Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-37-2023.pdf
PDF · 189.66 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/37/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa otca C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, D., zastúpeného spoločnosťou NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008, a matky F. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, zastúpenej spoločnosťou advokátska kancelária AKPF, s.r.o. so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava, IČO: 55 032 800, v konaní o návrhu na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 5P/164/2020 – 892 zo dňa 20.07.2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 20.07.2022 súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletého A. B. do osobnej starostlivosti otca a výrokom II. zaviazal matku prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 200 eur, ktorú sumu je matka povinná zasielať k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. upravil styk matky s maloletým tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od štvrtka od 15,00 hod. do pondelka do 08,00 hod; každý párny týždeň v stredu od 15,00 hod. do 19,00 hod; každý nepárny rok počas vianočných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva SR v čase od 08,00 hod prvého dňa takto určených prázdnin do 30.12. príslušného kalendárneho roka do 18,00 hod; každý párny rok počas vianočných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva SR v čase od 30.12. príslušného roka od 08,00 hod do posledného dňa takto určených prázdnin do 18,00 hod; každý párny rok počas jarných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva SR pre Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj od pondelka od 08,00 hod týchto prázdnin až do nedele do 18,00 hod, ktorá nasleduje bezprostredne po skončení týchto prázdnin; každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva SR v čase od 08,00 hod prvého dňa takto určených prázdnin do 18,00 hod posledného dňa takto určených prázdnin; každoročne od 15.07. od 8,00 hod do 31.07. do 18,00 hod; každoročne od 15.08. od 8,00 hod do 31.08. do 18,00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude škola alebo bydlisko otca maloletého. Otec maloletého je povinný maloletého v stanovenom čase matke odovzdať, maloletého na styk s matkou riadne pripraviť s jeho osobnými vecami a odovzdať matke preukaz zdravotného poistenia a cestovný pas maloletého.
Výrokom IV. zaviazal povinnosťou otca umožniť maloletému telefonický kontakt s matkou: každý pondelok a stredu v nepárnom týždni v čase od 18,00 do 18,30 hod. každý utorok, štvrtok a sobotu v párnom týždni v čase od 18,00 hod. do 18,30 hod. Výrokom V. zaviazal matku povinnosťou umožniť maloletému telefonický kontakt s otcom: každú sobotu v nepárnom týždni v čase od 18,00 hod. do 18,30 hod. Vo výroku VI. Vyslovil, že sa tým mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 42P/8/2019-178 zo dňa 09.10.2019 v časti výroku II o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o výživnom. Výrokom VII. vo zvyšku návrh otca a matky zamietol. Výrokom VIII. vyslovil, že tento rozsudok je v celom rozsahu vykonateľný doručením a výrokom IX. o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou čl. 3, 4, 5, ustanovení § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 2, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 63 os. 3, § 37 ods. 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“) a ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. ( Civilný mimosporový poriadok, „CMP“).
3. Podľa odôvodnenia rozhodnutia mal súd po zhodnotení vykonaných dôkazov a po doplnení dokazovania v naznačenom smere podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/274/2021-268 zo dňa 12.05.2022 za preukázané, že rodičovský konflikt sa od poslednej úpravy práv a povinností k maloletému vyhrotil ešte viac a komunikácia, ktorú rodičia medzi sebou zvolili, jednoznačne nie je v záujme maloletého a nemôže prispieť k upokojeniu situácie.
4. Uviedol, že ani pokusy o nápravu rodičovskej komunikácie zo strany súdu nemali na jej zlepšenie vplyv, a preto musel vylúčiť striedavú osobnú starostlivosť o maloletého, pričom toto dáva na vrub najmä matke maloletého, nakoľko ona je rodičom, ktorý druhého rodiča vynecháva z rozhodovania o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa, nerešpektuje dohody s otcom a vystupuje nepriateľsky, nie je ochotná uzavrieť rodičovskú dohodu v záujme maloletého a neustále na otca maloletého útočí, tiež na maloletého vyvíja nátlak pri zabezpečovaní dôkazov proti otcovi. Na základe uvedeného dospel k záveru, že maloletý by mal byť zverený do starostlivosti toho z rodičov, ktorý v plnej miere uznáva a rešpektuje úlohu druhého rodiča v živote dieťaťa a jeho nenahraditeľnú prítomnosť a postavenie v jeho živote a je ochotný s druhým rodičom komunikovať a nebrániť mu v styku s druhým rodičom, a týmto rodičom je otec maloletého. V ďalšom súd prvej inštancie dôvodil, že rodičia ani napriek radám psychológov, radám kolízneho opatrovníka v konaní, napriek pôsobeniu zákonného sudcu na rodičov na to, aby brali ohľad na najlepší záujem maloletého a snažili sa dospieť k rodičovskej dohode a ani napriek súdom nariadenému výchovnému opatreniu nariadenom za účelom zlepšenia ich vzájomnej rodičovskej komunikácie, stále nie sú schopní primeranej slušnej rodičovskej komunikácie. Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že najmä matka je nespolupracujúcim rodičom a v celom konaní bolo zreteľné, že matka presadzuje len a len svoje záujmy, a to aj na úkor maloletého. matka maloletého, ktorá sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti s maloletým do I., zmenila mu škôlku a trvalé bydlisko, následne sa odsťahovala do G. H., kedy nebrala ohľad na to, že maloletý mal v I. D. vytvorené svoje zázemie, každé rozhodnutie týkajúce sa maloletého s otcom komunikovala buď od začiatku nepriateľsky a autoritatívne (kedy si každý z rodičov presadzoval svoju vôľu), alebo niektoré tieto zásadné rozhodnutia nekomunikovala s otcom vôbec, čím sa opakovane dopúšťala porušenia ustanovenia §35 Zákona o rodine, kedy otca maloletého vynechávala z dôležitých rozhodnutí o maloletom (presťahovanie, škôlka, škola, očkovanie, opakované psychologické vyšetrenia). K rovnakému názoru sa priklonil aj kolízny opatrovník, ktorý po vykonanom opakovanom šetrení v rodine odporučil súdu zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, nakoľko maloletý od odchodu matky zo spoločnej domácnosti v roku 2019 nemal jedno stabilné výchovné prostredie. Preto po vykonanom dokazovaní mal prvoinštančný súd za to, že maloletý je v citlivom veku, kedy už je unavený z niekoľko rokov trvajúcich hádok svojich rodičov, v septembri 2022 má nastúpiť do základnej školy, čo je pre maloletého v jeho veku obrovský životný krok a veľká zmena a teda je nutné, aby mal maloletý už konečne jeden domov, kde by mal svoje zázemie, svoj osobný priestor a pravidelný fungujúci režim. S poukazom na uvedené skutočnosti zamietol návrh otca na nariadenie rovnocennej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko mal za to, že nateraz vzhľadom na všetky preukázané skutočnosti, nie je v tejto konkrétnej rodine vhodným modelom a tiež vzhľadom na popísané neprípustné konanie a postoje matky zamietol návrh matky na zverenie maloletého do jej výlučnej starostlivosti a rozhodol
