Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/57/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu C. C., bytom U. XX, U., N. republika, zastúpeného Mgr. Miroslavom Burgetom, advokátom, so sídlom Aloise Krále 10, Prostějov, Česká republika proti žalovanému Okresnému úradu U., odbor G.v, M. mieru 3, U., v konaní o správnej žalobe žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. januára 2017 číslo: G.-G takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. januára 2017 číslo: OU-.-G a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

III. Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný ako správny orgán príslušný podľa a o organizácii miestnej štátnej správy, v konaní podľa o správnom konaní (Správny poriadok) rozhodujúc o odvolaní žalobcu C. C., proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu U., pozemkový a lesný odbor č. OU-U.-U.-XXXX/ XXXXXX-XXX-MI z 26. 9. 2016 podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku toto odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že účastníkom konania, DaM.i, nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, U., N. republika a C. C., nar. XX. 6. XXXX, bytom U. XX, U., N. republika sa nevydávajú nehnuteľnosti a nepriznáva sa právo na náhradu za nehnuteľnosti zapísané pôvodne v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. XXXX/X „les D.“ o výmere XXXXX m2, na ktorom bola postavená chata kpt. D., ktoré neprešli na štát v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 žiadnym zo spôsobov uvedených v Zákona o pôde a Chata B.. D. netvorila poľnohospodársky pôdny fond ani lesný pôdny fond v zmysle Zákona o pôde.

2. Správny orgán uviedol, že dňa 20. 11. 1991 pod č. 254/91 bolo vtedajšiemu Pozemkovému úradu U. (ako právnemu predchodcovi OÚ PLO) doručené oznámenie Správy A., A. C. adresované T. C. vo veci výzvy na vydanie veci do vlastníctva. Tento správny orgán listom č. XXXX/XXXX/XXXX RV z 10.12.2008 vyzval účastníčku JaD.ú o oznámenie, či trvá na vydaní nehnuteľností v kat. území F.. Listom zo dňa 10. 12. 2008 T.vá a LeG.k oznámili, že na vydaní nehnuteľností, k.ú. ŠA.a trvajú.

3. Z priebehu doterajšieho konania uviedol, že rozhodnutím č. OU-U.-U.-XXXX/XXXX-X-MX z 15.7.2014 bolo konanie zastavené podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku z dôvodu, že účastníci konania na výzvu správneho orgánu neodstránili nedostatky podania a boli o možnosti zastavenia konania poučení. Rozhodnutím OÚ G. U. č.j.: OÚ-PG.A zo 16. 12. 2014 nadriadený orgán zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie, pričom vyslovil, že z obsahu dokumentácie sa javí, že nejde o reštitučný nárok podľa Zákona o pôde. OÚ PLO rozhodol dňa 04.03.2015 znova tak, že JarmI.j a C..kovi nepriznal právo na vydanie nehnuteľností a na náhradu za nehnuteľnosti - pozemku mpč. 2378/2 pôvodne vedenom v pozemkovoknižnej vložke č. 2172, na ktorom bola postavená Chata kpt. D., k.ú. F., ku ktorým právo na vydanie nehnuteľnosti nebolo oprávnenými osobami uplatnené v lehote do 31.12.1992, s odkazom na § 9 ods.1 a § 13 Zákona o pôde. Toto rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu U. sp. zn. XSp/ XX/XXlX zo dňa 20.11.2015 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav veci.

4. V priebehu ďalšieho konania účastníci doložili osvedčenie o štátnom občianstve N.j republiky, rodný a krstný list T. C. rod. W., osobné údaje z informačného systému č. G./X/XXXX/EO/Mat. z 16.2.2009 T. C., rod. W., osvedčenie o dedičstve č. 2D XXX/XX, R. 57/XX zo 14.6.1999 po neb. R. C., zomr. dňa 28.12.1981, pozemkovoknižná vložka č. XXXX, k.ú. F. z 2. 2. XXXX, LV č. XXXX, k.ú. F. z 29. 4. 2009, pozemkovoknižná vložka č. XXX, k.ú. F. z 29. 4. 2009, identifikácia parciel č. XXX-XXX/XX, B P-XX/XX, list Správy A.u, A. C. č. XXXX/Xi/XX z 6.1.1992, list Turistu, národný podnik, podnikové riaditeľstvo Q. č. XX-XX/XXXX-Kč z 24.4.1954, potvrdenie Četníckej stanice F. U. z 30.8.1939, platobný rozkaz č. 17 na činžovú daň za berný rok XXXX z domu č. XX, F. - U., potvrdenie Okresného úradu U., oddelenie finančné a správy majetku č. XXX/XX z 30.09.1991, list od Turista, národný podnik zo dňa 24.04.1954 vo veci vypustenia pomocnej chaty, list T. C. a F. C. z 10.4.1991 vo veci žiadosti o vrátenie pozemku a o náhradu škody podľa o vydanie veci a vyporiadanie nárokov, obžaloba Okresnej prokuratúry z 10.4.1956, pozemkovoknižná vložka č. XXXX, k.ú. F., rodný list C. C., osvedčenie o jeho štátnom občianstve, LV č. XXXX, k.ú. F., návrh na vydanie záznamu o vlastníckom práve do katastra nehnuteľností z r. 2015, Dohoda o urovnaní medzi Pozemkovým spoločenstvom E. F., C. C. a T. C. vo vzťahu k parc. č. C-KN č. XXXX/X, majetkovoprávne vysporiadanie na parc. č. C-KN č. XXXX/X, LV č. XXXX, k.ú. F., uznesenie valného zhromaždenia členov pozemkového spoločenstva Urbár F. zo dňa 15.03.2015, rozhodnutie Správy katastra z 23.2.2011, geometrický plán č. XX/XXXX z 9.10.2013.

5. S odkazom na § 34 ods. 4, 5 Správneho poriadku, poukazujúc na ustanovenia Zákona o pôde, v zmysle ktorého predpokladom na vydanie nehnuteľnosti alebo priznania náhrady za nehnuteľností, ktoré nie je možné vydať podľa Zákona o pôde bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 9 ods. 1 Zákona o pôde a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona o pôde, ako aj skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti prešli v rozhodujúcom období (od 25.2. 1945 do 1.1. 1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 6 Zákona o pôde, uplatnenie nároku do 31.12.1992 a že žiadané pozemky mali charakter pôdy podľa § 1 Zákona o pôde.

6. Skutkový stav správny orgán vyhodnotil nasledovne:

7. Vtedajším Pozemkovým úradom U. bol dňa 28.11.1991 zaevidovaný list pod číslom XXX/XX, doručený na vedomie list Správy Tatranského národného parku A. C. (Správa A.-u) č. 2028/7i z 12.11.1991 adresovaný Jarmile C., ktorým sa Správa A.-u vyjadruje k výzve o vydanie veci do vlastníctva, konkr. nehnuteľností k.ú. ŠA.a zapísané vo vložke č. XXXX, parc. č. XXXX/X o výmere XX XXX m2, na ktorej bola postavená K. kpt. D..

8. Rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Prešove v zmysle rozsudku sp. zn. XSp/XX/XXXX posúdil toto podanie ako uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľností podľa § 9 ods. 1 Zákona o pôde doručené v lehote podľa § 13 ods. 1 Zákona o pôde T. C..

9. Pôvodná žiadateľka Jarmila C., rod. W.. nar. 22.4.1923 v priebehu konania dňa 8.6.2011 zomrela. Právnymi nástupcami, dedičmi zo zákona, sa stali synovia Daniel C. a C. C., ktorí dňom jej smrti vstúpili do jej práv a povinností a podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku sa stali účastníkmi konania.

10. Z predložených a získaných listín bolo zistené, že pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností k.ú. ŠA. pôvodne zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX - parcela mpč. XXXX/X - les D. o výmere 17265 m2 boli Daniel C. v podiele 1/2 a B. C. v podiele 1/2 titulom kúpy č. d. XXXX/XXXX. Na základe dedenia podľa osvedčenia o dedičstve č. XD XXX/X9 zo 14.6.1999 spoluvlastnícky podiel v 1/2 patriaci R. C. nadobudol C. C.. Spoluvlastnícky podiel v 1/2 patriaci B. C. titulom dedenia podľa rozhodnutia Štátneho notárstva PD.ov č. D XXXX/XX-XX z 27. 1. 1997 nadobudol T. C..

11. Podľa rozhodnutia Správy katastra U. č. X XXX/XX/HU o oprave chyby v katastrálnom operáte pri grafickej identifikácii vykonanej v rámci šetrenia zmien údajov katastra bolo zistené, že bývalá parcela mpč. X378/2 o výmere XX XXX m2 bola majetkovoprávne vysporiadaná v parcele C-KN č. XXXX/X, LV č. XXXX v prospech Združenia bývalých urbarialistov obce F. (pred zmenou katastrálnej hranice medzi k.ú. F. - F. U. to bola parcela C-KN č. XXX/X k.ú. F. U., LV č. XXX).

12. Parcela mpč. XXXX/X evidovaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX nebola predmetom urbárskych osvedčení o vydržaní, nakoľko už od roku 1947 nebola majetkom Združenia bývalých urbarialistov obce F.. Parcela mpč. XXXX/X bola chybne zrušená a majetkovoprávne vysporiadaná v parcele C-KN č. XXXX/X. Keďže vlastníkmi pôvodnej parcely mpč. XXXX/X boli titulom dedenia Leopold C. v podiele 1/2 a T. C. v podiele 1/2 a zároveň bola majetkovoprávne vysporiadaná v parcele C-KN č. XXXX/X na základe notárskych zápisníc v prospech Združenia bývalých urbarialistov obce F., išlo o duplicitné vlastníctvo.

13. Podľa dohody o urovnaní z 9.12.2015 medzi Pozemkovým spoločenstvom E. F., C. C. a T. C. bolo urovnané vlastnícke právo k pôvodnej parcele mpč. XXXX/X - podľa zamerania geometrickým plánom č. XX/XXXX parc. C-KN č. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere XX XXX m2 tak, že podielovými spoluvlastníkmi uvedeného pozemku sú C. C. v podiele 1 a T. C. v podiele 1, LV č. XXXX, k.ú. F..

14. Z obžaloby Okresnej prokuratúry U. č. Pt XXX/XX z 10.4.1956 vyplýva, že Chata kpt. D. vo N. doline bola súkromným vlastníctvom B. C. a spol. z U., ktorí chatu postavili za bývalej ČSR. Zápisnicou z 2.10.1950 bola chata odovzdaná národnému podniku P. v P. P. do držby a prevádzky na neurčitú dobu. SC.ur, neskoršie A., národný podnik, odovzdal pri delimitácii 1.2.1954 chatu do užívania podnikovému riaditeľstvu D. v M. P.. Dňa 19. 2.1956 chata do základov zhorela. Z uvedených skutočností pre správny orgán vyplynulo, že vlastníctvo k tejto chate zostalo zachované pôvodným vlastníkom a národnému podniku P.r, následne A., národný podnik, bola chata odovzdaná len do držby, prevádzky a užívania. Z tejto obžaloby je tiež zrejmé, že B. C. a spol. z U. ako majitelia si v trestnom konaní uplatnili k zhorenej chate náhradu škody vo výške 100 000,- Kčs.

15. Prvostupňový správy orgán rozhodol o nevydaní nehnuteľností a o neposkytnutí náhrady, keďže tieto nehnuteľnosti neprešli do vlastníctva štátu v rozhodnom období a pozemok je v čase rozhodovania stále vedený ako majetok účastníkov konania, žiadateľov (tu žalobcu), s odkazom na , Zákona o pôde, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch.

16. Na argumenty žalobcu v podanom odvolaní žalovaný v súlade s § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku odkázal na ustanovenia § 1 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 13 ods. 1 Zákona o pôde, doplnil argumentáciu a nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Zdôraznil, že pôvodná nehnuteľnosť mpč. XXXX/X, pozemkovoknižná vložka č. XXXX k.ú. F., „C. D.", dnes parc. E-KN č. XXXX/XX, LV č. XXXX, k.ú. F., druh pozemku „lesné pozemky" je pozemkom, na ktorý by sa vzťahovali ustanovenia Zákona o pôde v prípade, ak by táto prešla na štát niektorým z titulov uvedených v § 6 ods. 1 Zákona o pôde. Je však preukázané, že tento pozemok na štát neprešiel, o čom svedčia údaje LV č. XXXX, kde sú ako vlastníci evidovaní C. C. a T. C., účastníci správneho konania, obaja v podiele 1/2. Stavba na tomto pozemku, K. kpt. D., ku ktorej nebolo odňaté vlastnícke právo, resp. vlastníctvo k nej neprešlo na štát niektorým z titulov podľa § 6 Zákona o pôde nie je stavbou, ktorá slúžila na poľnohospodárske alebo lesné využitie v zmysle § l ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o pôde, pretože nebola obytnou budovou, hospodárskou budovou a inou stavbou patriacou k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, alebo obytnou a hospodárskou budovou a stavbou slúžiacou poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov. Vzhľadom na jej využitie išlo nepochybne o turistickú chatu, na ktorú sa ustanovenia Zákona o pôde nevzťahujú. Nie je preto možné priznať právo na náhradu za túto stavbu v zmysle Zákona o pôde.

