Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-215-2019.pdf
PDF · 92.69 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/215/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: R., C..R.., A.: XX XXX XXX, Z. XX, L., zastúpený: K. Z., R..K..S.., A.: XX XXX XXX, J. X, L., proti žalovanej: D. P., X.. XX.X.XXXX, Y.F. X, H., o zaplatenie 273,20 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 5C/1465/2015-81 z 26.3.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdzuje.
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 137,30 eura spolu s úrokmi z omeškania 5,25 % zo sumy 60,23 eura od 25.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,69 eura od 28.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,69 eura od 25.2.2014 do zaplatenia a zo sumy 25,69 eura od 25.3.2014 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 25.9.2015 domáhal od žalovanej zaplatenia 273,20 eura spolu s úrokmi z omeškania 5,25 % zo sumy 60,23 eura od 25.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,69 eura od 28.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,69 eura od 25.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,69 eura od 25.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 135,90 eura od 27.6.2014 do zaplatenia za poskytnuté služby a poplatky a zmluvnú pokutu. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.11.2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby žalovanej, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb spoločnosti R., C..R.., (ďalej len „všeobecné podmienky“) a objednávka služieb R. H. z 11.11.2013 (ďalej len „objednávka služieb“), žalovanej dal 15.11.2013 do užívania zariadenie set-top-box označené ako „R. B. XXXX“ a žalovaná za poskytnuté služby, na ktoré vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na 60,23 eura, splatnú 24.12.2013, č. XXXXXXXXXX na 25,69 eura, splatnú 27.1.2014, č. XXXXXXXXXX na 25,69 eura, splatnú 24.2.2014, č. XXXXXXXXXX na 25,69 eura, splatnú 24.3.2014, č. XXXXXXXXXX na 635,70 eura, splatnú 26.6.2014, z ktorej si uplatnil 135,90 eura nezaplatila, čím sa dostala v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka do omeškania s plnením dlhu.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 11.11.2013 uzatvoril žalobca so žalovanou zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby žalovanej a záväzok žalovanej platiť za poskytnutie tejto služby, pričom zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú,
ktorej súčasťou boli aj všeobecné podmienky a objednávka služieb. Žalobca listom z 12.5.2014 odstúpil od zmluvy z dôvodu, že žalovaná neuhradila za poskytnuté služby, spolu 137,30 eura ani do 45 dní od splatnosti ceny za služby. V bode 10.2 všeobecných podmienok bolo pre prípad, že účastník bez zavinenia spoločnosti R. nedodrží dobu viazanosti služieb uvedenú v zmluve alebo v objednávke služieb, alebo ak spoločnosť R. odstúpi od zmluvy z dôvodov uvedených v bode 12.4 všeobecných podmienok stanovené, že žalobca má nárok na zaplatenie poplatku, ktorý sa určí vynásobením mesačného poplatku za služby počtom mesiacov, ktoré zostávajú do konca dohodnutej doby viazanosti, v bode 12.4 písm. b) všeobecných podmienok stanovené, že spoločnosť R. môže od zmluvy odstúpiť, ak účastník nezaplatí cenu za službu ani do 45 dní po dni splatnosti a v bode 12.15 všeobecných podmienok, že pri zániku zmluvy z akéhokoľvek dôvodu nie je spoločnosť R. povinná vrátiť účastníkovi aktivačné a zriaďovacie poplatky, účastník je povinný vrátiť spoločnosti zariadenie, prípadne iné veci, ktoré sú v jej vlastníctve, pričom podľa Cenníka doplnkových služieb a ostatných zariadení (ďalej len „cenník“) je zmluvná pokuta za nevrátenie set-top-boxu 135,90 eura.