o zverení maloletého do výlučnej starostlivosti otca, pričom upravil styk matky s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku III. napadnutého rozsudku. Nakoľko súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal prispievať na jeho výživu. Otcom navrhované výživné v prípade zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti vo výške 50 eur a povinnosť matky prispievať na tvorbu úspor vo výške 50 eur na 6,5 ročné dieťa považoval prvoinštančný súd za nedostatočné. Mal za preukázané, že otec bol rozsudkom, sp. zn. 42P/8/2019-178 zo dňa 09.10.2019 zaviazaný povinnosťou prispievať a výživu maloletého sumou vo výške 450 eur, v tom čase mal maloletý 3 roky a aktuálne má maloletý 6,5 roka a nastupuje do 1. ročníka, s čím budú spojené zvýšené výdavky. Ďalej mal za preukázané, že matka dosahuje príjem vo výške cca 1.000 eur mesačne a okrem toho má mesačný príjem z prenájmu domu v J. vo výške 750 eur. Vzhľadom na príjem matky a na to, že matka je toho času z dôvodu svojho rizikového tehotenstva práceneschopná a onedlho nastúpi na materskú dovolenku a tiež vzhľadom na svoje mesačné výdavky, ktoré matka predložila, nepovažoval za potrebné zaviazať matku povinnosťou prispievať aj na tvorbu úspor maloletého. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom k tomu, že maloletý bol v krátkom čase vystavený opakovaným psychologickým vyšetreniam má za to, že ďalšie psychologické vyšetrenie by nebolo v jeho najlepšom záujme a rovnako má súd za to, že znalecké dokazovanie by nebolo hospodárne a návrh matky preto považoval za nadbytočný. Rovnako súd zamietol návrh otca v časti jeho návrhu na nariadenie znaleckého skúmania matky, ktoré otec prezentoval vo svojom návrhu zo dňa 08.04.2022 a to z dôvodu jeho nehospodárnosti a z dôvodu, že súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca. K návrhu matky, na upravenie rozsahu telefonovania rodičov s maloletým v rozhodnutí vo veci samej za účelom eliminácie konfliktných situácií spojených s neumožňovaním telefonátov maloletému s rodičom, v ktorého starostlivosti aktuálne maloletý nie je, súd uviedol, že vzhľadom na to, že za konania bolo preukázané, že často vznikajú situácie, kedy nie je maloletému umožňovaný telefonický kontakt s druhým rodičom, resp. ak aj kontakt je umožnený, tento býva narušovaný, prípadne krátený druhým rodičom, návrh matky je v tejto časti dôvodný, preto mu vyhovel a rozsah telefonovania maloletého s rodičmi vo výroku rozhodnutia upravil. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá voči výrokom I., II., III., VI, VII. a VIII. namietala, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka primárne namietala, že súd pri svojom rozhodovaní opomenul osobitne zohľadňovať vek maloletého, ktorý je vo veku 6 rokov na ňu emočne naviazaný a nevyhnutne potrebuje jej prítomnosť častejšie ako každý druhý víkend a časť prázdnin. V ďalšom poukazovala na znalecký posudok vyhotovený PhDr. Mgr. Elenou Fortis, PhD. vyhotovený na účely trestného konania, kde sa konštatuje na strane 27, že maloletý má k obom rodičom pozitívny citový vzťah, avšak preferuje matku, pričom na strane 32 predmetného posudku je opäť konštatované, že matka je pre maloletého preferenčnou osobou. Podľa odvolateľky sa súd vôbec nezaoberal skutočnosťou, že otec je vzhľadom na svoje povolanie výrazne pracovne vyťažený a jeho pracovná vyťaženosť môže ísť na úkor starostlivosti o maloletého. Otec žije sám, nemá možnosť maloletého nechať starým rodičom a v jeho blízkosti nežijú žiadni členovia jeho rodiny. Matka je konfrontovaná častým postojom maloletého, ktorý deklaruje, že chce byť častejšie s ňou. Uvedené vyplýva aj z konštatovania súdneho znalca aj psychologičky K. L.. Súd aj kolízny opatrovník doslova odignorovali túto časť osobnosti maloletého (jeho potrebu byť s matkou) a odignorovali aj jeho názor. Súd preto podľa názoru matky na názor maloletého neprihliadol a ani neodôvodnil, prečo naň neprihliadol. Uvádzala, že presťahovanie do obce G. H. vykonala v dôsledku zmeny životných okolností (rizikové tehotenstvo, bytové možnosti). Už v čase rozvodového konania nežila v E., preto nemožno konštatovať, že by išlo o jej schválnosť. Už vtedy boli bydliská rodičov od seba vzdialené (I. – E.) dostatočne ďaleko na to, aby mohla efektívne fungovať striedavá starostlivosť rodičov, najmä v čase školskej dochádzky. Preto presťahovanie matky do obce G. H. nemožno posudzovať tak kategoricky a s takou váhou, ako to vykonal súd prvej inštancie. Počas konania bolo poukazované aj na to, že matka vybrala školu bez súhlasu druhého rodiča, avšak toto vykonal aj otec, ktorý zvolil školu bez súhlasu matky.
Matka odmieta, že by bola nespolupracujúcim rodičom. Už v čase rozhodovania o rozvode žila v inom okrese ako otec maloletého (I. – D.). Matka v G. H. žila príležitostne počas protipandemických opatrení (home office), neskôr sa tam presťahovala natrvalo potom, ako otehotnela a tehotenstvo bolo vyhodnotené ako rizikové a maloletý ukončil predškolskú dochádzku v I.. V G. H. sú za týchto okolností vytvorené lepšie podmienky. Ide o štvorizbový rodinný dom so záhradou s rozlohou 38 árov (bazén, ovocný sad, zeleninová a okrasná záhrada). Je samozrejmé, že takáto nehnuteľnosť je lepšia pre výchovu dieťaťa ako dvojizbový byt v I., maloletý má v G. H. vytvorené vhodné prostredie spočívajúce v blízkosti školy, voľnočasových aktivít, pobytu v záhrade, blízkosť rovesníkov a pod. Poukazovala na to, že z uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie vyplynulo, že súd mal opätovne zvážiť aj dôvodnosť nariadenia znaleckého dokazovania za účelom posúdenia odbornej otázky a to najmä vo vzťahu k vyhodnoteniu výchovného prostredia a vplyvu rodičov na maloletého, ich osobnostných predpokladov sa o maloletého starať a vychovávať ho pri naplnení záujmu maloletého na zachovaní pozitívnych citových väzieb a vzťahov k obidvom svojim rodičom. Súd prvej inštancie túto otázku zvážil a opätovne, rovnako ako pri prvom rozhodnutí vo februári 2021, znalecké dokazovanie vyhodnotil ako nehospodárne a nadbytočné. Urobil tak napriek tomu, že situácia medzi rodičmi sa podľa jeho vlastného konštatovania stále zhoršuje. Pri tak vypätej situácii medzi rodičmi, a pri tak závažnej otázke akou je praktické vylúčenie maloletého vo veku 6 rokov z intenzívneho kontaktu s matkou je argument o nadbytočnosti znaleckého dokazovania vysoko neadekvátny. V tomto kontexte bola preto matka toho názoru, že súd prvej inštancie sa bez odôvodnenia odklonil od názoru vyššie inštančne nadradeného súdu, a tým nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietala ďalej, že už počas súdneho konania a osobitne na súdnom pojednávaní dňa 29.06.2022 a 07.07.2022 odzneli zo strany otca neúplné a pravdu skresľujúce informácie o tom, ako matka konala proti otcovi, pričom matka nemala na tieto tvrdenia možnosť reagovať a súd ich zároveň použil ako argument pri rozhodovaní vo veci samej, keď matku súd označil napríklad za nespolupracujúcu osobu alebo osobu, ktorá upiera rodičovské práva otcovi. Matka tak ako účastník konania nemohla zaujať bezprostredné stanovisko k tvrdeniam druhej strany. Išlo napríklad o tvrdenia otca ohľadne telefonovania. Otec sústavne tvrdí, že matka mu bráni v telefonovaní, avšak toto pravda nie je, nakoľko matka o tom predložila dôkazy v podobe prehľadu koľko a kedy otec telefonuje. Zároveň predložila dôkazy o tom, že keď sa ona pokúša dovolať maloletému v čase keď je s otcom, nie je jej to umožnené. K podanému trestnému oznámeniu matka konštatovala, že aj napriek tomu, že v súčasnosti je trestné konanie ukončené (sťažnosť proti rozhodnutiu vyšetrovateľa bola uznesením zo dňa 14.07.2022 zamietnutá), v čase posledného pojednávania (07.07.2022) tomu tak ešte nebolo a z odôvodnenia súdu vyplýva, že súd o tom nemal vedomosť ani v čase vypracovania rozsudku. Súd si aj napriek tejto skutočnosti osvojil záver, že skutok sa nestal, pričom aj pri upustení nazerania na vec z trestnoprávnej roviny, je z pohľadu matky nepochopiteľné, že tak závažné podozrenie na správanie otca súd neprimälo k tomu, aby sa vecou zaoberal podrobnejšie, napríklad aj tým, že by bolo nariadené znalecké dokazovanie majúce za cieľ získať podrobnejšie informácie o osobnostiach oboch rodičov. Súd si jednoznačne osvojil pohľad, že matka nahrávky vykonávala so zámerom kriminalizovať otca a je toho názoru, že matka nahrávkami škodila maloletému, pričom matka je toho názoru, že výhrada súdu v tomto smere bola voči matke komunikovaná zbytočne expresívne. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 01.06.2022 bolo uložené matke a otcovi maloletého výchovné opatrenie v podobe odborného pedagogicko-psychologického poradenstva v rozsahu 20 hodín, počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré realizoval ÚPSVaR Pezinok, a to za účelom zlepšenia vzájomnej rodičovskej komunikácie medzi rodičmi maloletého. Napriek tomu, že rozsah výchovného patrenia bol stanovený na 20 hodín, rodičia absolvovali len jedno spoločné stretnutie v trvaní cca jednej hodiny. Individuálne stretnutie s matkou trvalo tiež približne jednu hodinu. Pokiaľ súd stanovil výchovné opatrenie v rozsahu 20 hodín, mal minimálne počkať s rozhodnutím na naplnenie ním stanoveného počtu hodín. Uloženie výchovného opatrenia bez toho, aby súd reálne čakal na jeho výsledky má za následok, že výchovné opatrenie bolo zo strany súdu čisto formalistickým úkonom a samotný súd nemal záujem, aby bolo skutočne realizované. Matka namietala, že súd prvej inštancie vykonal výsluch maloletého prostredníctvom kolízneho opatrovníka iba v domácnosti otca, pričom v domácnosti matky výsluch maloletého vykonaný nebol. Dňa 03.06.2022 bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky, avšak bez prítomnosti maloletého a jeho vypočutia, ktoré vykonal poverený pracovník Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra E. K. I.. Následne dňa 09.06.2022 kolízna opatrovníčka zaslala matke a otcovi maloletého e-mail, v ktorom otca upozornila na vykonanie šetrenia v jeho domácnosti a zároveň otca požiadala, aby zabezpečil prítomnosť maloletého vo svojej domácnosti v čase šetrenia. So vzniknutou situáciou dňa 13.06.2022
oboznámila matka E. K. I. a navrhla opätovné šetrenie v jej domácnosti tentoraz aj za prítomnosti maloletého. E. K. I. následne informoval matku, že mu bolo kolíznou opatrovníčkou nariadené vykonať šetrenie v domácnosti matky, avšak nie za prítomnosti maloletého. Na základe uvedeného matka kontaktovala kolíznu opatrovníčku, ktorú požiadala o zabezpečenie rovnakých podmienok výsluchu pre oboch rodičov a o opätovné šetrenie v jej domácnosti. Uvedené skutočnosti matka prezentovala aj súdu v podaní adresovanom súdu zo dňa 04.07.2022, súd sa však s touto skutočnosťou nijako nevysporiadal. Matka má za to, že šetrenie v jednotlivých domácnostiach rodičov nebolo vykonané za rovnakých podmienok a došlo k diskriminácii matky v porovnaní s otcom, čo súd neodôvodnil. Namietala, že súd v konaní poukazoval na písomné vyjadrenia a podania otca maloletého, napríklad odkazoval na podanie (návrh) zo dňa 08.04.2022, avšak matka tento návrh v prebiehajúcom konaní neobdržala. Súd prvej inštancie mal povinnosť návrh na začatie konania matke podľa ust. § 167 CSP doručiť a vyzvať ju na písomné vyjadrenie. Matka tiež nevie, či otec maloletého adresoval súdu nejaké podanie alebo písomnosti po rozhodnutí odvolacieho súdu. Matke neboli žiadne listiny ani písomnosti, ktoré by adresoval súdu otec po rozhodnutí odvolacieho súdu doručené. Neodoručenie písomnosti narúša kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní garantovanú v čl. 6 CSP. Súd podľa jej tvrdenia neoboznámil účastníkov konania ani so správou kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal u rodičov šetrenie. Ide pritom o postup, ktorý súdu prvej inštancie nariadil priamo odvolací súd. K výroku o výživnom matka namietala, že súd stanovil výšku výživného nad rámec požiadavky otca, a to napriek tomu, že príjem matky bude v nasledujúcom období pozostávať z materskej a rodičovského príspevku a otec samotný nie je na platby od matky odkázaný. Matka bude mať vyživovaciu povinnosť aj na druhé dieťa a bude na materskej, zatiaľ čo otec druhú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd určoval výživné z mesačného príjmu matky, ktorý vyčíslila na sumu 1.000 eur – 1.200 eur netto, ide teda približne o 20 % z takto určeného príjmu, pričom keď mal výživné hradiť otec maloletého, išlo o sumu 450 eur a jeho príjem je vo výške 5.000 eur – 5.800 eur (tu tiež poukazovala na nezrovnalosť – pri vyčísľovaní príjmu v roku 2021 bol príjem otca vo výške cca 6.900 eur – otec namietal, že tam nemá súd brať do úvahy jeho 13. a 14. plat, teraz mu plat vychádza na 5.000 – 5.800 eur. Matke nie je známe, či otec doložil súdu aj príjmy za rok 2021-2022. V každom prípade výživné nepredstavovalo ani 10% z jeho príjmu. Aj na tomto je podľa nej vidno odlišný prístup k posudzovaniu možností a určovaniu povinností pri jednotlivých rodičoch. Nezanedbateľným faktom je aj skutočnosť, že matka je v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie povinná zabezpečovať dopravu maloletého do a z D., pričom jedna cesta predstavuje cca 85 km, čo je pri cenách PHM a amortizácii vozidla taktiež nezanedbateľná suma. Matka preto výšku výživného vo výške 200 eur mesačne považuje vzhľadom na jej majetkové pomery a pomery otca za neadekvátnu. V neposlednom rade namietala, že v konaní nebol vyhotovený zvukový záznam z výsluchu maloletého, počas konania nebola matka oboznámená so správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov u otca maloletého, po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu jej neboli doručené žiadne písomnosti od protistrany. Absencia zvukového záznamu maloletého je o to dôležitejšia, že súd výsluch maloletého interpretoval spôsobom naznačujúcim pochybnosti o tom, či maloletý je alebo nie ovplyvňovaný matkou. Matka ovplyvňovanie maloletého odmieta. To, že má maloletý pozitívny vzťah k otcovi je toho najväčším dôkazom. Navrhovala, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie o predbežnej vykonateľnosti, a to predovšetkým z dôvodu, že predbežnou vykonateľnosťou dochádza k narúšaniu emočných väzieb, ktoré má maloletý vybudované s matkou, a je potrebné čo najskoršie obnovenie vzťahu maloletého s matkou v takej intenzite, ako je na to maloletý zvyknutý. Následne matka žiadala, aby súd vo veci na základe vykonaného dokazovania rozhodol tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bude mať upravený styk tak, ako to navrhovala vo svojom návrhu na začatie konania doručeného súdu prvej inštancie dňa 15.10.2020 a na pojednávaní dňa 07.07.2022. Pre taký prípad žiadala, aby súd zaviazal otca hradiť výživné vo výške primeranej jeho príjmu. V prípade, ak by odvolací súd mal za to, že majú byť inak upravené pomery účastníkov, matka žiadala, aby odvolací súd vykonal dokazovanie, a to najmä nariadením znaleckého dokazovania tak, ako to od počiatku žiadala počas konania pred súdom prvej inštancie.
