Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Ek/1322/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713, so sídlom: Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., IČO: 47 239 921, so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti povinnému: Ján L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: B. XXXX/XX, XXX XX Q. Q., o vymoženie X.XXX,XX EUR s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. októbra 2020, takto

rozhodol:

Sťažnosť oprávneného zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. októbra 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov starej exekúcie vo výške 245,58 EUR zamietol.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 08. 2020 domáhal od povinného vymoženia 2.341,23 EUR s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: zo dňa 12. 01. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01. 03. 2011. Návrhom na vykonanie exekúcie si oprávnený v časti E) elektronického formulára „Vymáhaný nárok“ v kolónke „Iné“ uplatnil nárok na vymoženie príslušenstva pohľadávky v celkovej výške 643,71 EUR, ktoré majú v zmysle doplňujúcich informácií o vymáhanom nároku pozostávať z trov súdneho konania oprávneného vo výške 140,- EUR, trov právneho zastúpenia v súdnom konaní vo výške 258,13 EUR, trov právneho zastúpenia v starej exekúcii vo výške 187,08 EUR, trov oprávneného v starej exekúcii vo výške 16,50 EUR a trov starej exekúcie vo výške 42,- EUR. Podľa záveru súdu prijatom v napadnutom uznesení podľa ust. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu pretože povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. V exekučnom konaní sa uskutočňuje výkon priznaného nároku uvedeného v exekučnom titule. Exekučným titulom na opätovné podanie návrhu na vykonanie exekúcie je výlučne exekučný titul, ktorý bol podkladom vedenia starej exekúcie, t. j. platobný rozkaz. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie nie je exekučným titulom na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať sumu vo výške 245,58 EUR od povinného. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul len vo vzťahu súdneho exekútora voči oprávnenému za účelom vymoženia trov starej exekúcie. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vo vzťahu k povinnému v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa Exekučného poriadku. Súd ďalej doplnil odôvodnenie svojho rozhodnutia

poukazom na znenie , ktorý stanovuje subsidiárne použitie Exekučného poriadku okrem jeho , a preto predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté prednosť pred právnymi normami upravujúce exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise a to v Exekučnom poriadku. Právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie tak, ako je obsiahnutá v má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní v Exekučného poriadku, v čoho dôsledku náhradu trov exekúcie vo výške 264,30 EUR nemožno považovať za spôsobilé hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie a trov právneho zastúpenia. Ustanovenie pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok, v čoho dôsledku všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania znáša výlučne len oprávnený. Súd výzvou zo dňa 28. 08. 2020 vyzval oprávneného, aby (okrem iného) opravil návrh na vykonanie exekúcie v časti E) formulára (Vymáhaný nárok) tak, že si neuplatní trovy právneho zastúpenia v starej exekúcii vo výške 187,08 EUR, trovy oprávneného v starej exekúcii vo výške 16,50 EUR, ani paušálne trovy starej exekúcie vo výške 42,- EUR, nakoľko podľa ust. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie v súlade s výzvou súdu neopravil, a to ani na základe opätovnej výzvy súdu zo dňa 21. 09. 2020, ktorá bola oprávnenému doručená dňa 21. 09. 2020. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní považoval uplatnenie nároku zo strany oprávneného na vymoženie trov starej exekúcie vo výške 245,58 EUR za nedôvodné, a preto v súlade s Exekučného poriadku v spojení s Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov starej exekúcie vo výške 245,58 EUR zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 06. 11. 2020 sťažnosť s odôvodnením, že súd v napadnutom uznesení nesprávne interpretoval ustanovenia Limitácia odmeny resp. nepriznanie náhrady trov konania je obmedzená výlučne na náklady spojené s opätovným podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zo žiadneho predpisu pritom nevyplýva, že by sa takéto obmedzenie vzťahovalo aj na podanie pôvodného návrhu, za podanie ktorého vznikli oprávnenému trovy právneho zastúpenia. Podľa , výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „“). Podľa , advokát poskytuje za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Podľa vyhlášky č. , odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Je zrejmé, že v danom prípade prichádza ku kolízii právnych noriem upravujúcich odmenu advokáta a náhradu trov vynaložených oprávneným. V zmysle ustálených výkladových pravidiel kolízie právnych noriem možno podľa oprávneného dospieť v prvom rade k tomu záveru, že odmena advokáta podľa sú oba právne predpisy rovnakej právnej sily. Je preto dôležité uviesť, že právna norma, ktorej sa kolízia dotýka, je stále platným a účinným normatívnym právnym aktom. Účinok kolízie je preto nutné vždy vykladať reštriktívne a to len v takom rozsahu, z ktorého takáto kolízia jednoznačne vyplýva. Ak sa preto podľa vzťahuje obmedzenie len na podanie opätovného návrhu, nie je daný žiaden zákonný dôvod, ktorý by zabraňoval oprávnenému uplatniť si náhradu trov vynaložených v súlade s právnymi predpismi a v čase, kedy nebol platný ani účinný. Neexistuje tiež žiaden zákonný dôvod, prečo by mal veriteľ vymáhajúci si svoj nárok od počiatku v tzv. novom exekučnom konaní, byť zvýhodnený oproti veriteľovi, ktorý si svoj nárok uplatňuje niekoľko rokov a vynakladá čas a prostriedky, ktoré mu doposiaľ neboli nahradené. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal aj na dôvodovú správu k návrhu , kde sa uvádza, že v prípade podania opätovného

