Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-11-2020.pdf
PDF · 119.8 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. A., D. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - N. A., D. XX.XX.XXXX, H. N.: V. X, N., zastúpená: JUDr. Zuzanou Kubalovou, advokátkou, so sídlom: Obchodná 40, Bratislava a otec - O. A., D. XX.XX.XXXX, H. N.: D.O.. X. O. XX/XX, Z., H. Č. N.: B. X, N., zastúpený Prachová & Partners, s.r.o. so sídlom: Miletičova 21, Bratislava, o návrhu matky na určenie výživného na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 11. apríla 2019, č. k. 38P/187/2017 - 101, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 11. apríla 2019, č. k. 38P/187/2017 - 101, potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 38P/187/2017 - 101, zo dňa 11.04.2019 určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého O.V. A., D.. XX.XX.XXXX vo výške 250,- Eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.01.2017. Zročné výživné za obdobie od 01.01.2017 do 28.02.2019 vo výške 3. 800,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 200,- Eur, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu doručenom súdu dňa 21.07.2017, ktorým sa matka maloletého O. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva. V priebehu konania bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a bol upravený výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, ktorý rozsudok nadobudol dňa 01.03.2019 právoplatnosť. Z tohto dôvodu v priebehu konania matka svoj návrh upravila a žiadala, aby súd rozhodol o určení výživného otca voči maloletému za obdobie od 01.01.2017 do 28.02.2019 s tým, že výživné bude určené v sume 450 Eur mesačne a zaplatené výživné, ktoré otec uhrádzal na základe nariadeného neodkladného opatrenia, mu bude započítané. Návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletého O. boli manželmi, pričom do januára 2017 bývali spolu v spoločnej domácnosti a v čase ukončenia spolužitia bola s maloletým na rodičovskej dovolenke a jej príjmom boli tomu zodpovedajúce štátne dávky, iné príjmy nemala. Napriek tomu otec na výživu maloletého neprispieval, a to až do nariadenia neodkladného opatrenia v auguste 2017. Vo svojom podaní doručenom súdu dňa 25.05.2018 vyčíslila priemerné mesačné náklady na starostlivosť o maloletého v sume 790,- Eur. Matka bola nútená umiestniť maloletého do súkromného predškolského zariadenia, keďže musela
nastúpiť do práce a do štátneho predškolského zariadenia vzali maloletého až od 09/2018. Otec pritom o uvedenej skutočnosti vedel, nakoľko mu bolo doručované rozhodnutie predškolského zariadenia. V období, za ktoré navrhovala určiť výživné zo strany otca bol jeho príjem cca 3. 360,- Eur mesačne netto, zamestnanie otec zmenil až v 07/2018, a následne dosahoval príjem cca 2. 000,- Eur mesačne. Okrem súdom stanoveného výživného si pritom inou formou svoju vyživovaciu povinnosť otec neplnil. Otec maloletého navrhol, aby súd určil výživné voči maloletému od 01/2017, kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, a to vo výške určenej neodkladným opatrením, t. j. 150,- Eur mesačne. S matkou navrhovanou výškou výživného nesúhlasil a mal za to, že táto nezodpovedá nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletého O. a celkovým pomerom oboch rodičov. Kolízny opatrovník doporučil súdu určiť výživné vo výške, ako tomu bolo v konaní o rozvod manželstva s tým, že toto bude určené spätne od podania návrhu.
