Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PN-15Cpr-8-2019.pdf
PDF · 180.31 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-15Cpr/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: DUKY TRANS, s.r.o., so sídlom Nová 2815/25, Malacky, IČO: 36614319, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Vladimír Gembický, advokát so sídlom E. Belluša 6752/8, Piešťany, proti žalovanému: D. R., nar. XX.X.XXXX, s povoleným pobytom v Slovenskej republike: F. XXX/XX, A., okres B., s trvalým pobytom W. N. X, W. X, Česká republika, štátna občan Českej republiky, o zaplatenie 4.400,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 350,60 eura z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.049,40 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.049,40 eura od 11.6.2019 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a .
IV. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 73,92 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 7.11.2019, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 8.11.2019, sa domáhal žalobca od žalovaného zaplatenia sumy 4400 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 29.12.2017 až do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej mu žalovaným pri plnení pracovných povinností. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobný nárok odvodzoval žalobca od pracovného pomeru strán sporu založeného pracovnou zmluvou zo dňa 25.11.2017, a od poškodenia nákladného motorového vozidla žalobcu dňa 8.11.2017, kedy viedol vozidlo žalovaný pri plnení jeho pracovných povinností, pričom vzniknutú škodu žalobcovi žalovaný nenahradil. Okolnosti vzniku predmetnej škody popísal žalobca tak, že žalovaný vykonával pre žalobcu prácu v pozícii vodiča nákladného motorového vozidla, pričom dňa 8.11.2017 viedol žalovaný motorové vozidlo zverené mu žalobcom zn. MAN TGL 8.250, EVČ: V.-XXXF.. Podľa záznamu v diagnostickej pamäti vozidla v okamihu nájazdu 449 442 km začalo vozidlo signalizovať poruchu mazania motora - tlak oleja v motore bol príliš nízky. Táto porucha bola signalizovaná na prístrojovej doske vozidla červenou kontrolkou a výstražným červeným trojuholníkom. Takáto signalizácia oznamuje vodičovi bezpodmienečnú nutnosť okamžite vozidlo zastaviť, nakoľko pohonná jednotka vozidla nie je bez ďalšieho poškodenia v stave spôsobilom na ďalšiu prevádzku. Žalovaný ignoroval výstražný palubný systém vozidla, pokračoval v jazde ešte minimálne 5 km. Týmto konaním žalovaného došlo na motore vozidla rozsiahlemu poškodeniu komponentov. Žalovaný porušením povinnosti uložených mu v zmysle § 81 písm. a) Zákonníka práce porušil povinnosť chrániť majetok žalobcu pred poškodením pričom konaním žalovaného došlo na motorovom vozidle MAN TGL 8.250, EVČ: V.-XXXDA, VIN:
G.XXD.XZ.O.XXXXXX k rozsiahlemu poškodeniu motorovej jednotky, a vozidlo sa stalo neschopným prevádzky. Vozidlo bolo odtiahnuté v dvoch fázach do autorizovaného servisu MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o., Rožňavská 24/A, Bratislava. Žalobca zaplatil za odťah v rámci Českej republiky cenu 858,- eur a v rámci Slovenskej republiky cenu 1.560,- eur. Na vozidle bola vykonaná oprava motora v celkovej hodnote 18.009,96 eura, a teda žalovaný svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu v celkovej výške 20.427,- eur. Žalobca prerokoval vzniknutú škodovú udalosť so žalovaným dňa 31.12.2017, avšak žalovaný odmietol podpísať zápis škodovej komisie. Pracovný pomer skončil dohodou o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce dňom 5.3.2018. Priemerný mesačný zárobok žalovaného určený podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce (pravdepodobný zárobok) bol vo výške 1.100,- eur, a žalobca si uplatnil žalobou od žalovaného náhradu škody vo výške 4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku v zodpovedajúcej výške 4.400,- eur. Popri nároku na náhradu škody v uvedenej sume si uplatnil žalobca aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.400,- eur od 29.12.2017 až do zaplatenia.
3. Právomoc súdov Slovenskej republiky je daná podľa čl. 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého zamestnávateľ môže začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko. Žalovaný ako bývalý zamestnanec žalobcu mal v čase začatia konania povolený pobyt v SR do 26.2.2023 na adrese F. XXX/XX, A., SR , okres B., Trnavský kraj.
4. Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 15Cpr/8/2019-44 zo dňa 8.4.2021, ktorý zrušil súd uznesením č. k. 15Cpr/8/2019-62 zo dňa 14.5.2020 z dôvodu včasného podania odporu žalovaným s odôvodnením vo veci samej.
5. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, ktorú považoval za istú formu odplaty, nakoľko ukončenie pracovného pomeru bolo sprevádzané problémami, pre ktoré oznámil žalovaný na inšpektoráte práce porušenie zákona a povinností žalobcu ako zamestnávateľa. Žalovaný mal za to, že u žalobcu boli zistené určité porušenia, a možno predpokladať, že bol aj sankcionovaný. Hlavným dôvodom, pre ktorý sa obrátil žalovaný na inšpektorát práce, bolo, že počas jeho pracovnej neschopnosti v období od 12.2.2018 do 4.3.2018 zistil od svojho lekára, že žalovaný nemá uhradené zdravotné poistenie, resp. nie je prihlásený v zdravotnej poisťovni napriek tomu, že bol v danom čase žalovaný u žalobcu riadne zamestnaný. Zdravotná poisťovňa oznámila žalovanému, že zamestnávateľ ho odhlásil, a že ako cudzí štátny občan, ktorý nepracuje na Slovensku, nemá nárok na zdravotné poistenie. Následne žalovaný zistil, že žalobca s ním nezákonne ukončil pracovný pomer, resp. ho svojvoľne odhlásil zo zdravotnej poisťovne. Po konfrontácii žalobcu v súvislosti s týmto nezákonným postupom spätne doplatil žalobca za žalovaného všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z pracovného pomeru, a uhradil všetky nedoplatky za obdobie do 5.3.2018. Pracovné vzťahy strán sporu boli natoľko narušené, že sa rozhodol žalovaný ukončiť pracovný pomer dohodou, čo žalobca akceptoval. Žalovaný sa domnieval, že podanie