Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/8/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky W. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., O. XXA, t. č. E., F. 6, zastúpenej Advokátska kancelária - JUDr. Petra Baňáková, s. r. o., so sídlom Nitra, Vinohradnícka 29, IČO: 50 686 241 a otca C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., O. XXA, zastúpeného JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, so sídlom Trnava, Hlavná 25, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 12. februára 2021 č. k. -80 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , veta druhá a vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný súd Nitra uznesením č. k. -28 zo dňa 21. 01. 2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi nariadil, aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX - I na 5. podlaží, vo vchode o. č. XXA, bytový dom so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele 4023/12 (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba 3261 je evidovaný na liste vlastníctva XXXX), zapísanom na LV č. XXXX, Okresným úradom Nitra, katastrálne územie Y., obec E., na ulici O. XXXX/XXA, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, zakázal priblížiť sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode s tým, že sa smie priblížiť k matke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, zakázal kontaktovať matku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmikoľvek inými prostriedkami, s výnimkou prípadu, ak sa táto komunikácia týka maloletého dieťaťa - E. G., nar. XX. XX. XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd uložil matke, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podala návrh proti otcovi vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Uznesenie je vykonateľné dňom 21. 01. 2021, doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Súd konštatoval, že matka osvedčila, že zo strany otca dieťaťa dochádza k takému správaniu sa, ktoré ju ohrozuje. Nariadením neodkladného opatrenia sa zabráni prípadnému útoku otca na matku, ktorý je, vzhľadom na matkou opísané doterajšie správanie sa otca, možné očakávať.