3. Súd prvej inštancie právne odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že maloletý O. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.12.2018, č.k. 38P/107/2017
- 104 a bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2019. Do mája 2018 bol maloletý v celodennej osobnej starostlivosti matky, od mája do augusta 2018 navštevoval súkromné predškolské zariadenie Dubáčik, s.r.o., kde mesačný poplatok predstavoval čiastku 440,- Eur vrátane stravy. Od septembra 2018 navštevuje maloletý Materskú škôlku Pri Šajbách v Bratislave, kde matka uhrádza čiastku 115 Eur na 4 mesiace vrátane stravy. Zdravotný stav maloletého je dobrý, je vedený v ortopedickej ambulancii, raz za tri mesiace navštevuje rehabilitácie, kde náklady predstavujú čiastku 15 Eur, dvakrát do roka mu matka zakupuje ortopedické topánky v sume 35 Eur/pár + vložky do topánok. Maloletý má citlivú pokožku, kde zvýšené náklady predstavujú čiastku 15 Eur mesačne. V ostatnom s ním má matka výdavky primerané jeho veku. Matka maloletého je rozvedená, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Je zamestnaná ako asistentka konateľa s priemerným mesačným netto príjmom cca 800,- Eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky na maloletého. Náklady na bývanie predstavujú 150,- Eur. Otec maloletého je rozvedený bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Je zamestnaný v ČSOB, a.s., jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 2. 000,- Eur. Býva v prenajatom byte na Galvaniho ulici v Bratislave, kde za podnájom uhrádza čiastku 480,45 Eur mesačne.
4. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky maloletého bol čiastočne dôvodný a je potrebné upraviť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému za obdobie od januára 2017, kedy sa otec maloletého odsťahoval zo spoločnej domácnosti, do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletého. Súd prvej inštancie mal preukázané, že na strane maloletého O. sa v rozhodnom období v zásade nevyskytovali špecifické výdavky, ktoré by matka bola nútená vynakladať, skladba jeho potrieb a výška nákladov na ich uspokojovanie bola porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v jeho veku. Návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume 450,- Eur mesačne bol súdom prvej inštancie vyhodnotený ako výrazne nadhodnotený a nezodpovedajúci pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého O.. Súd prvej inštancie nezohľadnil náklady na návštevu súkromného predškolského zariadenia u maloletého O. v žiadnom rozsahu, nakoľko otec namietal, že by mal o návšteve tohto zariadenia vedomosť, pričom z obsahu spisového materiálu a ani z výpovedí rodičov nevyplýva, že by otec predmetné zariadenia niekedy navštívil, resp. že by doň maloletého odovzdával alebo ho z neho preberal. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj prijal tvrdenie matky o tom, že otec mal vedomosť o tom, že matka prihlásila maloletého do súkromného predškolského zariadenia, náklady na návštevu tohto zariadenia by nezohľadnil. Matka do súdneho spisu založila potvrdenie o svojom príjme, z ktorého je zrejmé, že mesiacoch jún a august 2018 jej bola vyplatená jednorazová odmena od zamestnávateľa, slúžiaca ako príspevok na škôlku pre maloletého. Príspevok na škôlku bol matke vyplatený v celkovej výške cca 1. 488,- Eur a je teda zrejmé, že matkiným zamestnávateľom poskytnutý príspevok uhradil celkové náklady spojené s návštevou predškolského zariadenia na strane maloletého v období od 05- 08/2018.
5. Pri výpočte nákladov na odôvodnené potreby maloletého vychádzal súd prvej inštancie z nasledovného: strava v domácom prostredí cca 100,- Eur mesačne, pomerná časť nákladov na bývanie 70,- Eur mesačne, lieky, kozmetický a drogistický tovar cca 40,- Eur mesačne, ošatenie a obuv cca 30-50,- Eur mesačne, náklady na ortopedickú obuv a vložky do topánok v priemere cca 12,- Eur
mesačne, rehabilitácie na nohy 5,- Eur mesačne, t. j. 266,- Eur mesačne. V tomto výpočte neboli zahrnuté výdavky na veci bežnej dennej spotreby, prirodzene sa vyskytujúce v živote každého maloletého dieťaťa a ani jednorazové, či mimoriadne výdavky, ktoré nemožno exaktne vyčísliť, avšak ich vynakladanie je nesporné. Súd prvej inštancie prihliadol na tú skutočnosť, že príjem otca bol aj v rozhodnom období výrazne vyšší, než príjem matky maloletého. Z tohto dôvodu určil za rozhodné obdobie výživné zo strany otca v sume 250,- Eur mesačne, čím reflektoval tú skutočnosť, že sa jedná o sumu, ktorá pokryje väčšinu nákladov na pravidelné a odôvodnené potreby maloletého, a zohľadní sa aj tá skutočnosť, že matka vykonáva faktickú dennú osobnú starostlivosť o maloletého.
6. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu otca na určenie výživného v sume 150,- Eur mesačne, nakoľko táto nezodpovedala pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa za rozhodné obdobie. Poukázal na to, že táto suma bola stanovená neodkladným opatrením, ktorým sa určuje výživné len v nevyhnutnej miere, slúžiacej k ochrane práv maloletého dieťaťa do doby, keď o výchove a výžive nebude rozhodnuté v konaní vo veci samej, pričom táto suma bez ďalšieho nezodpovedá skutočným nákladom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a tiež možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.
7. Výživné zo strany otca voči maloletému určil súd prvej inštancie v sume 250,- Eur mesačne, počnúc mesiacom január 2017, na ktorom počiatku vzniku nároku na výživné sa zhodli obaja rodičia. Za rozhodné obdobie zaplatil otec na výživu maloletého čiastku 2. 700,- Eur a tak zročné výživné vyčíslil súd prvej inštancie v čiastke 3. 800,- Eur. Vzhľadom k výške zročného výživného a príjem otca súd prvej inštancie povolil otcovi uhradiť zročné výživné v splátkach po 200,- Eur mesačne.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletého v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáha, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne, aby vo veci rozhodol sám a určil výživné na maloletého v sume 150,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.07.2017. Otec nesúhlasí s výškou výživného, ktoré v rozhodnom období určil súd prvej inštancie. Poukazuje opätovne na to, že v rozhodnom období stratil zamestnanie a nachádzal sa v zlej finančnej situácii, pričom zároveň v tomto období uhrádzal splátku na hypotekárny úver vo výške takmer 1.000,- Eur, až kým prestal len z toho dôvodu, že sa dozvedel o mimomanželskom pomere matky maloletého. Uviedol ďalej, že v tomto období uhrádzal na maloletého výživné vo výške 150,- Eur mesačne, pričom maloletému kupoval aj nad rámec tohto výživného oblečenie a iné veci, ktoré potreboval, podieľal sa aj na výdavkoch maloletého v rozsahu, v akom ho o to požiadala matka. Otec namieta, že na tieto skutočnosti súd prvej inštancie neprihliadol a naopak prihliadol na výšku nákladov, ktoré matka vyčíslila na maloletého v tomto období (náklady prvotne vyčíslila na sumu 790,- EUR), pričom s výškou výdavkov, ktoré matka uvádzala, otec nesúhlasí. Opätovne poukázal na skutočnosť, že matka maloletého nahlásila do súkromnej škôlky, ktorej náklady boli prevyšujúce príjem matky, pričom túto skutočnosť otcovi neoznámila. Takisto uviedol, že matka si v období, kedy otec opustil spoločnú domácnosť, vybrala z účtu otca 810,- Eur, pričom otec mal za to, že tieto finančné prostriedky budú použité na výživu maloletého a to do času, kým otec zasielal k rukám matky mesačne výživné vo výške 150,- Eur. Otec zároveň poukázal na to, že súd by mal prihliadnuť aj na výdavky rodičov na bývanie, úhradu na úver, a mal by teda komplexne posúdiť majetkové a sociálne pomery oboch rodičov a tak rozhodnúť o pomernom, ale hlavne primeranom zvýšení výživného na maloletého. Namieta, že pokiaľ súd prvej inštancie neprihliadol na výdavky spojené so súkromným zariadením, nie je zrozumiteľné, z akého dôvodu určil výšku výživného až na 250,- Eur mesačne.