žaloby, vzhľadom na veľký časový odstup, súvisí s právoplatným ukončením konania inšpektorátu práce, čo podnietilo žalobcu vymáhať od žalovaného náhradu škody, pretože o oznámení žalovaného mal žalobca vedomosť. Listinné dôkazy predložené žalobcom neboli, podľa názoru žalovaného, dostatočne spôsobilé na preukázanie nároku žalobcu voči žalovanému, keďže počas trvania pracovného pomeru vykonával žalovaný prácu ako šofér kamióna, ktoré však používali aj iní zamestnanci. Žalovaný jazdil hlavne do Nemecka, Kamión nebol riadne servisovaný, avšak lepší k dispozícii nebol. Dlhodobo bol preťažovaný, a takáto vada -porucha bola otázkou času, pretože obdobné poruchy sú pri neustále predimenzovaných vozidlách bežné. Keď bol žalovaný v Nemecku s vozidlom, zistilo sa, že presahovalo dovolenú hmotnosť z maximálnych 7.490 kg, pričom malo 9.390 kg, o čom predložil súdu potvrdenie o vážení vozidla a fotokópiu technického preukazu od vozidla. O preťažovaní vozidla mal zamestnávateľ vedomosť, že takto sa bežne jazdilo, o čom sa rozprával žalovaný so žalobcom, ktorý mu dal jasne najavo, že žalovaný má šoférovať, že žalobca bude riešiť ostatné veci. K predmetnému vozidlu existovali navyše 2 rôzne technické preukazy s rôznymi technickými parametrami, pričom v prvom (pôvodnom) technickom preukaze boli parametre vozidla z výroby, v druhom technickom preukaze boli už uvedené iné technické parametre, kde je vozidlo bolo zaradené do inej kategórie (do 7,5 t), ale používalo sa naďalej rovnako ako „ťažké vozidlo,“ v ktorom prevážali zamestnanci žalobcu rovnako ťažký náklad, aj keď motor kamiónu aj iné komponenty neboli na to určené. Je zrejmé, že žalobca týmto konaním sledoval zníženie poplatkov (napr. mýto) a zvýšenie zisku, pretože toto vozidlo bolo stále preťažené nákladom. V takýchto prípadoch však sa dá dôvodne očakávať, že dôjde k poruche. Žalovaný bol presvedčený, že porucha, na ktorú sa odvoláva žalobca, nespôsobil žalovaný svojím konaním, pretože jazdil na pokyn a s vedomím žalobcu, pričom týmto vozidlom nejazdil iba žalovaný, ale
aj ďalší zamestnanci žalobcu. Žalovaný bol presvedčený, že nenesie žiadnu vinu ani nezodpovednosť na poruche kamiónu, pretože spôsob, akým bolo auto užívané, viedol k jeho nadmernému opotrebeniu, a k tejto konkrétnej poruche. Žalovaný poprel, že by viedol neodborne vozidlo potom, ako sa rozsvietilo kontrolné svietidlo na palubnej doske, a že by ignoroval výstražný systém, pretože jazdu okamžite prispôsobil poruchovému stavu, a kamión odstavil na prvom možnom a bezpečnom mieste. Následne komunikoval so žalobcom, ktorý zariadil odťahovú službu, kamión bol odtiahnutý do servisu v Českej republike, a neskôr na Slovensko. Žalobca nikdy nechcel vysvetliť žalovanému nič bližšie ohľadom záverov v servise v Českej republike, o čom nevidel žalovaný ani žiadne písomnosti. Žalovaný sa domnieval, že žalobca zabezpečil prevoz vozidla na Slovensko do známeho prostredia, nakoľko tam zrejme mohol ovplyvniť žalobca výšku vyčíslenej škody. Zároveň poukázal žalovaný na skutočnosť, že vystavenie faktúry neznamená, že ju žalobca aj skutočne uhradil.
6. Žalovaný ďalej namietol výšku vypočítanej z priemernej mzdy, keďže žalobca vychádzal z priemernej mzdy 1.100,- eur mesačne napriek tomu, že mesačný príjem žalovaného bol 576,- eur mesačne. Žalovaný tvrdil, že žalobca s ním neprerokoval požadovanú náhradu škody, ani mu neoznámil, že si uplatňuje voči nemu nejaký nárok z pracovnoprávnych vzťahov, na čo bol zamestnávateľ povinný podľa § 192 ods. 1 Zákonníka práce. Žalovaný odkázal na ust. § 102 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania dvojročnej premlčacej doby na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá, keďže škodová udalosť nastala dňa 8.11.2017, a žaloba bola podaná dňa 11.11.2019. Žalovaný odkázal na R 16/2014, podľa ktorého, poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá hneď, ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí ísť priamo zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru v určení zodpovedného subjektu (nejde teda o nespochybniteľnú istotu v určení zodpovednej osoby). Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúceho nespochybniteľná istota poškodeného zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. Žalovaný ďalej uviedol, že svoje povinnosti zamestnanca vykonával riadne, neporušil žiadne pracovné postupy ani povinnosti a že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody pretože predpokladom všeobecnej zodpovednosti je zavinené porušenie pracovných povinností. K predmetnej škode nedošlo nesplnením pokynov zamestnávateľa, ale práve naopak, práve v súvislosti s nesprávnym používaním vozidla podľa pokynov zamestnávateľa. Z uvedených dôvodov nemôže žalovaný akceptovať, aby od neho žalobca požadoval náhradu škody, ktorá vznikla v súvislosti s pokynmi žalobcu preťažovať vozidlo.
7. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 22.2.2024 a na deň 11.4.2024, na ktoré sa nedostavil žalovaný, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť iba na prvom pojednávaní pre dočasnú pracovnú neschopnosťou, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania. Neprítomnosť na druhom pojednávaní žalovaný vôbec súdu neospravedlnil, ani nepožiadal o jeho odročenie. Súd preto podľa 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „CSP“), vec prejednal a na pojednávaní dňa 11.4.2024 aj rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
8. Na pojednávaní dňa 22.2.2024 predniesol právny zástupca žalobcu súdu, že žalobca berie žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 350,60 eura, a zotrval na žalobe v prevyšujúcom rozsahu, teda v časti o zaplatenie sumy 4.049,40 eura s príslušenstvom. K čiastočnému späťvzatiu žaloby pristúpil žalobca potom, čo vypočítal výšku požadovanej náhrady škody voči žalovanému ako štvornásobok pravdepodobného priemerného zárobku podľa Zákonníka práce na základe výplatných pások žalovaného za obdobie mesiacov 11/2017 až 2/2018.
9. Žalovaný sa k čiastočnému späťvzatiu nevyjadril.
