Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17P-100-2019.pdf
PDF · 134.49 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/100/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou v právnej veci manželov: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, E. L., v konaní zastúpený JUDr. Petrom Šebom, advokátom so sídlom v Leviciach, Mlynská 2238 a M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 30, E. L., v konaní zastúpená JUDr. Martou Urbánkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 2, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo M. I., nar.: XX.XX.XXXX a M. I., rod.: A., nar.: XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, r o z v á d z a.
II. Mal. A., nar.: XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í na čas po rozvode mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 130,- Eur mesačne, ktorú je povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.
V. Matka je o p r á v n e n á stýkať sa s maloletou každý párny víkend od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin každoročne od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod a od 01.08. od 9:00 hod. do 15.08. do 19:00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 17:00 hod., počas Vianoc každý párny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 30.12. do 19:00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 9:00 hod. do 03.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19:00 hod. s tým, že otec je p o v i n n ý maloletú v čase začatia styku odovzdať matke pred miestom jej bydliska a matka je p o v i n n á maloletú po ukončení styku otcovi odovzdať pred miestom jeho bydliska.
VI. Návrh matky na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa z a m i e t a.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel sa návrhom súdu doručeným dňa 17.06.2019 domáhal rozvodu manželstva z dôvodu mimomanželského pomeru manželky a ich vzájomného citového odcudzenia. Poukázal na to, že manželstvo uzavrel po sedemročnej známosti z lásky. Za problém v manželstve označil intímne
spolužitie manželov, mal za to, že manželka nejavila dostatočný záujem o primeraný intímny život. Spolužitie s manželkou označil za usporiadané do septembra 2018, kedy mu manželka oznámila, že nadviazala pomer s iným mužom. Bol ochotný manželke jej mimomanželský pomer odpustiť, snažil sa jej dohovárať, aby svoj pomer ukončila v záujme zachovania rodiny. Napriek jeho snahe k náprave vzťahov medzi manželmi nedošlo, v dôsledku čoho má za to, že manželstvo je tak vážne rozvrátené, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na čas po rozvode navrhol maloletú A. zveriť do jeho osobnej starostlivosti, vysloviť, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, matku navrhol zaviazať prispievať na maloletú primeraným výživným. Styk matky s maloletou nežiadal upraviť.
2. Manželka s rozvodom manželstva súhlasila, mala za to, že v manželstve nastal tak hlboký rozvrat, že za žiadnych okolností nemôže plniť svoju funkciu predpokladanú zákonom o rodine. Označila manželstvo účastníkov za problematické už týždeň po narodení maloletej. Uviedla, že manžel sa k nej správal arogantne, násilne, neprestajne ju slovne urážal. V tom čase si uvedomila, že vstup do manželstva bol chybou a druhé dieťa s manželom rázne odmietala. Arogantné, agresívne správanie manžela voči nej naďalej pretrvávalo, znásobilo sa ešte po úmrtí jej otca. Nepoprela, že intímny život manželov bol zriedkavý až žiadny, čo manželka odôvodnila spomenutým správaním manžela voči nej. V momentoch keď ho ako žena odmietala, opakovane ju prinútil pod hrozbou násilia k intímnemu styku alebo ju priam znásilnil. Manželka uvedené príslušným orgánom nenahlásila z dôvodu hanby a tvrdenia manžela, že je to jej povinnosť. Manželovo arogantné a agresívne správanie vygradovalo v septembri 2018 kedy nadobudol podozrenie, že má mimomanželský pomer. Manžel ju fyzicky napádal, škrtil, strkal, udieral, vulgárne jej nadával. Manželka uviedla, že počas jari a leta roku 2019 vyšli najavo skutočnosti týkajúce sa manžela, ktoré ju priviedli k podaniu trestného oznámenia na manžela. Uviedla, že manžel požičiaval a možno aj požičiava finančné prostriedky jej blízkym osobám ( neter, sestra, švagriná) s tým, že od nich nežiada vrátanie finančných prostriedkov, ale žiada od nich sexuálne služby. Poukázala na to, že manžel mal preposielať fotky svojho nahého prirodzenia do správ adresovaným týmto osobám a neteri ponúkol financie a iné vecné plnenia za to, že ju bude môcť nahú sledovať pri sprchovaní sa, prípadne za pohlavný styk. Zistila, že manžel opakovane navštevoval priváty a stretával sa so ženami, s ktorými sa zoznámil cez chat. Poukázala na vyhlásenie jej švagrinej T. A. „ len aby sa A. nič nestalo, lebo M. je veľký úchyl “. Na základe uvedeného si začala všímať správanie maloletej, ktoré sa výrazne zmenilo tak voči nej, ako aj starej matke. Z uvedeného dôvodu vyslovila podozrenie, že mohlo dôjsť k sexuálnemu zneužitiu maloletej jej otcom. Z uvedeného dôvodu podala na otca trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania. Taktiež podala na otca trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu znásilnenia, ktorého sa mal dopustiť voči nej koncom novembra 2018 a z trestného činu sexuálneho násilia, ktorého sa mal otec dopustiť voči matkinej sestre M. C., švagrinej T. A. a neteri Z. C..