17. Správny orgán, OÚ OOP poukázal na to, že aj keď oni nie sú príslušným správnym orgánom na rozhodovanie o priznaní náhrady za pôvodnú stavbu, teraz neexistujúcu, keďže na túto situáciu nie je možné aplikovať ustanovenia Zákona o pôde, a ak si pôvodná oprávnená osoba, Jarmila C. tento nárok riadne uplatnila, iný správny orgán je kompetentný o tomto nároku rozhodovať, no na základe iných právnych predpisov, nie podľa Zákona o pôde. Zdôraznil, že v administratívnom spise sa nenachádza žiaden návrh, či žiadosť Jarmily C. podľa § 9 ods. 1 Zákona o pôde, v zmysle ktorého oprávnená osoba si uplatňuje nárok na pozemkovom úrade spolu s výzvou na vydanie nehnuteľnosti. Poukázal tiež na to, že v administratívnom spise sa nachádza list Správy A.-u č. XXXX/XX z 12.11.1991, ktorou oznamujú Jarmile C., že nehnuteľný majetok (pozemok a chata) nebol odňatý v prospech čsl. štátu a iných právnických osôb a zároveň ju žiadal o oznámenie, či nehodlá pozemok parc. č. 2XXX/X predať A.- u. Tento list bol doručený vtedajšiemu Pozemkovému úradu U. na vedomie dňa 28.11.1991 pod číslom XXX/XX. Listom zo dňa 06.01.1992 je T. C. oznamované, že žiadnym spôsobom nebol preukázaný prechod vlastníctva predmetnej chaty na štát. Naopak, z listu vyplýva, že chata bola prenajatá P. na základe dohody s majiteľmi. V spise sa ďalej nachádza kópia listu Jarmily a F. C. z 27.9.1991, ktorým sa obracajú na Ministerstvo financií Slovenskej republiky so žiadosťou o finančné vysporiadanie za zhorenú chatu, pričom uvádzajú, že si nie sú isté, či sa na vec vzťahuje zákon č. 87/l991 Zb. alebo Ďalšou listinou v spise je kópia listu T. C. a F. C. z 10.4.1991, ktorým žiadajú vrátenie pozemku a náhradu škody za chatu v hodnote 250 000,- Kčs a ktorý adresovali vtedajšiemu Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Je nesporné, že právni predchodcovia OÚ PLO sa uvedenými podaniami zaoberali, ako by boli uplatnením nároku v zmysle ustanovení Zákona o pôde, čo namietal aj Krajský súd v U. vo svojom rozsudku č.k. XSp/XX/XXXX-XX z 20.11.2015. Aj keby tieto podania oprávnených osôb boli posudzované v zmysle zmiernenia majetkových krívd citlivého prístupu k oprávneným osobám, resp. ich právnym nástupcom, podľa ustanovení Zákona o pôde je nesporné, že sa netykajú nehnuteľností, ktoré spadajú pod dikciu Zákona o pôde.

18. Vzhľadom na to, že OÚ PLO v konaní podľa Zákona o pôde rozhoduje o vydaní, resp. nevydaní nehnuteľností a o priznaní, resp. nepriznaní práva na náhradu, výrok reštitučného rozhodnutia OÚ PLO je vo vzťahu k posudzovaným nehnuteľnostiam správny bez ohľadu na spôsob uplatnenia nároku a posudzovania uplatneného nároku podľa Zákona o pôde.

II.

Priebeh administratívneho konania

19. Z administratívneho spisu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu správny súd zistil tieto skutočnosti:

20. Úradným listom Správy A. národného parku zo dňa 12.11.1991, ktorý bol zasielaný T. C. ako odpoveď na jej list zo dňa 13.09.1991, ktorým žiadala vydať do vlastníctva nehnuteľnosti, pozemok parc. č. XXXX/ X, k.ú. F., na ktorom bola postavená chata, zničená požiarom dňa 20.02.1956, bolo oznámené, že tieto nehnuteľnosti nikdy neprešli do vlastníctva Československého štátu, neboli pôvodným majiteľom odňaté, čo vyplýva tiež z rozhodnutia štátneho notárstva č. D XXXX/XX, kde bolo prejednané dedičstvo po neb. KJ.vi C., kde táto nehnuteľnosť, pozemok, bol prejednávaný. Zároveň navrhli T. C. odkúpenie predmetných pozemkov. T.ila C. na túto výzvu odpovedala, že na vydaní nehnuteľnosti trvá, pričom zároveň uviedla, že pôvodný pozemok parc. č. 2XXX bol v roku 1936 rozdelený geometrickým plánom č. XX/X6 a vznikli parcely č. 2XXX/1 a 2XXX/X. Po dedičskom konaní v roku 1999 (sp. zn. 2D XX/XX, Dnot XX/XX) je teraz vlastníkom LV.ek.

21. Ďalej administratívny spis obsahuje dva listy Jarmily C., kde opisuje okolnosti súvisiace s prevodom nehnuteľností na štát, okolnosti vyhorenia chaty, pričom o.i. uviedla, že nehnuteľnosť je vedená ako majetok organizácie A., že majetok nebol nikdy rodine C.j vrátený ani na základe opakovaných reštitučných výziev. Pripojila predmetný list TURISTU, podnikové riaditeľstvo, Bratislava zo dňa 14.4.1954, ako odpoveď na žiadosť bratov C. o vypustenie chaty, turistického objektu, kde bolo uvedené, že o žiadosti nemožno rozhodnúť, keďže predmetnú chatu doposiaľ neprevzali do majetku po TURISTA n.p., C. L., ktorý je v likvidácii.

22. Dňa 6.1.1992 Správa TJ.u, ako odpoveď na opakované podanie T. C. zo dňa 9.12.1991, opakovane uviedla, že žiadateľka nijako nepreukázala, že predmetné nehnuteľnosti skutočne prešli na štát. S odkazom na , a uviedol, že pri reštitučných nárokoch je nevyhnutnou podmienkou preukázanie odňatia veci, čo žiadateľka nepreukázala, dokonca z predložených dokladov vyplýva opak, že chata ostala vo vlastníctve majiteľov a prešla do nájmu P.-u. Keďže A. nie je právnym nástupcom P.ur-u, nie je oprávnený riešiť nárok žiadateľky na náhradu škody v sume 250 000,- Kčs za chatu zničenú požiarom.

23. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD/XXX/XX R. XX/XX zo dňa 14.06.1999 vyplýva, že po neb. R. C. zdedil Leopold C. (tu žalobca)pozemok zap. č. XXXX, k.ú. F., mpč. XXXX/X v 1, podľa parc. č. XXX/ XX, pôvodne evidované ako parc. č. XXXX/X - les o výmere 17 XXX m2 v celosti.

24. Z obžaloby Okresnej prokuratúry U. zo dňa 10.4.1956 vyplýva, že v rámci trestného konania o trestnom čine všeobecného nebezpečenstva vtedajšieho správcu chaty po spôsobenom požiari dňa 19.2.1956 bola táto chata akceptovaná ako vlastníctvo Karola C. a spol., ktorí chatu odovzdali do užívania P.-u v Starom P. zápisnicou zo dňa 2.10.1950 do držby a prevádzky na dobu neurčitú. Táto chata bola následne odovzdaná do užívania D., M. P., ktorá na chate vykonávala generálne úpravy.

25. Listom adresovaným Ministerstvu pre správu národného majetku a jeho privatizáciu zo dňa 11.4.1991 požiadali T. C. o vrátenie pozemku (les, pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XX XXX m2, k.ú. F., pozemková kniha zápis č. XXXX) a vyplatenie náhrady škody spôsobenej na chate, ktorú čsl. štát odňal pôvodným majiteľom, a ktorá v roku 1956 vyhorela, pričom vlastníkom nebola nikdy vyplatená žiadna náhrada.

