Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcov: 1. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T. XXXX/XX, XXX XX V., 2. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. rad XXXX/XX, XXX XX V., proti žalovaným: 1. Československá obchodná banka a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, 2. Aukčný Dom, s.r.o., so sídlom Pribinova 462/84, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 253 073, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, o neplatnosť zmluvy o splátkovom úvere a iné, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. januára 2020 č.k. , takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný v druhom rade má voči žalobcom v prvom a v druhom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovanej v prvom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. Vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Rozhodol, že ruší neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 26. januára 2018 č.k. -52. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), čl. 4 ods. 2 Smernice 93/13/ EHS, . 1.2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca v 1. rade, ako dlžník, a žalovaná v 1. rade, ako veriteľ, uzatvorili dňa 26.04.2011 zmluvu o poskytnutí úveru č. XXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi v 1. rade poskytnutý bezúčelový úver v sume 15.350 eur. Úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá 6,15 % p.a., s platnosťou do 15.05.2014. Žalobca v 1. rade mohol úver čerpať do 15.11.2011 a bol povinný ho splatiť najneskôr do 20 rokov od jeho dočerpania (čl. VI. bod 1 úverovej zmluvy). Podľa čl. VI. bod 2 úverovej zmluvy anuitná splátka úveru činila 111,30 eura a bola splatná do 15. dňa každého mesiaca. Úver sa žalobca v 1. rade zaviazal podľa čl. VII. bod 1 zabezpečiť zriadením záložného práva v prospech žalovanej 1. v rade k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 2. rade. Išlo o nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území V. evidované na LV č. XXXX (pozemky a 2 stavby). Podľa čl. IX. bod 1 zmluvy za spracovanie úveru, za ďalšie služby spojené s úverom, ktoré

