nehnuteľností žalobcov na nich kúpnou zmluvou zo dňa 30. 08. 2013, avšak rozhodnutie súdu prvej inštancie vzhľadom aj na vytýkanú vadu podanej žaloby a na absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nezáviselo od vyriešenia otázky, či bol žalovaným v 3. rade spáchaný trestný čin. Nebol naplnený dôvod na prerušenie konania podľa , ani žiadny iný dôvod na prerušenie konania. Dodali, že pokiaľ by aj bolo v trestnom konaní preukázané, že žalovaný v 3. rade spáchal trestný čin vo vzťahu k žalobcom v súvislosti s prevodom ich nehnuteľností, uvedená skutočnosť nemohla viesť bez ďalšieho k záveru, že kúpna zmluva uzatvorená medzi nimi a žalobcami je neplatnou. Obzvlášť za situácie, keď žalovaný v 3. rade ani len nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2013 a jeho hoci aj protiprávne konanie nemožno im pripisovať na ťarchu, keďže by boli takouto neplatnosťou priamo dotknutí, pričom oni sa vo vzťahu k žalobcom žiadneho protiprávneho ani iného konania zakladajúceho neplatnosť kúpnej zmluvy nedopustili, a ani takúto neplatnosť žiadnym spôsobom nespôsobili. Súhlasili tak s konštatovaním súdu prvej inštancie, že dôvodom pre zamietnutie návrhu na prerušenie konania bola skutočnosť, že voči žalovanému v 3. rade bolo vznesené obvinenie za to, že žalobcom v 1. a 2. rade nevyplatil zvyšnú časť kúpnej ceny, čo nemá vplyv na platnosť/neplatnosť kúpnej zmluvy, a tiež, že zo strany žalobkyne nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určení, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. V súvislosti s vytýkanými nevykonaním dokazovania navrhnutým žalobkyňou poukázali na základných princípov , z ktorého, ako aj z ďalších ustanovení , vyplýva súdu povinnosť vykonať dokazovanie len v miere nevyhnute potrebnej na riadne zistenie skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie súdu. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie žalobu žalobkyne voči žalovaným v 1. až v 3. rade zamietol z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie a vo vzťahu k žalovanému v 4. rade z dôvodu, že žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na podanej žalobe, teda na určení, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, pretože vzhľadom na úmrtie žalobcu počas konania sa mala domáhať určenia, že sporné nehnuteľnosti patrili ku dňu smrti poručiteľa v príslušnom podiele do jeho vlastníctva, čo však do ukončenia dokazovania neurobila a svoj procesne neprípustný petit žaloby neodstránila. V zhode s konštatovaním súdu prvej inštancie (ktorý zastáva aj ustálená súdna prax), preto argumentovali, že ak sa zamieta určovacia žaloba pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu, nie je možné zaoberať sa žalobou vo veci samej. Súd prvej inštancie tak nemal absolútne žiadnu povinnosť vykonať žalobkyňou navrhnuté dokazovanie, keďže vykonanie takéhoto dokazovania by bolo vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby absolútne nadbytočné a nehospodárne. Odvolanie žalobkyne označil za nedôvodné a neopodstatnené.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní. Zopakovala dôvody vo vzťahu k nutnosti prerušenia konania podľa ust. , do právoplatného skončenia konania na Okresnom riaditeľstve PZ v Trenčíne, odbor kriminálnej polície pod ČVS: Y.-XXX/X-VYSTN-XXXX majúc za to, že v trestnom konaní je prejednávaná otázka, od ktorej jednoznačne závisí aj rozhodnutie v tejto veci, t. j. či v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2013 medzi žalobcami a žalovanými v 1. a 2. rade došlo k spáchaniu trestného činu. Prezentovala názor, že konanie žalovaného v 3. rade, ktoré je aktuálne predmetom trestného konania na Krajskom riaditeľstve PZ v Trenčíne, má jednoznačne priamu súvislosť s prevodom, resp. viacnásobnými prevodmi nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva. Zvýraznila, že konanie jednotlivých subjektov zúčastnených na prevodoch nemožno vnímať izolovane z dôvodu, že tieto subjekty uvádzajú priamu interakciu a zainteresovanosť žalovaného v 3. rade na týchto prevodoch a dokonca v jednom okamihu bol aj samotný žalovaný v 3. rade evidovaný ako vlastník nehnuteľností a následne vystupoval ako ich predávajúci vo vzťahu k žalovanému v 4. rade. Za danej situácie bolo potrebné konanie jednotlivých subjektov (súvisiace nielen s otázkou zaplatenia kúpnej ceny) posudzovať a hodnotiť komplexne v rámci prevodov dotknutých nehnuteľností. Je preto daná potreba vyčkať na výsledky trestného konania vedeného na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Trenčíne pod ČVS: KRP-XX/X-VYS-TN-XXXX, keďže otázky, či bol v súvislosti s prevodmi nehnuteľností spáchaný trestný čin alebo nie a kto ho prípadne spáchal, nie je súd oprávnený v tomto konaní riešiť. Poukazujúc na jej návrhy na vykonanie dokazovania, ako aj na obsah podaného odvolania zotrvala na tom, že ňou navrhnuté dôkazy smerujú k zisteniu a prevereniu skutočností od osôb priamo zainteresovaných do prevodov nehnuteľností, listinné dôkazy, obsiahnuté v katastrálnom spise sú priamo listiny, ktorými došlo k prevodom nehnuteľností a príjmové doklady, pri ktorých navrhla skúmanie pravosti podpisov, sú práve doklady, ktoré majú preukazovať zaplatenie kúpnej ceny za predaj nehnuteľností. Mala za to, že vykonaním týchto dôkazov by jednoznačne došlo k riadnemu ustáleniu skutkového stavu a k riadnemu zisteniu a preukázaniu skutočností, dôležitých pre rozhodnutie, a to najmä v smere zistenia súladu/rozporu prevodu dotknutých nehnuteľností so zákonom a dobrými mravmi, vôle žalobcov pri prevode nehnuteľností a iných rozhodujúcich skutočností. Zvýraznila, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže je riešená otázka určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom právny poriadok Slovenskej republiky jej nepriznáva žiaden iný právny prostriedok, ako sa domôcť svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