6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uvádzal, že prezentované závery K. L. sú z časového hľadiska dávno prekonané v období terajšieho rozhodovania súdu a nezahŕňajú obdobie nasledovných viac ako 3 rokov, ktoré maloletý už prežil, čím sa zmenil aj jeho vývin a životný stereotyp. Naviac takéto závery je možné považovať za osobné závery K. L., ktorá vtedajšiu situáciu maloletého vyhodnocovala jednostranne, bez dôslednejšieho zisťovania interakcie maloletého ku otcovi, čo úplne vylučuje aj objektivitu postupov pri takomto druhu vyšetrení. K. L. otcovi na spoločnom sedení dňa 27.08.2019
nevedela ani vysvetliť dôvod ich vtedajšieho stretnutia, vzniknutý údajný problém u maloletého, a ku jej legitimite vyšetrenia sa opakovane odmietala vyjadriť. Uvádzal ďalej, že pokiaľ sa matka odvoláva na závery znalca Mgr. Fortis, ktorá mala konštatovať preferenciu matky, v tomto smere je potrebné vnímať zistenia znalca komplexne a vo vzájomných súvislostiach. Hoci je pravdou, že takýto záver v posudku odznel, je treba prihliadať na to, že matka si maloletého dlhodobo emocionálne priväzovala ku sebe, a to na úkor vzťahu s otcom. Závery súdu z tohto hľadiska sú podľa názoru otca skutkovo správne a odrážajú komplexnosť náhľadu na matku, ktorá doteraz neposkytovala maloletému dostatočné zázemie na nerušený psychický vývoj. Otec sa domnieva, že súd správne vyhodnotil i neopodstatnenosť a nedôvodnosť potreby vykonania iného znaleckého posudku v tomto konaní, nakoľko by to celkom určite zaťažovalo maloletého, ktorý (aj podľa kolízneho opatrovníka) je zaťahovaný do sporov rodičov, čo ho už dlhodobo obťažuje. Už z posudku Mgr. Fortis však dostatočne vyplýva, že maloletý má vytvorený pozitívny emocionálny vzťah s oboma rodičmi. Ďalšie otázky, ktoré matka predložila súdu na zistenie znalcom, boli zodpovedané už v tomto konaní a vyplývajú z jednotlivých vykonaných dôkazov, najmä správ a záznamu o miestnom šetrení v bydlisku rodiča a materskej školy. V ďalšom otec konštatoval, že ku nadobudnutiu poznatku matky o jeho údajnom konaní došlo v mesiaci jún 2021. Ku podaniu trestného oznámenia došlo o niekoľko mesiacov neskôr (zrejme 9/2021, otec nedisponuje týmto trestným oznámením), k výsluchu matky dňa 23.11.2021, pričom aj po podaní trestného oznámenia matka opakovane k tejto udalosti nevhodne vypočúva a zvukovo zaznamenáva maloletého v dňoch 20.12.2021,21.12.2021, dvakrát dňa 22.12.2021 a 25.12.2021. Matka teda prevzala vlastnú iniciatívu za vyšetrovanie, a nenechala to na príslušných orgánoch. Namiesto toho si vyhotovovala nové záznamy, hoci tvrdila, že „je jej proti srsti nahrávať maloletého, a nevie to", hoci dovtedy vyhotovila viac ako 20 nahrávok zo spoločného života s maloletým a otcom, k čomu sa sama opakovane priznáva a predkladá o tom aj dôkazy na súd. K povinnosti matky dochádzať za maloletým do školy vo D., čo ju finančne zaťažuje z dôvodu diaľky, cien PHM a amortizácie vozidla, otec uvádzal, že matka dlhodobo nepoužíva svoje vlastné motorové vozidlo, ale vozidlo jej partnera, zrejme služobné vozidlo, čomu by aj zodpovedala nákladovosť na cestovanie vykazovaná týmto podnikateľským subjektom. Pokiaľ takto cestoval otec viac ako 3 roky, a to 2-krát denne do I. a späť do E., čo predstavovalo cca 100-110 km denne, matka to nepovažovala a nevnímala ako problém. Z uvedených dôvodov otec navrhoval napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, aby sa dlhodobo zabezpečilo ustálenie režimu života maloletého, ale aj jeho rodičov a aby už nebol zaťažovaný pomerne častými zmenami pomerov v jeho osobnom vzťahu k rodičom.
7. K odvolaniu matky sa vyjadril aj kolízny opatrovník – Úrad práce, sociálnych vecí, a rodiny Pezinok, ktorý uvádzal, že opakovane upozornili matku na nevhodný a nátlakový spôsob komunikácie voči maloletému. V decembri 2021 bola matka konfrontovaná s audionahrávkou, ktorú zaslala otcovi a z ktorej bolo zjavné, že maloletý sa cítil nepríjemne počas rozhovoru s ňou a nechcel sa s matkou o uvedených záležitostiach rozprávať. Matka napriek tomu, že si túto skutočnosť uvedomovala, svoj spôsob komunikácie nezmenila a naďalej na maloletého tlačila, kedy nahrávanie bolo ukončené so slovami matky „ Výborne, toto som chcela počuť“. Na pojednávaní zo dňa 07.07.2022 vyšlo najavo, že matka s nahrávaním maloletého na mobilný telefón neprestala a taktiež nezmenila spôsob svojej komunikácie. Maloletý je opakovane vystavovaný rôznym pohovorom a vyšetreniam. Prítomné sú neustále konfrontácie z rôznych strán od útleho veku dieťaťa, čo kolíznemu opatrovníkovi nepríde vhodné. Momentálne je dieťa vo veku 6 rokov a má predovšetkým žiť svoj detský svet a život. Maloletý je neprimerane zatiahnutý do rodičovských záležitostí a tým je ukrátený o vlastné detstvo a zároveň je ohrozený jeho psychický vývoj. Z vykonaných pohovorov s maloletým je zjavné, že matka maloletého vedie k pozitívnemu vzťahu s jej novým partnerom, avšak z celkového šetrenia aj zo samotnej komunikácie s matkou majú za to, že maloletého riadne nevedie vo vzťahu k biologickému otcovi. O tejto skutočnosti nasvedčuje taktiež email matky, v ktorom uvádza, že ak by bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, nemusela by s otcom diskutovať o otázke určenia základnej školy. Na ich oddelenie sa matka obrátila prostredníctvom emailu, či ich oddelenie nezmení svoje stanovisko voči striedavej osobnej starostlivosti po rozhodnutí Okresného súdu Pezinok zo dňa 09.12.2021, preto majú z uvedeného za to, že v správaní matky nebola prítomná skutočná snaha o to, aby mohla striedavá starostlivosť priaznivo fungovať v prospech dieťaťa. Čo sa týka vykonaného šetrenia v domácnostiach rodičov a pohovoru s maloletým, ktoré ich oddelenie vykonalo dňa 09.06.2022 u otca a 03.06.2022 ÚPSVaRom Nitra u matky na základe výzvy súdu zo dňa 02.06.2022, bol tento postup matke vysvetlený prostredníctvom emailu. Dávajú do pozornosti fakt, že
matka býva v inom služobnom okrese a z uvedeného dôvodu požiadali o súčinnosť príslušný ÚPSVAR Nitra. Nakoľko ich oddelenie je ustanovené ako kolízny opatrovník, v konaní pohovor s maloletým vykonali sami a tento krát v prirodzenom rodinnom prostrední, nakoľko aj posledný pohovor, ktorý vykonali v decembri 2021, sa uskutočnil na ich oddelení, kedy prítomnosť maloletého zabezpečila matka, napriek tomu, že v uvedený deň mal byť maloletý s otcom. Názor dieťaťa bol vypočutý tak, ako má na to maloletý právo. V priebehu spolupráce s rodičmi maloletého bolo mnohokrát zjavné, že sa matka domáha zabezpečenia svojich práv, avšak ako to bolo aj v rámci posledného šetrenia, si neuvedomuje skutočnosť, že práva dieťaťa sú nadradené právam rodičom. Kolízny opatrovník nevidí dôvod na to, aby iný ÚPSVaR opätovne vykonával pohovor s maloletým dieťaťom, keď tomuto procesu bol maloletý niekoľkokrát vystavený počas posledných mesiacov. Dáva do pozornosti skutočnosť, že práve rodičia by mali uvedené záležitosti týkajúce sa dieťaťa vedieť vyriešiť bez neustáleho vťahovania do procesu maloletého dieťaťa, ktorému týmto konaním ukrajujú z detského života. Čo sa týka určenia výšky výživného má za to, že bez ohľadu na to, či je jeden z rodičov na výživné odkázaný alebo nie, je povinnosť rodiča sa podieľať na mesačných výdavkoch na maloleté dieťa. Otcom navrhované výživné nepovažuje za postačujúce a v plnej miere sa stotožňujú s rozhodnutím Okresného súdu Pezinok, ktorý rozhodol správne a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
8. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka podala vyjadrenie matka, ktorá uvádzala, že nesúhlasí so závermi ÚPSVaR prezentovanými v správe a má za to, že ÚPSVaR objektívne nevyhodnotil jej tvrdenia a relevantne neposúdil skutkový stav, ale len subjektívne zhodnotil predmetnú situáciu bez odborného posúdenia veci. ÚPSVaR sa pri zisťovaní skutkového stavu vôbec nezameral na posúdenie citovej naviazanosti maloletého na matku a na posúdenie následkov, ktoré vzniknú z odlúčenia maloletého od matky. ÚPSVaR nezohľadnil ani názory kvalifikovaných odborníkov (znalecký posudok vypracovaný PhDr. Mgr. Elenou Fortis, PhD, vyjadrenia psychologičky K. L.). Matka podala trestné oznámenie iba z obáv o maloletého, nie z dôvodu kriminalizácie otca s cieľom získania maloletého do osobnej starostlivosti. Keďže bola maloletým konfrontovaná (ohľadne sexuálneho zneužívania) a ešte stále je, bola nútená túto situáciu riešiť. Matka sa rozhovormi a nahrávkami maloletého snažila zistiť, čo mu otec robil, keďže tieto tvrdenia opakovane od maloletého počúvala. Matka sa o celej tejto citlivej záležitosti radila so psychologičkou a nahrávky začala vykonávať až po odporučení psychologičky. Aj napriek tomu, že nahrávky nerobila výlučne na základe svojho rozhodnutia, ale bolo jej to doporučené, konanie matky bolo označené ako účelové, dokonca ako nátlakové na dieťa. Na stretnutí dňa 09.02.2022 bolo dohodnuté, že matka maloletého dovedie na pohovor dňa 17.02.2022 za účelom zistenia, akú školu chce maloletý navštevovať (nie ako tvrdí UPSVaR Pezinok, že v decembri 2021). Maloletý v tom čase ani nevedel, ktorú školu by mal navštevovať, pretože vo februári 2022 matka uvažovala o základných školách v I. (ZŠ A., ZŠ G., čo matka spomenula aj kolíznej opatrovníčke dňa 09.02.2022). To, že je matka tehotná, sa dozvedela až 23.02.2022 na vyšetrení, ktoré dokladovala aj súdu. Až táto skutočnosť matku viedla k presťahovaniu sa do obce G. H., čo v plnej miere bolo možné realizovať až po ukončení povinnej predškolskej dochádzky maloletého. Maloletý ani raz v rámci šetrenia alebo pohovorov s kolíznou opatrovníčkou nespomenul, že by matka otca znevažovala alebo o ňom negatívne hovorila. Práve naopak, matka uznáva postavenie otca ako biologického otca maloletého a v žiadnom prípade ho nechce ako biologického rodiča vylúčiť zo života maloletého, čo dáva aj maloletému výslovne najavo. Situácia po vydaní rozsudku súdom prvej inštancie je podľa matky taká, že otec nepripravuje maloletého na stretnutia s ňou tak, ako mu to rozsudok súdu prvej inštancie nariadil. Matka bola nútená aj napriek predchádzajúcim upozorneniam zakúpiť maloletému novú košeľu a nohavice na prvý deň do školy a vynaložiť tak ďalšie prostriedky nad rámec výživného, ktoré už od júla 2022 pravidelne zasiela na účet otca. Otec nerešpektuje úpravu telefonickej komunikácie s maloletým, telefonuje maloletému aj mimo súdom určeného času. Matka s cieľom minimalizácie konfliktov zo strany otca mu toto umožňuje. Matka je teraz v situácii, kedy má zvýšené náklady, pretože očakáva narodenie druhého dieťaťa a pri výške výživného, ktorú stanovil súd prvej inštancie, nedokáže zabezpečovať aj vyživovaciu povinnosť pre druhé dieťa v takej výške, ako bola nariadená. Matka prakticky nemá príjem, pretože je v tomto čase už na materskej dovolenke. Jediný príjem, ktorý má, je z prenájmu jej nehnuteľnosti, ktorý nepokryje ani náklady spojené s touto nehnuteľnosťou. Otec má príjem, ktorý zdokladoval v roku 2020, keď bolo rozhodnuté o rovnomernej striedavej starostlivosti vo výške cca 6.900 eur mesačne. Súčasne uvádzala, že nesúhlasí zo závermi prezentovanými v správe ÚPSVaR, pretože ich považuje za neobjektívne a nedostatočné. Závery ÚPSVaR nekorešpondujú s najlepším záujmom maloletého, ale zameriavajú sa len na hodnotenie matky. Správa vyznieva tak, ako keby matka bola zodpovedná
za rodičovský konflikt, hoci súdu predložila dôkazy, z ktorých vyplýva, že musí častokrát reagovať na nevhodné správanie otca. Ak by si aj kolízny opatrovník neosvojil záver o zodpovednosti otca za mnohé rodičovské konflikty, z vykonaného dokazovania a aj z odborných vyjadrení súdneho znalca je minimálne potrebné pripustiť porovnateľnú mieru oboch rodičov. Podľa názoru matky kolízny opatrovník všetky skutočnosti vykresľuje tendenčne v jej neprospech.
9. K vyjadreniu otca k odvolaniu matka uvádzala, že otec maloletého tvrdil, že Centrum pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie je nekompetentným subjektom, pretože sa jedná o pedagogický subjekt, ktorý sa zaoberá otázkami pedagogiky u detí zaradených v školských zariadeniach. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je licencované stredisko, ktoré poskytuje komplexnú psychologickú, špeciálno-pedagogickú, diagnostickú, výchovnú, poradenskú a preventívnu starostlivosť deťom, v ktorom pracujú špecialisti v oblasti psychológie. K. L. je nespochybniteľným odborníkom - psychológom a nie pedagógom, ako sa snaží otec maloletého naznačiť. Otec vo svojom vyjadrení tiež prehliada, že matka sa odvoláva aj na vyjadrenie psychologičky zo dňa 23.02.2021, nielen na vyjadrenie zo dňa 18.09.2019. Otec maloletého tvrdil, že matka maloletého považuje obyčajné telefonovanie otca s maloletým za niečo neprípustné a šikanózne. V tomto prípade nejde len o „obyčajné telefonovanie“ otca s maloletým, ale ide o režim, ktorý upravil súd výrokom V. rozsudku zo dňa 20.07.2022 a otec musí túto povinnosť dodržiavať, inak porušuje rozhodnutie súdu. Tvrdenie otca, že matka si kvôli telefonovaniu musela tri krát dobíjať mobilný telefón, je samo o sebe absurdné a matka ho ako také odmieta. Matka trvá na tom, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a aby bol styk otca s maloletým bol upravený tak, ako to navrhovala vo svojom návrhu na začatie konania a na pojednávaní vo veci. V súvislosti s procesnými pochybeniami, ktoré boli formulované a pomenované v odvolaní proti rozsudku, uvádzala, že súd v konaní konal aj v rozpore s ust. § 41 CMP, keď pojednávanie zo dňa 07.07.2022 odročil za účelom vyhlásenia rozsudku.
