Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/44/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, dieťa matky: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. F. XXXX/XX, G., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Katarína Kalabová, advokátka so sídlom Krasovského 13, Bratislava, a otca: G. H., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. XXXX/XX, C., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Henrieta Danišová, advokátka so sídlom Janka Alexyho 7, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. -168 zo dňa 04.03.2024, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením návrh matky zamietol.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , (ďalej len „“), , , , , , veta prvá, , (ďalej len „“), čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a dospel k záveru, že matka neosvedčila skutočnosti potrebné pre zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. -108 z 11.04.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -389 z 09.05.2023 a nie sú dané ani podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz styku maloletého s otcom. Mal za preukázané, že maloletý trpí poruchou autistického spektra. Bol však názoru, že s prihliadnutím na jeho zdravotný stav spojený so zhoršením duševného stavu, nemožno podľa súdu prvej inštancie bez vykonaného dokazovania pristúpiť k zákazu kontaktu maloletého s otcom. V konaní vo veci samej vedenom pod sp. zn. vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bude súd prvej inštancie vykonávať dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutočného stavu a až na jeho základe bude možné rozhodnúť aká forma styku maloletého s otcom bude pre maloletého najvhodnejšia. Aktuálne sa styk otca s maloletým nerealizuje riadne. Otec bez rozhodnutia súdu o úprave styku (nariadené neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -108) sa nemá možnosť dostať k dieťaťu vzhľadom na vzťahy medzi rodičmi, keďže aj samotná matka potvrdila, že tieto sú vážne narušené. Rodičia v súčasnosti po informatívnom stretnutí realizujú styk otca s maloletým v upravenom režime. Matka nepreukázala, že došlo k takej zmene pomerov, alebo odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. V posudzovanej veci sa nezmenili pomery medzi účastníkmi konania, existujúce v čase nariadenia neodkladného opatrenia a v čase odvolacieho konania a ani neodpadli dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie dňa 11.04.2022 pristúpil k okamžitej dočasnej úprave styku otca s maloletým. Tvrdenia matky o tom, že maloletý sa otca bojí alebo otec maloletého bije nemal súd prvej inštancie za osvedčené. Zo správy z Autistického centra Andreas n.o. zo dňa 16.10.2023 vyplýva,

že v priebehu stretnutí sa maloletý vyjadroval na adresu oboch rodičov síce stručne, ale s pozitívnym naladením. Informácie o tom, že by maloletého niektorý z jeho rodičov fyzicky trestal nezaznamenali. Z tejto správy však vyplynulo, že bola to práve matka, ktorá niekoľkokrát kontaktovala ich riaditeľku s tým, že sa maloletý otca bojí a nechce sa s ním stretávať, rozprávala o ňom v negatívnom kontexte. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní vo veci samej bude nevyhnutné objasniť rozporné tvrdenia týkajúce sa odmietania otca maloletým a motivovaním maloletého zo strany matky, aby maloletý išiel radšej k nej ako k otcovi (dostane darček). Pokiaľ matka argumentuje, že maloletý sa otca bojí a nechce k nemu ísť, toto tvrdenie je v rozpore s jej vlastným tvrdením, podľa ktorého sa maloletý sám dňa 25.12.2023 vyjadril, že dňa 26.12.2023 chce ísť k otcovi. V rozpore s tvrdením matky je aj styk maloletého s otcom počas víkendu od 29.02.2024 do 04.03.2024, kedy bol maloletý u otca. Z vyjadrenia triednej učiteľky maloletého (dňa 28.02.2024) taktiež nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by si vyžadovali zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia na zákaz styku otca s maloletým, práve naopak, škola nezaznamenala žiadne znaky fyzického týrania. K predloženému čestnému vyhláseniu J. B. súd prvej inštancie uviedol, že spolužiačka maloletého je rovnako sledovaná u psychologičky a pedopsychiatričky, pričom k zhoršeniu jej zdravotného stavu malo prísť už v lete 2023, od kedy má panický strach vychádzať von z domu medzi ľudí a má strach z dospelých mužov, vrátane jej otca. Toto čestné vyhlásenie v kontexte so zdravotným stavom spolužiačky maloletého (strach vychádzať z domu, strach z dospelých mužov) nepredstavoval spôsobilý dôkaz na osvedčenie matkiných tvrdení. Ani z komplexnej správy zo psychologických konzultácií Centra poradenstva a prevencie z 22.01.2024 nemožno vyvodiť, že by otec mal maloletého biť alebo mu inak ubližovať, nakoľko táto správa vychádza iba z rozprávania spolužiačky maloletého. Centrum poradenstva a prevencie uviedlo, že maloletý sa o otcovi odmietal rozprávať a viacej sa uzatváral do seba. V súvislosti s tým, že aj podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka dochádza k negatívnemu ovplyvňovaniu maloletého zo strany matky, keď matka maloletého motivuje tým, aby šiel radšej k nej (nedostane darček, ak k otcovi pôjde). Otec poprel tvrdenia matky o bití maloletého či iného nevhodného správania sa. Záverom súd prvej inštancie dodal, že sa stotožnil s argumentáciou otca, podľa ktorej neboli zo strany školy hlásené žiadne problémy, pričom ojedinelé prípady, kedy maloletý nechcel odísť s otcom, nemožno kvalifikovať pod dôvod na zakázanie styku otca s maloletým, predovšetkým so zreteľom na zistenia, že matka dieťa odmeňuje, ak nepôjde k otcovi. Súd prvej inštancie preto nemal na účely nariadenia neodkladného opatrenia za osvedčené správanie otca k maloletému tak, ako popísala matka.