10. Žalobca upresnil v priebehu sporu výpočet požadovanej náhrady škody postupom podľa § 134 ods. 3 a 4 Zákonníka práce ako priemerný hodinový zárobok, keďže mesiaci november 2017 odpracoval žalovaný 176 hodín, za čo mu bola vyplatená mzda v čistom 1.022,65 eura, v decembri 2017 odpracoval 152 hodín za čo mu bola vyplatená mzda v čistom 925,46 eura v januári 2018 odpracoval 184 hodín, za čo mu bola vyplatená mzda v čistom 1.083,46 eura. a za obdobie mesiacov 11/2017, 12/2017 a 1/2018 bola žalovanému vyplatená mzda spolu vo výške 3.031,11 eura, pričom za obdobie týchto troch mesiacov odpracoval spolu 512 hodín. Priemerná hodinová mzda za rozhodné obdobie predstavuje 5,9201 eura/hodina (vypočítaná ako čistá mzda za rozhodné obdobie troch mesiacov spolu vo výške 3.031,11 eura, vydelená 512, t. j. počtom odpracovaných hodín). Priemerný odpracovaný čas za rozhodné obdobie bol 171 hodín (vypočítaný ako počet odpracovaných hodín za rozhodné obdobie troch mesiacov /512/ vydelený počtom mesiacov /3/). Priemerná mesačná mzda v danom prípade bola vypočítaná ako: priemerná hodinová mzda za rozhodné obdobie (5,92 01 eura/hodina) vynásobená priemerným mesačným odpracovaným časom (171 hodín), čo predstavuje 1.012,35 eura. Nárok na náhradu škody si tak žalobca v priebehu sporu uplatnil vo výške štvornásobku takto vypočítanej z priemernej mesačnej mzdy, t. j. vo výške zodpovedajúcej sume 4.049,40 eura.
11. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 22.2.2024 a 11.4.2024 právny zástupca žalobcu predniesol konajúcemu súdu, že predmetné vozidlo v rozhodný deň, t. j. 8.11.2017 použil na jazdu iba žalovaný. Spoločnosť, ktorá vozidlo opravovala dňa 26.2.2018, sa písomne vyjadrila, že dňa 8.11.2017 už bola na vozidle signalizovaná závada mazania motora na prístrojovej doske červenou kontrolkou s výstražným červeným trojuholníkom, čo malo za následok, že povinnosťou vodiča bolo okamžite zastaviť, a vypnúť motor. Žalovaný však napriek tomu pokračoval v jazde ďalších 5 kilometrov. Podpísanú pracovnú zmluvu nevedel žalobca predložiť súdu z dôvodu, že táto sa omylom nachádzala v origináli na inšpektoráte práce, a požiadal súd o poskytnutie primeranej lehoty na jej zadováženie v prípade, že by súd trval na jej predložení, keďže pracovná zmluva nachádzajúca sa v súdnom spise nie je podpísaná. Právny zástupca žalobcu navrhol žalobe v rozsahu, v ktorom nebola vzatá späť, vyhovieť, a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania.
12. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to pracovnou zmluvou zo dňa 25.10.2017, oznámením spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. zo dňa 26.2.2017, výpisom z diagnostickej pamäte celého vozidla, faktúrou zo dňa 29.12.2017, zápisom škodovej udalosti, dohodou o skončení pracovného pomeru, výplatnými páskami žalovaného za obdobie mesiacov 11/2017 až 2/2018, čestným vyhlásením K.Z. K., výzvou Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s., dohodou o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenou medzi spoločnosťou MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. a žalobcom, výpismi z účtu žalobcu, písomnými vyjadreniami strán sporu, ústnymi vyjadreniami žalujúcej strany na pojednávaniach, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:
13. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili dňa 25.10.2017 pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce vodič, s dňom nástupu do práce 25.10.2017, na dobu neurčitú, s miestom výkonu práce v sídle zamestnávateľa v Malackách. Zmluvné strany sa dohodli, okrem iného, že žalobca mohol vysielať žalovaného zamestnanca na pracovné cesty na nevyhnutne potrebné obdobie podľa svojich potrieb, k čomu udelil žalovaný zamestnanec svoj súhlas. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda o hmotnej zodpovednosti za zverené vozidlo (čl. VIII., bod 8.2. zmluvy) s tým, že žalovaný zamestnanec bol povinný bezodkladne nahlásiť škodu spôsobenú počas výkonu povolania zamestnávateľovi. Zamestnanec bol povinný uzatvoriť poistku zodpovednosti za škodu, ktorú poistenec pôsobí svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi, počas trvania pracovného vzťahu.
14. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný viedol dňa 8.11.2017 nákladné motorové vozilo žalobcu zn. MAN TGL 8.250, EVČ: V.-XXXDA, VIN: G., zverené žalovanému na plnenie jeho pracovných úloh, pričom počas jazdy v uvedený deň došlo k nezvratnému poškodeniu motora, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné vozidlo odtiahnuť z miesta poškodenia v Českej republike do iného miesta v Českej republike, potom odtiaľ až do servisu v Bratislave, ktorý vykonal opravu motora vozila.
15. Spoločnosť MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. listom zo dňa 26.2.2018 oznámila žalobcovi, že dňa 6.12.2017 jej bolo do servisu pristavené predmetné vozidlo s poškodeným motorom, pričom z pamäti závad vozidla uvedeného vozidla táto spoločnosť zistila, že dňa 8.11.2017, kedy bolo najazdených 449.442 kilometrov, bola signalizovaná závada mazania motora - tlak oleja v motore príliš nízky, pričom
táto závada je zobrazovaná na prístrojovej doske vodička červenou kontrolkou a výstražným červeným trojuholníkom. V danom prípade bolo nevyhnutné s vozidlom okamžite zastaviť, a vypnúť motor, aby sa zabránilo poškodeniu motora, čo sa v danom prípade nestalo, nakoľko s vozidlom sa pokračovalo v jazde ešte ďalších cca 5 km. Táto spoločnosť vykonala aj opravu predmetného vozidla, za ktorú si vyúčtovala celkovú cenu 18.009,96 eura faktúrou č. 5255036865 vytavenou dňa 29.12.2017.
16. Dňa 31.12.2017 prerokoval žalobca, konajúc konateľom F. Y. ako predsedom škodovej komisie, spolu s K.Y. K.Y. ako ďalším členom škodovej komisie, zároveň disponentom prepravy, so žalovaným škodovú udalosť spôsobenú neúmyselným konaním žalovaného zamestnanca na predmetnom motorovom vozidle dňa 8.11.2017, ktorým konaním bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 20.427,96 eura vrátane DPH, z toho 18.009,96 eura oprava motora, 858,- eur odťah v rámci ČR a 1.560,- eur od vzťah z ČR do SR. Žalujúci zamestnávateľ uzavrel, že škoda bola spôsobená v dôsledku nepozornosti, porušením pracovných povinností žalovaného zamestnanca tým spôsobom, že tento napriek signalizujúcej kontrolke o poruche motora pokračoval v jazde, čím spôsobil poškodenie predmetného nákladného vozidla zamestnávateľa. Výsledok prerokovania bolo zosobnenie tejto škody zamestnancovi v plnej miere. Na zápise škodovej udalosti sú podpísaní konateľ žalobcu a členka škodovej komisie, K. K.. Podpis žalovaného na zápise absentuje, pričom odmietnutie podpísania zápisu škodovej komisie žalovaným je zaznamenané na konci zápisu škodovej udalosti.
