Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoPr-2-2021.pdf
PDF · 128.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoPr/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: R. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. R. XXX, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava - Karlová Ves 841 04, IČO: 36 740 951, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok z 8. októbra 2020 č. k. 10Cpr/18/2019-276, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 14. 08. 2019, je neplatné (výrok I.). Návrh žalovaného na určenie, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, zamietol (výrok II.). V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.). Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je pracovníkom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 02. 1991, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú, na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy bol zaradený na pracovnú pozíciu - elektrikár - vedúci skupiny pre oblasť regiónu Stredisko údržby Námestovo. Dňa 14. 08. 2019 žalovaný osobne doručil žalobcovi písomné „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ podľa § 68 Zákonníka práce zo dňa 14. 08. 2019 a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v Zázname o doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru, z dôvodu: 1. že žalobca použil pracovné prostriedky žalovaného na vykonávanie prác pre iné osoby a na zariadení vo vlastníctve súkromných fyzických osôb, vykonával činnosti a aktivity, ktoré nesúvisia s činnosťou žalovaného; 2. konal v rozpore s pokynmi nadriadeného, nakoľko mal opraviť poruchu na adrese Z. R. č. XXX, ktorá však v skutočnosti poruchou nebola a vykonával činnosti a aktivity nesúvisiace s činnosťou zamestnávateľa a pre účely a potreby iných osôb ako pre potreby zamestnávateľa, 3. pri nahlasovaní spätnej väzby ohľadom poruchy na adrese Z. R. č. XXX žalobca na dispečing žalovaného nepravdivo uviedol, že porucha bola odstránená, 4. pri vyhodnotení prác v evidenčnom systéme na deň 20.07.2019 si žalobca pri poruchovom pracovnom príkaze nepravdivo uviedol výkon prác pri odstraňovaní poruchy v čase trvania 1,92 hod. nadčasov, 5. žalobca vypol spoločnú prípojku a teda prerušil distribúciu elektrickej energie iným odberateľom bez ich predchádzajúceho upovedomenia, čím boli porušené štandardy kvality,
6. žalobca nevyužil pracovný čas pre zamestnávateľa Dňa 15. 08. 2019 žalobca oznámil žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával na pracovnej pozícii a prideľoval mu prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Je zrejmé, že žalobca k podanej žalobe, vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, ako aj na pojednávaní namietal, že porušenia pracovnej disciplíny na základe dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru zo 14. 08. 2019 sa nedopustil a neboli naplnené hmotnoprávne podmienky dania okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dňa 04. 05. 2020 osobitne právny zástupca žalobcu namietal, že v zmysle § 74 Zákonníka práce nedošlo k riadnemu prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami odborovej organizácie ZO OZ Moderné odbory AIOS Nové odbory energetikov (ďalej len ako „odborová organizácia“ alebo „ZO OZ NOE“). Z výpovede svedka Bc. P. K. predsedu prípravného výboru odborovej organizácie mal preukázané, že dňa 05. 08. 2019 mu bola elektronicky doručená žalovaným výzva na prerokovanie Okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom s tým, že do 06. 08. 2019 do 10:00 bolo potrebné stanoviť zástupcu, ktorý bude jednať v mene odborovej organizácie. Na druhý deň 06. 08. 2019 kontaktoval pána B. s tým, že by nemohli túto vec riešiť elektronicky. K prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru nedošlo, len následne 06. 08. 2019 mu bolo mailom zaslaný záznam označený ako „prerokovanie skončenia pracovného pomeru“, ktorý mu doručil žalovaný. Keďže v uvedenej správe nebolo uvedené, kedy malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny a tiež bolo potrebné, aby boli dovysvetlené nejaké skutočnosti, kontaktoval žalobcu, ktorý však o riešení v danej veci žalovaným nevedel. Domnieval sa, že žalovaný ich bude opätovne kontaktovať po preverení všetkých skutočností a potom odbory zaujmú stanovisko, čo sa však nestalo, keď neskôr zistili, že so žalobcom bol okamžite skočený pracovný pomer. Zo strany žalovaného nebola odborovej organizácii doručená listina - kópia okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorá bola daná žalobcovi. Ohľadom skončenia pracovného pomeru žalobcu sa nikdy nevyjadril voči zamestnávateľovi (žalovanému), že nemá dostatok informácii, nakoľko očakával, že základná organizácia dostane všetky relevantné informácie potrebné k prerokovaniu. O uvedených skutočnostiach informoval aj ostatných členov výboru, ktorý mal v tom čase ešte 4 členov, do dňa pojednávania však nedošlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným.
2. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 05. 08. 2019 adresoval zamestnávateľ odborovej organizácii žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 74 Zákonníka práce vo vzťahu k žalobcovi, pričom uviedol, že žiada o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko žalobca: a) použil pracovné prostriedky DDS na vykonanie prác pre iné osoby a na zariadení vo vlastníctve súkromných fyzických osôb a vykonával činnosti a aktivity nesúvisiace s činnosťou zamestnávateľa b) konal v rozpore s pokynmi nadriadeného c) nevyužil pracovný čas na prácu pre zamestnávateľa d) pri nahlásení spätnej väzby ohľadom poruchy nepravdivo uviedol informáciu na dispečing SSD e) pri vyhodnotení prác v evidenčnom systéme nepravdivo uviedol informácie f) prerušil distribúciu elektrickej energie odberateľom bez ich predchádzajúceho upovedomenia čím boli porušené štandardy kvality. Na základe takto zisteného skutkového stavu zostali v konaní spornými skutočnosti, či došlo k naplneniu hmotnoprávnych podmienok pre danie okamžitého skočenia pracovného pomeru v zmysle § 74 Zákonníka práce a k splneniu formálnych a obsahových náležitostí. V tejto súvislosti poukázal na výklad ustanovenia § 74 Zákonníka práce a aj rozhodovaciu prax súdov SR, napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 17/2008 a R 47/2007, v zmysle ktorých, Zákonník práce síce nepredpisuje, ako má prebiehať prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnávateľov, je však nevyhnutné, aby aj v čase tohto prerokovania bol dôvod výpovede konkretizovaný dostatočne určito tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. V ustanovení § 74 Zákonníka práce sa vymedzuje povinnosť zamestnávateľa pri skočení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede, alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru v žiadosti o prerokovanie adresovanej zástupcom zamestnávateľom, obsahuje náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 70 Zákonníka práce, to znamená, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce o účasti zástupcu
zamestnancov pri skončení pracovného pomeru nemožno vykladať izolovane, ale v nadväznosti na ustanovenie § 70 Zákonníka práce; uvedené ustanovenie smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. V danom prípade pokiaľ žalovaný ako zamestnávateľ dňa 05. 08. 2019 adresoval odborovej organizácii dôvody žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 74 Zákonníka práce (tak ako sú citované v bode 28. odôvodnenia), posudzujúc uvedenú žiadosť v kontexte s písomným okamžitým skončením pracovného pomeru daný žalobcovi zo dňa 14. 08. 2019, dospel k záveru, že sa jedná o široko koncipované dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré neuvádzajú konkrétne skutočnosti týkajúce sa miesta a času porušenia pracovnej disciplíny, napr. pod písmenom a) sa uvádza, že zamestnanec použil prostriedky DDS na vykonanie prác pre iné osoby a na zariadení vo vlastníctve súkromných fyzických osôb a vykonával činnosti a aktivity nesúvisiace s činnosťou zamestnávateľa, nie je však uvedené, aké pracovné prostriedky, pre aké iné osoby, aké práce, kedy a kde vykonával. Rovnako sa jedná o zameniteľné dôvody aj pri ostatných uvedených porušeniach uvádzaných pod písm. b) až f). Je síce nesporným, že dňa 07. 08. 2019 bol žalovaným vyhotovený zápis označený ako „Prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca p. R. U.