9. Matka maloletého uviedla, že nesúhlasí so všetkými skutkovými tvrdeniami otca, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a počas konania pred súdom prvej inštancie a považuje ich za nepravdivé, hrubo zavádzajúce a účelové v snahe vyhnúť sa plneniu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému O.. Tvrdenie otca, že v období, v ktorom súd prvej inštancie určoval výživné do rozvodu manželstva, stratil zamestnanie a nachádzal sa v zlej životnej situácii, považuje matka za hrubo zavádzajúce. Pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že otec v období od 1/2017 do 2/2019 poberal nadštandardné príjmy v priemere za celé uvedené obdobie vo výške 4.637,09 Eur mesačne brutto. Uvedené tvrdenie je preukázané potvrdením o príjme za rok 2017 od spoločnosti AdBackOffice s.r.o. a potvrdením o zdaniteľných príjmoch FO za rok 2018 vydaných spoločnosťou AdBackOffice, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Od 7/2018 otec maloletého nastúpil do pracovného pomeru k novému zamestnávateľovi spoločnosti ČSOB, a.s., ktorý mu platil mzdu priemerne vo výške 3.491,43 Eur mesačne brutto. Táto skutočnosť je preukázaná potvrdením o príjme od ČSOB, a.s., ktoré je súčasťou spisu. Otec maloletého
túto skutočnosť potvrdil na poslednom pojednávaní, že od 9/2018 doposiaľ (4/2019) pracuje v ČSOB a jeho mesačný príjem činí 3.000,- Eur. V skutočnosti z potvrdenia o príjme otca vydaného spoločnosťou ČSOB, a.s. je preukázané, že v spoločnosti ČSOB, a.s. pracoval už od 7/2018 a jeho priemerný príjem je značne väčší, ako prezentovala na ostatnom pojednávaní jeho právna zástupkyňa. Matka poukázala na obrovský nepomer medzi nadštandardnými príjmami otca a minimálnymi príjmami matky maloletého počas rozhodného obdobia, ktorá mala príjem iba z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa vo výške spolu 214,70 Eur mesačne + 23,68 Eur mesačne od začiatku rozhodného obdobia (1/2017) do 5/2018, skutočnosť ktorú súd prvej inštancie nezobral dostatočne do úvahy. Súd prvej inštancie zároveň výdavky, ktoré matke vznikli vzhľadom na jej odchod do zamestnania v súvislosti s umiestnením maloletého do súkromného predškolského zariadenia, nezohľadnil napriek tomu, že matka preukázala súdu prvej inštancie rozhodnutím riaditeľa štátnej materskej školy na Barónskej 17, Bratislava, že maloletého O. neprijíma do predškolského zariadenia v školskom roku 2018/2019. Matka ďalej uviedla, že tvrdenie otca, že v období, za ktoré mu súd určil platiť výživné, platil hypotéku vo výške 1.000,- Eur mesačne, je hrubo zavádzajúce a klamlivé, nakoľko otec maloletého platil hypotéku vo výške 870,- Eur mesačne, okrem poslednej splátky, ktorú uhradil v 6/2017, a ktorá bola vo výške 951,82 Eur. K tvrdeniu otca, že v období, keď opustil spoločnú domácnosť, matka maloletého vybrala z účtu otca 810,- Eur, pričom otec mal za to, že budú použité na maloletého, matka uviedla, že v uvedenom období otec maloletého opustil ich spoločnú domácnosť, matku maloletého zanechal iba s minimálnym príjmom z rodičovského príspevku a v tom čase uvedené finančné prostriedky boli súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a boli použité na základe ich dohody, že bude hospodáriť s finančnými prostriedkami matka maloletého O., vzhľadom na predchádzajúce nezodpovedné hospodárenie otca maloletého O.. Tieto finančné prostriedky boli použité na úhradu nákladov na bývanie, domácnosť a úhradu ich spoločných záväzkov. Túto skutočnosť pritom počas konania pred súdom prvej inštancie a ani pri uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM otec maloletého vôbec nenamietal a ani neuvádzal. Matka v závere uviedla, že je neprijateľné, aby otec s tak nadštandardným príjmom a pri takom veľkom rozdiele s príjmami matky maloletého mal určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 150 ,-Eur mesačne tak, ako navrhuje.
