Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/62/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne: M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., E., proti žalovanému: Okresný súd Trenčín, so sídlom Piaristická 27, Trenčín, o ochranu osobnosti a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 01. marca 2021, č.k. -65, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nijaké informácie z registra obyvateľov o osobách ako vraj deťoch jej otca ku dňu 17.10.2019 až doposiaľ nesmú byť pre jej život akýmkoľvek právoplatným spôsobom relevantné, keďže ich nazbieranie a vygenerovanie nespĺňa zákonnú definíciu platného právneho úkonu podľa § a 39 . Súčasne sa domáhala určenia, že žalovaný nemá právo v dedičskom konaní po jej otcovi používať výtlačky z registra obyvateľov ako nejakú relevantnú pomôcku pre určovanie okruhu dedičov. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný používaním informácií o nej a jej zosnulom otcovi z registra obyvateľov porušuje jej základné ľudské práva, v , , , , Ústavu SR v čl. 12 ods. 1 - 3, čl. 16, , , , , , a Chartu základných práv EÚ v čl. 1, predovšetkým jej právo na nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti ako nadradeného právneho princípu všetkému ostatnému konaniu a ochranu osobnosti (i súkromia, rodinného života a mena a osobných údajov). Tieto práva žalovaný porušuje aj voči jej zosnulému otcovi vrátane poškodzovania jeho dobrej povesti, čo všetko uplatňuje na základe .

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

4. Po dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Keďže sa žalobkyňa domáhala svojho práva v zmysle určovacou žalobou, zaoberal sa súd prvej inštancie primárne zisťovaním, či má na takomto určení naliehavý právny záujem tak, ako to požaduje zákon. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný použitím údajov z registra obyvateľov o jej zosnulom otcovi v rámci vedeného dedičského konania po jej otcovi porušil jej základné ľudské práva a práva v zmysle , predovšetkým právo na nedotknuteľnosť jej ľudskej dôstojnosti, súkromia, rodinného života, mena a osobných údajov, t.j., sama žalobkyňa tvrdila, že k porušeniu práva už došlo. Súd prvej inštancie zdôraznil, že určovacia žaloba má svoje opodstatnenie tam, kde porušenie

práva ešte len hrozí, nie však tam, kde k porušeniu práva už došlo. V takom prípade je namieste žaloba na plnenie. Pokiaľ sa žalobca môže ochrany svojho práva domáhať žalobou na plnenie, potom nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Tá by totiž smerovala len k zbytočnému množeniu sporov. S poukazom na uvedené, za stavu, keď sama žalobkyňa tvrdila porušenie jej osobnostných práv, dospel súd prvej inštancie k záveru, že na určovacej žalobe nemá naliehavý právny záujem, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ dospeje k záveru o neopodstatnenosti určovacej žaloby z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, nie je oprávnený preskúmavať vec z hľadiska hmotného práva. Preto sa súd prvej inštancie vecou samou nezaoberal.

5. Vo veci mal plný úspech žalovaný, z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, preto súd prvej inštancie žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

6. V zákonnej lehote sa proti tomuto rozsudku odvolala žalobkyňa.

7. Úvodom odvolania namietala, že súd konal v rozpore so zákonmi. Uviedla, že žiada zohľadniť všetky podania, ktoré urobila doposiaľ vo veci.

8. Žalobkyňa sa nestotožnila s tým, že súd prvej inštancie zamietol jej žalobu z formálnych príčin. Takéto konanie súdu prvej inštancie považovala za zločinecký podvod manipulatívneho zneužitia moci sudcom. Upozornila, že má právo konať bez advokáta ako laik. Súd prvej inštancie teda nemôže od nej žiadať, aby robila procesne jeho odbornú prácu či prácu advokáta a vedela naformulovať formulácie ako právny profesionál, advokát či sudca. Ak súd prvej inštancie takúto presnú formu podania od nej vyžaduje, musí najskôr spravodlivo a účinne vyvážiť jej situáciu laika a dať jej najskôr k dispozícii presne a zrozumiteľne predlohu a návod na použitie. Teda formulár s presnými a úplnými a zrozumiteľnými vetnými a slovnými konštrukciami, ako aj príklady, ktoré treba pre presnú formuláciu relevantnej žaloby proti žalovanému. To súd prvej inštancie nevykonal. Na základe základných princípov musí súd pracovať s formou, akou ju bola schopná urobiť v tejto konkrétnej celkovej situácii porušenia zákona.

9. Následne žalobkyňa poukázala na viaceré právne predpisy. Upozornila, že dedičské oddelenie súdu je zodpovedné za to, že nie je dodnes vyriešené a že sa na dedičské konanie dostali opakovane neoprávnené osoby. Táto situácia ju mučivo dlhodobo traumatizuje a materiálne poškodzuje. Dedičské oddelenie je zodpovedné v rámci dedičského konania za to, že dodnes nevie, kto register obyvateľov konkrétne je, ani akú má adresu, kto je zaň zodpovedný. Dedičské oddelenie je zodpovedné i za to, že sa v tomto registri nachádzajú zapísané dve osoby ako vraj jej súrodenci, ktoré však určite jej súrodencami nie sú.

10. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že v dedičskom konaní, ako aj v tomto konaní konal súd prvej inštancie v rozpore so zákonom o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V podrobnostiach odkázala na uvedený zákon.