“ , ktoré nie sú ale uvedené spôsobom, aby ich nebolo možné subsumovať aj pod iné porušenia, keďže v nich absentuje konkrétnosť v tom, kedy a kde sa mal zamestnanec takéhoto konania dopustiť, jedná sa o všeobecné tvrdenia. Aj z výpovede svedka P. K., zástupcu odborovej organizácie vyplýva, že tento nemal od zamestnávateľa relevantné informácie a musel sám vykonávať šetrenia o dôvodoch skončenia pracovného pomeru. V konaní žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že skutočnosti, ktoré vymedzil pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli v čase prerokovania odborovej organizácii aj známe, čo však podľa názoru súdu sa žalovanému nepodarilo preukázať. Pokiaľ sa týka dokumentu, ktorý bol predkladaný na prerokovanie odborovej organizácii, poukázal na stanovisko v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 3MCdo14/2013, 1Cdo72/2006, 5Cdo140/2010. Keďže nesplnenie hmotnoprávnej podmienky § 74 Zákonníka práce pre danie okamžitého skončenia pracovného pomeru zákon sankcionuje neplatnosťou tohto úkonu, žalobe na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vyhovel.
3. Nepovažoval za dôvodný návrh žalovaného na určenie, že od neho, ako zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Ustanovenie § 79 ods. 1 v druhej časti prvej vety Zákonníka práce prestavuje výnimku za neskončenie pracovného pomeru pri jeho neplatnom skončení zamestnávateľom, pokiaľ zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní. Uvedená časť ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Súd môže prihliadať zároveň ku akýmkoľvek ďalším skutočnostiam, ktoré majú vzťah k výkonu práce dotknutého zamestnanca, predovšetkým k jeho osobe, k jeho doterajším pracovným výsledkom, ku schopnostiam spolupráce a pod. Spravodlivosťou tu treba rozumieť niečo, čo by také mohli považovať obe strany vzťahu. V danom prípade takéto okolnosti na strane žalobcu ako zamestnanca vo vzťahu k podmienkam § 79 ods. 1 Zákonníka práce neboli zistené. Tvrdenie, že žalovaný už žalobcu nepotrebuje, nie je relevantným dôvodom. Naviac bolo potrebné prihliadať aj k osobe samotného žalobcu, ktorý je zamestnaný u žalovaného 26 rokov, nebolo tvrdené a zistené, že by bol v minulosti postihovaný za porušenie pracovnej disciplíny. Preto aj v prípade, ak by sa žalobca dopustil svojím konaním porušenia pracovnej disciplíny, zo strany zamestnávateľa sa javilo pristúpiť k miernejším opatreniam voči takémuto zamestnancovi (napr. daním výpovede) a nie pristúpiť tak k výnimočnému rozhodnutiu akým je okamžité skočenie pracovného pomeru. Preto bez ďalších relevantných dôkazov nebolo možné takémuto návrhu žalovaného vyhovieť.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Nestotožnil sa s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie o nenaplnení podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 74 Zákonníka práce, tak ako je konštatované v bode 37. odôvodnenia rozsudku. Podľa jeho názorov, v žiadosti o prerokovanie dostatočne, jednoznačne a konkrétne vymedzil dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. Dohoda o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny p. R. U. obsahuje detailný popis konania žalobcu, ktoré je považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ako zamestnávateľ v rámci tohto prerokovania poskytol odborovej organizácii všetky dostupné
a potrebné informácie týkajúce sa dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosti, a) že ako zamestnávateľ vyzval odborovú organizáciou emailom zo dňa 05. 08. 2019 na prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru a navrhol termín osobného rokovania, zároveň potvrdil zástupcom odborovej organizácie, že na osobné prerokovanie budú uvoľnení z výkonu práce, b) ako zamestnávateľ zastúpený JUDr. E. B. telefonicky prediskutoval s pánom P. K. dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru s tým, že zástupca odboru organizácie mu oznámil, že sa nezúčastní osobného prerokovania, c) po telefonickom rozhovore v predchádzajúcom bode Ing. D. odoslala emailom pre odborovú organizáciu návrh Dohody o prerokovaní a požiadala p. K. o jej doplnenie, emailom z 07. 08. 