Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_38C-29-2023.pdf
PDF · 102.7 KB
Case nature
Subarea
38C/29/2023
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v právnej veci žalobcu: NTR Nutrition s.r.o., so sídlom Svätoplukova 2, Lučenec 984 01, IČO: 51 431 041, zastúpeného URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: AGROPEX s. r.o. , so sídlom 991 05 Sklabiná 295, IČO: 36 622 001, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného zapísaným na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom D. Y., katastrálny odbor, v okrese D. Y., v katastrálnom území a obci G. ako budova ako nadstavba so súpisným č. XXX na parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/X, dielne + prístrešok so súpisným č. XXX na parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/XX, vrátnica, kancelárie RV, sklad PHM so súpisným č. XXX na parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/XX a sklad so súpisným č. XXX na parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/XXX (ďalej aj „Predmetné nehnuteľnosti“), v prospech žalobcu, a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 64.469,97 €. Podaný návrh odôvodnil v podstate tým, že zo strany žalovaného nebolo počas prvých rokov podnikania viditeľná žiadna sporná aktivita, ktorá by poukazovala na rizikový profil žalovaného. Žalovaný si z dlhodobého hľadiska plnil svoje záväzky voči žalobcovi riadne a včas a je toho času už dlhoročným obchodným partnerom žalobcu. Ku dňu 20.12.2023 však žalobca eviduje 37 neuhradených faktúr zo strany žalovaného v celkovej výške 64.469,97 €. Preto žalobca dňa 21.12.2023 podal voči žalovanému na upomínací súd žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Žalobca má za to, že je nutné zabezpečiť jeho pohľadávku zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného, nakoľko má obavu, že budúca exekúcia voči žalovanému bude ohrozená. Z verejne dostupných informácií dostupných a zverejnených na portály www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> totiž žalobca zistil, že žalovaný v roku 2022 síce zvýšil zisk o 64%, ako aj tržby o 42%, jeho celková zadlženosť však dosahuje úroveň 89,88% a vykazuje stúpajúcu tendenciu. V tejto súvislosti s poukazom na závery vyslovené v uznesení Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/66/2017 zo dňa 17.07.2017 uviedol, že obava z ohrozenia exekúcie môže vychádzať nielen z aktívneho konkrétneho správania žalovaného smerujúceho k ohrozeniu exekúcie (napr. predaj majetku atď), ale aj z okolností nemajúcich základ v jeho aktívnom správaní. Samotný žalovaný v komunikácii so žalobcom žiadnym spôsobom nespochybňuje predkladanú fakturáciu, opakovane uvádza rôzne dôvody, pre ktoré k úhrade dlžnej sumy nedochádza a zvažuje aj alternatívu likvidácie svojej spoločnosti. Vzhľadom k uvedenému u žalobcu pretrvávajú obavy o ďalšom fungovaní žalovaného, na ktoré poukazujú aj prokuristi žalobcu vo svojom čestnom prehlásení, v ktorom uvádzajú,
že konateľka žalovaného je aktívna aj v iných spoločnostiach, ktoré uprednostňuje a preto majú prokuristi žalobcu podozrenie, že prostriedky, ktoré sú vygenerované žalovaným, sú používané nie na uspokojenie žalobcu, ale na iné účely. Na účely posúdenia primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, ktoré mienil vztiahnuť len na niektoré z nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, žalobca poukázal na to, že „žalovaný je majetnou spoločnosťou, nakoľko aj zo samotného výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že sa jedná o spoločnosť s početným majetkom, nakoľko nad rámec navrhovaných nehnuteľností sa na liste vlastníctva nachádzajú ďalšie, početné nehnuteľnosti. Žalovaný je rovnako vlastníkom a nájomcom ďalších nehnuteľností v okrese Sklabiná. Rozsah všetkých nehnuteľností Žalovaného, nie je žalobcovi známy.“ Pre prípad, že nebudú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobca eventuálne navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania sa s finančnými prostriedkami na bankovom účte vedenom v Č., Z..G.. IBAN G. vo výške 64.469,97 €, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 64.469,97 € spolu s úrokmi s príslušenstvom.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca o.i. predložil návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 21.12.2023, čestné vyhlásenie V.. N. W., čestné vyhlásenie prokuristov žalobcu, faktúry na č.l. 22 - 45 spisu, výpis z LV č. XXXX, SMS komunikáciu na č.l. 55 - 71 spisu a saldokonto sumárne na č.l. 46 spisu.
3. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu na č.l. 9 spisu súd zistil, že dňa 21.12.2023 bol právnym zástupcom žalobcu vyhotovený platobný rozkaz, ktorým sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 64.469,97 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že v r. 2018 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o dodávkach tovaru, na základe ktorej žalobca na telefonické objednávky žalovanému dodával tovar (najmä kŕmne zmesi, kŕmne suroviny a vitamínovo-minerálne doplnky pre hospodárske zvieratá), a žalovaný uhrádzal kúpnu cenu týchto tovarov na základe vystavených faktúr. Z titulu predmetnej zmluvy a následných objednávok eviduje žalobca voči žalovanému celkom 37 neuhradených faktúr v celkovej sume 64.469,97 €. Faktúrami na č.l. 22 - 45 spisu žalobca žalovanému fakturoval tovar v celkovej cene 65.335,73 €, z ktorej sumy žalovaný dosiaľ podľa sumárneho saldokonta na č.l. 46 spisu uhradil sumu 865,76 €. Rozdiel v sume 64.469,97 € je predmetom vyššie citovaného návrhu na vydanie platobného rozkazu.
4. Čestným vyhlásením na č.l. 17 spisu V.. N. W., ktorý je predajcom a zookonzultantom žalobcu vyhlásil, že ako predajca so žalovaným, najmä jeho konateľkou V.. Y. B., ktorú má v mobilnom telefóne uloženú ako „Y.“, spolupracoval dlhodobo. Od roku 2018 dochádzalo k riadnej úhrade záväzkov zo strany žalovaného. Problémy pretrvávajú od r. 2022. Aktívne sa snažil komunikovať s konateľkou žalovaného, ktorú opakovane žiadal o úhrady faktúr po splatnosti. Zo strany konateľky dochádzalo k rôznym sľubom o skorej úhrade (nachádza sa v banke a faktúry uhradí, čoskoro jej finančné prostriedky prídu, žalovaný čaká na vyplatenie dotácie a podobne). Napriek početným sľubom k úhrade nedošlo.
5. Z SMS komunikácie na č.l. 55 - 71 spisu súd zistil, že osoba označená ako „W. alebo „N. W.“ opakovane vyzývala osobu označenú ako „Y.“ alebo „pani B.“ na úhradu faktúr po splatnosti zo strany žalovaného. Obsahom tejto komunikácie je aj správa zo dňa 14.11. (utorok) o 10:08 s nasledovným obsahom „Dobrý deň pani B.. Zo včerajšej porady mám danú úlohu zistiť od Vás konkrétny skorý termín úhrady pohľadávok, nakoľko sú značnú dobu po splatnosti, čo našej spoločnosti spôsobuje finančné problémy. V prípade neuhradenia pohľadávok sa budeme nútený obrátiť na súdne vymáhanie pohľadávky. Poprosím o informácie.“ Toho istého dňa o 20.43 osoba označená ako „Y.“ odpovedala nasledovne: „Nepredpokladam, ze len my vam sposobujeme financne problemy. Som v zufalstve, tak zlikvidujeme firmu spolocne a bude“. Dňa 15.11. (streda) o 7:56 osoba označená ako „Y.Í.“ zaslala správu s nasledovným obsahom „Dobre rano ozvem sa vam v priebehu dna myslim ze to dam, vcera mi usli nervy ospravedlnujem sa.“ Obsahom uvedenej komunikácie aj aj správa odosielateľa označeného ako „Y. zo dňa 13.9. (streda) s nasledovným obsahom: „Peniaze mam na ceste...chcem to vyplatit“.
6. Z čestné vyhlásenia prokuristov žalobcu vyplynulo, že situácia s platbami za dodaný tovar sa začala zhoršovať v r. 2022 a túto situáciu s p. B. riešil a komunikoval na pravidelnej báze p. W., avšak bezúspešne. Podľa prokuristami získaných informácií dochádzalo k pravidelnému odďaľovaniu platieb z dôvodu krátkodobého výpadku finančných prostriedkov, ktoré vyplývali z nevyplatených agrodotácií, ako aj prísľubu, že spoločnosť si vybavuje úver, z ktorého budú finančné nedoplatky uhradené. Posledné 4 mesiace prokuristov konateľka žalovaného informovala o tom, že podnik predáva a z utŕžených peňazí žalobcu vyplatí, resp. k vyrovnaniu dôjde zo strany nového majiteľa.