3. Nesúhlasila s navrhovanou úpravou rodičovských práv a povinností k maloletej. Na čas po rozvode navrhla maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 450,-eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám matky, eventuálne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
4. Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 120,-eur mesačne. Navrhol upraviť styk matky s maloletou každý nepárny týždeň od piatku od 17:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny, každý párny rok od 23.12. do 26.12., nepárny rok od 30.12. do 02.01. nasledujúceho roka, každý párny rok v čase jarných prázdnin od pondelka do piatku, v čase letných prázdnin prvé dva týždne v mesiaci júl, ako aj v mesiaci august.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v L.. Obaja manželia sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Posledným spoločným bydliskom manželov boli E. L., O. 30. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, mal. A., nar. XX.XX.XXXX. Tunajší súd uznesením pod čk. 17P/227/2019-5 zo dňa 05.12.2019, právoplatným dňa 08.01.2020, zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala predbežného zverenia maloletej do starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletou za jej prítomnosti alebo ňou splnomocnenej osoby. Mal za to, že matka v konaní neosvedčila skutočnosti ňou uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúce sa sexuálneho zneužívania maloletej jej otcom. Uznesením zo dňa 26.02.2020 pod č.k. 17P/25/2020-11 Okresný súd Levice konanie
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci za súčasného neosvedčenia zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2020.
6. Manželia uzatvorili manželstvo po dlhodobej známosti, z manželovej strany z lásky, zo strany manželky došlo k uzavretiu manželstva pre tlak okolia. Spoločnú domácnosť si vytvorili po uzavretí manželstva, spočiatku v prenajatom byte v Leviciach, neskôr sa presťahovali do rodičovského domu manželky v Tekovských Lužanoch. Manžel považuje manželstvo za relatívne usporiadané do času kedy manželka nadviazala mimomanželský pomer v septembri 2018. Manželka uvádzala, že manželstvo bolo relatívne usporiadané do roku 2011, kedy sa manželia presťahovali do Tekovských Lužian. Obaja manželia zhodne uviedli, že v ich manželstve sa dlhodobo vyskytovali problémy v intímnej oblasti, ktoré boli zdrojom vzájomných hádok. Konflikty v manželstve sa vystupňovali v septembri roku 2018, kedy sa manžel dozvedel o mimomanželskej známosti manželky. Do augusta roku 2019 manželia zdieľali spoločnú domácnosť, hospodárili spolu, zabezpečovali starostlivosť o maloletú, intímne spolužitie prerušili ešte skôr. Od uvedeného času žije manželka v spoločnej domácnosti s priateľom.
7. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
9. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
11. Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Odôvodnenosť návrhu na rozvod manželstva sa v zmysle zákona o rodine opiera o dva hmotnoprávne dôvody dané v ustanovení § 23 odsek 1 Zákona o rodine. Pre posúdenie otázky, či je manželstvo dostatočne kvalifikovane rozvrátené, neexistujú žiadne zákonné kritériá. Súd musí dospieť k záveru, že manželstvo už viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva je možné vysloviť v prípade kvalifikované rozvratu vzťahov manželov za predpokladu, že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami maloletých detí. Súd pri zisťovaní a vyhodnocovaní dôvodov, ktoré viedli k narušeniu vzájomných vzťahov manželov zistil, že manželstvo účastníkov nebolo uzavreté po obojstrannej citovej náklonnosti, čo do značnej miery ovplyvnilo ich ďalšie spolužitie. Zásadným a dlhodobým problémom v manželstve bolo intímne spolužitie, o ktorom mal každý z manželov iné predstavy a čo vyústilo do hádok a konfliktov. Rozvrat manželstva prehĺbil mimomanželský pomer manželky, ktorý nadviazala v septembri 2018. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželia od augusta 2019 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú, neplnia si vzájomne vyživovaciu povinnosť, nepomáhajú si, nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloletú. Manželka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, pričom ich spolužitie vykazuje známky trvalosti a perspektívnosti. Otec žije v spoločnej domácnosti s maloletou A. v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo si neplní ani jednu z funkcií, ktoré predpokladá zákon o rodine. Manželstvo účastníkov je nefunkčné, nevytvárajúce zdravé a harmonické rodinné prostredie pre výchovu maloletej A.. Súd príčinu rozvratu manželstva vzhliadol na stranách oboch manželov, spočívajúcu v rozdielnych predstavách o fungovaní partnerského vzťahu, pričom vzájomný rozvrat vzťahov prehĺbil mimomanželský pomer manželky. Trvalý rozvrat manželstva je možné badať aj v tom, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, nejavia záujem o obnovenie spolužitia, pričom
manželka nadviazala partnerský vzťah, ktorý na základe vykonaného dokazovania javí známky trvalosti a perspektívnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
13. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
17. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
19. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
23. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 24. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Vzhľadom na skutočnosť, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, súd sa zaoberal otázkou zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prípadne do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, ako aj otázkou výživného a prípadnej úpravy styku rodiča, ktorému dieťa nebude zverené do starostlivosti. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí maloletú do osobnej starostlivosti, súd musí dbať na, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa, pričom je súd povinný sledovať najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vodiacim kritériom pri všetkých veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A. na čas po rozvode manželstva neboli manželia schopní dospieť k rodičovskej dohode. Každý z nich sa domáhal zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, matka v záverečnom vyjadrení navrhla zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec vo svojom návrhu poukazoval na vôľu maloletej byť zverená do jeho osobnej starostlivosti, matka mala za to, že s poukazom na nevhodné sexualizované správanie otca voči jej príbuzným, ako aj vzhľadom na jej podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej otcom je v najlepšom záujme dieťaťa zverenie do jej osobnej starostlivosti. Vyjadrila presvedčenie, že maloletá sa otca bojí, v dôsledku čoho nie je schopná prejaviť svoj skutočný názor.
27. Ako vyplynulo zo šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú. Otec obýva rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Bytové pomery sú nadštandardné. Maloletá má zariadenú vlastnú izbu vybavenú primerane jej veku a potrebám. Matka býva v spoločnej domácnosti s priateľom v prenajatom byte v Leviciach. Bytové pomery matky sú na požadovanej úrovni. Maloletá má v domácnosti matky vytvorenú vlastnú, primerane vybavenú izbu. Z informatívneho pohovoru s maloletou, ktorý bol realizovaný kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že s otcom sa jej býva dobre, otec sa o ňu stará, navarí, pripravuje sa s ňou do školy, kupuje jej potrebné veci. Rada s ním trávi čas. Chcela by bývať u otca a matku len navštevovať z dôvodu, že jej matka ublížila svojim odchodom zo spoločnej domácnosti a tým, že našla si nového partnera. Súd zisťoval názor maloletej v predmetnej veci priamo jej vypočutím bez prítomnosti rodičov, za prítomnosti kolízneho opatrovníka, na pojednávaní súdu. Primerane veku jej bolo vysvetlené, čo je predmetom prebiehajúceho súdneho konania. Uviedla, že rodičov má rovnako rada, vie sa s nimi porozprávať. Rodičia o sebe škaredo nehovoria, ale nevedia sa v kľude porozprávať, zvyknú sa pohádať aj pred ňou. Najradšej by bola, keby boli všetci opäť spolu. S ocinom sa radi bicyklujú, chodia na túry. Chcela by bývať s ocinom a maminu navštevovať, vie si predstaviť chodiť k nej každý druhý víkend aj s prespaním. S mamininým priateľom sa stretla, ale veľmi sa nerozprávali. Keď sa naposledy s maminou stretla, pomohla jej navariť polievku, rozprávali sa.
28. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že obaja rodičia sú spôsobilí zabezpečovať riadnu výchovu maloletej, majú vytvorené podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o ňu. Matka v konaní vyjadrila podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej otcom, čo otec dôrazne poprel. V konaní nebolo preukázané, že by sa otec voči maloletej dopúšťal nevhodného správania sexuálneho alebo iného charakteru. Uvedené nebolo preukázané ani výpoveďami svedkov, ktoré matka navrhla vypočuť na pojednávaní. Svedkyne M. C., sestra matky a Z. C., neter matky zhodne vypovedali, že otec maloletej sa voči nim dopúšťal sexuálnych narážok, návrhov so sexuálnym podtónom, pokúšal sa s nimi intímne zblížiť. Obe uviedli, že napriek správaniu otca voči nim sa vzájomne naďalej navštevovali. Svedkyňa M. A., stará matka maloletej A. z matkinej strany, uviedla, že na vzťahu otca a maloletej si nevšimla nič nezvyčajné, zhodne s Z. C. zhodnotili M. I. ako dobrého otca, uviedli, že maloletá má s otcom dobrý vzťah. Obe vyjadrili ľútosť nad tým, že maloletá matku odmieta, nechce sa s ňou stýkať. Sestra a neter matky síce zhodne vypovedali o sexuálnych narážkach a návrhoch adresovaných im otcom maloletej, avšak nebolo preukázané, že by sa otec takéhoto nevhodného správania dopúšťal voči maloletej. Naopak zhodne poukázali na dobrý vzťah otca a dcéry. Zo správ týkajúcich sa stavu trestných konaní na základe oznámení urobených matkou bolo zistené, že tieto nie sú ukončené, vo veci sexuálneho zneužívania maloletej je naplánovaný výsluch maloletej ako aj jej matky; vo veci zločinu znásilnenia
bol do konania pribratý znalec z odboru psychológia. Matka maloletej bola vyšetrená znalcom, pričom z podaného znaleckého posudku nevyplýva, že by znalec u matky nachádzal známky svedčiace o prežití traumatizujúceho zážitku, ani znaky posttraumatickej stresovej poruchy. V predmetnej veci je naplánovaný výsluch maloletej A.. Vykonaným dokazovaním má súd za to, že maloletá má pozitívny vzťah k obom rodičom, vo vzťahu k matke je aktuálne negatívne ovplyvnený odchodom matky zo spoločnej domácnosti, ako aj vzájomnými konfliktmi rodičov, ktorých je maloletá svedkom. Súd zvažoval možnosť zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja majú o osobnú starostlivosť o maloletú skutočný záujem. Súd z uvedeného dôvodu skúmal, či by striedavá osobná starostlivosť sledovala najlepší záujem maloletej a či by v jej dôsledku boli lepšie zaistené potreby dieťaťa. Po vykonanom dokazovaní je súd názoru, že v súčasnosti by striedavá výchova nebola v záujme maloletej a to s poukazom na konfliktný vzťah a komunikačné nezhody medzi rodičmi, ktorí momentálne nie sú schopní kooperovať a spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere na zaistení potrieb dieťaťa. Naviac maloletej nie je známe ani domáce prostredie matky, ani jej partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a ktorého maloletá v podstate nepozná, ich vzájomný kontakt bol minimálny. S poukazom na uvedené súd návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. Za danej situácie mal súd za to, že v najlepšom záujme maloletej je jej zverenie do starostlivosti otca, na prostredie ktorého je zvyknutá. Zmena jej správania, na ktorú poukazovala matka dieťaťa ako aj stará matka maloletej je podľa názoru súdu vyvolaná konfliktmi medzi rodičmi, ktorých je svedkom. Je nepochybné, že maloletá