2019 doručil p. P. K. podpísané písomné vyjadrenie odborového orgánu ku okamžitému skončeniu pracovného pomeru s doplnením Dohody o prerokovaní za odboru organizáciu, e) zástupcovia žalovaného JUDr. E. B. a Ing. S. S. podpísali Dohodu o prerokovaní skončenia pracovného pomeru žalobcu medzi SSD a odborovou organizáciou a podpísaná bola doručená p. K.. Uvedené dôkazy potvrdzujú, že k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu jednoznačne došlo, a to písomnou, emailovou aj ústnou formou medzi žalovaným ako zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. Aj pri samotnom prerokovaní, nevzniesla odborová organizácia žiadnu námietku ohľadom nedostatku informácií o skutku a k dôvodom skutku okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov preto vyjadrenia p. K. na pojednávaní konanom dňa 08. 09. 2020 považuje za tendečné, účelové a zavádzajúce. Súd prvej inštancie ignoroval predmetnú Dohodu o prerokovaní a výklad a obsah tejto Dohody v rozpore s obsahom vôle obidvoch strán. Závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5 M Cdo 17/2008 sa na prejednávaný prípad nevzťahujú. Zásadný rozpor vidí pri posudzovaní (súdom) formy prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorá sa zásadne môže vykonať a) jednostranným zaslaním žiadosti prerokovania na odborovú organizáciu alebo b) písomnou dohodou medzi zamestnávateľom alebo odborovou organizáciou, potvrdzujúcou prerokovanie, ku ktorému nie je žiadna judikatúra Najvyššieho súdu SR. V tejto súvislosti dáva do pozornosti závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu SR 5 Cdo/35/2013 a sp. zn. 1 Cdo/72/2006, z obsahu ktorých vyplýva, že ani v posudzovaných prípadoch zamestnávateľ a odborová organizácia spolu nerokovali a výsledkom prerokovania nebola písomná dohoda o prerokovaní, tak ako je to v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj okolnosti vo vzťahu k výkladu ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce pri posudzovaní dôvodnosti jeho návrhu na určenie, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca svojím konaním hrubo porušil pracovnú disciplínu, ktoré skutočnosti v konaní boli jednoznačne preukázané. Tvrdenie, že žalobca pracoval u neho 26 rokov v tomto prípade neobstojí. Je neprípustné, aby sa zamestnanec s dlhoročnou praxou dopustil takéhoto vedomého pochybenia a aj z uvedeného dôvodu nebolo možné posudzovať skutok miernejšie. V tejto súvislosti poukazuje na správanie sa samotného žalobcu, ktorý v rámci konania menil svoje tvrdenia a argumenty v závislosti od toho, aké dôkazy strana žalovaného predložila. Na základe skutkov, ktoré boli dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca porušil interné predpisy (pracovný poriadok, bezpečnostné právne predpisy) a zákony (Zákonník práce, zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci) pričom ohrozil aj svoj vlastný život. V tejto záležitosti žalobca jednoznačne účelovo uvádzal skutočnosti, ktoré sú priamo v rozpore , ktoré boli súdu predložené s cieľom zakryť, resp. vysvetliť svoje konanie. Domnieva sa, že súdu predložil dostatok dôkazov o závažnosti porušenia pracovnej disciplíny, čo nakoniec súd potvrdil v rámci vyslovenia predbežného právneho názoru. Nevykonaním dôkazov súdom prvej inštancie, tak, ako je uvedené v bode 42. rozsudku, nebolo možné preukázať intenzitu a závažnosť porušenia pracovnej disciplíny žalobcu. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 02. 07. 2020 vyslovil predbežné právne posúdenie veci podľa § 181 ods. 2 CSP, kedy vec posúdil správne, pričom nie je zrejmé, čo spôsobilo zásadnú zmenu právneho názoru súdu, v dôsledku ktorého bolo rozhodnuté v jeho neprospech. Z tohto dôvodu považuje rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny. Žiadal o rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.
