Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6CoP-40-2020.pdf
PDF · 177.2 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci manžela: M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. L., O. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Šebom, advokátom so sídlom Levice, Mlynská 2238, proti manželke: M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. L., O. XX, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Zvolen, Námestie SNP 41, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 24. júla 2020, č. k. 17P/100/2019-266, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca (výrok II.), v časti určenia vyživovacej povinnosti matky na maloletú (výrok IV.) a v časti zamietnutia návrhu matky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (výrok VI.) p o t v r d z u j e .
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia styku matky s maloletou (výrok V.) m e n í tak, že matka je o p r á v n e n á stýkať sa s maloletou každý víkend v párnom týždni od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod., v utorok a vo štvrtok v nepárnom týždni od 16:00 hod. do 19:00 hod., počas letných prázdnin každoročne od 01. 07. od 9:00 hod. do 15. 07. do 19:00 hod a od 01. 08. od 9:00 hod. do 15. 08. do 19:00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 17:00 hod., počas Vianoc každý párny rok od 23. 12. od 9:00 hod. do 30. 12 do 19:00 hod. a každý nepárny rok od 31. 12. od 9:00 hod. do 03. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19:00 hod. s tým, že otec je povinný maloletú v čase začatia styku odovzdať matke pred miestom jej bydliska a matka je povinná maloletú po ukončení styku otcovi odovzdať pred miestom jej bydliska.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo manželov, M. I., nar. XX. XX. XXXX (ďalej v rozhodnutí len „otec“) a M. I., rod. A., nar. XX. XX. XXXX (ďalej v rozhodnutí len „matka“), uzavreté dňa XX. XX. XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. Výrokom II. maloletú A. I., nar. XX. XX. XXXX (ďalej v rozhodnuté len „maloletá“, „dieťa“) na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca. Výrokom III. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení na čas po rozvode maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výrokom IV. uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 130 eur mesačne, ktorú je povinná platiť vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Výrokom V. upravil styk matky s maloletou tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných
prázdnin každoročne od 01. 07. od 9.00 hod. do 15. 07. do 19.00 hod a od 01. 08. od 9.00 hod. do 15. 08. do 19.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas Vianoc každý párny rok od 23. 12. od 9.00 hod. do 30. 12. do 19.00 hod. a každý nepárny rok od 31. 12. od 9.00 hod. do 03. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod. s tým, že otec je povinný maloletú v čase začatia styku odovzdať matke pred miestom jej bydliska a matka je povinná maloletú po ukončení styku otcovi odovzdať pred miestom jeho bydliska. Výrokom VI. návrh matky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. Výrokom VII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie o rozvode manželstva manželov právne odôvodnil s poukazom na ust. § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1 až 3, Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení (ďalej v rozhodnutí len „Zákon o rodine“). Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.. XX. XXXX v L. a dňa 15. 11. 2007 sa z ich vzťahu narodila mal. A.. Mal za preukázané, že zásadným a dlhodobým problémom v manželstve bolo intímne spolužitie, o ktorom mal každý z manželov iné predstavy, čo vyústilo do hádok a konfliktov. Rozvrat manželstva prehĺbil mimomanželský pomer manželky, ktorý nadviazala v septembri 2018. Vykonaným dokazovaním mal tiež preukázané, že manželia od augusta 2019 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú, neplnia si vzájomne vyživovaciu povinnosť, nepomáhajú si, nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloletú. Manželka žila v spoločnej domácnosti s partnerom, pričom ich spolužitie vykazuje známky trvalosti a perspektívnosti. Otec žil v spoločnej domácnosti s maloletou A. v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Dospel k záveru, že manželstvo si neplní ani jednu z funkcií, ktoré predpokladá Zákon o rodine. Manželstvo účastníkov je nefunkčné, nevytvárajúce zdravé a harmonické rodinné prostredie pre výchovu maloletej A.. Príčinu rozvratu manželstva vzhliadol na stranách oboch manželov, spočívajúcu v rozdielnych predstavách o fungovaní partnerského vzťahu, pričom vzájomný rozvrat vzťahov prehĺbil mimomanželský pomer manželky. Trvalý rozvrat manželstva vzhliadol i v tom, že manželia dlhodobo nežili v spoločnej domácnosti, nejavili záujem o obnovenie spolužitia, pričom manželka nadviazala partnerský vzťah, ktorý na základe vykonaného dokazovania javí známky trvalosti a perspektívnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
3. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej poukázal na ust. § 100 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v rozhodnutí len „CMP“), § 24 ods. 1 - 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Zvýraznil, že pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí maloletú do osobnej starostlivosti, dbal na rešpektovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na rešpektovanie práva dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Uviedol, že ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode rodičia neboli schopní dospieť k rodičovskej dohode. Každý z nich sa domáhal zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, matka v záverečnom vyjadrení navrhla zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec vo svojom návrhu poukazoval na vôľu maloletej byť zverená do jeho osobnej starostlivosti, matka mala za to, že s poukazom na nevhodné sexualizované správanie otca voči jej príbuzným, ako aj vzhľadom na jej podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej otcom, je v najlepšom záujme dieťaťa zverenie do jej osobnej starostlivosti. Vyjadrila presvedčenie, že maloletá sa otca bojí, v dôsledku čoho nie je schopná prejaviť svoj skutočný názor. Zo šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom zistil, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú. Otec obýval rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Bytové pomery boli nadštandardné. Maloletá mala zariadenú vlastnú izbu vybavenú primerane jej veku a potrebám. Matka bývala v spoločnej domácnosti s priateľom v prenajatom byte v L.. Bytové pomery matky boli na požadovanej úrovni. Maloletá mala v domácnosti matky