citlivo vníma rozpory medzi rodičmi, ktoré úzkostne prežíva. Matka v konaní spochybňovala, či prejavená vôľa maloletej byť zverená do starostlivosti otca je jej skutočnou vôľou. Mala za to, že maloletá sa bojí otca, v dôsledku čoho nevie samostatne prejaviť svoj názor. Súd berie do úvahy skutočnosť, že vzhľadom na výlučné spolužitie dieťaťa s otcom od augusta 2019 nie je možné úplne vylúčiť ovplyvnenie maloletej postojom a názormi otca, avšak vzhľadom na vek dieťaťa, jeho emocionálnu zrelosť má súd za to, že maloletá A. je schopná jasne formulovať svoj názor v otázke jej zverenia do starostlivosti jedného z rodičov. Sama matka v priebehu konania uviedla, že maloletá odmietla možnosť žiť s ňou v spoločnej domácnosti v Leviciach, čo odôvodnila tým, že je viazaná na dom, v ktorom vyrastala a na zvieratá, ktoré tam chová. Rovnaký názor maloletá prejavila aj pred kolíznym opatrovníkom. S poukazom na uvedené nemal súd dôvod pochybovať o skutočnej vôli maloletej v otázke jej zverenia do starostlivosti rodičov.
29. Vzhľadom na skutočnosť, že ani jednému z rodičov maloletej nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do výkonu ich rodičovských práv a povinností, v tom zmysle, že by bol výkon ich rodičovských práv a povinností obmedzený, pozastavený alebo by boli rodičovských práv a povinností pozbavení, súd vyslovil, obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
30. Zákon o rodine prostredníctvom vyššie citovaných ustanovení vyjadruje všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, kultúru, športové potreby, rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matka maloletej bola v čase začatia konania, od 08.04.2019 do 14.10.2019 zamestnaná v spoločnosti Coop Jednota Levice, spotrebné družstvo, kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem v sume 375,23,-eura. Uvedený pracovný pomer ukončila matka na vlastnú žiadosť dohodou. Od 15.10. 2019 do 31.03.2020 bola matka zamestnaná v spoločnosti PRIMAS, spol. s r.o., kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem v sume 305,30,- eura. Ku skončeniu predmetného pracovného pomeru došlo dohodou z iniciatívy matky. Od 01.04.2020 do 14.05.2020 bola matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, o dávku v nezamestnanosti nepožiadala, nakoľko na ňu nemala nárok. V mesiaci apríl jej bola vyplatená nemocenská dávka v sume
154,80,-eura. Odo dňa 15.05.2020 zamestnaná v spoločnosti KASAI SLOVAKIA, s.r.o., za mesiac máj jej bola vyplatená čistá mzda v sume 338,19,-eura, v mesiaci jún v sume 718,63,-eura. Poberá prídavky na maloletú. Žije v spoločnej domácnosti s partnerom E. W., ktorý je zamestnaný, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v sume 1.458,96,-eura. S partnerom spoločne hospodária. Bývajú v prenajatom byte, za ktorého užívanie vrátane energií podľa vyjadrenia matky uhrádzajú 450,-eur. Mesačné výdavky matky pozostávajú z platby za mobil 36,-eur, sporenie 40,-eur, sumou 100,-eur prispieva na výdavky domácnosti. Otec bol do apríla 2020 zamestnaný v spoločnosti TAURIS a.s. ako obchodný zástupca. Za rok 2019 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem v sume 1.966,85,-eura, za rok 2020 ( do apríla vrátane ) mu bola spolu s odstupným zamestnávateľom vyplatená celková suma 14.027,19,-eura. Počnúc 01.05.2020 bol otec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odo dňa zaradenia do evidencie mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti zodpovedajúca dennému vymeriavaciemu základu vo výške 66,6083,-eur na obdobie šiestich mesiacov. Ako uviedol na pojednávaní dňa 30.06.2020 uzavrel mandátnu zmluvu so spoločnosťou Bidfood Slovakia, s.r.o., ktorá je uzavretá na dobu určitú od 01.08.2020 do 30.06.2021 a v zmysle ktorej by mal pre uvedenú spoločnosť zariaďovať obchodné záležitosti za dohodnutú odmenu, podľa vyjadrenia otca na obdobie šiestich mesiacov vo výške 2.200,-eur v hrubom. Je poberateľom úrazovej renty, ktorá mu je vyplácaná v sume 516,50,-eura mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s maloletou v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Jeho mesačné výdavky pozostávajú zo splátky hypotekárneho úveru 213,28,-eura, splátky spotrebného úveru 178,93,-eura, platby za televíziu 17,39,-eura, životné poistenie 56,60,-eura, elektriku 50,-eur, mobil 24,41,-eura, plyn 118,10,-eura, mobil a tablet pre maloletú 40,01,-eura. Štvrťročne uhrádza za vodu 100,-eur.
32. Rodičia okrem majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorý pozostáva z rodinného domu a motorového vozidla, iný majetok nevlastnia. Okrem maloletej nemajú inú vyživovaciu povinnosť.
33. Maloletá A. navštevuje šiesty ročník Základnej školy v Tekovských Lužanoch. Ako vyplynulo z komplexného hodnotenia maloletej zaslaného základnou školou, ide o slušnú žiačku tichej povahy, jej dochádzka do školy je pravidelná. Je veľmi uzavretá, o rodinných pomeroch rozprávať nechce. Dosahuje výborné vyučovacie výsledky. Triednych schôdzok sa zúčastňuje matka, ktorá sa zaujíma o jej výsledky v škole. Výdavky v škole pozostávajú z príspevku rodičovskému združeniu v sume 10,-eur, poplatkov do triedneho fondu a platby za hygienické pomôcky v sume 3,-eurá, poplatkov za pracovné zošity a školské pomôcky v sume 20,20,-eura, z platby za stravu 6,-eur mesačne, príspevku na lyžiarsky výcvik v sume 20,-eur. Maloletá je zdravá, nosí okuliare. Nemá osobitné záujmy, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky.
34. Matka na výživu maloletej uhradila v januári 2020 sumu 150,-eur, vo februári 50,-eur, v júni 90,-eur. V čase keď príde matka maloletú navštíviť prinesie nejaké potraviny, drobnosti. Oblečenie jej nekupuje, nakoľko ho maloletá odmietala nosiť.
35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej a zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, súd určil výživné zo strany matky na maloletú v sume 130,-eur mesačne, ktorú matku zaviazal uhrádzať k rukám otca vždy k 15 dňu v mesiaci vopred. Takto určené výživné spolu s prídavkami na dieťa a výživným zo strany otca sú spôsobilé pokryť odôvodnené potreby maloletej, pričom je tiež primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Na strane matky súd prihliadol k jej aktuálnym zárobkovým pomerom, zohľadnil skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý je zárobkovo činný a s ktorým sa spoločne podieľajú na úhradách spojených s výdavkami v ich domácnosti. Napriek skutočnosti, že k skončeniu pracovných pomerov matky došlo z jej iniciatívy, súd na túto skutočnosť neprihliadal s poukazom na to, že príjem matky u aktuálneho zamestnávateľa je výrazne vyšší než u predchádzajúcich. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z čistého mesačného príjmu matky, ktorý dosiahla v mesiaci jún s poukazom na skutočnosť, že matka začala u aktuálneho zamestnávateľa pracovať v polovici mesiaca máj.