návrhu na vykonanie exekúcie (na vykonanie exekúcie zastavenej podľa tohto návrhu zákona) sa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie, pričom oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku za návrh. Oprávnený nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie; oprávnený môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Účelom zákonodarcu bolo jednoznačne zabrániť duplicitnému uplatňovaniu náhrady trov konania, nie jej úplné vylúčenie pri opätovne podaných návrhoch. Zdôraznil, že ústavný súd vo svojej judikatúre preto opakovane uvádza potrebu teleologického výkladu právnych noriem. Nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.04.2014, uvádza: „Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) ústavný súd hodnotí aj rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné úpravy (vrátane noriem týkajúcich sa výkladu alebo platnosti právneho úkonu) interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti napr. v dôsledku prílišného formalizmu (, , ).“ Ústavný súd Slovenskej republiky tiež opakovane zvýraznil, že podstatou a základným zmyslom podnikania je dosahovanie zisku (napr. nález sp. zn. zo dňa 26. 1. 2011, nález sp. zn. zo dňa 22. 3. 2017), a preto akýkoľvek zásah do práva na jeho dosahovanie je potrebné kvalifikovať ako obmedzenie ústavného práva podnikať so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Nároky kladené na odôvodnenie rozhodnutia všeobecných súdov stúpajú s rastúcou intenzitou obmedzenia a zásahu do zmluvnej slobody fyzických osôb a právnických osôb (). Konajúci súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil na základe akej úvahy pristúpil k rozšíreniu normy zákona z podania opätovného návrhu na všetky trovy exekučného konania, čo považuje v zmysle citovanej judikatúry oprávnený za neprípustné. Oprávnený ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. , ktoré uvádza: „Ústavný súd tak v závere konštatuje, že neexistuje relevantná súvislosť medzi označenými právami hmotnej povahy a napadnutými upovedomeniami súdneho exekútora ani v tejto argumentačnej rovine. Navyše, je potrebné dodať, že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa , v rámci ktorých si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“ Zákon o zastavení starých exekúcií uvádza len negatívne, že veriteľ nemá nárok na trovy spojené s opätovným podaním nároku, pričom zvyšok si môže uplatniť ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Oprávnený preto žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

9. V zmysle § 250 ods. 1CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa Z.z o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije , okrem ustanovenia .

11. Podľa 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

12. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.

13. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( v spojení s ), dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

14. Základom rozhodnutia sťažnostného súdu bola aplikácia ust. , keďže sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Z obsahu súdneho spisu mal súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho uviedol vyšší súdny úradník a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na oprávneným uplatnené dôvody sťažnosti. Oprávnený v podanej sťažnosti nešpecifikoval, v čom považuje závery súdu v preskúmavanom rozhodnutí za nesprávne. Súd preto nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej vyšším súdnym úradníkom. Práve pre správnosť dôvodov pre prijatie preskúmavaného rozhodnutia uvedených v napadnutom uznesení by z titulu aplikácie ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie sťažnostného súdu. Avšak vo väzbe k dôvodom sťažnosti oprávneného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia Exekučného poriadku doplniť odôvodnenie tohto uznesenia o výklad smerujúci k zdôrazneniu správnosti jeho záverov.