26. Okresný úrad U.d v liste zo dňa 30.9.1991 potvrdil žiadateľovi, žalobcovi, že podľa dostupných archívnych materiálov a evidencie majetku postihnutého podľa vládneho nariadenia č. nebola vyplatená žiadna finančná náhrada za chatu a pozemok bývalým vlastníkom Márii C., R. C. či B. C.. Pre presnejšie informácie požiadali o potvrdenie, či predmetné majetky boli odobraté podľa vládneho nariadenia 15/59 Zb. alebo podľa skôr platných predpisov, keďže sa v ich evidencii nenachádzajú.

27. Okresný úrad U., pozemkový a lesný odbor rozhodnutím zo dňa 15.7.2014 konanie o nárokoch Jarmily C. a C. C. zastavil, keďže žiadatelia neodstránili na výzvu správneho orgánu nedostatky a nedoložili požadované dokumenty nevyhnuté pre rozhodovanie správneho orgánu.

28. Na základe odvolania podaného C. C. druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 16.12.2014 č. OÚ-PO-G zrušil rozhodnutie o zastavení konania a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie.

29. Novým rozhodnutím vo veci Okresný úrad U. zo dňa 04.03.2015 rozhodol tak, že T. C. a C. C. nepriznal právo na vydanie nehnuteľností, ani právo na náhradu za nehnuteľnosti, pozemok mpč. XXXX/ X a K. kpt. D., k.ú. F., ku ktorým právo na vydanie nebolo uplatnené oprávnenou osobou na okresnom úrade v lehote do 31.12.1992, s odkazom na § 9 ods. 1 a § 13 Zákona o pôde. Neuplatnením práva v zákonnej prekluzívnej lehote toto právo žiadateľov tak zaniklo.

30. Listom Magistrátu města U. zo dňa 08.04.2015 bolo oznámené, že žiadateľka Jarmila Lonková zomrela dňa 08.06.2011.

31. Proti rozhodnutiu Okresného úradu U. zo dňa 04.03.2015 podal C. C. správnu žalobu, kde namietal, že správnemu orgánu boli predložené všetky potrebné doklady, vrátane dokladu preukazujúceho štátne občianstvo a dokladu o prechode vlastníctva k nehnuteľnostiam na štát v rozhodnom období. K samotnému prechodu vlastníctva poukázal na to, že v roku 1991 bol z ich strany opakovane podávaný reštitučný nárok na viacerých správnych orgánoch v zmysle a to v dvoch osobitných smeroch, požiadavka na navrátenie lesa (pozemok parc. č. 2XXX/X, k.ú. F.), ktorý bol v držbe a užívaní A.-om, a ako nárok na náhradu škody za odňatie a zničenie Chaty kpt. D.. Uviedol, že sporný pozemok bol chybou správnych orgánov začlenený k inému pozemku, parc. č. 2XXX/1, ktorý je vo vlastníctve desiatok osôb s označením Pozemkové spoločenstvo UD.ba bez právnej subjektivity. V dobe do roku 1991 nebolo vlastníkom umožnené nijakým spôsobom tento pozemok užívať a práva vlastníka realizoval československý štát prostredníctvom rôznych socialistických organizácií. Vo vzťahu k nároku

na náhradu škody za chatu opakovane poukázal na to, že došlo k jej odňatiu právnym predchodcom žiadateľa, ktorí chatu vystavali za vlastné finančné prostriedky a prevádzkovali ju do 1950, kedy bola odňatá. Chata bola po 1950 považovaná za majetok socialistických organizácií a bola takto užívaná až do doby, kedy zamestnanec jednej z týchto organizácií spôsobil požiar a došlo k jej úplnému zničeniu. Podľa žalobcu nebolo rozhodujúce, či išlo o nájom, či o zoštátnenie, keďže pôvodní majitelia nemali žiadnu možnosť nehnuteľnosti užívať, nakladať s ním a tak možno bezpochyby hovoriť o konfiškácii. Poukázal na vládne Nárok žalobcu na náhradu škody v zmysle je tak dôvodný. Zdôraznil osobitne list Okresného úradu U. zo dňa 25.8.1992, kde výslovne správny orgán uvádza, že dňa 31.03.1992 obdržal žiadosť T. C. o finančnú náhradu za nehnuteľnosť, a že sa na ňu vzťahujú ustanovenia

32. Správny súd rozsudkom zo dňa 30.11.2015 č.k. - 24 zrušil rozhodnutie zo dňa 04.03.2015 č. OU-U.-U.-XXXX/XXXXXX-XX-MI podľa , a vec vrátil správnemu orgánu. Poukázal na nenáležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, z ktorého nebolo možné zistiť, či bol zadovážený dostatok podkladov pre rozhodnutie, či bol riadne zistený skutkový stav, či bol vyvodený správny právny záver, čo má za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia. Správny orgán v rozhodnutí nijako nevysvetlil, na základe čoho konal po dobu 24 rokov s právnym predchodcom žalobu o reštitučných nárokoch a v rozhodnutí uviedol, že z ich strany nebol reštitučný nárok uplatnený včas.

33. Administratívny spis ďalej obsahuje Návrh na vykonanie záznamu o vlastníckom práve do katastra nehnuteľností zo dňa 21.12.2015 na základe Dohody o urovnaní zo dňa 09.12.2015 medzi Pozemkovým spoločenstvom E. F. a C. C. a T. C. na podklade listín preukazujúcich vlastníctvo (osvedčenie o dedičstve XD/XXX/XX R. XX/XX) a geometrického plánu č. XX/XXX3 na obnovu hraníc pozemku vo vzťahu k parc. č. 2XXX/X (nové parc. č. XXXX/XX). Na základe zápisu tejto dohody C. C. a T. C. boli tieto osoby vyznačené ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti - les D..

34. Rozhodnutím zo dňa 26.09.2016 správny orgán vydal nové rozhodnutie č. OU-PP-U.-XXXX/ XXXXXX-XXX-MI, ktorým rozhodol o tom že nevydáva nehnuteľnosti a nepriznáva právo na náhradu podľa , z dôvodu že predmetné nehnuteľnosti neprešli na štát v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 žiadnym zo spôsobov podľa a cW. kpt. D. netvorila poľnohospodársky pôdny fond, ani lesný pôdy fond podľa S odkazom na , o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch, správny orgán vyslovil, že nie je možno rozhodnúť o navrátení vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je vedená ako vlastníctvo žiadateľa a vo vzťahu k chate vyslovili, že na ňu sa ustanovenia nevzťahujú, keďže nejde o budovu, ktorá by bola súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Nie je v tomto konaní preto možné o náhrade škody v zmysle nároku žiadateľa rozhodnúť.