XX. K. K. dňa 27.2.2024 písomne čestne vyhlásila, že sa osobne zúčastnila dňa 31.12.2017 prerokovania škodovej udalosti spôsobenej žalobcovi žalovaným dňa 8.11.2017 na predmetnom motorovom vozidle. Prerokovania sa zúčastnila spolu s konateľom žalobcu a za prítomnosti žalovaného. Vzniknutá škoda bola uplatnená žalovanému zamestnancovi k náhrade v plnej výške s tým, že za jej vznik zodpovedal celom rozsahu. Záverom uviedla, že žalovaný zamestnanec odmietol zápis z prerokovania podpísať.
18. Z výplatných pások žalovaného za obdobie mesiacov 11/2017 až 2/2018 vyplýva, že v mesiaci november 2017 odpracoval žalovaný 176 hodín, za čo bolo žalobcovi vyplatených v čistom 1.022,65 eura. V decembri 2017 odpracoval žalovaný 152 hodín, za čo mu bolo vyplatených v čistom 925,46 eura. V januári 2018 odpracoval 184 hodín, za čo mu bolo vyplatených v čistom 1.083,46 eura. Vo februári 2018 odpracoval 56 hodín, za čo mu bolo vyplatených v čistom 426,80 eura.
19. Strany sporu uzatvorili dňa 5.3.2018 dohodou o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, podľa ktorej predmetný pracovný pomer, ktorý vznikol 27.10.2017, sa skončil dňom 5.3.2018. Dohoda bola uzatvorená na žiadosť zamestnanca a bez odstupného.
20. Spoločnosť MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. a žalobca uzatvorili dňa 8.1.2018 dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, podľa ktorej vyúčtovanú cenu opravy faktúrou č. 5255036865 uhradí žalobca v 6 splátkach, a to v piatich splátkach vo výške po 2.170,- eur, splatných 15.2.2018, 15.3.2018, 15.4.2018, 15.5.2018 a 15.6.2018, a poslednú, šiestu splátku v sume 2.159,90 eura splatnú 15.7.2018. Všetky splátky sa zaviazal žalobca uhradiť na účet uvedený v dohode.
21. Žalobca zaplatil spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. dňa 15.12.2017 prevodom z účtu sumu 5.000,- eur, v dňoch 13.2.2018, 13.3.2018 13.4.2018, 13.5.2018, 13.6.2018 a 13.7.2018 zaplatil tejto spoločnosti celkom 6 splátok po 2170,- eur k variabilnému symbolu s číslom totožným s číslom faktúry, ktorou si vyúčtovala táto spoločnosť cenu opravy predmetného motora, a teda už zaplatil celú sumu opravy, keďže spolu zaplatil 18.020,- eur. Tieto platby žalobcu vyplývajú z výpisov z jeho účtu vedeného v OTP Banka Slovensko, a.s.
22. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ako splnomocnený zástupca žalobcu, listom zo dňa 16.5.2019 písomne vyzvala žalovaného na náhradu škody v sume 20.427,96 eura do 5 dní od doručenia tejto výzvy, ku ktorej škode došlo neúmyselným konaním žalovaného na predmetnom nákladnom motorovom vozidle žalobcu dňa 8.11.2017, kedy žalovaný v dôsledku jeho nepozornosti a porušením pracovných povinností, napriek signalizujúcej kontrolke o poruche motora, pokračoval v jazde, čím spôsobil poškodenie nákladného vozidla. Predmetnú výzvu si neprevzal žalovaný v odbernej lehote na pošte, z ktorého dôvodu pošta dňa 11.6.2019 vrátila zásielku odosielateľovi, ktorému bola neprevzatá zásielka doručená dňa 12.6.2019.
23. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný z predmetnej škody nenahradil žalobcovi ani časť uplatneného žalobného nároku.
24. Súd vec právne posúdil nasledovne:
25. Podľa § 81 písm. a), c) a e) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu vzniku predmetnej škody, t. j. k 8.11.2017 (ďalej aj ako len „ZP“ alebo „Zákonník práce“ v príslušnom tvare), zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
26. Podľa § 179 ods. 1 ZP, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
27. Zákonník práce upravuje aj dva druhy objektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na zavinenie. V ust. § 182 až § 184 upravuje Zákonník práce zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. V ust. § 185 upravuje Zákonník práce zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov.
28. Podľa § 182 ods. 1 až 3 ZP, (1) ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
29. Podľa § 185 ZP, (1) zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. (2) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. (3) Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril podľa odseku 1, pre prípad straty a zničenia, a okruh zamestnancov, ktorým poistí predmet zverený podľa odseku 1 pre prípad straty a zničenia.
30. Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, sama osebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať podľa § 182 Zákonníka práce. Táto zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode vo forme schodku, t. j. na hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal. Ide napríklad o veci, ktoré má zamestnanec v sklade, ktoré sa prepravujú, finančné prostriedky a podobne. V žiadnom prípade sem nemožno zahrnúť pracovné pomôcky a motorové vozidlo, ktoré má zamestnanec ako vodič užívať (rozsudok NSSR sp. zn. 5Cdo/248/2009 zo dňa 31.8.2010).
31. Podľa § 186 ods. 1 a 2 ZP, (1) zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. (2) Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. (3) Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže
zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
32. Podľa § 134 ods. 1 až 4 ZP, (1) priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. (2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. (4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
33. Podľa § 191 ods. 1 až 3 ZP, (1) zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. (2) Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. (3) Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
34. Podľa § 1 ods. 1 a 4 ZP, (1) tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. (4) Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
35. Zákonník práce a ani Občiansky zákonník, ktorý je vo vzťahu k Zákonníku práce všeobecným právnym predpisom, teda aplikovateľný subsidiárne, nedefinuje pojem škoda. Definíciu tohto pojmu však ponúka platná judikatúra, ktorá škodu chápe ako ujmu, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (porov. R 55/1971).
36. Podľa § 420 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), (1) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
37. Podľa § 442 ods. 1 a 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
38. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 464/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu predmetnej škodovej udalosti (k 8.11.2017), technickou nespôsobilosťou vozidla je každý prípad na vozidle, ktorý môže bezprostredne ohroziť prevádzkové vlastnosti vozidla alebo môže byť zdrojom ohrozenia bezpečnosti cestnej premávky, životného prostredia, verejného zdravia, prípadne zdrojom znečistenia alebo poškodenia pozemnej komunikácie.