9. Žalovaný v 3. a 4. rade sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

11. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobou sa žalobkyňa a žalobca v 2. rade M. R. (manžel žalobkyne), domáhali určenia, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. M. F. zapísanými na LV č. XXX ako parc. reg. C č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na nej sa nachádzajúcom rodinnom dome súp. č. XXX, z titulu ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zároveň žiadali určiť kúpnu zmluvu zo dňa 30. 08. 2015, uzatvorenú medzi nimi ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, ako aj ostatné uzatvorené kúpne zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva za neplatné a nariadiť vykonanie opravy zápisov na LV č. XXX pre kat. úz. M. F. tak, aby zapísaný stav vlastníckych práv bol v súlade a stotožňoval sa s rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -35 zo dňa 12. 05. 2016 vyzval žalobcov na doplnenie žaloby špecifikáciou 2. časti petitu, t.j. čoho sa domáhajú tak, aby bol tento jasný, určitý a vykonateľný s presnou špecifikáciou zmlúv. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 30. 05. 2016 oznámila, že žalobca v 2. rade zomrel dňa 24. 04. 2016 a uviedla, že žiada určiť neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30. 8. 2015. Uznesením OS NR zo daň 7. 10. 2016 č. k. -19, D not. 113/16 bolo dedičské konanie po M. R. zastavené a nepatrný majetok zanechaný poručiteľom bol

vydaný žalobkyni, ktorá sa postarala o jeho pohreb, v ktorej časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 30. 11. 2016. Z odôvodnenia vyplýva, že ako dedičia zo zákona po poručiteľovi prichádzajú do úvahy v I. skupine manželka a dcéra D. R., každá v podiele 1-ica, pričom na základe závetu poručiteľa zo dňa 13. 6. 2007 jeho dedičkou je manželka P. R. (žalobkyňa), s ktorou súd prvej inštancie ako s právnou nástupkyňou M. R. i ďalej konal. Na pojednávaní, konanom dňa 29. 04. 2019 žalobkyňa uviedla, že trvá len na určovacom návrhu, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností v kat. úz. M. F., zapísaných na LV č. XXX a netrvá na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2015. V priebehu konania dňa 14. 06. 2019 podala i návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na OR PZ C., odbor kriminálnej polície, pod ČVS: Y.-XXX/X-VYS-TN-XXXX, podľa ust. . Súd prvej inštancie rozsudkom, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania po tom, čo ho žalobkyňa v celom rozsahu napadla odvolaním, návrh žalobkyne na prerušenie konania a žalobu zamietol, konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30. 8. 2015 a konanie v časti žaloby žalobcu v 2. rade zastavil a žalovaným v1.-4. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

12. Žalobkyňa v odvolaní okrem iného namieta vadu podľa , t.j. že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť taký vadný postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pri posudzovaní znemožnenia uskutočňovať strane jej patriace procesné práva, je nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.