5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Domnieva sa, že súd prvej inštancie podmienky ustanovenia § 74 Zákonníka práce vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci vyhodnotil správne a s týmito sa podrobne vysporiadal v bode 36. rozsudku. Tvrdenia žalovaného, že „Dohoda o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“ (ďalej len ako „dohoda o prerokovaní“) obsahuje detailný popis konania (žalobcu), ktoré je považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny, je zavádzajúce a tendenčné. Posudzujúc obsah žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru z 05. 08. 2019, ktorá bola adresovaná predsedovi odborovej organizácie,
táto neobsahuje jediný konkrétny skutkový údaj, sú v nej uvedené vo všeobecnosti jednotlivé porušenia pracovnej disciplíny, ich právna kvalifikácia s obsahom samotného znenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré všetky vyššie uvedené skutočnosti už obsahuje, nekorešponduje, rozdiel medzi obsahom uvedeným v žiadosti o prerokovanie a v okamžitom skončení pracovného pomeru je viditeľný aj vizuálne. Z jazykového výkladu § 74 Zákonníka práce vyplýva, že zástupcovia majú vopred prerokovať výpoveď/okamžité skončenie pracovného pomeru, nie len žiadosť o prerokovanie, z čoho je zrejmé, že ak ku žiadosti o prerokovaniu nie je priložený samotný koncept okamžitého skončenia pracovného pomeru, má byť to, čo je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 70 Zákonníka práce, uvedené priamo aspoň v tejto žiadosti. Predseda odborového orgánu pri výsluchu dňa 08. 09. 2020 jednoznačne uviedol, že koncept okamžitého skončenia pracovného pomeru mu nikdy predložený nebol, dostal len žiadosť o prerokovania a dohodu o prerokovaní, do ktorej mal doplniť vyjadrenia za odborovú organizáciu. Je nepochybné, že žalovaný v čase podania žiadosti o prerokovanie (dňa 05. 08. 2019) disponoval všetkými potrebnými informáciami, ktoré sa týkali skutkového vymedzenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, aj napriek tomu, zástupcovi odborovej organizácie podrobnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru neposkytol. Takýmto spôsobom došlo ku zmareniu pracovnoprávnej ochrany zamestnanca, ktorej primárna úloha
- prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru - je zakotvená v § 74 Zákonníka práce. Rozdielne skutkové vymedzenie závažného porušenia pracovnej disciplíny v okamžitom skončení pracovného pomeru a v žiadosti o prerokovanie vyvoláva pochybnosti o konaní zamestnávateľa aj v súlade s dobrými mravmi. Opätovne dáva do pozornosti, že žiadosť o prerokovania ani dohoda o prerokovaní neobsahuje dátum porušenia pracovnej disciplíny, jednotlivé porušenia pracovnej disciplíny boli koncipované všeobecne a to tak, že možno povedať, že by ich bolo možné zameniť aj s inými dôvodmi, čo je v rozpore s právnou úpravou § 74 Zákonníka práce. Tvrdenia žalovaného o dostatočnom, jednoznačnom, konkrétnom vymedzení dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru sú účelové, absolútne neprijateľné, aby zástupca zamestnancov v zákonnej lehote, ktorá mu plynie na prerokovanie v zmysle § 74 Zákonníka práce (2 pracovné dni) vykonával vlastné šetrenie, znášal námietky ohľadom nedostatku informácií k skutkom a dôvodom, ktoré sú predmetom prerokovania. Pokiaľ sa týka dohody o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru z 07. 