3. O nároku na náhradu trov konania bude súd prvej inštancie rozhodovať v súlade s v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (konanie vo veci samej).

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým zakáže styk maloletého s otcom, a to do právoplatného skončenia konania o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pod sp. zn. . Zároveň súd prvej inštancie zruší v celom rozsahu neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. - 108 zo dňa 11.04.2022 v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. -389 zo dňa 09.05.2023.

5. Podstatou odvolacích námietok matky boli odvolacie dôvody podľa , , a . Poukázala na , , a . Tvrdila, že súd prvej inštancie priority a ochranu dieťaťa absolútne poprel, pri rozhodovaní vo veci neprihliadal na záujem maloletého, ktorý musí byť v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri postupoch týkajúcich sa detí a pri rozhodovaní kladie väčší dôraz na ochranu rodičovských práv otca. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo stanoviska otca, správ kolízneho opatrovníka, ktorý poukazoval na svoje vyjadrenie ešte z marca 2023, na správu autistického centra ANDREAS z októbra 2023, ktoré maloletý od marca 2023 už nenavštevuje a teda všetky podklady, na ktorých súd založil napadnuté rozhodnutie sú vo svetle nových skutočností absolútne irelevantné. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o vyjadrenia otca, kde sa uspokojil s tým, že otec poprel, že by maloleté dieťa mal biť a o vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý jednak všetko vyhodnocuje ako rodičovský konflikt a poukazuje na svoje rok staré vyjadrenie (dodnes nebolo zo strany kolízneho opatrovníka vykonané aktuálne šetrenie ani pohovor s maloletým) a naopak tvrdenia ňou uvádzané nebral vôbec do úvahy a vyhodnotil ich ako nedôveryhodné. Kolízny opatrovník poukázal na vyjadrenie psychológa počas stretnutia rodičov zo dňa 14.12.2023, kde podľa odporúčania majú rodičia dieťaťu posúvať jeho frustračnú mieru, avšak súd aj kolízny opatrovník opomenuli, že k zásadnej zmene v správaní otca k dieťaťu došlo po Vianociach 2023,