39. Podľa § 17 ods. 2 písm. o) vyhlášky č. 464/2009 Z. z. v znení účinnom ku dňu 8.11.2017, vozidlo sa považuje za technicky nespôsobilé na cestnú premávku, najmä ak zjavne uniká palivo, olej, mazivo alebo iné prevádzkové náplne z vozidla.
40. Predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, ktorými sú 1.) protiprávne konanie, 2.) vznik škody, 3.) priamy príčinný vzťah medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a 4.) zavinenie škodcu, okrem prípadov, kde zákon upravuje objektívnu zodpovednosť za škodu, t. j. bez ohľadu na zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých štyroch (pozn. v prípade objektívnej zodpovednosti - splnenie všetkých troch) predpokladov zodpovednosti za škodu, pričom pri absencii ktoréhokoľvek z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
41. Ustanovenie § 102 OZ, na ktoré odkazoval žalovaný, má vplyv iba na začiatok plynutia premlčacej doby, keďže podľa toho ustanovenia, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo, a teda znamená neskorší začiatok plynutia premlčacej doby. Toto ustanovenie sa vzťahuje na tzv. prekluzívne (prepadné) lehoty, napr. zodpovednosť za vady, kedy je potrebné uplatniť si určité právo u fyzickej alebo u právnickej osoby. Na daný prípad nebolo možné toto ustanovenie preto aplikovať.
42. Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, (1) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
43. Podľa § 106 ods. 1 a 2 OZ, (1) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
44. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
45. Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
46. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
47. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
48. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
49. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, (1) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis
50. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).
51. Úroky z omeškania môže veriteľ peňažnej pohľadávky požadovať od dlžníka najskôr po vzniku jeho pohľadávky voči dlžníkovi, v danom prípade až po reálnom zaplatení ceny opravy vozidla a nákladov na jeho odtiahnutie, pričom na úroky z omeškania má veriteľ nárok až po márnom uplynutí lehoty na jej zaplatenie. Ak lehota plnenia nebola dohodnutá, vychádzajúc z ust. § 563 OZ, môže veriteľ požadovať od dlžníka úroky z omeškania najskôr od prvého dňa potom, čo ho vyzval na zaplatenie konkrétnej sumy. V prípade, že neuviedol lehotu na plnenie, má sa za to, že bol povinný požadovanú sumu zaplatiť hneď na druhý deň po doručení výzvy.
52. Žalovaný sa dostal do omeškania s náhradu škody žalobcovi dňom bezprostredne nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na jej úhradu určenej žalobcom, v mene ktorého konala Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., vo výzve zo dňa 16.5.2019, teda márnym uplynutím lehoty 5 dní od doručenia výzvy žalovanému. Zásielka s výzvou bola uložená na pošte počas odbernej lehoty určenej na jej vyzdvihnutie adresátom, a teda bola po celú dobu uloženia na pošte v dispozičnej sfére adresáta, ktorý sa rozhodol zásielku si neprevziať. V danom prípade súd ustálil, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením náhrady škody žalobcovi najneskôr dňom 11.6.2019, kedy pošta vrátila neprevzatú zásielku späť adresátovi.
53. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania žalovaného s platením náhrady škody pôvodnému žalobcovi, t. j. k 11.6.2019, bola 0,00 %, čomu zodpovedala výška úrokov z omeškania zvýšená o 5 percentuálnych bodov, t. j. zákonné úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, aj podľa predpisov pracovného práva (za subsidiárneho použitia Občianskeho zákonníka podľa § 1 ods. 4 ZP), boli k danému dňu vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku až do zaplatenia.
54. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
55. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
56. Podľa § 216 CSP, (1) súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. (2) Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
57. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
58. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
59. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
60. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 350,60 eura, a na neexistenciu nesúhlasu žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím z vážnych dôvodov, súd konanie v tejto časti zastavil (I. výrok).
61. Vykonaným dokazovaním listinami, a to listinami, a to pracovnou zmluvou zo dňa 25.10.2017, oznámením spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. zo dňa 26.2.2017, výpisom z diagnostickej pamäte celého vozidla, faktúrou zo dňa 29.12.2017, zápisom škodovej udalosti, dohodou o skončení pracovného pomeru, výplatnými páskami žalovaného za obdobie mesiacov 11/2017 až 2/2018, čestným vyhlásením K. K., výzvou Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s., dohodou o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenou medzi spoločnosťou MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. a žalobcom, výpismi z účtu žalobcu, písomnými vyjadreniami strán sporu, ústnymi vyjadreniami žalujúcej strany na pojednávaniach, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že žalovaný bol v čase od 25.10.2017 do 5.3.2018 zamestnancom žalobcu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.10.2017, u ktorého vykonával žalovaný prácu vodiča nákladného motorového vozidla. Dňa 8.11.2017 viedol
žalovaný v rámci plnenia svojich pracovných povinností žalobcom zverené nákladné motorové vozidlo zn. MAN TGL 8.250, EVČ: V.-XXXDA, VIN: G., ktoré pri najazdených 449.442 km začalo na prístrojovej doske vodiča signalizovať červenou kontrolkou závadu mazania motora - tlak oleja v motore príliš nízky, a zároveň výstražným červeným trojuholníkom, ktoré vodičovi každého motorového vozidla signalizujú nevyhnutnú potrebu okamžite zastaviť, a vypnúť motor. Žalovaný však tak neurobil, a pokračoval v jazde ešte ďalších cca 5 kilometrov, čo viedlo k nezvratnému poškodeniu motora predmetného nákladného motorového vozidla, ktoré sa stalo preto nepojazdným, a muselo byť odtiahnuté z miesta nehody v Českej republike na iné miesto v Českej republike, a odtiaľ potom do servisu v Slovenskej republike. Za opravu poškodeného motora vozidla zaplatil žalobca preukázateľne sumu 18.020,- eur z ceny 18.009,96 eura, vyúčtovanej mu faktúrou autoservisu. Žalobca nepreukázal zaplatenie ceny za odťah vozidla v rámci Českej republiky v sume 850,- eur, ani ceny za odtiahnutie vozidla v rámci Slovenskej republiky v sume 1.560,- eur.
