Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/68/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci navrhovateľa NTR Nutrition s.r.o., so sídlom Svätoplukova 2, 984 01 Lučenec, IČO: 51 431 041, zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti odporcovi AGROPEX s.r.o. , so sídlom Sklabiná 295, 991 05 Sklabiná, IČO: 36 622 001, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k. -83 zo dňa 19. januára 2024, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. -83 zo dňa 19. januára 2024 potvrdzuje.

II. Odporcovi voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec napadnutým uznesením I. výrokovou vetou návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, II. výrokovou vetou návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a III. výrokovou vetou odporcovi priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi osvedčil dôvodnosť nároku vo veci samej, keď predloženými faktúrami a sumárnym saldokontom preukázal, že voči odporcovi aktuálne eviduje pohľadávky v celkovej sume 64.469,97 Eur bez príslušenstva, ktorých úhrady sa voči odporcovi aktuálne domáha návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý podal na upomínacom súde. Okresný súd v odôvodnení uznesenia ďalej uviedol, že existencia dlhu sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď táto len osvedčuje dôvodnosť nároku, ktorému je zabezpečovacím opatrením potrebné poskytnúť ochranu. Len osvedčenie dôvodnosti nároku, a to bez ohľadu na jeho výšku a dôvodu vzniku, na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje. Ďalšou podmienkou je i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, v prejednávanom prípade osvedčenie skutočností, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia pohľadávky navrhovateľa mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť uvedenou skutočnosťou najmä jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V prejednávanom prípade navrhovateľ ani len netvrdil, že by odporca akýmkoľvek spôsobom pristúpil k scudzeniu svojho majetku, tento v poslednom období zaťažil, či akýmkoľvek iným spôsobom znižoval množstvo, či hodnotu svojho majetku. Navrhovateľ netvrdil, že by odporca podnikal akékoľvek kroky, ktoré by k neskoršiemu zníženiu množstva, či hodnoty majetku odporcu smerovali. Takéto správanie odporcu navyše nevyplynulo ani z dôkazov, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu pripojil, či ktoré na preukázanie ním tvrdených skutočností označil. Dôvodnosť obavy navrhovateľa z ohrozenia exekúcie ním uplatňovanej pohľadávky nevyplýva ani z celkovej ekonomickej

situácie odporcu, na ktorú navrhovateľ v podanom návrhu poukázal. Z dôvodu, ktorý na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ označil totiž vyplýva, že odporca v účtovnom roku 2022 dosiahol o 64 % vyšší zisk ako tomu bolo v roku 2021 a predmetná výška zisku predstavovala 104.468,-Eur. Z predloženého dôkazu vyplynulo, že v porovnaní s rokom 2021 odporcovi vzrástli tržby o 42 %, zatiaľ čo jeho dlhodobé záväzky, krátkodobé záväzky a záväzky z bankových úverov predstavujú sumu 2,6 milióna Eur. Odporca má okrem nehnuteľností, ku ktorým žiada navrhovateľ zriadiť záložné právo evidovaných na liste vlastníctva ešte 17 parciel registra „E“, 2 parcely registra „C“ a 14 stavieb, ktorých je odporca výlučných vlastníkom a ktoré nie sú zaťažené. Z uvedených skutočností okresný súd nemal za osvedčené, že by odporca nedisponoval dostatkom majetku na úhradu svojich pohľadávok. Navrhovateľ v podanom návrhu sám uvádza, že odporca je vlastníkom a nájomcom ešte ďalších nehnuteľností v obci Sklabiná. Navrhovateľ netvrdil, že by mal odporca viacerých veriteľov, že by voči nemu bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, prípadne reštrukturalizácie, prípadne, že štát má voči odporcovi splatné pohľadávky. Nevymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa nemožno vyvodiť ani z toho, že podľa tvrdenia prokuristov navrhovateľa mieni konateľka odporcu podnik odporcu predať. V prípade, že by k predaju spoločnosti odporcu došlo, podstatnou náležitosťou zmluvy o predaji podniku je záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom. Podľa sa na prechod záväzku nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Okresný súd nepovažoval za aktuálnu ani hrozbu likvidácie odporcu, ktorý v čase rozhodovania okresného súdu o návrhu nevstúpil do likvidácie, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu obchodného registra. Navrhovateľ v podanom návrhu neosvedčil existenciu dôvodnej obavy ohrozenia exekúcie svojej pohľadávky, preto okresný súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zakázaním odporcovi nakladať s prostriedkami na účte až do výšky žalovanej pohľadávky navrhovateľ neprezentoval iné skutkové okolnosti, ako tomu bolo vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a teda pokiaľ v predmetnom prípade neosvedčil dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie jeho pohľadávky na účely zabezpečovacieho opatrenia, nemohol uvedenú skutočnosť osvedčiť ani na účely nariadenia neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov okresný súd zamietol aj návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa a odporcovi ako procesne úspešnej strane priznal voči neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti prvoinštančnému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z odvolacích dôvodov podľa a , pretože rozhodnutie okresného súdu je vecne a právne nesprávne, zmätočné, svojvoľné a ako celok nezákonné. Navrhovateľ na základe skutkovej, vecnej a právnej argumentácie dostatočným spôsobom odôvodnil potrebu zriadenia zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ tvrdí, že vo svojom návrhu opísal skutkový stav a jeho právnu kvalifikáciu, na základe ktorého je nepochybné, že v konaní osvedčil splnenie predpokladov pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ zastáva názor, že preukázal súdu existenciu peňažnej pohľadávky, ktorej zabezpečenie žiada a súčasne dôvody, pre ktoré sa obáva nemožnosti jej vymoženia.