7. Výpisom z LV č. XXXX súd zistil, že na predmetnom liste vlastníctva je okrem Predmetných nehnuteľností evidovaných ešte 17 parciel reg. „E“, 2 parcely reg. „C“ a 14 stavieb, ktorých je žalovaný výlučným vlastníkom.
8. Z informácií o žalovanom z webovej stránky www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> na č.l. 81 a 82 spisu súd zistil, že žalobca v r. 2022 dosiahol zisk 104.468 € (čo je nárast o 64 % v porovnaní s rokom 2021), jeho tržby narástli na 3,24 miliónov € (čo je nárast o 42 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom), jeho celkové výnosy za r. 2022 dosiahli 4,16 milióna € (zatiaľ čo v r. 2021 to bolo 3,21 milióna €), má aktíva v celkovej výške 3.734.003 €, z čoho napr. dlhodobý hmotný majetok tvorí 1,96 milióna €, dlhodobý finančný majetok 332 €, zásoby 534.495 €, krátkodobé pohľadávky 1,2 milióna € a finančné účty 39.176 €. Celková zadlženosť žalovaného predstavuje 89.88%, nie sú voči nemu vedené konkurzy a reštrukturalizácie, nebola mu poskytnutá dočasná ochrana, a štát voči nemu nemá splatné pohľadávky
9. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie (ust. § 344 CSP).
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d/ CSP)
13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Zabezpečovacie a neodkladné opatrenie predstavujú zabezpečovacie inštitúty v civilnom procese. Ich zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v ich schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení, nastať. Nemajú charakter konečného rozhodnutia a ich účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ (žalobca) nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru týchto opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (v prípade neodkladného opatrenia tiež alternatívne potreba bezodkladne upraviť pomery). Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi zabezpečovacieho (alebo neodkladného) opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc osvedčením dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená (prípadne, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery). Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa zabezpečovacieho (neodkladného) opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho (neodkladného) opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí s jednak s tým, že oboznámenie ostatných účastníkov s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho (neodkladného) opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohol zmariť jeho účel, a navyše uvedený postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.
15. Podľa názoru súdu žalobca v podanom návrhu svojimi skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi osvedčil dôvodnosť nároku vo veci samej, keď predloženými faktúrami a sumárnym saldokontom na č.l. 46 spisu preukázal, že voči žalovanému aktuálne eviduje pohľadávky v celkovej sume 64.469,97 € (bez príslušenstva), ktorých úhrady sa voči žalovanému aktuálne domáha návrhom na vydanie platobného rozkazu ktorý podal na upomínacom súde. Žalovaný zároveň na osvedčenie tvrdených skutočností predložil komunikáciu medzi osobou identifikovanou ako „W.“ alebo N. W.“ a osobou identifikovanou ako „Y.Z.“ alebo „pani B.“, pričom súd vzhľadom ja na čestné prehlásenie V.. N. W. a prokuristov žalobcu nemal žiadne rozumné pochybnosti o tom, že sa jedná o komunikáciu medzi p. N. W.J., predajcom žalobcu a Y. B., konateľkou žalobcu, v rámci ktorej komunikácie konateľka žalobcu nie len, že pohľadávky voči žalobcovi nikdy nespochybňovala, opakovane vyjadrovala svoju vôľu tieto pohľadávky uhradiť napr. vyjadrením „peniaze mám na ceste...chcem to vyplatiť“.