08. 2019, jedná sa o dokument vyhotovený zamestnávateľom, bez možnosti odborovej organizácie jeho obsah ovplyvniť. Poukazuje na výpoveď zástupcu odborovej organizácie, ktorý považoval poskytnuté informácie žalovaným pre účely prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru za nepravdivé a skreslené, výslovne vo vyjadrení požiadal o prešetrenie celej udalosti, čo nekorešponduje s tým, čo žalovaný o dohode o prerokovaní v prvom odseku pod označením zmluvných strán uvádza. Takéto prerokovanie by malo len charakter formálnosti, ale nenapĺňalo by zákonnú požiadavku z materiálneho hľadiska. Žalovaný mylne uvádza, že došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru s odborovým orgánom, čo nie je pravda, keďže pán P. K. je len jedným zo štyroch členov odborového orgánu a ku zasadnutiu odborového orgánu preukázateľne nedošlo, teda nemohlo dôjsť ani k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti poukazuje na výklad ustanovenia § 11a) Zákonníka práce a článku 19 ods. 1 Stanov predmetnej odborovej organizácie, teda nebola naplnená jedna z podmienok § 74 Zákonníka práce, ktorý požaduje prerokovanie s odborovým orgánom, keďže predseda ZO OZ NOE nie je odborovým orgánom, len jedným členom odborového orgánu. Vo vzťahu k odvolaniu k posúdeniu výkladu ustanoveniu § 79 ods. 1 Zákonníka práce uvádza, že žalovaný na súde prvej inštancie nepreukázal a neuviedol žiadny ospravedlniteľný dôvod, na základe ktorého súd by mal rozhodnúť, že jeho pracovný pomer netrvá. Žalovaný ničím nezdôvodnil, že ďalšia jeho prítomnosť na pracovisku by ohrozovala záujmy žalovaného, narúšala by dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že porušil interné predpisy žalovaného, ako aj ostatné právne predpisy, uvedené tvrdenia sú v tomto štádiu konania právne bezvýznamné. Ak k ich porušeniu by z jeho strany skutočne došlo, mal mu ich „vytknúť“ v rámci okamžitého skončenia pracovného pomeru, tieto skutočnosti tam však žalovaný neuviedol. Vo vzťahu k argumentom žalovaného je potrebné aj uviesť, že závažnosť porušenia pracovnej disciplíny nebola predmetom dokazovania na súde prvej inštancie, ako vyplýva z bodu 41. rozsudku. Vo vzťahu k bodom 3. až 4. odvolania žalovaného uvádza, že súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré neboli medzi stranami sporu považované za sporné. Súd najskôr skúma, či sú splnené formálne podmienky dania výpovede (§ 77, § 68, § 70 a § 74 Zákonníka práce) a napokon skúma, či konkrétne skutkovo vymedzený dôvod je spôsobilým dôvodom pre daný spôsob skončenia pracovného pomeru ohľadom na ďalšie okolnosti prípadu. Keďže v danom prípade neboli dodržané podmienky ustanovenia § 74 Zákonníka práce, súd prvej inštancie nemal dôvod skúmať dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a teda nemal dôvod ani vykonávať dokazovanie výsluchom v odvolaní uvádzanými svedkami.