Na otca bolo podané trestné oznámenie dňa 21. 01. 2021 zo strany matky, a to pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa , a (týranie blízkej osoby a zverenej osoby). Navyše, na otca podala podnet o podozrení na hrubé zaobchádzanie a týranie navrhovateľky a dieťaťa aj psychologička doc. PhDr. Marta Popelková, PhD. Voči nariadenému neodkladnému opatreniu sa otec maloletého dieťaťa odvolal, vo svojom odvolaní uviedol, že žiada návrh zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že matka dieťaťa má dlhodobé psychické problémy. Od narodenia trpí zlým psychickým stavom, ktorý riešila s viacerými psychológmi, dokonca psychiatričkou. Považuje za vysoko pravdepodobné, že práve stres a dlhodobý nedostatok spánku spojený s narodením dieťaťa a starostlivosťou o maloleté dieťa vyvolalo v matke psychický stav, kedy nedokázala reálne rozlíšiť skutočné nebezpečenstvo od vymyslených, fiktívnych hrozieb. Poukázal na ich sms komunikáciu, ktorá prebiehala po odchode matky zo spoločnej domácnosti, z ktorej vyplýva, že ona sama vôbec incidenty medzi nimi nevnímala ako ohrozenie jej osoby z jeho strany. Voči manželke a dieťaťu sa nesprával tak, že by jeho správanie mohlo vyvolať v nej odôvodnený strach, či duševnú ujmu. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, ak táto úprava je potrebná, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Neodkladným opatrením súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavu pomerov tak, aby svojím rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa toto rozhodnutie súd bezprostredne dotýka. Rodičia maloletého E. G. sú manželia, nezabezpečujú však spoločnú starostlivosť o maloleté dieťa od 12/2020, dieťa zostalo v starostlivosti matky (v starostlivosti ktorej neboli zatiaľ zistené nedostatky, otec starostlivosť matky v súčasnosti nespochybňuje), kontakt otca s maloletým sa realizoval do 16. 01. 2021 (podľa tvrdenia matky). V danom prípade súd posúdil, že nie je aktuálne v záujme maloletého dieťaťa, aby súd neodkladným opatrením upravil za súčasného skutočného aj právneho stavu styk dieťaťa s otcom. Súd má vážne pochybnosti o potrebe okamžitej úpravy pomerov účastníkov konania bez vykonania ďalšieho dokazovania, ktoré presahuje priestor zákonom daný pri rozhodovaní o úprave pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Dieťa oddelené od jedného z rodičov má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s druhým rodičom, no len ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí zahŕňať aj vyhodnotenie bezpečnosti dieťaťa, tzn. práva dieťaťa na ochranu pred všetkými formami telesného alebo duševného násilia, zneužívania alebo ubližovania. Kritériom pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa má byť aj zohľadnenie skutočnosti, že dieťa síce nie je priamo obeťou zásahov do jeho duševnej, telesnej a citovej integrity, ale je ubližované osobe, ktorá je dieťaťu blízkou osobou. Aj tzv. nepriame násilie je násilie spôsobilé negatívne zasiahnuť do dôstojnosti dieťaťa a ohroziť jeho vývin. Vzťahy medzi rodičmi dieťaťa sú aktuálne výrazne narušené, výsledkom konfliktov rodičov sú trestné oznámenia matky na otca, podanie oznámenia psychológa o podozrení na hrubé zaobchádzanie a týranie zo strany otca vo vzťahu ku matke a k maloletému dieťaťu orgánom činným v trestnom konaní a ÚPSVaR Nitra, nariadenie neodkladného opatrenia súdom vo veci zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania matky otcom. Podozrenia z páchania psychického násilia zo strany otca voči matke (ktoré otec jednoznačne neguje) výrazne negatívne zasahujú do výkonu ich rodičovských kompetencií. Z doposiaľ predložených listinných dôkazov - vyjadrení psychológov, ktoré matka navštevuje, vyjadrením pediatra maloletého dieťaťa, ako aj z rozhodnutia súdu, ktorý vyhodnotil správanie sa otca voči matke za ohrozujúce, súd nemá istotu, že úprava kontaktov otca s dieťaťom neodkladným opatrením bez vykonania ďalších dôkazov (prípadne vyčkania na závery začatých trestného aj civilného konania), je v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ by dochádzalo zo strany otca k páchaniu násilia na matke dieťaťa v akejkoľvek forme, jednoznačne možno konštatovať, že otec tým ubližuje aj dieťaťu. V prípade, že sa jedná o takto malé dieťa, ktoré je na matke fyzicky závislé, to je nespochybniteľné. Tvrdenia otca, že matka má psychické problémy, ktoré súvisia s pôrodom a starostlivosťou o dieťa, a nie s jeho správaním sa voči nej, vyvracajú správy psychológov, v ktorých je uvádzané, že už pred pôrodom dieťaťa matka poukazovala na partnerské konflikty, strach. Bezpečnosť a integrita dieťaťa sa musia posudzovať v danom čase, uplatňovanie zásady prevencie si však žiada aj posúdenie možnosti rizika a ublíženia v budúcnosti a ďalších následkov rozhodnutia pre bezpečnosť dieťaťa. Dieťa má totiž právo vyrastať v prostredí bez násilia, toto právo prevyšuje právo na kontakt s rodičom, ktorý mu takéto prostredie svojim správaním nedokáže zabezpečiť, resp. jeho potrebu bezpečia a harmonického vývoja svojim správaním narušuje. Problémom je aj riadne zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa zo strany otca odmietaním odporúčanej výživy, načo poukázala pediatrička maloletého dieťaťa. Súd poukázal aj na nemožnosť aktuálne realizovať kontakty otca s dieťaťom, vzhľadom k nariadenému neodkladnému opatreniu bez asistencie inej osoby, pretože otec má zákaz priblíženia sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a vzhľadom k veku dieťaťa (4 mesiace) je styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky ťažko