kedy dieťa odmietlo s otcom odísť a následne po dni 09.01.2024, kedy došlo k realizácii nového modelu stretávania sa, maloletý nechcel u otca prespať, chcel ísť k mame, čo otca strašne nahnevalo, dieťaťu mal zviazať ruky, nohy, zalepiť ústa, dať ho na posteľ a biť päsťou do brucha. Preto je potrebné zisťovať, či k takémuto konaniu zo strany otca došlo a nie sa uspokojiť s tvrdením otca, že to neurobil. Psychologička na osobnom stretnutí dňa 14.12.2023 sa vo všeobecnej rovine vyjadrila, že deti na autistickom spektre nemajú radi zmeny a keďže na stretnutí rodičov došlo k zmene stretávania sa otca s dieťaťom (na podnet matky, ktorý otec plne prijal bez jednej pripomienky), poučila rodičov, že pri určitej nevôli dieťaťa mu treba posúvať frustračnú mieru. Nik však v danom čase ešte nevedel, čo sa stane, a preto odvolávanie sa súdu na stretnutie rodičov zo dňa 14.12.2023 evokuje absolútne nezistenie skutočného stavu veci, že súd vôbec nezisťoval a ani nevykonal žiadne úkony smerujúce k poskytnutiu ochrany právam dieťaťa, ktoré už približne dva roky konzistentne tvrdí, že ho otec bije a ide o dieťa, ktoré mu bol diagnostikovaný autizmus, spĺňa triádu autistického spektra a jednou z charakteristík autistickej triády je aj skutočnosť, že deti nemajú fantáziu, t. j nevedia si vymýšľať. Súd prvej inštancie teda v rozpore so svojím tvrdením o ochrane a prevencii práv dieťaťa neposkytol dieťaťu žiadnu ochranu, priam naopak, tvrdenia dieťaťa bez ďalšieho vyhodnotil ako nedôveryhodné a celé rozhodnutie založil na tom, akoby zákaz styku otca s dieťaťom spôsobil nenapraviteľné škody na ich vzťahu, teda uprednostnil práva otca pred právami maloletého, pričom právo na styk nie je automaticky nárokom na styk a taktiež právo na styk nie je absolútne, treba ho vyhodnocovať vždy individuálne podľa okolností každého prípadu. Prostredníctvom terapie spolužiačky maloletého dieťaťa vyšli najavo nové skutočnosti. Súd prvej inštancie mal k dispozícii čestné prehlásenie matky tohto dieťaťa, správu psychologičky, ktoré popisujú, čo vypovedal maloletý o tom, čo mu otec robí a uvedené aj potvrdil, kedy vyšlo najavo, že otec nezniesol skutočnosť, že maloletý k nemu nešiel na Vianoce, potrestal ho tým, že mu nedal ani jeden darček, hoci vie, že dieťa je motivované odmenami, na čo sa maloletý zrútil. Neskôr počas ďalšieho styku v januári 2024 nechcel maloletý u otca prespať, chcel ísť k nej a otec ho mal zviazať, ruky aj nohy, zalepiť ústa, asi páskou, položiť ho na posteľ a biť päsťou do brucha. Neskôr maloletý popisoval, že ho otec fackuje, bije po hlave varechou, päsťou, päsťou aj do brucha, do pier, naťahuje mu viečka na očiach, robí mu „ohník“ na zápästiach, maloletý sa otca bojí, nechce k nemu ísť a uvedené súd prvej inštancie nemohol pri odbornej starostlivosti vyhodnotiť len tak, že matka uvádza argumenty obdobnej relevancie, s ktorou sa už vysporiadal súd vyššej inštancie v konaní o neodkladnom opatrení pod sp. zn. . Konanie otca voči dieťaťu sa vystupňovalo, preto podala návrh na zákaz styku do času, kým nebude právoplatne skončené konanie vo veci samej a nevyšetria sa všetky skutočnosti, ktoré maloleté dieťa popisuje pravidelne. Dňa 24.01.2024 podala na OR PZ v Senci trestné oznámenie na otca a priložila všetky fotografie s ich popisom a taktiež priložila na USB kľúči nahrávky toho, čo opisuje maloletý. Správanie maloletého popisuje základná škola, ktorá 2x poslala podnet kolíznemu opatrovníkovi a žiadala ho o pomoc. K dispozícii sú 3 správy psychologičky G. C., prvá z nich bola zaslaná kolíznemu opatrovníkovi dňa 24.10.2023, ktorý do dnešného dňa na podnety aj školy aj psychologičky nereagoval, dokonca sa absurdne postavil na stranu otca a tvrdí, že manipuluje dieťa darčekmi, aby radšej išlo k nej ako k otcovi, uvedené súd opätovne prevzal ako svoj názor. Kolízny opatrovník týmto poškodil jej procesné postavenie, hoci mu na stretnutí rodičov zo dňa 14.12.2023 bolo vysvetlené zo strany psychológa, že odmeňovane pri autistických deťoch je bohužiaľ jediným motivačným prostriedkom pri týchto deťoch a dokonca bolo odporučené, aby sa aj otec zapojil do bodovacieho a odmeňovacieho systému matky, aby bol maloletý oboma rodičmi motivovaný zlepšovať svoju pozornosť, rešpektovanie zadaní či pokynov. Mala za to, že tento prípad už nemožno považovať za výsledok rodičovského konfliktu, ale je to už v rovine, kedy maloletý signalizuje, že je fyzicky bitý a to dlhodobo, ponižovaný a sú tu známky psychického násilia. Z tohto dôvodu nemôže postoj súdu založený na rodičovskom konflikte v tomto štádiu konania a poskytnutých informácií obstáť. V správe školy zo dňa 28.02.2024 neboli uvedené dôvody, prečo maloletý neodišiel s otcom (dňa 9.1.2024). Dňa 02.02.2024 prišla pre maloletého, nakoľko ju učiteľka informovala, že sa ozval otec, ktorý chcel maloletého vyzdvihnúť skôr a keď to maloletý počul, tak jej oznámil, že nechce ísť s otcom. V ten deň mala ohlásenú kontrolu z ÚPSVaR, a ak by maloletý s otcom neodišiel, nevedela by ho prísť vyzdvihnúť. Obaja rodičia sa stretli v škole, pričom maloletý s otcom odísť nechcel. Otec jej následne vulgárne vynadal. V správe školy zo dňa 28.02.2024 sa neuviedol dôvod, prečo dňa 13.02.2024 vyzdvihla maloletého, uviedlo sa len to, že dieťa odišlo s matkou. Pravdou však je, že dňa 13.02.2024 prišla pre maloletého do školy, nakoľko jej otec dňa 12.02.2024 o 21.19 hod. poslal SMS, že pre maloletého do školy nepríde a uvedené otec oznámil aj škole maloletého. Ďalšia správa zo dňa 15.02.2024, kedy ju kontaktovala triedna učiteľka s dotazom, či maloletý berie lieky, nakoľko „posledné dva týždne zase pozorujem, že je hlučný a nepokojný“, čo preukazuje, že škola mala vedomosť o zmenách v správaní maloletého. V inej správe školy zo dňa 19.12.2023 sa uviedlo, že u maloletého je od konca novembra 2023 badať nepokoj, búchanie nohami, rukami a menšia