15. Súd v preskúmavanom rozhodnutí súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov starej exekúcie vo výške 245,58 EUR podľa v spojení s Exekučného poriadku zamietol s odôvodnením, že oprávnený má pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie právo uplatniť si nárok len na to, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie tohto návrhu. Oprávnený v podanej sťažnosti s týmto záverom súdu nesúhlasil poukazujúc predovšetkým na dôvodovú správu k návrhu a na skutočnosť, že o zastavení starých exekúcií uvádza len negatívne, že veriteľ nemá nárok na trovy spojené s opätovným podaním nároku, pričom zvyšné trovy si môže uplatniť ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, čo potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. . Ak sa preto podľa vzťahuje obmedzenie len na podanie opätovného návrhu, nie je daný žiaden zákonný dôvod, ktorý by zabraňoval oprávnenému uplatniť si voči povinnému nárok na vymoženie náhrady trov vynaložených v súlade s právnymi predpismi a v čase, kedy nebol platný ani účinný.

16. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

17. Podľa , paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

18. Podľa veta prvá , upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom.

19. Podľa , ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa , alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

20. Podľa , okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

21. Súd na úvod vo všeobecnosti konštatuje, že predpokladom výkonu exekúcie je exekučný titul, a to aj vo vzťahu k akémukoľvek príslušenstvu vymáhanej pohľadávky. Exekučne vymáhateľným príslušenstvom vymáhanej pohľadávky oprávneného potom bez príslušného exekučného titulu nemôžu byť paušálne trovy starej exekúcie prináležiace súdnemu exekútorovi, a to ani po ich uhradení súdnemu exekútorovi zo strany oprávneného. Rovnako sa tak nemôžu stať exekučne vymáhateľným príslušenstvom pohľadávky ani trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli oprávnenému v starej exekúcii, keďže povinný nebol žiadnym exekučným titulom zaviazaný na ich náhradu oprávnenému. Rovnaké závery je nutné aplikovať aj na uhradený súdny poplatok v starej exekúcii. Súd zároveň konštatuje, že paušálne trovy súdneho exekútora a ani trovy oprávneného vynaložené v starej exekúcii osobitným ustanovením nezaradil po ich uhradení medzi príslušenstvo pohľadávky oprávneného a tak v tejto právnej úprave absentuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo oprávnenému v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie domáhať sa voči povinnému ich vymoženia. Súd ďalej dodáva, že z ustanovenia vyplýva, že okrem náhrady súdneho poplatku za návrh oprávnený nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie trov súdneho exekútora, trov právneho zastúpenia v starej exekúcii a zaplateného súdneho poplatku v starej exekúcii od povinného ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd preto uzatvára, že je správny výklad ustanovení a zo strany súdu v preskúmavanom rozhodnutí, podľa ktorého aktuálne znenie právnej úpravy neumožňuje, aby sa oprávnený pri repodaji podľa domáhal voči povinnému vymoženia trov, ktoré mu vznikli v starej exekúcii., čo napokon korešponduje aj s výsledkom starého exekučného konania, ktoré skončilo procesným neúspechom oprávneného (stará exekúcia bola ex lege zastavená bez toho, aby došlo k vymoženiu nároku oprávneného).

22. Vo vzťahu k paušálnym trovám starej exekúcie v sume 35,- eur + DPH ( ) súd ďalej považuje za potrebné poukázať na základnú zásadu uplatňovanú v exekučnom konaní, a to že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie zásadne od povinného a to v okamihu nariadenia exekúcie, avšak s výnimkou situácií predpokladaných zákonom, kedy zákon ukladá súdu (resp. súdnemu exekútorovi pri zastavení starých exekúcií podľa ) zaviazať na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora namiesto povinného, oprávneného. Vždy sa však jedná o pohľadávku súdneho exekútora spočívajúcu v nákladoch exekúcie, ktorú má súdny exekútor podľa výsledku exekučného konania buď voči povinnému, alebo voči oprávnenému. Citované zákonné ustanovenie jasne ustanovuje, že trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú aj z paušálnych trov vo výške 35,- eur navýšených o DPH, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, pričom tieto trovy znáša oprávnený ( ). V danom prípade zákonodarca rovnako jasne ustanovil, že pri zastavení starej exekúcie je to práve oprávnený, kto je povinný znášať tieto paušálne trovy starej exekúcie súdneho exekútora. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa stáva exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený domáhať sa vymoženia paušálnych trov starej exekúcie voči oprávnenému aj cestou jeho núteného výkonu, keďže zákonodarca tomuto právnemu aktu súdneho exekútora priznal status exekučného titulu ( ). Preto už zo svojej podstaty tohto nároku (nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie) nie je možné prisvedčiť názoru, že sa jedná o príslušenstvo pohľadávky oprávneného v zmysle ust. , podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Pohľadávku súdneho exekútora na trovy starej exekúcie ani po jej uhradení oprávneným nie je možné na podklade tohto ustanovenia považovať za príslušenstvo opätovne vymáhanej pohľadávky oprávneného. Ako vyplýva z , upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul zakladá výlučne oprávnenie súdneho

exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného, ktorý tu vystupuje ako subjekt povinnosti. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi podľa názoru sťažnostného súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu zo súdneho exekútora na oprávneného a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu z oprávneného na povinného. Aj tento záver umocňuje práve skutočnosť, že náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva v (súdnom) konaní sa v zmysle nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom (konštitutívnym výrokom) rozhodnuté. Ak strane (účastníkovi) konania príslušný orgán nárok na náhradu trov konania v určenej výške v konkrétnom konaní neprizná, nie je možné tieto trovy následne vymáhať ani v exekučnom konaní pre absenciu exekučného titulu ako materiálneho predpokladu vedenia exekúcie.

23. Oprávnený tak nedisponuje žiadnym exekučným titulom, ktorý by ho oprávňoval domáhať sa voči povinnému vymoženia paušálnych trov starej exekúcie v sume 42,- eur s DPH a ani iných trov, ktoré mu v starej exekúcii vznikli

24. Pokiaľ aj dôvodová správa uvádza, že síce tieto paušálne trovy starej exekúcie zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky) a v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu, súd pripomína, že dôvodová správa sama o sebe nie je právnou normou, jej primárnym účelom je objasniť úmysel zákonodarcu pri prijímaní novej právnej úpravy. Preto aj keď dôvodová správa počíta s vymáhaním paušálnych trov exekúcie pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, nie je možné súčasne odhliadnuť od spôsobu, akým sa návrh zákona odrazil v celkovej právnej úprave ukončenia starých exekúcií a opätovného podávania návrhov na vykonanie exekúcie zo strany oprávnených subjektov, keďže na existenciu legitímnych očakávaní adresátov právnych noriem je nutné nahliadať nie len izolovane na podklade dôvodovej správy k návrhu zákona, ale práve z hľadiska, ako sa návrh právnej úpravy celkovo odrazí v texte zákona, ktorý sa môže od pôvodného zámeru či predstáv jeho navrhovateľa líšiť. Aj návrh bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona je zrejmé, že nezodpovedá prijatému normatívnemu textu zákona. Nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Pokiaľ sa však úmysel zákonodarcu v tomto smere neprejavil v účinnej právnej úprave a nemá tak žiadnu oporu v zákone, nie je možné ho dotvoriť súdnym výkladom tak extenzívnym, že sa celkom odkloní od zákonného textu. Úlohou súdu je uplatňovať, nie však pretvárať dielo zákonodarcu. Pokiaľ by súd neaplikoval účinné znenie zákonných noriem, dopúšťal by sa svojvôle, pretože mu na podklade dôvodovej správy neprináleží právo ignorovať znenie aplikovaného právneho predpisu. Súd tak bol v tomto prípade povinný uplatniť ako právny predpis upravujúci zastavenie starých exekúcií ako lex specialis posterior, ktorým bol pri posudzovaní opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa Z.z v zmysle SR viazaný. Uvedené závery je nutné vzťahovať aj na znenie formulára určeného na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Správny je preto záver súdu vyjadrený v preskúmavanom rozhodnutí, že umožňuje oprávnenému domáhať sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia toho, čo mu priznáva exekučný titul (po odpočítaní toho, čo bolo v starej exekúcii vymožené) a zaplateného súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Všetky ostatné náklady neúspešne vedenej starej (ex lege ukončenej) exekúcie preto znáša výlučne oprávnený. Tento záver súdu zodpovedá aj praktickému režimu ukončenia starých exekúcií v

26. Tento záver súdu nemohla spochybniť ani argumentácia oprávneného, že súd týmto výkladom obmedzuje právo advokáta na odmenu za poskytovanie právnych služieb, pretože právo na zaplatenie odmeny za poskytnutie právnych služieb má advokát voči osobe, ktorú v konaní zastupuje, nie voči inému účastníkovi konania. Právne zastúpená osoba sa následne môže domáhať v súdnom konaní náhrady odmeny, ktorú uhradila advokátovi. Priznanie nároku na náhradu vynaložených nákladov účastníkovi konania súvisiacich s uplatnením (bránením) jeho práva zo strany súdu však závisí od výsledku vedeného konania a právne zastúpený účastník konania tak musí počítať s tým, že v prípade jeho procesného neúspechu v konaní mu nárok na náhradu vynaložených trov na jeho právne zastúpenie (v zásade) priznaný nebude. Nárok advokáta na odmenu za poskytnutie právnych služieb preto nie je možné stotožňovať s nárokom účastníka konania na náhradu trov, ktoré mu vznikli v

príčinnej súvislosti s uplatnením alebo bránením jeho práva v konkrétnom súdnom konaní a napadnuté rozhodnutie nie je ani v rozpore so zásadou zodpovednosti za výsledok konania, resp. zodpovednosti za neúspech v konaní, ktorou je všeobecne ovládané rozhodovanie o trovách konania.

