Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-74S-64-2022.pdf
PDF · 151.45 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-74S/64/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a A. B. C. D., v právnej veci žalobcu: CarterRichards, s. r. o., so sídlom J. Kozáčeka 146/13, 960 01 Zvolen, IČO: 44 245 360, právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101776376/2022 zo dňa 16.06.2022 a č. 101776259/2022 zo dňa 16.06.2022, takto
rozhodol:
Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101776376/2022 zo dňa 16.06.2022 z a m i e t a. II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101776259/2022 zo dňa 16.06.2022 z a m i e t a. III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva
odôvodnenie:
1. U žalobcu bola Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonaná daňová kontrola na 2 BB-74S/64/2022 dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2019 a jún 2019. Daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia č. 100528590/2021 zo dňa 06.04.2021, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12.04.2021, pričom daňová kontrola začala dňom uvedeným v oznámení, a to dňa 30.04.2021. 2. Nakoľko dňa 30.04.2021 sa žalobca k správcovi dane nedostavil, telefonicky ho správca dane skontaktoval. Žalobca uviedol, že sa domnieval, že nemusí prísť na daňový úrad a doklady zašle elektronicky. Správca dane mu oznámil, že doklady za uvedené zdaňovacie obdobia nemusí zasielať, nakoľko ich už má k dispozícii, pretože za uvedené obdobia vykonával miestne zisťovanie u daňového subjektu, kde doklady konateľ predložil. 3. Správca dane na základe miestneho zisťovania u žalobcu dňa 11.02.2021 využil dôkazy v zmysle § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), v znení neskorších predpisov, ďalej len „Daňový poriadok“, pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu a spísal Úradný záznam č. 100844178/2021 zo dňa 17.05.2021, v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti: Správca dane preveroval spoločnosť DADOPOL, s.r.o. – dodávateľa daňového subjektu a zistil, že: - spoločnosť DADOPOL, s.r.o. je nekontaktná, jedná sa o nekomunikujúcu spoločnosť, doklady nepredkladá, kontroly sú ukončené ako daň určená podľa pomôcok; má virtuálne sídlo; od 24.09.2019 je konateľom tejto spoločnosti občan maďarskej národnosti; správca dane zaslal dožiadanie na miestne príslušný Daňový úrad Trenčín v súvislosti s preverením obchodných vzťahov medzi spoločnosťami DADOPOL, s.r.o a CarterRichards, s.r.o.; miestne príslušný správca dane zrušil spoločnosti DADOPOL, s.r.o. registráciu pre DPH dňom 30.09.2020, (Rozhodnutím č. 101446503/2020 zo dňa 16.09.2020). Správcom dane nebolo možné preveriť dodanie tovaru spoločnosťou DADOPOL, s.r.o. pre daňový subjekt. Daňový subjekt doklady, resp. faktúry od spoločnosti DADOPOL, s.r.o. predložil, ale reálne dodanie tovaru na základe faktúr vystavených touto spoločnosťou nebolo zo strany dodávateľa preukázané. Správca dane zaslal predvolanie na výsluch svedka – konateľa spoločnosti
DADOPOL, s.r.o., A. E., F. G. H., ktorý zásielku neprevzal. Na základe uvedeného správca dane zaslal Žiadosť o predvedenie č. 100133004/2020 zo dňa 13.01.2020 na Colný úrad Banská Bystrica, Partizánska cesta 17, Banská Bystrica, avšak konateľa spoločnosti DADOPOL, s.r.o., A. E. sa predviesť nepodarilo. Správca dane ohľadom preverenia obchodných vzťahov medzi uvedenými spoločnosťami komunikoval aj s osobou, ktorú označil daňový subjekt ako sprostredkovateľa obchodov a predložil správcovi dane splnomocnenie na túto osobu zo dňa 15.03.2019. Jednalo sa o osobu C. A. I., bytom J. XXXX/XX, H.. C. A. I. sa nezúčastnil ústneho pojednávania zo zdravotných dôvodov. Správca dane s ním komunikoval formou mailu aj z dôvodu nariadených opatrení ohľadom epidemiologickej situácie v súvislosti so šírením nákazy COVID -19. Správca dane zaslal formou e-mailu otázky ohľadom vyjadrenia sa k obchodným prípadom medzi spoločnosťami DADOPOL, s.r.o. a CarterRichards, s.r.o. C. I. zaslal správcovi dane svoje vyjadrenia formou e-mailu, išlo však len o všeobecné vyjadrenia týkajúce sa spoločnosti DADOPOL, s.r.o. a obchodnej spolupráce s daňovým subjektom. K niektorým požadovaným skutočnostiam správcu dane sa C. I. nevedel vyjadriť vôbec, vo svojich odpovediach uviedol: - pozná B. D. osobne; nebol splnomocnený na žiadny konkrétny obchod; k 3 BB-74S/64/2022 predmetnému splnomocneniu sa nevedel vyjadriť; navonok nejednal za spoločnosť a nezúčastňoval sa obchodných aktivít spoločnosti; nepozná konateľa spoločnosti DADOPOL, s.r.o. p. A. E. /vznik funkcie: 14.03.2019, skončenie funkcie 24.09.2019, teda bol ešte konateľom v čase dodania tovaru