10. V reakcii na vyjadrenie matky otec spochybnil výšku je príjmu, keď uviedol, že z dokladov predkladaných matkou v rámci súdneho konania je zrejmé, že výdavky matky boli dlhodobo niekoľkonásobne vyššie ako jej príjmy, pričom matka reálne nepreukázala, odkiaľ mala dostatočné množstvo finančných prostriedkov na úhradu jej vysokého životného štandardu. Poukázal na to, že matka napriek ňou deklarovaným príjmom, vlastní nehnuteľnosť, ktorá bola pôvodne v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, hoci otec nie je k dnešnému dňu vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Pre otca je nepochopiteľné, akým spôsobom dokáže matka zabezpečovať nielen zabezpečenie svojich nákladov, ale aj zabezpečenie úhrady splátky na hypotekárny úver, ktorá bola v minulosti, tak ako uvádzala aj matka vo svojom vyjadrení, vo výške takmer 900,- Eur mesačne. Táto úverová splátka je zrejme vyššia ako samotný príjem matky. Otec má preto za to, že príjem matky je mesačne oveľa vyšší ako príjem, ktorý deklarovala v rámci súdneho konania, v ktorom na otázku právneho zástupcu otca a súdu nevedela uviesť, ani len v približnej miere, v akom rozsahu jej rodičia na domácnosť prispievajú.
11. Matka na repliku otca okrem iného uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť vlastnili v podielovom spoluvlastníctve a dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorú otec dobrovoľne s matkou uzatvoril v máji 2019, zohľadňovala celkovú výšku úveru, ktorého splácanie matka zároveň prevzala, ako aj skutočnosť, že otec nie nepodstatnú časť z predmetného úveru, ktorý si zobrali ešte pred uzatvorením manželstva použil výlučne v svoj prospech. Financujúca banka sa s matkou dohodla na úprave splátok, ktoré sú vo výške 300 Eur mesačne. Matka svoje príjmy v konaní riadne zdokladovala a opätovne uviedla, že bez pomoci svojich rodičov tak hmotnej, či v súvislosti so starostlivosťou o maloletého by sa nezaobišla ani doposiaľ, čo ani otec nespochybňuje. Z preukázanej výšky dlhodobo nadštandardného príjmu otca, ktorý pracuje ako odborník v oblasti IT, je zrejmé, že napriek svojmu stredoškolskému vzdelaniu má príjem, ktorý niekoľko násobne prevyšuje priemerný príjem ľudí aj s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Matka navrhuje, aby odvolací súd odvolanie otca ako nedôvodné zamietol a rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.04.2019, č.k. 38P/187/2017-101 potvrdil.
12. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C. s. p.,
§ 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku všetci účastníci konania upovedomení zákonným spôsobom.
13. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko dospel k záveru, že je vecne správny. Súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, dôkazy tvoria súčasť spisu a preukazujú majetkové pomery rodičov a dávajú dostatočný podklad k rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a pre správnosť napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť nasledovné. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Otec v odvolaní namieta, že v jeho možnostiach nie je platiť výživné v sume, ako rozhodol súd prvej inštancie. Poukazuje na to, že platil hypotekárny úver, že okrem 150,- eur, ktoré platil na základe neodkladného opatrenia, kupoval aj veci navyše, ako napríklad oblečenie. Poukazuje i na to, že bol istý čas bez práce, a že určené výživné nezodpovedá primeraným nákladom na maloletého. Odvolací súd tieto námietky otca považuje za nedôvodné. S týmito argumentami otca sa vysporiadal už súd prvej inštancie. Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia majú v prvom rade zo zákona vyživovaciu povinnosť ku svojim maloletým deťom, ktoré sú odkázané na starostlivosť a výživu zo strany rodičov. Matka si v danom prípade plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti, maloletý bol v osobnej starostlivosti matky a táto ju aj v prevažnej miere zabezpečuje. Výživné v sume 250,- eur na maloletého vzhľadom na jeho vek, ceny tovarov a služieb nie je neprimerané. Navyše súd prvej inštancie nezohľadnil všetky náklady vyčíslené matkou, riadne zdôvodnil, prečo nebral do úvahy platbu za súkromnú materskú škôlku a presne uviedol, ktoré náklady považoval za potrebné na uspokojenie potrieb