4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 4, § 43 ods. 1a ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 40 ods. 1, § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2, § 544 ods. 1 a ods. 2, § 545 ods. 1a ods. 2 a § 545a Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná len v časti 137,30 eura za poskytnuté služby. Mal za preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu podľa osobitného zákona a táto bola v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Nakoľko žalovaná riadne a včas nezaplatila za poskytnuté služby, súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 137,30 eura spolu s úrokmi z omeškania, a to od dátumu splatnosti jednotlivých vystavených faktúr. K nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 135,90 eura spolu s úrokom z omeškania poukázal na ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré kogentne stanovuje, že na platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť uvedená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, pričom zároveň musí obsahovať aj dohodu o povinnosti, ktorú má zmluvná pokuta zabezpečiť. Nakoľko žalobca nepredložil v konaní žiaden písomný prejav vôle žalovanej, ktorým by sa pre prípad porušenia zmluvného záväzku vrátiť mu zariadenie set-top-box pri ukončení zmluvného vzťahu výslovne zaviazala zaplatiť mu zmluvnú pokutu 135,90 eura, ktorý by podpísala, konštatoval, že žalobca uzavretie takejto dohody o zmluvnej pokute medzi ním a žalovanou nepreukázal. S ohľadom na to, že v konaní nebolo zistené, že by žalovaná v zmysle všeobecných podmienok zariadenie set-top-box žalobcovi po jeho odstúpení od zmluvy vrátila, súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom sú protiprávny úkon, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. Po posúdení zisteného dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal vznik škody, zavinené porušenie zmluvy žalovanou a príčinnú súvislosť medzi nimi, avšak žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal výšku škody, a to aktuálnu cenu nevráteného zariadenia a tiež skutočnosť, že by sa jeho majetok nevrátením predmetného zariadenia zmenšil práve o 135,90 eura. Na základe uvedeného súd žalobu v časti o zaplatenia 135,90 eura spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 27.6.2014 do zaplatenia zamietol. V predmetnej veci v zmysle ustanovenia § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol bez nariadenia pojednávania.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán vo veci. Žalobca bol úspešný na 50,26 % a žalovaná na 49,74 %, celkový úspech žalobcu bol 0,52 %. Nakoľko úspech žalobcu bol nepatrný, súd rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a namietal tiež nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý spočíval v rozhodnutí súdu bez nariadenia pojednávania. Podľa žalobcu, ak sú skutkové tvrdenia sporné, resp. súd nemá určité skutočnosti za preukázané, nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 CSP. Uviedol, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko v predmetnom konaní súd
prvej inštancie nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril priestor na doplnenie dôkazov a napriek tomu, že súd nie je povinný na doplnenie dokazovania vyzývať, mal za to, že nemôže vo veci rozhodnúť a zamietnuť žalobu pre neunesenie dôkazného bremena bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom by bolo možné dokazovanie doplniť.
7. Ďalej namietal, že aj keď bola zmluvná pokuta stanovená vo všeobecných podmienkach, medzi stranami bola riadne dojednaná, nárok na jej uplatnenie mu vznikol z dôvodu, že žalovaná od neho prevzala zariadenie set-top-box za účelom využívania služieb, ktoré aj riadne užívala. V odstúpení od zmluvy zo dňa 12.5.2014 bola ním vyzvaná, aby v zmysle bodu 4.1 písm. o) všeobecných podmienok zariadenie set-top-box vrátila najneskôr do 28.5.2014, čo neurobila a preto mu v zmysle bodu 10.3 všeobecných podmienok vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje 100 % zo sumy 135,90 eura (hodnota zariadenia v zmysle cenníka). Zmluvná pokuta bola žalovanej fakturovaná vo faktúre č. XXXXXXXXXX a jej výška 135,90 eura bola určená podľa dĺžky zmluvného vzťahu, ktorý trval 5 mesiacov a viazanosti zmluvy, ktorá mala trvať 24 mesiacov. Podľa neho žalovaná hrubo porušila zmluvou dohodnuté záväzky, keď mu vypožičané zariadenie nevrátila, takéto konanie nemožno považovať za konanie v súlade s dobrými mravmi a nemala by mu byť poskytnutá právna ochrana súdom.
8. Záverom uviedol, že uplatňovaný nárok 135,90 eura je možné považovať aj za nárok na náhradu škody tak, že škoda vznikla porušením právnej povinnosti žalovanej vrátiť zariadenie po ukončení využívania služieb v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej. Mal za to, že uplatnený nárok dostatočným spôsobom odôvodnil a preukázal aj jeho opodstatnenosť.
9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
10. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 4.3.2020 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP).
11. Preskúmaním napadnutého rozsudku podľa odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o žalobe v napadnutej zamietajúcej časti je správne a stotožnil sa aj s odôvodnením tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností podstatných pre posúdenie žaloby a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby dostatočne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodnil a vysporiadal sa so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Pri právnom posudzovaní zisteného skutkového stavu aplikoval normy zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný do 31.10.2011 namiesto noriem zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v rozhodnom období, ktorý ho nahradil. Tento nedostatok však nemal za následok nesprávne rozhodnutie o žalobe jednak preto, že aj v novom zákone boli práva a povinnosti poskytovateľa služieb a ich užívateľa upravené zhodne - úprava ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 4 zákona č. 610/2003 Z.z. bola prevzatá ustanovením § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. a úprava v ustanovení § 43 ods. 1 a ods. 2 bola prevzatá ustanovením § 44 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z., ale najmä preto, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 297 písm. b) CSP a deň vyhlásenia rozsudku riadne zverejnil minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu 13.3.2019 (§ 219 ods. 3, § 300 CSP).