vytvorenú vlastnú, primerane vybavenú izbu. Z informatívneho pohovoru s maloletou, ktorý bol realizovaný kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že s otcom sa jej býva dobre, otec sa o ňu stará, navarí, pripravuje sa s ňou do školy a kupuje jej potrebné veci. Rada s ním trávila čas. Chcela bývať u otca a matku len navštevovať z dôvodu, že jej matka ublížila svojim odchodom zo spoločnej domácnosti a tým, že si našla nového partnera. Zisťoval názor maloletej v predmetnej veci priamo jej vypočutím bez prítomnosti rodičov, za prítomnosti kolízneho opatrovníka, na pojednávaní. Maloletá uviedla, že rodičov má rovnako rada a vie sa s nimi porozprávať. Rodičia o sebe škaredo nehovoria, ale nevedia sa v pokoji porozprávať a zvyknú sa pohádať aj pred ňou. Najradšej by bola, keby boli všetci opäť spolu. Chcela bývať s ocinom a maminu navštevovať, vie si predstaviť chodiť k nej každý druhý víkend aj s prespaním. Po takto vykonanom dokazovaní mal za to, že obaja rodičia boli spôsobilí zabezpečovať riadnu výchovu maloletej, mali vytvorené podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o ňu. Matka v
konaní vyjadrila podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej otcom, čo otec dôrazne poprel. V konaní nemal preukázané, že by sa otec voči maloletej dopúšťal nevhodného správania sexuálneho alebo iného charakteru. Uvedené nebolo preukázané ani výpoveďami svedkov, ktoré matka navrhla vypočuť na pojednávaní. Svedkyne M. C., sestra matky a Z. C., neter matky zhodne vypovedali, že otec maloletej sa voči nim dopúšťal sexuálnych narážok, návrhov so sexuálnym podtónom a pokúšal sa s nimi intímne zblížiť. Obe uviedli, že napriek správaniu otca voči nim sa vzájomne naďalej navštevovali. Svedkyňa M. A., stará matka maloletej A. z matkinej strany, uviedla, že na vzťahu otca a maloletej si nevšimla nič nezvyčajné, zhodne s Z. C. zhodnotili M. I. ako dobrého otca, uviedli, že maloletá má s otcom dobrý vzťah. Uviedol, že sestra a neter matky síce zhodne vypovedali o sexuálnych narážkach a návrhoch adresovaných im otcom maloletej, avšak nebolo preukázané, že by sa otec takéhoto nevhodného správania dopúšťal voči maloletej. Naopak zhodne poukázali na dobrý vzťah otca a dcéry. Zo správ týkajúcich sa stavu trestných konaní na základe oznámení urobených matkou zistil, že tieto nie sú ukončené, vo veci sexuálneho zneužívania maloletej je naplánovaný výsluch maloletej ako aj jej matky; vo veci zločinu znásilnenia bol do konania pribratý znalec z odboru psychológia. Matka maloletej bola vyšetrená znalcom, pričom z podaného znaleckého posudku nevyplýva, že by znalec u matky nachádzal známky svedčiace o prežití traumatizujúceho zážitku, ani znaky posttraumatickej stresovej poruchy. V predmetnej veci je naplánovaný výsluch maloletej A.. Vykonaným dokazovaním zistil, že maloletá má pozitívny vzťah k obom rodičom, vo vzťahu k matke bol negatívne ovplyvnený odchodom matky zo spoločnej domácnosti, ako aj vzájomnými konfliktami rodičov, ktorých bola maloletá svedkom. Zvažoval aj možnosť zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja majú o osobnú starostlivosť o maloletú skutočný záujem. Z uvedeného dôvodu skúmal, či by striedavá osobná starostlivosť sledovala najlepší záujem maloletej a či by v jej dôsledku boli lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zastal názor, že za danej situácie by striedavá výchova nebola v záujme maloletej a to s poukazom na konfliktný vzťah a komunikačné nezhody medzi rodičmi, ktorí momentálne nie sú schopní kooperovať a spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere na zaistení potrieb dieťaťa. Naviac maloletej nebolo známe ani domáce prostredie matky, ani jej partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a ktorého maloletá v podstate nepozná, ich vzájomný kontakt bol minimálny. S poukazom na uvedené návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. Mal za to, že v najlepšom záujme maloletej bude jej zverenie do starostlivosti otca, na prostredie ktorého je zvyknutá. Vzal do úvahy skutočnosť, že vzhľadom na výlučné spolužitie dieťaťa s otcom od augusta 2019 nebolo možné úplne vylúčiť ovplyvnenie maloletej postojom a názormi otca, avšak vzhľadom na vek dieťaťa, jeho emocionálnu zrelosť mal súd za to, že maloletá bola schopná jasne formulovať svoj názor v otázke jej zverenia do starostlivosti jedného z rodičov. Maloletá prejavila svoju viazanosť na dom, v ktorom vyrastala a na zvieratá, ktoré tam chová. S poukazom na uvedené nepochyboval o skutočnej vôli maloletej v otázke jej zverenia do starostlivosti rodičov. V nadväznosti na uvedené, keď ani jednému z rodičov maloletej nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do výkonu ich rodičovských práv a povinností, v tom zmysle, že by bol výkon ich rodičovských práv a povinností obmedzený, pozastavený alebo by boli rodičovských práv a povinností pozbavení, vyslovil, obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
4. Na účely rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti mal preukázané, že matka maloletej bola v čase začatia konania, od 08. 04. 2019 do 14. 10. 2019 zamestnaná v spoločnosti R. B. L., A., kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem v sume 375,23 eura. Uvedený pracovný pomer ukončila matka na vlastnú žiadosť dohodou. Od 15. 10. 2019 do 31. 03. 2020 bola zamestnaná v spoločnosti O., spol. s r.o., kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem v sume 305,30 eura. Ku skončeniu predmetného pracovného pomeru došlo dohodou z iniciatívy matky. Od 01. 04. 2020 do 14. 05. 2020 bola matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, o dávku v nezamestnanosti nepožiadala, nakoľko na ňu nemala nárok. V mesiaci apríl jej bola vyplatená nemocenská dávka v sume 154,80 eura. Odo dňa 15. 05. 2020 bola zamestnaná v spoločnosti C. A., s.r.o., za mesiac máj jej bola vyplatená čistá mzda v sume 338,19 eura, v mesiaci jún v sume 718,63 eura. Poberá aj prídavky na maloletú. Mal preukázané, že matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom E. W., ktorý je zamestnaný, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v sume 1.458,96 eura. S partnerom spoločne hospodária. Bývajú v prenajatom byte, za ktorého užívanie vrátane energií podľa vyjadrenia matky uhrádzajú 450 eur. Mesačné výdavky matky pozostávali z platby za mobil 36 eur, sporenie 40 eur, sumou 100 eur prispievala na výdavky domácnosti. Na strane otca zistil, že bol do apríla 2020 zamestnaný v spoločnosti E. a.s. ako obchodný zástupca. Za rok 2019 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem v sume 1.966,85 eura, za rok 2020 (do apríla vrátane) mu bola spolu s odstupným zamestnávateľom vyplatená celková suma 14.027,19 eura.