banka poskytuje žalobcovi v 1. rade, patrila žalovanej v 1. rade odplata, ktorú predstavovali poplatky podľa sadzobníka banky vymedzené v bode 2 tohto článku - napr. poplatok za spracovanie úveru, za vedenie úveru, za potvrdenie vystavené klientovi na žiadosť, za zmenu zmluvných podmienok zo strany klienta, za upomienku, a pod. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky žalovanej v 1. rade. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že medzi žalovanou v 1. rade, ako záložným veriteľom, a žalobcom v 1. rade, ako dlžníkom, a žalobkyňou v 2. rade, ako záložcom, bola dňa 26.04.2011 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva č. 197215/Zal/1, ktorou sa zriadilo záložné právo na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa 26.04.2011, vo výške 15.350 eur, a to na zabezpečenie splatenia istiny a príslušenstva. Žalovaná v 1. rade listom zo dňa 25.05.2011 oznámila žalobcovi v 1. rade, že z dôvodu dočerpania úveru stanovuje prvú anuitnú splátku úveru vo výške 111,30 eura počnúc ku dňu 15.07.2011. Táto splátka nezahŕňa ďalšie poplatky, ktoré má banka právo vyinkasovať v súlade s platnými obchodnými podmienkami, zmluvou a sadzobníkom banky. Listom zo dňa 06.03.2017 žalovaná v 1. rade oznámila žalobcovi v 1. rade, že z dôvodu ukončenia obdobia platnosti úrokovej sadzby úveru je nová úroková sadzba úveru vo výške 4,20 % p.a., preto nová anuitná splátka úveru je 99,80 eura. Žalovaná v 1. rade listom zo dňa 17.03.2017 oznámila žalobkyni v 2. rade, že žalobca v 1. rade si napriek výzvam banky neplnil svoje povinnosti podľa zmluvy č. XXXXXX, preto bol celý úver vyhlásený za splatný dňa 15.03.2017. Oznámením žalovanej v 1. rade zo dňa 30.03.2017 bol žalobca v 1. rade oboznámený so začatím výkonu záložného práva podľa ods. l formou dobrovoľnej dražby. Výška pohľadávky žalovanej v 1. rade predstavovala sumu 13.849,15 eura, z toho istina bola 13.614,52 eura. Žalovaný v 2. rade výzvou zo dňa 15.11.2017 vyzval oboch žalobcov na umožnenie obhliadky nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku v deň 12.12.2017. Na výzvu reagovala žalobkyňa v 2. rade listom zo dňa 20.11.2017, v ktorom nesúhlasila s dražbou a ohodnotením nehnuteľnosti akýmkoľvek znalcom, vyzvala žalovanú v 1. rade na upustenie od protizákonného konania, a pretože v dome býva s deťmi a s dražbou nesúhlasí, navrhla žalovanej v 1. rade dohodu, ktorou prejavila záujem o pokračovanie úveru prostredníctvom prijateľných mesačných splátok (neuviedla ich výšku). Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. V. zo dňa 26.12.2017 vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobkyňa v 2. rade, ktorá ich nadobudla na základe kúpnych zmlúv - V 4037/08 a V 5572/08. V čase podania žaloby na nehnuteľnosti boli evidované 2 poznámky, a to o začatí exekúcie (P403/13) a o začatí výkonu záložného práva žalovaným 1. rade (); v časti „C“ ťarchy bolo evidovaných 5 záznamov. Na predmetnom liste vlastníctva zo dňa 10.01.2020 bolo evidovaných 5 poznámok - okrem už uvedených aj o začatí súdneho konania a vydaní neodkladného opatrenia, týkajúcich sa tohto konania () a upovedomenie o začatí exekúcie (); v časti „C“ ťarchy bolo evidovaných 8 záznamov. 1.3. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy, resp. zmluvného dojednania, uviedol, že ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti, ktorej podmienkou prípustnosti je v zmysle , že takéto určenie vyplýva z osobitného predpisu. Právna norma obsiahnutá v takéto určenie umožňuje, avšak iba vo vzťahu k spotrebiteľskému úveru, čo predmetný úver podľa nie je. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je splnená podmienka vymedzená , pretože neexistuje právny predpis, ktorý by takúto žalobu pripustil. 1.4. S poukazom na konštatoval, že predmetná úverová zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, a rovnako tak, titulom akcesorickej povahy k úverovej zmluve, je spotrebiteľskou zmluvou aj záložná zmluva. Preto sa žalobcovia môžu domáhať posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok podľa . Takéto určenie vyplýva z ustanovenia veta prvá Čo sa týka rozsahu prieskumnej činnosti súdu, aj keď má súd ex offo povinnosť preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, neznamená to jeho povinnosť preskúmať každé ustanovenie predložených zmlúv. Považoval za opodstatnené a dôvodné preskúmavanie tých zmluvných podmienok, ktorými dochádza ku konkrétnemu porušeniu práva spotrebiteľa, v súvislosti s nárokom dodávateľa na plnenie, s nárokom spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo na náhradu škody, alebo si dodávateľ uplatňuje voči spotrebiteľovi nároky vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne koná voči spotrebiteľovi v rozpore s ustanoveniami predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti tých zmluvných podmienok, ktoré sú síce obsahom spotrebiteľskej zmluvy, ale dodávateľ si na ich základe žiadne nároky voči spotrebiteľovi nikdy neuplatňoval, resp. nerealizoval oprávnenia v nich dojednané. V takomto prípade sa pozitívnym určovacím výrokom postavenie spotrebiteľa nijako nezmení. Opačný výklad by viedol k prípustnosti množstva žalôb a konaní, ktoré nemajú v zásade praktický význam. Ak by sa malo jednať o všeobecnú preventívnu ochranu, na takýto cieľ je určený inštitút abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. K

obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp.zn. bod 18 - „Individuálny spotrebiteľ nemá naliehavý právny záujem na výlučne určovacej žalobe, ktorou sa domáha jedine určenia neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve za neplatné bez toho, aby sa zároveň domáhal uplatnenia alebo obrany svojich spotrebiteľských práv. Vyhovenie takejto žaloby by totiž nemalo žiaden praktický dopad na individuálne práva spotrebiteľa, neodstránilo by stav neistoty v jeho právnom postavení, ani ohrozenie jeho individuálnych práv a jednoznačne by neodvrátilo následnú žalobu o plnenie“. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie nepristúpil k posudzovaniu tých zmluvných podmienok, ktoré si dodávateľ neuplatňoval. 1.5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa v žalobe domáhali určenia, že použitá okamžitá splatnosť záväzkov je neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov, tj. ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa . Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v tomto prípade nie je možné úkon žalovanej v 1. rade, ako veriteľa, považovať za neplatný, pretože ide len o uplatnenie práva, ktoré mu vyplýva zo zákona ako aj zo zmluvy o úvere. Hoci žalobca v 1. rade vedel o výzve banky na splatenie neuhradených splátok a túto skutočnosť ani nepoprel, nesplnil si svoje povinnosti, v dôsledku čoho žalovaná v 1. rade vyhlásila úver za predčasne splatný. V prípade, ak mal dlžník záujem na zachovaní výhody splátok a nebol mu prípadne presne zrejmý mechanizmus zosplatnenia, nič mu nebránilo kontaktovať veriteľa. Žalobca v 1. rade ako dlžník zostal pasívny, prvé kroky boli podniknuté zo strany žalobkyne v 2. rade až potom, čo sa oboznámila s oznámením banky o začatí výkonu záložného práva. 1.6. Pokiaľ žalobcovia namietali uplatnenie poplatku za poskytnutie úveru a ostatné poplatky súvisiace s úverom, s posúdením poplatkov ako neprijateľných sa súd prvej inštancie nestotožnil. Cenové dojednania sú zo spotrebiteľského prieskumu úplne vylúčené, nepodliehajú prieskumu a nemôžu byť neprijateľnou podmienkou (čl. 4 ods. 2 Smernice 93/13/ EHS, resp. ustanovenia ). Skutočnosť, či a aké plnenie banka poskytla spotrebiteľovi v rámci úveru, je pre posúdenie určitosti dohody o poplatku za úver nerozhodná. Pri týchto poplatkoch nie je možné požadovať, aby ku každej jednotlivej povinnosti bola synalagmaticky naviazaná povinnosť druhej zmluvnej strany. Princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi bankou predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru. Poplatok bol v zmluve uvedený jasne a zrozumiteľne, žalobcovia ako spotrebitelia mohli na základe presných a zrozumiteľných kritérií predpokladať hospodárske dôsledky, ktoré z neho vyplývajú. Žalovaná v 1. rade ako banka je právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je práve poskytovanie úverov, z čoho vyplýva, že túto činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Každá banka, t.j. aj žalovaná v 1. rade, má všeobecne prístupný sadzobník poplatkov, s ktorým boli tiež žalobcovia oboznámení. Priamo v zmluve o úvere žalovaná v 1. rade s nimi individuálne dojednala práve tieto podmienky a účtovala si účtovala iba poplatky vzájomné dohodnuté a v súlade so zákonom. 1.7. Čo sa týka námietky žalobcov vo vzťahu k všeobecným obchodným podmienkam, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v 1. rade, ktorý podpísal zmluvu o úvere, mal možnosť sa oboznámiť nielen s jej obsahom, ale aj so všeobecnými obchodnými podmienkami, keď svojim podpisom na zmluve osobne potvrdil, že sa s nimi oboznámil a nikdy túto skutočnosť predtým nenamietal. Poukázal, že zmluva o úvere ako právny úkon je vykonaný výslovným, písomným prejavom, ktorý rozhodne nie je možné poprieť následným ústnym tvrdením osoby písomne konajúceho. Rovnako námietky žalobkyne v 2. rade, že nebolo oboznámená s obsahom zmluvy o záložnom práve, neobstoja. Sama potvrdila, že žalobca v 1. rade mal záujem o úver a jedinou bankou, ktorá mu úver poskytla, napriek tomu, že sa pokúšal predtým vo viacerých bankách o úver, bola práve žalovaná v 1. rade. Žiadosť o úver si podal žalobca v 1. rade a tým, že splnil v tom čase podmienky pre jeho čerpanie, bola s ním uzatvorená zmluva, v ktorej bolo riadne a zrozumiteľne dojednané, že na zabezpečenie úveru bude slúžiť záložná zmluva. Žalobkyňa v 2. rade záložnú zmluvu podpísala, vedela o čerpaní úveru a ona sama tak, ako sa uvádza v čl. III. bod 3 zmluvy o záložnom práve, predložila ako záložca originál, resp. overenú ftk. príslušného výpisu z listu vlastníctva. Na pojednávaní začala namietať čl. VI., VII. v spojení s čl. II. záložnej zmluvy a považovala ich za neplatné. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že tieto ustanovenia sú platné a účinné. Je v nich upravená realizácia záložného práva, pričom priamo v čl. VI. bod 2 písm. b) zmluvy o záložnom práve je uvedené, že žalovaná v 1. rade, ako záložný veriteľ, má súhlas záložcu (žalobkyňa v 2. rade) k tomu, aby ho realizovala dražbu podľa o dobrovoľných dražbách. Z tejto zmluvy jasne vyplýva (čl. II.), že slúži práve na zabezpečenie pohľadávok žalovanej v 1. rade voči žalobcovi v 1. rade vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 26.04.2011, a to na zabezpečenie splatenia istiny úveru a príslušenstva. Vzhľadom na to, že mal preukázané, že žalobcami namietané zmluvné dojednania, nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