zrealizovateľný. Otázka úpravy styku otca s dieťaťom by mala byť predmetom komplexnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v riadnom konaní. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia žiadnemu z účastníkov nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, odôvodniac ho tým, že uznesenie okresného súdu považuje za nesprávne a nezákonné. Súd svoje rozhodnutie, ktorým závažne zasiahol do jeho rodičovských práv, ale i základných ústavných práv, nedostačujúco a vágne odôvodnil a toto odôvodnenie je nedostatočné, neúplné a nepresvedčivé. Okresný súd mal za to, že úprava jeho styku s maloletým synom nie je v záujme maloletého, nakoľko vraj existuje dôvodné podozrenie, že sa dopúšťal násilia voči matke maloletého, čím vraj ubližujem samotnému dieťaťu a právo dieťaťa vyrastať v prostredí bez násilia prevyšuje jeho právo na styk s dieťaťom. Súčasne poukázal na nemožnosť realizácie styku z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým mi súd zakázal priblížiť sa k matke maloletého, čo vraj samé osebe neumožňuje realizáciu jeho styku. Vyššie uvedené závery súdu sú nesprávne a vychádzajúce z nedostatočného, nesprávneho, resp. selektívneho zhodnotenia skutkových tvrdení a predložených dôkazov. Dôrazne sa ohradil voči tvrdeniam matky, že sa k nej dopúšťal fyzického, či psychického násilia a toto rozhodne popiera. Mal a má stále manželku rád a nikdy na ňu nevztiahol ruku. Matka maloletého síce spomína násilie a agresívne správanie, avšak len vágne a nekonkrétne a neuvádza jedinú situáciu, kedy by ju mal fyzicky napadnúť a nepredložila jediný dôkaz. Rovnako popieram i akékoľvek psychické násilie. Matka v tejto súvislosti tvrdí, že toto násilie sa malo prejavovať vo forme nátlaku, vytvárania napätia, či otázok. Tvrdí, že takéto všeobecné a bližšie nešpecifikované tvrdenia nezakladajú a nemôžu zakladať záver o nejakom psychickom týraní. Preukázateľné psychické problémy začala mať matka maloletej po pôrode a v priamej súvislosti s ním, ako i s faktom, že nemohla spávať, trpela prehnaným a neodôvodneným strachom o maloletého a nezvládala starostlivosť o syna. Až spätne začala tieto svoje psychické problémy interpretovať ako dôsledok údajného týrania. Bol to on, kto matku maloletého žiadal, aby situáciu riešila, keď dospel k záveru, že situácia je naozaj vážna a nejde len o prechodný stav a tlačil na ňu, aby navštívila odborníka a svoj zdravotný stav riešila. Kontaktoval aj všeobecnú lekárku MUDr. Andreu Dubai (ktorú máme spoločnú) a tá sama skonštatovala, že by bolo vhodné, aby ju žalobkyňa navštívila a situáciu začala urgentne riešiť. Matka maloletého teda následne navštívila lekárku, tejto však iba uviedla problémy s nespavosťou. Lekárka jej preto predpísala lieky; matka maloletého ale po krátkej dobe usúdila, že práve lieky v nej vyvolávali záchvaty paniky, preto ich vysadila a kontaktovala opäť všeobecnú lekárku. Tá jej následne odporučila kontaktovať špecialistu. Toto matka maloletého najskôr odmietala, až na jeho naliehanie napokon navštívila psychiatričku v E., bola tam však len asi dvakrát (psychiatrička MUDr. Dagmar Feketeová). Táto jej uviedla, že jej nespavosť je dôsledkom chorobného strachu o dieťa a predpísala jej antidepresíva. Situáciu zhoršovali aj rodičia matky maloletého, ktorí situáciu vnímali tak, že matke maloletého nič nie je a to on sa snaží z ich dcéry spraviť blázna. Žalobkyňu začali presviedčať, že sa nemá liečiť, najmä sa ale nesmie nechať hospitalizovať, pretože v takom príde o syna, resp. že ja jej ho unesiem a tlačili na to, aby k nim prišla a na pár dní si oddýchla. Nakoniec teda matka aj s maloletým odišla zo spoločnej domácnosti. Nakoľko už dlhšie nemohol stretnúť so synom a matka maloletého sa stále nechcela vrátiť domov, bol nútený podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil jeho právo stretávať sa s maloletým. Návrh podal dňa 13. 01. 2021. Na druhý deň mu volal kolízny opatrovník z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (PhDr. Ružička) a pýtal si telefonický kontakt na manželku, ktorý mu poskytol. Predpokladal teda, že ešte v ten deň sa matka maloletého dozvedela o tom, že podal návrh na súd. Zrejme práve v reakcii na to matka maloletého (a jej rodičia ako hlavní iniciátori) začala podnikať kroky voči nemu, keď nasledujúci deň 15. 01. navštívila psychologičku doc. Popelkovú a následne (18. 01.) tiež psychologičku Mgr. Németovú a dňa 21. 01. podala trestné oznámenie, tak i návrh na zákaz vstupu do bytu a zákaz priblíženia. Tunajší súd tomuto návrhu, podloženého listinnými dôkazmi (majúc na rozhodnutie len 24 hodín bez možnosti vec akokoľvek bližšie skúmať), vyhovel a jemu zakázal jednak vstup do bytu, v ktorom dovtedy bývali, tak mu i zakázal priblížiť sa k matke maloletého na menej ako 10 metrov. Domnieva sa, že už z uvedeného postupu a časového sledu konania matky maloletého je zrejmé, že táto všetky dôkazy zabezpečila až v reakcii na to, ako sa dozvedela o tom, že sa obrátil na súd. Následne v priebehu pár dní absolvovala konzultácie u viacerých psychológov a vyžiadala si sporné potvrdenia, tiež podala trestné oznámenie, a napokon podala návrh na jeho zákaz vstupu do bytu. Už samotný sled týchto krokov a ich realizovanie až po tom, ako sa matka maloletého dozvedela o jeho návrhu, svedčí o tom, že tieto dôkazy boli zabezpečené účelovo, ako reakcia na jeho kroky, a nie ako snaha riešiť situáciu, v ktorej sa matka maloletého ocitla najneskôr dňa 21. 12. 2020. Po jej údajnom vynútenom odchode z domácnosti totiž takmer mesiac nič neriešila, nekontaktovala políciu,