Počnúc 01. 05. 2020 bol otec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odo dňa zaradenia do evidencie mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti zodpovedajúca dennému vymeriavaciemu základu vo výške 66,6083 eura na obdobie šiestich mesiacov. Na pojednávaní dňa 30. 06. 2020 uviedol, že uzavrel mandátnu zmluvu so spoločnosťou K. A., s.r.o. na dobu určitú od 01. 08. 2020 do 30. 06. 2021, v zmysle ktorej by mal pre uvedenú spoločnosť zariaďovať obchodné záležitosti za dohodnutú odmenu, podľa vyjadrenia otca na obdobie šiestich mesiacov vo výške 2.200 eur v hrubom. Otec je poberateľom úrazovej renty, ktorá mu je vyplácaná v sume 516,50 eura mesačne. Žil v spoločnej domácnosti s maloletou, v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Jeho mesačné výdavky pozostávali zo splátky hypotekárneho úveru 213,28 eura, splátky spotrebného úveru 178,93 eura, platby za televíziu 17,39 eura, životné poistenie 56,60 eura, elektrina 50 eur, mobil 24,41 eura, plyn 118,10 eura, mobil a tablet pre maloletú 40,01 eura. Štvrťročne uhrádzal za vodu 100 eur. Mal preukázané, že rodičia okrem majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorý pozostáva z rodinného domu a motorového vozidla, iný majetok nevlastnia. Okrem maloletej nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Na strane maloletej zistil, že navštevovala šiesty ročník J. školy v E. L.. Z komplexného hodnotenia maloletej zaslaného základnou školou vyplynulo, že ide o slušnú žiačku tichej povahy, jej dochádzka do školy je pravidelná. Je veľmi uzavretá, o rodinných pomeroch rozprávať nechce. Dosahuje výborné vyučovacie výsledky. Triednych schôdzok sa zúčastňuje matka, ktorá sa zaujíma o jej výsledky v škole. Výdavky v škole pozostávali z príspevku rodičovskému združeniu v sume 10 eur, z poplatkov do triedneho fondu a platby za hygienické pomôcky v sume 3 eur, z poplatkov za pracovné zošity a školské pomôcky v sume 20,20 eura, z platby za stravu 6 eur mesačne, z príspevku na lyžiarsky výcvik v sume 20 eur. Maloletá je zdravá, nosí okuliare. Nemala osobitné záujmy, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky. Zistil tiež, že matka na výživu maloletej uhradila v januári 2020 sumu 150 eur, vo februári 50 eur, v júni 90 eur. Pri návštevách maloletej jej nosieva nejaké potraviny, drobnosti. Oblečenie jej nekupuje, nakoľko ho maloletá odmietala nosiť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej a zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, určil výživné zo strany matky na maloletú v sume 130 eur mesačne, ktorú sumu matku zaviazal uhrádzať k rukám otca vždy k 15.-temu dňu v mesiaci vopred. Zdôraznil, že takto určené výživné spolu s prídavkami na dieťa a výživným zo strany otca sú spôsobilé pokryť odôvodnené potreby maloletej, pričom je tiež primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Na strane matky prihliadol k jej aktuálnym zárobkovým pomerom, zohľadnil skutočnosť, že matka žila v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý je zárobkovo činný, a s ktorým sa spoločne podieľajú na úhradách spojených s výdavkami v ich domácnosti. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z čistého mesačného príjmu matky, ktorý dosiahla v mesiaci jún s poukazom na skutočnosť, že matka začala u aktuálneho zamestnávateľa pracovať v polovici mesiaca máj. Na strane otca nekonštatoval zavinenie na skončení jeho pracovného pomeru aj s poukazom na kladný pracovný posudok otca zaslaný jeho zamestnávateľom. Bolo preukázané, že pracovný pomer otca skončil dohodou, dôvodom jeho skončenia boli organizačné zmeny na strane zamestnávateľa. Preto vychádzal z aktuálneho príjmu otca tvoreného aktuálne dávkami v nezamestnanosti, dávkami úrazovej renty, pričom zohľadnil aj odstupné vyplatené otcovi v poslednej výplate. Prihliadol k splácaniu dvoch úverov vzniknutých za trvania manželstva, ktoré znáša výlučne otec bez toho, že by sa na ich splácaní podieľala čo aj čiastočne matka.