1.8. Súd prvej inštancie konštatoval, že inštitút dobrovoľnej dražby je riadne normatívne zakotvený v právnom poriadku Slovenskej republiky a nebol spochybnený súdnymi autoritami. V tejto súvislosti poukázal napríklad na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. , kde posudzoval rozpor ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, pričom nevyslovil nesúlad právnej normy s . K posúdeniu inštitútu dobrovoľnej dražby vo vzťahu k normám týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-34/13 (V. K. proti B. E., a.s.), ktorý konštatoval, že „ustanovenia smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ Na základe uvedeného dohoda o výkone záložného práva nemôže napĺňať charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď je zákonom aprobovaná a je súladná aj unijným právom. 1.9. K požadovanému určeniu zmlúv za neplatné súd prvej inštancie uviedol, že na základe prijatých záverov nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ani iný dôvod neplatnosti zmlúv. Preto žalobu v časti určenia neplatnosti zmluvných dojednaní ako aj neplatnosti záložnej a úverovej zmluvy zamietol. Pokiaľ išlo o námietky žalobcov vo vzťahu k zmluve o úvere v časti výšky RPMN ako aj ostatným, ktoré sa posudzujú podľa o spotrebiteľských úveroch, k nim nevyjadroval, nakoľko s týmto sporom nesúviseli, pretože na tento prípad neprichádza do úvahy aplikácia o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ žalobcovia žiadali, v prípade vyhlásenia zmlúv za neplatné, priznať primerané finančné zadosťučinenie, tento nárok žalobcov neposudzoval, keďže k požadovanému určeniu nedošlo. Nakoľko nezistil žiaden dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, žalobu aj v tejto časti zamietol. 1.10. S námietkou žalovaného v 2. rade, podľa ktorej nie je vo vzťahu k žalobe vecne pasívne legitimovaný, sa súd prvej inštancie stotožnil. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Skonštatoval, že žalovaný v 2. rade nebol zmluvnou stranou zmluvy o úvere a ani záložnej zmluvy. Bol len poverený žalovanou v 1. rade na vykonanie dobrovoľnej dražby, žiadnym spôsobom nemal možnosť ovplyvniť právne vzťahy žalobcov a žalovanej v 1. rade. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade nemá pasívnu vecnú legitimáciu, preto žalobu žalobcov voči nemu z tohto dôvodu zamietol. Počas pojednávania žalobkyňa v 2. rade uviedla, že jej bolo doručené oznámenie zo strany spoločnosti EOS KSI, v tom zmysle, že by malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ale zotrvala na tom, že žalovanými sú práve žalovaní v 1. a 2. rade tak, ako ich pôvodne žalobcovia označili. Žalovaná v 1. rade v tomto smere žiadne oznámenie nedoručila. Na základe uvedeného považoval žalovanú v 1. rade za vecne pasívne legitimovanú v spore. 1.11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní boli úspešní obaja žalovaní, preto im priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom. Žalobcovia v priebehu konania nenavrhovali prípadné uplatnenie vo vzťahu k nároku o trovách konania a ani súd prvej inštancie nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal podľa tohto ustanovenia postupovať a náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade nepriznať. Uviedol, že v zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 1.12. Keďže nariadil neodkladné opatrenie po začatí konania vo veci samej a vo veci samej žalobu zamietol, aplikujúc ustanovenie neodkladné opatrenie zrušil.

