Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/203/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu G.. F. X., A.. XX.X.XXXX, O., Ľ. X, proti žalovanému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Košiciach, Staničné námestie 9, o zaplatenie 1 282,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní Ivety Sejkovej, nar. 6.4.1965, Košice Ľudová 2, proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. -16 z 20. februára 2020

rozhodol:

I. O d m i e t a odvolanie.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice II (ďalej len súd) napadnutým uznesením podanie žalobcu odmietol. 1.1.Rozhodol tak z dôvodu, že žalobca neodstránil vady podania v stanovenej lehote tak, ako mu to uložil súd napriek tomu, že bol poučený ako má podanie doplniť a bol upozornený na odmietnutie podania v prípade neodstránenia vád v určenej lehote. Keďže pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať, súd toto podanie v zmysle ,, a odmietol.

2.Podaním doručeným súdu 11.5.2020 matka žalobcu zaslala „sťažnosť/odvolanie“, v ktorom uviedla, že z jeho strany bolo všetko doručené na vydanie platobného rozkazu, len treba si pripojiť spis z úradu práce. Dala do pozornosti, že vo veci je splnomocnená ako matka na zastupovanie, z tohto dôvodu žiadala doručovať všetky písomnosti jej, ako splnomocnencovi.

3.Súd uznesením z 20.7.2020, č.k. -24 vyzval odvolateľa na odstránenie vád odvolania. Uložil mu 10-dňovú lehotu, v ktorej má svoje podanie doplniť a poučil ho, že v zmysle súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

4.Matka žalobcu na výzvu súdu reagovala podaním, ktoré označila ako „oznámenie a založenie do spisu“, ktoré by sa malo nachádzať v spise a uviedla, že ako matka zastupuje žalobcu vo všetkých konaniach. Žalobca žiada zaviazať žalovaných k zaplateniu 1 282,25 eura, ktoré mu boli odňaté nezákonne a ako dôkaz je potrebné pripojiť celý spisový materiál úradu práce, nakoľko žalobca ho nemôže pripojiť z dôvodu veľkého rozsahu.

5.Pred prejednaním vecnej stránky predostretého opravného prostriedku Krajský súd v Košiciach ako súd príslušný na konanie o odvolaní (ďalej len odvolací súd podľa ), zisťoval, či sú splnené všetky zákonom vyžadované podmienky, ktoré umožnia odvolanie meritórne prejednať.

6.Podľa každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.

7.Podľa v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. 7.1.Podľa procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.

8.Z podanej žaloby, ani zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, že žalobca nie je spôsobilý samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) alebo, že by mal čo i len čiastočne obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, preto neexistuje dôvod, aby za žalobcu konala zákonná zástupkyňa alebo procesný opatrovník.

9.Podľa strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

10.Podľa zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. 10.1.Podľa splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. 10.2.Ak si strana zvolila zástupcu, udelí mu splnomocnenie. Toto musí byť podľa novej úpravy udelené už len v písomnej forme a predkladá sa súdu. Môže byť udelené buď pre celé konanie, alebo len pre určité úkony (napr. pre účasť na konkrétnom pojednávaní súdu alebo pre spísanie podania a pod.). Ak strana udelila zástupcovi splnomocnenie na celé konanie alebo udelila splnomocnenie advokátovi, takéto splnomocnenie nemožno obmedziť. Skutočnosť, že strana udelila splnomocnenie zástupcovi, a to či už generálne, alebo len na niektoré úkony, ju nevylučuje z možnosti, aby sama urobila konkrétny úkon. Ak ide napríklad o odvolanie, musí tak strana urobiť v lehote, ktorá začína plynúť od doručenia rozhodnutia zástupcovi. 10.3.Splnomocnením udeleným na konanie pred súdom môže byť každá listina, vlastnoručne podpísaná stranou, ak je z nej vidieť vôľu strany, aby bola určitou osobou zastupovaná. Ak nejde o splnomocnenie vzťahujúce sa len na určitý úkon, ktorý je výslovne v plnomocenstve uvedený, je nutné vychádzať z toho, že ide o splnomocnenie dané pre celé konanie (R 56/1969). 10.4.Na evidenciu podaní a písomností, ktoré sa majú použiť vo viacerých veciach vedených na tom istom súde, najmä plnomocenstiev, zmlúv, všeobecných zmluvných podmienok, sa vedie na súde register OpP. Ak bolo podanie alebo písomnosť uložené v registri OpP, v konaní vedenom na tom istom súde postačuje naň odkázať. Súd v konaní nie je povinný z úradnej povinnosti zisťovať, či podanie alebo písomnosť týkajúca sa prejednávanej veci je uložená v registri OpP.