62. Vznik predmetnej škody na predmetnom vozidle prerokoval žalobca v škodovej komisii so žalovaným dňa 31.12.2017, s výsledkom prerokovania, že žalovaný spôsobil žalobcovi dňa 8.11.2017 škodu na predmetnom nákladnom motorovom vozidle neúmyselným konaním vo výške 20.427,96 eura vrátane DPH, z toho 18.009,96 eura oprava motora, 858,- eur odťah v rámci ČR a 1.560 eur od vzťah z ČR do SR. Nedbanlivosť žalobcu pozostávala z jeho nepozornosti, porušenia pracovných povinností tým spôsobom, že tento napriek signalizujúcej červenej kontrolke o poruche motora a výstražného červeného trojuholníka pokračoval v jazde, čím spôsobil poškodenie predmetného nákladného vozidla zamestnávateľa. Výsledkom prerokovania bolo zosobnenie tejto škody zamestnancovi v plnej miere. Žalovaný odmietol podpísať zápis škodovej komisie, ktorý skutočnosť je zaznamenaná na konci zápisu škodovej udalosti. Skutočnosti, že žalovaný bol reálne prítomný na tomto prerokovaní nasvedčuje nielen tvrdenie žalobcu, ale aj čestné vyhlásenie členky komisie, K. K.. Výsledky dokazovania tak svedčali v neprospech žalovaného, ktorý tvrdil, že s ním žalobca neprerokoval predmetnú škodu, a že mu ani neoznámil, že si voči nemu uplatňuje nejaký nárok z pracovných vzťahov.
63. Súd ustálil, že v danom prípade nemal žalovaný objektívnu zodpovednosť (t. j. bez ohľadu na zavinenie) za vzniknutú škodu na predmetnom motorovom vozidle, keďže podľa ustálenej súdnej praxe a rozhodnutí vyšších súdov, ani v prípade platne uzatvorenej dohody hmotnej zodpovednosti do dohody o hmotnej zodpovednosti nemožno zahrnúť motorové vozidlo, ktoré má zamestnanec ako vodič užívať (viac v odseku 30. tohto odôvodnenia). Na predmetnú škodu sa preto vťahovala všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa § 179 ods. 1 ZP, ktorú v danom prípade zavinil žalovaný z nedbanlivosti, keďže napriek tomu, že začala signalizovať červená kontrolka o poruche mazania motora a výstražný červený trojuholník na palubnej doske vozidla, bez primeraných dôvodov sa spoliehal žalovaný na to, že môže odjazdiť ešte ďalších 5 km (a možno aj viac - pozn. súdu), avšak po 5km došlo k nezvratnému poškodeniu motora, a vozidlo musel odstaviť na najbližšom možnom mieste, keďže sa stalo nepojazdným. Pokračovanie v jazde napriek signalizácii poruchy motora červenou kontrolkou a červeným výstražným trojuholníkom porušil žalovaný zákonnú povinnosť podľa ust. § 81 písm. e) ZP, keďže nechránil majetok žalobcu, zverený mu pred poškodením, napriek tomu, že ako vodič z povolania si musel byť veľmi dobre vedomý skutočnosti, že za daných okolností môže mať pokračovanie v jazde ešte ďalších 5km za následok nezvratné poškodenie motora. V tomto smere neobstojí obrana žalobcu, že tento prispôsobil jazdu, a zastavil na najbližšom možnom vhodnom mieste, k čomu súd poznamenáva, že najbližšie vhodné miesto na núdzové zastavenie sa muselo s určitosťou nachádzať na výrazne kratšom úseku jazdy, a nie až po 5km, kedy bol už motor nezvratne poškodený.
64. Výšku náhrady škody spôsobenej zamestnávateľovi jeho zamestnanom upravuje Zákonník práce, pričom jej maximálna výška pri škode spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu (§ 186 ods. 2 ZP). Keďže rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, a pred vznikom predmetnej škody, t. j. do 7.11.2017 žalovaný zamestnanec neodpracoval u žalobcu viac ako 170 hodín, keďže jeho pracovný pomer vznikol iba dňa 25.10.2017, namiesto priemerného zárobku sa pre výpočet výšky náhrady škody vzťahuje pravdepodobný zárobok zistený zo mzdy, ktorú dosiahol zamestnanec od začiatku rozhodujúceho obdobia alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol pričom priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok (§ 134 ods. 2, 3 a 4 ZP), a preto pravdepodobný zárobok žalovaného v danom prípade určil súd od začiatku rozhodujúceho obdobia, v danom prípade za obdobie mesiacov 11/2017 (kedy došlo k predmetnej škode, ktorý mesiac bol
zároveň prvým celým kalendárnym mesiacom, po ktorý bol žalovaný v pracovnom pomere už žalobcu), 12/2017 a 1/2018, čo predstavuje 3 kalendárne mesiace (štvrťrok), za ktoré mesiace dosiahol žalovaný príjem v čistom spolu 3.031,11 eura za 512 odpracovaných hodín, čo v priemere predstavuje 171 hodín v mesiaci po 5,9201 eura/hodina, t. j. 1.012,35 eura mesačne. Žalobca sa tak mohol domáhať od žalovaného náhrady škody maximálne vo výške 4-nácobku takto určeného pravdepodobného zárobku, v zodpovedajúcej sume 4.049,40 eura.
65. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný z predmetnej sumy neuhradil žalobcovi ani jej časť. Za odtiahnutie predmetného motorového vozidla a za opravu poškodeného motora bol žalobca povinný zaplatiť celkom 20.427,96 eura, pričom v tomto spore preukázal žalobca, že už dňa 15.12.2017 zaplatil časť ceny opravy, vyúčtovanej mu faktúrou autoservisu zameraného na opravu nákladných motorových vozidiel, ktorou mu bola vyúčtovaná suma opravy 18.009,96 eura. Predložením výpisov z účtu preukázal žalobca, celú cenu opravy už zaplatil, z toho 5.000,- eur dňa 15.12.2017, a od februára 2018 do júla 2018 (6 mesiacov) zaplatil každý mesiac jednu splátku vo výške po 2.170,- eur, t. j. celkom zaplatil za opravu 18.020,- eur. Žalobca nepreukázal v tomto spore vyúčtovanie a následné nezaplatenie ceny odtiahnutia predmetného vozidla v rámci ČR, ani v rámci SR, čo však nemalo vplyv na súdom uloženú povinnosť, vzhľadom na zákonom stanovenú maximálnu výšku náhrady škody spôsobenej zamestnancom zamestnávateľovi z nedbanlivosti.
66. Žalobca listom zo dňa 16.5.2019 vyzval žalovaného na náhradu celej škody v sume 20.627,96 eura. Keďže žalovaný neuhradil žalobcovi ani jej časť, dostal sa do omeškania s jej platením márnym uplynutím lehoty uvedenej vo výzve žalobcu, pričom v danom prípade súd ustálil, že žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania najneskôr dňa 11.6.2019 (viac v odseku 52. tohto odôvodnenia).