- materiálu pre daňový subjekt/; ďalej správcovi dane odpovedal, že obchod s daňovým subjektom len sprostredkoval a splnomocnil ho konateľ spoločnosti DADOPOL, s.r.o., ktorého nepozná; nevedel sa vyjadriť k činnosti tejto spoločnosti, nemal vedomosť kto vystavil faktúry a či boli uhradené; ďalej vo svojich odpovediach uviedol, že nemal poznatok čo konateľ spoločnosti zariaďuje a aké obchodné vzťahy má, bol len disponent na účte a nič viac; nevedel uviesť skutočnosti týkajúce sa prepravy fakturovaného tovaru a ani k samotnému dodaniu tovaru. Správca dane vyhodnotil vyjadrenia C. I. a to, že uskutočnenie obchodnej spolupráce s daňovým subjektom nepodložil žiadnymi relevantnými vyjadreniami, reálnymi dôkazmi, nepredložil žiadne doklady ani podklady k fakturáciám, jeho odpovede boli zmätočné, nejasné, všeobecné. Na základe jeho vyjadrení vznikli pochybnosti o predloženej plnej moci na zastupovanie spoločnosti DADOPOL, s.r.o. Spoločnosť DADOPOL, s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2019 nepredložila správcovi dane žiadne doklady ani účtovníctvo. 4. Nakoľko správcovi dane vznikli pochybnosti v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu, zaslal žalobcovi výzvu č. 100845456/2021 zo dňa 17.05.2021, na ktorú žalobca reagoval a zaslal elektronicky odberateľské faktúry, dodacie listy odberateľom žalobcu a fotografie. Následne správca dane žalobcovi zaslal výzvu č. 101288847/2021 zo dňa 21.07.2021 za účelom vysvetlenia nezrovnalostí a odstránenia pochybností správcu dane, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 06.08.2021, pričom žalobca na ňu nereagoval. Správca dane zaslal žalobcovi podanie označené ako Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole č. 101781562/2021 zo dňa 22.09.2021, ktorou zhrnul zistené skutočnosti pri výkone daňovej kontroly žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobia apríl 2019 a jún 2019 v súlade s ust. 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 27.09.2021, pričom naň nereagoval. 5. Následne dňa 14.10.2021 bol správcom dane vydaný Protokol z daňovej kontroly č. 101939933/2021, v ktorom uviedol, že na základe výsledkov daňovej kontroly DPH bol u daňového subjektu CarterRichards, s.r.o. zistený rozdiel oproti vyrubenej dani za zdaňovacie obdobie apríl 2019 a jún 2019. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 21.10.2021, pričom vyjadrenie k zisteným skutočnostiam k Protokolu spolu s výpismi z účtu žalobcu bolo správcovi dane doručené dňa 30.11.2021. K prerokovaniu pripomienok došlo na ústnom pojednávaní dňa 09.02.2022. Prvostupňové rozhodnutia 6. Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane dňa 04.03.2022 dve rozhodnutia (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“), ktorými podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, a to: - Rozhodnutie č. 100421498/2022 zo dňa 04.03.2022, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.000,90 eur v zmysle 4 BB-74S/64/2022 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2019 eur, pre neuznanie odpočtu z dodávateľskej faktúry č. 320190402 zo dňa 17.04.2019, v celkovej sume 9.624 eur, z tohto 1.604 eur DPH, základ dane 8.020 eur, fakturácia materiálu podľa CP04022019, fakturácia na základe objednávky č. OB-5190402; faktúry č. 320190408 zo dňa 30.04.2019, v celkovej sume 8.381,40 eur, z toho 1.396 eur DPH, základ dane 6.984,50 eur, fakturácia materiálu podľa CP04052019, fakturácia na základe objednávky č. OB-5190403. - Rozhodnutie č. 100422066/2022 zo dňa 04.03.2022, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1.200 eur v zmysle zákona o DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019, pre neuznanie odpočtu z dodávateľskej faktúry č. 320190603 zo dňa 12.06.2019, v celkovej sume 3.624 eur, z toho 604 eur DPH, základ dane 3.020 eur, fakturácia materiálu podľa CP06042019, fakturácia na základe objednávky č. OB-5190603; faktúry č. 320190611 zo dňa 30.06.2019, v celkovej sume 3.576 eur, z toho 596 Eur DPH, základ dane 2.980 eur, fakturácia
materiálu podľa CP06102019, fakturácia na základe objednávky č. OB-51900604. 7. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach podrobne popísal priebeh daňovej kontroly, dôkazy, ktoré vykonal, skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil, vyjadrenia daňového subjektu (žalobcu), ako aj svoje stanoviská k týmto vyjadreniam. 8. Správca dane zrhnul v záveroch svojich rozhodnutí, že žalobca nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu, a to práve osobou uvedenou na faktúrach, t.j. spoločnosťou DADOPOL, s.r.o.. Hodnotenia správcu dane vychádzali z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov (dožiadanie na miestne príslušný daňový úrad, dáta zo systému finančnej správy, z verejnej dostupných zdrojov, ústne pojednávania s daňovým subjektom, vyjadrenia daňového subjektu, ostatné vyjadrenia), čo podľa správcu dane svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Zhrnul, že žalobca nepredložil v daňovej kontrole a ani počas vyrubovacieho konania taký dôkaz, ktorý by jednoznačne a nezameniteľným spôsobom preukázal, že fakturovaný tovar bol skutočne aj dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach, t. j. spoločnosťou DADOPOL, s.r.o.. Druhostupňové rozhodnutia 9. Žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutiam odvolania, pričom žalovaný o odvolaniach rozhodol dňa 16.06.2022 tak, že odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil, a to konkrétne rozhodnutím žalovaného č. 101776259/2022 a č. 101776376/2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“). 10. Žalovaný poukázal na priebeh daňovej kontroly, zhrnul závery zistené správcom dane a uviedol, že právo na odpočet DPH žalobcovi nebolo priznané z dôvodu, že neboli splnené podmienky zákona o DPH na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalovaný svoje rozhodnutia odôvodnil tým, že v danom prípade bolo spochybnené dodanie tovarov deklarovaným dodávateľom DADOPOL, s.r.o., pričom správca dane netvrdil, že sa malo 5 BB-74S/64/2022 jednať o daňový podvod, ako žalobca v odvolaniach nesprávne uvádzal. Rozhodnutia správcu dane podľa žalovaného neobsahujú skutočnosti, na základe ktorých by bol preukázaný daňový podvod alebo vedomá účasť daňového subjektu na takomto podvode. Správca dane závery založil na nesplnení hmotnoprávnych podmienok, keď daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností o dodaní tovarov deklarovaným dodávateľom DADOPOL, s.r.o.. 11. Žalovaný sa vyjadril ku jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu, pričom uzavrel, že dôvodom pre obmedzenie práva žalobcu na odpočítanie dane bolo porušenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi deklarovaným dodávateľom DADOPOL, s.r.o. a žalobcom. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keďže správca dane v napadnutých rozhodnutiach netvrdil, že daňový subjekt bol súčasťou podvodného obchodné reťazca, ale správca dane mal za to, že zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako to bolo uvedené na predložených dokladoch. Na základe správcom dane uvádzaných skutočností v odvolaniami napadnutými rozhodnutiami správca dane spochybnil dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom DADOPOL, s.r.o., ktorý mal byť predmetom neoprávneného odpočítania dane a správca dane netvrdil v Protokole z daňovej kontroly ani v rozhodnutiach, že sa malo jednať o daňový podvod, ako to uviedol daňový subjekt v odvolaniach. 12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj prijaté závery správcu dane v napadnutých rozhodnutiach v prípade odvolacích námietok daňového subjektu, ktorými poukazoval na judikatúru vo vzťahu k podvodnému konaniu, žalovaný uviedol, že rozhodnutia správcu dane neobsahujú skutočnosti, na základe ktorých by bol preukázaný daňový podvod alebo vedomá účasť daňového subjektu na takomto podvode. Z odôvodnenia rozhodnutia je tiež evidentné, že správca dane svoje závery nezaložil na tvrdení, že sa daňový subjekt dopustil zneužívajúceho alebo podvodného konania, resp. získal daňovú výhodu, ale závery založil na nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, keď daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností o dodaní tovarov a služieb deklarovaným dodávateľom DADOPOL, s.r.o. Správca dane napadnuté rozhodnutia založil na takom právnom posúdení, že daňový subjekt nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane stanovených v zákone o DPH, pričom aplikoval na svoje rozhodnutie § 49 ods. 1, ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 Daňového poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane žalovanému vyplýva, že uvedené založil na tom, že nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenia boli daňovému subjektu skutočne dodané dodávateľom DADOPOL, s.r.o. uvedeným na predložených faktúrach. Z uvedeného dôvodu sa podľa žalovaného nejedná o prípad, kedy by bolo možné na danú vec aplikovať závery Súdneho dvora EÚ týkajúce sa podvodného konania alebo získania daňovej výhody. 13. V závere žalovaný uviedol, že v odvolaniach daňový subjekt uvádzal len skutočnosti, ktoré už uvádzal v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a s ktorými sa správca dane vysporiadal, daňový subjekt v odvolaní nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by 6 BB-74S/64/2022 preukázali opodstatnenosť odpočítania dane z predmetných faktúr od dodávateľskej spoločnosti
DADOPOL, s.r.o., preto žalovaný nezistil dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí správcu dane. V priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania konal správca dane vždy v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane sa snažil získať čo najviac objektívnych dôkazov, ktoré potom vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a výsledok uviedol do vypracovaných rozhodnutí, a preto žalovaný uviedol, že závery prijaté správcom dane vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a bez logických rozporov. Správne žaloby – žalobné námietky 14. Správnymi žalobami podanými na Krajský súd v Banskej Bystrici v zákonných lehotách sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101776376/2022 zo dňa 16.06.2022 (konanie vedené pod sp. zn. 74S/64/2022) a rozhodnutia žalovaného č. 101776259/2022 zo dňa 16.06.2022 (konanie vedené pod sp. zn. 74S/65/2022). 15. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného boli konania pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/64/2022 a pod sp. zn. 74S/65/2022 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/64/2022 a pod sp. zn. 74S/65/2022. 16. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. BB-74S/64/2022 zo dňa 19.02.2024 spojil na spoločné konanie veci vedené Správnym súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB?74S/64/2022 a BB-74S/65/2022 s tým, že budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou sp. zn. BB-74S/64/2022. 17. Žalobca v oboch správnych žalobách uviedol rovnaké žalobné námietky, na základe ktorých sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného. V úvode správnych žalôb zhrnul, že napadnutými rozhodnutiami žalovaný rozhodol o odvolaniach žalobcu, a to proti rozhodnutiu správcu dane č. 100422066/20222 zo dňa 04.03.2022, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1.200 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019 a proti rozhodnutiu správcu dane č 100421498/2022 zo dňa 04.03.2022, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.000,90 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2019, pričom následne odcitoval v úvodzovkách znenia odvolaní, ktorými namietal nasledovné: „1. „So skutkovými zisteniami ako aj právnymi závermi správcu dane uvedenými v napadnutom rozhodnutí daňový subjekt v celom rozsahu n e s ú h l a s í , čo odôvodňuje v ďalšom texte tohto odvolania. Daňový subjekt zároveň dodáva, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších písomných podaní a ústnych prednesov, ktoré sú od začiatku konzistentné a presvedčivé. 2. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, bolo prísne formálne, až šikanózne. 3. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia 7 BB-74S/64/2022 bolo zistené, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nie je v súlade s druhou vetou § 63 ods. 5 daňového poriadku. Vo vzťahu k neuznaniu daňových výdavkov vzťahujúcich sa k spoločnosti DADOPOL, s.r.o. správca dane uvádza len skutočnosti, ktoré zistil, avšak táto časť odôvodenia napadnutého rozhodnutia absentuje v rozpore s uvedenou druhou vetou § 63 ods. 5 daňového poriadku úvahy a skutočnosti, ktoré boli podkladom pre prijatie jeho rozhodnutia v predmetnej veci. Odôvodnenie tejto časti napadnutého rozhodnutia je len opisom skutočností, ktoré vykonal a zistil správca dane. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej absentuje akákoľvek zmienka o dôkazoch, ktoré daňový subjekt v priebehu konania produkoval, s výnimkou sporných faktúr, pričom v ňom absentuje aj vysporiadanie sa správcu dane s týmito dôkazmi, resp. či ich správca dane zobral do úvahy a ako ich hodnotil. 4. Namiesto zrozumiteľného opisu predmetu konania, vymedzenia sporných otázok, produkovaných dôkazov a následného logického a právneho zhodnotenia zisteného skutkového stavu, správca dane len obsiahlo opísal len niektoré podklady, ktoré vo veci zhromaždil, avšak následne už neuviedol, aké konkrétne závery z tých-ktorých skutkových zistení vyvodil. Všeobecné záverečné konštatovanie, že zhromaždené dôkazy nepreukazujú tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu, nepostačuje a nenapĺňa zákonné požiadavky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aký vplyv mali skutkové zistenia správcu dane na konečné posúdenie predmetu konania, teda ako správny orgán uvažoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov, ktoré konkrétne dôkazy boli rozhodujúce na posúdenie veci a aký konkrétny záver z každého použitého dôkazu vyplýval. 5. Správca dane ďalej nesprávne interpretoval § 24 ods. 1 daňového poriadku, pretože z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu aj vo vzťahu k právnym vzťahom a iným skutočnostiam na strane dodávateľa, spoločnosti DADOPOL, s.r.o. 6. Správca dane v protokole z daňovej kontroly č. 101939933/2021 zo dňa 14.10.2021 na str. 6 konštatuje: „Že nespochybňuje dodania tovarov a služieb kontrolovaného daňového subjektu CarterRichards, s.r.o. v zdaňovacom období apríl a jún 2019, ale spochybňuje dodanie materiálu dodávateľom DADOPOL, s.r.o. a teda odpočítanie dane z faktúr vystavených týmto dodávateľom.“ Dodanie fakturovaného tovaru a služieb ani samotný správca dane nespochybňuje, teda túto skutočnosť je potrebné pre účely tohto konania považovať za nespornú, t. j.
preukázanú. 7. Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 15 konštatuje: „Predloženie dodávateľských faktúr kontrolovaným daňovým subjektom nie je dostatočným dôkazom o reálnom dodaní tovaru bez toho, aby tvrdenia daňového subjektu boli podložené aj relevantnými dôkazmi. Predloženie faktúr od platiteľa je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane, táto faktúra však musí byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje platiteľ.“ Daňový subjekt si je tejto povinnosti dobre vedomý, pričom v tejto časti je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia príliš formalistické a neúplné. 8. Nie je pravdivý záver správcu dane, keď citovaná časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia navodzuje dojem, že jediným dôkazom preukazujúcim reálne dodanie tovaru, ktorý daňový subjekt správcovi dane predložil, mali byť dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou DADOPOL, s.r.o.. Daňový subjekt správcovi dane predložil množstvo ďalších listinných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, že fakturovaný tovar a služby boli dodané práve spoločnosťou DADOPOL, s.r.o., vrátane výpisov z účtov a potvrdení o úhrade jednotlivých sporných faktúr s poukázaním platieb na účet spoločnosti DADOPOL, s.r.o., pričom správca dane sa s týmito ďalšími dôkazmi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia 8 BB-74S/64/2022 vôbec nezaoberal. 9. Okrem fotodokumentácie, ktorá preukazovala reálne dodanie fakturovaného tovaru, čo však nie je sporné, daňový subjekt predložil správcovi dane aj cenové ponuky, následné objednávky, faktúry a potvrdenia o úhrade týchto faktúr, pričom všetky produkované dôkazy v ich vzájomnej súvislosti bez najmenších pochybností preukazovali, že fakturovaný tovar a služby boli dodané práve spoločnosťou DADOPOL, s.r.o.. 10. Daňový subjekt predložil správcovi dane teda aj tieto ďalšie listinné dôkazy: a) cenová ponuka č. CP06042019 od spoločnosti DADOPOL, s.r.o. zo dňa 10.06.2019, b) objednávka č. OB-5190603 od daňového subjektu zo dňa 11.06.2019, ktorá odkazuje na cenovú ponuku č. CP06042019, s ktorou sa aj zhoduje, c) faktúra č. 320190603 od spoločnosti DADOPOL, s.r.o. zo dňa 12.06.2019, ktorá odkazuje na objednávku č. OB?5190603 a d) výpisy z účtu daňového subjektu za obdobie 10/2019, ktorý preukazuje: i. úhradu faktúry za jún 2019 č. 320190603 v celkovej sume 3.624,- Eur s DPH, ktorá bola uhradená jednou platbou: 18.10.2019 v sume 3.624,- Eur. 11. Daňový subjekt predložil