Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/62/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému:, o zaplatenie sumy 47,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 25.01.2019 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 47,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne z jednotlivých dlžných súm, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb, pričom právny predchodca žalobcu sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu vystavené faktúry, pričom tento ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade dlžných faktúr. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil a je tak s úhradou faktúr v omeškaní, v dôsledku čoho si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžných súm, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Súčasne si žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle () vo výške 40,- eur. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na to, že dňa 06.11.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 17.02.2020 platobný rozkaz sp. zn.: , ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica navrhol podľa o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 03.11.2020.

3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami dňa 03.12.2020 a zároveň ho v zmysle vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami tvoriacimi obsah spisu a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa nakoľko mal za to, že v predmetnom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 2.000,- eur. Súd tak rozsudok verejne vyhlásil podľa dňa 12.03.2021.

5. Súd sa oboznámil najmä so žalobou, podacími hárkami Slovenskej pošty a. s., faktúrou VS: 1154250379, faktúrou VS: 1156677492, faktúrou VS: 1151718118, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2018, pokusom o zmier, výzvou na zaplatenie - predžalobná výzva, upomienkou z neuhradené faktúry, odstúpením od zmluvy, výpismi zo živnostenského registra ohľadom žalovaného, zmluvou o postúpení pohľadávok a jeho dodatkom a prílohami, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: zo dňa 17.02.2020, výsledkom vyhľadávania v Obchodnom vestníku, vyjadrením PZ žalobcu spolu s jeho prílohami a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Právny predchodca žalobcu a žalovaný (fyzická osoba - podnikateľ) uzavreli dňa 10.09.2016 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe čoho bol žalovanému aktivovaný program služieb „O2 Paušál Strieborný - 150 minút“. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru VS: 1151718118 vo výške 24,- eur s dátumom splatnosti dňa 20.02.2017 (z toho sumu 15,- eur za aktuálne zúčtovacie obdobie a sumu 9,- eur ako nedoplatok za faktúru VS: 1149275689), faktúru VS: 1154250379 vo výške 72,- eur s dátumom splatnosti dňa 20.03.2017 (z toho sumu 48,- eur za aktuálne zúčtovacie obdobie, sumu 15,- eur ako nedoplatok za faktúru VS: 11517181118 a sumu 9,- eur ako nedoplatok za faktúru VS: 1149275689) a faktúru VS: 1156677492 vo výške 63,- eur s dátumom splatnosti dňa 21.04.2017 (z toho sumu 15,- eur za aktuálne zúčtovacie obdobie a sumu 48,- eur ako nedoplatok za faktúru VS: 1154250379). 7. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť uhrádzať vyúčtované faktúry riadne a včas, vyzval ho právny predchodca žalobcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 24,- eur „Pokusom o zmier“ zo dňa 01.03.2017. Listom zo dňa 14.03.2017 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že odstúpi od zmluvy o poskytovaní verejných služieb vedených pod číslom účastníka 0083959750 ku dňu 13.04.2017 v prípade, ak nedôjde zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 24,- eur a to najneskôr v lehote do 06.04.2017. „Upomienkou za neuhradené faktúry“ zo dňa 30.03.2017 opätovne vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 72,- eur.

8. Dňa 06.11.2018 došlo k prejavu vôle smerujúcemu k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z právneho predchodcu žalobcu (Telefónica O2 Slovakia, s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863) na žalobcu, ktorú skutočnosť oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému listom zo dňa 10.12.2018, ktorý podal na poštovú prepravu dňa 13.12.2018. Z príloh k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že predmetom postúpenia pohľadávok zo zmluvy vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola suma vo výške 47,- eur s príslušenstvom, ktorú žalobca špecifikoval ako sumu vo výške 2,- eurá z faktúry VS: 1151718118 (O2 poistka S), sumu vo výške 39,- eur z faktúry VS: 1154250379 (poplatok za obmedzenie služieb a za odpojenie) a sumu vo výške 6,- eur z faktúry 115667492 (poplatok za upomienku), pričom žalobca si v tejto výške podanou žalobou pohľadávku aj uplatňuje. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 22.10.2019 - „Výzva na zaplatenie - predžalobná výzva“, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 171,08 eura a to v lehote 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú zásielku podal na poštovú prepravu dňa 31.10.2019.

9. Z výpisu zo Živnostenského registra Slovenskej republiky vyplýva, že žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 30.07.2021.

10. Podľa (ďalej len „“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

11. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

12. Podľa o elektronických komunikáciách (ďalej len „“), podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa . Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.5) <https:// www.epi.sk/zz/2011-351/znenie-20160701>

13. Podľa , osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť úradu aj zmeny v poskytovaní siete alebo služby alebo ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od zmeny poskytovania siete alebo služby alebo ich ukončenia. 14. Podľa , účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

15. Podľa , podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

16. Podľa , účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

17. Podľa prvej a druhej vety , zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.

18. Podľa a (ďalej len “), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa , ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

20. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

22. Na právny vzťah založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb je potrebné aplikovať o elektronických komunikáciách, ako aj ustanovenia ( ), nakoľko ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti, pričom ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení , riešia sa podľa predpisov občianskeho práva ( ). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko žalobcovi nesvedčí v predmetnom spore aktívna vecná legitimácia.

23. „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. )

24. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd za preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval z uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4243 zo dňa 06.11.2018, ktorú pripojil k žalobe spolu s prílohami k tejto zmluve.

25. V prípade postúpenia pohľadávok vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu medzi podnikom a účastníkom podľa o elektronických komunikáciách, je však potrebné okrem ustanovenia aplikovať aj ustanovenie Zákona o elektronických komunikáciách, a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu uvedeného v tomto ustanovení, a teda že právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky a podnik, písomne vyzval žalovaného ako účastníka na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky podniku voči účastníkovi na tretí subjekt bez súhlasu účastníka.