11. Preto žalobkyňa žiadala odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil. Zároveň žiadala určiť, že Okresný súd Trenčín v dedičskom konaní konal mnohonásobne v rozpore so zákonom a že dedičské konanie na základe takéhoto protizákonného pracovného postupu súdu je neplatné. Tiež žiadala určiť, že sa jej v princípe priznáva náhrada všetkej majetkovej škody a ujmy, ktorú súd jej a jej zosnulému otcovi týmto konaním spôsobil.

12. Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobkyne vyjadril, pričom odvolanie považoval za nedôvodné a navrhol odvolaciemu súdu potvrdenie napadnutého rozsudku z dôvodu vecnej správnosti.

13. V replike sa žalobkyňa pridržala skôr vedenej argumentácie.

14. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa potvrdiť.

15. Žalobkyňa sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, keď jej žalobu zamietol z formálnych príčin. Tvrdila, že má právo konať ako laik aj bez advokáta, pričom súd prvej inštancie od nej žiadal, aby robila procesne jeho odbornú prácu či prácu advokáta a vedela naformulovať formulácie ako právny profesionál, advokát či sudca. Ak súd prvej inštancie takúto presnú formu podania od nej vyžaduje, musí najskôr spravodlivo a účinne vyvážiť jej situáciu laika a dať jej najskôr k dispozícii presne a zrozumiteľne predlohu a návod na použitie.

16. S týmito námietkami sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie svojim postupom, keď posudzoval naliehavý právny záujem ako podmienku prípustnosti žaloby na žalobkyňou požadovaných určeniach, neporušil právo žalobkyne konať pred súdom a žalobou uplatňovať svoje nároky, ale postupoval zákonne. Otázku prípustnosti žaloby v zmysle je nutné vyriešiť prioritne i hľadiska hospodárnosti a rýchlosti konania ( Základných princípov ), nakoľko negatívny záver vedie k zamietnutiu žaloby.

17. Súd prvej inštancie nemal oprávnenie poučiť žalobkyňu o tom, akú žalobu, prípadne akými presnými formuláciami má špecifikovať svoju žalobu pre svoj úspech v spore (resp. aspoň pre meritórne prejednanie veci), nakoľko na tento postup ho neoprávňuje žiadne ustanovenie zákona (pričom súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach len v rozsahu stanovenom

- pozri ). Pritom podľa SR platí, že štátne orgány (medzi ktoré patrí i súd - pozn. odvolacieho súdu) môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd prvej inštancie môže odstraňovať vady žaloby iba v intenciách zákonného zmocnenia , teda len vtedy, ak zo žaloby nie je zrejmé, čoho sa týka, čo sa ňou sleduje, alebo ide o žalobu neúplnú alebo nezrozumiteľnú. To však v tomto prípade splnené nebolo, teda podmienky na odstraňovanie vád žaloby neboli naplnené.

18. Napokon treba uviesť, že žalobkyňou žiadaným postupom by súd stratil pozíciu nezávislého a nestranného arbitra, ktorý by mal rozhodnúť spor, lebo by poučoval žalobkyňu o konkrétnych krokoch vedúcich k úspešnému uplatneniu jej práv (navyše by súd poučoval v rozpore so zákonom). To však nie je akceptovateľné. Súd takúto pozíciu nemá (k tomu viď a 6 Základných princípov ).

19. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyňa v odvolaní nespochybnila konkrétnymi tvrdeniami. Žalobkyňa nenamieta záver súdu prvej inštancie, na ktorom založil záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že ochrany sa môže žalobkyňa domáhať žalobou na plnenie, keďže podľa samotnej žalobkyne už došlo k zásahu do jej práv.

20. Preto ďalšie odvolacie námietky žalobkyne boli bez právneho významu a nemohli privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, nakoľko neprípustnosť žaloby podľa vedie k zamietnutiu žaloby bez meritórneho prejednania veci.

21. Preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. To je dôvodom na potvrdenie napadnutého rozsudku ( ).

22. Žalobkyňa zároveň v závere svojho odvolania žiadala určiť, že (i) Okresný súd Trenčín v dedičskom konaní konal mnohonásobne v rozpore so zákonom, (ii) dedičské konanie na základe takéhoto protizákonného pracovného postupu súdu je neplatné, a (iii) sa jej v princípe priznáva náhrada všetkej majetkovej škody a ujmy, ktorú súd jej a jej zosnulému otcovi týmto konaním spôsobil.

23. Podľa petitu tohto odvolacieho návrhu by sa mohlo jednať o zmenu žaloby v zmysle , nakoľko žalobkyňa ním uplatňuje iné právo ako v pôvodnej žalobe. Podľa však žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Preto odvolací súd na tieto tvrdenia žalobkyne neprihliadal. Neprípustnosť zmeny žaloby v odvolacom konaní má svoje opodstatnenie v tom, že odvolací súd sa musí vyrovnať s napadnutým rozhodnutím (ev. konaním) v korelácii s odvolaním o predmete konania, ktorý bol vymedzený v čase vydania napadnutého rozhodnutia (teda aby až v odvolacom konaní nezačínal spor o niečom odlišnom, než na súde prvej inštancie, čím by sa i doterajší priebeh konania stal bezcenným).

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto by mu prináležal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní mu však žiadne trovy konania nevznikli, v dôsledku čoho odvolací súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).