správcovi dane aj tieto ďalšie listinné dôkazy: e) cenová ponuka č. CP06102019 od spoločnosti DADOPOL, s.r.o. zo dňa 24.06.2019, f) objednávka č. OB-5190604 od daňového subjektu zo dňa 25.06.2019, ktorá odkazuje na cenovú ponuku č. CP06102019, s ktorou sa aj zhoduje, g) faktúra č. 320190611 od spoločnosti DADOPOL, s.r.o. zo dňa 30.06.2019, ktorá odkazuje na objednávku č. OB-5190604 a h) výpisy z účtu daňového subjektu za obdobie 10/2019, ktorý preukazuje: ii. úhradu faktúry za jún 2019 č. 320190611 v celkovej sume 3.576,- Eur s DPH, ktorá bola uhradená jednou platbou: 18.10.2019 v sume 3.576,- Eur. 12. Všetky vyššie uvedené skutočnosti a označené listinné dôkazy v ich vzájomnej súvislosti bez najmenších pochybností preukazujú tvrdenia daňového subjektu, že fakturovaný tovar a služby mu boli dodané práve spoločnosťou DADOPOL, s.r.o.. 13. Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 15 ďalej konštatuje: „Daňový subjekt pri výbere svojich obchodných partnerov musí pristupovať s maximálnou opatrnosťou, aby potom v prípade daňovej kontroly nemal problém so splnením si vlastnej dôkaznej povinnosti. Predkladané dôkazy tak musia byť jednoznačne, bez vzbudenia pochybností a potreby správcu dane ich preverovať u dodávateľa.“ Správca dane v tejto súvislosti konštatuje, že spoločnosť DADOPOL, s.r.o. je problematickým a nekontaktným daňovým subjektom, pričom naznačuje, že kontrolovaný daňový subjekt nepostupoval s maximálnou opatrnosťou pri výbere tohto obchodného partnera. S týmto záverom správcu dane daňový subjekt v celom rozsahu nesúhlasí, čo odôvodňuje v ďalšom texte tohto odvolania. 14. Je potrebné podotknúť, že v rozhodnom čase, teda v čase dodania tovaru a služieb v zmysle vystavených sporných faktúr, nešlo o problematický subjekt. Spoločnosť DADOPOL, s.r.o. v rozhodnom čase komunikovala tak s daňovým subjektom, ako aj so samotným správcom dane. Problematickým subjektom sa spoločnosť DADOPOL, s.r.o. stala pravdepodobne až na základe personálnych zmien v tejto spoločnosti, resp. na základe prevodu obchodného podielu a zmeny v osobe štatutárneho orgánu, k čomu však došlo až dňom 16.10.2019, t. j. viac než 4 mesiace od rozhodného času, resp. od času dodania tovaru a služieb v zmysle vystavených sporných faktúr. Táto skutočnosť vyplýva z výpisu z Obchodného registra spoločnosti DADOPOL, s.r.o.. Daňovému subjektu nie je zrejmé, ako mal pri výbere tohto obchodného partnera predvídať tieto zmeny do budúcnosti. 15. V tejto súvislosti je ďalej potrebné zdôrazniť a pripomenúť, že v období vystavenia sporných faktúr boli zo strany spoločnosti DADOPOL, s.r.o. vystavené daňovému subjektu aj ďalšie faktúry, ako napr. faktúra č. 320190305 a faktúra č. 320190506, ktoré však 9 BB-74S/64/2022 správca dane akceptoval ako preukázané, pričom boli vystavené v rovnakom období, rovnakou osobou, s rovnakým predmetom plnenia, s rovnakými fakturačnými údajmi, s rovnakým podpisom a pečiatkou, v rovnakom formáte atď.. 16. Nadväzujúc, pokiaľ bola pred sporným obdobím spolupráca medzi daňovým subjektom a spoločnosťou DADOPOL, s.r.o. bezproblémová, potom je preukázané, že daňový subjekt pristupoval s maximálnou opatrnosťou pri výbere tohto
obchodného partnera. Zároveň, pokiaľ neskôr nastala skutočnosť nezávislá od vôle daňového subjektu, v dôsledku ktorej sa stala spoločnosť DADOPOL, s.r.o. problémovým subjektom, ako ho označuje správca dane, nemožno len na základe tejto skutočnosti uzavrieť, že daňový subjekt nepristupoval s maximálnou opatrnosťou. Pritom táto skutočnosť nastala nielenže nezávisle od vôle daňového subjektu, ale navyše bez toho, aby mal tom vedomosť. 17. Napokon aj svedok C. A. I. potvrdil spoluprácu medzi spoločnosťou DADOPOL, s.r.o. a daňovým subjektom. 18. Podľa názoru daňového subjektu, správca dane počas daňovej kontroly nepredniesol žiadnu takú skutočnosť, ani nevykonal žiaden taký dôkaz, ktorým by hodnoverným spôsobom dokázal spochybniť, resp. vyvrátiť, že fakturovaný tovar a služby boli dodané spoločnosťou DADOPOL, s.r.o.. 19. Spochybnil ich výlučne na základe skutočností na strane dodávateľa DADOPOL, s.r.o., s tým, že na potvrdenie pravosti predložených dokladov o úhrade, ako aj ďalších dokladov predložených daňovým subjektom, na preukázanie tvrdenia, že fakturované služby boli vykonané a náklady boli vynaložené, zaviazal konateľa spoločnosti DADOPOL, s.r.o., A. E., ktorý toto nesplnil. 20. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly č. 101939933/2021 zo dňa 14.10.2021 poukázal na nasledovné: „Pokiaľ správca dane uzavrie, že takto zistený skutkový stav nepostačuje, žiadame, aby sa s tým náležite vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, pretože takýto postup považujeme za postup v príkrom rozpore so zásadami právneho štátu a z toho vyplývajúcej právnej istoty.“ Daňový subjekt sa uvedeného domáhal z dôvodu, že si nevie predstaviť, ako inak ešte mohol preukázať pravdivosť svojich tvrdení. S týmto sa však správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. 21. V tejto súvislosti poukazujeme na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, ktorý vyjadruje názor na daňové dokazovanie a deľbu dôkazného bremena v daňovom konaní ako takom. Súdny dvor v tomto rozsudku vyslovil právny názor, že daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítania dane na vstupe z dôvodu, že osoba na faktúre sa dopustila nezákonnosti bez toho, aby daňový orgán preukázal, že samotná zdaniteľná osoba sa dopustila nezákonnosti, alebo vedela alebo mohla vedieť, že ide o daňový podvod. 