6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v tzv. replike) zotrval na svojich vyjadreniach a záveroch uvedených v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Dohoda o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru obsahuje detailný popis konania žalobcu, ktoré je považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dôkazy ním predložené potvrdzujú, že k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu jednoznačne došlo a to písomnou, emailovou a ústnou formou medzi ním, ako zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. Zástupca zamestnancov žiadnu námietku ohľadom nedostatku informácií ku skutku a dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nevzniesol. Naopak p. K. v dohode o prerokovaní uviedol, že odborová organizácia všetky potrebné informácie mala. Dohoda o prerokovaní bola potvrdená zamestnávateľom a odborovou organizáciou, čo potvrdzujú podpisy z obidvoch strán. Pri posudzovaní formy okamžitého skončenia pracovného pomeru poukázal na skutočnosti, ktoré uviedol v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Pán K. ako predseda ZO OZ NOE bol oprávnený konať v mene odborovej organizácie, v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 Stanov odborovej organizácie. Ako zamestnávateľ nemal žiaden dôvod spochybňovať legitimitu predsedu odborovej organizácie vo vzťahu konania voči zamestnávateľovi v prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vnútorné vzťahy odborovej organizácie nemôžu byť na ťarchu zamestnávateľa. Žalobca tým, že závažne porušil pracovnú disciplínu, ako vyplýva z množstva predložených dôkazov, vylučuje možnosť jeho ďalšieho trvania pracovného pomeru, nakoľko došlo k závažnému narušeniu vzájomnej dôvery. Je neprípustné, aby sa zamestnanec s dlhoročnou praxou dopustil takéhoto vedomého pochybenia. Opätovne dáva do pozornosti porušenie zo strany žalobcu interných predpisov ako aj zákonov. Žalobca v tejto záležitosti jednoznačne uvádzal skutočnosti, ktoré sú priamo v rozpore s dôkazmi, ktoré súdu ako strana sporu (žalovaný) predložila a to s cieľom zakryť svoje konanie.
7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie bolo vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému (je odvolanie prípustné odvolaním proti ktorému) je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledov vykonaného dokazovania a skutkových zistení dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 14. 08. 2019 je neplatné, keďže v danom prípade v zmysle § 74 Zákonníka práce nebola naplnená hmotnoprávna podmienka okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a to v uloženej povinnosti zamestnávateľa prerokovať vopred zo zástupcami zamestnancov okamžité skončenie pracovného pomeru, nesplnenie ktorej v nadväznosti na znenie ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, je správny. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, ktorý hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby žalovaného na určenie, že v zmysle podmienok § 79 ods. 1 Zákonníka práce nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Odvolací súd poukazuje na vyslovené skutkové a právne závery uvádzané súdom prvej inštancie najmä v bodoch 13. až 42. odôvodnenia rozsudku, s ktorými sa plne stotožňuje a na ktoré v dôvodoch svojho rozhodnutia odkazuje (§ 378 ods. 2 CSP).
9. Odvolací súd na okolnosti prejednávanej veci správne aplikoval ustanovenia Zákonníka práce (body 33. - 35. odôvodnenia) a dôvodne aplikoval aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 47/2007 (v bode 35.), ktoré sa vzťahuje aj na predmetnú prejednávanú vec pri posudzovaní naplnenia hmotnoprávnych podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 74 v spojení s § 17 ods. 2 Zákonníka práce.
10. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne obsahuje náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medzi iným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť (§ 70 Zákonník práce).
11. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.
12. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávych úkonov vedúcich k skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.
13. Splnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať vopred so zástupcami zamestnancov (odborovým orgánom) okamžité skončenie dané zamestnancovi je hmotnoprávnou podmienkou platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú, len ak je pri prerokovaní dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa (vychádzajúc už so súdom prvej inštancie v bode 36. uvádzaného rozhodnutia R 47/2007) nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru, k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu, obsahuje náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 70 Zákonníka práce, to znamená, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť.
14. Účelom uloženia povinnosti zamestnávateľovi prerokovať vopred so zástupcami zamestnancov výpoveď zamestnancovi je poskytnúť ochranu zamestnancovi pred prípadným zneužívaním postavenia zamestnávateľa.
15. Súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti hmotnoprávneho úkonu podľa § 74 Zákonníka práce v spojení s § 17 ods. 2 Zákonník práce vychádzal zo skutkového zistenia, že pred daním okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14. 08. 2019, dňa 05. 08. 2019 adresoval zamestnávateľ odborovej organizácii ZO OZ NOE žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 74 Zákonníka práce, pričom uviedol, že žiada o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) z dôvodov uvádzaných pod písmenami a) až f), tak ako sú podrobne citované v bode 28 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Aj zo záznamu z prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru z 07. 08. 2019 (podpísaného zástupcom ZO OZ NOE a zástupcom žalovaného „SSD a.s.“) vyplýva, že v tomto sú dôvody prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ako závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca (žalobcu) totožné, s dôvodmi, ktoré boli uvádzané aj v žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, adresované zamestnávateľom odborovej organizácii ZO OZ NOE dňa 05. 08. 2019. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že dôvody uvádzané v žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru z 05. 08. 2019 ako aj v zázname z prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru z 07. 08. 2019 nie sú totožné s tými, ktoré sú už uvádzané v okamžitom skončení pracovného pomeru dané žalobcovi dňa 14. 08. 2019, keďže tieto dôvody sú už doplňované a upravované. Súd prvej inštancie správne v okolnostiach prejednávanej veci prihliadal aj na výpoveď svedka Bc. P. K., ktorý na pojednávaní ako svedok popísal spôsob a časové hľadisko, na základe ktorých mal odborový orgán oboznámiť sa s dôvodmi pre okamžité skončenie pracovného pomeru ukladané zamestnávateľom žalobcovi, z ktorej ďalej vyplýva, že na základe údajov, ktoré poskytol zamestnávateľ odborovému orgánu v žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru 05. 08. 2019, ktoré sú totožné s dôvodmi v zázname z prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru z 07. 08. 2019, nevedel posúdiť skutkové okolnosti závažného porušenia pracovnej disciplíny, na základe ktorých zamestnávateľ pristúpil k ukončeniu pracovného pomeru žalobcu okamžitým skončením pracovného pomeru. Odvolací súd sa v kontexte týchto skutkových okolností stotožnil s ich vyhodnotením v bode 37. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, že odborový orgán na základe tak široko a nekonkrétne uvádzaných dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny v žiadosti o prerokovanie z 05. 08. 2019 a v zázname o prerokovaní z 07. 08. 2019 (najmä v skutočnostiach miesta a času porušenia pracovnej disciplíny) nemohol v zmysle hmotnoprávnych podmienok § 74 Zákonníka práce, okamžité skočenie pracovného pomeru prerokovať. K tejto dôkaznej situácii je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako právnický subjekt, ktorý vo svojich štruktúrach disponuje právnym oddelením, pokiaľ mu v čase prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru boli už známe všetky okolnosti ohľadom závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom zo dňa 20. 07. 2019, tieto mal v žiadosti o
prerokovanie z 05. 08. 2019 a v zázname o prerokovaní z 07. 08. 2019 (ktoré sám pripravil) koncipovať tak, ako ich neskôr podrobne prezentoval v konaní vo veci samej. Odvolací súd preto v súlade s vyslovenými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 14. 08. 2019, pre nenaplnenie podmienok uvedených v § 74 Zákonníka práce, je v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce neplatné, ako správny potvrdil.
16. Za vecne správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu žalovaného na určenie, že v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na posúdenie nedôvodnosti podanej žaloby žalovaného súdom prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia v bodoch 38. až 41., s ktorými sa plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného, že žalobca sa svojím konaním dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny odvolací súd dodáva, že primárnym dôvodom vyhovenia žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bolo nenaplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 74 Zákonníka práce, pričom súd prvej inštancie už neposudzoval dôvodnosť podanej žaloby na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j., či žalobca svojím konaním závažne porušil pracovnú disciplínu. Takéto závery z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú, tieto by boli predmetom prieskumu súdom vtedy, ak by žalovaný dodržal všetky podmienky platného skončenia pracovného pomeru. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku v uvedenej časti neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby žalovaného. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne správny potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)