či nepodnikla iné kroky na svoju obranu ako údajnej obete týrania. Všetky kroky uskutočnila a dôkazy zabezpečila až po tom, ako sa dozvedela o jeho podaní návrhu. Naviac, takýto razantný, koordinovaný a premyslený postup nezodpovedá konaniu psychicky zdeptanej, týranej ženy, ktorá údajne nevedela, čo v danej situácii robiť, ale naopak, svedčí o rozhodnosti a cieľavedomosti, ktorá sa vylučuje so sebaprezentáciou matky maloletého ako bezbrannej obete. Skutočnosť, že svoje kroky uskutočnila nie v záujme dosiahnutie nejakej reálneho zlepšenia svojej situácie, ale len ako formu obrany, resp. útoku na jeho osobu, svedčí aj fakt, že po tom, ako sa z bytu vysťahoval, matka maloletého sa do tohto bytu dodnes stále nenasťahovala a naďalej zostáva bývať u svojich rodičov. Za celú dobu ich spolužitia až do odchodu matky maloletého zo spoločnej domácnosti nevzniklo žiadne podozrenie z údajného týrania, krutého zaobchádzania, či čo i len jeho nevhodného správania vo vzťahu k matke maloletého. Až do narodenia maloletého a jej odchodu z domácnosti nikde ani len nezmienila akúkoľvek obavu z jeho osoby. Situácia sa zmenila až narodením maloletého syna a následnými psychickými problémami žalobkyne. Nemôže vylúčiť, že matka maloletého vnútorne a subjektívne pociťovala strach a obavy, avšak ide práve len o subjektívne a ničím objektívne nepodložené predstavy, na ktoré nemá reálne jediný dôvod. Domnieva sa, že tieto jej obavy súvisia s jej narušeným psychickým zdravím a sú vyvolané práve a iba jej zlým psychickým stavom. Je totiž nesporné, že matka maloletého trpí od narodenia maloletého psychickými problémami, ktoré riešila s viacerými psychológmi, a dokonca s psychiatričkou. Matka maloletého už pred narodením syna mala sklony k prehnaným obavám, strachu a neprimeraným reakciám a ťažko znášala stres. Tieto predispozície v spojení so stresovým faktorom zrejme vyvolali, resp. značne zhoršili psychické problémy matky maloletého, ktoré následne ešte zhoršil nedostatok spánku. Takto nastali situácie, keď bola matka maloletého značne dezorientovaná a popisovala mu situácie a veci, ktoré objektívne neexistovali, ona ich však vnímala ako reálne. Následne sa tieto jej subjektívne a vymyslené obavy zamerali na neho a matka maloletého si vytvorila fiktívnu ideu, že on je pre ňu skutočnou hrozbou a má pred ním strach a vníma ho ako hrozbu. Teoreticky nevylučuje, že matka maloletého vo svojom aktuálnom duševnom stave subjektívne môže vnímať jeho osobu ako hrozbu, avšak tento stav nie je objektívny a nie je absolútne ničím opodstatnený. Je presvedčený, že tieto predstavy matky maloletého a pocity ohrozenia súvisia s jej aktuálnym nepriaznivým duševným stavom a ako náhle sa jej duševný stav zlepší, pominie aj pocit ohrozenia. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia odvoláva na listinné dôkazy predložené matkou maloletého. Tvrdí, že dôkazy, ktoré matka maloletého predložila na preukázanie svojich tvrdení, rovnako objektívne nepreukazujú jej tvrdenia. Tak predovšetkým nemožno považovať trestné oznámenie za potvrdzujúce akékoľvek tvrdenia matky maloletého. Obdobne malú dôkaznú hodnotu majú čestné vyhlásenia rodičov matky maloletého. Rodičia matky maloletého totiž s nimi nežili v spoločnej domácnosti a ak majú nejaké informácie o ich spolužití, sú to informácie sprostredkované výhradne od ich dcéry. S čestným vyhlásením jeho matky sa súd absolútne nevysporiadal. Pritom vyjadrenia jeho matky sú diametrálne odlišné ako vyjadrenia rodičov matky maloletého. Namietal vyjadrenia psychologičiek, keď z týchto nevyplýva záver o psychickom, či fyzickom týraní. Čo sa týka odborného vyjadrenia doc. Popelkovej, tento prípis nemá formálne a obsahové náležitosti odborného vyjadrenia, neobsahuje žiadne lekárske odborné zhodnotenie stavu a skutkovej situácie, je povrchné a nie je vôbec zrejmé, v čom spočívalo odborné posúdenie. Z jeho veľmi stručného a nedostatočného obsahu sa javí, že lekárka iba tlmočila vyjadrenia matky maloletého bez hlbšej odbornej analýzy. Dal do pozornosti fakt, že uvedená psychologička je rodinnou známou matky maloletého, keď sa táto dobre pozná a má priateľský vzťah s rodičmi matky maloletého a je teda zrejme zaujatá a neobjektívna. I preto zrejme vykonala nadprácu a podala podnet orgánom polície. Obdobné platí aj pre psychoterapeutický nález Mgr. Németovej. Tá naviac ani nekonštatuje, že by mala podozrenie na hrubé zaobchádzanie a opisuje iba konzultácie so žalobkyňou, ktorá primárne riešila pocity úzkosti, neistoty, smútku, pričom pri jej strachu a obavách z neho ide opäť len o tlmočenie vyjadrení samotnej žalobkyne, a nie o konštatovanie reálnych zistení psychologičky. Dal do pozornosti skutočnosť, že až 10 sedení u psychologičky Mgr. Németovej absolvovala matka maloletého ešte v r. 2019. Pritom na týchto sedeniach riešila svoje pocity úzkosti, či neistoty, a nie údajné násilie. Napokon, posledné sedenie absolvovala približne rok pred ich svadbou a samotná skutočnosť, že s ním dobrovoľne uzatvorila manželstvo vylučuje, že v tej dobe sa voči nej dopúšťal akéhokoľvek násilia. Skutočnosť, že údajné incidenty matka maloletého nevnímala ako jej ohrozenie a jeho osobu ako hrozbu, najlepšie dosvedčuje ich vzájomná komunikácia po jej odchode z domácnosti. V správe, ktorú mu odoslala dňa 21. 12. 2020, teda deň po údajnom incidente, z ktorého vyvodzuje svoj údajný pocit ohrozenia života a zdravia, mu oznamovala, že ide o 10.30 k psychiatričke, má jej držať palce a deklaruje, že ho ľúbi a ďakuje, že je pri nej. V správe dňa 23.12. jeho matke písala, že ich má všetkých rada. Je presvedčený, že tieto správy od matky maloletého popierajú jej tvrdenia a preukazuje, že sa jedná o klamstvá. Za ničím neodôvodnené považuje konštatovanie súdu, že maloletý E. by bol u neho v ohrození a nedokáže mu