35. Proti tomuto rozhodnutiu podal C. C. odvolanie, kde zotrval na svojich nárokoch, ktorými sa dožadoval vydania lesného pozemku a nároku na náhradu škody za zničenú chatu. Poukázal na to, že argumentácia správneho orgánu o nesplnení podmienok podľa ustanovení nebola riadne odôvodnená. Vzhľadom na skutočnosť, že právnym predchodcom žalobcu nebolo od roku 1950 umožnené žiadnym spôsobom chatu užívať a disponovať s ňou, aby sa títo mohli považovať za vlastníkov, nebolo im ani platené žiadne nájomné, alebo iná náhrada za užívanie, vlastnícke právo bolo de facto odňaté a možno hovoriť o „holom vlastníctve“. Poukázal na , ktoré malo byť na tento prípad aplikované a náhrada by mala byť platená štátom, keďže chatu užívali socialistické organizácie, ktoré aj nesú zodpovednosť za jej zničenie.

36. Rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho orgánu zo dňa 20.01.2017 č.j. OU-PO-G ten podané odvolanie zamietol, a rozhodnutie č. OU-PP-PLO-XXXX/XXXXXX-XXX-MI potvrdil. III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

37. Vo včas podanej správnej žalobe proti citovanému rozhodnutiu žalovaného žalobca napadol rozhodnutie v časti, v ktorej bolo zamietnuté odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie vo vzťahu k nepriznaniu náhrady za zničenú Chatu kpt. D., z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podmienok

pre priznanie nárokov v zmysle správnym orgánom, čím došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu. Vo vzťahu k nárokom na navrátenie lesných pozemkov žalobca uznal, že po uzavretí Dohody o urovnaní s Pozemkovým spoločenstvom E. F. došlo v tomto smere k náprave.

38. Žalobca namieta predovšetkým záver o tom, že vlastnícke právo k chate nebolo právnym predchodcom žalobcu nikdy odňaté a neprešlo na štát žiadnym zo spôsobom podľa O tom svedčí zápisnica z 02.10.1950 potvrdzujúca prevzatie chaty vtedajších vlastníkov Karola a R. C. do socialistického sektora P.-u, oblastný odbor pre cestovný ruch, po dohode s majiteľmi, pričom je spomenutý nájom nehnuteľnosti. Právnym nástupcom organizácie SloF.-u bol A., n.p., pričom nikdy až do vyhorenia chaty majitelia neobdržali žiadnu čiastku za užívanie chaty socialistickými organizáciami. Zo správania týchto organizácií a zo vzťahu k tretím subjektom je nepochybné, že vystupovali v pozícii vlastníka chaty, pričom majiteľom chaty, R. a B. C. bolo zo strany socialistických organizácií odmietnuté využívať čo i len časť chaty. Aplikácia Zákona o pôde definujúca prevzatie nehnuteľností bez právneho dôvodu je preto namieste. S odkazom na nálezy Ústavného súdu ČR zo dňa 9.10.1995 sp. zn. , sp. zn. je nesporné, že došlo k odňatiu chaty pôvodným majiteľom socialistickými organizáciami pod nátlakom. Poukázal na to, že správne orgány pri rozhodovaní nezohľadnili politickú a spoločenskú situáciu vtedajšej doby, kroky socialistických organizácií, potieranie súkromného vlastníctva a politický nátlak.

39. Vo vzťahu k určeniu orgánu oprávneného rozhodovať o nárokoch žalobcu ten poukázal na to, že tento nárok bol uplatnený už 11.04.1991 na Ministerstve pre správu národného majetku a jeho privatizáciu, pričom bola riešená otázka aplikácie resp. , pričom práve toto ministerstvo postúpilo nárok právneho predchodcu žalobcu na správny orgán, Okresný úrad U., prvostupňový správny orgán v tejto veci. Ak tento správny orgán od roku 1992 konal vo veci podľa Zákona o pôde, podľa žalobcu nie je logické, aby po tejto dobe spochybnil nárok podľa Zákona o pôde a rozhodnutie o nepriznaní odôvodnil tým, že nejde o nárok podľa tohto zákona. Ide tak o pochybenie orgánov verejnej správy, za čo žalobca nemôže niesť zodpovednosť. Napriek vyjadreniu správneho orgánu žalobca trvá na tom, že ide o nárok podľa Zákona o pôde, chata bola budovou pevne spojenou so zemským povrchom a spolu s okolitým lesným pozemkom aj takto užívanou, a sú splnené podmienky pre priznanie náhrady podľa jeho ustanovení.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

40. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 24.08.2017, v ktorom k žalobným dôvodom uviedol, že zotrváva na svojom závere, že na horskú chatu, ktorá prešla na štát bez ohľadu na to, či išlo o prechod vlastníctva alebo užívania, sa nevzťahujú ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a/ až d/ Zákona o pôde, keďže nejde o nehnuteľnosť, ktorá by slúžila na ktorýkoľvek z účelov v zákone definovaných, t.j. táto chata neslúžila poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe napriek tomu, že bola umiestnená na lesnom pozemku.

41. Podľa Zákona o pôde, v znení platnom k 24.06.1991, sa nárok uplatňoval na pozemkovom úrade (§ 9 ods. 1 Zákona). Tieto úrady boli úradmi odlišnými od všeobecnej vnútornej správy, t.j. oddelené od okresných úradov. Ak ministerstvo postúpilo nárok právneho predchodcu žalobcu na okresný úrad, nešlo o pozemkový úrad príslušný podľa Zákona o pôde. Žalovaný prehlásil, že súčasný Okresný úrad U., pozemkový a lesnú odbor, je jedným z právnych nástupcov po vtedajšom pozemkovom úrade, ktorý vo veci nárokov LoM.ov rozhodoval na podklade oznámenia Správy TJ.rku zn. 2028/71 z 12.12.1991. Nejde ale o rozhodovanie o žiadosti postúpenej Ministerstvom pre správu národného majetku a jeho privatizáciu pre Okresný úrad U.. Žalovaný a priori nespochybňuje nárok C. na náhradu za zničenú chatu, trvá však na tom že nemá kompetencie o tomto nároku rozhodovať v rámci vlastnej pôsobnosti.

42. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhol podanú žalobu zamietnuť.

V.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

43. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca listom zo dňa 23.10.2017, v ktorom zotrval na podanej žalobe. Namietal postup správneho orgánu a jeho argumentáciu, že žalovaný nie je oprávnený rozhodovať o nárokoch žalobcu, keďže na nárok na náhradu za zničenú chatu nemožno aplikovať Zákon o pôde a že o nárokoch žalobcu je príslušný rozhodovať iný orgán, nie žalobca, pričom evidentne tento správny orgán stále nie je zrejmý.

44. K otázke samotného prechodu chaty na štát žalobca poukázal na vyhlásenie žalovaného, že pripúšťa možnú rôznu interpretáciu spôsobu prechodu chaty na štát, resp. na inú právnickú osobu, no týmto prechodom sa reálne nezaoberal, len formalisticky ustálil, že nejde o taký typ prechodu vlastníctva na štát, na ktorý je aplikovateľný Zákon o pôde.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

45. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 S.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, pričom dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná.

46. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

47. Podľa § 6 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

48. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

49. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

50. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

51. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

52. Podľa o úprave vlastníckych vzťahov k a inému poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného (ďalej len ,,“ alebo ,,zákon o “) zákon sa vzťahuje na a) , ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na , ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len ""), b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov,

c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.

53. Podľa zákona o oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a)výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b)odňatia bez náhrady postupom podľa o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa o novej pozemkovej reforme, c)postupu podľa alebo podľa o trestnom konaní súdnom () v znení , d)odňatia bez náhrady postupom podľa SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e)odňatia bez náhrady postupom podľa SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, f)vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), g)toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky, alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, h)zmluvy o darovaní nehnuteľností uzavretej darcom v tiesni, i)dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, j)súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť, k)kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, l)odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, m)vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, n)vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, o)znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, p)prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, r)politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, s)odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, t)prikázania do užívania právnickej osoby na základe o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu, alebo vládneho nariadenia č. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, u)prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, pokiaľ členmi družstva boli aj fyzické osoby. Na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy, v)prechodu na štát podľa osobitného predpisu, ak sa nachádzajú na území vojenského obvodu Javorina; sa nepoužije.

54. Podľa zákona o oprávnenej osobe patrí náhrada za obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby, ktoré podľa tohto zákona nemožno vydať alebo ktoré zanikli alebo boli prevedené na osobu, ktorá nie je povinná ich vydať. Obdobne oprávnenej osobe patrí náhrada za pozemok, ktorý sa podľa tohto zákona nevydá a za ktorý sa neposkytol iný pozemok.

55. Správny orgán nepriznal právo na náhradu za nehnuteľnosť- chatu Kpt. D. v k.ú F. s odôvodnením, že táto neprešla na štát v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 žiadnym zo spôsobov uvedených v zákona o a že netvorila poľnohospodársky pôdny fond ani lesný pôdny fond podľa zákona o .

56. Žalovaný doplnil argumentáciu prvostupňového správneho orgánu tak, že nehnuteľnosť - turistická chata nespadá pod dikciu zákona o , pretože nebola budovou ani stavbou patriacou k pôvodnej

poľnohospodárskej usadlosti ani slúžiacou poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu.

57. Nárok žalobcu na náhradu žalovaný nespochybnil, avšak poukázal na to, že si ho mal žalobca resp. jeho právny predchodca uplatniť u povinnej osoby resp. podľa iných právnych predpisov ako zákona o .

58. Žiadosťou zo dňa 11.04.1991 právny predchodca žalobcu žiadal o vrátenie pozemku a náhradu škody podľa o vydanie veci a vyporiadanie nároku. Žiadosť bola podaná poštovú prepravu dňa 12.04.1991 a adresovaná Ministerstvu pre správu národného majetku a jeho privatizáciu v Bratislave.

59. Z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že právny predchodca žalobcu predkladá v zákonnom termíne žiadosť o vrátenie pozemku a o náhradu škody, ktorá bola spôsobená neoprávneným odňatím nehnuteľností, hG. s pozemkom v k.ú. F.a, zapísaná v pozemkovej knihe pod č. XXXX Štátnym notárstvom v U..

60. V žiadosti sa uvádza, že v uvedenej lokalite bola zbudovaná horská chata s príslušenstvom s kapacitou cca 16 prenajímateľných postelí v piatich izbách s prislúchajúcou kuchyňou a jedálňou. V rozhodnej dobe bola k chate pristavená prístavba s možnosťou rozšírenia ubytovacej kapacity na 40 lôžok. Na nátlak P. bola nehnuteľnosť odovzdaná tomuto užívateľovi zápisom z 2.10.1950, neskôr bola SC. odovzdaná pod F. A.. Táto horská chata, vtedy nazvaná chata kpt. Rašu však hrubou nezodpovednosťou n.p. A. 20.02.1956 do základov vyhorela. Celý tento prípad ukazuje, že išlo o odňatie majetku, najprv síce do nájmu, neskôr však do vlastníctva štátu podľa vl. nar. č. 15/1959 Sb. Aj keď Okresným úradom v U. uvedené sa v evidencii nenachádza, napriek tomu však tento úrad potvrdzuje, že nebola vlastníkom vyplatená žiadna finančná náhrada.

61. Žiadosťou zo dňa 27.09.1991 adresovanou Ministerstvu financií Slovenskej republiky právny predchodca žalobcu žiadal o podanie správy, či sa vecou bude zaoberať, pretože do dňa podania tejto žiadosti neobdŕžal žiadnu správu od Ministerstva pre správu národného majetku a jeho privatizáciu. Ide o viac menej vyporiadanie len finančné, pretože objekt bol zničený požiarom. Nebol si istý, či sa na prípad vzťahuje alebo

62. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo vyjadrení zo dňa 19.03.1992 konštatovalo, že právny predchodca žalobcu postupoval správne, ak požiadal v zmysle o finančné odškodnenie Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR, ktoré má v gescii citovaný zákon, ktorý zmierňuje následky majetkových krívd spôsobených odňatím vlastníckeho práva podľa vlád. nar. č.

63. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky odstúpilo žiadosť právneho predchodcu žalobcu Okresnému úradu U. dňa 30.03.1992 v zmysle o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy SR v oblasti mimosúdnych rehabilitácií podľa ust. v nadväznosti na ust. .

64. Oznámením zo dňa 25.08.1992 Okresný úrad U. právneho predchodcu žalobcu informoval, že žiadosť o finančnú náhradu za nehnuteľnosť obdŕžal dňa 31.03.1992 a že žiadosť bude vybavená v zmysle

65. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalobcu nárok na finančnú náhradu za nehnuteľnosť uplatnil podaním na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky žiadosť právneho predchodcu žalobcu postúpilo Okresnému úradu PG.d. Okresný úrad U.d oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že žiadosť bude vybavená, akceptoval tak postúpenie žiadosti ministerstvom, nenamietal svoju nepríslušnosť na vybavenie predmetnej žiadosti. Okresný úrad konal o žiadosti právneho predchodcu žalobcu od roku 1992 a v roku 2017 vydal rozhodnutie, v ktorom konštatoval, že nespochybňuje nárok žalobcu na finančnú náhradu, ale že nebol uplatnený na príslušnom orgáne resp. mal byť uplatnený podľa iného právneho predpisu.

66. S poukazom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu si uplatnil nárok na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, ktoré však jeho nárok neuspokojilo, ale žiadosť postúpilo okresnému úradu na vybavenie, tento nenamietal nepríslušnosť na vybavenie žiadosti, právnemu predchodcovi žalobcu oznámil, že jeho žiadosť bude vybavená, teda právny predchodca žalobcu nemal dôvod už pochybovať o správnosti uplatneného nároku, konal o žiadosti žalobcu od roku 1992, bolo jeho povinnosťou posúdiť nárok žalobcu a rozhodnúť o ňom.

67. Právny predchodca žalobcu nežiadal náhradu podľa , podľa ktorého má žalovaný za to, že sa tento zákon nevzťahuje na nehnuteľnosť, za ktorú žiada žalobca náhradu. Právny predchodca žalobcu si nárok uplatnil podľa , preto je aj nenáležité konštatovanie žalovaného, že si mal žalobca uplatniť nárok podľa iného právneho predpisu.