14. Podľa žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

15. Podľa zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočnosti, tvrdených v žalobe ( ). Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu ( ).

16. Podľa o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk ( ).

17. Podľa veta prvá v spojení s obsah rozhodnutia vysloví súd vo výroku uznesenia.

18. Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie civilného sporového procesu vyplýva, že návrh môže meniť výlučne žalobca, ktorý podal žalobu, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh spojený s požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol. Žalovaný môže zmeniť len vzájomnú žalobu, lebo v konaní o nej má právne postavenie žalobcu.

19. K zmene žaloby môže dôjsť kedykoľvek za sporového konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

20. Pretože zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že k tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu návrhu len vtedy, ak

sú splnené stanovené predpoklady. Ustanovenie a nasl. sa použije v sporovom konaní a ak konanie bolo začaté na návrh alebo ak bol v jeho priebehu urobený návrh, tiež v nesporovom konaní.

21. Zmena návrhu je podaním vo veci samej a žalobca (navrhovateľ) ju môže urobiť ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v a s dodržaním podmienok uvedených v .

22. Súd je povinný doručiť zmenený návrh (žalobu alebo návrh na začatie konania) ostatným sporovým stranám (účastníkom) do vlastných rúk spravidla ešte pred rozhodnutím súdu o tom, či zmenu pripustí; doručenie zmeneného návrhu nie je treba, ak ku zmene návrhu došlo na pojednávaní a strana sporu (účastník), ktorej by mala byť zmena žaloby doručená, a bola na tomto pojednávaní prítomná. V prípade, že žaloba bola zmenená na pojednávaní ústne do zápisnice, splní súd povinnosť doručiť zmenenú žalobou sporovej strane (účastníkovi), ktorá na pojednávaní nebola prítomná, spravidla tým, že jej zašle opis zápisnice o pojednávaní alebo prepis zvukového záznamu z pojednávania (jeho časť).

23. O zmene žaloby rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné; ak bolo uznesenie vyhlásené na pojednávaní, doručuje sa jeho písomné vyhotovenie len tým účastníkom, ktorí neboli prítomní pri jeho vyhlásení.

24. Uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o zmene žaloby, je súd viazaný (por. ).

25. Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene petitu žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe.

26. V danom prípade však súd prvej inštancie v zmysle hore citovanej právnej úpravy nepostupoval, čím zaťažil konanie vadou podľa . Ako už bolo odvolacím súdom uvedené, z obsahu spisu je zrejmé, že žalobou doručenou prvoinštančnému súdu sa žalobkyňa a jej manžel M. R. ako žalobca v 2. rade domáhali určenia, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi v žalobe špecifikovaných nehnuteľností v kat. úz. M. F., zapísanými na LV č. XXX a v spojení s písomným podaním zo dňa 30.05.2016, ako reakciou na výzvu súdu (uznesenie č.k. -35 zo dňa 12.05.2016) i určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 30.08.2015. Po tom, čo M. R. v priebehu konania dňa 26.04.2016 zomrel a uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 07.10.2016 č.k. , D not 113/2016-19 bolo dedičské konanie právoplatne zastavené, ďalej konal so žalobkyňou ako závetnou dedičkou. Na pojednávaní dňa 29.04.2019 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že „trvám len na určovacom návrhu, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, netrváme na petite, v zmysle ktorého sme navrhovali určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2015 uzatvorenej medzi žalobcami a žalovanými 1,2“. Bezosporu vo vzťahu k požadovanému vlastníckemu určovaciemu nároku vyjadrenie žalobkyne tak bolo potrebné považovať za zmenu žaloby, o ktorej bol súd prvej inštancie povinný rozhodnúť zákonným spôsobom, čo neučinil. O zmene žaloby do vyhlásenia rozhodnutia nerozhodol, na pojednávaní a ani následne, uznesenie o pripustení žaloby nevyhotovil a nepostupoval spôsobom uvedeným v bodoch 22 a 23 tohto rozhodnutia za situácie, že k zmene žaloby došlo na pojednávaní ústne do zápisnice, za neprítomnosti žalovaného v 3. rade. Takýmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie zavinil, že predmet konania vo vzťahu k určovaciemu nároku nebol do vyhlásenia rozsudku o ňom platne ustálený.

27. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa , ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania len vo vzťahu k žalovanému v 4. rade podľa CPS zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie ustáliť predmet konania, vydať rozhodnutie o zmene žalobného petitu a vec opätovne prejednať a rozhodnúť. S prihliadnutím na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku v tejto časti odvolací súd neposudzoval ďalšie odvolaním namietané vady.