sústredenosť a následne v správe zo dňa 12.01.2024 je uvedený rozpis odchodov maloletého zo školy, a to aj s uvedením dôvodov, prečo maloletý zo školy neodišiel. Z tejto správy školy jednoznačne vyplýva, že maloletý aj v škole verbalizoval, že s otcom nechce odísť a že sa ho bojí (26.9.2023, 29.09.2023, 09.01.2024). O týchto skutočnostiach bol vyrozumený aj kolízny opatrovník listom „správa o situácii zo dňa 26.09.2023“, kde škola žiadala kolízneho opatrovníka o pomoc, ako riešiť tieto situácie, aby neprispievali k psychickej nepohode maloletého A. a kolízny opatrovník do dnešného dňa sa k veci nevyjadril, nekonal, dokonca táto správa bola zaslaná len kolíznemu opatrovníkovi a ten ju do dnešného dňa nezaložil do súdneho spisu, hoci ho o to žiadala na pojednávaní zo dňa 27.11.2023. Mala za to, že správa absolútne vyvracia informácie kolízneho opatrovníka o tom, že manipuluje s dieťaťom a jeho správanie vyhodnocuje ako krivé obvinenie. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správy školy zo dňa 19.12.2023 a 12.01.2024 vôbec nebral do úvahy, aj keď sú súčasťou spisu a nežiadal si správu školy zo dňa 26.09.2023, ktorou disponoval len kolízny opatrovník. Nesúhlasila ani so skutočnosťami, ktoré sú uvádzané v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 04.03.2024, kde kolízny opatrovník uviedol, že dňa 25.01.2024 v školskom zariadení informovala, že maloletého bude vyzdvihovať ona, a to aj v dňoch, kedy má styk s maloletým otec. Do školy ju predvolala pani zástupkyňa G. K. E., ktorá ju v súvislosti s problémami pri odchodoch maloletého zo školy informovala, že ak príde vyzdvihnúť maloletého v deň, kedy by ho mal vyzdvihovať otec, tak jej ho nevydajú. V tejto súvislosti oznámila, že ako zákonnému zástupcovi je jej škola povinná maloletého vydať. V žiadnom prípade sa však nevyjadrila v znení, ako to prezentuje kolízny opatrovník a na žiadosť školy, bola právnou zástupkyňou škole zaslaná aj písomná odpoveď. Rovnako žiadala školu, aby veci týkajúce sa oboch rodičov riešili na spoločných stretnutiach, nakoľko každý z rodičov poskytnuté informácie interpretuje inak, čo spôsobuje konflikty medzi rodičmi, eskaluje nedôveru otca a zvyšuje jeho agresívne správanie voči jej osobe. Kolízny opatrovník ďalej poukázal na tvrdenie matky, že je potrebné akceptovať vôľu maloletého, pričom v tejto súvislosti kolízny opatrovník odkázal na vyjadrenie psychológa zo dňa 14.12.2023. Rešpektovanie vôle maloletého a ponechávanie rozhodovania na ňom sú dve diametrálne odlišné veci. Maloletého nikdy nestavala a ani nestavia do pozície, kedy on sám má rozhodovať, či pôjde alebo nepôjde k otcovi a nenúti ho rozhodovať sa a nedáva mu na výber, len akceptuje vôľu, ktorú prejaví maloletý. Do dnešného dňa zo strany kolízneho opatrovníka v danej veci nebol urobený žiaden úkon a nedošlo ani k šetreniu, teda je otázne, na základe čoho kolízny opatrovník dospel k svojím záverom. Kolízny opatrovník okrem vypočutia maloletého v škole dňa 25.09.2023 neurobil vo vzťahu k tvrdeniam maloletého o strachu z otca žiadne úkony a odvoláva sa iba na konflikt lojality, nedostatočnú prípravu maloletého na styk s otcom a na manipulovanie maloletého, nakoľko mu má sľubovať darčeky za to, že neodíde s otcom. Tieto tvrdenia kolízneho opatrovníka sú však nepodložené. Súd prvej inštancie sa odvolával na to, že zo správy z Autistického centra Andreas n.o. zo dňa 16.10.2023 vyplynulo, že maloletý sa vyjadroval na adresu oboch rodičov síce stručne, ale s pozitívnym naladením a informácie o tom, že by maloletého niektorý z jeho rodičov fyzicky trestal nezaznamenali. Zo správy malo vyplynúť, že bola to práve ona, ktorá niekoľkokrát kontaktovala ich riaditeľku s tým, že sa maloletý svojho otca bojí a nechce sa s ním stretávať. K tomu uviedla, že správu z Autistického centra Andreas zo dňa 16.10.2023 považuje za irelevantnú, nakoľko maloletý na terapie do Andreasu nechodí od 01.04.2023 a podstatná zmena skutočností nastala až po Vianociach 2023, teda centrum Andreas sa nemá k danej situácii čo objektívne vyjadriť. Kontaktovala riaditeľku centra v septembri 2023, kde ju požiadala o terapie pre maloletého, nakoľko sa jej maloletý vyjadril, že od otca utečie, keď ho bude biť. Informáciou zo strany maloletého bola taká šokovaná, že situáciu chcela ihneď riešiť a pokračovať v prerušených terapiách, kontaktovala vo veci aj pani G. L. z Tenenet, kde bol súdom stanovený výchovný proces, ktorá jednoznačne odporučila okamžitú intervenciu pre maloletého a skúsiť sa vrátiť k psychológovi ku ktorému má maloletý dôverný vzťah. Na základe toho oslovila pani G. C. o obnovenie terapií, ktoré sa obnovili s G. C. až dňa 01.10.2023, a sú vykonávané v Centre prevencie a poradenstva v Pezinku, z dôvodu, že uvedená psychologička ukončila pracovný pomer v centre Andreas a začala pracovať v Centre poradenstva a prevencie. Nakoľko má maloletý vytvorenú dôveru v G. C., matka pokračovala prirodzene v terapiách s ňou. Poprela, že by sa mala negatívne vyjadrovať na adresu otca, len prezentovala, čo jej maloletý na adresu otca povedal a ako sa prejavuje a uvedené nemôže byť vykladané na jej ujmu. Súd prvej inštancie vyzdvihol správanie otca, že sa raz informoval na priebeh sociálnej rehabilitácie a v správe nie je uvedené, že by sa informovala aj ona. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že „sa javí a vyvstáva otázka, za akým účelom matka kontaktovala toto zariadenie a čo svojím správaním sledovala.“ Súd prvej inštancie pritom mal vedomosť aj o skutočnostiach uvádzaných a preukázaných v konaní vo veci samej (sp. zn. ), kde sa otec opakovane vyjadroval, že neakceptuje terapie v centre Andreas, maloletého tam odmietal vodiť, odmietal komunikovať s psychologičkou a odmietal akceptovať nielen pokyny odborníkov, ale aj samotnú diagnózu maloletého. Ona maloletého na terapie vozila a po každom