zabezpečiť prostredie bez násilia a zabezpečiť bezpečie a harmonický vývoj. Je to jeho jediné dieťa, bolo plánované a na jeho príchod sa veľmi tešil a od narodenia si k nemu vytvoril silný vzťah. Bol to on, kto dieťa pravidelne kŕmil, kúpal, prebaľoval, chodil s ním na prechádzky. Namietal údajné odopieranie stravy maloletému, čo je absolútne nepochopenie situácie zo strany súdu a dezinterpretácia. Matka maloletého neustále hľadala nové a lepšie mlieko pre maloletého. Bola to práve ona, ktorá odmietla značku Nutrilon a nahradila ho inou značkou (Hipp) a následne potom iným radom tej istej značky. On pediatričke len interpretoval jej rozhodnutie. Žiadne kozie mlieko matke maloletého nevnucoval a už vôbec neodmietal pediatričkou odporúčanú stravu. Rovnako nie je pravda, že by sa matke maloletého vyhrážal, že jej zoberie syna a tohto už neuvidí. Jediné, čoho sa domáhal, bol styk so synom. Súčasne sa zaujímal o syna, ako sa má a či je o neho riadne postarané. Interpretovať jeho záujem o manželku a syna ako hrozbu len potvrdzuje paranoidnosť a iracionálny strach matky maloletého. Napokon, namietol záver súdu prvej inštancie, že jeho styk s maloletým sa nedá realizovať, nakoľko mu súd neodkladným opatrením zakázal priblížiť sa k matke maloletého na menej ako 10 metrov. Poukázal na konštatovanie Krajského súdu v Nitre v uznesení sp. zn. , ktorý výslovne skonštatoval, že právne účinky tohto neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a týmto neodkladným opatrením nie je žalovaný obmedzený v jeho rodičovských právach, t.j. v možnosti styku s maloletým synom. Tomuto konštatovaniu krajského súdu okresný súd priamo odporuje, keď tvrdí, že práve neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia je prekážkou, pre ktorú sa môj styk so synom nemôže realizovať. Tento záver okresného súdu predstavuje de facto odňatie jeho rodičovských práv. Súčasne takéto konanie predstavuje porušenie jeho základných práv, keď predstavuje neprimeraný zásah do môjho súkromného a rodinného života, čo predstavuje porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti považuje uznesenie okresného súdu za nesprávne, nezákonné a predstavujúce závažné a neprimerané obmedzenie mojich rodičovských práv. On žiadne nebezpečenstvo pre jeho jediného a milovaného syna nepredstavujem, som schopný sa o neho riadne a plnohodnotne postarať a chcem byť s ním aspoň v minimálnom kontakte, v čom mu matka maloletého bráni. Je potrebné, aby súd styk s maloletým upravil dočasne a aspoň v minimálnom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie a nariadi neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Navrhovaný petit nie je v rozpore s právoplatným neodkladným opatrením o zákaze jeho priblíženia k matke maloletého, keď nenavrhuje styk za prítomnosti matky. V prípade, ak by súd mal za nevyhnutné, že jeho styk s maloletým E. sa nutné realizovať iba za prítomnosti inej blízkej osoby, nebráni sa ani takej úprave, alternatívne je ochotný akceptovať realizáciu styku na neutrálnej a bezpečnej pôde.