12. Odvolací súd k námietkam žalobcu považuje za potrebné uviesť, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti alebo argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa odvolacieho súdu neobstojí preto, že na takýto postup boli splnené všetky podmienky. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Sporové konanie je konaním
kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Kritérium spočívajúce v tom, že tvrdenia strán nie sú sporné, celkom závisí od procesných úkonov žalovaného. Skutkové tvrdenia možno považovať za nesporné, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa ustanovenia § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadril, resp. vyjadril takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil. Požiadavka nespornosti skutkových tvrdení ako kritéria pre nenariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 297 CSP s ohľadom na konkrétne okolnosti predmetnej veci bola splnená tým, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila (uznesenie Ústavného súdu SR z 11.6.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Odvolací súd zdôrazňuje, že pasivita žalovanej nemôže mať za následok povinnosť súdu priznať žalobcovi akýkoľvek uplatnený nárok. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neprevzal skutkový stav tvrdený žalobcom nezakladá spornosť skutkových tvrdení strán sporu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnenú a nedôvodnú.
13. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že medzi ním a žalovanou bola zmluvná pokuta riadne individuálne dojednaná, i keď bola stanovená vo všeobecných podmienkach. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca so žalovanou uzavreli zmluvu, súčasťou ktorej boli aj všeobecné podmienky a objednávka služieb. Aj keď sa jedná o zmluvu uzavretú podľa osobitného zákona, táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj vlastnoručný podpis (nález Ústavného súdu SR z 11.11.2013 sp. zn. I. ÚS 3512/11, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2011 sp. zn. 2 Cdo 245/2010). Pre dojednanie zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve nestačí uviesť len odkaz na všeobecné podmienky, prípadne cenník, nakoľko tieto dokumenty spotrebiteľ nepodpisuje a preto nemôže byť splnená písomná forma dojednania zmluvnej pokuty, ktorú kogentne ustanovuje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nedostatok tejto formy je sankcionovaný neplatnosťou zmluvu s ohľadom na ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní neosvedčil písomne dojednanie zmluvnej pokuty so žalovanou, a preto sa jej zaplatenia nemôže s úspechom domáhať na súde.
14. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že i v prípade posúdenia uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobca v konaní nepreukázal výšku škody, ako jednej z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Žalobca neuviedol, či zariadenie bolo žalovanej poskytnuté ako nové alebo ako už používané, žiadnym relevantným dokladom nepreukázal aktuálnu cenu nevráteného zariadenia a preto nemôže byť v súlade s dohodou, ani s právnymi predpismi, ak by mal odberateľ služby platiť cenu za nevrátené nové zariadenie, bez zohľadnenia amortizácie a životnosti zariadenia. Podľa obsahu spisu žalovaná od žalobcu prevzala zariadenie označené v objednávke služieb ako „ZU. R.-B.“ a v servisnom protokole ako „R. B. XXXX“ a žalobca v odstúpení od zmluvy z 12.5.2014 žalovanú vyzval na vrátenie zariadenia označeného ako „B. XXXXA“. Odvolací súd zároveň uvádza, že nárok žalobcu by ani v prípade preukázania výšky vzniknutej škody nebolo možné posúdiť ako nárok na náhradu škody, pretože ak mu žalovaná po jeho odstúpení od zmluvy nevrátila predmetné zariadenie, ktoré je v jeho vlastníctve, žalobca má ako vlastník možnosť domáhať sa vydania tohto zariadenia tzv. reivindikačnou žalobou (na vydanie veci od nevlastníka) a až v prípade, ak by v takomto konaní nebol úspešný (napr. ak by predmetná vec už neexistovala alebo bola zničená), vznikol by mu nárok na náhradu škody. Pokiaľ sa možno domáhať priamo vydania zariadenia, nemožno uvažovať o vzniku škody na majetku žalobcu.
15. Keďže odvolací súd nezistil existenciu dôvodov, ktoré by zakladali nezákonnosť, či inú nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie vo veci, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil.
16. Odvolací súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).