27. Sťažnostný súd sa oboznámil aj s uznesením Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. , na ktoré poukázal oprávnený, v ktorom sa konštatuje, že: „sťažovateľom nič nebráni podať opätovné návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa , v rámci ktorých si môžu uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“ Sťažnostný súd z obsahu tohto rozhodnutia zistil, že ústavný súd sa v tomto konaní zaoberal otázkou, či upovedomeniami o zastavení starých exekúcií v časti výziev na zaplatenie paušálnych trov v sume 42,- eur súdnemu exekútorovi zo strany sťažovateľa, ktorý v ex lege zastavených starých exekúciách vystupoval v procesnej pozícii oprávneného, došlo k zásahu do jeho ústavných práv. Sťažovateľ v podanej sťažnosti kritizoval právnu úpravu , v zmysle ktorej paušálne trovy starej exekúcie (35,- eur + DPH) znáša oprávnený, ako protiústavnú. Zo zistených skutočností vyplýva, že ústavný súd v týchto prípadoch posudzoval ústavný súlad interpretácie v napadnutých upovedomeniach o zastavení starých exekúcií a preto jeho závery na daný prípad nedopadajú. Len v závere svojho rozhodnutia na podporu svojich záverov bez bližšieho zdôvodnenia vyslovil, že sťažovateľ si môže uplatniť paušálne trovy starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Keďže ústavný súd k tomuto nepodal žiadne vysvetlenie, ktoré by bolo spôsobilé vyvrátiť vyššie prezentované závery exekučného súdu v tomto konaní a ústavný súd ani neposudzoval súladnosť takej interpretácie a aplikácie právnych predpisov v napadnutom upovedomení s (resp. kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách), ktoré by boli aplikovateľné na daný prípad, sťažnostný súd mu nemohol pripísať ani oprávneným požadovanú relevanciu, keďže sa nedotýka právneho rámca prejednávanej veci. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že len názor ústavného súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia majúci zovšeobecňujúcu povahu je záväzný pre typovo podobné prípady. Je tomu tak najmä pre to, že z princípu rovnosti vyplýva aj právo na predvídateľnosť rozhodovania v obdobných prípadoch, čím sa vylučuje ľubovôľa pri aplikácii práva. Z obsahu dotknutého uznesenia ústavného súdu je zistiteľné, že ústavný súd vo svojom rozhodnutí ani nepredostrel všeobecný právny názor k otázke, či sa paušálne trovy starej exekúcie prináležiace súdnemu exekútorovi, prípadne iné trovy, ktoré oprávnenému vznikli v starej exekúcii, stávajú príslušenstvom pohľadávky oprávneného pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by mal zovšeobecňujúci záväzný potenciál vo vzťahu k rovnakému právnemu posúdeniu tejto otázky v obdobných prípadoch. Jedná sa len o konštatovanie ústavného súdu, bez akéhokoľvek vzťahu k dotknutým ustanoveniam a bez akejkoľvek reflexie k protichodným právnym názorom na túto problematiku. Pre úplnosť súd dodáva, že mu nie je známe také rozhodnutie ústavného súdu, v ktorom by tento súd posudzoval ústavnú udržateľnosť rozhodnutia exekučného súdu o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov starej exekúcie. Len takéto rozhodnutie by bolo pre posúdenie daného prípadu významné.

28. Na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností sťažnostný súd dospel k záveru, že pokiaľ súd v napadnutom uznesení návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti uplatneného nároku zo strany oprávneného na vymoženie 245,58,- eur (trovy právneho zastúpenia v starej exekúcii v sume 187,08 eur, zaplatený súdny poplatok v starej exekúcii v sume 16,50 eur a paušálne trovy starej exekúcie súdneho exekútora v sume 42,00 eur) zamietol na základe ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s Exekučného poriadku, takéto rozhodnutie je vecne správne. Z uvedených dôvodov súd nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa v spojení s Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť.

29. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).