10. K vyjadreniam matky podal vyjadrenie otec, ktorý predložil uznesenie prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, sp. zn. 1 Kv 11/22/1100-14, z ktorého podľa neho vyplýva nepochybný skutkový a právny záver, v nadväznosti na znalecký posudok PhDr. Mgr. Eleny Fortis, PhD., o tom, že ku matkou oznamovaným skutočnostiam sexuálneho zneužívania maloletého vôbec nedošlo a z jej strany sa jedná iba o vedomé a tendenčné konanie v snahe znevážiť otca v súdnom konaní, čo nakoniec v rozhodnutí konštatovala aj samotná vyšetrovateľka. Otec namietal, že pokiaľ sa matka od maloletého dozvedela, že mu bolo ubližované v mesiaci 6/2021, tak ako to uvádza, a trestné oznámenie podala až minimálne v 9-10/2021, je absolútne nevieryhodné vyjadrenie matky o strachu o maloletého, ktorého takto nechránila celé 3-4 mesiace a bez problémov umožňovala stretanie s otcom cez leto v júni, júli, auguste, septembri, októbri 2021, dokopy cca 50 dní, a to priamo v dome otca / podozrivého/ a v spálni, kde malo dochádzať k údajným zneužívacím praktikám otca. Otec uvádzal, že dňa 20.07.2022 OS Pezinok vyhlásil napádané rozhodnutie, v zmysle ktorého sa zmenil dovtedajší režim starostlivosti o maloletého. Hoci otec sa na toto konanie súdu dostavil až zo Svidníka, kde bol toho času s maloletým na dovolenke (cca 500 km), matka na vyhlásenie rozsudku neprišla. Osobná komunikácia medzi matkou a otcom bola o tom, že od tohto dňa do 31.7.2022 mal byt' maloletý s matkou, čím jej už vtedy plynul aj súdom určený čas styku s maloletým. Matka po overení u otca, že maloletý by mal byť s ňou, dala otcovi 1 hodinu na odovzdanie, k čomu aj došlo a otec aj odovzdal maloletého. Následne matka vyčítala otcovi, že dostatočne nevychystal maloletého, pretože mu nepribalil ďalšie oblečenie. Obdobne to bolo aj v dňoch od 15.8. do 30.8.2022. Keďže k odovzdaniu maloletého malo dôjsť až v škole dňa 1.9., ktorý bol súčasne jeho prvým školským dňom, otec nemal možnosť pripraviť maloletého, pretože 2 týždne s ním nebol. Matka aj v tomto konaní deklarovala súdu výdavky na oblečenie maloletého vo výške cca 150 eur, čo by znamenalo, že maloletý by mal mať u svojej matky početné kusy oblečenia, ktoré by mali byť jeho. Matka však otcovi vytýka práve takúto situáciu, ktorá nie je ani podstatná, a iba sama seba usvedčuje z konfrontačného postoja a nastavenia voči otcovi. Hoci matka maloletému doteraz nevytvorila prostredie alebo podmienky na sebarealizáciu alebo voľnočasové aktivity, otec každý deň absolvuje s maloletým záujmové krúžky tak, aby si vytvoril vlastné osobné interaktívne prostredie s inými rovesníkmi. Pokiaľ otec zvýraznil matke potrebu dodržiavania pravidelnej periodicity dochádzky na krúžky, matka už prvý krúžok (judo, v stredu) odignorovala z dôvodu, že má s maloletým svoj program, pričom radšej odišla na stretnutie s jej priateľkou. Takisto aj prvý styk s maloletým od štvrtka do nedele matka s odôvodnením teploty (37,2) maloletého vyvolala jeho prvé školské absencie v dochádzke. Otec má záujem na stabilizovaní pomerov rodičov maloletého, preto
aj samostatne pred sviatkami umožnil matke vyzdvihnúť si maloletého zo školy o jeden deň skôr, aby nezaťažoval matku cestovaním a aby mohli byt' s maloletým spolu aj dlhšie. Matka napriek tomu naďalej pôsobí voči otcovi, čím neprispieva ani ku stabilizácii pomerov medzi rodičmi v zmysle ochranného výchovného opatrenia uloženého samostatne súdom.
11. Matka sa opakovane vyjadrila k vyjadreniu otca podaním zo dňa 02.11.2022, v ktorom uvádzala, že má informáciu od triednej učiteľky maloletého, že maloletý je na vyučovaní nesústredený, matka pozoruje, že maloletý pribral na váhe, pričom nevylučuje, že môže ísť o dôsledok jeho psychického stavu. Maloletý sa matke sťažuje, že otec naňho pri učení častokrát kričí. Matka tiež nesúhlasí s tým, ako veľmi otec maloletého vyťažuje mimoškolskými aktivitami. S odstupom času od vyhlásenia rozhodnutia a začatia školského roku je matka ešte viac presvedčená, že rozhodnutie súdu bolo voči maloletému necitlivé a negatívnym spôsobom narušilo jeho doterajšie emočné prežívanie a vývoj. Matka súdu súčasne oznámila, že dňa 28.09.2022 sa maloletému narodil súrodenec, pričom maloletý sa zo súrodenca teší, a je mu ľúto, že nemôže byť častejšie prítomný pri aktivitách, ktoré sa jeho súrodenca týkajú.
12. Podaním doručeným súdu dňa 02.12.2022 matka súd informovala o aktuálnej situácii týkajúcej sa maloletého, pričom konkretizovala dátumovo dni od 03.11.2022 do 01.12.2022 a k ním uvádzala popis, čo sa v konkrétny deň udialo ohľadom maloletého. Uvedeným prehľadom matka informovala odvolací súd o tom, že maloletý nie je stotožnený s tým, že je od matky odlúčený. Absencia styku maloletého s matkou má za následok častý plač maloletého a stresujúce situácie vo vnútornom prežívaní maloletého, nakoľko otec často necháva maloletého samého doma, neprispôsobuje svoje aktivity životu maloletého, otec podceňuje prípravu maloletého do školy, zľahčuje zdravotný stav maloletého a dáva ho do školy aj keď by mal byť v domácom liečení, pričom dôsledky vyššie uvedeného majú na maloletého očividne nepriaznivý vplyv, ktorý sa prejavuje v škole počas vyučovania (nesústredenosť). Uvedené je podľa matky jednoznačným prejavom toho, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo unáhlené a vyslovene v neprospech maloletého. Matka preto záverom apelovala na odvolací súd, aby urýchlene o veci rozhodol tak, ako žiada v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.
13. Následným podaním doručeným súdu dňa 19.01.2023 matka súd informovala o aktuálnej situácii týkajúcej sa maloletého, pričom konkretizovala dátumovo dni od 03.12.2022 do 18.01.2023 a k ním uvádzala popis, čo sa v konkrétny deň udialo ohľadom maloletého. Podľa nej maloletý stále nie je stotožnený s tým, že je od matky odlúčený. Maloletý matke často telefonuje s tým, že mu chýba. Zo smútku za matkou maloletý robí nesprávne veci, otec maloletého nerešpektuje odporúčania lekárov ohľadne maloletého a podceňuje zdravie maloletého a je dôvodné domnievať sa, že zhoršený zrak maloletého je dôsledkom stresujúcich situácií v živote maloletého, že u maloletého dochádza k zhoršeniu správania sa – maloletý je agresívnejší, plačlivý, stráca schopnosť rozumne diskutovať o svojich povinnostiach (odvráva) atď. Matka je toho názoru, že ide o nedostatok prítomnosti otca pri výchove, ale aj nesprávne zvolený výchovný postup. Matka preto apelovala na odvolací súd, aby urýchlene o veci rozhodol tak, ako žiada v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.
14. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 16.03.2023 matka súd informovala o aktuálnej situácii týkajúcej sa maloletého, pričom konkretizovala dátumovo dni od 25.01.2023 do 11.03.2023 a k ním uvádzala popis, čo sa v konkrétny deň udialo ohľadom maloletého. Maloletý podľa nej stále nie je stotožnený s tým, že je od matky odlúčený, práve naopak, čím dlhšie trvá odlúčenie, tým intenzívnejšie ho maloletý prežíva. Maloletý je očividne frustrovaný, že jeho vôľa byť s matkou nie je rešpektovaná a stupňuje svoje emócie, že otec maloletého nerešpektuje odporúčania lekárov ohľadne maloletého a podceňuje zdravie maloletého, že maloletý veľmi často komunikuje otcovi (s plačom) a to aj pri prebiehajúcich telefonátoch s matkou, aby otec nešiel so psom von a nenechával ho samého v dome. Otec v dome býva sám a maloletého nemá s kým nechať, zatiaľ čo matka žije v partnerskom vzťahu a v prípade núdze môže k maloletému zabezpečiť aj rodičov partnera (starých rodičov brata maloletého), ktorí bývajú cca 800m od trvalého bydliska matky, že otec nemá ani z pracovných dôvodov priestor ostávať s maloletým na OČR z dôvodu choroby, vždy v takýchto situáciách využíva matku. Ak tak neurobí, vždy dá maloletého aj s príznakmi choroby do školy. Záverom apelovala na odvolací súd, aby nepodceňoval prejavy maloletého, ktoré maloletý úprimne prejavuje, a aby so všetkou vážnosťou vnímal vzniknutú situáciu, keď maloletý už takmer pol roka žije v domácnosti bez matky, na ktorú je preukázateľne citovo naviazaný. Matka má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli opakovane
prehliadané prejavy maloletého, rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo unáhlené a správanie maloletého je toho dôkazom.