maloletého. Vzhľadom aj na dosahovaný príjem otca je stanovených 250,- eur primerané a zodpovedajúce aj životnej úrovni povinného rodiča. Z dokazovania vyplynulo, že otec pracoval v spoločnosti AdBackoffice, s.r.o. do 01.06.2018. Za obdobie 12/2016 - 10/2017 mal čistý priemerný mesačný príjem 3.369,58 eur. Od júla 2018 je otec zamestnaný v Československej obchodnej banke, kde dosahuje priemerný mesačný príjem 2.000,- eur. Otec nebol dlhodobo nezamestnaný, z dokazovania vyplýva, že bol od 22.09.2018 do 12.10.2018 práceneschopný. Nemožno dospieť k záveru, že súd prvej inštancie určil neprimerane vysoké výživné, práve naopak, určené výživné zodpovedá ako nákladom na maloletého, tak aj pomerom otca. Otec si musí uvedomiť, že vyživovacia povinnosť k maloletým deťom má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča a rodič je povinný si tak prispôsobiť svoje náklady, aby v prvom rade mohol uspokojiť potreby svojich maloletých detí. Nebola preukázaná
ani vyššia životná úroveň matky, či jej lepšie majetkové pomery, ako má otec. Otec namieta, že platil dostatočné výživné za rozhodné obdobie, ktoré mal určené neodkladným opatrením vo výške 150,- eur mesačne. To, že otec mal neodkladným opatrením určené nižšie výživné neznamená, že v rozhodnutí vo veci samej nie je dôvodné určiť vyššie výživné. Pri neodkladnej úprave sa vychádza z ust. § 366 CMP, ktorý stanovuje, že neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, avšak v rozhodnutí vo veci samej sa výživné má stanoviť úmerne k možnostiam a schopnostiam povinného rodiča a k nákladom na maloleté deti. Odvolací súd nevzhliadol ani dôvod do zročného výživného započítať nejaké sumy navyše, nakoľko neboli riadne preukázané a príležitostné kúpenie oblečenia, ktoré ani nie je presne zdokladované, nemožno vyhodnotiť ako plnenie si vyživovacej povinnosti. Úhrada splátky hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve rodičov, taktiež nie je platením výživného na maloleté dieťa. Navyše tieto záväzky z hypotekárneho úveru si rodičia medzi sebou vyporiadali pri zrušení ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Ani otcom uvedenú sumu 810,- eur, ktorá bola poukázaná na účet matky dňa 12.01.2017 nie je možné zarátať do zročného výživného, keď nie je preukázaný účel tejto sumy, teda nie je zrejmé, či išlo o výživné na maloleté dieťa poskytnuté otcom matke. V poznámke ku platbe sa žiaden údaj o výživnom neuvádza a matka vyvracia tvrdenie otca, že išlo o výživné na maloletého, keď poukazuje na to, že otec v tom čase opustil spoločnú domácnosť, jediným príjmom matky bol v tom čase len rodičovský príspevok a peniaze poukázané otcom boli použité na náklady na bývanie, domácnosť a úhradu spoločných záväzkov. Okrem otcom platenej sumy 150,- eur na základe neodkladného opatrenia na výživu maloletého, nie sú iné sumy, ktoré by mohli byť zarátané na výživné preukázané. Odvolací súd poukazuje i na to, že vo veci rozvodu manželstva účastníkov bol dňa 13.12.2018 vydaný rozsudok, ktorým bola otcovi uložená vyživovacia povinnosť k maloletému na čas po rozvode vo výške 350,- eur, z toho čiastka 250,- eur mesačne ako bežné výživné a čiastka 100,- eur na tvorbu úspor. Dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2019 a vychádzalo pri rozhodnutí z takmer rovnakých pomerov, ako je tomu v danom konaní, dokonca za rozhodné obdobie v danom konaní otec dosahoval o vyše 1.000,- eur vyšší príjem, ako toho času. Odvolací súd nevidí dôvod, prečo by malo byť výživné na čas do rozvodu určené nižšie, ako na čas po rozvode. Odvolací súd nevzhliadol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by rozhodnutie súdu prvej inštancie nemalo obstáť a otec v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti, pre ktoré by bolo dôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie meniť a výživné určiť len v sume 150,- eur mesačne, ako žiada otec.
15. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené správne rozhodol, keď určil výživné na maloletého v sume 250,- eur mesačne za obdobie od 01.01.2017 do právoplatnosti rozvodu do 28.02.2019. Určená suma zodpovedala nákladom na maloletého v rozhodnom období, tak aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP).
16. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).