28. Žalobkyňa sa žalobou v spojení s jej dodatkom domáhala i určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2015 (správne 30.08.2013), ktorú spolu s manželom uzatvorili so žalovanými v 1. a 2. rade, pričom na pojendávaní dňa 29.04.2019 uviedla, že na tomto návrhu netrvá. Súd prvej inštancie posudzujúc toto vyjadrenie žalobkyne podľa jeho obsahu ho vyhodnotil ako späťvzatie žaloby v tejto časti a podľa

v tejto časti konanie zastavil. (výrok III.). Hoci žalobkyňa odvolaním napadla i tento výrok, v súvislosti s ním žiadne odvolacie dôvody nekonkretizovala. Je potrebné mať na pamäti, že v sporovom konaní je to práve žalobca ako dominus litis, ktorý disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho časťou pričom späťvzatím žaloby (jej časti) ako jednostranným procesným úkonom prejavuje svoju vôľu v konaní nepokračovať (sčasti nepokračovať), ktorý jeho prejav je súd povinný rešpektovať. Pokiaľ teda žalobkyňa súdu na pojednávaní deklarovala, že na žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy netrvá, nepochybne tak došlo k späťvzatiu žaloby v tejto časti a preto súd prvej inštancie pri absencii kvalifikovaného súhlasu žalovaných s týmto späťvzatím, správne konanie v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zastavil, ktorý výrok odvolací súd ako vecne správny potvrdil podľa .

29. Odlišná situácia je v prípade zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovaným v 1. a 3. rade, kde dôvod zamietnutia žaloby prvoinštančný súd vyvodil z nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie. V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že vecnou legitimáciou je stav, vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. -9). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

30. Vo svetle týchto záverov postupoval i súd prvej inštancie pri skúmaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 1.-3. rade. Niet sporu, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania je v celosti žalovaný v 4. rade, ktorému jedinému ako ich vlastníkovi svedčí v spore o určenie vlastníckeho práva pasívna vecná legitimácia. Nič na tom nemení ani zistenie odvolacieho súdu, že predmet konania nebol doposiaľ ustálený, keď v prípade pôvodného žalobného petitu, ako i jeho prípadnej zmeny ide o nárok na určenie vlastníckeho práva. Za situácie, že konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy, ktorej zmluvnými stranami boli i žalovaní v 1. a 2. rade bolo zastavené, súd prvej inštancie dôvodne žalobu voči žalovaným v 1.-3. rade zamietol pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovaným v 1.-3. rade ako vecne správny podľa potvrdil a v tomto smere v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Rovnako tak správne rozhodol i o nároku žalovaných v 1.-3. rade na náhradu trov konania spravujúc sa ustanovením s ohľadom na ich plný úspech v konaní.

31. Žalobkyňa odvolaním napadla aj výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na OR PZ Trenčíne, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-968/2-VYS-TN-2018.

32. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

33. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa a .

34. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že proti uzneseniu o prerušení konania sa pripúšťa odvolanie bez ohľadu na to, či bolo uznesenie vydané na návrh alebo bez návrhu. Ak bol však podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa .

35. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

36. Odvolací súd riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobkyne, ktoré aj ako súčasť rozsudku má povahu uznesenia je takým uznesením, proti ktorému odvolanie prípustné nie je. Preto podľa odvolanie žalobkyne proti tomuto výroku (výrok I.) napadnutého rozsudku ako neprípustné odmietol.

37. Výrok II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti žaloby žalobcu v 2. rade voči žalovaným v 1. až 4. rade zastavil, odvolací súd podľa zrušil, keď neexistovali dôvody pre jeho vydanie. Súd prvej inštancie tak rozhodol argumentujúc, že žalobca v 2. rade M. R. v priebehu konania zomrel a závetnou dedičkou bola žalobkyňa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie a nasl. , ktoré upravujú postup súdu v prípade straty procesnej subjektivity strany sporu.

38. Podľa , a , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (ods. 1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2). Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (ods. 3). Podľa ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

39. V súdenej veci pôvodný žalobca v 2. rade M. R. zomrel počas konania dňa XX.XX.XXXX a podľa uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 07.10.2016 č.k. -19, jeho závetnou dedičkou je žalobkyňa. Znamená to, že pokiaľ prvoinštančný súd ďalej konal so žalobkyňou ako právnou nástupkyňou M. R., nebola tak splnená podmienka pre zastavenie konania v časti žaloby pôvodného žalobcu v 2. rade, že tento nemá právneho nástupcu.

40. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte jeho rozhodnutia.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešným žalovaným v l. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v 1. rade v rozsahu 100 %.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).