sedení komunikovala s terapeutom, preto nemala potrebu osobitne žiadať o správu o priebehu terapie nakoľko bola o zdravotnom stave maloletého dieťaťa pravidelne informovaná. Všetky tieto skutočnosti vyplývajú aj z prílohy Záznamu z terapií a pozorovania zo dňa 31.03.2023, kde je uvedené, že približne v období pred Vianocami sa maloletý začal sťahovať do seba, bol odťažitý, v hre sa začali objavovať agresívne prvky a začali pracovať na pomenovaní emócii s použitím emočných kartičiek. Na konci jednej z terapií sa maloletý vrátil k emočným kartičkám a spontánne vybral kartičku znázorňujúcu a popisujúcu strach spolu s kartičkou smútok. Na dopyt, kedy sa tak cíti odpovedal: „Keď som s tatinom.“ A následne zaujal odmietavý postoj. Na základe týchto skutočnostiach bol informovaný ošetrujúci pedopsychiater G. C. a aj kolízna opatrovníčka G. M., ktorá okrem iného odporučila aj stretnutie terapeutky s otcom, ktoré sa však neuskutočnilo. V uvedenom zázname sa ďalej uvádza, že do dňa 31.03.2023, kedy prebiehali pravidelné terapie v Autistickom centre Andreas n., otec ani raz nekontaktoval terapeutku a ani nepožiadal o osobnú konzultáciu pre zhodnotenie stavu maloletého. Nie je zrejmé, prečo súd na túto časť správy pri rozhodovaní neprihliadal a ako podklad rozhodnutia bral iba časť správy za obdobie od 01.04.2023 do 14.09.2023, kedy terapia prebiehala len v rozsahu zameranom na zdieľanie a ventiláciu emócií pomocou hier a hudby, a to bez účasti psychológa, nakoľko Autistické centrum Andreas n.o. v tom čase psychológa z personálnych dôvodov nevedelo zabezpečiť. Vychádzala z opakovaných vyjadrení maloletého, pričom tieto vyjadrenia vyplývajú aj z ďalších správ, ale súd prvej inštancie ani na jeden z týchto dôkazov neprihliadal a tvrdenie otca bez ďalšieho akceptoval. Súd prvej inštancie ako jeden z argumentov použil, že správy vypracovala G. C., „ktorej objektivitu okrem iného otec namieta.“, pričom táto pracuje s maloletým už od roku 2020 a má k nej dôveru. Otec od začiatku odmietal spolupracovať pri terapiách maloletého a žiadosti G. C. o osobné stretnutie za účelom zhodnotenia stavu maloletého odmietol. Ani od eskalácie situácie začiatkom roka 2024 ani raz nekontaktoval G. C. a na stav maloletého sa neinformoval. Na stretnutí dňa 14.12.2023 otec uviedol, že nesúhlasí so psychologičkou G. C., nakoľko má za to, že je zaujatá a môže ovplyvniť maloletého. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil aj s poukazom na vyjadrenia kolízneho opatrovníka na stretnutí dňa 14.12.2023, že „dochádza k negatívnemu ovplyvňovaniu maloletého zo strany matky, keď matka maloletého motivuje tým, aby šiel radšej k nej (nedostane darček, ak k otcovi pôjde)“, ktoré tvrdenia kolízneho opatrovníka sú nepravdivé a ničím podložené. Kolízny opatrovník sa odvolával na správu školy zo dňa 26.09.2023, v ktorej nie je uvedené, že matka maloletého manipuluje a sľubuje mu odmenu, keď nepôjde s otcom. Uvedené tvrdenie, systém odmien aj bodovací systém bol vysvetlený kolíznemu opatrovníkovi priamo na stretnutí rodičov zo dňa 14.12.2023, čo nastalo v septembri 2023, kedy sa zaviedol bodovací systém, ktorý maloletý nepochopil tak, ako si matka myslela, a preto mu to musela znovu vysvetliť a odvtedy k otcovi chodil. Preto matka postoj kolízneho opatrovníka, ktorý v decembri 2023 poukazoval na vec zo septembra 2023, považovala za úplne zbytočný, nakoľko problém bol už dávno odstránený. Uvedené sa nedostalo do zápisnice, do zápisnice sa však dostal názor kolízneho opatrovníka. Ani v jednom z vyjadrení kolízny opatrovník, nespomenul, že v liste školy zo dňa 26.09.2023 škola uvádza, že maloletý ako dôvod odmietanie otca uvádza, že sa ho bojí, lebo ho bije. Poukázala tiež na skutočnosť, že kolízny opatrovník mal vedomosť aj o správe G. C. zo dňa 24.10.2023, kde uviedla obavu o jeho zdravie a prosila o prešetrenie dĺžky a frekvencie styku otca s maloletým. Odmenu spomínanú v správe školy maloletý dostáva za splnenie úloh a domácich povinností, nakoľko na odporučenie školy funguje na bodovacom systéme. Takýto spôsob fungovania (odmeňovanie pri autistických deťoch) potvrdila aj psychologička prítomná na stretnutí dňa 14.12.2023. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní k dispozícii uvedenú správu školy, nielenže ju nebral do úvahy, ale svoje rozhodnutie oprel o vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktoré nemá oporu v správe školy, na ktorú sa odvoláva a stotožnil sa s ničím nepodloženým názorom, že maloletého odmeňuje, ak nepôjde k otcovi. Aj sám súd prvej inštancie v rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že aktuálne sa styk otca s maloletým má realizovať podľa dohody zo dňa 14.12.2023, ktorá nie je v súlade s neodkladným opatrením. Medzi rodičmi je neistá situácia, nakoľko otec sa pri realizácii styku odvoláva aj na dohodu zo dňa 14.12.2023 ako aj na nariadené neodkladné opatrenie. Je si vedomá potreby vykonania obsiahlejšieho dokazovania, čo však aktuálnu situáciu nerieši a maloletý je dlhodobo vystavovaný tlaku, ktorý sa na ňom negatívne prejavuje., pretože s otcom odíde, lebo sa ho bojí a nemá inú možnosť. Po návrate k nej však nespí a nekomunikuje a jediné, na čo sa pýta, kedy „tam“ bude musieť zase ísť, tiež sa vyjadril, že otca neznáša. Preto je nevyhnutné dočasne upraviť pomery tak, že styk otca s maloletým bude do rozhodnutia vo veci samej obmedzený, čím bude možné stabilizovať stav maloletého a zabrániť úplnému odcudzeniu otca s maloletým a úplnému zničeniu ich vzťahu, a to bez možnosti obnovenia v budúcnosti.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Tvrdil, že maloletému by nikdy neublížil a obvinenia matky popieral. Roky bojuje o možnosť