16. Existencia dlhu však sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď táto len osvedčuje dôvodnosť nároku, ktorému je zabezpečovacím opatrením potrebné poskytnúť ochranu (m. m. R 20/1998, alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo/5/2012, či samotným žalobcom citované uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/73/2017). Len osvedčenie dôvodnosti nároku (a to bez ohľadu na jeho výšku a dôvod vzniku) však na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje, keď ako už bolo uvedené vyššie, ďalšou podmienkou na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, v prejednávanom prípade osvedčenie skutočností, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (žalobcu) mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť uvedenou skutočnosťou najmä jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V prejedávanom prípade však žalobca ani len netvrdil, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom pristúpil k scudzovaniu svojho majetku, tento v poslednom období zaťažil, či akýmkoľvek iným spôsobom znižoval množstvo, či hodnotu svojho majetku. Tiež ani len netvrdil, že by žalovaný podnikal akékoľvek kroky, ktoré by k neskoršiemu zníženiu množstva (či hodnoty) majetku žalovaného smerovali (napr. inzerovanie predaja majetku na internete, či v printových médiách). Takéto správanie žalovaného navyše nevyplynulo ani z dôkazov, ktoré žalobca k svojmu návrhu pripojil, či ktoré na preukázanie ním tvrdených skutočností označil. Dôvodnosť obavy žalobcu z ohrozenia (budúcej) exekúcie ním uplatňovanej pohľadávky nevyplýva ani z celkovej ekonomickej situácie žalovaného, na ktorú žalobca v podanom návrhu poukazoval. Z dôkazu, ktorý na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil (informácie o žalovanom dostupné na webovej stránke www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> ), totiž vyplýva, že žalovaný v účtovnom roku 2022 dosiahol o 64 % vyšší zisk, ako tomu bolo v r. 2021 a predmetná výška zisku predstavovala 104.468 €. Pokiaľ potom môžeme zisk zjednodušene definovať ako rozdiel medzi tržbami z predanej výroby a nákladmi <https://sk.wikipedia.org/wiki/ Alternat%C3%ADvne_n%C3%A1klady> všetkých výrobných faktorov <https://sk.wikipedia.org/wiki/V %C3%BDrobn%C3%A9_faktory> použitých pre túto výrobu, možno dospieť k záveru, že žalobcovi po tom, čo v r. 2022 uhradil náklady na výrobu produktov, ktoré predal, ostala ešte k dispozícii suma 104.468 €, t.j. suma ktorá predstavuje 162,04 % žalovanej pohľadávky. Ďalej z predmetného dôkazu vyplynulo, že v porovnaní v rokom 2021 žalovanému vzrástli tržby o 42 % na 3,24 miliónov €, že jeho celkové výnosy za r. 2022 dosiahli 4,16 milióna € (zatiaľ čo v r. 2021 to bolo 3,21 milióna €) a že má aktíva v celkovej výške 3.734.003 € (z čoho napr. dlhodobý hmotný majetok tvorí 1,96 milióna €, dlhodobý finančný majetok 332 €, zásoby 534.495 €, krátkodobé pohľadávky 1,2 milióna € a finančné účty 39.176 €), zatiaľ čo jeho dlhodobé záväzky, krátkodobé záväzky a záväzky z bankových úverov predstavujú „len“ 2,6 milióna €. Pokiaľ k tomu z výpisu z LV vyplynulo, že na predmetnom liste vlastníctva je okrem Predmetných nehnuteľností evidovaných ešte 17 parciel reg. „E“, 2 parcely reg. „C“ a 14 stavieb, ktorých je žalovaný výlučným vlastníkom a ktoré nie sú zaťažené, súd nemal za osvedčené, že by žalovaný nedisponoval dostatkom majetku na úhradu svojich pohľadávok. Uvedené platí o to skôr, že žalobca sám v podanom návrhu uvádza, že žalovaný je vlastníkom a nájomcom ešte ďalších nehnuteľností v obci Sklabiná. V súvislosti s vyššie uvedenými objektívnymi ukazovateľmi, o zlej finančnej situácii žalovaného nesvedčí len samotná skutočnosť, že celková zadlženosť žalovaného predstavuje 89.88%, keď predmetný ukazovať podľa už citovanej webovej stránky vyjadruje, do akej miery ten-ktorý subjekt financuje svoje aktíva pomocou cudzích zdrojov. Povedané inak, žalovaný ešte stále viac ako 10 % (100 % mínus 89,88 %) svojich aktív z vlastných zdrojov financuje. Ďalej žalobca ani len netvrdil, že by mal žalovaný viacerých veriteľov, že by voči nemu bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, prípadne reštrukturalizácie, že by voči nemu konkurz alebo reštrukturalizácia už boli vyhlásené. Naopak, z dôkazu označeného žalobcom vyplýva, že voči žalovanému nie sú vedené konkurzy a reštrukturalizácie, že mu
nebola poskytnutá dočasná ochrana, že štát voči nemu nemá splatné pohľadávky a podobne (k vyššie uvedeným záverom pozri aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob/73/2022 - 195 zo dňa 18.1.2023, v ktorom odvolací súd riešil odvolanie totožného žalobcu voči uzneseniu okresnému súdu, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odôvodnený takmer totožnými skutkovými okolnosťami).
17. Nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu nemožno vyvodiť ani z toho, že podľa tvrdenia prokuristov mieni konateľka žalovaného podnik žalovaného predať. Odhliadnuc od toho, že uvedený zámer konateľky žalovaného nebol nijakým spôsobom osvedčený, je totiž nutné uviesť, že podstatnou náležitosťou zmluvy o predaji podniku podľa § 476 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) je záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom. Podľa § 477 ods. 3 ObZ sa na prechod záväzku nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Povedená inak, uzavretím zmluvy o predaji podniku kupujúci je povinný prevziať záväzky predávajúceho, ktoré s podnikom súvisia. Zároveň predávajúci zo zmluvy o predaji podniku ručí sa splnenie uvedených záväzkov tretím osobám kupujúcim. Napokon, ak by sa predajom podniku nepochybne zhoršila vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný. Ak veriteľ úspešne toto právo uplatní, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom (ust. § 479 ObZ). Podľa názoru súdu by tak ani prípadný predaj podniku žalovaného nemal podstatnejší vplyv na vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu.
18. Napokon, súd za aktuálnu nepovažuje ani hrozbu likvidácie žalobcu, a to napriek tomu, že v utorok 14.11. (ide o rok 2023 nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú nie je s poukazom na § 186 ods. 1 CSP potrebné dokazovať, že v r. 2022 deň 14.11. pripadol na pondelok, v roku 2021 na nedeľu, v r. 2020 na sobotu, v r. 2019 na štvrtok a v r. 2018 na stredu, a teda nakoľko strany sporu začali spolu obchodovať v r. 2018 muselo sa jednať o utorok dňa 14.1.2023) konateľka žalovaného odpovedajúc na SMS predajcu žalobcu uviedla: „Nepredpokladam, ze len my vam sposobujeme financne problemy. Som v zufalstve, tak zlikvidujeme firmu spolocne a bude“. Hneď nasledujúci deň však tá istá konateľka predajcovi žalobcu uviedla „dobre rano ozvem sa vam v priebehu dna myslim ze to dam, vcera mi usli nervy ospravedlnujem sa.“, t. j. sama korigovala svoje predchádzajúce vyhlásenie o likvidácii žalovaného. Od uvedeného vyhlásenie konateľky žalovaného uplynuli vyše 2 mesiace. Napriek tomu žalovaný podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra nie je v likvidáciii (podľa § 70 ods. 3 ObZ spoločnosť vstupuje do likvidácie zápisom likvidátora do obchodného registra, ak osobitný zákon neustanovuje inak). Napokon podľa dôkazu, ktorý na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil (informácie o žalovanom dostupné na webovej stránke www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>), žalovaný nie je ani v konkurze, ani v reštrukturalizácii.
19. Vzhľadom k vyššie uvedenému nakoľko žalobca v podanom návrhu neosvedčil existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie svojej pohľadávky, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Pokiaľ sa potom jedná o jeho eventuálny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zakázaním žalovanému nakladať s prostriedkami na účte až do výšky žalovanej pohľadávky, na vyhovenie tomuto návrhu by žalobca musel osvedčiť buď potrebu bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením alebo bezprostrednú obavu z ohrozenia exekúcie svojej pohľadávky. Vo vzťahu k predmetnému eventuálnemu návrhu však žalobca neprezentoval iné skutkové okolnosti ako tomu bolo vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a teda pokiaľ v predmetnom prípade neosvedčil dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie jeho pohľadávky na účely zabezpečovacieho opatrenia, nemohol uvedenú skutočnosť osvedčiť ani na účely nariadenia opatrenia neodkladného. Zároveň žalobcom uvádzané skutočnosti o tom, že konateľka žalovaného mieni podnik žalovaného predať alebo dať do likvidácie a že miera zadlženia žalovaného stúpa, z dôvodov, ktoré súd už podrobnejšie rozoberal v predchádzajúcom odseku, nepredstavujú ani dôvody, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením. Preto súd zamietol aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Lučenec.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.