22. Ďalej poukazujeme aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2011, 8 Sžf 5/2012, 6 Sžf 10/2012), v ktorých bolo vyslovené, že na daňovom subjekte neleží dôkazné bremeno v absolútnom rozsahu. Na podklade týchto rozhodnutí sme toho názoru, že Správca dane pochybil, keď pričítal daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili dôkazné bremeno daňového subjektu, na daňový subjekt tak preniesol nedostatky iného daňového subjektu. 23. Správca dane opakovane konštatuje, že dôkazným bremenom je zaťažený kontrolovaný daňový subjekt, pričom však ignoruje princíp rozloženia dôkazného bremena. 24. „S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. najvyšší súd dáva do pozornosti, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Jednak treba mať na pamäti, že dokazovanie vedie správca dane, a na druhej strane tiež treba prihliadať na to, ktoré skutočnosti má povinnosť preukázať samotný daňový subjekt. Obsah dôkazného 10 BB-74S/64/2022 bremena daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, aj takých, na preukázanie ktorých neexistuje zákonná povinnosť, resp. ktorých preukázaním sú zaťažené iné subjekty.“ 25. V zmysle citovaných rozhodnutí súdov máme za to, že správca dane nerešpektoval rozloženie dôkazného bremena. 26. Na záver daňový subjekt uvádza, že listinné dôkazy na ktoré poukazuje v tomto odvolaní, už sú súčasťou spisu a tieto boli správcovi dane riadne predložené v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Z opatrnosti ich však opätovne pripája aj k tomuto odvolaniu“. 18. Ďalej žalobca v správnych žalobách uviedol, že žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu v rámci napadnutých rozhodnutí riadne nevysporiadal a zdôraznil, že žalovaný akoby vôbec neprihliadol na všetky ostatné listinné dôkazy a obmedzil sa len na konštatovanie, že predložené faktúry nie sú dostatočným dôkazom preukazujúcim reálne dodanie fakturovaných tovarov. 19. Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutia žalovaného zrušiť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám 20. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k jednotlivým správnym žalobám v úvode zopakoval zistenia týkajúce sa predmetných vecí, pričom žalobné námietky žalobcu uvedené v podaných žalobách považoval za nedôvodné. Žalovaný ďalej k uvedeným námietkam žalobcu uviedol, že sú identické s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný dostatočne vysporiadal vo svojich rozhodnutiach napadnutých týmito žalobami. Žalovaný preto nepovažoval uvedené žalobné námietky za dôvodné a v plnom rozsahu zotrval na odôvodnení napadnutých rozhodnutí. 21. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane neboli vydané v rozpore so zákonom, správca dane na účely správneho zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane žalobcovi postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania, viedol rozsiahle dokazovanie, spoľahlivo zistil skutkový stav a neporušil žiadne práva žalobcu zaručené Ústavou Slovenskej republiky. Podľa názoru žalovaného správca dane sa s uvedenými námietkami taktiež dostatočne vysporiadal už vo svojich rozhodnutiach. 22. Žalovaný zhrnul podstatné skutkové a právne
závery, podľa ktorých uzavrel, že v tomto prípade nebolo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo inou zdaniteľnou osobou (spoločnosťou DADOPOL s.r.o.), t.j. bola spochybnená skutočná identita dodávateľa, čím bolo spochybnené preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane, t.j. statusu zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa. Právny základ odpočítania dane je stanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte za tovar, 11 BB-74S/64/2022 ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou a to musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade so smernicou 2006/112 a tovar alebo služby musia byť dodané zdaniteľnou osobou v zmysle smernice 2006/112 a súčasne tovar alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, boli dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a aby zdaniteľná osoba tieto tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Uvedené podmienky stanovené v smernici 2006/112 prevzala aj slovenská vnútroštátna právna úprava, ktorá ich transponovala do zákona o DPH, z ktorého dikcie ustanovení správca dane vychádzal pri posúdení práva na odpočítanie dane uplatneného žalobcom ako platiteľom dane z pridanej hodnoty. Platiteľ dane z pridanej hodnoty je povinný postupovať pri uplatnení práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovení zákona o DPH, ktoré určujú kedy vzniká právo na odpočítanie dane, za akých podmienok je možné daň odpočítať, kedy je možné uplatniť právo na odpočítanie dane a v ktorom zdaňovacom období. 