byť s maloletým, čomu matka bráni. Matka nerešpektuje jeho rodičovského práva a napáda všetkých, ktorí nekonajú podľa jej predstáv a rešpektujú jeho ako otca. Maloletého zneužíva ako nástroj v ,,boji“ proti jeho osobe. Aj v konaní sp. zn. sa chcel dohodnúť na výkone rodičovských práv, pričom konfliktné situácie sa snaží minimalizovať. Matka však konflikt nielenže vyvoláva, ale cielene ho živí, maloletého manipuluje, že ak nebude s ním chcieť odísť, tak má povedať pani učiteľke. Škola ich oboch predvolala a upozornili matku na nevhodnosť jej správania. Cez letné prázdniny 2022 a 2023 maloletého nevidel, matka ho na styk nepripravovala, urobila mu program, aby bol zaujatý inými vecami. Nedostatočnú motiváciu uviedol aj psychológ z TENENET o.z.. Matka uviedla, že maloletého mu neodovzdáva z dôvodu, že čas stretávania nie je vhodne nastavený, striedanie dní podľa neodkladného opatrenia nevytvára maloletému vraj pravidelný režim. Na informatívnom výsluchu dňa 14.12.2023 matka navrhla upraviť styk s čím súhlasil dúfajúc, že bude prebiehať bezproblémovo. Obaja rodičia prijali dohodu o styku v rozsahu navrhnutou matkou, podľa ktorej bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň od utorka poobedia do stredy ráno a každý nepárny týždeň od piatka do pondelka ráno. Miesto prevzatia a odovzdanie bude školské zariadenie dieťaťa, čo matka nedodržuje a do školy príde skôr, aby maloletého odviedla, pričom škole uviedla, že nebola uzatvorená žiadna vykonateľná rodičovská dohoda, ktorú je potrebné rešpektovať. Kolízna opatrovníčka sa vyjadrila, že z vykonaného pohovoru s maloletým nevyplynul žiadny problém, ktorý by bránil v stretávaní maloletého s otcom, čo však matka popierala. V konaní vo veci samej sp. zn. je nariadené znalecké dokazovanie, pričom matka napadla aj osobu súdom ustanoveného znalca z dôvodu, že ustanovený znalec Mgr. Martin Balko je tiež vyštudovaný teológ a ako evanjelický teológ pôsobí aj otec bývalého partnera matky G. J. E., preto sa môžu poznať a je možné, že otec bývalého partnera matky môže disponovať informáciami, ktoré môže oznámiť znalcovi Mgr. Martinovi Balkovi, tiež, že bývalá manželka bývalého partnera matky má pracovať v rovnakej nemocnici ako Mgr. Martin Balko, preto Mgr. Martin Balko nemusí postupovať nezaujato. Matka ho sústavne a dlhodobo vykresľuje ako ubližujúceho a nebezpečného, a to aj priamo pred maloletým. Dôkazom toho sú jej výstupy pred psychiatrom N. C.. Už v konaní pred Mestským súdom Bratislava II sp. zn. uviedol, že sám psychiater N. C. matku upozornil na nevhodnosť jej správania.. Naposledy na vyšetrení dňa 20.12.2023 maloletý nechcel vstúpiť do ambulancie lekára bez neho. Nie je zanedbateľná ani skutočnosť, že útoky matky došli v čase, keď sa rozišla so svojím snúbencom a svoju bolesť lieči absolútne neakceptovateľným spôsobom konania voči nemu. USB priložený matkou mu doručovaný nebol, takže sa k nahrávkam nevedel vyjadriť. Matka však aj v konaní vo veci samej predložila na USB dve videá, pričom na jednom bolo zreteľné, že situáciu nahráva tretia osoba a z videa je nesporné, že matka maznavým hlasom kládla maloletému navádzajúce otázky. Poukázal na to, že dňa 19.02.2024 maloletý žiadal matku aby išli po neho obaja do školy. Naposledy bol s maloletým odo dňa 01.03.2024 do 04.03.2024 Podľa trestného oznámenia matky na jeho osobu, týranie maloletého malo ku dňu podania trestného oznámenia prebiehať 1,5 roka - od 06/2022, no napriek tomu na informatívnom výsluchu v rámci programu matka sama navrhla styk maloletého s otcom, ktorý prístup matky vylučuje týranie maloletého podľa trestného oznámenia. Poukázal na Nález Ústavného súdu Nález Ústavného súdu u Slovenskej republiky č. k. zo dňa 15.04.2021.