68. ,,Reštitučné zákony, najmä o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o úprave vlastníckych vzťahov k a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, ale aj boli vydané s cieľom zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom v týchto zákonoch špecifikovaného majetku v období rokov 1948 až 1989. Splnenie cieľa a účelu zákona vyžaduje, aby všetky orgány verejnej moci vychádzali z tejto špeciálnej úpravy pri posudzovaní nárokov osôb, ktorých majetok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, a hlavne aby v tom duchu interpretovali zákonom ustanovené okolnosti, v dôsledku ktorých došlo k prechodu majetku, a to predovšetkým tam, kde orgán verejnej moci musí vychádzať z vlastnej úvahy. K reštitučným nárokom je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby v súdnom konaní prípadne nedošlo k ďalšej krivde. Reštitučné zákony majú zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť pristupovala aspoň k čiastočnému zmierneniu následkov minulých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány sú teda povinné postupovať obzvlášť v konaní podľa týchto zákonov v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná.“ nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.06.2010.

69. ,,Reštitučné zákony vo všeobecnosti predstavujú právnu úpravu zmiernenia majetkových a iných krívd z obdobia od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Je to právna úprava, ktorá mala prispieť k zmierneniu rozsiahlych krívd, ku ktorým došlo v pomerne dlhom období v oblasti občiansko-právnych a administratívno-právnych vzťahov. Reštitučné zákony boli vydané s cieľom zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom v týchto zákonoch špecifikovanom majetku v období rokov 1948 - 1989. Uplatnenie reštitučných predpisov má za cieľ obnoviť oprávneným osobám ich pôvodné vlastnícke vzťahy, prípadne poskytnúť náhradný pozemok alebo finančnú náhradu. K reštitúcii dochádza na základe presne stanoveného dôvodu, ktorým boli menovite uvedené prípady straty vlastníctva majetku (reštitučný titul). Z uvedeného pohľadu je podľa názoru ústavného súdu prirodzenou požiadavkou kladenou na všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré rozhodujú o reštitučných nárokoch oprávnených osôb, aby riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu pristupovali k interpretácii reštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní moci. Rozhodne však pri dôslednej individualizácii každého prípadu nemožno uvedené nedostatky pričítať na vrub oprávnenej osoby.“ nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.10.2010.

70. S poukazom na už ustálenú judikatúru ústavného súdu, v reštitúciách musia príslušné orgány postupovať tak, aby nedochádzalo k neústretovému formalistickému postupu a výkladu právnych noriem, ktorým by hrozil vznik prípadnej ďalšej krivdy na úkor oprávnených osôb, keďže účelom reštitučných zákonov je napraviť krivdy, ktoré boli spôsobené konaním štátu, ktoré bolo v rozpore so zásadami vtedy platného právneho poriadku.

71. Reštitúcie poľnohospodárskeho a lesného majetku upravuje , ktorý bol prijatý v snahe zmierniť niektoré majetkové krivdy, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989. Účelom zákona bolo dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k , ďalej upraviť vlastnícke vzťahy k v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia.

72. sa vzťahuje na: , ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, , ktorá tvorí lesný pôdny fond, obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti vrátane zastavaných pozemkov, obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu vrátane zastavaných pozemkov, iný poľnohospodársky majetok - živý a mŕtvy inventár a zásoby.

73. Správny súd sa nestotožnil s právnym záverom správneho orgánu, že na turistickú chatu, ktorá bola postavená na lesnom pozemku, sa zákon o nevzťahuje.

74. Nie je sporné, že nehnuteľnosť - chata, náhradu za ktorú žalobca požaduje, bola postavená na lesnom pozemku, pôvodná nehnuteľnosť mpč. XXXX/2 zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. 2XXX k.ú. F. ako ,,les D.“, v súčasnosti parc. E-KN č. 3XXX/XX evidovaná na LV č. XXXX k.ú. F. druh pozemku ,,lesnú pozemky“. Ide teda o pozemok, na ktorý sa vzťahuje Túto skutočnosť konštatuje aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

75. Podľa právo na náhradu podľa ustanovení a 16 má aj vlastník obytnej alebo hospodárskej budovy, ktorá bola odstránená alebo znehodnotená v čase užívania organizáciou podľa osobitných predpisov. V prípade, že túto budovu odstránila alebo znehodnotila iná právnická osoba než štát, má vlastník právo na finančnú náhradu voči tejto právnickej osobe, pokiaľ sa nedohodnú na inom spôsobe náhrady.

76. upravuje aj právo na (finančnú) náhradu za nehnuteľnosť, ktorú nie je možné navrátiť z dôvodov ustanovených v tomto zákone.

77. Žalovaný sa aplikáciou ustanovenia vôbec nezaoberal. Svoj záver odôvodnil iba poukazom na ust. Podľa právo na náhradu podľa ustanovení a 16 má aj vlastník obytnej alebo hospodárskej budovy, ktorá bola odstránená alebo znehodnotená v čase užívania organizáciou podľa osobitných predpisov. Podľa názoru súdu nehnuteľnosť, za ktorú žalobca žiada finančnú náhradu možno subsumovať pod ust.

78. Doslovný gramatický výklad žalovaného, že turistická chata nespadá pod režim je formalistický a podľa názoru správneho súdu nemá žiadne racionálne zdôvodnenie pokiaľ pozemok na ktorom bola nehnuteľnosť postavená bol predmetom konania o vydanie podľa , pretože išlo o lesný pozemok a sa vzťahuje na iné stavby patriace k poľnohospodárskej usadlosti a slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe. Súd tu nevidí žiaden rozumný dôvod, prečo by tomu tak nemalo byť aj v prípade nehnuteľnosti - turistickej chaty, ktorá sa nachádzala na lesnom pozemku. Charakter nehnuteľnosti - turistická chata, jednoznačne súvisí s druhom pozemku - lesným pozemkom a tomu zodpovedá aj účel jej využitia. Nešlo o nehnuteľnosť slúžiacu na trvalé bývanie (rodinný dom alebo iná budova určená na bývanie), ale chata mala široké spoločenské využitie, čo odôvodňuje aj jej zabratie.

79. Zákonodarca vymedzil množinu pozemkov a s nimi súvisiacich stavieb, pri ktorých sa rozhodol zmierniť majetkové krivdy. Turistická chata bola obytnou budovou (avšak nie stavbou určenou na trvalé bývanie) súvisiacou s lesným pozemkom, na ktorom bola postavená. Preto je potrebné uprednostniť výklad ratione legis - zmierniť majetkové krivdy, ku ktorým došlo voči vlastníkom lesného majetku v období rokov 1948-1989, pred doslovným gramatickým výkladom.