5. Pri úprave styku rodiča s dieťaťom prihliadal predovšetkým na záujem maloletej, na jej vek, zdravotný stav, školské i mimoškolské aktivity, ako i prípadnú vzdialenosť bydlísk rodičov dieťaťa. Z prednesov rodičov na pojednávaní zistil, že ich vzájomný vzťah je narušený vzájomným obviňovaním z rozpadu manželstva a rodiny. Z prednesov rodičov vyplynulo, že styk matky s maloletou sa po jej odchode zo spoločnej domácnosti realizoval nepravidelne, niekedy trikrát do týždňa, inokedy len jedenkrát za dva týždne za prítomnosti otca, kedy maloletá matku odmietala. Od júna 2020 sa styk matky s maloletou realizuje približne jeden až dvakrát do týždňa v rozsahu jednej až dvoch hodín v domácnosti maloletej, bez prítomnosti otca. Matka deň vopred oznámi otcovi, že sa mieni s maloletou stretnúť, na čo otec polhodinu pred príchodom matky odchádza z domácnosti na dve až tri hodiny. Matka počas konania uvádzala, že stretnutia s maloletou prebiehajú rôzne. Odkedy styk prebieha bez prítomnosti otca, maloletá podľa vyjadrenia matky, komunikuje s ňou, venujú sa spoločným aktivitám. Matka na poslednom pojednávaní uviedla, že maloletá sa v správaní k nej opäť zmenila, prestala komunikovať, odpovedala jednoslabične. Keď matka vyšla von maloletá jej uviedla, že nemusí odchádzať a že nech nehovorí, čo spolu robia. Vzhľadom na uvedené sa matka domnievala, že otcovi ide o to, aby maloletú od nej odtrhol. Otec poukázal na to, že po styku s matkou sa maloletej na to, čo sa dialo, nepýtal. Uviedol, že rozsah styku na dve -tri hodiny stanovila matka. Stretnutiam matky s maloletou nebránil, poukázal na to, že sám vyvinul aktivitu na to, aby matka vzala maloletú na výlet, k čomu nedošlo z dôvodov na strane matky. S
poukazom na napätý vzťah rodičov, ako aj obmedzený styk matky s maloletou, ktorý podľa jeho názoru nezodpovedal potrebám maloletej, mal za to, že bolo potrebné upraviť rozsah styku matky s maloletou. Keďže v konaní bolo preukázané, že matka mala vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú, dieťa malo k matke pozitívny citový vzťah, ktorý bolo toho času ovplyvnený pocitom sklamania a ublíženia spôsobeného odchodom matky zo spoločnej domácnosti, preto mal za to, že bolo v najlepšom záujme maloletej upraviť jej styk s matkou tak, aby bolo každému z rodičov umožnené tráviť s maloletou približne polovicu jej voľného času zohľadňujúc pri tom nielen bežný voľný čas počas pracovného týždňa a víkendov, ale aj všetok voľný čas dieťaťa vrátane prázdnin a sviatkov. Takto upravený styk s maloletou matke umožní ucelenejšie a komplexnejšie výchovné pôsobenie na maloletú, ale najmä matke vytvára priestor na rozvíjanie ich vzájomného vzťahu prostredníctvom spoločných aktivít a programov. Zároveň uložil otcovi povinnosť maloletú matke odovzdať v čase začatia styku pred miestom jej bydliska a matke uložil povinnosť maloletú otcovi po ukončení styku odovzdať pred miestom jeho bydliska. Dodal, že striedavé odovzdávanie maloletej oboma rodičmi môže mať tendenciu pozitívne vplývať na psychiku maloletej v tom smere, že ju odovzdáva rodič, u ktorého bola dlhodobo a ktorý odovzdávaním dieťaťa matke zároveň proklamuje svoj pozitívny prístup k styku matky s dieťaťom a zároveň rovnomerne finančne a časovo zaťažuje oboch rodičov. Nevykonanie matkou navrhnutého dôkazu spočívajúceho vo výsluchu svedkyne pani T. A., švagrinej matky, ktorú matka navrhla vypočuť vo veci sexuálneho obťažovania otcom, uviedol, že uvedené považoval za nadbytočné s poukazom na vykonané dokazovanie, najmä na výpovede vypočutých svedkov.
6. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, nakoľko v konaní nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné náhradu trov konania priznať niektorému z jeho účastníkov.
7. Proti tomuto rozsudku, proti častiam týkajúcim sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca (výrok II.), určenia vyživovacej povinnosti matky na maloletú (výrok IV.), úpravy styku matky s maloletou (výrok V.), zamietnutia návrhu matky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (výrok VI.) a trov konania (výrok VII.), podala v zákonnej lehote odvolanie matka, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeny a zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matku aj otca zaviaže zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo, v dvojtýždňových intervaloch. Ako prvá bude zabezpečovať osobnú starostlivosť matka, v období od pondelka prvého párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Matka a otec si budú dieťa odovzdávať zakaždým v pondelok v párnych týždňoch v čase o 17.00 hod. Matka bude maloletú v stanovenom čase preberať v bydlisku otca a otec bude maloletú v stanovenom čase preberať v bydlisku matky. S tým, že otcovi vzhľadom na značný nepomer príjmu matky a otca určí primeranú vyživovaciu povinnosť. Toto odvolanie podala z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej v rozhodnutí len „CSP“). Napadnutý rozsudok označila za absolútne nespravodlivý, nesprávny a vo svojom obsahu zmätočný. Uviedla, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení opakovane konštatoval splnenie podmienok na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, no paradoxne napadnutým rozsudkom nastavil stav s opačnými následkami. Pokiaľ súd poukazoval aj na konfliktný vzťah a komunikačné nezhody medzi rodičmi maloletej, tento potvrdila, čo však vzhľadom na aktuálnu situáciu, pomerne čerstvý rozchod a prebiehajúce rozvodové konanie považovala za úplne bežný jav. Zastala názor, že samotný konfliktný stav medzi rodičmi nie je prekážkou na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Dodala, že tento stav postupne skončí a súd mal pri otázke striedavej