67. Žaloba bola súdu doručená elektronicky dňa 8.11.2019, teda v posledný deň 2-ročnej lehoty od vzniku predmetnej škody, keďže koniec lehoty určenej podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa svojím pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína (§ 122 ods. 2 OZ). Nakoľko k vzniku škody došlo dňa 8.11.2017, koniec 2-ročnej lehoty od vzniku škody pripadol na deň 8.11.2019, a preto bola žaloba podaná žalobcom včas, t. j. počas plynutia subjektívnej 2-ročnej, ako aj objektívnej 3-ročnej premlčacej doby. Námietka premlčania žalobného nároku vznesená žalovaným bola preto nedôvodná.
68. Nedostatočná bola obrana žalovaného, že predmetné vozidlo bolo preťažované, že bolo využívané aj inými zamestnancami, že bolo iba otázkou času, kedy sa takáto porucha vyskytne, z ktorého dôvodu bol žalovaný presvedčený, že žalobca nepreukázal, že práve žalovaný zavinil poškodenie predmetného vozidla. K tejto argumentácii žalobcu súd zdôrazňuje, že pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie viacerých zákonných predpokladov, a to 1.) porušenie právnej povinnosti, 2.) vznik škody, 3.) priama príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, a 4.) zavinenie. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že k nezvratnému poškodeniu motora na vozidle žalobcu došlo práve preto, že žalovaný napriek červenej signalizačnej kontrole a červenému výstražnému trojuholníku na prístrojovej doske vozidla pokračoval v jazde ešte viac ako 5 km, čo v žiadnom prípade nemohlo byť najbližšie vhodné miesto na zastavenie. Priamou príčinou nezvratného poškodenia predmetného vozidla bolo nerešpektovanie povinnosti žalovaného vodiča okamžite zastaviť, nepokračovať v jazde, a vypnúť motor z dôvodu signalizácie červenej kontrolky poruchy mazania motora a červeného výstražného trojuholníka na prístrojovej doske vozidla. Žalovaný preukázateľne nezastavil ani okamžite, ani na najbližšom možnom vhodnom mieste. Na tejto zodpovednosti žalovaného by nič nezmenilo zisťovanie príčiny poruchy mazania motora. Rozhodujúce bolo v danom spore zistenie priamej príčiny nezvratného poškodenia motora predmetného motorového vozidla,. Priamou príčinou nezvratného poškodenia motora bolo práve pokračovanie v jazde po dobu 5 km napriek signalizácii poruchy mazania motora červenou kontrolkou a červeným výstražným trojuholníkom. Okamžitým zastavením na najbližšom možnom mieste v žiadnom prípade nemožno považovať zastavenie až po úseku 5 km cesty. Priamou príčinou nezvratného poškodenia motora bolo totiž porušenie právnej povinnosti žalovaného vodiča chrániť zverený majetok zamestnávateľa, v danom prípade porušenie povinnosti nepokračovať v jazde, zastaviť vozidlo, a vypnúť motor. Žalovaný sa nemohol zbaviť svojej zodpovednosti preukazovaním skutočnosti, že v rozhodný deň už bol motor poškodený, že to bola otázka času. Žalobca sa totiž nedomáhal od žalovaného náhrady škody z dôvodu, že motor vozidla bol poškodený v čase, keď do neho daný deň žalovaný nasadol, ale náhrady škody sa domáhal z dôvodu, že žalovaný zhoršil poškodenie motora až do tej miery, že ho nezvratne poškodil
jazdou v úseku ďalších 5 km napriek jeho povinnosti okamžite zastaviť, a vynúť motor, čoho si musel byť žalovaný vedomý z dôvodu signalizujúcej červenej kontrolky a výstražného červeného trojuholníka.
69. K tvrdeniu žalovaného, že k predmetnej škode nedošlo nesplnením pokynu zamestnávateľa, konajúci súd poznamenáva, že pri plnení pracovných úloh je zamestnanec povinný plniť aj iné povinnosti, nielen povinnosti výslovne mu uložené jeho zamestnávateľom, ale je povinný plniť si aj iné povinnosti pri plnení pracovných úloh, ktoré vyplývajú zamestnancovi zo zákona a z iných právnych predpisov, ktoré sa na neho vzťahujú. V danom prípade sa na žalovaného vzťahovali aj povinnosti vodiča motorového vozidla, pričom žalovaný, ako vodič z povolania, si musel byť veľmi dobre vedomý skutočnosti, že jazda v úseku 5 km počas riadne signalizovanej poruchy mazania motora môže mať za následok nezvratné poškodenie motora. Žalobcom tvrdené preťažovanie vozidla na pokyn žalujúceho zamestnávateľa nebolo rozhodujúce pre zistenie zodpovednosti žalovaného za vzniknuté nezvratné poškodenie motora na vozidle žalobcu, keďže pri skúmaní zodpovednosti za škodu sa zaoberá súd zisťovaním priamych príčin, ktoré viedli k vzniku škody. Priamou príčinou nezvratného poškodenia motora na vozidle žalobcu bolo nezastavenie vozidla, a následné nevypnutie motora na najbližšom možnom mieste, ktoré sa určitosťou nachádzalo v úseku niekoľkých metrov od zistenia poruchy mazania motora, a nie až po 5 km. Na zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu nič nemení skutočnosť, že jej vznik oznámil žalobcovi, že tento zariadil odtiahnutie nákladného motorového vozidla, k čomu súd poznamenáva, že oznámenie vzniku škody zamestnávateľovi bolo pracovnou povinnosťou žalovaného zamestnanca, čo nevylučuje zodpovednosť zamestnanca za vznik škody. Tvrdenia žalovaného, že tento vykonával svoje povinnosti zamestnanca riadne a včas, samy osebe nepostačujú na zamietnutie žaloby, keďže vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané že v daný deň viedol predmetné motorové vozidlo iba žalovaný, pričom počas tejto jeho jazdy začala svietiť červená kontrolka a výstražný červený trojuholník na prístrojovej doske vozidla, a napriek tomu pokračoval v jazde ešte ďalších 5 km, v dôsledku čoho sa vozidlo stalo nepojazdným.