80. S poukazom na neuspokojenie nároku právneho predchodcu žalobcu podľa a postúpenie žiadosti jeho právneho predchodcu okresnému úradu ešte v roku 1992, ktorý oznámil, že žiadosť vybaví, je zotrvanie na doslovnom gramatickom výklade ustanovenia neprípustné, bez zohľadnenia zmyslu a účelu zákona, ktorým je zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom aj lesného majetku v období rokov 1948 až 1989. Za takejto situácie výklad žalovaného je formalistický a popiera účel reštitučného zákona. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorej opakovane zdôraznil, že v reštitúciách musia príslušné orgány postupovať tak, aby nevznikla prípadnej ďalšia krivda oprávneným osobám.

81. Správny súd sa nestotožnil ani s právnym názorom žalovaného, že nehnuteľnosť neprešla na štát alebo inú právnickú osobu v zmysle ust. Žalovaný svoj záver odôvodnil iba tým, že z predložených dôkazov je zrejmé, že vlastníctvo k chate na štát neprešlo.

82. Reštitučným titulom podľa nie je iba prechod vlastníckeho práva na štát. Podľa oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

83. O tento reštitučný dôvod (prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu) ide vtedy, keď vlastník veci nebol postupom štátu síce formálne pozbavený svojho vlastníckeho práva, bola mu však odňatá možnosť vec držať, užívať ju a používať jej plody a úžitky, teda že sa štát zmocnil veci vo vlastníctve fyzickej osoby a nakladal s ňou ako vlastnou (vec okupoval) bez toho, že by k tomu mal nejaký právne relevantný dôvod (titul), s ktorým vtedy platné právo spájalo prechod vlastníckeho práva.

84. Z administratívneho spisu a jednotlivých dôkazov nepochybne vyplýva, že nehnuteľnosť - chata bola v roku 1950 prevzatá do socialistického sektoru P. - oblastný zbor pre cestovný ruch F. A.. V zápisnici zo dňa 02.10.1950 sa uvádza, že chata mala byť daná do držby za nájom. Podľa tvrdenia žalobcu, žiadny nájom jeho právnym predchodcom nebol platený. Táto skutočnosť je potvrdená oznámením Národného podniku A. zo dňa 14.03.1956, kde sa uvádza, že chata bola daná do bezplatného užívania. Z oznámenia Národného podniku Turista zo dňa 31.01.1955 je zrejmé aj to, že právnym predchodcom žalobcu nebolo umožnené s nehnuteľnosťou nakladať. Nehnuteľnosť pôvodného vlastníka bola tak v užívaní organizácie socialistického sektora od roku 1950.

85. Podstatou vzniku majetkových krívd je zabranie majetku, práv k tomuto majetku, proti vôli vlastníka tohto majetku, pričom toto zabranie bolo uskutočnené bez náhrady, resp. za neprimeranú náhradu a v mnohých prípadoch aj pod nátlakom.

86. Aj v danom prípade podpisom zápisnice vlastník „dobrovoľne“ obmedzil svoje vlastnícke právo tak, že dominantné znaky vlastníckeho práva, ako právo na držbu, právo na voľnú dispozíciu a právo na užívanie a požívanie plodov preniesol na socialistickú organizáciu. K prechodu malo dôjsť bez toho, aby tu existoval nájomný vzťah (nájom nebol platený) alebo iný právny pomer a zároveň takémuto prechodu došlo bez náhrady. V prípade nehnuteľnosti takto získanej štátom bez právneho titulu prešlo na štát nelegálne panstvo nad nehnuteľnosťou. Nezákonnosť uvedenej držby sa prejavovala v tom, že skutočnému vlastníkovi reálne odňal možnosť nehnuteľnosť držať, užívať ju a požívať jej plody a úžitky. Takéto nezákonne panstvo právnym predchodcom žalobcu bránilo v reálnom využívaní nehnuteľnosti.

87. Je spravodlivé podľa názoru súdu priznať žalobcovi náhradu za nehnuteľnosť, keďže je nepochybné, že k jej zničeniu došlo počas užívania právnickou organizáciou štátu. Je nepochybné, že k odškodneniu právnych predchodcov žalobcu nedošlo.

88. K námietkam žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že nerozhodoval správny orgán o žiadosti právneho predchodcu žalobcu podanej na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, ale o odstúpenom podaní Správy TatraM.u zo dňa 12.11.1991, súd uvádza, že je irelevantná tá skutočnosť, či správny orgán konal na podklade jedného alebo druhého podania, pretože obsahovo ide o totožnú žiadosť o finančné odškodnenie za požiarom zničenú chatu. Inými slovami, v oboch podaniach právny predchodca žalobcu žiadal to isté.

89. Žalovaný opätovne, tak ako v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, vo vyjadrení k žalobe uvádzal, že o náhrade za chatu nemôže rozhodnúť, pretože takéto rozhodnutie je mimo jeho pôsobnosti, rovnako ako bolo rozhodovanie mimo jeho pôsobnosti aj v minulosti. K tomuto je nevyhnutné zdôrazniť, že správny orgán konal o nároku právneho predchodcu žalobcu od roku 1991, podanie nepostúpil, ak mal za to, že nie je príslušný, kompetentnému orgánu a z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že nárok žalobcu posúdil podľa ustanovení , avšak konštatoval, že turistická chata, nespadá pod režim a neprešla na štát podľa . Teda konal vo veci nároku žalobcu a vydal rozhodnutie vo veci samej, preto súd považuje jeho námietku za nedôvodnú, pretože v prípade jeho nepríslušnosti, žiadosť právneho predchodcu mal postúpiť príslušnému orgánu, a nie konať o jeho nároku od roku 1991 a vydať meritórne rozhodnutie.

90. Správny súd s dôrazom na skutočnosti zistené v danom konaní preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

91. Podľa § 191 ods. 6 S.s.p. právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní správny orgán zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne závery správneho súdu vyslovené v tejto veci a následne opätovne rozhodne o jeho žiadosti.

92. Vo vzťahu k okruhu účastníkov konania správny súd uvádza, že v zmysle § 32 S.s.p. účastníkmi konania sú tiež tí, ktorí boli účastníkmi správneho konania. V predmetnom správnom konaní bol okrem žalobcu účastníkom konania tiež DJ.ek, ktorý v priebehu konania dňa 02.04.2018 zomrel. Právne nástupkyne tohto účastníka, Ing. R. F., Q. C. a T. C. na výzvu súdu písomnými podaniami z 29.09.2018 zhodne vyhlásili, v súlade s § 32 ods. 4 S.s.p., že sa vzdávajú svojho účastníctva pre správnym súdom v tomto konaní. Správny súd preto vo veci ďalej konal bez týchto osôb.

93. Súd rozhodol bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 S.s.p. po tom, čo bol rozsudok správneho súdu č.k. XS/XX/XXXX-XX zo dňa 04.12.2018 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.04.2020 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, pretože účastníci konania nežiadali nariadiť pojednávanie.

94. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1S.s.p. tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

95. O trovách kasačného konania rozhodol súd podľa § 467 ods. 1 a 3 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.. Úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči neúspešnému žalovanému.

96. S poukazom na § 175 ods. 2 S.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

97. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.)