Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-49-2019.pdf
PDF · 79.61 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobkyne M.. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, E. E., proti žalovanému Okresnému súdu Trenčín, so sídlom Piaristická 27, Trenčín, o ochranu osobnosti a iné takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že nijaké informácie z registra obyvateľov o osobách ako vraj deťoch jej otca ku dňu 17.10.2019 až doposiaľ nesmú byť pre jej život akýmkoľvek právoplatným spôsobom relevantné, keďže ich nazbieranie a vygenerovanie nespĺňa zákonnú definíciu platného právneho úkonu podľa §§ 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Súčasne sa tiež domáhala určenia, že žalovaný nemá právo v dedičskom konaní po jej otcovi používať výtlačky z registra obyvateľov ako nejakú relevantnú pomôcku pre určovanie okruhu dedičov. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný používaním informácií o nej a jej zosnulom otcovi z registra obyvateľov porušuje jej základné ľudské práva a Občiansky zákonník § 11, § 2 ods. 2, § 1, § 3 ods. 1, Ústavu SR čl. 12 ods. 1 - 3, čl. 16, 19, 22, 6, 1, 2, 7 a Chartu základných práv EÚ čl. 1, predovšetkým jej právo na nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti ako nadradeného právneho princípu všetkému ostatnému konaniu a ochranu osobnosti (i súkromia, rodinného života a mena a osobných údajov). Tieto práva žalovaný porušuje aj voči jej zosnulému otcovi vrátane poškodzovania jeho dobrej povesti, čo všetko uplatňuje na základe § 15 Občianskeho zákonníka. Takto -2- 18C/49/2019
nazbierané a vygenerované informácie registra obyvateľov nemôžu byť relevantné pre dedičské konanie po jej otcovi, pretože postupy, akými boli tieto informácie vygenerované, spĺňajú definíciu neplatných právnych úkonov v zmysle §§ 37, 39 Občianskeho zákonníka a nesmeli byť nikdy do tohto registra zapísané, a to na základe § 23b ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z., ktorý je podkapitolou v kapitole s názvom "Register fyzických osôb" a veľmi konkrétne hovorí, že ak je poskytovanie údajov do registra v rozpore s iným osobitným predpisom, údaje o takejto fyzickej osobe nebudú do registra poskytnuté. Vyjadrila názor, že týmto konaním žalovaný spáchal na nej a jej zosnulom otcovi trestné činy podvodu, zneužitia moci a marenia úlohy verejnými činiteľmi, ohovárania, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, poškodzovania cudzích práv, hanobenia mŕtveho, mučenia, a to závažnejším spôsobom konania na jeho odbornú starostlivosť odkázaných osobách. Poznamenala, že register obyvateľov chybne udáva dve osoby ako vraj jej súrodencov, ako vraj deti jej zosnulého otca, čo si plne vyprosuje. Pripísanie týchto osôb ako detí jej otca do tohto registra sa uskutočnilo plne chybne a principiálne v rozpore so zákonným nárokom na slobodnosť a rovnosť v konaní právneho úkonu v zmysle dobrých mravov a
základných ľudských práv, a to nasledovne: v oboch prípadoch ide o plné zotročenie jej otca (resp. niekoho s menom jej otca) ako i celej jej rodiny v prospech týchto dvoch osôb a ich matiek od r. XXXX a XXXX až doposiaľ. Obe deti sa narodili zo slobodnej a rovnej vôle výlučne ich matiek, ktoré mali podľa § 229 a § 227 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. výlučne sami možnosť nesankciovateľne rozhodnúť, či sa ich deti narodia alebo nie. Jej otec s matkami týchto osôb nemal nijaký zmluvný vzťah pred otehotnením týchto matiek o tom, že preberá zodpovednosť za ich otehotnenie a súhlasí s narodením ich detí. Položila otázku, akým právom si žalovaný dovoľuje takéto konanie, ktoré hrubo porušuje jej základné ľudské práva a ľudské práva jej zosnulého otca, tým, že nad jej ľudskú dôstojnosť a ľudskú dôstojnosť jej otca povyšujú konanie plne poza chrbát nejakou svojvoľnou elektronickou tabuľkou a podvodnými manipuláciami. Poukázala na rozhodnutie ESD C-201/14 a poznamenala, že údaje o jej otcovi spĺňajú definíciu "jej osobných údajov", ktoré sa jej priamo týkajú a z ktorých je možné identifikovať jej identitu. Taktiež poukázala na Nariadenie EÚ - GDPR 2016/679, podľa ktorého sa osobné údaje spracúvajú zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne vo vzťahu k dotknutej osobe. Znamená to teda, že inštitúcie boli povinné konať pre ňu. Pre ňu muselo byť vždy okamžite, veľmi presne, jednoducho a jednoznačne z konania inštitúcií jasné a transparentné, kto, ako a za akým účelom s jej osobnými údajmi ako aj s osobnými údajmi jej zosnulého otca pracuje. Tieto inštitúcie tiež boli povinné s ňou komunikovať stručne, transparentne, zrozumiteľne, v ľahko jej dostupnej forme, formuláciami jasnými a jednoduchými. Túto povinnosť si však dodnes žiadna inštitúcia voči nej nesplnila, čoho dôkazom je dedičský spis XXD/ XXX/XXXX, ktorý dokazuje, že sa mnohoraké inštitucionálne spracovávanie osobných údajov, ktoré sa jej veľmi konkrétne dotýkali od 12/2014, konalo; že nikdy nebola nikým o nijakom spracovávaní osobných údajov proaktívne informovaná; že až dodnes jej nebol nikým nejaký register obyvateľov konkrétne jednoducho a normálne a jej rovne v zmysle zákonov a dobrých mravov predstavený. Všetky inštitúcie ako prevádzkovatelia jej osobných údajov a osobných údajov o jej zosnulom otcovi voči nej a jej zosnulému otcovi dodnes konali a konajú hrubo v rozpore so zákonom, s jej základnými ľudskými, ústavnými i občianskymi právami a týmito právami jej zosnulého otca. Inštitúcie vrátane žalovaného tak konali neplatné právne úkony.