70. Súd nevykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi, predloženými a navrhnutými žalovaným: 1.) informáciou o výsledku inšpekcie práce v spoločnosti DUKY TRANS s.r.o. zo dňa 13.4.2018, ku ktorej súd poznamenáva, že ani neobsahuje žiadne skutočnosti v neprospech žalujúceho zamestnávateľa, ktoré tvrdí žalovaný; 2.) vyžiadaním výpisov odvodov zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. a Sociálnej poisťovne za obdobie od 25.10.2017 do 5.3.2018, teda za obdobie trvania predmetného pracovného pomeru za účelom zistenia prihlásenia, resp. odhlásenia žalovaného z povinných odvodov; 3.) Quittung/Wiegeschein - potvrdenie o vážení vozidla v Nemecku, 4.) fotografiou technického preukazu vozidla, 5.) výsluchom iných zamestnancov žalobcu, ktorí jazdili predmetným kamiónom, a iných zamestnancov, ktorí poznajú skutkové okolnosti, ktorých totožnosť žalovaný súdu neoznámil, 6.) vyžiadaním daňového priznania žalobcu za obdobie splatnosti vyúčtovanej ceny opravy predmetného vozidla za účelom zistenia, či žalobca túto cenu uhradil. Tieto dôkazy súd nevykonal, nakoľko ich vykonanie by neviedlo k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca preukázal zaplatenie ceny opravu predmetného motorového vozidla výpismi z účtu, pričom v tomto spore bolo dostatočné preukázanie zaplatenie aspoň tej časti ceny opravy motora, ktorá zodpovedá rozsahu uplatneného nároku na náhradu škody v tomto spore. Súd nevykonal dokazovanie ani ohľadom preukazovania vyúčtovania a následného zaplatenia ceny odťahu vozidla v rámci ČR, ani odťahu v rámci SR, keďže to nebolo v tomto spore potrebné, nakoľko žalobca mal proti žalovanému zamestnancovi nárok na náhradu škody maximálne do výšky štvornásobku priemerného zárobku.
71. Súd upustil aj od výsluchu žalovaného, keďže tento opakovane sa neustanovoval na pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, pričom svoju neprítomnosť na poslednom pojednávaní súdu ani vôbec neospravedlnil. Výsluch žalobcu za daných okolností nebol rovnako potrebný. Súd upustil od predtým súdom uloženej povinnosti žalobcu predložiť súdu riadne podpísanú pracovnú zmluvu, keďže nepodpísaná zmluva sa nachádzala v súdnom spise, medzi stranami bolo jej podpísanie nesporné, podľa vyjadrení žalobcu sa nachádzal originál písomnej pracovnej zmluvy na inšpektoráte práce. Súd ustálil, že na vzniknutú škodu sa nevzťahuje objektívna zodpovednosť žalovaného, kedy by súd trval na predložení riadne podpísané pracovnej zmluvy, nakoľko dohoda o hmotnej zodpovednosti musí byť písomná, inak je neplatná.
72. Nakoľko žalobcovi vznikol proti žalovanému nárok na náhradu škody maximálne vo výške štvornásobku pravdepodobného zárobku žalovaného (viac v odseku 64. tohto odôvodnenia) v zodpovedajúcej sume 4.049,40 eura, ktorou som si uplatnil žalobca žalobou po jej čiastočnom späťvzatí,
súd žalobe v časti, v ktorej nebola vzatá späť, ako skutkovo a právne dôvodné dôvodnej vyhovel. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného záväzku zo spôsobenej škody, na náhradu ktorej mal žalobca nárok vo výške štvornásobku pravdepodobného nároku žalovaného, popri nároku na zaplatenie náhrady škody v zákonnom rozsahu priznal súd žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % zo súdom priznanej sumy za obdobie od 11.6.2019, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s platením náhrady škody (II. výrok).
73. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol (III. výrok), nakoľko nemohol priznať žalobcovi úroky z omeškania za obdobie do 10.6.2019, keďže žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom, že žalovaný sa dostal do omeškania už dňa 29.12.2017, kedy bola vystavená faktúra autoservisom ktorý vykonal opravu poškodeného motora.
74. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, napríklad, či žalobca odvádzal alebo neodvádzal za žalovaného počas trvania pracovného pomeru povinné odvody (zdravotné, sociálne), či žalobca odhlásil alebo neodhlásil žalovaného zo zdravotného poistenia počas trvania pracovného pomeru, či boli pracovné vzťahy medzi stranami sporu narušené, či pohnútkou žalobcu pre podanie žaloby proti žalovanému bolo alebo nebolo oznámenie žalovaného inšpektorátu práce na porušovanie zákona žalujúcim zamestnávateľom, či predmetné vozidlo bolo alebo nebolo bežne preťažované, či bolo alebo nebolo pravidelne servisované, či od predmetného vozidla existovali alebo neexistovali dva odlišné technické preukazy s rôznymi technickými parametrami, prečo žalobca nenechal opraviť predmetné vozidlo v servise v Českej republike, prečo žalobca neodpovedal žalovanému na jeho otázky ohľadom záverov z autoservisu v ČR.
75. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
76. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
77. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
78. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
79. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
80. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
81. Predmetom tohto sporu bolo 1.) zaplatenie sumy 4.400,- eur a 2.) 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 4.400,- eur od 29.12.2017 až do zaplatenia, v zodpovedajúcej sume úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 1.383,89 eura, a teda predmet sporu ku dňu vyhlásenia zodpovedal sume 5.783,89 eura vrátane príslušenstva.
82. Zastavenie konania v časti 350,60 eura (I. výrok) s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 350,60 eura od 29.12.2017 do zaplatenia, v zodpovedajúcej výške úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 100,27 eura, t. j. zodpovedalo ku dňu vyhlásenia rozsudku sume 460,87 eura vrátane príslušenstva, čo predstavovalo 7,96 % predmetu sporu.
83. Žalobca bol v spore úspešný v časti o zaplatenie 1.) sumy 4.049,40 eura 2.) a 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 4.049,40 eura od 11.6.2019 do zaplatenia (II. výrok) v zodpovedajúcej sume úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 980,17 eura, t. j. úspech žalobcu v spore zodpovedal sume 5.029,57 eura vrátane príslušenstva, čo predstavuje 86,96 % predmetu sporu.
84. Žalovaný bol v spore úspešný v časti zamietnutia 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 4.049,40 eura od 29.12.2017 do 10.6.2019 (III. výrok), v zodpovedajúcej výške ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 293,34 eura, čo predstavuje 5,08 % predmetu sporu.
85. Nakoľko žalobca mal vo veci väčší úspech (86,96 %) než žalovaný (5,08 %), pričom práve žalobca procesne zavinil zastavenie časti konania (7,96 %), nakoľko vzal žalobu sčasti späť z iného dôvodu, než pre správanie žalovaného v priebehu sporu, a keďže súd nezistil existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vypočítaný ako rozdiel medzi pomerom úspechu žalobcu vo veci samej (86,96 %) a pomerom úspechu žalovaného vo veci samej (5,08 %) spolu s jeho úspechom zodpovedajúcim procesnému zavineniu zastavenia časti konania protistranou (7,96 %), čo predstavuje nárok žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 73,92 % (IV. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
86. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bolo zavedené nové usporiadanie súdov, v dôsledku čoho s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva zo zaniknutého Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky súd, ktorý vedie predmetný súdny spor pod sp. zn. PN-15Cpr/8/2019.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.