7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [ ], po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [ a ], postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého uznesenia podľa , .

8. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie je návrh matky, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk maloletého s otcom, a to do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. a zároveň zrušil v celom rozsahu neodkladné

opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. - 108 z 11.04.2022 spojení s uznesením v Krajského súdu v Bratislave č. k. -389 z 09.05.2023.

10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania matky voči uzneseniu súdu prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie návrh matky zamietol.

11. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti spochybňujúce správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý postupoval správne, keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu matke, keď v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. K odvolacím námietkam matky však odvolací súd dodáva nasledovné:

12. Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

18. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok, prípadne právo, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. V súvislosti s potrebou dočasnej úpravy pomerov súd konštatuje, že neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu.

19. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia

spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie ( veta prvá ). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené. Posúdenie, či a kedy je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

20. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Je potrebné prihliadnuť na záujem dieťaťa na stretávaní sa aj s rodičom, vo výchove ktorého sa nenachádza, pričom tento rodič má možnosť osobne sa podieľať na výchove dieťaťa len v čase jeho styku s dieťaťom.

21. Významným atribútom, ktorý sa uplatňuje v súvislosti s neodkladnými opatreniami je zásada proporcionality. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak musí súd posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov a zároveň porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením, resp. nenariadením neodkladného opatrenia dotknuté. Ide najmä o neodkladné opatrenia, ktoré sa dotýkajú aj výkonu rodičovských práv a povinností, kedy vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2016. Maloletý A. je sledovaný v autistickom centre Andreas n.o. od 03.03.2020 pre detský autizmus so smerovaním do obrazu vysokofunkčného autizmu. Aktuálne prebieha na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -108 zo dňa 11.04.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -389 zo dňa 09.05.2023 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v utorok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť, pričom určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedené na súde pod sp. zn. . Predmetné unesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2023. Zo zápisnice o informatívnom stretnutí rodičov zo dňa14.12.2023 vyplýva, že rodičia súhlasili s úpravou styku na skúšku od 09.01.2024 tak, že otec sa bude stretávať s maloletým každý týždeň od utorka poobedia do stredy rána a každý nepárny týždeň od piatka poobedia do pondelka rána.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď návrh matky zamietol.

24. Primárne je potrebné poznamenať, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z , keď v zmysle SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, tiež v článku 9 bod 3, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo

dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa, a v súvisiacom článku 18 bode 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

25. Úplný zákaz styku otca s dieťaťom je najzávažnejším a najprísnejším zásahom do výkonu rodičovských práv. K takejto úprave možno pristúpiť len v naliehavých a dostatočne odôvodnených prípadoch, keď je nepochybné, že takéto rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po takomto zistení obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom.

26. Matka navrhovala zákaz styku otca s maloletým a to na základe odvolacích námietok spočívajúcich v tom, že maloletý s otcom odmieta odchádzať zo školy, v domácom prostredí sa vyjadruje, že ho otec bije a maloletý sa ho bojí, rozporovala, že by maloletého manipulovala a sľubovala mu odmenu, ak by s otcom nešiel, pritom namietala, že by zo správy Spojenej školy, M. XX, C. takéto konanie vôbec vyplývalo.

27. Odvolací súd však poukazuje na správu o situácii zo dňa 26.09.2023 Spojenej školy, M. XX, C., v ktorej je jasne skonštatované, že maloletý dňa 26.09.2023 spomínal bodový systém, ktorý matka doma zaviedla a keby išiel s otcom, nemal by možnosť získať body a následne odmenu (lego). Maloletý sa následne rozplakal a nechcel ísť s otcom domov, začal sa triasť.