36. Na strane otca nebolo možné konštatovať zavinenie na skončení jeho pracovného pomeru aj s poukazom na kladný pracovný posudok otca zaslaný jeho zamestnávateľom. Bolo preukázané, že pracovný pomer otca skončil dohodou, dôvodom jeho skončenia boli organizačné zmeny na strane zamestnávateľa. Súd preto vychádzal z aktuálneho príjmu otca tvoreného aktuálne dávkami v nezamestnanosti, dávkami úrazovej renty, pričom zohľadnil aj odstupné vyplatené otcovi v poslednej
výplate. Na strane otca súd prihliadol k splácaniu dvoch úverov vzniknutých za trvania manželstva, ktoré znáša výlučne otec bez toho, že by sa na ich splácaní podieľala čo aj čiastočne matka.
37. Rozhodnutím o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov sa nezasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Úlohou druhého rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do starostlivosti, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky pre styk druhého rodiča s dieťaťom. Kontakt rodičov s maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je považovaný za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa. Pri úprave styku rodiča s dieťaťom musí súd prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, pričom je súd povinný prihliadať na vek, zdravotný stav dieťaťa, jeho školské i mimoškolské aktivity, ako i prípadnú vzdialenosť bydlísk rodičov dieťaťa. Ako vyplynulo z prednesov rodičov na pojednávaní, ich vzájomný vzťah je narušený vzájomným obviňovaním z rozpadu manželstva a rodiny. Z prednesov rodičov vyplynulo, že styk matky s maloletou sa po jej odchode zo spoločnej domácnosti realizoval nepravidelne, niekedy trikrát do týždňa, inokedy len jedenkrát za dva týždne za prítomnosti otca, kedy maloletá matku odmietala. Od júna 2020 sa styk matky s maloletou realizuje približne jeden až dvakrát do týždňa v rozsahu jednej až dvoch hodín v domácnosti maloletej, bez prítomnosti otca. Matka deň vopred oznámi otcovi, že sa mieni s maloletou stretnúť, na čo otec polhodinu pred príchodom matky odchádza z domácnosti na dve až tri hodiny. Matka počas konania uvádzala, že stretnutia s maloletou prebiehajú rôzne. Odkedy styk prebieha bez prítomnosti otca, maloletá podľa vyjadrenia matky, komunikuje s ňou, venujú sa spoločným aktivitám. Matka na poslednom pojednávaní uviedla, že maloletá sa v správaní k nej opäť zmenila, prestala komunikovať, odpovedala jednoslabične. Keď matka vyšla von maloletá jej uviedla, že nemusí odchádzať a že nech nehovorí, čo spolu robia. Vzhľadom na uvedené sa matka domnieva, že otcovi ide o to, aby maloletú od nej odtrhol. Uviedla, že maloletú kontaktuje telefonicky denne, niekedy mobil zdvihne, inokedy nie. Matka opísala situáciu kedy chcela maloletú vziať do svojej domácnosti, s čím maloletá spočiatku súhlasila, avšak keď po ňu prišla, zaťala sa a odmietla s ňou ísť s tým, že s ňou pôjde inokedy. Otec poukázal na to, že po styku s matkou sa maloletej na to, čo sa dialo, nepýta. Uviedol, že rozsah styku na dve -tri hodiny stanovila matka. Na strane otca súd prihliadol k splácaniu dvoch úverov vzniknutých za trvania manželstva, na ktorých splácaní sa matka nepodieľa. Stretnutiam matky s maloletou nebráni, poukázal na to, že sám vyvinul aktivitu na to, aby matka vzala maloletú na výlet, k čomu nedošlo z dôvodov na strane matky.
38. S poukazom na napätý vzťah rodičov dieťaťa, ako aj obmedzený styk matky s maloletým dieťaťom, ktorý podľa názoru súdu nezodpovedá potrebám maloletej, mal súd za to, že je na mieste upraviť rozsah styku matky s maloletou A.. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti s oboma rodičmi. Len ich vzájomné výchovné pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu vo výchove dieťaťa danú mu ustanovením § 26 Zákona o rodine. Právo styku rodiča s dieťaťom korešponduje právu dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom s vylúčením nezákonných zásahov podľa č.l 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa.