11.Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejnené pod R 43/2003 tzv. všeobecné plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu zastupovať oprávneného v každom súdnom konaní možno založiť do spisov súdnej správy príslušného súdu a v konkrétnej veci sa naň odvolať. Súd však nie je povinný zisťovať, či všeobecné plnomocenstvo bolo udelené a založené v spise súdnej správy; na existenciu plnomocenstva musí účastník alebo nim zvolený zástupca upozorniť súd. 11.1.Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zverejnené pod R 13/2015 existenciu právneho vzťahu zastúpenia môže účastník konania preukazovať nielen konkrétne formulovaným plnomocenstvom (obsahujúcim okrem označenia zástupcu a zastúpeného aj údaje konkretizujúce a individualizujúce určitý úkon alebo prerokovávanú vec), ale aj tzv. všeobecným plnomocenstvom, ktoré môže byť založené v spise súdnej správy. Je vecou zastúpeného, či v každej veci alebo ku každému právnemu úkonu, ktorý má byť urobený v jeho zastúpení, vystaví zástupcovi zvláštnu plnú moc, alebo či mu udelí všeobecnú plnú moc; určujúcim je v každom prípade iba to, či je z obsahu plnomocenstva dostatočne zrejmý rozsah oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného.

12.Žalobca ani zástupkyňa žalobcu nepožiadal okresný súd o založenie plnomocenstva do osobitného registra, neoznačila číslo, pod ktorým by malo byť plnomocenstvo v registri OpP založené ani nijako neoznámila súdu, že má všeobecné plnomocenstvo, preto ak súd doručoval odvolaním napadnuté uznesenie priamo žalobcovi postupoval správne a neboli porušené procesné práva žalobcu. 12.1.Odvolací súd aj napriek povinnosti, ktorá vyplýva strane sporu resp. jej zástupcovi sa dotazoval okresného súdu, či v osobitnom registri je založené plnomocenstvo pre zastupovanie žalobcu v konaní.

12.2.Okresný súd Košice II oznámil podaním doručeným odvolaciemu súdu 21.1.2021, že v osobitnom registri nie je založené plnomocenstvo pre zastupovanie žalobcu v konaní. Z písomnej komunikácii medzi G. X. a okresným súdom evidované pod sp. zn. bolo 18.9.2020 doručené splnomocnenie, ktorého kópiu pripojil k oznámeniu.

13.Z obsahu plnomocenstva je zrejmé, že 15.9.2020 G.. F. X. (splnomocniteľ) splnomocnil G. X. (splnomocnenec) na zastupovanie pred OS KE II vo všetkých veciach vedených na tomto súde.

14.Rozsah udelenej plnej moci nie je jednoznačne vyšpecifikovaný. Nie je z nej zrejmé, či zastupovanie pred OS KE II sa týkajú všetkých vecí, ktoré už sú aktívne alebo platí pre konania, ktoré budú podané po 15.9.2020. Rozsah udeleného plnomocenstva je výslovne limitovaný výlučne prvoinštančným konaním.

15.Odvolací súd vyzval žalobcu ale aj G. X., aby predložili plnú moc na zastupovanie žalobcu v odvolacom konaní. G. X. na túto výzvu reagovala tak, že predložila splnomocnenie z 10.11.2016 na zastupovanie G.. F. X. vo veci vedenej Centrom právnej pomoci Košice, teda nie na zastupovanie v odvolacom konaní.

16.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

17.Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Platí, že ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu sa predovšetkým zaoberať tým, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v neprospech odvolateľa. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je preto existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného a musí sa vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že ujma sporovej strane nevznikla, odvolanie odmietne.

18.Právo na podanie odvolania sa priznáva strane. Stranami sú žalobca a žalovaný. To znamená, že právo podať odvolanie sa priznáva tak žalobcovi, ako aj žalovanému. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená v a nasl. ). Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie; takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: z 12.11.2012).

19.Odvolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania dospel k záveru, že právo podať odvolanie prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma. V danom prípade je touto osobou žalobca. Keďže žalobca odvolanie nepodal ale ho podala G. X., ktorá nie je stranou sporu ani osobou oprávnenou konať za žalobcu na základe plnej moci, pričom žalobca ani G. X. plnú moc ani na základe výzvy nepredložili, odvolací súd nemal inú možnosť ako odvolanie v zmysle odmietnuť.

20.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

21.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaným žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).