28. Zo správy školy zo dňa 12.01.2024 vyplýva, že maloletý dňa 12.09., 21.09., 05.10., 10.10., 20.10., 24.10., 02.11., 21.11., 24.11., 30.11., 05.12., 14.12, 19.12. s otcom bez problémov odišiel. Maloletý s otcom neodišiel následne dni: 26.09., 29.09., 27.10., 08.12. a 09.01.2024. Odvolaciemu súdu z uvedenej správy vyplýva, že maloletý musí byť na stretnutia s otcom nejakým spôsobom motivovaný, napr. otec priniesol maloletému komix, a dňa 05.10.2023 s ním odišiel. Dňa 09.01.2024 maloletý uviedol, že k otcovi ísť nechce, nedostal od Ježiška darčeky a následne, že sa otca bojí. Pokiaľ matka v odvolaní tvrdila, že k zmene v správaní dieťaťa došlo po Vianociach 2023, dané tvrdenia sú v rozpore s ďalšími odvolacími námietkami, kedy matka tvrdila, že maloletý už približne dva roky konzistentne tvrdí, že ho otec bije.

29. Odvolací súd aj v vzhľadom na odlišné výpovede matky má za to, že tieto podliehajú dôkladnému preskúmaniu, ktoré možno vykonať len riadnym dokazovaním v konaní vo veci samej. Iba samotné tvrdenia maloletého, že s otcom odchádzať nechce bez preverenia jasného dôvodu, nemôžu zakladať osvedčenie pre potrebu zákazu styku maloletého s otcom, pričom ide o najzávažnejší a najprísnejší zásah do výkonu rodičovských práv otca.

30. Odvolací súd si je vedomý skutočnosti, že výchova maloletého je o mnoho náročnejšia ako pri zdravom dieťati a však k aj matkou predloženým nahrávkam maloletého a k celkovej situácii je potrebné dodať, že maloletý je vo veku, kedy vonkajšie javy a podnety vníma pod vplyvom detskej fantázie. Navyše s poukazom na jeho základnú diagnózu s poruchou v oblasti verbálnej a neverbálnej komunikácie môže byť jeho fantázia o to viac výraznejšia. Iba samotné tvrdenie matky, že jednou z charakteristík autistickej triády je aj skutočnosť, že deti nemajú fantáziu, t.j nevedia si vymýšľať nie je dostačujúcim tvrdením. Dieťa niekedy prekvapí veľmi bystrým a priliehavým úsudkom. Príčinou je nedostatočná znalosť pojmov, ktoré si postupne osvojuje svojimi skúsenosťami.

31. V posudzovanom prípade odvolací súd však nemal osvedčenú potrebu nariadiť neodkladným opatrením zákaz styku otca s maloletým, keďže v konaní nebola preukázaná obava, že by v rámci realizácie styku otca s maloletým dochádzalo k negatívnemu pôsobeniu na dieťa a taktiež nie je preukázaná ani obava z fyzického týrania maloletého otcom. Je preto potrebné v súlade so zásadou prezumpcie neviny považovať otca za nevinného, pokým sa nepreukáže jeho vina. Iba samotné podozrenie matky voči otcovi a občasné odmietanie otca maloletým nezakladajú dôvody pre zákaz styku otca s maloletým, naviac, keď súd rozhoduje iba neodkladným opatrením, v ktorom nemá zistené všetky relevantné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

32. Je potrebné tiež zdôrazniť, že akákoľvek deformácia vzťahu rodiča s dieťaťom v dôsledku odcudzenia, je v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná, pričom možno konštatovať, že k tomuto už aj dochádza. Pri úprave styku musí byť vždy zachovaná určitá proporcionalita, rozložená pri rešpektovaní

rovnakých práv každého z rodičov. Tak ako má právo matka sa starať o svoje maloleté dieťa, ktoré jej bolo zverené do výchovy, tak na druhej strane má otec právo na stretávanie sa s maloletým dieťaťom. Právo styku rodiča s maloletým dieťaťom je totiž významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa pri rešpektovaní, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Dohovor priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

33. Odvolací súd v súvislosti s matkou namietaným nedostatočným dokazovaním uvádza, že matkou požadované dokazovanie presahuje rámec osvedčovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uvedené prináleží až konaniu vo veci samej. Žiada sa opakovane zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej (vzhľadom i na zákonom limitovanú lehote na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Až v konaní vo veci samej sp. zn. bude vykonané riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem maloletého dieťaťa.

34. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že matka neosvedčila akútnu potrebu zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu nevyplynulo, že by maloletému hrozila ujma vyžadujúca si zásah súdu navrhovaným neodkladným opatrením.

35. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam ani odvolací súd nepovažoval naplnenie podmienok pre nariadeniu neodkladného opatrenia v rozsahu, v akom žiadala matka a zároveň pre zrušenie predchádzajúceho uznesenia okresného súdu č. k. -108 zo dňa 11.04.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -389 zo dňa 09.05.2023.

36. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

37. V súvislosti s konfliktami rodičov, ktoré v konaní boli zatiaľ prezentované, odvolaciemu súdu súčasne nedá neapelovať na nich oboch, aby uprednostnili záujem dieťaťa nad vlastnými záujmami a snažili sa o čo najrýchlejšie a hladké doriešenie otázky ich vzájomného vzťahu a rešpektovanie ich vzájomných práv ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloletý potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi a špeciálne pre svoju diagnózu citlivý prístup na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok a v rámci vzniknutej situácie rodičia musia minimalizovať dopad prebiehajúcich konaní na psychiku dieťaťa.

38. Preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie podľa , ako vecne správne potvrdil.

39. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sp. zn. . Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s a .

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).