15. Následným podaním doručeným súdu dňa 30.03.2023 matka súd informovala o aktuálnej situácii týkajúcej sa maloletého, konkrétne popisovala deň 30.03.2023, kedy dal otec maloletého do školy chorého, o čom matku informovala triedna učiteľka a následne ho matka zobrala k ošetrujúcej lekárke. Uvedená situácia je zo strany matky vnímaná ako hrubé a vedomé zanedbávanie starostlivosti o zdravie maloletého. Podcenenie zjavných príznakov choroby je jednoznačne negatívnym konaním, ktorého by sa zodpovedný rodič nemal vedome dopustiť. Matka konštatovala, že takáto situácia vo svojom princípe nie je výnimočná a potvrdzuje otcov prístup k zdraviu maloletého.
16. Následným podaním doručeným súdu dňa 23.05.2023 matka súd informovala, že medzičasom došlo aj k vyšetreniu maloletého v centre poradenstva a prevencie TENENET, ktoré sa uskutočnilo na podnet triednej učiteľky maloletého (centrum vyberal otec maloletého). Uvádzala, že počas dní, keď je maloletý s ňou, je chlapec stále pri matke. Stále sa dožaduje jej prítomnosti. V minulosti nebol problém, aby matka išla na rýchly nákup, počas ktorého bol maloletý bez nej, alebo na krátku prechádzku bez neho. Teraz si maloletý vynucuje, aby bola matka stále s ním, a plače, keď čo i len hrozí, že bude bez matky. Pri prestávke na tankovanie počas auto-výletu (apríl 2023) sa maloletý rozplakal, keď matka vystúpila z auta aby išla na toaletu. Zľakol sa, že matka odchádza preč. Keď maloletý vystúpil z auta, kŕčovito sa chytil matky, nechcel ju pustiť a silno plakal. Podľa matky zo strany otca dochádza naďalej ku konaniu, ktoré je v neprospech maloletého. Otec naďalej bagatelizuje zdravotný stav maloletého. V súvislosti s jeho chorobou, postoj otca ku ktorej bol opísaný v predchádzajúcom podaní, dal otec maloletého do školy, a to napriek tomu, že maloletý nebol ešte riadne doliečený a bolelo ho hrdlo a mal ho aj zapálené (napriek tomu, že bol v liečebnom režime 10 dní), tiež mal aj zvýšenú teplotu. Maloletý chodí do školy s bolesťami (bolesť hrdla, brucha, hnačka) či teplotou. Uvedené je pritom vytýkané aj zo strany školy maloletého. Alternatívne sa deje, že maloletý ide s otcom do jeho práce, čo opäť nie je vhodný režim ani na trávenie voľného času. Problematické sú aj voľnočasové aktivity cez víkendy a sviatky, keď sa má otec prioritne venovať maloletému, otec voľný čas trávi rekonštruovaním a vylepšovaním domu a záhrady. Maloletý sa vtedy nudí a trávi svoj voľný čas na telefóne. Na tento problém viac krát súd matka upozorňovala, že otcova priorita je vylepšovanie domu a záhrady a na rodinné aktivity mu čas nezostáva. Závažnosť situácie vníma aj samotná pracovníčka centra TENENET, ktorá potom, ako jej matka opisovala správanie maloletého, jej odporučila vyhľadať pre maloletého odbornú pomoc klinického psychológa.
17. Podaním doručeným súdu dňa 06.07.2023 matka namietala, že odo dňa podania odvolania došlo k podstatnej zmene jej majetkových pomerov, v súčasnosti nevykonáva zárobkovú činnosť z toho dôvodu, že je na rodičovskej dovolenke s jej ďalším maloletým dieťaťom. Súdu predložila v tejto súvislosti zoznam príjmov a výdavkov. Záverom žiadala, aby súd prihliadol na jej momentálne majetkové pomery a zohľadnil ich pri rozhodovaní vo veci samej. Suma výživného na maloletého, ktorú určil súd je pre ňu v momentálnej situácii finančne nezvládnuteľná.
18. Podaním doručeným súdu dňa 03.10.2023 matka namietala, že uvedeným rozhodnutím bolo z procesného hľadiska nielenže porušené právo na spravodlivý súdny proces, ale bolo rozhodnuté o zmene zverenia maloletého z faktickej starostlivosti matky do výlučnej starostlivosti otca. Uvedené rozhodnutie bolo vykonané proti výslovnému želaniu maloletého, v rozpore s odborným názorom prezentovanom v znaleckom posudku a v rozpore s odporúčaním detského psychológa. Matka opakovane popisovala nedostatky otcovej starostlivosti týkajúcej sa najmä prípravy na vyučovanie, zanedbávania zdravotného stavu, výchovného vplyv na maloletého a rovnako opakovane porovnáva finančnú situáciu svoju oproti otcovej.
19. Podaním doručeným súdu dňa 22.01.2024 (označené ako predloženie podkladov) otec zaslal odvolaciemu súdu informácie o správaní matky pričom uvádzal, že kontaktoval riaditeľku školy a súčasne triednu učiteľku maloletého, ktorá sa vyjadrila, že vyjadrenia matky sú hrubo skresľujúce a nezodpovedajú situáciám, ktoré spolu preberali. Hoci potvrdila telefonickú komunikáciu s matkou, jej vyjadrenia ako učiteľky boli matkou dezinterpretované . Z tohto dôvodu učiteľka vylúčila osobný telefonický kontakt s matkou a upravila ho výlučne na písomný, cez školskú/rodičovskú aplikáciu Edupage.
Odopierania kontaktu maloletého s matkou je klamstvom, nakoľko otec zakúpil synovi nový telefón, keďže telefón matky sa často vybíjal, práve iba pre potreby komunikácie s matkou. Naopak, matka sa pravidelne snaží naväzovať maloletého na jej iné dieťa/nevlastného brata, o ktorom z väčšej časti prebieha celá komunikácia matky s maloletým. Takýmto spôsobom matka potom zneužíva situáciu, kedy maloletý pri odchádzaní z jej domácnosti citlivým spôsobom vníma odovzdávanie otcovi. Dôvodom plaču však nie je samotný otec, ale situácia v prostredí matky. Toho prejavom je aj to, že pokiaľ je maloletý v domácnosti otca, takéto negatívne tendencie ku otcovi nemá. V ďalšom otec uvádzal, že matka uznala úpravu Vianočných sviatkov pre seba, ale neuznala úpravu otca na Silvestra a vianočné prázdniny, počas ktorých bol otec s maloletým lyžovať, pretože požadovala všeobecnú úpravu platnú mimo prázdnin, kedy mal otec údajne odovzdať maloletého od štvrtka do nedele v nepárny týždeň. O tom prebehla názorová argumentácia otca aj s matkou a jej právnikom, čo nakoniec matka akceptovala, avšak medzitým podala návrh na neodkladné opatrenie, v ktorom účelovo argumentovala o odopieraní jej práv k maloletému. Matka namiesto toho, aby zmierňovala dopady odlúčenia maloletého od nej, vytvára rozporné situácie, ktoré aj samotný maloletý nazýva „klamstvami", a ktoré aj takto vyhodnocuje. Maloletý má vytvorené sociálne zázemie u otca so svojimi rovesníkmi a spolužiakmi, v škole dosahuje výborné výsledky, avšak vníma odlúčenie od matky práve kvôli veľkej vzdialenosti.
20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – matkou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
21. Podľa § 2 ods. 1 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len a skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 26 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil argumentáciu účastníkov konania, akými úvahami sa pri posudzovaní veci riadil a prečo nevykonal matkou navrhované znalecké dokazovanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP bez potreby ich znova opakovať na tomto mieste.