-3- 18C/49/2019
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že prvý žalobný petit nie je ani po doplnení žaloby dostatočne jasný, určitý, ale je zmätočný a nevykonateľný. Poznamenal, že procesnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právnemu záujmu na požadovanom určení. V danom prípade naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu, a preto je potrebné ho preukázať. Dôkaznú povinnosť v tomto smere znáša žalobca. V predmetnej veci však žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu, keď nepreukázala, akým spôsobom sa zmení jej právne postavenie, pokiaľ by súd žalobe vyhovel. Určovacia žaloba je prípustná len vtedy, ak nemožno dosiahnuť ochranu práva žalobou na plnenie. Ak má žalobkyňa za to, že v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv alebo do osobnostných práv jej otca, žaloba o určenie práva nie je vhodne zvolený právny prostriedok ochrany jej práv. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem je daný, potom má za to, že žaloba voči nemu je v celom rozsahu nedôvodná. V konaní nebolo preukázané, že by zamestnanci Okresného súdu v dotknutom dedičskom konaní, resp. zamestnanci notárskeho úradu, porušili pravidlá stanovené zákonom, teda že by išlo z ich strany o neprimeraný zásah, o exces. Nebolo preukázané, že by v dotknutom dedičskom konaní boli použité údaje z registra obyvateľov, ktoré by neboli pravdivé, ako tvrdila žalobkyňa, nebol preukázaný neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne a nebolo preukázané, že by použitím údajov v dedičskom konaní bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne. Nebolo tak preukázané splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za zásah do osobnostných práv.
3. Súd za účelom prejednania veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostala žalobkyňa. Nedostavil sa žalovaný, ktorý mal predvolanie riadne a včas doručené. Svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.
4. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobkyňou nie je dôvodná. Keďže sa žalobkyňa domáhala svojho práva v zmysle § 137 písm. c) CSP určovacou žalobou, zaoberal sa súd primárne zistením, či má na takomto určení naliehavý právny záujem tak, ako to požaduje zákon. Určovacie žaloby majú podľa právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovací návrh má teda charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovací návrh (žaloba) odstrániť. Teda naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné otázky medzi stranami sporu a vytvoril by sa pevný právny základ pre budúce právne vzťahy. V súdenej veci žalobkyňa tvrdila, že žalovaný použitím údajov z registra obyvateľov o jej zosnulom otcovi v rámci vedeného dedičského konania po jej otcovi porušil jej základné ľudské práva a práva v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, predovšetkým právo na nedotknuteľnosť jej ľudskej dôstojnosti, súkromia, rodinného života, mena a osobných údajov, t. j., sama žalobkyňa tvrdila, že k porušeniu práva už došlo. Ako súd už vyššie uviedol, určovacia žaloba má svoje opodstatnenie tam, kde porušenie -4- 18C/49/2019
práva ešte len hrozí, nie však tam, kde k porušeniu práva už došlo. V takom prípade je namieste žaloba na plnenie. Pokiaľ sa žalobca môže ochrany svojho práva domáhať žalobou na plnenie, potom nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Tá by totiž smerovala len k zbytočnému množeniu sporov. S poukazom na uvedené, za stavu, keď sama žalobkyňa tvrdila porušenie jej osobnostných práv, dospel súd k záveru, že na určovacej žalobe nemá naliehavý právny záujem, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Len pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ dospeje k záveru o neopodstatnenosti určovacej žaloby z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, nie je oprávnený preskúmavať vec z hľadiska hmotného práva. Preto sa súd v predmetom spore vecou samou nezaoberal.
6. V predmetnej veci žalobkyňa počas pojednávania navrhla vykonať dokazovanie oboznámením listín obsiahnutých v dedičskom spise tunajšieho súdu 12D/439/2014. Súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, a to z toho dôvodu, že zistil nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne v zmysle § 137 písm. c) CSP, a preto nebol oprávnený zaoberať sa vecou samou. Vykonávanie takéhoto dôkazu by bolo teda nadbytočné a nehospodárne. Okrem toho, žalobkyňa vo svojej žalobe ani v ostatných svojich podaniach nenavrhla vykonanie dôkazu oboznámením dotknutých listín, a preto súd navrhovaný dôkaz nevykonal aj s poukazom na § 153 ods. 2 CSP.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8. V predmetnej veci mal plný úspech žalovaný. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.