2.1. Žalobcovia podali v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Dôvodili, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.2. Tvrdili, že v rozsudku nie je uvedené, aké dôkazy súd prvej inštancie vykonal, aké nevykonal, akým spôsobom dospel k záveru o zamietnutí žaloby, prečo sa nezaoberal existenciou dlhu, jeho výšky, špecifikáciou úrokov a sankcií, ako predbežnou otázkou. Preto považovali rozsudok za nedostatočne odôvodnený a arbitrárny. K tomu poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR . Tvrdili, že žalobným návrhom a dostupnými dôkazmi preukázali, že ich právo spotrebiteľa bolo narušené, inak by nebolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Namietali, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či súd prvej inštancie na daný právny vzťah aplikoval okrem ustanovenia aj Smernicu Rady 93/13/EHS, o ochrane spotrebiteľa a . S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR tvrdili, že konanie žalovaného je možné hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Porušenie ich práva na spravodlivý proces odôvodnili tým, že súd prvej inštancie ak od počiatku považoval žalobný návrh za nedôvodný, mal ich vyzvať na späťvzatie žaloby. Tvrdili, že súd prvej inštancie nemal záujem zaoberať sa ich návrhom, keďže nereagoval na to, že nemohli priložiť všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu. Poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR a tvrdili, že právna kvalifikácia veci je výlučne vecou súdu. Ďalej s poukazom na ustanovenia a a rozsudok Najvyššieho súdu SR uviedli, že navrhovateľovi súd neukladá formulovať návrh rozhodnutia, ale iba to, aby bolo zjavné, čoho sa domáha. Tvrdili, že výkonom záložného práva by mohlo dôjsť k uspokojeniu žalovanej v rozsahu, na ktorý nemá v dôsledku potencionálnych neprijateľných podmienok v zmluve nárok a k ťažko zvrátiteľnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu. Tvrdili, že pohľadávka je sporná, dlh je umelo navyšovaný zmenou úrokovej sadzby bez ich súhlasu, ktorá je neprijateľná, a pokutami, čo vyplýva z obchodných podmienok, ktoré im neboli predložené. Tvrdili, že žiadali nápravu, ktorú im umožňuje platná legislatíva, vrátiť sa k splátkovému kalendáru, ale banka ich donútila podať určovaciu žalobu podľa , ktorou sa má dosiahnuť ochrana ich práv. Na podanom určovacom petite majú právny záujem, keďže majú záujem na tom, aby vyhovujúci rozsudok pre nich významný, čiže užitočný, aby mal zmysel. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu tvrdili, že majú aj naliehavý právny záujem na určení podľa katastrálneho zákona. Namietali, že súd prvej inštancie neposúdil platnosť zmluvy z dôvodu, že žalobcovi v 1. rade nebol poskytnutý úver vo výške uvedenej v zmluve, čo bolo v rozpore s .

3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a odvolacie námietky za neopodstatnené. K jednotlivým odvolacím námietkam uviedol, že súd prvej inštancie v rozsudku podrobne uviedol, z akých skutkových tvrdení a konkrétnych dôkazov vychádzal, akými úvahami bol vedený a aké právne predpisy použil. Nariadenie neodkladného opatrenia neprejudikuje následný úspech vo veci samej, keďže preň musia byť splnené odlišné podmienky. Súd prvej inštancie konštatoval, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, a rovnako tak titulom akcesorickej povahy k úverovej zmluve je spotrebiteľskou zmluvou aj záložná zmluva. Vo veci bolo nariadené len jedno pojednávanie, na ktorom žalobcovia nepredniesli žiadny návrh na doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie nevyzval žalobcov na preformulovanie petitu, ani neodmietol vo veci konať a rozhodnúť, naopak podrobil napadnuté zmluvy súdnemu prieskumu tak ako to vyplýva z bodov 34., 35., 37., 38., 39. a 40. Osobitne zdôraznil, že odvolanie nezhojilo základný nedostatok žaloby čo do nedostatku jeho pasívnej legitimácie vo vzťahu ku všetkým navrhovaným výrokom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ako vecne správny a zákonný, v celom rozsahu potvrdil a žiadal priznať voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. žalovaná v 1. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranami sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7.1. Žalobcovia v odvolaní namietali vadu konania spočívajúcu v nesplnení procesných podmienok ( ), vadu konania spočívajúcu v porušení ich práva na spravodlivý proces ( ) a vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ( ). Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil namietanými vadami. 7.2. Procesné podmienky sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Vadou predpokladanou v trpí konanie, ak súd vec prejednal napriek tomu, konanie trpelo nedostatkom žaloby, právomoci a príslušnosti súdu, nedostatkom procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti strán sporu alebo prekážkou začatej a rozhodnutej veci. Hoci na porušenie procesným podmienok odvolací súd prihliada, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uvedené, po preskúmaní spisu žiadny z vyššie uvedených nedostatkov prejednávanej veci nezistil. 7.3. Žalobcovia v odvolaní tiež namietali nesprávny procesný postup, pričom dôvodili, že súd prvej inštancie ak od počiatku považoval žalobný návrh za nedôvodný, mal ich vyzvať na späťvzatie žaloby. V tejto súvislosti tvrdili, že súd prvej inštancie nemal záujem zaoberať sa ich návrhom, keďže nereagoval na to, že nemohli priložiť všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu. 7.4. Nesprávny procesný postup je vadou konania iba v prípade, ak ním bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (podobné rozhodnutia Ústavného súdu sp.zn. , , , a ). 7.5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia podali na súd žalobu, ku ktorej predložili listiny