23. Súd prvého stupňa primárne správne ustálil nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletého, hoci ju inak považoval za súladnú so záujmami maloletého, keď prihliadal na konfliktnosť vzájomného vzťahu rodičov, nedostatky v ich vzájomnej komunikácii, ale aj vzdialenosť terajších bydlísk a, v neposlednom rade, na odmietavý postoj matky k takémuto riešeniu zabezpečovania starostlivosti o spoločné dieťa. Podľa zistenia odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zveriť maloletého do osobnej starostlivosti, logicky vysporiadal so všetkými relevantnými okolnosťami prípadu a dôvodne sa priklonil na stranu otca tak, ako to navrhoval aj procesný opatrovník. Obaja rodičia majú na výchovu maloletého vytvorené vhodné podmienky a maloletý má k nim obom rovnako dobrý vzťah, podľa jeho vyjadrenia by preferoval obnovenie spolužitia rodičov, ktoré však nie je možné. Súd názor maloletého zisťoval priamo, jeho výsluchom v konaní, i nepriamo – prostredníctvom procesného opatrovníka, pričom za dôvodnú nemožno považovať námietku odvolateľky, že súd k tomuto
názoru v konečnom dôsledku neprihliadal. Názor maloletého nie je pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k nemu jediným kritériom, súd musí zohľadniť všetky okolnosti prípadu a v súvislosti so stanoviskom maloletého aj jeho vek (v danom prípade v čase rozhodovania súdu prvého stupňa 6 rokov), fyzickú a psychickú vyspelosť a schopnosť objektívne chápať svoj vlastný záujem, prípadné ovplyvnenie postojmi inej osoby a pod. Z vyjadrení maloletého pritom nevyplýva preferencia matky tak, ako to ona interpretovala, teda že jeho výslovným záujmom bolo zverenie do starostlivosti matky. Súd prvého stupňa dostatočne podrobne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo uprednostnil osobnú starostlivosť otca prinášajúcu stálosť výchovného prostredia maloletého a možnosť navštevovania základnej školy v doterajšom bydlisku dieťaťa, ako aj spôsob posudzovania doterajšieho konania matky, ktoré hodnotil ako opomínanie otca pri rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, a dôvody vysloveného predpokladu, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky by v sebe nieslo nebezpečenstvo postupného vylučovania otca podieľať sa na výchove maloletého. Logický základ týchto záverov a ich dôvodnosť odvolacie námietky matky nie sú spôsobilé zásadným spôsobom spochybniť.
24. Rovnako odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s rozhodnutím o výške vyživovacej povinnosti matky a argumentáciou súdu prvej inštancie, obsiahnutou v príslušnej časti odôvodnenia rozsudku. Výživné je určené maloletému, resp. nezaopatrenému dieťaťu, slúži na uspokojovanie jeho potrieb, nie je príspevkom pre rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, a plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov k deťom, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť ( § 62 ods. 1 ZoR ) a ktorej matku nezbavuje skutočnosť, že je príjem otca v danom prípade nadštandardný a bol by schopný prípadne i sám dieťa materiálne zabezpečiť. Podľa zistenia odvolacieho súdu mal súd prvého stupňa pre rozhodovanie o výživnom dostatok podkladov a zohľadnil všetky kritériá vyplývajúce z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom v zmysle § 217 ods. 1 CSP rozhodným pre neho bol stav v čase vyhlásenia rozsudku. Námietky odvolateľky naproti tomu vychádzajú zo skutočností v čase vyhlásenia rozsudku iba predpokladaných, resp. ktoré nastali v dobe po rozhodnutí súdu (zníženie príjmu matky, narodenie jej ďalšieho dieťaťa dňa 28.09.2022), preto nim odvolací súd pri posudzovaní správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa nemohol prisúdiť relevanciu.
25. V neposlednom rade odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa vo veci také nedostatky, na ktoré by ako majúce v zmysle § 67 CMP za následok nesprávne rozhodnutie vo veci bolo potrebné pri posudzovaní naplnenia podmienok pre jeho zrušenie alebo zmenu prihliadnuť. Ako nedôvodnú preto posudzoval námietku odvolateľky týkajúcu sa porušenia jej procesných práv, či už ako dôsledok absencie zvukového záznamu z výsluchu maloletého dňa 29.06.2022, vykonania šetrenia v jej domácnosti kolíznym opatrovníkom v neprítomnosti maloletého, nedoručenia podania otca zo dňa 08.04.2022, či neposkytnutia dostatku priestoru na vyjadrenie sa k predmetu veci.
26. Primárne je potrebné konštatovať, že z obsahu spisového materiálu odvolací súd nezistil žiadne obmedzenia matky v jej možnosti zaujať stanovisko ku ktorejkoľvek podstatnej okolnosti prejednávanej veci. Naposledy dostatočný časový priestor súdom prvého stupňa dostala na pojednávaní konanom dňa 07.07.2022, kedy podľa nenamietaného obsahu zápisnice záverom svojho vyjadrenia uviedla, že iné k veci nemá čo dodať, pričom priestor dostal aj právny zástupca matky, ktorý v rámci svojej záverečnej reči porušenie procesných práv svojej klientky nenamietal. Výhrady v konaní neboli vznesené ani voči nedoručeniu podania otca zo dňa 08.04.2022 obsahujúceho jeho návrh na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti (odvolací súd v obsahu spisového materiálu záznam o doručení tejto písomnosti matke nezistil), hoci o jeho existencii matka nepochybne mala vedomosť už z uznesenia 12 P/65/22-111 zo dňa 20.06.2022, ktorým súd prvého stupňa spojil konanie vedené o jej návrhu vedené pod č.k. 5P/164/2020 práve s konaním o tomto návrhu otca vedenom pod č.k. 1265/22. Odhliadnuc už od možnosti matky s návrhom otca sa oboznámiť nahliadnutím do spisového materiálu či elektronického spisu, je zrejmé, že k takémuto návrhu otca v konaní zaujala stanovisko, tento bol na pojednávaní dňa 07.07.2022 prezentovaný právnym zástupcom otca a ( zrejme ) aj oboznámený súdom po otvorení pojednávania, ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní, voči ktorému účastníkmi neboli vznesené námietky. Porušenie procesných práv matky maloletého s vplyvom na správnosť rozhodnutia vo veci samej nezistil odvolací súd ani v súvislosti s nevykonaním šetrenia v domácnosti matky za prítomnosti maloletého tak, ako tomu bolo v prípade šetrenia v domácnosti otca. Šetrenie v domácnosti matky bolo úkonom procesného opatrovníka, resp. ním dožiadaného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, nie úkonom
súdu, pričom podmienkou jeho zákonnosti podľa žiadneho právneho predpisu nie je účasť maloletého, o úpravu práv a povinností ku ktorému sa vedie dané súdne konanie. Skutočnosť, že maloletý nebol úkonu opatrovníka prítomný, je z predloženého záznamu zrejmá a matku v jej procesných právach či v spôsobe nahliadania na ňu súdom žiadnym spôsobom neznevýhodňuje.
27. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom matky, ktorá nedostatok zvukového záznamu z výsluchu maloletého namietala ako porušenie ustanovenia § 98 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa o procesných úkonoch súdu vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Na strane druhej však odvolací súd nemal dôvod pre pochybnosti o objektívnosti písomného záznamu z tohto úkonu, s ktorým boli účastníci konania oboznámení a ku ktorému mali možnosť sa vyjadriť, pričom ani odvolateľkou navrhované zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie by v tomto smere zjavne nemohlo priniesť nápravu (zabezpečenie chýbajúceho zvukového záznamu z výsluchu maloletého).
28. Námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorá by mohla spočívať iba v takom postupe, kedy by súd pri prejednaní a rozhodovaní veci aplikoval na vec sa nevzťahujúci právny predpis alebo by síce použil správny právny predpis, ale tento by nesprávne interpretoval, odvolateľka nekonkretizovala, neuviedla, ktorý na vec sa nevzťahujúci právny predpis súd prvého stupňa pri rozhodovaní použil, prípadne, ktorý právny predpis a prečo podľa jej názoru nesprávne interpretoval. Odvolací súd sám takéto pochybenie súdu prvého stupňa nezistil.
29. Ďalšie odvolacie argumenty matky ( spočívajúce napr. v tvrdení, že sa súd nezaoberal pracovnou zaneprázdnenosťou otca, vo výpočte porušení dohôd rodičov otcom či jeho nepravdivých vyjadrení pred súdom prvého stupňa ) odvolací súd nepovažoval za zásadné pre rozhodnutie vo veci, preto sa nimi osobitne nevysporiadaval s odkazom na právny názor vyplývajúci z už ustálenej judikatúry, podľa ktorého súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).
30. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
31. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).