3. Otec následne odvolaciemu súdu predložil ďalšie dôkazy, pričom podľa jeho názoru z priloženého psychiatrického vyšetrenia vyplýva, že otec maloletého bol vyšetrený psychiatrom, ktorý u otca nenašiel žiadne známky duševnej problematiky, naopak, psychiater vyslovil podozrenie na duševnú poruchu matky maloletého. Z priloženej SMS komunikácie vyplýva, že otec maloletého sa informoval na stav maloletého a slušnou formou zisťoval možnosť' styku s maloletým, na čo matka maloletého reagovala, že príde vyjadrenie jej právneho zástupcu. Z listu právneho zástupcu matky maloletého vyplýva, že táto styk odmieta s poukazom na zákaz priblíženia a dopyt klienta postúpi orgánom činným v trestnom konaní. Uvedené dôkazy ďalej potvrdzujú nevyhnutnosť dočasnej úpravy styku otca s maloletým, nakoľko matka maloletého styk odmieta a s i otcom maloletého vôbec nekomunikuje.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (, , ďalej ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť.

5. Otec maloletého Noela sa svojím návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 13. 01. 2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom E. G. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý utorok, štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 13.00 hod do 16.00 hod. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa manželka opustila spoločnú domácnosť aj s maloletým dieťaťom 21. 12. 2020 a od uvedenej doby mu neumožňuje kontakt s dieťaťom. Poukázal na nepriaznivý psychický stav manželky - nespavosť, únava, prehnaný strach o maloleté dieťa a aj keď má určité obavy o duševný stav matky dieťaťa, nespochybnil jej spôsobilosť postarať sa o maloletého, pričom aktuálne je jeho primárnym záujmom mať možnosť stretávať sa so synom aspoň v minimálnom rozsahu.

6. Podľa Civilného mimosporového konania (ďalej len ) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní otca proti uzneseniu, ktorým bol jeho návrh zamietnutý vychádzal z účelu neodkladného opatrenia, ktorým je bezodkladná úprava pomerov strán, pričom potreba takejto bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá. v jeho tretej časti obsahuje len úpravu niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu, keď v zmysle až je možné nariadiť neodkladné opatrenia vo veciach o ochrane maloletého, výživného, osobnej starostlivosti a vo veciach povolenia súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých na neodkladné opatrenie. O úprave styku rodiča s maloletým je potrebné aplikovať právnu úpravu v ust. a nasl. .

15. Určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci (možností a schopností oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb, osobnosti, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na mieru“ pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veci starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem maloletého dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu (uznesenie NS SR sp. zn. z 29. 11. 2017).

16. Otázkou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa sa zaoberal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19. januára 2017 pod sp. zn. , v ktorom uviedol, že v súčasnosti existuje široká zhoda ? a to aj v medzinárodnom práve ? na podporu myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania.

17. Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie aj napr. Charta základných práv Európskej únie, kde podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.

18. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby

môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej 17 komory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71].

19. V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia sledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní konkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva o. i. aj z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkázal na svoje uznesenie sp. zn. z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu 2014 pod č. 57/2014), v ktorom uviedol, že na úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej Organizácie Spojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru o právach dieťaťa (a nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do príslušnej vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe), možno zaradiť o. i. aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa (pozri Hodgkin, R. - Newell, P. Implementation Handbook for the Convention on the Rights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva: UNICEF Regional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the Rights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22). Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou (princípom), ktorý je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov.

22. Tento princíp bol v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaný (explicitne, ako aj implicitne) do jednotlivých noriem napr. (porov. napr. čl. 4, , , , , a nasl. a ďalšie; ďalej len ) alebo aj o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (porov. napr. čl. 5, , a , a ďalšie). Na ústavnej úrovni sa princíp povinnosti prihliadať na najlepší záujem dieťaťa (maloletého) v konaní pred všeobecným súdom spája najmä so základným právom dieťaťa (maloletého) na súkromie podľa , na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle , právom na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa , na súdnu ochranu podľa , so základným právom dieťaťa (maloletého), aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohlo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa .

23. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. - bod 16, , ).

24. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom v zmysle už uvedených premís je potrebné zo strany konajúceho súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť viaceré konkrétne kritériá. Ide predovšetkým o nasledujúce 4 kritériá: existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami, miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby,

schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a prianie dieťaťa (porov. aj nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. a ].