- zmluvu o poskytnutí úveru, obchodné podmienky, zmluvu o zriadení záložného práva, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, nesúhlas žalobkyne v 2. rade so zosplatnením úveru a výzva na upustenie od výkonu záložného práva, odpoveď žalovanej v 2. rade, list žalobkyne v 2. rade s označením Dohoda, výzvu žalovaného v 1. rade na umožnenie ohliadky nehnuteľnosti za účelom znaleckého ocenenia, nesúhlas žalobkyne v 2. rade s dobrovoľnou dražbou a s ohodnotením znalcom, oznámenie žalovanej v 2. rade k zmluve o poskytnutí úveru - stanovenie 1. anuitnej splátky, oznámenie žalovanej v 2. rade k zmluve o poskytnutí úveru - zmena platnosti úrokovej sadzby, výpis z listu vlastníctva č. XXXX. Súd prvej inštancie následne nariadil neodkladné opatrenie uznesením (č.l. 52), ktoré na odvolania žalovaných potvrdil odvolací súd (č.l. 90). Po doručení žaloby žalovaným súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, prvé pojednávanie nariadené na deň 17.09.2019 bolo zrušené z dôvodu nástupu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku, ďalšie pojednávanie nariadené na deň 17.11.2019 bolo zrušené na žiadosť žalobkyne v 2. rade, ktorú odôvodnila starostlivosťou o maloleté dieťa. Následne súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 14.01.2020, ktoré sa konalo v prítomnosti žalobkyne v 2. rade a právneho zástupcu žalovaného v 2. rade. Prítomní nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom. Na základe uvedených zistení dospel odvolací súd k záveru, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu postupu, v dôsledku ktorého by došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vec prejednal na nariadenom pojednávaní, na ktorom vykonal všetky listinné dôkazy predložené k žalobe, iné dokazovanie žalobcovia vykonať nenavrhli. 7.6. Vada konania vymedzená v ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie . Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného

útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné zistenia špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobcovia domáhali a z akých dôvodov. Uviedol ako sa k žalobe vyjadrili žalovaní. Vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné konštatovať taký nedostatok dôvodov, ktoré by odôvodňovali záver, že došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces. Rovnako ako vo veci, ktorou sa zaoberal Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. . 7.7. Odvolací súd nezistil namietané vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

8. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade je absolútne neplatná, právne úkony výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 1008,2001, sú neplatné, právne úkony výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve č. XXXXXX/Zal/1 žalovaného v 2. rade smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat.úz. V., parc. reg. C, evidované na katastrálnej mape, parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 771 m2, parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 71 m2, parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 23 m2, parc.č. XXX/XX záhrada vo výmere 36 m2 a stavby súp.č. XXXX na parc.č. XXX/XX a 2001 na parc.č. XXX/XX, letná kuchyňa. Ďalej sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur. Žalovaní navrhovali žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcov je rozsudok súdu prvej inštancie predmetnom skúmania odvolacím súdom.

9. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa , spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa , ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

17. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

19. Podľa o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

20. Podľa o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.

21. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správne právne závery. V prvom rade na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, podľa ktorého žalobcovia sa nemôžu domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere, ani neplatnosti záložnej zmluvy, pre nesplnenie podmienky vymedzenej v , pretože neexistuje právny predpis, ktorý by takúto žalobu pripúšťal. Napriek tomu preskúmal obe zmluvy, ale nezistil v nich žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ani iný dôvod ich neplatnosti. Z uvedených dôvodov žalobu v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy zamietol, a v súvislosti s tým zamietol aj uplatnený nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Navyše dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Odvolací súd s uvedenými závermi súdu prvej inštancie stotožnil, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil. Správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu. Vecne správe bolo aj rozhodnutie o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené po začatí konania. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje ( ).