4. V podanom odvolaní navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a komentované znenie . V prejednávanom prípade existujú nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu, na ktoré je možné zriadiť záložné právo v prospech navrhovateľa, alternatívne existujú finančné prostriedky na bankovom účte odporcu, existuje nesplatená peňažná pohľadávka vo výške 64.469,97 Eur voči odporcovi a existuje dôvodná obava, že budúci výkon prípadnej exekúcie bude ohrozený, a to najmä z dôvodu aktívneho správania sa odporcu. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenie pohľadávky veriteľa.

5. Podľa názoru navrhovateľa, vydaním zabezpečovacieho opatrenia by došlo k naplneniu cieľa zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ má za to, že skutkovou argumentáciou v podanom návrhu osvedčil a na základe priložených dôkazov riadne preukázal, že voči odporcovi má nesplatenú peňažnú pohľadávku vo výške 64.496,97 Eur s príslušenstvom. Rovnako preukázal, že dlžnú sumu je nutné zabezpečiť zriadením záložného práva, pretože konanie odporcu vedie k obave, že budúca exekúcia a celková vymožiteľnosť pohľadávky bude ohrozená. Na preukázanie dôvodnosti návrhu poukázal na skutočnosti z verejne dostupných informácií zverejnených na portáli www.finstat.sk z ktorých vyplýva,

že odporca v roku 2022 zvýšil zisk o 64 %, ako aj došlo k nárastu tržieb o 42 %, avšak zároveň jeho celková zadĺženosť dosahuje úroveň 89,88 % a vykazuje stúpajúcu tendenciu. Z komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom preukázateľne vyplýva, že odporca uznáva svoj záväzok voči navrhovateľovi, odporca tvrdí, že má finančné problémy pre ktoré nie schopný splniť svoje záväzky riadne a včas, uvažuje nad likvidáciou spoločnosti, zbavuje sa majetku a neuhrádza svoje záväzky v rozsahu splatných faktúr, a to ani po opakovaných výzvach. Práve preto, že navrhovateľovi sú majetkové pomery podnikateľského partnera známe, má navrhovateľ za to, že pohľadávku je nutné zabezpečiť práve zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve odporcu. Bolo by v rozpore s inštitútom a povahou zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia vyčkávať na prejavenie úmyslu zo strany odporcu smerujúceho k zbaveniu sa svojho majetku, čo by v konečnom dôsledku znížilo ochranu vo vzťahu k navrhovateľovi. Ak by mal navrhovateľ čakať na to, kým dôjde k realizácii úmyslu odporcu, zriadenie zabezpečovacieho opatrenia by stratilo svoj význam a navrhovateľovi by týmto inštitútom nebolo možné poskytnúť ochranu. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenie má preventívny charakter, pretože má slúžiť k ochrane ohrozených práv navrhovateľa v čase, kedy táto ochrana je ešte možná a účinná.