25. V preskúmavanej veci je z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zrejmé, že rodičia maloletého E. sú manželmi, pričom matka s maloletým E. opustila dňa 21. 12. 2020 ich spoločnú domácnosť, odišla bývať k rodičom a od tej doby otcovi styk s maloletým E. neumožňuje. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že úkony matky maloletého (návšteva psychologičky dňa 15. 01. 2021, podanie návrhu na neodkladné opatrenie vykázaním z obydlia, nepribližovanie sa matke a nekontaktovanie matky dňa 21. 01. 2021 a podanie trestného oznámenia dňa 21. 01. 2021) sú úkonmi, ktoré všetky nasledovali až po podaní návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 13. 01. 2021 v tejto veci, avšak ich podaniu predchádzala návšteva matky u Mgr. Németovej dňa 23. 12. 2020 a 31. 12. 2020, teda bezprostredne po tom, ako matka opustila spoločnú domácnosť. Zo správy Mgr. Zdenky Németovej zo dňa 18. 01. 2021 (č. l. 66) tiež vyplýva, že matka navštevovala ambulanciu klinickej psychológie aj v období od 18. 04. 2019 do 30. 12. 2019 kvôli pocitom úzkosti, neistoty, smútku a prítomnosti vystupňovaných konfliktov v partnerskom vzťahu. Následne matka túto ambulanciu navštívila dňa 23. 12. 2020 a 30. 12. 2020, pričom uvádzala pretrvávajúce ťažkosti v manželskom vzťahu, od partnera jej absentovala pomoc pri starostlivosti o dieťa, z čoho je zrejmé, že problémy v manželstve rodičov maloletého E. boli už pred tým, ako matka opustila spoločnú domácnosť a pre tieto problémy matka navštevovala psychológa. V čase rozhodovania na súde prvej inštancie už o návrhu matky na neodkladné opatrenie rozhodol Okresný súd Nitra uznesením č. k. -28 zo dňa 21. 01. 2021 tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi nariadil, aby dočasne nevstupoval do ich bytu na O. XXXX/XXA, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, zakázal priblížiť sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode s tým, že sa smie priblížiť k matke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, zakázal kontaktovať matku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmikoľvek inými prostriedkami, s výnimkou prípadu, ak sa táto komunikácia týka maloletého dieťaťa - E. G., nar. XX. XX. XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd uložil matke, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podala návrh proti otcovi vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Za danej situácie, kedy sa otec k matke na základe vykonateľného uznesenia súdu nemohol priblížiť, bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku tak, že si maloletého prevezme v mieste bydliska matky, nezrealizovateľný, čo však neznamená, že styk otca so synom by sa nemohol realizovať iným spôsobom (ak to iné okolnosti nevylučujú), ale nie je o ňom možné rozhodnúť v konaní o neodkladnom opatrení, v ktorom sa dokazovanie realizuje obmedzene, pričom pre rozhodnutie súdu iným spôsobom v konaní neboli zistené potrebné skutočnosti. Úpravu styku otca s maloletým synom iným spôsobom by bolo možné rozhodnúť po vykonaní dokazovania, zameraného na zistenie potrebných skutkových okolností, na čo však v tomto konaní nie je priestor. Aj keď v čase rozhodovania odvolacieho súdu ešte nebolo zrejmé, či neodkladné opatrenie na základe návrhu matky nezanikne, a to v prípade, ak by matka v lehote 30 dní nepodala návrh, ktorým súd podmieňoval trvanie neodkladného opatrenia (ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu ho nepodala), pretože táto lehota ešte neuplynula, keďže pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie, súd vychádzal pri rozhodovaní z existencie vykonateľného rozhodnutia súdu o základe priblížiť sa otcovi k matke maloletého E.. Následne sa odvolací súd zaoberal posúdením toho, či je otcom navrhovaná úprava neodkladným opatrením v záujme maloletého dieťaťa, pričom dospel k záveru, že už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, uplynuli od odchodu matky s maloletým zo spoločnej domácnosti takmer dva mesiace, pričom maloletý mal v tom čase 4 mesiace. Keďže ide o veľmi malé dieťa, ktoré je od narodenia neustále s matkou, ktorá sa o neho riadne stará a otec doposiaľ jej starostlivosť ani nespochybňoval a dva posledné mesiace sa s otcom nestretlo (čo je polovica jeho života), nebolo by v záujme maloletého, aby sa styk za takýchto okolností realizoval bez prítomnosti matky, ako to navrhol otec, pretože maloletý po dvoch a v čase rozhodovania odvolacieho súdu po troch mesiacoch otca už nemusí poznať. Úprava styku otca s maloletým za prítomnosti matky, vzhľadom k nariadenému neodkladnému opatreniu, možná nebola. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom

súdu prvej inštancie, že otázka úpravy styku otca s dieťaťom by mala byť predmetom komplexnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v riadnom konaní.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).