26. Žalobca na výzvu súdu, aby preukázal platné postúpenie pohľadávky v zmysle , opätovne predložil súdu listinu s názvom „Odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 14.03.2017, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že odstúpi od zmluvy o poskytovaní verejných služieb vedených pod číslom účastníka 0083959750 ku dňu 13.04.2017 v prípade, ak nedôjde zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 24,- eur a to najneskôr v lehote do 06.07.2017, zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s jej prílohami a dal súdu do pozornosti, že žalovaný pri uzatváraní zmluvného vzťahu nevystupoval vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu ako spotrebiteľ, ale ako SZČO - fyzická osoba oprávnená na podnikanie a žiadal, aby súd vzťah medzi žalobcom a žalovaným nevyhodnocoval ako spotrebiteľský vzťah. Tiež uviedol, že odstúpením od zmluvy právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a keďže tento dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca žalobcu po uplynutí viac ako 90 dní postúpil pohľadávku žalobcovi. Konštatoval, že zo znenia nevyplýva, aby bola písomná výzva na osobitnej listine a nezakazuje, aby bola súčasťou aj iného právneho úkonu. Tiež uviedol, že podľa vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu bol predmetný dokument zasielaný obyčajnou poštovou zásielkou bez doručenky, resp. podacieho hárku. Tiež poukázal na , podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

27. V zmysle o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Podľa predmetného zákona, účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Z uvedeného teda vyplýva, že Zákon o elektronických komunikáciách nerozlišuje medzi účastníkom vystupujúcim v postavení spotrebiteľa a medzi účastníkom vystupujúcim v postavení subjektu oprávneného podnikať, v dôsledku čoho má tak súd za to, že popri sa pre platné postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu medzi podnikom a akýmkoľvek koncovým užívateľom, vyžaduje aj splnenie predpokladov obsiahnutých v osobitnom predpise, teda predpokladov obsiahnutých v Zákona o elektronických komunikáciách.

28. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, z príloh k tejto zmluve ako aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že prejav vôle medzi uvedenými zmluvnými stranami smeroval k postúpeniu čiastkových pohľadávok voči žalovanému z jednotlivých vyúčtovaných faktúr v celkovej výške 47,- eur (suma vo výške 2,- eurá z faktúry VS: 1151718118, suma vo výške 39,- eur z faktúry VS: 1154250379 a suma vo výške 6,- eur z faktúry 115667492).

29. Žalovaný bol zo strany právneho predchodcu žalobcu pred postúpením pohľadávky opakovane vyzvaný na úhradu dlžných súm, avšak ešte v časte, kedy všetky čiastkové pohľadávky, ktoré boli predmetom postúpenia, neboli splatné. Naposledy tak právny predchodca žalobcu urobil „Upomienkou

za neuhradené faktúry“ zo dňa 30.03.2017, kedy však boli splatné len čiastkové pohľadávky vyplývajúce z faktúry č. 1151718118 a 1154250379, v dôsledku čoho tak listina zo dňa 14.03.2017, na ktorú žalobca poukazuje a ktorou právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 24,- eur (splatná bola len faktúra 1151718118) ako ani právnym predchodcom žalobcu naposledy zaslaná výzva v podobe upomienky zo dňa 30.03.2017, nespĺňajú účel, ktorý sleduje § 43 ods. 13 Zákona o elektronických komunikáciách.

30. Z o elektronických komunikáciách vyplýva, že podnik môže postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomu peňažnému záväzku, s ktorého splnením je účastník aj napriek písomnej výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní, na základe čoho má súd za to, že postupca musí urobiť výzvu podľa v čase, kedy sú všetky pohľadávky, ktoré zamýšľa postúpiť splatné a účastník tak musí byť vyzvaný na úhradu tých pohľadávok, ktoré hodlá voči účastníkovi postúpiť na ďalší subjekt. Tomuto nasvedčuje aj druhá veta predmetného ustanovenia, nakoľko účastník môže zvrátiť právo podniku na postúpenie pohľadávky a to tak, že ešte pred postúpením pohľadávky uhradí podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Keďže žalovaný nebol vyzvaný na úhradu všetkých čiastkových pohľadávok, ktoré boli následne predmetom postúpenia pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, nakoľko v čase výzvy všetky splatné neboli, má súd za to, že žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu tak možnosť zvrátiť postúpenie pohľadávok v zmysle predmetného zákona daná nebola.

31. V konaní však nebolo preukázané ani to, že by sa odstúpenie od zmluvy alebo naposledy zaslaná upomienka dostali do dispozičnej sféry žalovaného, keď sám žalobca tvrdil, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému zasielané ako obyčajná poštová zásielka bez doručenky, resp. podacieho hárku. V konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaný dal právnemu predchodcovi žalobcu súhlas na postúpenie pohľadávky, v prípade ktorom by sa tak zaslanie vyššie spomenutej výzvy a nepretržité dlhšie ako 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku nevyžadovalo. V zmysle uvedeného má tak súd za to, že v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok, za ktorých môže podnik postúpiť svoju splatnú pohľadávku inej osobe, a síce písomná výzva, ktorá sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka, viac ako 90 dní trvajúce nepretržité omeškanie so splnením peňažného záväzku napriek tejto výzve, ako ani súhlas účastníka s postúpením pohľadávky.

32. Postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení Zákona o elektronických komunikáciách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak v časti žalobou uplatňovanej pohľadávky absolútne neplatný podľa , na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

33. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom , podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. , podľa ktorého „súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta“ ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp. zn.: , podľa ktorého „pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“.

34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa s poukazom na , keď žalovaný bol tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná.

Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, súd vyslovil, že žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).