23.1. Žalobcovia v odvolaní namietali vadu konania spočívajúcu v nesplnení procesných podmienok ( ), vadu konania spočívajúcu v porušení ich práva na spravodlivý proces (

ods. 1 písm. b) ) a vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ( ), s ktorými námietkami sa odvolací súd vyporiadal v bode 7. 23.2. Ďalej s poukazom na nariadené neodkladné opatrenie tvrdili, že žalobným návrhom a dostupnými dôkazmi preukázali, že ich právo spotrebiteľa bolo narušené. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Z ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania však automaticky neznamená úspech žalobcu vo veci samej, v ktorej súd rozhoduje už na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcov, podľa ktorej z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či súd prvej inštancie na daný právny vzťah aplikoval okrem ustanovenia aj Smernicu Rady 93/13/EHS, o ochrane spotrebiteľa a . Z napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie aplikoval všetky žalobcami uvádzané právne predpisy a zaoberal sa aj Smernicou Rady č. 93/13/EHS. Pokiaľ žalobcovia s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR tvrdili, že konanie žalovaného je možné hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, s uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Hoci žalobcovia svoje tvrdenie bližšie nešpecifikovali, súd prvej inštancie sa zaoberal konaním žalovanej v 1. rade pri uzatváraní predmetných zmlúv a postupu, ktoré mu predchádzalo, a žiadny rozpor s dobrými mravmi nevzhliadol. Odvolací nespochybňuje tvrdenie žalobcov, podľa ktorého právna kvalifikácia veci je výlučne vecou súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR ). Dodáva, že v danej veci súd prvej inštancie v súlade s uvedeným aj postupoval, pričom aj podľa názoru odvolacieho vec správne právne posúdil, ako spor spotrebiteľského charakteru, ktoré predmetom je spotrebiteľská zmluva podľa ustanovení , ktorá však nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Námietka žalobcov, podľa ktorej navrhovateľovi súd neukladá formulovať návrh rozhodnutia, ale iba to, aby bolo zjavné, čoho sa domáha, je podľa názoru odvolacieho súdu bezpredmetná, keďže v danej veci sa súd prvej inštancie žalobným návrhom bez ďalšieho zaoberal tak, ako bol formulovaný. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, podľa ktorého výkonom záložného práva by mohlo dôjsť k uspokojeniu žalovanej v rozsahu, na ktorý nemá v dôsledku potencionálnych neprijateľných podmienok v zmluve nárok, a k ťažko zvrátiteľnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu. Z rozsudku súdu prvej inštancie totiž jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní úverovej zmluvy žiadne neprijateľné zmluvné podmienky nezistil. Osobitne absurdné považoval odvolací súd tvrdenie žalobcov, podľa ktorého je pohľadávka sporná z dôvodu umelo navyšovaného dlhu zmenou úrokovej sadzby bez ich súhlasu. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že úroková sadza bola zmenená so sadzby dohodnutej v úverovej zmluve vo výške 6,15 % ročne na novú úrokovú sadzbu vo výške 4,20 % ročne od 15.05.2017, teda bola znížená. V dôsledku toho došlo aj k zníženiu mesačnej anuitnej splátky zo sumy 111,30 eura na sumu 99,80 eura. Uvedená zmena bola žalobcovi v 1. rade oznámená žalovanou v 1. rade listom zo dňa 06.03.2017 (č.l. 45), teda ešte pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. K tvrdeniu žalobcov, že na podanom určovacom petite majú naliehavý právny záujem, odvolací súd dodáva, že z hľadiska ustanovenia , je naliehavý právny záujem bez významu. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú podľa právnymi skutočnosťami. Právna úprava v neobsahovala ustanovenie, ktoré by upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, napríklad neplatnosti zmluvy. V praxi sa však takého žaloby pripúšťali, ak žalobca na takomto určení preukázal naliehavý právny záujem ( ). Nová právna úprava v účinná od 01.07.2016 pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z právneho predpisu, najmä z predpisu hmotného práva ( ). Keďže prípustnosť určenia neplatnosti zmluvy o úvere zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala, súd prvej inštancie správne žalobu, v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere aj záložnej zmluvy, ako akcesorického právneho vzťahu, zamietol. Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pripúšťa právna úprava v s účinnosťou od 01.01.2018, avšak v danej veci súd prvej inštancie prijal správny právny záver, podľa ktorého vo veci ide o spor spotrebiteľského charakteru, ktoré predmetom je spotrebiteľská zmluva podľa ustanovení , ktorá však nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere

podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného hľadiska bolo bezpredmetné aj poukázanie na ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a podľa . Priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný 2. rade bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa . Žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).