6. V podanom odvolaní navrhovateľ tiež tvrdí, že argumentácia okresného súdu je absurdná v časti, v ktorej prvoinštančný súd uvádza, že návrh je potrebné zamietnuť, pretože zo strany odporcu nedošlo k uskutočneniu žiadneho z označených úkonov smerujúcich k zbaveniu sa majetku, resp. k zníženiu jeho hodnoty. Pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia postačuje, ak celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo dokonca jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu môže reálne dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné. Svojvoľný je záver okresného súdu o tom, že odporca disponuje dostatkom majetku na úhradu svojich pohľadávok, ktorý okresný súd prijal iba na podklade neoverených údajov zo stránky finstat.sk. Navrhovateľ v podanom návrhu predložil čestné vyhlásenia jeho prokuristov, z ktorých vyplynulo, že situácia s platbami za dodaný tovar sa začala zhoršovať v roku 2022 a túto situáciu s pani A. riešil a komunikoval pán B., avšak bezúspešne. Podľa zistených informácií dochádzalo k pravidelnému oddiaľovaniu platieb z dôvodu krátkodobého výpadku finančných prostriedkov odporcu, ktoré vyplynuli z nevyplatených agrodotácií. Zámer konateľky odporcu predať podnik bol osvedčený, pretože táto skutočnosť vyplýva z čestného vyhlásenia prokuristov, ktorých konateľka odporcu informovala o tom, že podnik predáva, a z utŕžených peňazí navrhovateľa vyplatí. Navrhovateľ sa dôvodne obáva, že zo strany odporcu dôjde k predaju podniku, čím odporca vysiela jednoznačný signál, že sa mieni zbavovať svojho majetku, resp. znižovať jeho hodnotu. Nie je dôvodné vyčkávať, kým sa úmysel odporcu prejaví, resp. naplní. Ak by došlo k jeho realizácii, zabezpečovacie alebo neodkladné opatrenie by navrhovateľovi už neposkytlo žiadnu ochranu. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany odporcu by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k navrhovateľovi bola výrazne znížená. Preto v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na jeho vydanie. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že uzatvorením zmluvy o predaji podniku je kupujúci povinný prevziať záväzky predávajúceho, ktoré s podnikom súvisia, čím mal zrejme na mysli, že uspokojenie pohľadávky navrhovateľa nemôže byť ohrozené, keďže v prípade predaja podniku tieto záväzky uhradí kupujúci. Absurdnosť tejto argumentácie súdu prvej inštancie podčiarkuje aj skutočnosť, že navrhovateľ v žiadnom prípade nemá istotu, že v prípade predaja podniku, zo strany budúceho kupujúceho dôjde k splneniu prevzatých záväzkov od odporcu. Nikto nevie predpokladať majetnosť budúceho kupujúceho, ani jeho schopnosť úhrady prevzatých záväzkov. Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že aktuálne neexistuje ani hrozba likvidácie odporcu. V tejto súvislosti navrhovateľ v podanom odvolaní argumentuje, že v konaní preukázal početnú komunikáciu s odporcom, v ktorej došlo k uvedeniu dôvodov, pre ktoré odporca dlžnú sumu nezaplatil. Z komunikácie vyplýva, že odporca zvažuje alternatívu likvidácie spoločnosti. Konateľka spoločnosti odporcu je osoba aktívna aj v iných spoločnostiach, a tie ktoré sú v sídle jej bydliska uprednostňuje. Prokuristi navrhovateľa majú pocit, že prostriedky vygenerované odporcom nie sú použité na uspokojenie veriteľov odporcu, ale na iné účely. Uvedené je však len podozrenie na základe pozorovania správania sa spoločnosti. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z aktuálneho výpisu z obchodného registra, podľa ktorého odporca nie je v likvidácii. Uvedená argumentácia súdu prvej inštancie je arbitrárna a svojvoľná. Navrhovateľ má za to, že samotným aktívnym konaním konateľky odporcu došlo k naplneniu podmienok na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď konateľka informovala o svojom zámere spojenom s likvidáciou podniku. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve odporcu by navrhovateľovi umožnilo efektívne uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej pohľadávky. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým zmení prvoinštančné rozhodnutie tak, že

zriadi záložné právo na označených nehnuteľnostiach v prospech navrhovateľa, alebo ak nie je možné účel zabezpečenia dosiahnuť, aby odvolací súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedky na označenom bankovom účte vo výške 64.469,97 Eur, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa vo výške 64.469,97 Eur s príslušenstvom. Eventuálne navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa (ďalej len „“) umožnil odporcovi, aby sa v stanovenej lehote od doručenia uznesenia okresného súdu vyjadril k odvolaniu navrhovateľa, k návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odporca sa vo veci nevyjadril.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s , viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (, a ) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správne, preto ho podľa , potvrdil.

9. Podľa , , , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

10. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

11. Podľa , , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľom vo vzťahu k návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd zriadi na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, aby tak bola zabezpečená reálna vymožiteľnosť pohľadávky v prípade, ak bude navrhovateľ úspešný žalobou vo veci samej. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a to, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie konajúci súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto

prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Odvolací súd konštatuje, že podmienky vzniku potreby neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu, že exekúcia bude ohrozená nemožno generalizovať. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní vychádza z konkrétnych okolností prípadu a predovšetkým z obsahu návrhu, v ktorom v súlade s a musia byť okrem iného opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená. Predpoklady pre zriadenie záložného práva musia byť osvedčené tvrdeniami a dôkazmi predloženými navrhovateľom v návrhu.