39. V konaní bolo preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú, dieťa má k matke pozitívny citový vzťah, ktorý je toho času ovplyvnený pocitom sklamania a ublíženia spôsobeného odchodom matky zo spoločnej domácnosti. S poukazom na výpoveď maloletej na pojednávaní z ktorej vyplynulo, že k obom rodičom má pozitívny citový vzťah, s matkou sa chce stýkať v jej domácnosti, mal súd za to, že je v najlepšom záujme maloletej upraviť jej styk s matkou tak, aby bolo každému z rodičov umožnené tráviť s maloletou približne polovicu jej voľného času zohľadňujúc pri tom nielen bežný voľný čas počas pracovného týždňa a víkendov, ale aj všetok voľný čas dieťaťa vrátane prázdnin a sviatkov. Takto upravený styk s maloletou matke umožní ucelenejšie a komplexnejšie výchovné pôsobenie na maloletú, ale najmä matke vytvára priestor na rozvíjanie ich vzájomného vzťahu prostredníctvom spoločných aktivít a programov. Občasný odmietavý postoj maloletej voči matke spočívajúci v nevôli komunikovať súd vyhodnotil ako dôsledok sklamania z odchodu matky z domácnosti a spôsob, akým sa maloletá s novou životnou situáciou. Neboli zistené iné vážne dôvody, pre ktoré by rozsah styku matky s dieťaťom mal byť zúžený. Zároveň súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť maloletú matke odovzdať v čase začatia styku pred miestom jej bydliska a matke uložil
povinnosť maloletú otcovi po ukončení styku odovzdať pred miestom jeho bydliska. Súd má za to, že striedavé odovzdávanie maloletej oboma rodičmi má tendenciu pozitívne vplývať na psychiku maloletej v tom smere, že ju odovzdáva rodič, u ktorého bola dlhodobo a ktorý odovzdávaním dieťaťa matke zároveň proklamuje svoj pozitívny prístup k styku matky s dieťaťom a zároveň rovnomerne finančne a časovo zaťažuje oboch rodičov.
40. Ako vyplynulo zo správy z psychologického poradenstva poskytovaného rodičom na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Levice, rodičom bolo odporučené absolvovať psychologické poradenstvo za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi dieťaťa. Obaja rodičia sa do spolupráce zapojili, absolvovali dyadické ako i individuálne stretnutia. Obaja sa zhodne vyjadrili, že majú záujem naďalej v psychologickom poradenstve pokračovať v záujme zlepšenia ich vzájomnej komunikácie s cieľom deeskalovať konflikt medzi nimi.
41. Súd nevykonal matkou navrhnutý dôkaz spočívajúci vo výsluchu svedkyne pani T. A., švagrinej matky, ktorú matka navrhla vypočuť vo veci sexuálneho obťažovania otcom, nakoľko s poukazom na vykonané dokazovanie, najmä výpovede vypočutých svedkov sa javí ako nadbytočné a nehospodárne.
42. Na záver súd vyzýva oboch rodičov, aby si uvedomili, že svojím rozchodom dieťaťu ublížili, zneistili jeho životné istoty a z uvedeného dôvodu sú povinní urobiť všetko preto, aby dieťa ešte viac nezaťažovali svojimi negatívnymi emóciami. Takýto prístup rodičov k dieťaťu je predpokladom zdravej výchovy dieťaťa, ktoré tak získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií, ale ho tiež oslobodzuje od rozhodovania o tom, ktorého rodiča uprednostní.
43. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, nakoľko v konaní nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné náhradu trov konania priznať niektorému z jeho účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že:
· neboli splnené procesné podmienky · súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces, · rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie účastníkmi konania, ktorí sa svojho
procesného práva výslovne vzdali.
Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje predošlé priezvisko.