starostlivosti skúmať najmä schopnosť rodičov komunikovať spolu o potrebách maloletej a jej výchove. Nie skúmať komunikáciu medzi rodičmi ako takú. Obaja s otcom absolvovali psychologické poradenstvo za účelom zlepšenia komunikácie medzi nimi a tiež, že obaja majú záujem v ňom pokračovať. Mala za to, že súd prvej inštancie v drastickej miere obmedzil jej rodičovské práva a určil jej styk na samej minimálnej hranici, čím rozhodne nevytvoril podmienky na rozvíjanie komunikácie medzi ňou a otcom, za to vytvoril dokonalé podmienky na absolútne ochladenie vzťahu maloletej voči nej. Dodala, že maloletá sama vyjadrila, že sa s ňou chce stretávať v jej aktuálnom bydlisku v L.. Z jej výsluchu nevyplynul odpor k jej aktuálnemu bydlisku. Zvýraznila, že maloletá vo svojom výsluchu sama uviedla, že rodičov má rovnako rada a vie sa s nimi porozprávať. Z uvedeného vyplýva, že medzi ňou a dcérou k žiadnemu ochladnutiu vzťahov nedošlo. Konštatovala, že obmedzenie stretávania medzi ňou a dcérou bolo spôsobené priamo otcom, ktorý jej po odchode z domu doslovne znemožnil styk s maloletou. Opakovane ju fyzicky napádal, ak aj prišla do ich spoločného domu, nadával jej a keď to nepomohlo, jednoducho zobral dcéru preč. Napriek uvedenému dcéru pravidelne na dennej báze kontaktovala aj telefonicky aj prostredníctvom sms. Prezentovala názor, že dcéra bola v otázke
úpravy výkonu práv a povinnosti silne ovplyvnená, i súd prvej inštancie v odôvodnení skonštatoval, že vzhľadom na prakticky výlučné spolužitie dieťaťa s otcom od augusta 2019 nie je možné úplne vylúčiť ovplyvnenie maloletej postojmi a názormi otca. Vzhľadom na tieto skutočnosti v spojitosti s vyššie uvedeným mal súd prvej inštancie automaticky navrhnúť znalecké dokazovanie, keďže mentálny vek maloletej to jednoznačne umožňuje, súd opakovane konštatoval splnenie podmienok na nariadenia striedavej osobnej starostlivosti a prakticky sa pri jej nenariadení opieral len o názor maloletej, o ktorom sám vyjadruje určité pochybnosti o tom, či naozaj vyjadruje jej pravú vôľu. Zvýraznila, že jej styk s maloletou v porovnaní s otcom na úroveň 14%, pričom nebol upravený styk v žiadny pracovný deň v mesiaci.
8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok v napadnutých častiach potvrdiť. Uviedol, že v rámci konania ÚPSVaR Levice dňa 14. 10. 2019 vykonal šetrenie pomerov v domácnostiach matky i otca, následne vykonal informatívny pohovor s maloletou. Šetrením pomerov v oboch domácnostiach neboli zistené žiadne nedostatky ohľadom bytových pomerov. Maloletá mala vytvorené vhodné podmienky v oboch domácnostiach primerane veku a potrebám. S maloletou bol vykonaný informatívny pohovor bez prítomnosti rodičov, za účelom zisťovania jej názoru. Počas pohovoru pôsobila maloletá utiahnuto a komunikácia s ňou bola obtiažna. Z jej vyjadrenia vyplývalo, že by chcela bývať so svojím otcom, otec sa o ňu stará a vo voľnom čase spoločne chodia na výlety, otec sa jej venuje. Ohľadom matky sa maloletá vyjadrovala ťažšie, záverom uviedla, že matka jej ublížila tým, že opustila ich spoločnú domácnosť a odsťahovala k svojmu novému partnerovi. V čase vykonávania informatívneho pohovoru sa maloletá vyjadrila, že u matky aktuálne tráviť čas nechce, avšak jej neprekáža ak matka príde na návštevu k maloletej. Dňa 23. 06. 2020 bola maloletá predvolaná na súd za účelom zisťovania jej názoru na danú situáciu. Informatívny pohovor bol s maloletou vykonaný bez prítomnosti rodičov, za prítomnosti kolízneho opatrovníka a príslušného sudcu. Z vyjadrenia maloletej vyplývalo, že aktuálne si vie predstaviť matku navštevovať s možnosťou prespatia v jej domácnosti, avšak naďalej by chcela žiť s otcom. S oboma rodičmi má vytvorený pozitívny vzťah, s otcom o niečo lepší. S poukazom na ust. § 24 Zákona o rodine zastal názor, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca na čas po rozvode je prijateľné. Nenavrhol zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na napätý vzťah rodičov mal za to, že nastavená úprava styku je vyhovujúca a pre maloletú prospešná. Dodal, že výška výživného v sume 130 eur zo strany matky je primeraná.
9. Otec vo svojej replike k odvolaniu matky žiadal rozsudok v napadnutých častiach potvrdiť, nakoľko sa vychádzalo z dokazovania, ktoré bolo uskutočnené v potrebnom rozsahu a taktiež boli vykonané dôkazy dôsledne vyhodnotené. Mal za to, že v otázke zverenia maloletej súd v rámci rozsahu dokazovania správne prihliadol na vek dieťaťa, čo je vek postačujúci na to, aby súd vyhodnotil vec aj bez znaleckého dokazovania. V tomto veku maloletá vie vyjadriť presne svoje pocity, svoje potreby a celkový pohľad na danú situáciu a predovšetkým vie presne vyjadriť aj svoj názor k otázke zverenia do osobnej starostlivosti jedného či druhého rodiča. K rozsahu stretávania maloletej s matkou uviedol, že od času existencie neprávoplatného rozhodnutia súdu sa všemožne snaží vplývať na mal. A. v záujme jej smerovania k realizácii tohto stretávania. Maloletá stále prezentuje úplný nezáujem bývať v jednej domácnosti s matkou a jej partnerom. Pred návštevou matky každý druhý víkend jej pravidelne vysvetľuje, že je to potrebné aj napriek jej nesúhlasu. Maloletá uvádza pri realizovaných aktuálnych stretnutiach u matky, citové vydieranie zo strany matky. Za neprijateľné označil správanie matky, ktorá maloletú telefonicky citovo vydiera, plače jej do telefónu a osobne jej spôsobuje traumu tým, že jej hovorí o nasťahovaní sa ku nám do rodinného domu spoločne s aktuálnym partnerom. K svojmu podaniu doložil vyjadrenie maloletej vo veci jej zverenia. Zvýraznil, že maloletá jednoznačne odmieta svoje zverenie do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov.