17. Navrhovateľ sa zabezpečovacím opatrením domáhal zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, budúci oprávnený v exekučnom konaní, pretože mal za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Odvolací súd preskúmal návrh navrhovateľa, ako aj ním predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami zriadením zabezpečovacieho opatrenia. V prípade návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ (veriteľ) musí v návrhu osvedčiť, že je tu dôvodná hrozba z marenia exekúcie. Navrhovateľ v konaní neosvedčil existenciu takých okolností a správanie sa odporcu, ktoré by reálne odôvodňovalo obavu z marenia budúcej exekúcie. Navrhovateľ neosvedčil, že by odporca akýmkoľvek spôsobom pristúpil k scudzeniu svojho majetku, tento v poslednom období zaťažil, či akýmkoľvek iným spôsobom znižoval množstvo, či hodnotu svojho majetku. Takéto správanie odporcu nevyplynulo ani z dôkazov, ktoré navrhovateľ predložil okresnému súdu. Navrhovateľ v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia uvádza, že má voči odporcovi peňažnú pohľadávku, konštatuje, že sa podaným návrhom snaží posilniť postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá bude judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo možné zmarenie pohľadávku uspokojiť. V podanom návrhu navrhovateľ poukázal na verejne dostupné informácie na stránke www.finstat.sk, predložil komunikáciu medzi predajcom navrhovateľa a konateľkou odporcu, výpis z knihy pohľadávok navrhovateľa, sumárne saldokonto, faktúry, čestné vyhlásenie prokuristov navrhovateľa a návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy vo výške 64.469,97 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ má za to, že preukázal a osvedčil, že navrhované zabezpečovacie opatrenie je primerané, zriadením zabezpečovacieho opatrenia nebude vytvorený nenávratný stav a pomery strán sa upravia dočasne z dôvodu pretrvávajúcej obavy z marenia výkonu exekúcie pohľadávky. Uvedené však nemôže byť postačujúcim predpokladom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že existencia dlhu sama o sebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, pokiaľ len táto osvedčuje dôvodnosť nároku, ktorému je zabezpečovacím opatrením potrebné poskytnúť ochranu. Len osvedčenie dôvodnosti nároku však na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje, keď ďalšou podmienkou na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v osvedčení obavy, že prípadná exekúcia pohľadávky by mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť uvedenou skutočnosťou predovšetkým konanie, ktoré akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvňuje majetkové pomery dlžníka. V prejednávanom prípade navrhovateľ žiadnym spôsobom uvedené konanie odporcu neosvedčil. Navrhovateľ skutkovými tvrdeniami uvádzanými v návrhu a pripojenými listinnými dôkazmi neosvedčil, že medzi stranami je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery a zaručiť tak úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne faktické okolnosti existujúce medzi stranami, ktoré bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu ochranu. Dôvodnosť obavy navrhovateľa z ohrozenia budúcej exekúcie ním uplatňovanej pohľadávky nevyplýva z celkovej ekonomickej situácie odporcu, na ktorú navrhovateľ v podanom návrhu poukázal. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s dôkazom, ktorý na preukázanie predmetných tvrdení navrhovateľ označil, a to informácie dostupné na stránke www.finstat.sk. Z predmetných informácií nevyplýva platobná neschopnosť odporcu. Z predloženého listu vlastníctva vyplýva, že odporca je výlučným vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré nie sú zaťažené. Už z uvedeného je zrejmé, že odporca disponuje dostatkom majetku na úhradu svojich záväzkov voči navrhovateľovi.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že nevymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa nemožno vyvodiť ani z toho, že podľa tvrdenia prokuristov navrhovateľa mieni konateľka podnik odporcu predať. Uvedený zámer konateľky odporcu nebol žiadnym spôsobom riadne osvedčený

a predmetné jednoznačne nevyplýva ani z predloženej sms - komunikácie. Rovnako navrhovateľ neosvedčil ani hrozbu likvidácie odporcu.

20. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k osvedčeniu potreby neodkladnej úpravy pomerov, pretože navrhovateľ neosvedčil existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie svojej pohľadávky, ani neosvedčil existenciu takých majetkových pomerov a správanie odporcu, ktoré by odôvodňovali obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Navrhovateľ vo vzťahu k neodkladnému opatreniu neprezentoval iné skutkové okolnosti, ako k návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navyše, v prejednávanom prípade (za splnenia zákonných predpokladov), by bolo možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa . Aj z uvedeného dôvodu okresný súd nepochybil, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože v z dôvodu subsidiarity vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu je nariadenie neodkladného opatrenia z povahy veci v tomto prípade vylúčené.

21. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Podľa , v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Vychádzajúc z ustanovenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a tvrdeniami navrhovateľa a dal odpoveď na všetky podstatné argumenty, a to že navrhovateľ neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie na tvrdenia navrhovateľa reagoval v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že okresný súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi podľa , napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správne potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a . Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto podľa zásady pomeru úspechu má nárok na náhradu trov odvolacieho konania odporca. Odporcovi však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 28.02.2018).

24. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).