23. V súlade s rozhodovacou praxou Súdneho dvora, napr. aj podľa samotného Rozsudku vo veci F. I. K.. C-154/20, pre priznanie práva na odpočítanie dane je podľa žalovaného potrebné rozlišovať splnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok žalobcom ako platiteľom dane z pridanej hodnoty. Aj v súlade s uvedenými ustanoveniami zákona o DPH, hmotnoprávnymi podmienkami sú požiadavky, aby žalobca nárokujúci si odpočítanie dane bol zdaniteľnou osobou, tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Formálnymi podmienkami priznania práva na odpočítanie dane tak zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry, pričom medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru alebo služby ako zdaniteľnej osoby a identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi formálne podmienky. V posudzovanom prípade bola spochybnená identita skutočného dodávateľa a správca dane tak spochybnil preukázanie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane, t.j. statusu zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa. 24. Žalovaný uviedol, že bol to práve správca dane, ktorý uniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k spochybneniu splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky, že zdaniteľné plnenia boli žalobcovi dodané osobou, ktorá mala postavenie zdaniteľnej osoby, a ktorá bola registrovaná ako platiteľ DPH. Správca dane svojím dokazovaním nezískal žiadne relevantné dôkazy o uskutočnených zdaniteľných plneniach dodávateľom DADOPOL s.r.o. a preniesol dôkazné bremeno na žalobcu zaslaním Výzvy na predloženie dôkazov č. 100845456/2021 zo dňa 17.05.2021, doručenú dňa 20.05.2021, na ktorú žalobca reagoval. Správca dane žalobcovi uviedol, že spochybnil dodanie materiálu dodávateľom DADOPOL, s.r.o. a teda opätovne vyzval žalobcu, aby odstránil pochybnosti a vysvetlil nezrovnalosti správcu dane v súvislosti s obchodnou spoluprácou so spoločnosťou DADOPOL, s.r.o. a opätovne zaslal žalobcovi Výzvu č. 101288847/2021 zo dňa 21.07.2021, doručenú dňa 06.08.2021, na ktorú žalobca nereagoval, neodstránil pochybnosti správcu dane a nevysvetlil nezrovnalosti, ktoré správcovi dane vznikli. Dôkazné bremeno na preukázaní dodávateľa tovaru alebo postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby a platiteľa dane, ako hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva na 12 BB-74S/64/2022 odpočítanie dane, bolo prenesené na žalobcu. Samotný žalobca však svojimi tvrdeniami a predloženými vyjadreniami, resp. nepredloženými dôkazmi nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovanou zdaniteľnou osobou – spoločnosťou DADOPOL, s.r.o., ale ani inou zdaniteľnou osobou. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane tak bolo nepreukázané dodanie zdaniteľných plnení zdaniteľnou osobou DADOPOL, s.r.o., ako to sám žalobca tvrdil, resp. dodanie nebolo preukázané ani inou zdaniteľnou osobou a zároveň nebolo preukázané, či táto iná osoba aj mala postavenie zdaniteľnej osoby a registrovaného platiteľa dane z pridanej hodnoty, kde pre preukázanie týchto skutočností znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu žalobca. Na podporu svojich záverov ohľadom vykonaného dokazovania a postupu správcu dane poukázal žalovaný na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (10Sžfk/42/2020 zo dňa 30.03.2022 (body 57, 58, 59), 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019 a iné). 25. Žalovaný poukázal, že v závere žalôb žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť v celom rozsahu. Žalovaný k uvedenému návrhu uviedol, že napadnuté rozhodnutia daňových
orgánov sú vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a obsahujú zákonom predpísané náležitosti. Podľa žalovaného žalobca v podaných odvolaniach, ani v správnych žalobách nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní zistený a vyhodnotený. Žalovaný zotrval na svojich žalobami napadnutými rozhodnutiami, ktorým potvrdil rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, navrhol žaloby zamietnuť v celom rozsahu a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. Ďalej žalovaný uviedol, že preskúmavané rozhodnutia neboli napadnuté protestom prokurátora a zároveň napadnuté rozhodnutia nie sú preskúmavané ani mimo odvolacieho konania. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, uznesením č. k. BB-74S/64/2022-56 zo dňa 08.12.2022 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2022. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, uznesením č. k. BB-74S/65/2022-57 zo dňa 08.12.2022 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2022. 27. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na deň 10.04.2024, na ktorom oboznámil obsah podania žalovaného zo dňa 08.04.2024, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a oznámil, že súhlasí s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá v celom rozsahu na podaných správnych žalobách a pridržiava sa ich obsahu. Ďalej žalobca uviedol, že mu je známa rozhodovacia prax ohľadom dôkazného bremena, ale má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, pričom tu ide o prenos zodpovednosti za iný daňový subjekt na žalobcu. Žalobca zotrval na podaných správnych žalobách a uplatnil si právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 13 BB-74S/64/2022 28. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnych žalobách (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správne žaloby nie sú dôvodné, preto ich podľa § 190 SSP zamietol. 29. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených v SSP. Podľa SSP žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je pri tomto type správnej žaloby, ako sú správne žaloby žalobcu (všeobecná správna žaloba), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods.2 SSP. V prejednávaných veciach správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil. 30. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na 14 BB-74S/64/2022 základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom
fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 33. Podľa § 177 ods.1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 34. Podľa § 178 ods.1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 35. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 36. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 37. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP, s výnimkami vymedzenými v § 135 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávané veci nespadajú. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí (prípadne iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom. 38. Žalobca v podaných žalobách poukázal na napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorými rozhodol o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 100422066/2022 zo dňa 04.03.2022, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1.200 eur na DPH za 15 BB-74S/64/2022 zdaňovacie obdobie jún 2019 a proti rozhodnutiu správcu dane č. 100421498/2022 zo dňa 04.03.2022, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.000,90 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2019, pričom v bodoch 1. až 26. správnych žalôb odcitoval znenia podaných odvolaní, ktoré zároveň pripojil k podaným správnym žalobám a navrhol ich vykonať ako dôkaz. Následne žalobca uviedol, že žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu v rámci napadnutých rozhodnutí riadne nevysporiadal a zdôraznil, že žalovaný akoby vôbec neprihliadol na všetky ostatné listinné dôkazy a obmedzil sa len na konštatovanie, že predložené faktúry nie sú dostatočným dôkazom preukazujúcim reálne dodanie fakturovaných tovarov. 39. Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Správny súd pripomína, že správne súdne konanie je ovládané dispozičným princípom a začína výlučne na základe správnej žaloby. Dispozičný princíp obsiahnutý v § 5 ods. 5 SSP sa v správnom súdnom konaní uplatňuje bezvýhradne a znamená, že konanie pred správnym súdom možno začať len na základe žaloby (návrhu), ktorou disponuje žalobca. Táto premisa sa plne uplatní aj pre prípad dispozície so žalobou (návrhom) či obmedzenia rozsahu žaloby alebo žalobných bodov, ako aj čo do rozšírenia alebo doplnenia správnej žaloby. Rozšíriť alebo doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné návrhy alebo o ďalšie žalobné body možno len v lehote ustanovenej zákonom na podanie žaloby (§ 183 SSP). V zmysle koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností, právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov zo strany žalobcu v zásade obmedzené len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Predmet súdneho prieskumu sa tak v podstate musí vymedziť do uplynutia lehoty na podanie žaloby. 40. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). 41. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho
spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobách uvedené žalobné námietky možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s posúdením podaných odvolaní voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane žalovaným v napadnutých rozhodnutiach, avšak bez konkrétnych žalobných námietok žalobcu poukazujúcich na nezákonnosť rozhodnutí žalovaného, z ktorých by mohol 16 BB-74S/64/2022 správny súd posúdil dôvodnosť podaných správnych žalôb bez toho, aby musel správny súd sám vyhľadávať žalobné námietky, na čo nie je správny súd ani oprávnený. 42. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného a obsahu administratívnych spisov konštatuje nedôvodnosť podaných správnych žalôb. Žalobca v žalobných dôvodoch nekonkretizoval, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutí žalovaného, ale len vyslovene odkazoval, resp. odcitoval znenie podaných odvolaní, čo však bez ďalšieho nezakladá nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného. Absentuje skutková a právna argumentácia žalobcu, prečo by dôvody uvedené v rozhodnutiach žalovaného, ktorými reagoval na odvolacie námietky žalobcu, nemali obstáť. Správny súd má za to, že žalovaný sa v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí z hľadiska zákonnosti vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu (od strany 7 a nasl. napadnutých rozhodnutí žalovaného), pričom bolo povinnosťou žalobcu konkretizovať, čo žalobca považoval za nezákonné v rozhodnutiach žalovaného, resp. čo bolo nesprávne skutkové a právne posúdenie veci. Žalobca v správnych žalobách vôbec neuviedol, s ktorými odvolacími námietkami sa žalovaný napr. vôbec nevysporiadal, príp. ak sa s odvolacími námietkami vysporiadal, prečo argumentácia žalovaného podľa žalobcu z hľadiska zákonnosti neobstojí. Pokiaľ žalobca na pojednávaní dňa 10.04.2024 v rámci prednesu uviedol, že má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a v danom prípade ide o prenos zodpovednosti za iný daňový subjekt na žalobcu, treba uviesť, že uvedené tvrdenia idú nad rámec žalobných bodov, pričom v zmysle ust. § 62 ods. 1 SSP môže žalobca meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Ani tu však žalobca nenamietal závery žalovaného v napadnutých rozhodnutiach, ktorých zrušenia sa podanými správnymi žalobami domáhal. 43. Z uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti správnych žalôb, a preto ich podľa § 190 SSP zamietol v znení, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku. 44. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 45. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení do 30.06.2023). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . 17 BB-74S/64/2022 O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.