10. Matka vo svojej replike zvýraznila, že zo spoločnej domácnosti s otcom doslova ušla, keďže už nebola schopná znášať psychické ale aj fyzické ataky otca. Maloletú volala so sebou, otec ju však nepustil a ona sa sama rozhodnúť nevedela. Od jej odchodu otec celý rok a pol jej znemožňoval sa s dcérou stýkať osamote. Konštatovala, že maloletá sa pri ich stretnutiach v jej domácnosti správa normálne. Na druhej strane, u otca za jeho prítomnosti je jasne vidieť silné ovplyvnenie otcom. Mala za to, že maloletá by si našla cestu aj k jej priateľovi, keby to otec dovolil. V ostatnom rozsahu zotrvala na mojom podanom odvolaní. Považoval napadnutý rozsudok za nesprávny, neodôvodnený a teda nepreskúmateľný. Vyjadrila presvedčenie, že maloletá je pod silným vplyvom otca, k otcom doloženému
písomnému vyjadreniu maloletej uviedla, že bežne sa maloleté dieťa samo nevyjadruje a ani z koncepcie a vetnej skladby vyjadrenia nevyplýva, že by odzrkadľovalo skutočný prednes 13 ročného dievčaťa.
11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 CMP), prejednal odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca (výrok II.), v časti určenia vyživovacej povinnosti matky na maloletú (výrok IV.), v časti zamietnutia návrhu matky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (výrok VI.), je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť; v časti týkajúcej sa úpravy styku matky s maloletou (výrok V.) zmeniť podľa ust. § 388 CSP. V odvolaním nenapadnutých častiach (výroky I. a III.) nadobudol rozsudok právoplatnosť.
12. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že otec sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva z dôvodu mimomanželského pomeru manželky a ich vzájomného citového odcudzenia. Na čas po rozvode navrhol maloletú A. zveriť do jeho osobnej starostlivosti, vysloviť, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, matku navrhol zaviazať prispievať na maloletú primeraným výživným. Styk matky s maloletou nežiadal upraviť. Matka s rozvodom manželstva súhlasila, mala za to, že v manželstve nastal tak hlboký rozvrat. Nesúhlasila s navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Na čas po rozvode navrhla maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 450 eur mesačne, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci k rukám matky, eventuálne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo manželov a výrokom II. maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca. Výrokom III. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení na čas po rozvode maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výrokom IV. uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 130 eur mesačne, ktorú je povinná platiť vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Výrokom V. upravil styk matky s maloletou tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin každoročne od 01. 07. od 9.00 hod. do 15. 07. do 19.00 hod a od 01. 08. od 9.00 hod. do 15. 08. do 19.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas Vianoc každý párny rok od 23. 12. od 9.00 hod. do 30. 12. do 19.00 hod. a každý nepárny rok od 31. 12. od 9.00 hod. do 03. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod. s tým, že otec je povinný maloletú v čase začatia styku odovzdať matke pred miestom jej bydliska a matka je povinná maloletú po ukončení styku otcovi odovzdať pred miestom jeho bydliska. Výrokom VI. návrh matky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. Výrokom VII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, o vyživovacej povinnosti matky, o úprave styku matky s maloletou, o návrhu matky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a závislý výrok o trovách konania.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, obsahu spisu, prednesov rodičov, kolízneho opatrovníka a maloletej v konaní, obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia v odvolaním napadnutých častiach týkajúcich sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca (výrok II.), určenia vyživovacej povinnosti matky na maloletú (výrok IV.) a zamietnutia návrhu matky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (výrok VI.). V týchto častiach sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu na ne odkazuje. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2005 pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v týchto častiach odvolací súd len zvýrazňuje nasledovné.
14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
16. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18. Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
19. S účinnosťou od 01.07.2010 vstúpilo do platnosti ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, potom súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Zároveň ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností sledoval vždy záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak dbal, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi.
20. Striedavá osobná starostlivosť, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú, presne určenú dobu, napríklad 1 týždeň, 2 týždne či mesiac u matky a takú istú alebo inú dobu následne u otca. Zákon však neurčuje dĺžku doby, počas ktorej by malo byť dieťa u každého z rodičov, jej určenie zákon ponecháva na úvahe súdu. Ide o pomerne prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo oboch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode. Zo zákonnej úpravy striedavej osobnej starostlivosti vyplýva, že predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú: - jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, - lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, - spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, - záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (zdôrazňujeme, že predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú
osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba),
- súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
21. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je aj vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa. Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Vzhľadom na uvedené je pre rozhodnutie rozhodujúca aj vzdialenosť bydlísk rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebude spravidla vhodné, pokiaľ rodičia bývajú v iných mestách, resp. vo vzdialených mestských častiach. Súd pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti, resp. pri schvaľovaní rodičovskej dohody, nesmie opomenúť výsluchom zistiť praktické súvislosti spojené s týmto spôsobom osobnej starostlivosti, teda ako by rodičia riešili presun osobných vecí dieťaťa z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého rodiča, ako by boli vybavené obidve domácnosti, či by malo dieťa v obidvoch domácnostiach nevyhnutné veci, napríklad ošatenie, hračky, počítač a pod., a či je bytová situácia obidvoch rodičov vôbec vhodná, teda napríklad či by malo dieťa u každého z rodičov vlastnú izbu a pod. Nutnosť pravidelného sťahovania množstva vecí maloleté dieťaťa vníma mimoriadne negatívne. Medzi rodičmi by nemal byť zásadný rozpor ani v otázkach financovania potrieb dieťaťa, t. j. financovanie ošatenia, školských pomôcok, výletov, výcvikov a pod. Pokiaľ je na mimoškolské aktivity dieťaťa, napríklad na športové či umelecké aktivity, potrebné zabezpečiť dopravu, súd by mal tiež zistiť, či je v možnostiach obidvoch rodičov zabezpečiť ju dieťaťu. Rodičia musia nájsť konsenzus aj pokiaľ ide o veci sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, hlásenia pobytu dieťaťa, daňového bonusu na dieťa a pod.
22. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
23. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
24. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
25. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
26. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
27. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
28. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
29. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
30. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
31. Odvolací súd vyhodnotil zistený skutkový stav vzhľadom na vyššie uvedené. Po preštudovaní obsahu spisu a prednesov kolízneho opatrovníka, matky, otca a i maloletého dieťaťa v konaní mal za to, že dokazovanie prvoinštančného súdu bolo veľmi starostlivo orientované na zistenie skutočností potrebných pre úpravu práv a povinností rodičov a ich styku k maloletej. V tomto smere konštatuje, že v časti týkajúcej sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca a v časti zamietnutia návrhu matky na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti oboch rodičov deťmi bolo v konaní vykonaným dokazovaním, výsluchom maloletej detí a ich rodičov, zistené, že v danej veci nie sú splnené všetky zákonné predpoklady pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
32. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú. Otec zostal spolu s maloletou bývať v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Maloletá má zariadenú vlastnú izbu vybavenú primerane jej veku a potrebám. Matka býva v spoločnej domácnosti s priateľom v prenajatom byte v L., maloletá má v domácnosti matky vytvorenú vlastnú, primerane vybavenú izbu. Maloletá v konaní verbalizovala, že s otcom sa jej býva dobre, otec sa o ňu stará, navarí, pripravuje sa s ňou do školy a kupuje jej potrebné veci. Rada s ním trávi čas. Vyjadrila vôľu bývať u otca a matku len navštevovať z dôvodu, že jej matka ublížila svojim odchodom zo spoločnej domácnosti a tým, že si našla nového partnera. Uviedla, že rodičov má rovnako rada a vie sa s nimi porozprávať. Vedela si predstaviť chodiť k nej každý druhý víkend aj s prespaním. Uviedla, že priateľa matky moc nepozná. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie, s poukazom na právny výklad inštitútu striedavej starostlivosti v bodoch 20. a 21. odôvodnenia, zastal názor, že striedavá výchova by nebola v záujme maloletej. V tomto smere je potrebné poukázať na konfliktný vzťah medzi rodičmi a ich vzájomnú nekooperáciu, vôľu maloletej byť u otca, ako i na vzdialenosť bydlísk oboch rodičov. Je pravdou, že maloletej zatiaľ ani nie je známe ani domáce prostredie matky, ani jej partner, ktorá situácia sa môže nariadenou úpravou zmeniť, avšak si vyžaduje čas. Odvolací súd nepovažoval zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za najlepší záujem maloletej po zhodnotení všetkých spomenutých faktorov. K námietkam matky o ovplyvňovaní maloletej otcom, odvolací sú uvádza, že otec má určite vplyv na mienku maloletej, avšak maloletá vo svojich trinástich rokoch je schopná jasne vyjadriť svoju vôľu, súd prvej inštancie v tomto smere vyvinul všetko úsilie, vypočul maloletú i bez prítomnosti rodičov a jej vôľu musel i odvolací súd rešpektovať. V najlepšom záujme maloletej je jej zverenie otcovi, v ktorého starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a zároveň maloletá je u otca v prostredí, ktoré jej je dôverne známe a cíti sa v ňom bezpečne. Pre rodičov i maloletú je situácia v dôsledku rozpadu manželstva nová a je potrebné sa s ňou postupne vyrovnať, maloletú adaptovať na situáciu, že jej rodičia už spolu nežijú a to čo možno najprirodzenejším a najjemnejším spôsobom. Ako už bolo uvedené, nesporne by nebolo v súlade s princípom rešpektovania práv a najlepších záujmov maloletej rozhodovať proti jej prejavenej vôli. Je nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie správne prihliadal na prejavený názor maloletej s poukazom na Dohovor o právach dieťaťa (čl. 12), ako aj právnu úpravu vyplývajúcu zo Zákona o rodine (§ 43 ods. 1), pričom správne prihliadol i na maloletým prejavený záujem s matkou sa stretávať.
33. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
35. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté, plnoleté a z hľadiska veku tieto nároky nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samy sa živiť, resp., s ohľadom na konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritériá na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav.
36. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
37. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke v časti, v ktorej rozhodoval o vyživovacej povinnosti matky na maloletú. V tomto smere odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti vyživovacej povinnosti a nevzhliadol dôvod sa od učinených záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že správne a vyčerpávajúco boli zistené pomery na strane otca, matky, ako aj maloletej. V tomto smere je nutné skonštatovať správne zistené závery súdu prvej inštancie. Na strane matky súd prihliadol k jej aktuálnym zárobkovým pomerom, správne vychádzal z čistého mesačného príjmu matky, ktorý dosiahla v mesiaci jún (718,63 eura), tiež správne zohľadnil skutočnosť, že matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý je zárobkovo činný, a s ktorým sa spoločne hospodária a uhrádzajú platby spojené s výdavkami v ich domácnosti. Na strane otca súd právne vychádzal z aktuálneho príjmu otca tvoreného dávkami v nezamestnanosti zodpovedajúca vymeriavaciemu základu vo výške 66,6083 eura na obdobie šiestich mesiacov, dávkami úrazovej renty 516,50 eura, pričom zohľadnil aj odstupné vyplatené otcovi v poslednej výplate 14.027,19 eura. Na strane otca súd prvej inštancie správne konštatoval, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá a zohľadnil i splácanie dvoch úverov
výlučne otcom, vzniknutých za trvania manželstva. Na strane maloletej správne zohľadnil jej vek, školskú dochádzku a s uvedenými súvisiace výdavky na jej výživu, ošatenie, štúdium, školské a mimoškolské aktivity, či záujmy a hry.
38. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že bolo potrebné upraviť výšku vyživovacej povinnosti matky na sumu 130 eur mesačne. Posudzujúc zistené pomery na strane všetkých účastníkov konania v ich vzájomnej súvislosti odvolací súd taktiež dospel k záveru, že prvoinštančným súdom určené výživné v plnom rozsahu zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej, ktoré sú determinované jej vekom, vývinom, školskou činnosťou i zdravotným stavom. Rovnako tak zohľadňuje i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
39. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku upravujúcemu styk matky s maloletou odvolací súd dospel k záveru, že tento bolo potrebné zmeniť z nasledovných dôvodov.
40. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
41. Špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností je i právo rodiča s maloletým dieťaťom sa stýkať. Preto v prípade nezhôd medzi rodičmi úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom tvorí časť výkonu ich práv a povinností, o ktorej rozhoduje súd v intenciách § 24 a § 25 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať starostlivo a zvážiť jednak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, atď.), ako i okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, atď.). V prípade, že je to v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, súd styk dieťaťa s rodičmi obmedzí alebo ho celkom zakáže (§ 25 ods. 3 Zákona o rodine).
42. Uvedená právna úprava takto v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého dňa 20. 11. 1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.
43. Súd prvej inštancie správne vzhliadol potrebu úpravy styku matky a maloletej, pričom mal za preukázané, že styk matky s maloletou sa po jej odchode zo spoločnej domácnosti realizoval nepravidelne, niekedy trikrát do týždňa, inokedy len jedenkrát za dva týždne za prítomnosti otca, kedy maloletá matku odmietala. Od júna 2020 sa styk matky s maloletou realizoval približne jeden až dvakrát do týždňa v rozsahu jednej až dvoch hodín v domácnosti maloletej, bez prítomnosti otca. V konaní bol teda preukázaný obmedzený styk matky s maloletým dieťaťom, poznačený vzájomnými nezhodami rodičov. Jednoznačne je daná potreba úpravy styku matky a maloletej. Matka má nepochybne vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú, ako už bolo uvedené maloletá ma k matke pozitívny citový vzťah. Napriek sklamaniu maloletej s rozpadu manželstva jej rodičom a z odchodu matky zo spoločnej domácnosti, maloletá v konaní prejavila záujem stretávať sa s matkou, verbalizovala pozitívny citový vzťah k matke. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v najlepšom záujme maloletej bolo upraviť jej styk s matkou, avšak na tomto mieste prisvedčuje odvolacím námietkam matky a za zisteného skutkového stavu má za to, že bolo potrebné rozšíriť úpravu styku matky s maloletou i v pracovné dni v mesiaci. Odvolací súd k rozsahu styku upraveného súdom prvej inštancie preto považoval za potrebné, aby sa matka stretávala s maloletou nielen každý druhý víkend v párnom týždni v mesiaci, ale i utorok a štvrtok v nepárnom týždni, aby i matka bola zapojená do bežného školského života maloletej, najmä za situácie, že medzi matkou a dcérou je evidentne dobrý vzťah, aj keď aktuálne poznačený rozvodom. Práve z tohto dôvodu treba umožniť tento vzťah rozvíjať. Styk upravený súdom prvej inštancie preto odvolací súd rozšíril aj o každý utorok a štvrtok v nepárnom týždni od 16.00 hod. do 19.00 hod. Čas návratu maloletej do bydliska o 19:30 hod. považoval odvolací súd za
primeraný jej veku a poskytujúci ešte dostatok časového priestoru na bežné rutinné úkony maloletej pred spánkom, či prípadnú dorobenie si školských povinností. Odvolací súd v predmetnej veci vidí potrebu kontaktu maloletej s oboma rodičmi a v nadväznosti na uvedené skutočnosti konštatuje, že úloha oboch rodičov je v živote maloletej dieťaťa nezastupiteľná a je potrebné pre zdravý vývoj maloletej zachovať a rozvíjať vzťah s rodičom, ktorému nebola zverená do osobnej starostlivosti, v najširšej možnej miere. Na tomto mieste odvolací súd apeluje na otca maloletej, aby v maloletej utvrdzoval nezastupiteľnosť matky v jej živote, podporoval rozvoj ich pekného a zdravého vzťahu tak, aby maloletá v čo najmenšej možnej miere pociťovala rozpad vzťahu jej rodičov. Je potrebné aby obaja rodičia naďalej pracovali na vzájomnej komunikácii a preklenuli vzájomné nezhody a averzie a spoločnou kooperáciou dopriali maloletej šťastné a láskavé detstvo, v ktorom boli prítomní obaja rodičia. Tak maloletej i rodičom sa začala ťažká cesta poznačená rozchodom rodičov ako životných partnerov, ale pri vyvinutí dostatočného úsilia môžu rodičia vytvoriť priateľský a rodinný priestor, ktorý bude základom zdravého budúceho života maloletej, ako i spomienok jej rodičov. Odvolaciemu súdu sa žiada dodať, že napriek súdom určenému rozsahu styku vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletej, nie je vylúčené uskutočňovať styk aj nad rámec súdom určeného rozsahu pri vzájomnej dobrej komunikácii. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že súd prvej inštancie správne rozhodol o striedavom odovzdávaní maloletej pred bydliskami rodičov, pretože bydlisko rodičov maloletej bude pre maloletú prirodzené ochranné a bezpečné prostredie, a striedavé odovzdávanie rodičmi zároveň vyjadruje pozitívny prístup rodičov k upravenému styku, ako i rovnomerne finančne i časovo zaťažuje rodičov.
44. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
45. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).
Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).
Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu